Marec

Dráždi ťa niekto zo zboru? V spoločnosti takého človeka sa možno necítiš najlepšie, a keby si sa nepokúsil prekonať negatívne pocity, mohlo by sa to ešte zhoršiť. Ale v Biblii čítame, že ak budeme pohostinní, môžeme si zlepšiť vzťahy s inými, dokonca aj so svojimi nepriateľmi. (Prísl. 25:21, 22) Keď niekomu prejavíš pohostinnosť, ľahšie prekonáš negatívne pocity, ktoré si k nemu prechovával, a vytvoríš si k nemu lepší vzťah. Potom zistíš, že má veľa pekných vlastností, pre ktoré ho Jehova pritiahol k pravde. (Ján 6:44) Neočakávané pozvanie, motivované láskou, môže byť začiatkom vášho nového vzťahu. Ako sa môžeš uistiť, či je tvojou pohnútkou láska? Napríklad tak, že uplatníš radu z dnešného denného textu. Zamysli sa, v čom ťa bratia a sestry prevyšujú. Majú silnejšiu vieru, sú vytrvalejší, odvážnejší alebo vynikajú inou kresťanskou vlastnosťou? Ak si to uvedomíš, budeš ich milovať ešte viac a rád im budeš prejavovať pohostinnosť. w18.03 3:18, 19

Azda najväčšiu skúšku poslušnosti rodičia zažívajú, keď je ich dieťa vylúčené. Istá sestra, ktorej dcéra bola vylúčená a odišla z domu, priznáva: „Hľadala som v našich publikáciách nejaké medzierky, aby som sa s dcérou a vnučkou mohla stretávať.“ Dodáva: „Manžel mi však láskavo pomohol pochopiť, že záležitosť by sme mali nechať v Jehovových rukách. Nemali by sme Jehovovi brániť, aby dcéru naprával.“ Po niekoľkých rokoch bola dcéra znovu prijatá. Sestra hovorí: „Dcéra si nás veľmi váži, lebo vie, že sme poslúchali Boha.“ Máš aj ty dieťa, ktoré bolo vylúčené? Dávaš najavo, že „dôveruješ Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraš sa o svoje vlastné porozumenie“? (Prísl. 3:5, 6) Keď Jehova napráva tvoje dieťa, dôveruj mu, že to robí na jeho dobro. Poslúchaj ho, aj keď je to pre teba náročné. Nebojuj proti nemu, ale spolupracuj s ním. w18.03 5:12, 13

Biblia nehovorí nič o tom, v akom veku by sa človek mal dať pokrstiť. Grécke slovo, ktoré bolo v Matúšovi 28:19 preložené ako „robiť učeníkov“, nesie myšlienku vyučovať niekoho s cieľom urobiť z neho Kristovho nasledovníka. Nasledovník je niekto, kto spoznal a pochopil Ježišovo učenie a je rozhodnutý uplatňovať ho. Preto by kresťanskí rodičia mali učiť svoje deti už od malička, aby sa stali pokrstenými Kristovými nasledovníkmi. Je jasné, že batoľa nie je spôsobilé na krst. V Biblii však čítame, že aj relatívne malé deti dokážu chápať a ceniť si biblickú pravdu. Napríklad Timotej bol Kristovým nasledovníkom, ktorý si už v mladom veku vypestoval neotrasiteľnú vieru a rozhodol sa slúžiť Jehovovi. (2. Tim. 1:5; 3:14, 15) Keď mal okolo 20 rokov, bol už Kristovým nasledovníkom a bol spôsobilý prevziať zodpovedné úlohy v zbore. (Sk. 16:1–3) w18.03 2:4, 5

Keď sme začali slúžiť Jehovovi, veľmi sme sa zmenili v každej oblasti života. A tento proces sa neskončil ani po krste. Keďže sme nedokonalí, každý z nás potrebuje na sebe pracovať. (Fil. 3:12, 13) A tak či sme mladí, alebo starší, mali by sme si položiť otázky: Robím vo svojom živote zmeny, z ktorých vidno, že duchovne rastiem? Podobá sa moja osobnosť Kristovej? Čo prezrádza o mojej duchovnosti to, aký mám postoj k zhromaždeniam a ako sa na nich správam? O čom sa rád rozprávam a čo to prezrádza o mojich túžbach? O čom svedčia moje študijné návyky, moje obliekanie a úprava zovňajšku? Ako reagujem, keď dostanem radu alebo keď som vystavený pokušeniu? Dá sa povedať, že som duchovne dospel a stal sa zrelým kresťanom? (Ef. 4:13) Keď vyhodnotíme svoje odpovede, uvidíme, aký duchovný pokrok sme dosiahli. w18.02 4:4, 5

