Október

Jehova je „Boh, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu“. (Rim. 15:5) Jedine on úplne chápe problémy, s ktorými zápasíme. Okrem toho si uvedomuje, že sme do veľkej miery ovplyvnení prostredím, z ktorého pochádzame, a pocitmi, ktoré prežívame. Dokonca pozná naše silné i slabé stránky zdedené po rodičoch. Preto najlepšie vie, čo potrebujeme, aby sme vytrvali. Ako Jehova vypočúva naše prosby o silu? Keď ho prosíme, aby nám pomohol vytrvať v nejakej skúške, „zaobstará [nám] východisko“. (1. Kor. 10:13) Znamená to, že skúšku odstráni? Možno to urobí. Ale vo väčšine prípadov nám dá silu, „aby [sme] to mohli vydržať“. Áno, Jehova nás posilní, aby sme „úplne vytrvali a s radosťou boli trpezliví“. (Kol. 1:11) A pretože dobre pozná naše telesné, duševné i citové hranice, nikdy nedovolí, aby sme sa dostali do situácie, v ktorej už nedokážeme zostať verní. w16.04 2:5, 6

Božie Slovo nám hovorí, aby sme poslúchali ľudské vlády. Zároveň nás však učí, že musíme poslúchať Boha viac ako ľudí. (Sk. 5:29; Tít. 3:1) Nie je v tom rozpor? Vôbec nie! Riadiť sa týmto príkazom nie je ťažké, ak rozumieme, čo znamená relatívna podriadenosť. Ježiš to vyjadril slovami dnešného textu. Máme dodržiavať zákony, úctivo sa správať k autoritám a platiť dane. (Rim. 13:7) No ak vládne autority od nás chcú, aby sme urobili niečo, čo Boh neschvaľuje, s úctou vysvetlíme, prečo nemôžeme poslúchnuť. Napríklad zostávame neutrálni v politických záležitostiach tohto sveta. (Iz. 2:4) Keďže Jehova pripúšťa existenciu ľudských vlád, nestaviame sa im na odpor. No na druhej strane sa nezúčastňujeme na nacionalistických akciách. (Rim. 13:1, 2) Nelobujeme u politikov, nezapájame sa do volieb, nekandidujeme na politické posty ani sa nepokúšame zmeniť vládu. w16.04 4:1, 2

Väčšinu nezhôd si kresťania môžu a majú vyriešiť medzi štyrmi očami. No Ježiš poukázal na to, že v niektorých prípadoch bude potrebné obrátiť sa na starších. (Mat. 18:15–17) Čo ak previnilec odmieta poslúchnuť svojho brata, svedkov aj starších? Potom by mal byť pre nás „ako človek z národov a ako vyberač dane“. Inak povedané, má byť vylúčený. Z toho vyplýva, že výraz „zhreší“ znamená viac ako len nejakú malú nezhodu. Ide o prípad, ktorý môžu vyriešiť tí dvaja, ktorých sa týka, ale zároveň je natoľko závažný, že by mohol viesť k vylúčeniu. Môže to byť napríklad podvod alebo poškodenie niečej povesti ohováraním. Iba za týchto okolností je možné podniknúť tri kroky, o ktorých hovoril Ježiš a ktoré sú zapísané v Matúšovi 18:15–17. w16.05 1:14

V Biblii nenájdeme pokyny pre každú situáciu, ktorá by mohla vzniknúť. Napríklad v nej nie sú podrobné pravidlá, ako by sa mali kresťania obliekať. V tom sa odráža Jehovova múdrosť. Ako? V každej časti sveta sa ľudia obliekajú inak a aj móda sa v priebehu času mení. Keby Biblia obsahovala zoznam toho, čo je v obliekaní a úprave zovňajšku prijateľné a čo nie, taký zoznam by bol dnes už zastaraný. Z rovnakého dôvodu nie sú v Božom Slove zapísané ani podrobné pokyny o tom, aké zamestnanie, zdravotnú starostlivosť či zábavu si má kresťan vybrať. Čo by sme mali robiť, keď sa potrebujeme rozhodnúť a Biblia o danej situácii nič konkrétne nehovorí? Vtedy je našou osobnou zodpovednosťou zvážiť všetky fakty a rozhodnúť sa tak, aby sa to páčilo predovšetkým Jehovovi. (Žalm 37:5) w16.05 3:2, 6

