Február

Noach nemal so stavbou plavidiel žiadne skúsenosti. Preto sa musel spoliehať na Jehovu a riadiť sa jeho pokynmi. V Biblii čítame, že všetko urobil „práve tak“, ako mu prikázal Boh. K čomu to viedlo? Postavil koráb hneď na prvýkrát! Okrem toho bol úspešnou hlavou rodiny, pretože tak ako pri stavbe korábu sa spoliehal na Božiu múdrosť. Dobre vyučoval svoje deti a dal im vynikajúci príklad, čo muselo byť pred potopou veľmi náročné. (1. Mojž. 6:5) Ako môžeš vychovávať svoje deti „práve tak“, aby sa to páčilo Bohu? Počúvaj Jehovu. Riaď sa pri výchove radami, ktoré nám dáva v Biblii a prostredníctvom svojej organizácie. Je pravda, že napriek veľkému úsiliu rodičov niektoré deti opustili Jehovu. Ale rodičia, ktorí sa zo všetkých síl snažili vštepiť svojmu dieťaťu do srdca pravdu, môžu mať čisté svedomie. A nemali by sa vzdávať nádeje, že ich dieťa, ktoré opustilo Jehovu, sa raz k nemu vráti. w18.03 5:10, 11

Chcel si už niekoho pohostiť, ale myslel si si, že to nezvládneš? Možno si plachý a bojíš sa, že konverzácia bude viaznuť a hostia sa budú cítiť nepríjemne. Alebo máš obmedzené prostriedky a obávaš sa, že by si svojim hosťom nemohol ponúknuť to, čo iní bratia a sestry. Nezabudni však, že nezáleží na tom, či je tvoj domov perfektne zariadený alebo nie. Dôležité je, aby bol čistý a uprataný a aby sa v ňom iní cítili dobre. Ak prejavuješ pohostinnosť z lásky, nemusíš mať žiadne obavy. Mysli na to, že keď prejavíš o hostí osobný záujem, vždy to prinesie dobré výsledky. (Fil. 2:4) Takmer každý má rád, keď môže druhým porozprávať svoje životné skúsenosti. A spoločenské stretnutia sú často jedinými príležitosťami, keď sa môžeme podeliť o svoje zážitky. Istý starší píše: „Keď pozvem domov priateľov zo zboru, mám možnosť niečo sa o nich dozvedieť, napríklad to, ako sa stali svedkami, a potom ich lepšie chápem.“ Ak prejavíš o druhých úprimný záujem, všetci budú na stretnutie spomínať s radosťou. w18.03 3:15 – 17

Kresťanským rodičom záleží na tom, aby svojim deťom pomáhali múdro sa rozhodnúť. Keby ich deti krst zbytočne odkladali, mohlo by im to duchovne uškodiť. (Jak. 4:17) Je však múdre, ak sa ešte pred ich krstom uistia, že sú spôsobilé prijať zodpovednosť stať sa Kristovými nasledovníkmi. Niektorých krajských dozorcov znepokojuje, že mnohí mladí, ktorí vyrástli v kresťanskej rodine a majú okolo 20 rokov, sa ešte nedali pokrstiť. Vo väčšine prípadov títo mladí chodia na zhromaždenia a do služby a považujú sa za Jehovových svedkov. Zdráhajú sa však zasvätiť Jehovovi a dať sa pokrstiť. Z akého dôvodu? V niektorých prípadoch im rodičia radili, aby s krstom radšej počkali. w18.03 2:1, 2