Žijeme v čase, ktorému sa nevyrovná žiadne iné obdobie ľudských dejín. Spĺňa sa biblické proroctvo, podľa ktorého Jehova zhromažďuje „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. Tento zástup v počte viac ako osem miliónov šťastných ľudí tvorí „mocný národ“, ktorý „preukazuje [Bohu] dňom a nocou svätú službu“. (Zjav. 7:9, 15; Iz. 60:22) Nikdy predtým nebolo na zemi toľko ľudí, ktorí milujú Boha a svojich blížnych. V Biblii však nachádzame aj predpoveď, že v našich dňoch sa ľudia odcudzení Bohu budú vyznačovať nesprávnym druhom lásky – sebeckou láskou. Apoštol Pavol napísal: „V posledných dňoch... ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze... viac milujúci rozkoše ako Boha.“ (2. Tim. 3:1–4) Takáto samoľúba láska je nezlučiteľná s kresťanskou láskou. Je pravým opakom lásky k Bohu. Preto nie div, že vo svete vládne sebectvo. So životom v takom svete sa „dá ťažko vyrovnať“. w18.01 4:1, 2

Vďaka tomu, že Noach dobre poznal Boha, získal vieru a múdrosť, a tak nedovolil, aby prišiel o svoj vzťah k nemu. Keďže Noach „chodil s pravým Bohom“, nepriatelil sa s bezbožnými ľuďmi. Nedal sa oklamať zhmotnenými démonmi, ktorí svojimi nadľudskými schopnosťami ohurovali dôverčivých ľudí bez viery. Možno ich dokonca uctievali ako bohov. (1. Mojž. 6:1–4, 9) Okrem toho Noach vedel, že príkaz mať deti a naplniť zem dostali ľudia. (1. Mojž. 1:27, 28) A tak si určite uvedomoval, že sexuálne styky medzi ženami a zhmotnenými duchovnými tvormi sú neprirodzené a nesprávne. To sa potvrdilo, keď sa z týchto zväzkov rodili abnormálni potomkovia. Časom Boh varoval Noacha, že na zem privedie potopu. Noach tomu uveril, a tak postavil koráb a zachránil svoju rodinu. (Hebr. 11:7) w18.02 2:8

Ak si vážne zhrešil, buď si istý, že Jehova je pripravený pomôcť ti, aby si sa duchovne uzdravil. Musíš však prijať pomoc, ktorú poskytuje prostredníctvom zboru. (Prísl. 24:16; Jak. 5:13–15) Neváhaj – ide predsa o večný život! Ale čo ak ti Jehova už dávno odpustil a teba stále trápia výčitky svedomia za minulé hriechy? Aj apoštol Pavol sa z času na čas trápil pre minulé hriechy. Povedal: „Som najmenší z apoštolov, a nie som hoden byť nazvaný apoštolom, pretože som prenasledoval Boží zbor.“ (1. Kor. 15:9) Jehova prijal Pavla napriek jeho minulosti a chcel, aby si to Pavol uvedomoval. Ak si svoje hriechy úprimne oľutoval a povedal si o nich Jehovovi a v prípade potreby aj starším, môžeš si byť istý, že Jehova ti prejavil milosrdenstvo. Ver tomu a nespochybňuj, že ti odpustil. (Iz. 55:6, 7) w18.01 1:17, 18

Priateľstvo s Jehovom zahŕňa obojstrannú komunikáciu. To znamená, že ho počúvaš a rozprávaš sa s ním. Jehovu počúvaš predovšetkým tak, že si študuješ jeho Slovo. Keď si čítaš Bibliu a naše publikácie a uvažuješ o tom, čo si si prečítal, dozvedáš sa o ňom viac. Ale mysli na to, že štúdium Biblie nie je len akýmsi intelektuálnym cvičením. Tvojím cieľom by nemalo byť naučiť sa niečo naspamäť, ako keď sa pripravuješ na nejaký test, ktorým musíš prejsť. Štúdium sa podobá skôr na expedíciu, na ktorej objavuješ a skúmaš viaceré stránky Jehovovej osobnosti. Vďaka tomu si vytvoríš blízky vzťah k Jehovovi a aj on sa stane tvojím priateľom. (Jak. 4:8) Jehovova organizácia ti poskytuje množstvo pomôcok, aby si si dokázal vypracovať dobrý program osobného štúdia. Napríklad na stránke jw.org nájdeš návody na štúdium „Čo učí Biblia?“, vďaka ktorým si môžeš posilniť svoje presvedčenie. (Žalm 119:105) w17.12 4:8, 9

