Apríl

V čom sú starší pre nás cenným prínosom? Po prvé, môžeme napodobňovať ich znamenitý príklad vo viere a v správaní. A po druhé, môžeme sa riadiť ich biblickými radami. (Hebr. 13:7, 17) Nezabudni, že starší nás milujú a chcú nám pomáhať v duchovnom raste. Ak si napríklad všimnú, že vynechávame zhromaždenia alebo že sme duchovne poľavili, rýchlo nám prídu na pomoc. Vypočujú si nás, vrúcne nás povzbudia a dajú nám vhodnú biblickú radu. Pozeráš sa na ich pomoc ako na dôkaz toho, že Jehova ťa miluje? Zamysli sa aj nad tým, že pre starších nemusí byť ľahké usmerniť nás. Ako môžeš uľahčiť náklad, ktorý nesú starší vo vašom zbore? Tak, že budeš pokorný, prístupný a vďačný. Pozeraj sa na pomoc starších ako na dôkaz toho, že Boh ťa miluje. Nielenže budeš mať z toho úžitok, ale prispeješ aj k tomu, že starší budú svoju prácu vykonávať s väčšou radosťou. w18.03 5:15, 16

Každé dieťa je iné. Nie každé dozrieva rovnako rýchlo a v rovnakom veku. Niektoré deti sú rozumovo a citovo zrelé pomerne skoro a túžia sa dať pokrstiť. Iné sú pripravené na krst o niečo neskôr. Vnímaví rodičia nenútia svoje deti, aby sa dali pokrstiť. Naopak, každému dieťaťu pomáhajú robiť pokroky vlastným tempom. Majú radosť, keď si ich dieťa berie k srdcu nabádanie z dnešného denného textu. Nemali by však stratiť zo zreteľa, že ich cieľom je pomáhať svojim deťom, aby sa stali Kristovými nasledovníkmi. Keď na to pamätajú, mali by si klásť otázku: Má moje dieťa dostatočné poznanie, aby sa mohlo zasvätiť Jehovovi a dať sa pokrstiť? w18.03 2: 6

Ak sme prijali pozvanie na návštevu, nemali by sme ho ľahkomyseľne zrušiť. Človek, ktorý nás pozval, už možno urobil určité prípravy, a ak by sme pozvanie zrušili, všetko jeho úsilie by vyšlo nazmar. (Mat. 5:37) Niektorí ho zrušili preto, lebo medzitým dostali zdanlivo lepšiu ponuku. Je to však láskavé a úctivé? Nemali by sme byť vďační za všetko, čo nám náš hostiteľ ponúkne? (Luk. 10:7) A ak z nejakých nevyhnutných dôvodov musíme pozvanie zrušiť, je láskavé a ohľaduplné, keď o tom svojho hostiteľa čo najskôr informujeme. Je tiež dôležité rešpektovať miestne zvyky. Na niektorých miestach je bežné prísť na návštevu bez ohlásenia, inde je lepšie dohovoriť sa vopred. A v niektorých kultúrach sa očakáva, že hostia pozvanie najprv raz alebo dvakrát zdvorilo odmietnu, inde sa odmietnutie považuje za neslušné. Mali by sme urobiť všetko, čo môžeme, aby sa naši hostitelia cítili príjemne. w18.03 3:20, 21

Pamätajme, že na to, aby sme sa stali duchovnými ľuďmi, nestačí len poznať Bibliu. (1. Kráľ. 4:29, 30; 11:4–6) Teda čo je ešte potrebné okrem toho, že vieme, čo učí Biblia? Je potrebné, aby sme robili duchovný pokrok. (Kol. 2:6, 7) Veľmi dôležité je preštudovať si knihu „Zachovávajte sa v Božej láske“. Vďaka tomu sa naučíme uplatňovať biblické zásady vo svojom živote. Ak si si už preštudoval túto knihu, pokračuj v štúdiu ďalších publikácií, aby si si upevnil vieru. (Kol. 1:23) Okrem toho rozjímaj o tom, čo si si prečítal, a pros Jehovu, aby ti to pomohol uplatniť. Študovať a rozjímať by si mal s cieľom posilniť si túžbu poslúchať Jehovu a robiť mu radosť. (Žalm 40:8; 119:97) Nauč sa tiež odmietať veci, ktoré by ťa mohli brzdiť v duchovnom raste. (Tít. 2:11, 12) w18.02 4:7 – 9