Ak chceme napodobňovať Krista, musíme spoznať jeho spôsob uvažovania a všetky stránky jeho osobnosti. Potom ho musíme nasledovať. Ježiš sa v mysli zameriaval na svoj vzťah k Bohu. Preto keď napodobňujeme Ježiša, napodobňujeme Jehovu. To je dôvod, prečo by sme sa mali naučiť uvažovať podobne ako Ježiš. Ako sa to môžeme naučiť? Jeho učeníci ho videli robiť zázraky, počuli ho vyučovať zástupy, pozorovali, ako zaobchádza s rôznymi ľuďmi, a všímali si, ako uplatňuje Božie zásady. (Sk. 10:39) Ale my nemáme takú možnosť. Preto nám Jehova láskavo dal k dispozícii evanjeliá, vďaka ktorým si môžeme v mysli vytvoriť presný obraz Ježišovej osobnosti. Keď si čítame evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána a rozjímame o tom, čo sme si prečítali, zosúlaďujeme svoje uvažovanie s Ježišovým. Vďaka tomu môžeme „verne nasledovať jeho šľapaje“ a „vyzbrojíme sa rovnakým zmýšľaním“ ako on. (1. Petra 2:21; 4:1) w18.02 3:15, 16

Už od začiatku ľudských dejín verní muži a ženy spoznávali Jehovu tromi hlavnými spôsobmi: pozorovali stvorenie, počúvali iných verných Božích služobníkov a z vlastných skúseností sa presvedčili, že keď konajú v súlade s Božími spravodlivými zásadami a normami, prináša im to odmenu. (Iz. 48:18) Keď Noach pozoroval stvorenie, videl nielen jasné dôkazy Božej existencie, ale aj Božie vlastnosti, ako napríklad „večnú moc a Božstvo“. (Rim. 1:20) Vďaka tomu si vybudoval silnú vieru. Určite sa veľa dozvedel aj od svojich príbuzných. Patril medzi nich napríklad jeho otec Lámech, ktorý veril v Jehovu a ktorého život sa prelínal so životom Adama. Okrem toho sa o Jehovovi možno dopočul aj od svojho starého otca Matuzalema a svojho praotca Járeda, ktorý bol 366 rokov jeho súčasníkom. (Luk. 3:36, 37) To, čo sa dozvedel, zapôsobilo na jeho srdce a podnietilo ho to slúžiť Bohu. (1. Mojž. 6:9) w18.02 2:4, 5

Keď spolukresťan alebo člen rodiny povie alebo urobí niečo, čo nás hlboko zraní, môže to nami otriasť. Čo ak na to nedokážeme zabudnúť? Budeme v sebe celé roky živiť zatrpknutosť? Alebo poslúchneme múdru radu z Biblie a rýchlo urovnáme spor? Čím dlhšie to budeme odkladať, tým ťažšie bude pre nás obnoviť pokojné vzťahy. Čo by si mal urobiť, aby si sa s ním zmieril? V prvom rade sa úpenlivo modli. Pros Jehovu o pomoc, aby si sa dokázal so spolukresťanom pokojne porozprávať. Pamätaj, že aj on je Jehovovým priateľom. (Žalm 25:14) Jehova so svojimi priateľmi zaobchádza láskavo a to isté očakáva aj od nás. (Prísl. 15:23; Mat. 7:12; Kol. 4:6) Potom si premysli, čo povieš. Nepredpokladaj, že ti ublížil úmyselne. Uznaj, že aj ty si možno prispel k tomu, že ste sa nezhodli. w18.01 1:15, 16

Na rozdiel od väčšiny ľudí vo svete, ktorí prejavujú nedostatok lásky, Jehovovi služobníci úprimne milujú svojich blížnych. Vždy to tak bolo. Ježiš povedal, že láska k blížnemu je druhé najväčšie prikázanie v mojžišovskom Zákone hneď po láske k Bohu. (Mat. 22:38, 39) Povedal aj to, že pravých kresťanov bude možné rozpoznať podľa toho, že budú milovať jeden druhého. (Ján 13:35) Budú dokonca milovať aj svojich nepriateľov. (Mat. 5:43, 44) Ježiš veľmi miloval ľudí. Chodil z mesta do mesta a oznamoval im dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Uzdravoval slepých, chromých, malomocných a hluchých. Kriesil mŕtvych. (Luk. 7:22) Obetoval za ľudstvo dokonca svoj život. Ježiš dokonale napodobňoval svojho Otca a miloval ľudí rovnako ako on. Jehovovi svedkovia na celej zemi v tom napodobňujú Ježiša a milujú svojich blížnych. w18.01 5:11, 122