Všimnime si, že takéto pokojné pomery nastanú vďaka tomu, že „zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi“. Zvieratá sa nemôžu učiť o Jehovovi, a preto sa toto proroctvo spĺňa v duchovnom ohľade na ľuďoch. (Iz. 11:6, 7) Mnohí naši bratia a sestry boli kedysi divokí ako vlci, ale teraz majú s druhými pokojné vzťahy. O niektorých z nich sa môžeme dočítať v rubrike „Biblia mení životy“ na stránke jw.org. Niektorí Jehovovi služobníci sa správali pred spoznaním pravdy násilnícky, ale „obliekli si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“. (Ef. 4:23, 24) Keď sa ľudia učia o Jehovovi, zisťujú, že je potrebné prispôsobiť sa jeho normám, a tak postupne menia svoje názory, postoje a správanie. Urobiť takéto zmeny nie je ľahké, ale tí, ktorí úprimne túžia konať Božiu vôľu, môžu počítať s pomocou Božieho ducha. w18.01 5:15, 16

O vzkriesení kresťanov, ktorí idú do neba, sa v Biblii píše, že sú kriesení „každý vo svojom poradí“. Preto môžeme očakávať, že aj vzkriesenie na zemi bude prebiehať podľa určitého poriadku. Táto vyhliadka môže vyvolať množstvo otázok: Kedy budeme môcť privítať vzkriesených, ktorých sme poznali a mali radi a ktorí zomreli v našich časoch? Bude to krátko po začiatku Kristovej tisícročnej vlády? Budú verní muži, ktorí žili v dávnych časoch a boli dobrými organizátormi, vzkriesení skôr, aby mohli pomôcť s organizáciou Božieho ľudu v novom svete? A čo bude s ľuďmi, ktorí nikdy neslúžili Jehovovi? Kedy a kde budú vzkriesení? Takto by sme sa mohli pýtať ďalej a ďalej. Ale naozaj máme dôvod premýšľať o tom už teraz? Nebude lepšie počkať na čas, keď uvidíme, ako to všetko Jehova urobí? Dovtedy si musíme posilňovať vieru v Jehovu, ktorý nás Ježišovým prostredníctvom uisťuje, že mŕtvi, ktorí sú v jeho pamäti, vstanú. (Ján 5:28, 29; 11:23) w17.12 2:20, 21

Nepochybne budeš súhlasiť s tým, že uplatňovanie Pavlovej inšpirovanej rady prinesie úžitok manželom, manželkám i deťom aj dnes. Manželia dostali radu: „Stále milujte manželky a nebuďte na ne rozhorčení.“ Manžel, ktorý miluje svoju manželku, jej prejavuje úctu tak, že si vypočuje jej názory a uistí ju, že si jej vyjadrenia cení. (1. Petra 3:7) Aj keď nemôže vždy splniť jej želanie, často dospeje k vyrovnanejšiemu rozhodnutiu, ak sa s ňou poradí. (Prísl. 15:22) Milujúci manžel sa snaží získať si úctu svojej manželky skôr tým, že si ju zaslúži, než tým, že ju vyžaduje. Manžel, ktorý miluje svoju manželku a deti, bude mať s väčšou pravdepodobnosťou rodinu, ktorá šťastne slúži Jehovovi a získa cenu života. w17.11 5:12, 15

Apoštol Pavol napísal list kresťanom do Kolos zrejme ku koncu svojho prvého uväznenia v Ríme, teda asi v roku 60 alebo 61 n. l. Vysvetlil im, aké dôležité je získať „duchovnú rozlišovaciu schopnosť“. (Kol. 1:9) Okrem toho napísal: „Hovorím to, aby vás nikto neoklamal výrečnými argumentami. Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ (Kol. 2:4, 8) Ďalej Pavol vysvetlil, prečo sú niektoré všeobecne rozšírené predstavy nesprávne a prečo môže byť pre nedokonalých ľudí svetské zmýšľanie príťažlivé. Mohlo by viesť napríklad k tomu, že človek by sa cítil múdrejší alebo dôležitejší ako iní. Cieľom tohto listu bolo pomôcť bratom odmietnuť svetské zmýšľanie a nesprávne spôsoby konania. (Kol. 2:16, 17, 23) w17.11 4:1

