Január

Dnes žijeme v závere posledných dní a zlých ľudí je stále viac. Biblia o nich hovorí, že „pučia ako rastlinstvo“. (Žalm 92:7) A tak nás neprekvapuje, že morálne hodnoty upadajú. Ako môžeme byť v takomto prostredí „nedospelými v zle“, ale „plne dospelými v schopnosti porozumenia“? (1. Kor. 14:20) Odpoveď nachádzame v dnešnom texte, v ktorom sa okrem iného píše, že „tí, ktorí hľadajú Jehovu, môžu rozumieť všetkému“, teda všetkému, čo je potrebné, aby sa mu páčili. Podobná myšlienka je vyjadrená v Prísloviach 2:7, 9, kde sa hovorí, že Jehova „bude pre priamych zachovávať praktickú múdrosť“. Vďaka tomu dokážu „porozumieť spravodlivosti a súdu a priamosti, celému chodu toho, čo je dobré“. Takúto múdrosť získali napríklad Noach, Daniel a Jób. (Ezech. 14:14) To isté platí aj o Božích služobníkoch dnes. A čo ty? Rozumieš všetkému, čo je potrebné, aby si sa páčil Jehovovi? Kľúčom k tomu je dobre ho poznať. w18.02 2:1–3

Na záujemcu by nikto nemal vyvíjať nátlak, aby sa dal pokrstiť – ani rodič, ani brat či sestra, ktorí vedú štúdium, ani iný spolukresťan. Jehova nikoho nenúti, aby mu slúžil. (1. Jána 4:8) Naopak, pri štúdiu by sme mali záujemcovi zdôrazňovať, aké dôležité je vytvárať si osobný vzťah k Jehovovi. Potom, keď pocíti úprimnú vďačnosť za to, že spoznal pravdu, a zatúži sa stať Kristovým učeníkom, sám sa bude chcieť dať pokrstiť. (2. Kor. 5:14, 15) Na to, aby urobil tento krok, nemusí dosiahnuť konkrétny vek. Každý robí pokroky a dozrieva iným tempom. Krst je veľmi radostnou udalosťou. Je to však aj príležitosť vážne sa zamyslieť nad významom zasvätenia a krstu. Žiť v súlade so svojím zasvätením si vyžaduje veľké úsilie. Práve preto Ježiš povedal, že jeho učeníci budú musieť, obrazne povedané, niesť jarmo. Už viac nemajú žiť „pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený“. (2. Kor. 5:15; Mat. 16:24) w18.03 1:14-17

Zdráhaš sa prejavovať pohostinnosť? Ak áno, pripravuješ sa o príležitosť tešiť sa z príjemnej spoločnosti a o možnosť vytvárať si trvalé priateľstvá. Pohostinnosť je jedným z najlepších liekov proti osamelosti. Ale prečo niekto váha prejavovať pohostinnosť? Existuje viacero príčin. Jednou z nich je, že Jehovovi služobníci sú veľmi vyťažení a majú mnoho povinností. Preto majú niektorí pocit, že im už nezostáva čas ani energia na prejavovanie pohostinnosti. Ak si v podobnej situácii, možno by si mal preskúmať svoj rozvrh. Čo keby si si v ňom vytvoril priestor, aby si mohol prijať nejaké pozvanie alebo sám niekoho pozvať? Biblia nás nabáda, aby sme nezabúdali byť pohostinní. Teda pohostinnosť má dôležité miesto v našom živote. Samozrejme, asi budeme musieť obmedziť činnosti, ktoré nie sú nevyhnutné. w18.03 3:13, 14

Kto nám dal ten najlepší príklad v duchovnom zmýšľaní? Samozrejme, Ježiš. Počas celého života a služby napodobňoval svojho Otca, Jehovu. Uvažoval, cítil a konal tak ako Jehova a žil v súlade s jeho vôľou a normami. (Ján 8:29; 14:9; 15:10) Všimnime si napríklad, ako prorok Izaiáš opisuje Jehovov súcit, a porovnajme to s tým, čo podľa Markovho evanjelia cítil k ľuďom Ježiš. (Iz. 63:9; Mar. 6:34) Sme aj my súcitní podobne ako Ježiš, keď stretávame ľudí, ktorí potrebujú pomoc? Okrem toho Ježiš sa zameriaval na oznamovanie a vyučovanie dobrého posolstva. Teda duchovný človek sa vyznačuje aj tým, že je súcitný a pomáha druhým. w18.02 3:12