Možno si sa dal pokrstiť vo veľmi mladom veku. Dopredu však nemôžeš vedieť, s akými skúškami sa ešte stretneš. Čo ti pomôže, aby si zostal verný za každých okolností? Nikdy nezabudni na svoj sľub, že budeš Jehovovi verný, nech sa deje čokoľvek. Teda dal si sľub samotnému Vládcovi vesmíru, že mu neprestaneš slúžiť ani vtedy, keby mu prestali slúžiť tvoji rodičia či priatelia. (Žalm 27:10) Jehova ti dá silu, aby si zvládol každú situáciu a žil v súlade so svojím zasvätením. (Fil. 4:11, 12) Jehova chce, aby si bol jeho priateľom. Ale udržať si toto priateľstvo a pracovať na svojej záchrane si od teba vyžaduje úsilie. Vo Filipanom 2:12 čítame: „Stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením.“ Preto stále dbaj na to, aby si si udržiaval blízky vzťah k Jehovovi a zostal mu verný napriek všetkým ťažkostiam. Nesmieš pri tom skĺznuť k prílišnej sebadôvere. Aj niektorí dlhoroční Boží služobníci opustili pravdu. w17.12 4:4, 6, 7

Jehova nás poctil možnosťou podporovať veľkolepé dielo, ktoré dnes koná. Môžeme mať istotu, že keď svojimi prostriedkami podporíme Kráľovstvo, získame požehnanie. (Mal. 3:10) Jehova sľubuje, že tomu, kto štedro dáva, sa bude dobre dariť. (Prísl. 11:24, 25) Dávanie nás zároveň obšťastňuje, lebo „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Sk. 20:35) A máme výsadu slovom i príkladom učiť naše deti a nových, ako môžu prispieť aj oni a ako vďaka tomu môžu zažiť mnoho požehnaní. Všetko, čo máme, je od Jehovu, a preto keď mu dávame zo svojich prostriedkov, dokazujeme, že ho milujeme a ceníme si všetko, čo pre nás robí. Keď Boží ľud priniesol dary na výstavbu chrámu, „začal plesať nad svojimi dobrovoľnými darmi“. (1. Par. 29:9) Kiež aj my ďalej nachádzame radosť a uspokojenie v tom, že dávame Jehovovi dary, ktoré sme dostali z jeho ruky. w18.01 3:18, 19

Prvé vzkriesenie sa malo začať nejaký čas po začiatku Kristovej „prítomnosti“. Pomazaní, ktorí budú na zemi cez veľké súženie, budú „uchvátení v oblakoch“. (1. Tes. 4:13–17; Mat. 24:31) Budú „premenení, vo chvíli, v okamihu, počas poslednej trúbky“. (1. Kor. 15:51, 52) V súčasnosti nie je väčšina kresťanov pomazaná a nie sú pozvaní, aby s Kristom slúžili v nebi, ale tešia sa na „Jehovov deň“, v ktorom zanikne tento skazený systém. Nikto nevie, kedy presne tento deň príde, ale máme dôkazy, že je už blízko. (1. Tes. 5:1–3) Po ňom sa odohrá iné vzkriesenie, vzkriesenie k životu na rajskej zemi. Ľudia, ktorí budú v tom čase vzkriesení, budú mať vyhliadku stať sa dokonalými a nikdy viac nezomrieť. w17.12 2:15, 18, 19