Určite má každý z nás obľúbené biblické pasáže. Niektorí si radi čítajú evanjeliá, ktoré prostredníctvom Ježiša vykresľujú nádhernú Jehovovu osobnosť. (Ján 14:9) Iní obľubujú prorocké knihy, napríklad knihu Zjavenie, z ktorej sa dozvedáme, „čo sa má zakrátko stať“. (Zjav. 1:1) A kto z nás by nemal rád utešujúce Žalmy alebo knihu Príslovia plnú praktického poučenia? Biblia je naozaj kniha pre každého. Keďže milujeme Božie Slovo, veľmi si ceníme aj biblické publikácie. Duchovný pokrm dostávame vo forme kníh, brožúr, časopisov a inej literatúry. Všetko sú to dary od Jehovu, vďaka ktorým sme duchovne bdelí, dobre živení a „zdraví vo viere“. (Tít. 2:2) w16.05 5:1 – 3

Svätý duch nás môže formovať rôznymi spôsobmi. Napríklad nám pomáha rozvíjať si kresťanskú osobnosť, ktorá sa vyznačuje ovocím Božieho ducha. K tomuto ovociu patrí láska. Keďže milujeme Boha, jeho prikázania nie sú pre nás zaťažujúce. Chceme ho poslúchať a dať sa ním formovať. Svätý duch nám môže dať silu aj na to, aby sme dokázali odolať tomuto svetu, ktorý nás chce formovať tiež. (Ef. 2:2) Apoštol Pavol, ktorý bol v mladosti silno ovplyvnený pyšnými židovskými náboženskými vodcami, neskôr napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ (Fil. 4:13) Tak ako Pavol, aj my stále prosme o svätého ducha. Jehova také úprimné modlitby miernych vypočuje. (Žalm 10:17) w16.06 1:12

Jehova je jediný pravý Boh, preto by sme mali byť výlučne oddaní iba jemu. Nesmieme uctievať žiadnych iných bohov ani zmiešavať čisté uctievanie s nesprávnymi náukami či zvykmi z iných náboženstiev. Pamätajme, že Jehova nie je len jeden z mnohých bohov ani nie je spomedzi nich ten najväčší a najmocnejší. Je totiž jediný Boh a iba on má byť uctievaný. Ak máme byť oddaní iba Jehovovi, musíme dbať na to, aby sa niečo v našom živote nedostalo na miesto, ktoré patrí iba jemu. Čo to môže byť? Jehova v Desiatich prikázaniach ukázal, že jeho ľud nesmie mať žiadnych iných bohov okrem neho a musí sa vyhýbať akejkoľvek forme modlárstva. (5. Mojž. 5:6–10) Dnes môže mať modlárstvo mnoho podôb a niektoré je ťažké rozoznať. No Jehovove požiadavky sa nezmenili, náš Boh je stále „jeden Jehova“. (Mar. 12:29) w16.06 3:10, 12

Keď sa Peter opýtal, či by mal odpustiť „až sedem ráz“, Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ Ježiš tým myslel, že by sme mali vždy ochotne odpúšťať. Mala by to byť naša prvá a prirodzená reakcia. (Mat. 6:15; 18:21, 22) Pamätajme, že všetci robíme chyby, a tak sa aj nám občas stane, že niekoho zraníme. Keď si to všimneme, Biblia radí, aby sme za ním šli a snažili sa veci urovnať. (Mat. 5:23, 24) Sme radi, keď nám druhí naše chyby nevyčítajú, a rovnako by sme sa mali správať aj my k nim. (1. Kor. 13:5; Kol. 3:13) Keď druhým odpúšťame, aj Jehova bude odpúšťať nám. A keď nás niekto zraní, buďme milosrdní, tak ako je náš Otec, Jehova, milosrdný k nám. (Žalm 103:12–14) w16.06 4:15, 17