Výchova detí je v dnešnom svete náročná úloha. (2. Tim. 3:1–5) Hoci deti majú vrodený dar svedomia, nevedia rozlišovať dobré od zlého. Musia sa to učiť, a preto ich treba vychovávať, čiže naprávať. (Rim. 2:14, 15) Jeden biblický slovník uvádza, že grécke slovo prekladané ako „naprávanie“ môže tiež znamenať „výchova dieťaťa“. Deti sa zvyčajne cítia v bezpečí, keď ich rodičia láskavo naprávajú. Učia sa, že ich sloboda má hranice a že každé ich rozhodnutie alebo skutok prinesie svoje ovocie – buď dobré, alebo zlé. Preto je veľmi dôležité, aby sa rodičia riadili Jehovovými radami. Názory na výchovu sa v jednotlivých kultúrach líšia a menia sa aj z generácie na generáciu. Ale rodičia, ktorí sa spoliehajú na múdrosť od Boha, nie sú odkázaní na vlastné dohady ani na ľudské skúsenosti či názory. w18.03 5:8, 9

Si mladým pokrsteným kresťanom? Potom už sám nesieš zodpovednosť za svoju záchranu, aj keď bývaš s rodičmi. Prečo by si mal na to pamätať? Lebo ako tínedžer sa iste musíš vyrovnávať s novými pocitmi a tlakmi. Jedno dospievajúce dievča hovorí: „Dieťa obvykle nemá problém s tým, že ako Jehovov svedok prichádza v škole o narodeninovú tortu. Ale o pár rokov, keď mladého človeka začne lákať sex, musí byť úplne presvedčený, že poslúchať Jehovove zákony je vždy to najlepšie.“ Aj tí, ktorí boli pokrstení v dospelosti, musia často znášať neočakávané skúšky viery. Môžu sa týkať manželstva, zdravia alebo zamestnania. Bez ohľadu na vek sa môže každý z nás ocitnúť v situácii, v ktorej bude musieť prejaviť vernosť Jehovovi. (Jak. 1:12–14) w17.12 4:4, 5

Asi málokto zažil také zlé zaobchádzanie ako Dávid. Napriek tomu tento Boží priateľ nedovolil, aby ho ovládol hnev, ale napísal: „Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev; nerozpaľuj sa, len aby si konal zlo.“ (Žalm 37:8) Hnev by sme mali „opustiť“ hlavne preto, že chceme napodobňovať Jehovu, ktorý „nám neurobil podľa našich hriechov“. (Žalm 103:10) Okrem toho to môže prospieť aj nášmu zdraviu. Keď sa necháme ovládať hnevom, môže to viesť k zdravotným problémom, ako je vysoký krvný tlak a dýchacie ťažkosti. Hnev môže tiež spôsobiť poškodenie pečene a pankreasu a zapríčiniť tráviace problémy. Keď sme nahnevaní, často nedokážeme jasne uvažovať. A keď v návale hnevu povieme alebo urobíme niečo, čo druhých zraní, môžeme upadnúť do dlhotrvajúcej depresie. Na druhej strane Biblia hovorí, že „pokojné srdce je životom celému telu“. (Prísl. 14:30) Ale čo môžeme robiť, keď niekto zraní naše city? Ako môžeme s ním obnoviť dobré vzťahy? Podarí sa nám to, keď uplatníme múdre rady z Biblie. w18.01 1:14, 15

Dávid nepísal o tom, že on sám nikdy nezomrie ani že nebude v obraznom hrobe ľudstva. V Božom Slove sa jasne uvádza, že zostarol a zomrel: „Potom ľahol Dávid k svojim predkom a bol pochovaný v Dávidovom Meste.“ (1. Kráľ. 2:1, 10) O kom sa teda píše v Žalme 16:10? Niekoľko týždňov po Ježišovej smrti a vzkriesení hovoril Peter o Žalme 16:10 tisícom Židov a prozelytov. (Sk. 2:29–32) Uviedol, že Dávid naozaj zomrel a bol pochovaný. Jeho poslucháči to vedeli. V zázname o jeho prejave sa nepíše, že by sa niekto ohradil, keď o Dávidovi povedal: „Vidiac to vopred hovoril o Kristovom vzkriesení,“ čiže o vzkriesení Mesiáša, ktorý v Dávidových časoch ešte len mal prísť. Túto myšlienku Peter ešte podčiarkol citátom Dávidových slov zo Žalmu 110:1. (Sk. 2:33–36) Peter svojou argumentáciou presvedčil veľký zástup ľudí o tom, že Ježiš bol „aj Pánom aj Kristom“. Ľudia uznali, že Žalm 16:10 sa splnil tak, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. w17.12 2:10 – 12