Keď si budeme v srdci rozvíjať lásku a láskavosť, nepodľahneme len tak ľahko žiarlivosti. Božie Slovo hovorí: „Láska je zhovievavá a láskavá. Láska nie je žiarlivá.“ (1. Kor. 13:4) Nechceme, aby sa v našom srdci zakorenila žiarlivosť, a preto sa musíme snažiť pozerať na veci z Božieho hľadiska a vnímať našich bratov a sestry ako údy toho istého kresťanského tela. To nám pomôže cítiť spolupatričnosť v súlade s inšpirovanou radou: „Ak je nejaký úd oslavovaný, všetky ostatné údy sa radujú s ním.“ (1. Kor. 12:16–18, 26) Teda keď sa druhým dobre darí, nebudeme na nich žiarliť, ale budeme sa tešiť spolu s nimi. Zamyslime sa nad príkladom Jonatána, syna kráľa Saula. Nežiarlil, keď bol Dávid ustanovený za následníka trónu. Naopak, povzbudzoval ho. (1. Sam. 23:16–18) Mohli by sme prejavovať rovnakú láskavosť a lásku ako Jonatán? w17.11 5:10, 11

Jehova zachoval vo svojom Slove zmluvu Zákona na náš úžitok. Nechce, aby sme sa zameriavali na každý detail tohto Zákona. Skôr mu záleží na tom, aby sme chápali a uplatňovali „závažnejšie veci“, čiže ušľachtilé zásady, na ktorých boli založené jednotlivé predpisy. (Mat. 23:23) Mojžišovský Zákon obsahuje „základ poznania a pravdy“ o Jehovovi a jeho spravodlivých zásadách. (Rim. 2:20) Napríklad zo zákona o útočištných mestách sa starší učia, ako „súdiť naozaj podľa práva“, a každý z nás sa z neho učí „prejavovať si navzájom milujúcu láskavosť a milosrdenstvo“. (Zech. 7:9) My už nie sme pod Zákonom. Ale Jehova sa nezmenil a spravodlivosť a milosrdenstvo je preňho stále veľmi dôležité. Považujeme za veľkú česť, že smieme uctievať a napodobňovať Boha, ktorý nás vytvoril na svoj obraz, a že môžeme uňho hľadať útočisko! w17.11 3:2, 3, 18, 19

Ak vyučuješ z pódia, mal by si sa snažiť, aby biblické verše tvorili kostru tvojho prejavu. (Ján 7:16) Ako to môžeš robiť? Napríklad tak, že si budeš dávať pozor, aby zážitky, ktoré rozprávaš, príklady a prirovnania, ktoré uvádzaš, ba ani tvoj spôsob prednesu neodvádzali pozornosť od toho, čo sa píše v biblických veršoch. Pamätaj tiež na to, že vyučovať z Biblie neznamená len čítať z nej. Pravda je taká, že keby si čítal priveľa veršov, tvojim poslucháčom by nemusel utkvieť v pamäti žiaden. Preto pozorne vyber kľúčové biblické texty a venuj čas tomu, aby si ich prečítal, vysvetlil, znázornil a aby si ukázal, ako ich uplatniť. (Neh. 8:8) Snaž sa pochopiť, ako jednotlivé body v osnove súvisia s biblickými veršami. A predovšetkým sa modli k Jehovovi a pros ho, aby ti pomohol odovzdať drahocenné pravdy z jeho Slova. (Ezdr. 7:10) w17.09 4:11, 12

V roku 537 pred n. l. sa Jehovovi služobníci veľmi tešili. Po 70 rokoch sa vrátili z babylonského zajatia a s nadšením sa pustili do obnovy pravého uctievania Jehovu v Jeruzaleme. V roku 536 pred n. l. položili základy chrámu. Ale ani o 16 rokov nebola výstavba Jehovovho chrámu dokončená. Božím služobníkom bolo treba pripomenúť, že sa majú vrátiť k Jehovovi a prestať uprednostňovať osobné záujmy. V roku 520 pred n. l. poslal Boh za Židmi svojho proroka Zechariáša, aby im pripomenul hlavný dôvod ich prepustenia z Babylona. Už samotné meno Zechariáš, ktoré znamená „Jehova si spomenul“, im mohlo pripomenúť jednu dôležitú pravdu: Oni síce zabudli, ako ich Jehova zachraňoval, ale on na nich nezabudol. (Zech. 1:3, 4) Láskavo ich ubezpečil, že im pomôže znova mu slúžiť čistým spôsobom, ale súčasne ich dôrazne upozornil, že v službe nemieni tolerovať vlažnosť. w17.10 3:2, 3