Ak si chceme vypestovať vieru, akú mal Noach, musíme usilovne študovať Božie Slovo, brať si k srdcu, čo sa učíme, a dať sa tým formovať a viesť. (1. Petra 1:13–15) Tak získame pevnú vieru a múdrosť od Boha, ktorá nás bude chrániť pred Satanovými ľstivými zámermi a pred duchom tohto zlého sveta. (2. Kor. 2:11) Ľudia ovládaní týmto duchom sa vyžívajú v násilí a nemravnosti a zameriavajú sa na svoje telesné túžby. (1. Jána 2:15, 16) Duchovne slabší kresťania môžu pod vplyvom ducha sveta dokonca prehliadať skutočnosť, že Boží veľký deň je blízko. Všimni si, že keď Ježiš prirovnal naše dni k Noachovým, nepoukazoval na násilie ani na nemravnosť, ale na nebezpečenstvo, že by sme mohli stratiť duchovnú bdelosť. (Mat. 24:36–39) Polož si otázky: Dokazujem svojím životom, že Jehovu dobre poznám? Žijem v súlade s Božími spravodlivými normami? A mám dostatočne silnú vieru, aby som sa týchto noriem zastával pred druhými? Z odpovedí môžeš zistiť, či aj ty chodíš s pravým Bohom tak ako Noach. (1. Mojž. 6:9) w18.02 2:8 – 10

Nemôžeme sa úplne vyhnúť kontaktu s ľuďmi, ktorí nemajú morálne zásady. Možno s nimi musíme byť na pracovisku či v škole alebo s nimi musíme žiť. Ale nesmieme sa dať nainfikovať ich spôsobom uvažovania ani nesmieme napodobňovať ich správanie. Dokážeme to? Áno, ak si budeme posilňovať svoju duchovnosť štúdiom Biblie a ak si budeme vyberať priateľov len medzi Jehovovými služobníkmi. Snažme sa tiež duchovne pomáhať druhým. Využívajme každú príležitosť na vydanie svedectva a prosme Jehovu, aby sme dokázali povedať správne slová v správnom čase. Povedzme druhým, že sme Jehovovi svedkovia. Tak budeme svojím príkladným správaním prinášať chválu Jehovovi, a nie sebe. Jehova nás školí, „aby sme odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou“. (Tít. 2:11–14) Ak sa budeme správať v súlade s Božími zásadami, druhí si to všimnú a niektorí možno povedia: „Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ (Zech. 8:23) w18.01 5:17, 18

Je nesprávne milovať samého seba? Nie, mať zdravú lásku k sebe je normálne, ba dokonca potrebné. Jehova nás tak vytvoril. Ježiš povedal: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba.“ (Mar. 12:31) Ak nemilujeme seba, nemôžeme milovať ani svojho blížneho. V Biblii tiež čítame: „Manželia majú milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje.“ (Ef. 5:28, 29) Teda je jasné, že máme milovať aj samých seba. Láska k sebe samému, o ktorej sa píše v 2. Timotejovi 3:2, je pokrivená, sebecká forma lásky. Ľudia, ktorí nadmerne milujú samých seba, si myslia, že sú dôležitejší než ostatní. (Rim. 12:3) Zaujímajú sa len o seba a na druhých im takmer vôbec nezáleží. Keď sa niečo nevydarí, odmietajú za to prevziať zodpovednosť a z neúspechu obviňujú druhých. Ľudia, ktorí sú zameraní na seba, nemôžu byť skutočne šťastní. w18.01 4:4, 5