Bratia vo vedúcom zbore sa modlia o múdrosť, keď zvažujú, ako verne a rozvážne používať finančné prostriedky organizácie. (Mat. 24:45) Prijaté prostriedky rozdeľujú na základe vypracovaného rozpočtu. (Luk. 14:28) Apoštol Pavol vyzbieral prostriedky na pomoc bratom v Judei. Potom zaistil, aby tí, ktorí tieto prostriedky mali odovzdať, urobili všetko čestne „nielen pred Jehovom, ale aj pred ľuďmi“. (2. Kor. 8:18–21) V súlade s príkladom Ezdráša a Pavla naša organizácia dnes dodržiava prísne pravidlá pri prijímaní a rozdeľovaní darovaných finančných prostriedkov. (Ezdr. 8:24–33) V uplynulých rokoch sa podarilo uskutočniť mnoho nádherných nových projektov. Organizácia sa snaží využiť vaše štedré dary čo najlepšie, a preto hľadá spôsoby, ako znížiť výdavky a zjednodušiť dielo. w18.01 3:12, 13

Keď si budeme rozvíjať lásku a láskavosť, bude pre nás ľahšie vzájomne si odpúšťať. Ak sa napríklad cítime zranení slovami alebo skutkami niektorého spolukresťana, skúsme si spomenúť na situácie, keď sme my povedali alebo urobili niečo neláskavé. Vari si neceníme lásku a láskavosť bratov a sestier, ktorí prehliadli naše chyby? (Kaz. 7:21, 22) A nie sme vďační hlavne za to, že Kristus láskavým spôsobom zjednocuje pravých Božích služobníkov? Všetci milujeme toho istého Boha, zvestujeme to isté posolstvo a prežívame mnoho rovnakých ťažkostí. Keď jeden druhému ochotne a s láskou odpúšťame, prispievame ku kresťanskej jednote a zameriavame svoj zrak na cenu života. Varovné príklady z Biblie nám pripomínajú, že aj žiarlivosť nás môže pripraviť o cenu. Napríklad Kain začal žiarliť na svojho brata Ábela a zabil ho. Kórach, Dátan a Abirám začali žiarliť na Mojžiša a odporovali mu. Aj kráľ Saul žiarlil na Dávidov úspech a pokúsil sa ho zabiť. w17.11 5:9, 10

Starší, ktorí slúžia v právnom výbore, musia starostlivo preskúmať, či kresťan, ktorý vážne zhrešil, robí pokánie. Rozlíšiť, či sa kajá alebo nie, nemusí byť vždy ľahké. Je potrebné zistiť, ako sa previnilec pozerá na to, čo urobil, aký má postoj a aký je stav jeho srdca. (Zjav. 3:3) Len ak robí pokánie, môže mu byť prejavené milosrdenstvo. Starší nedokážu vidieť do srdca tak ako Jehova a Ježiš. Ak slúžiš ako starší, ako môžeš zistiť, či sa niekto úprimne kajá? Po prvé, pros Jehovu o múdrosť a schopnosť rozlišovať. (1. Kráľ. 3:9) Po druhé, hľadaj rady v Božom Slove a publikáciách od verného otroka. Vďaka tomu dokážeš rozoznať, či previnilec prejavuje „zármutok sveta“ alebo „zármutok zbožným spôsobom“, čiže pravé pokánie. (2. Kor. 7:10, 11) Všímaj si, ako Biblia opisuje kajúcnych i nekajúcnych previnilcov. Aké pocity prežívali, aký postoj prejavovali a aké boli ich skutky? w17.11 3:16, 17

Dnešná spoločnosť také správanie často toleruje a v mnohých knihách, filmoch a televíznych programoch sa vykresľuje ako niečo normálne. Neposlušnosť však oslabuje stabilitu rodiny, ktorá je základnou jednotkou celej spoločnosti. Túto zásadu ľudia uznávajú už oddávna. Je zaujímavé, že ak v starovekom Grécku muž udrel svojho rodiča, prišiel o všetky občianske práva. Podľa rímskeho práva bol muž, ktorý udrel svojho otca, súdený ako vrah. A Hebrejské i Kresťanské grécke Písma nabádajú deti, aby si ctili svojich rodičov. (2. Mojž. 20:12; Ef. 6:1–3) Ako sa môžu deti chrániť, aby sa nenainfikovali duchom neposlušnosti? Keď uvažujú o tom, čo všetko pre ne rodičia urobili a stále robia, budú im za to vďačné a budú ich chcieť poslúchať. Okrem toho by si mali uvedomiť, že poslušnosť vyžaduje od nich Boh, ktorý je Otcom nás všetkých. Keď mladí ľudia hovoria pekne o svojich rodičoch, pomáhajú tak iným mladým, aby si aj oni vážili rodičov. w18.01 5:8, 9