Odborníci na duševné zdravie vravia, že keď ľudia konajú súcitne, prospieva to ich zdraviu, duševnej pohode a majú lepšie vzťahy. Keď budeš pomáhať tým, ktorí trpia, budeš šťastnejší, optimistickejší, nebudeš sa cítiť taký osamelý a ľahšie sa vyhneš negatívnym myšlienkam. Prejavovanie súcitu ti prinesie veľa dobrého. Kresťania, ktorí sa s láskou zaujímajú o druhých, majú dobré svedomie, pretože vedia, že robia to, čo sa páči Bohu. Vďaka tomu, že konáme súcitne, sme lepšími rodičmi, manželskými partnermi a priateľmi. Tým, ktorí neváhajú prejaviť súcit, druhí ochotnejšie pomôžu a podporia ich, keď to budú potrebovať. (Mat. 5:7; Luk. 6:38) Ale hlavný dôvod, prečo sa chceme zlepšovať v prejavovaní súcitu, by nemal byť ten, že máme z toho úžitok. Súcitní chceme byť hlavne preto, lebo tak napodobňujeme a oslavujeme Jehovu, ktorý je Zdrojom lásky a súcitu. (Prísl. 14:31) w17.09 2:16, 17

Okrem úlohy Kráľa a Veľkňaza dostal Ježiš aj inú úlohu: „vystavať Jehovov chrám“. V našich časoch to znamenalo, že v roku 1919 Ježiš vyslobodil pravých Božích služobníkov z Veľkého Babylona a obnovil kresťanský zbor. Okrem toho vymenoval „verného a rozvážneho otroka“, aby viedol činnosť Božieho ľudu na pozemských nádvoriach veľkého duchovného chrámu. (Mat. 24:45) Usilovne tiež očisťuje Boží ľud a pomáha mu uctievať Boha čistým spôsobom. (Mal. 3:1–3) V priebehu tisícročnej vlády Ježiš spolu so 144 000 spolukráľmi a spolukňazmi pomôže verným ľuďom dosiahnuť dokonalosť. Potom budú na očistenej zemi už iba praví Boží služobníci. Pravé uctievanie Jehovu bude konečne obnovené v plnom rozsahu! w17.10 4:15, 16

Ten, kto v starovekom Izraeli niekoho neúmyselne zabil, musel niečo urobiť, aby mu mohlo byť prejavené milosrdenstvo. Musel utiecť do najbližšieho útočištného mesta. (Joz. 20:4) Ťažko si vieme predstaviť, že by bral svoju situáciu na ľahkú váhu. Veď to, aby čo najrýchlejšie dobehol do útočištného mesta, bolo preňho otázkou života a smrti! A musel v ňom zostať až do smrti veľkňaza. To si od neho vyžadovalo niečoho sa zriecť. Musel zanechať svoju predchádzajúcu prácu, opustiť pohodlie domova a vzdať sa možnosti voľne cestovať. Ale takéto obete určite stáli za to. Aj dnes musia kajúcni previnilci podniknúť konkrétne kroky, aby im Boh mohol prejaviť milosrdenstvo. Musia úplne zanechať hriešne konanie. Je potrebné prestať nielen s vážnymi hriechmi, ale aj so všetkým, čo by k nim mohlo viesť. Ak urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme prestali s hriešnym konaním, dokážeme Jehovovi, že naša situácia nás veľmi trápi a jeho milosrdenstvo nepovažujeme za samozrejmosť. (2. Kor. 7:10, 11) w17.11 2:10, 11