Čoho sa kresťan možno bude musieť vzdať, aby mu Boh prejavil milosrdenstvo? Musí sa ochotne vzdať čohokoľvek, čo by ho mohlo priviesť do pokušenia dopustiť sa hriechu, a to aj vtedy, keby to mal veľmi rád. (Mat. 18:9) Prestaneš sa napríklad priateliť s ľuďmi, ktorí ťa navádzajú na nesprávne konanie? Máš problém so sebaovládaním pri pití alkoholických nápojov? Ak áno, si ochotný úplne sa vyhýbať situáciám, v ktorých by si sa dostal do pokušenia piť priveľa? A čo ak zápasíš s nemravnými túžbami? Vyhýbaš sa filmom, webovým stránkam a činnostiam, ktoré by mohli u teba vyvolať nečisté myšlienky? Nezabudni, že akékoľvek obete, ktoré prinesieme, aby sme si zachovali dobrý vzťah k Jehovovi, stoja za to. Nič nebolí viac, ako keď stratíme Jehovovu priazeň. Na druhej strane nám nič neprináša väčšie uspokojenie, ako keď nám Jehova prejavuje „milujúcu láskavosť na neurčitý čas“. (Iz. 54:7, 8) w17.11 2:12

Všimni si, že v Zechariášovi 5:4 sa píše, že „kliatba... vstúpi do zlodejovho domu... ubytuje sa uprostred jeho domu“ a zničí ho. Jehovovi nič nezabráni odhaliť niekoho, kto uprostred jeho ľudu tajne koná nesprávne. Vykoná nad ním nepriaznivý rozsudok. Aj keby sa zlodejovi darilo skrývať svoje konanie pred políciou, zamestnávateľom, staršími alebo rodičmi, pred Bohom sa mu to nepodarí. On sa postará, aby každá krádež vyšla najavo. (Hebr. 4:13) Nie je príjemné pohybovať sa medzi ľuďmi, ktorí sa vždy snažia „správať vo všetkom poctivo“? (Hebr. 13:18) Každá krádež uráža Jehovu. Keďže považujeme za česť žiť podľa Jehovových vysokých morálnych zásad, stále si počíname tak, aby sme nijako neznevažovali Jehovovo meno. Vďaka tomu sa na nás nebude vzťahovať rozsudok, ktorý Jehova vyniesol nad ľuďmi, ktorí úmyselne porušujú jeho zákony. w17.10 3: 6, 7

Určite sa snažíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme si s bratmi a sestrami zachovali pokojné vzťahy, a to aj vtedy, keď sa nám zdá, že nás niekto zle pochopil alebo nám ukrivdil. (Rim. 12:17, 18) Keď sa ospravedlníme, môže to zahojiť zranené city. Musíme to však myslieť úprimne. Pokoj je zvlášť dôležitý v manželstve. Manželia by nemali na verejnosti predstierať, ako sa majú radi, a potom v súkromí zraňovať jeden druhého bezcitnými slovami, tichou domácnosťou či dokonca fyzickým násilím. Je tiež nevyhnutné, aby sme druhým ochotne odpúšťali. Odpustiť znamená prepáčiť niekomu, kto nás urazil, a viac sa naňho nehnevať. Ak chceme niekomu naozaj odpustiť, musíme prestať myslieť na to, čoho sa voči nám dopustil. Pamätajme, že láska „nevypočítava urážky“. (1. Kor. 13:4, 5) Keby sme v sebe živili hnev a nevraživosť, mohlo by sa stať, že by sme si trvale poškodili vzťah nielen s naším bratom alebo sestrou, ale aj s Jehovom. (Mat. 6:14, 15) w17.10 1: 14, 15