Kresťan, ktorý sa dopustil závažného hriechu, by mal ísť za zborovými staršími a požiadať ich o pomoc, aby mohol znova nadobudnúť dobrý vzťah k Bohu. Prečo je to dôležité? Po prvé, v Božom Slove čítame, že je to Jehova, kto poveril starších, aby sa zaoberali prípadmi závažného previnenia. (Jak. 5:14–16) Po druhé, starší môžu pomôcť kajúcnym previnilcom, aby nepokračovali v hriešnom konaní a opäť získali Božie schválenie. (Gal. 6:1; Hebr. 12:11) A po tretie, starší sú poverení a aj školení, aby utešovali kajúcnych hriešnikov a zmierňovali ich bolesť a pocity viny. Jehova označuje týchto mužov ako „útočište pred búrkou“. (Iz. 32:2, Katolícky preklad) Súhlasíš s tým, že opatrenie v podobe starších je prejavom Božieho milosrdenstva? Mnohí Boží služobníci už pocítili úľavu, keď vyhľadali starších a dostali od nich pomoc. w17.11 2:8, 9

Ako kresťania sa musíme vyhýbať kontaktu s vylúčeným členom rodiny, či už cez telefón, esemesky, listy, e-maily, alebo sociálne siete, hoci je to citovo veľmi náročné. Ak si v takej situácii, nestrácaj nádej, veď láska „vo všetko dúfa“. Preto dúfaj, že tí, ktorí opustili Jehovu, sa k nemu opäť vrátia. (1. Kor. 13:7) Ak jasne vidíš, že člen rodiny mení svoj postoj, môžeš sa zaňho modliť, aby načerpal silu z Božieho Slova a zareagoval na Jehovovo pozvanie: „Vráť sa ku mne.“ (Iz. 44:22) Ježiš povedal, že ak by sme milovali nejakého človeka viac ako jeho, neboli by sme ho hodní. Ale bol si istý, že jeho učeníci budú dostatočne odvážni, aby mu zostali verní napriek odporu zo strany rodiny. Ak si Ježišovým nasledovníkom a obrazný meč rozdelil aj tvoju rodinu, spoliehaj sa na Jehovu, že ti v tejto náročnej situácii pomôže vytrvať. (Iz. 41:10, 13) Môžeš byť šťastný, lebo vieš, že Jehova a Ježiš majú z teba radosť a že ťa za tvoju vernosť odmenia. w17.10 2:19 – 21

Keď vidíme, ako ľudia trpia následkom Adamovho hriechu, podnecuje nás to prejavovať im súcit. Tešíme sa na čas, keď ľudia už nebudú chorí ani nebudú starnúť. Preto sa modlíme o príchod Božieho Kráľovstva. A kým nepríde, robíme všetko, čo môžeme, aby sme podali pomocnú ruku ľuďom, ktorí to potrebujú. Istý spisovateľ napísal, čo zažila jeho mama, ktorá trpela Alzheimerovou chorobou. Jedného dňa si pošpinila šaty. Snažila sa ich vyčistiť a vtom niekto zazvonil. Boli to dve sestry, ktoré ju pravidelne navštevovali. Opýtali sa, či jej môžu nejako pomôcť. „Je mi to nepríjemné, ale áno,“ odpovedala. Sestry jej pomohli vyčistiť šaty, potom jej uvarili čaj a porozprávali sa s ňou. Jej syn im bol nesmierne vďačný. Napísal: „Klobúk dole pred svedkami. To, čo kážu, aj uplatňujú.“ Nepodnecuje ťa súcit s chorými a staršími ľuďmi urobiť všetko, čo je v tvojich silách, aby si zmiernil ich trápenie? (Fil. 2:3, 4) w17.09 2:5, 14