Jehovovi služobníci v tomto čase konca dostali úlohu hlásať „dobré posolstvo o kráľovstve... po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“. (Mat. 24:14) Posolstvo, ktoré oznamujeme, je zároveň „dobrým posolstvom Božej nezaslúženej láskavosti“. (Sk. 20:24) Prečo? Lebo všetky tie úžasné veci, ktoré nám prinesie vláda Kráľovstva, budú prejavom Jehovovej láskavosti prostredníctvom Krista. (Ef. 1:3) Dávaš podobne ako Pavol najavo vďačnosť za Jehovovu nezaslúženú láskavosť tým, že sa horlivo zúčastňuješ na zvestovateľskej službe? (Rim. 1:14, 15) Aj keď sme hriešni, máme úžitok z Jehovovej nezaslúženej láskavosti v mnohých oblastiach. Preto máme zodpovednosť robiť všetko, čo môžeme, aby sme druhým pomohli uvedomiť si, aké sú prejavy Jehovovej lásky a aký úžitok z nich môžu mať oni osobne. w16.07 4:4, 5

Ježiš krátko pred smrťou trikrát varoval učeníkov pred „vládcom tohto sveta“. (Ján 12:31; 14:30; 16:11) Vedel, že Diabol bude ľudí držať myšlienkovo v tme, aby oslabil naliehavosť, ktorá sa zračí v Božích proroctvách o budúcnosti. (Sof. 1:14) Satan zaslepuje mysle ľudí prostredníctvom svetovej ríše falošného náboženstva. Čo si si všimol, keď sa rozprávaš s ľuďmi? Súhlasíš s tým, že Diabol „zaslepil mysle neveriacich“, pokiaľ ide o koniec tohto systému a o to, že Kristus už vládne ako Kráľ? (2. Kor. 4:3–6) Väčšina ľudí je apatická, keď s nimi hovoríme o tom, čo čaká tento svet. Nedovoľme, aby nás ľahostajnosť druhých znechutila alebo aby oslabila naše odhodlanie zostať duchovne bdelý. My vieme, prečo je dôležité zostať bdelý. w16.07 2:11, 12

Ženích vidí, ako k nemu kráča jeho vyvolená vo svadobných šatách. Šťastie, ktoré prežívajú, je neopísateľné. Tí, ktorí vstupujú do manželstva, môžu nájsť múdre rady v Božom Slove. Pôvodca manželstva totiž chce, aby sa manželským dvojiciam darilo a aby boli šťastné. (Prísl. 18:22) V Biblii sa však otvorene píše, že nedokonalí ľudia budú mať v manželstve „súženie v tele“. (1. Kor. 7:28) Ako môžu docieliť, aby bolo toto súženie čo najmenšie? A ako môžu dosiahnuť šťastné manželstvo? V Biblii je zdôraznené, aká dôležitá je láska. Romantická láska (po grécky eros) prináša potešenie a láska medzi členmi rodiny (storgé) je nevyhnutná, keď sa do manželstva narodia deti. Manželia by mali byť aj blízkymi priateľmi (filia). No kľúčom k šťastnému manželstvu je láska založená na zásadách (agapé). w16.08 2:1, 2

Timotej bol už skúseným zvestovateľom, keď dostal túto radu. No dobrým zvestovateľom mohol byť len vtedy, keď na svoje vyučovanie „dával stále pozor“. Čo to znamená? Nemal automaticky očakávať, že ľudia budú reagovať na jeho zabehnuté vyučovacie metódy. Ak mal zapôsobiť na ich srdce, musel byť pri vyučovaní vnímavý na to, čo potrebujú. My musíme robiť to isté. V službe z domu do domu často zisťujeme, že veľa ľudí nie je doma. V niektorých obvodoch sa vôbec nedá dostať do vchodov a do uzavretých obytných štvrtí. Ak je to tak aj v našom obvode, aké ďalšie spôsoby zvestovania dobrého posolstva by sme mohli využiť? Jedným z vynikajúcich spôsobov, ako oznamovať dobré posolstvo, je vydávanie svedectva na verejných miestach. Mnohí zvestovatelia majú s týmto druhom služby veľmi dobré skúsenosti. Oslovujú ľudí na železničných a autobusových staniciach, na trhoviskách, v nákupných centrách, v parkoch a na iných miestach. w16.08 3:14 – 16