Ako Zechariášovo posolstvo zapôsobilo na Židov v tých časoch? Jehovovo uistenie, že chrám bude postavený a že Jehova sa postará o neprerušené napredovanie a ochranu stavebných prác, im istotne vlialo nové sily. Ale ako mohlo niekoľko staviteľov vykonať toľko práce? Posledné zvyšky pochybností a obáv rozptýlili Zechariášove ďalšie slová. Boh povedal, že okrem Cheldaja, Tobijaha a Jedajaha a iných verných Božích služobníkov, ktorí už výstavbu podporili, aj mnohí ďalší „prídu a budú stavať v Jehovovom chráme“. Presvedčení o Božej podpore, Židia sa rýchlo pustili do práce a napriek zákazu perzského kráľa opäť rozbehli výstavbu. Jehova zanedlho odstránil prekážku podobnú vrchu, ktorou bol úradný zákaz, a v roku 515 pred n. l. bol chrám hotový. (Ezdr. 6:22; Zech. 4:6, 7) Jehovove slová však opisujú niečo oveľa významnejšie, čo sa deje v našich časoch. w17.10 4:17

Šalamún dostal za úlohu dozerať na výstavbu jedného z najvýznamnejších objektov všetkých čias – chrámu v Jeruzaleme. Chrám mal byť stavbou „výnimočnej nádhery a krásy“ a mal sa presláviť vo „všetkých krajinách“. A čo je ešte dôležitejšie, mal to byť „dom Jehovu, pravého Boha“. Dozorom nad výstavbou chrámu poveril Šalamúna sám Jehova. (1. Par. 22:1, 5, 9–11) Kráľ Dávid bol presvedčený, že Boh bude výstavbu podporovať. Ale Šalamún bol „mladý a útly“, čiže neskúsený. Bude mať odvahu podujať sa na túto úlohu? Dokáže to aj napriek tomu, že je mladý a neskúsený? Šalamún to zvládne, jedine keď prejaví odvahu a bude konať. Keby nebol odvážny a dovolil by, aby ho premohol strach, nič by neurobil. To by bolo horšie, ako keby sa mu práca nepodarila. Podobne ako Šalamún, aj my potrebujeme Jehovovu pomoc, aby sme boli odvážni a dokončili to, čím nás Jehova poveril. w17.09 5:1, 2, 4, 5

Vieš si predstaviť, ako by tvoj život vyzeral bez Biblie? Nemal by si žiadne spoľahlivé rady, ktorými by si sa mohol riadiť v každodennom živote. Nepoznal by si uspokojujúce odpovede na otázky o Bohu, živote a budúcnosti. A nevedel by si nič o tom, čo Jehova urobil pre ľudí v minulosti. Našťastie nie sme v takej zúfalej situácii. Jehova nám dal svoje Slovo a sľúbil nám, že biblické posolstvo pretrvá navždy. Keď apoštol Peter citoval slová z Izaiáša 40:8, nemal na mysli priamo Bibliu v dnešnej podobe, ale v širšom zmysle jej posolstvo. (1. Petra 1:24, 25) Počas stáročí ju úprimní jednotlivci vytrvalo prekladali a šírili, aj keď to nebolo jednoduché. Tak ako Jehova túžili, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:3, 4) w17.09 3:1, 2

Mnohí mladí kresťania sa dnes ocitajú v podobnej situácii ako Jozef. (1. Mojž. 39:7) Patrí k nim aj Kim. Väčšina jej spolužiakov bola sexuálne aktívna a po víkende sa obyčajne chválili svojimi najnovšími sexuálnymi zážitkami. Kim, samozrejme, nemala o čom hovoriť. Pripúšťa, že občas sa cítila „opustená a sama“ a jej spolužiaci ju považovali za hlúpu, lebo s nikým nechodila. Kim však bola múdra, keď sa vyhýbala známosti. Uvedomovala si, že mladí ľudia majú zvyčajne silné sexuálne túžby. (2. Tim. 2:22) Spolužiaci sa jej často pýtali, či je ešte stále panna. Vtedy mala príležitosť vysvetliť im, prečo sa rozhodla nemať sexuálny vzťah. Sme hrdí na mladých kresťanov, ktorí odolávajú tlaku dopustiť sa nemravnosti, a Jehova je na nich hrdý tiež! w17.09 1:8, 10