Vždy, keď je to možné, bratom a sestrám by sme mali ochotne prejavovať lásku „v skrytosti“, čiže aj vtedy, keď nie sme stredobodom pozornosti a nikto sa o tom nedozvie. (Mat. 6:1–4) Okrem toho by sme mali byť iniciatívni v prejavovaní úcty. (Rim. 12:10) Ježiš nám v tom dal vzor, keď druhým prejavoval úctu tak, že konal tie najpodradnejšie práce. (Ján 13:3–5, 12–15) Možno sa musíme veľmi snažiť, aby sme si rozvíjali pokoru a prejavovali druhým úctu tak ako Ježiš. Dokonca ani apoštoli úplne nerozumeli, prečo je Ježiš taký pokorný. Pochopili to, až keď dostali svätého ducha. (Ján 13:7) Keď si o sebe nemyslíme priveľa pre to, aké máme vzdelanie, hmotný majetok či úlohy v službe Jehovovi, prejavujeme tým ostatným úctu. (Rim. 12:3) A keď druhých niekto pochváli, nezávidíme im, ale tešíme sa spolu s nimi, hoci si možno myslíme, že by sme si rovnakú úctu a uznanie zaslúžili aj my. w17.10 1:9, 10

Mnohí zistili, že keď v službe používajú Božie Slovo, na ľudí, ktorým zvestujú, to silne pôsobí. Zamyslime sa nad tým, čo zažil v službe istý brat. Keď prišiel na opätovnú návštevu za jedným starším pánom, ktorý už roky čítal naše časopisy, rozhodol sa, že mu nielen zanechá najnovšiu Strážnu vežu, ale mu aj prečíta biblický text uvedený v časopise. Prečítal mu 2. Korinťanom 1:3, 4, kde sa píše: „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy... nás teší vo všetkom našom súžení.“ Na domáceho tieto slová tak zapôsobili, že brata poprosil, aby mu ich prečítal znova. Potom povedal, že on i jeho manželka veľmi potrebujú útechu, a prejavil záujem o biblické posolstvo. Nevidíme z toho, ako mocne môže Božie Slovo pôsobiť v našej službe? (Sk. 19:20) w17.09 4:9, 10

Diablova vzbura nepochybne vyvolala medzi Božími vernými tvormi v nebi rozhorčenie, hnev a pohŕdanie. No Jehova nereagoval unáhlene. Jeho reakcia bola primeraná a presne zodpovedala danej situácii. Bol „pomalý do hnevu“ a spravodlivý v tom, ako reagoval na Satanovu vzburu. (2. Mojž. 34:6; Jób 2:2–6) Prečo? Jehova nechal plynúť čas, lebo si nepraje, aby bol ktokoľvek zničený, ale „si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Jehovov príklad sebaovládania nás učí, že aj my by sme mali dôkladne zvažovať svoje slová a skutky a nemali by sme konať unáhlene. Keď stojíš pred dôležitým rozhodnutím, vyhraď si dostatok času na to, aby si si veci premyslel a mohol konať múdro. Modli sa o múdrosť, aby si povedal alebo urobil, čo je správne. (Žalm 141:3) Vo vyhrotenej situácii by sme ľahko mohli reagovať pod vplyvom emócií. Komu z nás sa ešte nestalo, aby niekedy neľutoval svoje unáhlené slová alebo skutky? (Prísl. 14:29; 15:28; 19:2) w17.09 1:6, 7

Stáva sa veľkňaz Jozua po korunovácii kráľom? Nie, lebo nie je z rodovej línie kráľa Dávida, a preto nemôže byť kráľom. Jeho korunovácia má prorocký význam a poukazuje na to, že raz príde večný kráľ a kňaz. Veľkňaz, ktorý sa stane kráľom, sa volá Výhonok. Z Písma jasne vyplýva, že Výhonkom je Ježiš Kristus. (Iz. 11:1; Mat. 2:23) Práve Ježiš, Kráľ a Veľkňaz, je veliteľom Jehovovho nebeského vojska. Z tejto pozície robí všetko pre to, aby bol Boží ľud ako celok v bezpečí, i keď žije uprostred tohto nepriateľského sveta. (Jer. 23:5, 6) V blízkej budúcnosti pôjde na čele vojsk, ktoré porazia národy, a tak sa zastane Božej zvrchovanosti a Božieho ľudu. (Zjav. 17:12–14; 19:11, 14, 15) Ešte pred vykonaním rozsudku však musí Výhonok dokončiť veľké dielo. w17.10 4:12 – 14