Naši bratia a sestry sú darom od Jehovu, lebo sa o nás starajú a povzbudzujú nás. (Hebr. 12:12, 13) Mnohí kresťania v prvom storočí pocítili takúto pomoc. Podobne je to dnes. Ako môžeme druhým pomáhať? Zamyslime sa nad príkladom Árona a Chúra, ktorí fyzicky podopierali Mojžišove ruky. (2. Mojž. 17:8–13) Aj my by sme mali hľadať spôsoby, ako prakticky pomáhať druhým. Kto dnes potrebuje pomoc? Tí, ktorí zápasia s následkami staroby, znášajú zdravotné ťažkosti, zažívajú odpor v rodine, pociťujú osamelosť alebo im zomrel niekto blízky. Môžeme posilňovať aj mladých, ktorí sú vystavení tlaku, aby sa dopustili nesprávneho konania alebo aby sa usilovali o „úspech“ v tomto svete tak, že získajú vysokoškolské vzdelanie, dobre sa finančne zabezpečia alebo dosiahnu kariéru v zamestnaní. (1. Tes. 3:1–3; 5:11, 14) Úprimný záujem o druhých môžeme prejavovať aj v sále Kráľovstva, pri spolupráci v službe, pri spoločnom jedle alebo keď niekomu zatelefonujeme. w16.09 1:13, 14

Mali by sme si vyberať oblečenie, ktoré prispieva k chvále nášho svätého Boha a dodáva vážnosť posolstvu, ktoré zvestujeme. Je to náš záväzok voči Jehovovi, našim bratom a sestrám i ľuďom v obvode. (Rim. 13:8–10) Na svoje oblečenie by sme mali dbať zvlášť vtedy, keď sme na zhromaždení alebo vo zvestovateľskej službe. Mali by sme sa obliekať tak, ako sa patrí na ľudí, „ktorí vyznávajú, že si hlboko ctia Boha“. (1. Tim. 2:10) Pravdaže, oblečenie, ktoré je vhodné v jednej krajine, nemusí byť vhodné niekde inde. Preto Jehovovi svedkovia vždy berú do úvahy miestne zvyky, aby nikoho nepohoršovali. Naše oblečenie musí byť vhodné a cudné, aj keď sa zúčastňujeme zjazdov. Vyhýbame sa módnym výstrelkom, ktoré sú bežné v tomto svete. Potom sa nebudeme zdráhať pri vhodnej príležitosti vydať svedectvo a smelo sa prihlásime k Jehovovým svedkom. w16.09 3:7, 8

Tento Pavlov logický argument je ľahko pochopiteľný a presvedčivý. Živé organizmy, ktoré sú oveľa zložitejšie než dom, mohla vytvoriť len inteligentná bytosť. Podobne môžeš argumentovať, keď hovoríš s niekým, kto má pochybnosti o Biblii. Zisti, čomu verí a aké námety by ho mohli zaujímať. (Prísl. 18:13) Ak ho zaujíma veda, možno naňho zapôsobí, keď mu poukážeš na verše, ktoré potvrdzujú vedeckú presnosť Biblie. Niekoho iného môže zaujať, keď mu ukážeš, že Biblia obsahuje spoľahlivé proroctvá a presný historický záznam. Alebo mu môžeš prečítať niektoré praktické rady do života, napríklad z Kázne na vrchu. Nezabúdaj, že tvojím cieľom nie je vyhrávať spory, ale zapôsobiť na srdce. Preto buď dobrým poslucháčom. Klaď úprimné otázky a vyjadruj sa s miernosťou a úctou, najmä keď hovoríš so staršími ľuďmi. Pravdepodobne aj oni budú brať tvoje názory vážne. w16.09 4:14 – 16

Keď chceš pomôcť ľuďom, ktorí pochádzajú z inej kultúry, aby sa v zbore cítili ako doma, zamysli sa: Keby som bol v cudzej krajine ja, ako by som chcel, aby sa ku mne druhí správali? (Mat. 7:12) Buď trpezlivý k tým, ktorí si na novú krajinu ešte len zvykajú. Spočiatku možno nebudeš úplne chápať ich reakcie alebo spôsob ich uvažovania. No neočakávaj od nich, že sa prispôsobia, ale ber ich takých, akí sú. Ako sa môžeš zblížiť s ľuďmi z iného prostredia? Vyhraď si čas na to, aby si sa dozvedel niečo o ich domovskej krajine a kultúre. Môžete to urobiť aj v rámci rodinného uctievania. Tak lepšie pochopíte ľudí, ktorí do vášho zboru či obvodu prišli z inej krajiny. Ďalšia možnosť je pozvať cudzinca k sebe domov na nejaké jedlo. Keďže Jehova „otvoril národom dvere k viere“, nemohol by si aj ty otvoriť dvere tým, „čo sú nám príbuzní vo viere“? (Sk. 14:27; Gal. 6:10; Jób 31:32) w16.10 1:15, 16