Prchkí ľudia často vyjadrujú hnev znevažujúcou rečou. Je pochopiteľné, že tak vôbec neprispievajú k šťastiu svojej rodiny. Preto sme v Biblii opodstatnene vystríhaní pred hnevom, utŕhačnou rečou a krikom. (Ef. 4:31) Žiaľ, také správanie často prerastá do násilia. Vo svete ho veľa ľudí považuje za normálne, ale človek ním robí hanbu svojmu Stvoriteľovi. Mnohí sa museli najprv zbaviť takého škodlivého spôsobu konania a až potom si mohli obliecť novú osobnosť. (Kol. 3:8–10) Črtou starej osobnosti je aj klamanie. Ľudia napríklad bežne klamú, keď vyplňujú daňové priznanie alebo keď si majú uznať chybu. Naproti tomu Jehova je „Boh pravdy“. (Žalm 31:5) Preto očakáva, že každý jeho služobník bude „hovoriť... pravdu so svojím blížnym“ a nebude klamať. (Ef. 4:25; Kol. 3:9) Z toho dôvodu musíme hovoriť pravdu, aj keby to bolo trápne či nevýhodné. (Prísl. 6:16–19) w17.08 3:3, 5, 12, 13, 15

Jehova nás vedie prostredníctvom svojho Slova. A „jeho slovo beží rýchlo“, čo znamená, že nás duchovne usmerňuje vtedy, keď to potrebujeme. Zamysli sa nad tým, aký úžitok máš z čítania Biblie, zo štúdia publikácií od „verného a rozvážneho otroka“, zo sledovania internetovej televízie JW Broadcasting, zo stránky jw.org a z rozhovorov so zborovými staršími i s ďalšími spolukresťanmi. (Mat. 24:45) Možno aj ty si už zažil, ako pohotovo Jehova zareagoval, keď si potreboval usmernenie. Žalmista vedel, že Jehova si vyvolil staroveký Izrael za svoj ľud. Bol to jediný národ, ktorému Boh dal „svoje slovo“ a „svoje predpisy a svoje sudcovské rozhodnutia“. (Žalm 147:19, 20) My sme dnes jediní, ktorí majú tú česť, že nás Jehova nazýva svojím menom. Sme vďační, že ho môžeme poznať, že nás vedie prostredníctvom Biblie a že sa môžeme tešiť z drahocenného vzťahu k nemu. Nemáš množstvo dôvodov, aby si podobne ako pisateľ 147. žalmu volal „chváľte Jah!“ a povzbudzoval k tomu aj druhých? w17.07 3:15, 16, 18

Ježišovi nasledovníci vrátane vyše milióna služobníkov celým časom sa snažia uplatňovať vyššie uvedenú Pavlovu radu. Odolávajú tlaku reklamy a okolitého sveta a pamätajú na zásadu: „Kto si požičiava, je sluhom tomu, kto dáva pôžičku.“ (Prísl. 22:7) Satan si nepraje nič iné, len aby sme venovali všetok čas a energiu tomuto svetu a stali sa jeho otrokmi. Niektorými rozhodnutiami by sme sa mohli finančne zaviazať na celé roky. Pod veľký tlak by sme sa mohli dostať napríklad tak, že by sme si zobrali vysokú hypotéku či drahú študentskú pôžičku, kúpili si luxusné auto na splátky alebo sa zadlžili len preto, aby sme mali pompéznu svadbu. Keď si zjednodušíme život, znížime výdavky a nezadlžíme sa, prejavíme prezieravosť. Tak budeme otrokmi nášho Boha, a nie sveta obchodu. (1. Tim. 6:10) w17.07 1:13

Jehova má právo vládnuť ako Zvrchovaný Panovník, pretože je dokonale spravodlivý Vládca. Sám o sebe vyhlásil: „Som Jehova, Ten, kto prejavuje milujúcu láskavosť, právo a spravodlivosť na zemi; veď v týchto veciach mám potešenie.“ (Jer. 9:24) Nepotrebuje žiadnu zbierku zákonov od nedokonalých ľudí, aby vedel, čo je správne a čo nie. Jehovov dokonalý zmysel pre právo je súčasťou jeho osobnosti a všetky písané zákony, ktoré dal ľudstvu, sú založené na práve. „Spravodlivosť a súd sú ustanoveným miestom [jeho] trónu,“ a preto môžeme dôverovať, že všetky jeho zákony, zásady a rozhodnutia sú spravodlivé. (Žalm 89:14) Satan tvrdí, že Jehovova vláda nie je spravodlivá. Ale na rozdiel od Jehovu nedokáže zabezpečiť, aby vo svete vládla spravodlivosť. w17.06 4:5