Zatiaľ čo osobné štúdium je jedným zo spôsobov, ako počúvať Jehovu, modlitba je prostriedkom, ako sa s ním rozprávať. Kresťania nepovažujú modlitbu za bezvýznamný rituál ani za akúsi zázračnú formulku, ktorá by im prinášala šťastie. Prostredníctvom nej komunikujeme s naším Stvoriteľom. Jehova si ťa chce vypočuť. (Fil. 4:6) Keď prežívaš pocity úzkosti, Biblia ti radí, aby si „uvrhol svoje bremeno na Jehovu“. (Žalm 55:22) Si presvedčený, že je to múdra rada? Milióny našich bratov a sestier ti môžu potvrdiť, ako veľmi im modlitba pomáha. A určite pomôže aj tebe. Okrem toho, že v modlitbe môžeme prosiť Jehovu o pomoc, mali by sme mu aj ďakovať. Niekedy nás problémy môžu natoľko pohltiť, že si ani nevšimneme dobré veci, ktoré máme. Čo keby si sa každý deň zamyslel aspoň nad tromi vecami, za ktoré môžeš byť vďačný, a potom za ne Jehovovi poďakoval? w17.12 4:10, 11

Tisíce ľudí, s ktorými študujeme Bibliu, oddáva svoj život Jehovovi a dáva sa pokrstiť. Mnohí z nich sú mladí ľudia, ktorí vyrastali v pravde a rozhodli sa pre ten najlepší spôsob života. (Žalm 1:1–3) Ak si rodič, určite sa veľmi tešíš na deň, keď sa tvoje dieťa dá pokrstiť. (Porovnaj 3. Jána 4.) Iste chceš, aby tvoje dieťa poznalo sväté spisy, do ktorých dnes patria Hebrejské Písma a Kresťanské grécke Písma. Už malé deti sa niekedy dokážu veľa naučiť o biblických postavách a udalostiach. Jehovova organizácia poskytuje rodičom mnoho pomôcok, ktoré môžu využiť pri výchove detí. Pamätaj, že keď tvoje deti spoznajú Božie Slovo, môžu si vybudovať silný vzťah k Jehovovi. w17.12 3:1, 4

Čo ak máš neveriaceho manžela a máš pocit, že sa k tebe nespráva dobre? Zlepšila by si situáciu, keby si sa s ním dohadovala o jeho správaní? Aj keby si dosiahla, aby urobil to, čo chceš, získala by si ho pre pravdu? Asi nie. No ak preukazuješ svojmu manželovi úctu ako hlave rodiny, prispeješ k pokoju, prinesieš tým chválu Jehovovi a môžeš tiež získať svojho manžela pre pravé uctievanie, a tak môžete obaja získať cenu. (1. Petra 3:1, 2) A čo ak máš neveriacu manželku a máš pocit, že ti neprejavuje úctu? Podnietil by si ju prejavovať ti viac úcty, keby si na ňu kričal, aby si jej ukázal, kto je u vás pánom? Určite nie! Boh od teba očakáva, že budeš svoje postavenie hlavy prejavovať s láskou podobne ako Ježiš. Ježiš pri zaobchádzaní so zborom prejavoval ako hlava lásku a trpezlivosť. (Luk. 9:46–48) Keď bude manžel napodobňovať Ježišov príklad, môže získať svoju manželku pre pravé uctievanie. w17.11 5:13, 14

Svetské zmýšľanie vedie človeka k prehliadaniu či k podceňovaniu Jehovových rád a jeho vplyv by mohol postupne oslabiť našu vieru. Dnes sme tomuto vplyvu vystavení všetci. Stretávame sa s ním v televízii, na internete, v práci aj v škole. V mnohých krajinách nie je neobvyklé, keď ľudia o sebe vyhlasujú, že neveria v Boha a že nie sú nábožensky založení. Možno ani dôkladne neskúmali otázku Božej existencie, ale páči sa im predstava, že si môžu robiť, čo sa im zachce. (Žalm 10:4) Iní, ktorí si myslia, že majú veľa životných skúseností, tvrdia: „Aj keď neverím v Boha, môžem byť zásadovým človekom.“ Je tvrdenie neveriacich o tom, že Stvoriteľ neexistuje, založené na logickom uvažovaní? Keď sa človek, ktorý chce zistiť, či bol život stvorený, obráti na vedu, ľahko sa stratí v spleti informácií. Odpoveď je však celkom jednoduchá. Ak musel niekto skonštruovať každú budovu, o čo viac to platí o živých veciach! w17.11 4:2 – 4