Čo by si urobil, keby si zistil, že tvoje oblečenie je špinavé a ešte aj páchne? Čo najskôr by si si ho vyzliekol. Podobne je nutné čo najskôr poslúchnuť príkaz zbaviť sa zvykov, ktoré Jehova nenávidí. Chceme poslúchnuť jasný pokyn, ktorý dal spolukresťanom Pavol: „Teraz ich naozaj všetky odložte od seba.“ K starej osobnosti patrí napríklad smilstvo. (Kol. 3:5–9) Pôvodné biblické slovo preložené výrazom „smilstvo“ označuje okrem iného sexuálne styky medzi ľuďmi, ktorí nie sú právoplatne zosobášení, a medzi homosexuálmi. Pavol povedal spolukresťanom, že majú „umŕtvovať... svoje telesné údy“, čiže odstraňovať všetky túžby, „čo sa týka smilstva“. Opisným jazykom jednoznačne ukázal, že na to, aby sa človek zbavil nesprávnych túžob, musí urobiť rázne kroky. Aj keď je to ťažký boj, môžeme v ňom zvíťaziť. w17.08 3:5, 6

Dnes žijeme v podobných pomeroch ako Micheáš. Tento prorok žil za vlády zlého kráľa Achaza, keď bola v krajine rozšírená skazenosť v najrôznejších podobách. Dá sa povedať, že ľudia sa stali obratnými v konaní zla. (Mich. 7:1–3) Micheáš si uvedomoval, že tieto pomery nemôže zmeniť. Ak máme takú silnú vieru ako Micheáš, budeme ochotní čakať, kým Jehova nezasiahne. Veď nie sme v takej situácii ako väzeň, ktorý v cele čaká na popravu. Ten nemá inú možnosť. Musí čakať a neteší sa na to, čo je pred ním. Naša situácia je úplne iná! Ochotne čakáme na Jehovov zásah, lebo vieme, že Jehova splní svoj sľub a večný život nám dá v správnom čase, v tom najlepšom čase! Preto vytrvávame a „s radosťou sme trpezliví“. (Kol. 1:11, 12) Keby sme to robili s iným postojom, čiže keby sme sa sťažovali a boli namrzení, že Jehova nekoná dosť rýchlo, nepáčilo by sa mu to. (Kol. 3:12) w17.08 1:6, 7

Čo je nevyhnutné pre to, aby sme mali úžitok z Jehovovej ochoty prísť nám na pomoc? Dobrý vzťah k Jehovovi. Aby sme si taký vzťah vytvorili, je potrebné rozvíjať si miernosť. (Sof. 2:3) Mierni ľudia čakajú na Boha, kým neodstráni zlo a nenapraví všetky krivdy, ktoré zažívajú. Len takí ľudia získajú Jehovovo schválenie. Naproti tomu Boh „ponižuje zlých k zemi“. (Žalm 147:6b) To sú silné slová! Ak chceme, aby nás Jehova miloval, a nechceme na sebe pocítiť jeho hnev, musíme nenávidieť to, čo nenávidí on. (Žalm 97:10) Musíme napríklad nenávidieť nemravnosť. To znamená vyhýbať sa všetkému, čo by mohlo k nej viesť, vrátane pornografie. (Žalm 119:37; Mat. 5:28) Môže to byť ťažký boj, ale odmena od Jehovu stojí za akékoľvek úsilie. Ak chceme v tomto boji zvíťaziť, spoliehajme sa na Jehovu, nie na seba. Obracajme sa naňho a prosme ho o pomoc. w17.07 3:11 – 13

Záujmy Kráľovstva môžeme podporovať napríklad tak, že múdro používame svoje prostriedky. Možno sme na tom finančne dobre, ale okolnosti nám nedovoľujú slúžiť celým časom alebo sa presťahovať tam, kde je málo zvestovateľov. Z našich dobrovoľných darov však môžu mať úžitok ďalší a to nás určite hreje pri srdci. Z týchto darov sa hradia výdavky na preklad a distribúciu našich publikácií a na zvestovateľské dielo tam, kde je chudoba, ale ľudia majú veľký záujem o pravdu. V krajinách, ako je Kongo, Madagaskar alebo Rwanda, sa mnohí bratia celé roky museli rozhodovať, či kúpia pre rodinu jedlo alebo kúpia Bibliu, ktorej cena sa niekedy rovná týždennej, ba dokonca mesačnej mzde. Jehovova organizácia zabezpečuje nielen preklad a distribúciu Biblií, ale aj to, aby mali vlastnú Bibliu všetci členovia rodiny, ako aj každý, kto má vážny záujem o pravdu. To všetko je možné vďaka dobrovoľným darom mnohých bratov a sestier a tiež vďaka tomu, že naša organizácia sa riadi zásadou o vyrovnaní finančných prostriedkov. (2. Kor. 8:13–15) w17.07 1:11