Jehova je Boh pravdy. (Žalm 31:5) Je naším štedrým Otcom a tieto pravdy zjavuje každému, kto má pred ním bázeň. Odvtedy, čo sme prvýkrát počuli o pravde, sa o nej môžeme dozvedať stále viac, a to nielen z Božieho Slova, ale aj z našich publikácií, na zhromaždeniach a na regionálnych a krajských zjazdoch. Za ten čas sme si do svojej duchovnej pokladnice uložili mnoho biblických právd. Ježiš povedal, že v nej máme „veci nové aj staré“. (Mat. 13:52) Ak po týchto pravdách pátrame ako po skrytých pokladoch, Jehova nám pomáha napĺňať si túto pokladnicu stále novými pravdami. (Prísl. 2:4–7) Ako to môžeme robiť? Musíme si vytvoriť dobré študijné návyky a pozorne skúmať Božie Slovo a naše publikácie. Vďaka tomu spoznáme pravdy, ktoré sú nové v tom zmysle, že sme ich predtým nepoznali. (Joz. 1:8, 9; Žalm 1:2, 3) Teda nadšene prinášajme do svojej pokladnice ďalšie duchovné poklady. w17.06 2:13, 14

Jeden slobodný mladý brat premýšľal o slovách v 1. Korinťanom 7:28, že tí, ktorí vstúpia do manželstva, „budú mať súženie v tele“. Zborového staršieho, ktorý je už dlho ženatý, sa opýtal: „Čo sa myslí tým súžením? A ako to zvládnem, keď sa ožením?“ Skôr ako mu brat odpovedal, povzbudil ho, aby sa zamyslel nad inými slovami apoštola Pavla, že Jehova je „Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“. (2. Kor. 1:3, 4) Jehova je milujúci Otec, ktorý nás utešuje, keď nás niečo trápi. Možno si aj ty zažil, ako ťa Boh podporil a viedol, často prostredníctvom svojho Slova. Môžeme si byť istí, že chce pre nás to najlepšie. Vidno to aj na príkladoch Božích služobníkov z minulosti. (Jer. 29:11) w17.06 1:1, 2

Bratia a sestry, ktorí sú utečencami, potrebujú okrem jedla a oblečenia hlavne duchovnú a citovú podporu. (Mat. 4:4) Starší môžu zariadiť, aby mali k dispozícii publikácie vo svojej materčine a zoznámili sa s bratmi a sestrami, ktorí hovoria ich jazykom. Mnohí utečenci museli opustiť príbuzných, komunitu a zbor, čo je pre nich veľmi stresujúce. Preto potrebujú cítiť, že ich milujeme a že s nimi súcitíme. Tak pocítia Jehovovu lásku. Inak by mohli hľadať pomoc u príbuzných alebo u ľudí z rovnakej krajiny a kultúry, ktorí neslúžia Jehovovi. (1. Kor. 15:33) Keď sa snažíme, aby sa cítili v novom zbore ako doma, spolupracujeme s Jehovom, ktorý „stráži cudzích usadlíkov“. A to je pre nás veľká česť. Dnes sa niektorí utečenci nemôžu vrátiť domov, kým sú pri moci ľudia, ktorí ich tyranizovali. Okrem toho mnohí prežili rôzne traumy. Preto si polož otázku: Ako by som chcel, aby sa ku mne druhí správali, keby som niečo také zažil ja? (Mat. 7:12) w17.05 1:15, 16

Skľúčenosť môže oslabiť našu vieru a lásku k Bohu. V tomto skazenom Satanovom systéme každého z nás občas postihujú nepriaznivé okolnosti. (1. Jána 5:19) Možno práve bojujeme s pokročilým vekom, zdravotnými ťažkosťami či ekonomickým tlakom. Alebo zápasíme s pocitom nedostatočnosti, nenaplnenými očakávaniami či osobnými zlyhaniami. Nikdy však nedovoľme, aby nás naše okolnosti či pocity priviedli k presvedčeniu, že Jehova nás opustil. Rozjímajme o výrokoch, ktoré nás uisťujú o jeho neochvejnej láske k nám. Napríklad v Žalme 136:23 sa píše: „Pamätal na nás v našom nízkom stave: veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas.“ Áno, Jehovova verná láska k jeho služobníkom sa nemení. Preto si môžeme byť istí, že Jehova počuje naše „úpenlivé prosby“ a reaguje na ne. (Žalm 116:1; 136:24–26) w17.05 3:8