Po zmienke o rôznych mužoch a ženách, ktorí mali vieru, sa Pavol zameriava na najvýznamnejší príklad zo všetkých — nášho Pána Ježiša Krista. V Hebrejom 12:2 o ňom čítame: „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ O jeho viere v tých najťažších skúškach by sme mali „dôkladne uvažovať“. Podobnú vieru prejavili prví kresťanskí mučeníci, ako napríklad Antipas, ktorý odmietol urobiť kompromis vo vernosti. (Zjav. 2:13) Čakala ich odmena v podobe vzkriesenia k nebeskému životu, odmena prevyšujúca i „lepšie vzkriesenie“, na ktoré sa tešili muži viery zo staroveku. (Hebr. 11:35) Krátko po zrode Božieho Kráľovstva v roku 1914 boli títo verní pomazaní vzkriesení k nebeskému životu, aby spolu s Ježišom vládli nad zemou. (Zjav. 20:4) w16.10 3:12

Niektorí rodičia svoje deti nechvália, lebo ich samých rodičia nikdy nepovzbudzovali. A zamestnanci sa tiež len málokedy dočkajú pochvaly za svoju prácu. Povzbudiť niekoho často znamená pochváliť ho za to, čo sa mu podarilo. Povzbudzovať môžeme aj tak, že niekoho ubezpečíme, že má pekné vlastnosti, alebo tak, že budeme „hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami“. (1. Tes. 5:14) Grécke slovo, ktoré sa zvyčajne prekladá výrazom „povzbudiť“, doslova znamená „zavolať k sebe“. Keďže s bratmi a sestrami chodíme do služby, pravdepodobne máme príležitosti povedať im niečo povzbudzujúce. (Kaz. 4:9, 10) Využívame vhodné situácie, aby sme im povedali, prečo ich máme radi a prečo si ich vážime? Môžeme sa zamyslieť nad týmto príslovím: „Aké dobré je slovo v pravý čas!“ (Prísl. 15:23) w16.11 1:3 – 5

Boh o svojom ľude predpovedal: „Zjednotím ich ako stádo v ohrade.“ (Mich. 2:12) A prostredníctvom proroka Sofoniáša vyhlásil: „Lebo vtedy zmením národom jazyk na čistý, aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci,“ čiže jednotne. (Sof. 3:9) Sme veľmi vďační, že môžeme jednotne uctievať Jehovu! Je zrejmé, že keď kresťania v prvom storočí uplatňovali rady z Božieho Slova, podporovali v zboroch čistotu, pokoj a jednotu. (1. Kor. 1:10; Ef. 4:11–13; 1. Petra 3:8) Aj dnes je Jehovov ľud jednotný a organizovaný. Výsledkom je, že dobré posolstvo o Božom úžasnom predsavzatí sa zvestuje po celej zemi. w16.11 2:16, 18

Počas prvých storočí nášho letopočtu ešte mnohí ľudia rozumeli gréčtine a latinčine a v týchto jazykoch si mohli čítať Bibliu. Mali tak možnosť porovnať učenie Božieho Slova s cirkevnými dogmami. Na základe toho niektorí z nich odmietli prijať nebiblické učenie cirkvi. Avšak vyjadriť taký názor na verejnosti bolo nebezpečné, dokonca ich to mohlo stáť život. Časom gréčtinou a latinčinou hovorila už len hŕstka ľudí a cirkev marila akékoľvek snahy prekladať Božie Slovo do bežných jazykov. Každý, kto nesúhlasil s cirkevným učením, bol prísne potrestaný. Pomazaní Boží služobníci sa museli stretávať tajne a v malých skupinách, no niekedy nebolo možné ani to. V tom čase pomazané „kráľovské kňazstvo“ nemohlo slúžiť organizovaným spôsobom. Veľký Babylon držal ľudí v pevnom zovretí. w16.11 4:8, 10, 11