Jehova nám prikazuje, aby sme boli k našim bratom a sestrám štedrí. (1. Jána 3:17) Je však dôležité, aby sme to robili z čistých pohnútok, bez štipky sebectva. Každý si môže položiť otázky: Som pohostinný v prvom rade k blízkym priateľom, spolukresťanom, ktorí majú dôležité postavenie, alebo k tým, ktorí mi to môžu nejako vrátiť? Alebo hľadám spôsoby, ako prejaviť pohostinnosť aj tým bratom a sestrám, ktorých dobre nepoznám alebo sa mi nemajú ako odvďačiť? (Luk. 14:12–14) A čo ak náš spolukresťan potrebuje pomoc, pretože urobil nejaké nemúdre rozhodnutie? Alebo čo ak nám niekto, koho sme pozvali na návštevu, nepoďakoval za našu pohostinnosť? V takýchto situáciách by sme mali uplatniť radu zaznamenanú v dnešnom dennom texte. Ak túto radu poslúchneš, pocítiš šťastie prameniace z toho, že človek dáva so správnou pohnútkou. (Sk. 20:35) w17.10 1:12

Jozef, ktorý „mal krásnu postavu a krásny vzhľad“, začal priťahovať Putifárovu manželku a tá sa ho snažila zviesť. Jozef však odolával jej opakovaným návrhom. A keď sa situácia vyhrotila, utiekol. Čo sa učíme z jeho príkladu? Napríklad to, že z niektorých situácií, keď sme v pokušení porušiť Boží zákon, budeme musieť utiecť. (Prísl. 1:10) Niektorí z našich spolukresťanov v minulosti bojovali s prejedaním, opilstvom, fajčením, drogovou závislosťou, sexuálnou nemravnosťou a podobne. Aj po krste môžu byť občas v pokušení vrátiť sa k svojim predošlým zvykom. Ak sa niekedy ocitneš v pokušení porušiť Jehovov zákon, nájdi si čas pouvažovať nad katastrofálnymi duchovnými následkami, ktoré by to mohlo mať. Tak získaš silu na to, aby si ovládol hriešne sklony. Snaž sa predvídať situácie, v ktorých by si sa mohol dostať do pokušenia, a nájdi spôsob, ako sa im vyhnúť. (Žalm 26:4, 5; Prísl. 22:3) Keby si sa niekedy ocitol v takej skúške, pros Jehovu o múdrosť a sebaovládanie. w17.09 1:8, 9

Priateľstvo s Jehovom si posilníme napríklad tak, keď budeme mať čo najmenej spoločné so svetom obchodu a budeme sa usilovať o pravé bohatstvo. Napríklad Abrahám mal pevnú vieru a chcel byť Jehovovým priateľom. Preto poslušne opustil bohaté mesto Ur a žil v stanoch. (Hebr. 11:8–10) Za zdroj pravého bohatstva vždy považoval Boha. Nikdy mu nešlo o hmotné výhody, čím by dal najavo nedostatok viery. (1. Mojž. 14:22, 23) Ježiš povzbudzoval druhých, aby prejavovali rovnakú vieru. Napríklad istému bohatému mužovi povedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok a daj chudobným, a budeš mať poklad v nebi, a poď a buď mojím nasledovníkom.“ (Mat. 19:21) Tento muž nemal takú vieru ako Abrahám, ale iní Boží služobníci ju mali a úplne dôverovali Bohu. w17.07 1:12

Tento sľub sa splnil až 430 rokov po tom, ako Abrahám prekročil Eufrat. Až vtedy sa z jeho potomkov stal národ, ktorý neskôr obsadil sľúbené územie. (2. Mojž. 12:40–42; Gal. 3:17) Abrahám bol ochotný čakať, lebo dôveroval Jehovovi. (Hebr. 11:8–12) A čakal rád, hoci nezažil splnenie všetkých Jehovových sľubov. Predstavme si, ako sa poteší, keď bude vzkriesený a bude žiť na rajskej zemi! Iste ho prekvapí, keď zistí, koľko sa v Biblii píše o jeho živote a o živote jeho potomkov. A predstavme si, aký bude nadšený, keď pochopí, akú dôležitú úlohu zohral pri napĺňaní Jehovovho sľubu o príchode Mesiáša! Určite bude presvedčený, že to dlhé čakanie stálo za to. w17.08 1:10, 11