Tak ako sa píše v Galaťanom 2:11–14, Peter sa chytil do pasce v podobe strachu z človeka. (Prísl. 29:25) Hoci presne vedel, ako Jehova zmýšľa o ľuďoch z iných národov, bál sa, čo si pomyslia obrezaní židovskí kresťania zo zboru v Jeruzaleme. Apoštol Pavol v Antiochii Petra verejne napomenul a odhalil jeho pokrytectvo. (Sk. 15:12; Gal. 2:13) Je očividné, že Peter toto usmernenie pokorne prijal. V Biblii nie je ani náznak toho, že by prišiel o zverené úlohy. Práve naopak, Jehova ho neskôr použil na napísanie dvoch listov, ktoré sa stali súčasťou Biblie. Ježiš, ktorý je Hlavou zboru, ho ďalej používal. (Ef. 1:22) Bratia a sestry tak mali príležitosť napodobniť Ježiša a jeho Otca a Petrovi odpustiť. Veríme, že nikto z nich nestratil vieru pre chybu nedokonalého človeka. w17.04 4:16 – 18

Keď Jehova zničil celú tú oblasť, nielenže ukončil zlo, ale „dal bezbožným ľuďom vzor budúcich vecí“. Jehova vtedy odstránil nemravnosť a môžeme si byť istí, že to urobí aj dnes, keď vykoná rozsudok nad súčasným svetom. Čím bude v novom svete nahradená skazenosť? Život bude naplnený radostnou činnosťou. Len si pomysli, aké vzrušujúce bude premieňať zem na raj alebo stavať domy pre svoju rodinu a pre svojich priateľov. Predstav si, ako budeme vítať milióny vzkriesených a vyučovať ich o Jehovovi a o tom, čo všetko urobil pre ľudstvo. (Iz. 65:21, 22; Sk. 24:15) Budeme sa venovať rozmanitej činnosti, ktorá bude prispievať k našej radosti zo života a bude prinášať chválu Jehovovi. w17.04 2:11, 12

Keď Jefta dával tento sľub, mohol tušiť, že mu vyjde v ústrety jeho dcéra. Ale aj tak to muselo byť preňho i pre jeho dcéru emocionálne náročné a obaja museli prejaviť veľkú obetavosť. Keď Jefta zbadal svoju dcéru, roztrhol si odev a veľmi sa zarmútil. Jeho dcéra potom „oplakávala svoje panenstvo“. Prečo? Jefta nemal žiadnych synov a ona bola jeho jedinou dcérou. Ak však pôjde slúžiť do svätostánku, nikdy sa nevydá ani mu neporodí vnúčatá. Meno ich rodiny tak zanikne. Ale Jeftovi viac záležalo na niečom inom. Povedal: „Otvoril som svoje ústa k Jehovovi, a nemôžem ustúpiť.“ Jeho dcéra na to odpovedala: „Urob mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst.“ (Sud. 11:35–39) Týmto verným Božím služobníkom ani nenapadlo, že by nesplnili sľub, ktorý dali Jehovovi, a to bez ohľadu na to, čo by ich to stálo. (5. Mojž. 23:21, 23; Žalm 15:4) w17.04 1:5, 6

Jozef sa stal obeťou niekoľkých do neba volajúcich krívd. Najprv ho ako 17-ročného predali bratia do otroctva. Potom ho manželka jeho pána falošne obvinila z pokusu o znásilnenie a skončil vo väzení, spútaný okovami. (1. Mojž. 39:11–20; Žalm 105:17, 18) Vyzeralo to tak, že za správne konanie je skôr trestaný než odmeňovaný. Ale po 13 rokoch sa všetko veľmi rýchlo zmenilo. Prepustili ho z väzenia a povýšili do postavenia druhého najmocnejšieho človeka v Egypte. (1. Mojž. 41:14, 37–43; Sk. 7:9, 10) Zatrpkol Jozef pre všetku tú nespravodlivosť? Prestal dôverovať svojmu Bohu, Jehovovi? Nie. Čo mu pomohlo trpezlivo čakať? Viera v Jehovu. Chápal, že udalosti riadi Jehova. Všimnime si, ako sa to prejavilo v tom, čo povedal svojim bratom: „Vy ste mali voči mne na mysli zlo. Boh to mal na mysli k dobru, aby konal ako v tento deň a zachoval mnoho ľudí nažive.“ (1. Mojž. 50:19, 20) Jozef vedel, že čakanie stálo za to. w17.08 1:6, 12, 13