Prečo môžeme nájsť útechu, keď rozjímame o tom, aký význam má vernosť v skúškach? Pretože nám to pomôže chápať, že naša vernosť má hlboký zmysel. V skúškach máme príležitosť dokázať, že podporujeme Jehovovu zvrchovanosť. Keď zažívame ťažkosti, vôbec to neznamená, že sme sa znepáčili Jehovovi. Naopak, keď vytrváme v skúške, získame Jehovovo schválenie a upevníme si nádej. (Rim. 5:3–5) Správa o Jóbovi nás uisťuje, že „Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“. (Jak. 5:11) Môžeme si byť istí, že odmení všetkých, ktorí sa zastávajú jeho práva vládnuť. To nás podnecuje, aby sme „úplne vytrvali a s radosťou boli trpezliví“. (Kol. 1:11) Je pravda, že môže byť náročné pamätať na spornú otázku týkajúcu sa Jehovovej zvrchovanosti. Preto si musíme neustále pripomínať, aké dôležité je podporovať Božiu zvrchovanosť, a to v akejkoľvek situácii. w17.06 3:15, 16

Mnohí ľudia sú dnes posadnutí najnovšou módou, elektronikou a podobne. Preto by mal každý kresťan pravidelne skúmať svoje túžby pomocou takýchto otázok: Sú pre mňa hmotné veci také dôležité, že trávim viac času vyhľadávaním informácií a premýšľaním o najnovších autách či o móde než prípravou na zborové zhromaždenia? Zamestnávajú ma každodenné veci natoľko, že venujem menej času modlitbe alebo čítaniu Biblie? Ak zistíme, že naša láska k hmotným veciam zatieňuje našu lásku ku Kristovi, mali by sme sa zamyslieť nad Ježišovými slovami z dnešného textu. Ježiš upozornil, že „nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov“. A dodal: „Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ Je to preto, lebo obaja títo „páni“ vyžadujú výlučnú oddanosť. (Mat. 6:24) Všetci sme nedokonalí, a preto musíme vytrvalo bojovať so „žiadosťami svojho tela“ vrátane hmotárstva. (Ef. 2:3) w17.05 4:15, 16

Aj keď sme len nedokonalé hlinené nádoby, vďaka posolstvu, ktoré zvestujeme, môžeme my i ľudia, ktorí nás počúvajú, získať večný život. Apoštol Pavol miloval službu, a tak sa v nej veľmi namáhal. (Rim. 1:14, 15; 2. Tim. 4:2) Vďaka tomu dokázal znášať aj tvrdý odpor. (1. Tes. 2:2) Ako ho v tom môžeme napodobňovať? Pavol bol veľmi vďačný, že mu Jehova zveril službu, a tak využíval každú príležitosť, aby druhým zvestoval dobrú správu. Podobne ako apoštoli a raní kresťania, aj my vydávame svedectvo neformálne, na verejnosti a z domu do domu. (Sk. 5:42; 20:20) Keď nám to okolnosti dovoľujú, hľadáme spôsoby, ako slúžiť viac, možno ako pomocní alebo ako pravidelní priekopníci. Ďalšou možnosťou je naučiť sa cudzí jazyk alebo presťahovať sa tam, kde je málo zvestovateľov, či už v našej krajine, alebo v zahraničí. (Sk. 16:9, 10) w17.06 2:8, 9

Väčšinu zla nepáchajú jednotlivci, ale rôzne organizácie. Patria medzi ne náboženské organizácie, ktoré klamú milióny ľudí, lebo ich neučia pravdu o Bohu, o spoľahlivosti Biblie, o budúcnosti našej zeme a ľudstva ani o mnohých iných veciach. A čo sa dá povedať o vládach? Tie podporujú vojny a rozdúchavajú nenávisť medzi etnickými skupinami, utláčajú chudobných a bezbranných a bujnie v nich úplatkárstvo a klientelizmus. Alebo si zoberme chamtivé obchodné spoločnosti, ktoré ničia životné prostredie, drancujú prírodné zdroje a zneužívajú dôveru zákazníkov. Robia to preto, aby si pár jednotlivcov nahromadilo obrovské bohatstvo, kým milióny ľudí žijú v chudobe. Božie Slovo predpovedá, že vlády a všetky od nich závislé organizácie sa otrasú v základoch, teda budú zničené, spolu s ľuďmi, ktorí odporujú Božiemu Kráľovstvu. (Jer. 25:31–33) w17.04 2:7, 8