Pôvodné biblické slovo preložené výrazom „nečistota“ je široký pojem a označuje oveľa viac ako len hriechy sexuálneho charakteru. Zahŕňa aj taký škodlivý zvyk, ako je fajčenie alebo rozprávanie neslušných vtipov. (2. Kor. 7:1; Ef. 5:3, 4) Pod tento pojem spadajú aj nečisté skutky, ktorých sa niektorí ľudia dopúšťajú osamote. Môže ísť napríklad o čítanie kníh s erotickým obsahom či pozeranie pornografie. To môže viesť k nečistému zvyku masturbovať. Ľudia, ktorí majú vo zvyku pozerať pornografické materiály, živia v sebe „neovládateľnú sexuálnu túžbu“, ktorá môže viesť k závislosti od sexu. Výskumy ukazujú, že u ľudí, ktorí pripustili, aby sa v nich rozvinula neskrotná túžba pozerať pornografiu, sa prejavujú rovnaké príznaky závislosti ako u alkoholikov a narkomanov. Preto neprekvapuje, že tento zvyk má škodlivé následky. Patrí k nim hlboký pocit hanby, nízka výkonnosť v práci, zlé vzťahy v rodine, rozvod a samovražda. w17.08 3:8, 9

Žalmista chválil Jehovu vyššie uvedenými slovami, keď uvažoval o obnove Jeruzalema. Cítil sa v bezpečí, lebo vedel, že Boh spôsobí, aby boli brány mesta pevné. To ho uisťovalo, že Jehova ochráni svojich služobníkov. Možno máš obavy, či zvládneš ťažkosti, ktoré ťa postihujú. Jehova nám však môže dať múdrosť, aby sme ich dokázali prekonať. Žalmista o Bohu povedal, že „posiela svoje príslovia na zem“ a „jeho slovo beží rýchlo“. Ďalej sa zmienil o tom, že Jehova dáva sneh, tvorí srieň a zhadzuje ľadové krúpy, a potom sa opýtal: „Kto môže obstáť pred jeho chladom?“ Dodal, že Jehova „vysiela svoje slovo a roztápa“ sneh a krúpy. (Žalm 147:15–18) Náš nadovšetko múdry a všemohúci Boh, ktorý ovláda prírodné sily, ako je krupobitie či sneh, ti určite môže poskytnúť pomoc, aby si dokázal prekonať všetky prekážky, s ktorými sa stretneš. w17.07 3:14, 15

Božia vláda je najlepšia a zaslúži si našu bezvýhradnú podporu. Prečo? Lebo Jehova všetko stvoril, a tak má plné právo vládnuť nad ľuďmi i nad duchovnými bytosťami. Satan nestvoril nič. Preto nemá žiadne právo vládnuť. Keď sa Satan a prvá ľudská dvojica vzbúrili proti Jehovovej zvrchovanosti, konali opovážlivo. (Jer. 10:23) Je pravda, že mali slobodnú vôľu a mohli sa rozhodnúť, či budú poslúchať Boha. Ale mali na to právo? Nie. Vďaka slobodnej vôli môžu ľudia robiť množstvo rozhodnutí, ale neoprávňuje ich to búriť sa proti svojmu Stvoriteľovi a Životodarcovi. Je jasné, že vzbura proti Jehovovi je zneužitím slobodnej vôle. Ľudia potrebujú, aby ich Jehova viedol a vládol im. w17.06 4:2 – 4