Rozhodne je veľmi dôležité, aby sme sa vyhýbali vážnym hriechom, ktorých sa pred krstom dopúšťali niektorí kresťania v Korinte. Keby sme sa svojvoľne dopúšťali nesprávneho konania, naďalej by sme boli pod nadvládou hriechu a nemohli by sme očakávať, že Boh nám prejaví nezaslúženú láskavosť a milosrdenstvo. Ale sme rozhodnutí byť „zo srdca poslušní“ a urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli aj zdanlivo menším hriechom? (Rim. 6:14, 17) Zamysli sa nad apoštolom Pavlom. Určite sa nedopúšťal žiadnych vážnych hriechov, aké opísal v 1. Korinťanom 6:9–11. Stále si však uvedomoval, že hreší. Napísal: „Som telesný, zapredaný hriechu. Veď neviem, čo robím. Lebo čo chcem, to nerobím, ale robím to, čo nenávidím.“ (Rim. 7:14, 15) Z týchto slov vidno, že Pavol považoval za hriech aj iné nesprávne skutky a v snahe vyhnúť sa im viedol ustavičný boj. (Rim. 7:21–23) Kiež to platí aj o nás, keď sa snažíme byť „zo srdca poslušní“. w16.12 1:15, 16

Keď máš obavy, cítiš nepokoj alebo úzkosť, vylievaj si srdce pred svojím milujúcim nebeským Otcom. Keď si urobil všetko, čo môžeš, aby si problém vyriešil, vrúcnou modlitbou dosiahneš určite viac než úzkostlivými starosťami. (Žalm 94:18, 19) Z Filipanom 4:6, 7 vyplýva, že Jehova nám odpovie, keď vytrvávame vo vrúcnych a úpenlivých modlitbách. Ako? Tak, že nám dá vnútorný pokoj, ktorý zbaví našu myseľ i srdce znepokojujúcich myšlienok a pocitov. Mnohí to zažili na vlastnej koži. Boh im pomohol prekonať úzkosť a obavy a nadobudnúť pokoj, ktorý presahuje ľudské chápanie. Niečo podobné môžeš zažiť aj ty. S pomocou „Božieho pokoja“ dokážeš zdolať každú náročnú situáciu, do ktorej sa dostaneš. Môžeš sa úplne spoľahnúť na sľub, ktorý ti Jehova dáva: „Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem.“ (Iz. 41:10) w16.12 3:3, 4

Mojžiš sa obrátil chrbtom k egyptským pokladom a „radšej si zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom, namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu“. (Hebr. 11:25, 26) Prejavujme rovnakú vieru, akú mal Mojžiš a ďalší Boží služobníci zo staroveku, ceňme si dar slobodnej vôle a používajme ho na to, aby sme konali Božiu vôľu. Možno sa nám zdá ľahšie, keď za nás rozhodujú druhí. Ale keby sme to dovolili, pripravili by sme sa o niečo veľmi hodnotné. Čítame o tom v 5. Mojžišovej 30:19, 20. V 19. verši sa hovorí o voľbe, ktorú Boh predložil Izraelitom. V 20. verši sa dozvedáme, že Jehova im dal možnosť, aby prejavili, čo je v ich srdci. Aj my sa môžeme rozhodnúť, že budeme uctievať Jehovu. Máme jedinečnú príležitosť dať najavo, že mu slúžime z lásky a že chceme používať dar slobodnej vôle na jeho chválu a česť. w17.01 2:10, 11

Jehova očakáva, že budeme svoje schopnosti využívať správne. Prečo? Pretože nás miluje a vie, že ak tieto dary budeme používať na správny účel, budeme šťastní. Uvedomuje si však, že naše možnosti sú obmedzené. Sami by sme nikdy nedokázali odstrániť nedokonalosť, hriech a smrť. (1. Kráľ. 8:46) Takisto nemôžeme rozhodovať za druhých, lebo majú slobodnú vôľu. A bez ohľadu na to, koľko toho vieme alebo aké máme skúsenosti, vždy budeme v porovnaní s Jehovom ako deti. (Iz. 55:9) V každej situácii musíme dôverovať Jehovovi, že nás povedie, bude nám pomáhať a urobí pre nás to, čo sami nedokážeme. No na druhej strane by sme mali robiť, čo je v našich možnostiach, aby sme vyriešili svoje problémy a pomáhali druhým. Stručne povedané, musíme „dôverovať Jehovovi a konať dobro“ a musíme si „počínať s vernosťou“. w17.01 1:2 – 4