Boh, ktorý skúma srdcia a vidí do nášho vnútra, prejavil Achabovi milosrdenstvo. (Prísl. 17:3) Keď Nábotovi príbuzní a priatelia počuli, že Achabova rodina má byť potrestaná až po kráľovej smrti, mohlo to otriasť ich vierou. V tejto skúške mohli obstáť jedine vtedy, ak boli pokorní. Prečo? Lebo keby neboli pokorní, nemohli by verne uctievať Jehovu ani dôverovať, že je nemožné, aby konal nespravodlivo. (5. Mojž. 32:3, 4) Pri vzkriesení spravodlivých Jehova napraví všetky krivdy, ktoré utrpel Nábot, jeho synovia a príbuzní. (Jób 14:14, 15; Ján 5:28, 29) Okrem toho pokorný človek si uvedomuje, že „pravý Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá“. (Kaz. 12:14) Je to skutočne tak. Jehova vynáša rozsudok až vtedy, keď zoberie do úvahy všetky skutočnosti, z ktorých mnohé nepoznáme. Keď to pokorne uznáme, vyhneme sa duchovnej katastrofe. w17.04 4:8, 9

Mnohí naši bratia a sestry sa v dôsledku pomerov vo svete stali utečencami. Prispôsobiť sa zmenenej situácii môže byť pre nich veľmi náročné. Predstav si, že sa snažíš naučiť nový jazyk a dodržiavať nové zákony, napríklad o platení účtov, daniach, školskej dochádzke a výchove detí. Zároveň sa snažíš prispôsobiť odlišným zvykom, ako je napríklad dochvíľnosť. Zvládnuť to všetko za pomerne krátky čas vôbec nie je ľahké. Môžeš trpezlivo a s úctou pomáhať bratom a sestrám, ktorí sú v podobnej situácii? (Fil. 2:3, 4) Okrem toho týmto bratom úrady niekedy sťažujú kontakt so zborom. Niektoré agentúry sa im vyhrážajú, že ak odmietnu prácu, ktorá im bráni pravidelne navštevovať zhromaždenia, prestanú im pomáhať alebo im odoprú azyl. Niektorí bratia dostali strach, cítili sa bezmocní a podľahli tomuto tlaku. Preto je nevyhnutné, aby sme sa s našimi bratmi, ktorí sa presťahovali, skontaktovali čo najskôr. Potrebujú vidieť, že sa o nich zaujímame. Keď im prejavíme pochopenie a prakticky im pomôžeme, posilní to ich vieru. (Prísl. 12:25) w17.05 1:9, 10

V proroctve o „závere systému vecí“ Ježiš okrem iného predpovedal, že „ochladne láska mnohých“. (Mat. 24:3) Židia, ktorí žili v prvom storočí, tvrdili, že sú Božím ľudom, no dovolili, aby ich láska k Bohu ochladla. Väčšina kresťanov v tom čase mala iný postoj. Horlivo „oznamovali dobré posolstvo o Kristovi“ a prejavovali lásku k Bohu, k spolukresťanom i k ľuďom, ktorí neuctievali Jehovu. (Sk. 2:44–47; 5:42) Niektorí Ježišovi nasledovníci v prvom storočí však predsa dovolili, aby ich láska ochladla. Vzkriesený Ježiš Kristus raným kresťanom v Efeze povedal: „Mám proti tebe to, že si opustil lásku, ktorú si mal na začiatku.“ (Zjav. 2:4) Čo mohlo byť jednou z príčin? Títo kresťania boli možno ovplyvnení telesným zmýšľaním sveta. (Ef. 2:2, 3) w17.05 3:1 – 3

On bol statočný vodca, ona poddajná manželka. On bol odvážny bojovník, ona pokorná žena v domácnosti. Čo mali spoločné sudca Jefta a Elkánova manželka Anna okrem toho, že uctievali toho istého Boha? Obaja dali Jehovovi sľub a verne ho splnili. Sú vynikajúcim príkladom pre mužov a ženy, ktorí sa rozhodli Jehovovi niečo sľúbiť. V Biblii sa výraz „slávnostný sľub“ používa vtedy, keď človek niečo sľúbi Bohu. Sľubuje, že niečo urobí, dá nejaký dar, začne s nejakým druhom služby alebo si niečo odoprie. Ide o dobrovoľné sľuby, ktoré človek robí na základe vlastnej slobodnej vôle. Boh ich však považuje za sväté a záväzné, pretože sú rovnako závažné ako prísaha, ktorou sa človek zaviaže, že niečo urobí alebo že sa niečoho vzdá. (1. Mojž. 14:22, 23; Hebr. 6:16, 17) w17.04 1:1, 2