Ak si ceníme službu, budeme vydávať svedectvo aj napriek prenasledovaniu podobne ako apoštol Pavol. (Sk. 14:19–22) Bratia v Spojených štátoch zažívali v 30. a začiatkom 40. rokov minulého storočia tvrdý odpor. Prejavili však rovnaký postoj ako Pavol – zostali pevní a naďalej hlásali dobré posolstvo. Chceli obhájiť svoje právo zvestovať dobré posolstvo, a preto viedli mnoho právnych bojov. V roku 1943 brat Knorr o jednom víťazstve na Najvyššom súde Spojených štátov povedal: „Zvíťazili sme vďaka vášmu boju... Toto súdne rozhodnutie sme dosiahli vďaka tomu, že Pánov ľud zaujal pevný postoj.“ Je to skutočne tak. Ak milujeme službu, snahy prenasledovateľov zastaviť našu činnosť budú márne. Keď sa na službu pozeráme ako na vzácny poklad od Jehovu, nebude pre nás najdôležitejšie to, koľko hodín si napíšeme do správy. Budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme „dôkladne svedčili o dobrom posolstve“. (2. Tim. 4:5) w17.06 2:11, 12

Hlboká láska k Jehovovi nám pomáha poslúchať jeho prikázania, vytrvávať napriek ťažkostiam a nenávidieť, čo je zlé. (Žalm 97:10) Satan a jeho svet sa však snažia oslabiť našu lásku k Bohu. Svet okolo nás má na lásku prekrútený pohľad. Ľudia by mali milovať Stvoriteľa, ale namiesto toho „milujú samých seba“. (2. Tim. 3:2) Satanov svet podporuje „žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“. (1. Jána 2:16) Apoštol Pavol varoval spolukresťanov, aby telesné žiadosti nedávali na prvé miesto, slovami: „Telesné zmýšľanie znamená smrť... pretože telesné zmýšľanie znamená nepriateľstvo s Bohom.“ (Rim. 8:6, 7) Tí, ktorí sa v živote zameriavajú na získavanie hmotných vecí alebo na uspokojovanie sexuálnych túžob, napokon zažívajú hlboké sklamanie a bolesť. (1. Kor. 6:18; 1. Tim. 6:9, 10) w17.05 3:5, 6

Bratia a sestry, ktorí sa stali utečencami, by mali prejavovať vďačnosť za všetko, čo druhí pre nich robia, a nemali by od nich niečo vyžadovať. Svojim hostiteľom tak umožňujú zažívať radosť z dávania. Je však dôležité, aby sa snažili postupne osamostatniť. To im pomôže zachovať si sebaúctu i dobré vzťahy s bratmi. (2. Tes. 3:7–9) Potrebujú však, aby sme im naďalej pomáhali. Na to, aby sme to robili, nemusíme byť bohatí. Potrebujú predovšetkým náš čas a záujem. Môžeme im ukázať, ako používať verejnú dopravu alebo kde nakupovať zdravé a lacné potraviny. Okrem toho im môžeme poradiť, ako si zadovážiť náradie alebo iné potrebné veci, napríklad šijací stroj či kosačku, aby mohli začať pracovať. A čo je ešte dôležitejšie, môžeme im pomôcť naplno sa zapojiť do zborových aktivít. Pokiaľ je to možné, ponúkni im odvoz na zhromaždenia. Vysvetli im tiež, ako sa rozprávať o dobrom posolstve s ľuďmi v obvode, a choď s nimi do služby. w17.05 1:11, 12

Pre telesne zmýšľajúcich ľudí je ťažké mať vyrovnaný pohľad na hmotné veci. Prečo? Lebo sú duchovne otupení. (1. Kor. 2:14) Keďže stratili vnímavosť, nedokážu dobre rozlišovať medzi správnym a nesprávnym. (Hebr. 5:11–14) Tak sa u niektorých rozvinula neovládateľná túžba po hmotných veciach, túžba, ktorú nikdy nemožno uspokojiť. (Kaz. 5:10) Na hmotárske zmýšľanie však našťastie existuje liek – pravidelné čítanie Božieho Slova, Biblie. Ježišovi pomohlo odolať pokušeniu rozjímanie o Božích pravdách a nám pomôže bojovať s hmotárskymi túžbami uplatňovanie biblických zásad. (Mat. 4:8–10) Keď to robíme, ukazujeme Ježišovi, že ho milujeme viac než akúkoľvek hmotnú vec. w17.05 4:17