Barzillai odmietol túto ponuku. Prečo? Bol už v pokročilom veku, a tak Dávidovi povedal, že sa nechce stať preňho bremenom. Navrhol mu, aby namiesto neho žil na kráľovskom dvore Kimham, ktorý bol pravdepodobne jedným z jeho synov. (2. Sam. 19:31–37) Barzillai bol skromný, vďaka čomu sa rozhodol rozumne. Dávidovu ponuku neodmietol preto, lebo už nechcel niesť žiadnu zodpovednosť, ani preto, že si chcel užívať pokojnú starobu. Jednoducho si uvedomoval, že jeho okolnosti sa zmenili a už má určité obmedzenia. Nechcel sa zaviazať k niečomu, čo by už nezvládal. (Gal. 6:4, 5) Keby sme sa zameriavali na postavenie, prestíž či uznanie, bola by to živná pôda pre samoľúbosť a súperenie a v konečnom dôsledku by to viedlo ku sklamaniu. (Gal. 5:26) Keď sme skromní, budeme spolupracovať s bratmi a sestrami a využijeme všetky svoje schopnosti a sily, aby sme prispeli k Božej chvále a pomáhali druhým. (1. Kor. 10:31) w17.01 4:5, 6

Jehova je úžasný Stvoriteľ. Všetko, čo vytvoril, má najvyššiu kvalitu. (Jer. 10:12) Z lásky k svojmu stvoreniu určil isté hranice. Stanovil prírodné a morálne zákony, aby všetko dobre fungovalo. (Žalm 19:7–9) Preto má všetko vo vesmíre svoje miesto a svoju úlohu. Napríklad gravitácia udržiava atmosféru blízko zeme, reguluje príliv a odliv a prispieva k poriadku, ktorý je pre život na zemi nevyhnutný. Celému stvoreniu a ľuďom sa dobre darí vtedy, keď tieto hranice neprekračujú. Poriadok v prírode a vo vesmíre jasne svedčí o tom, že Boh má so zemou a s ľuďmi určité predsavzatie. Mohli by sme v službe poukázať na to, kto stojí za týmto úžasným poriadkom? (Zjav. 4:11) w17.02 1:4, 5

Mojžišovým nástupcom sa stal Jozua. Biblia hovorí, že keď mal viesť Boží ľud do boja proti Kanaančanom, prišiel ho posilniť anjel, ktorý sa predstavil ako „knieža Jehovovho vojska“. (Joz. 5:13–15; 6:2, 21) Neskôr stál kráľ Ezechiáš proti presile Asýrčanov, ktorí sa vyhrážali, že napadnú Jeruzalem. Ale jednej „noci sa stalo, že vyšiel Jehovov anjel a zrazil v tábore Asýrčanov stoosemdesiatpäťtisíc“ mužov. (2. Kráľ. 19:35) Samozrejme, anjeli sú dokonalí, ale muži, ktorým pomáhali, boli nedokonalí. Napríklad Mojžiš pri jednej príležitosti neposvätil Jehovu. (4. Mojž. 20:12) Jozua uzavrel zmluvu s Gibeončanmi bez toho, aby najprv preskúmal, aká je Božia vôľa. (Joz. 9:14, 15) A Ezechiáš na chvíľu dovolil, aby sa jeho „srdce povýšilo“. (2. Par. 32:25, 26) Hoci boli títo muži nedokonalí, Boh od Izraelitov očakával, že ich budú poslúchať. Poveril mocných anjelov, aby týchto mužov podporovali. Bol to Jehova, kto viedol svoj ľud. w17.02 3:7 – 9

Čo znamená preukazovať niekomu česť? Znamená to venovať mu mimoriadnu pozornosť a správať sa k nemu s úctou. Česť zvyčajne prejavujeme tým, ktorí robia niečo, čo si zasluhuje úctu, alebo tým, ktorí majú dôležité postavenie. A tak možno premýšľame, komu by sme mali preukazovať česť a prečo. V Zjavení 5:13 čítame, že Ten, ktorý „sedí na tróne, a Baránok“ si zaslúžia česť. Jeden z dôvodov, prečo si Jehova zaslúži, aby sme mu preukazovali česť, je uvedený v 4. kapitole knihy Zjavenie. Duchovní tvorovia v nebeskej ríši oslavujú Jehovu, „Toho, ktorý žije po celú večnosť“, a hovoria: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ (Zjav. 4:9–11) w17.03 1:1, 2

Dnes sa mnohí ľudia riadia heslom: Počúvaj hlas svojho srdca. To však môže byť nebezpečné a v určitom zmysle je to aj nebiblické. V Biblii nachádzame varovanie, aby sme svoje rozhodnutia nezakladali na tom, čo nám hovorí naše nedokonalé srdce alebo pocity. Je v nej tiež viacero zmienok o tom, že keď sa niekto riadi svojím srdcom, vedie to k smutným následkom. Je to tak preto, že srdce nedokonalých ľudí je „zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie“. (Jer. 3:17; 13:10; 17:9; 1. Kráľ. 11:9) K čomu by to teda viedlo, keby sme pri rozhodovaní počúvali hlas svojho srdca a keby sme premýšľali a konali pod vplyvom emócií? Napríklad čo by sa mohlo stať, keby sme sa rozhodovali v návale hnevu? Ak sme niečo také už urobili, určite vieme, k čomu to viedlo. (Prísl. 14:17; 29:22) A čo ak sme skľúčení? Ani vtedy by sme sa nemuseli rozhodnúť najlepšie. (4. Mojž. 32:6–12; Prísl. 24:10) Keby sme sa pri dôležitých rozhodnutiach riadili iba pocitmi, ľahko by nás mohli zaslepiť a my by sme sa rozhodli zle. w17.03 2:12, 13

Všetci sme nedokonalí a robíme chyby. Preto sme veľmi vďační, že Jehova s nami nezaobchádza „podľa našich hriechov“. (Žalm 103:10) Musíme ich však ľutovať a na základe Kristovej výkupnej obete pokorne prosiť Boha o odpustenie. To však samo osebe nestačí. Ak má byť naše uctievanie Jehovovi prijateľné, musíme sa snažiť o to, k čomu Dávid nabádal Šalamúna, keď mu povedal: „Slúž [Jehovovi] celým srdcom.“ (1. Par. 28:9) Slúžiť Jehovovi celým srdcom znamená oddať mu svoj život a uctievať výlučne jeho. Slovo „srdce“ sa v Biblii obvykle vzťahuje na to, aký je človek vo svojom vnútri, teda aké sú jeho túžby, myšlienky, sklony, postoje, schopnosti, pohnútky a ciele. Ten, kto slúži Jehovovi celým srdcom, neuctieva Jehovu mechanicky alebo preto, že to od neho niekto očakáva. Ako je to s nami? Ak sme Jehovovi napriek našej nedokonalosti úplne oddali svoj život a neuctievame ho len navonok, potom sa dá povedať, že mu slúžime celým srdcom. (2. Par. 19:9) w17.03 3:1, 3

Keď sa nám podarí niečo výnimočné, môže sa ukázať, čo je v našom srdci. Predstavme si napríklad brata, ktorý vynaložil veľa úsilia, aby si pripravil nejaký prejav, a potom ho predniesol pred veľkým publikom. Mnohí ho teraz chvália. Ako na to bude reagovať? Keď nás druhí za niečo chvália, mali by sme reagovať v súlade s Ježišovými slovami: „Keď ste urobili všetko, čo vám bolo pridelené, poviete: ‚Sme naničhodní otroci. Čo sme urobili, to sme mali urobiť.‘“ (Luk. 17:10) Spomeňme si, že Ezechiáš spyšnel preto, lebo neprejavoval vďačnosť za Jehovovu dobrotu. (2. Par. 32:24–27, 31) Čo nám môže pomôcť, aby sme neurobili rovnakú chybu? Rozjímajme o tom, čo pre nás Boh urobil. Potom sa ľahšie vyhneme postoju, ktorý Jehova nenávidí. A hovorme o Jehovovi s vďačnosťou. Veď on verne podporuje svoj ľud. w17.03 4:12 – 14