Zamyslime sa nad tým, aké dôležité je zúčastniť sa na Pamätnej slávnosti. Vieme, že zborové zhromaždenia sú súčasťou nášho uctievania. Jehova a Ježiš si určite všímajú, kto sa usiluje navštíviť toto najdôležitejšie zhromaždenie v roku. Iste chceme, aby videli, že pokiaľ nám to neznemožní náš fyzický stav alebo iné vážne okolnosti, budeme tam. Keď svojimi skutkami ukazujeme, že zhromaždenia sú pre nás dôležité, Jehova má ďalší dôvod ponechať naše meno vo svojej „pamätnej knihe“, čiže „knihe života“, ktorá obsahuje mená tých, čo získajú večný život. (Zjav. 20:15) Počas dní pred Pamätnou slávnosťou si môžeme vyhradiť čas, aby sme sa modlili a dôkladne skúmali svoj osobný vzťah k Jehovovi. (2. Kor. 13:5) w18.01 2:4, 5

Človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil, sa mohol v útočištnom meste cítiť v bezpečí. Jehova o týchto mestách povedal: „Budú vám slúžiť ako útočište.“ (Joz. 20:2, 3) Jehova nevyžadoval, aby bol tento človek opätovne súdený za svoj skutok, ani nedovolil, aby pomstiteľ za krv vstúpil do mesta a zabil ho. Teda nemusel sa báť pomsty, lebo kým bol v meste, bol pod Jehovovou ochranou. Útočištné mesto nebolo väzením. Človek, ktorý tam utiekol, mohol pracovať, pomáhať druhým a pokojne slúžiť Jehovovi. Mohol sa tešiť zo šťastného a uspokojujúceho života. Niektorí členovia Božieho ľudu, ktorí vážne zhrešili, stále pociťujú ťarchu viny, hoci sa kajali. Myslia si, že pred Jehovom budú navždy poznačení vážnym hriechom. Ak si to myslíš aj ty, buď si istý, že keď ti Jehova prejavil milosrdenstvo, odpustil ti úplne. w17.11 2:6, 13, 14

Jednotu môžeme podporovať napríklad tak, že uvažujeme o význame symbolov používaných na Pamätnej slávnosti. Pred týmto výnimočným večerom, ale hlavne počas neho vážne premýšľaj o význame nekvaseného chleba a červeného vína. (1. Kor. 11:23–25) Chlieb predstavuje bezhriešne Ježišovo telo predložené ako obeť a víno znázorňuje jeho preliatu krv. Pamätajme, že Kristova výkupná obeť je dôkazom dvoch najväčších prejavov lásky – lásky, ktorú prejavil Jehova, keď dal za nás svojho Syna, a lásky, ktorú prejavil Ježiš, keď za nás ochotne obetoval svoj život. Premýšľanie o ich láske by nás malo podnietiť k tomu, aby sme milovali aj my ich. A táto láska k Jehovovi, ktorú cítime my aj naši spolukresťania, je ako povraz, ktorý nás spája a umocňuje naše puto jednoty. w18.01 2:11

Jehova veľmi miluje ľudí a cení si ich. Bol dokonca ochotný dať svojho Syna ako výkupné, aby nám umožnil získať večný život. (Ján 3:16) Keby Jehova nesplnil svoje sľuby, potvrdilo by sa Diablovo tvrdenie, že Boh je klamár a je nespravodlivý, lebo odopiera svojim poddaným niečo dobré. A aj všetci Boží odporcovia by sa mohli oprávnene posmievať: „Kde je tá jeho sľúbená prítomnosť? Veď odo dňa, keď zosnuli naši predkovia, všetko pokračuje presne tak ako od začiatku stvorenia.“ (2. Petra 3:3, 4) Ale Jehova splní svoje sľuby. Uisťuje nás, že obhájenie jeho zvrchovanosti zahŕňa aj záchranu poslušných ľudí. (Iz. 55:10, 11) Okrem toho Jehovova vláda je založená na láske. Môžeme si byť istí, že Jehova bude vždy milovať svojich verných služobníkov a veľmi si ich ceniť. (2. Mojž. 34:6) w17.06 3:7

Od chvíle, keď Jehova sľúbil Záchrancu, ako je to zaznamenané v 1. Mojžišovej 3:15, pozeral sa na túto obeť tak, akoby už bola predložená. Potom asi o 4 000 rokov dal za ľudí svojho jednosplodeného Syna, aj keď ho to stálo veľmi veľa. (Ján 3:16) Za Jehovovu nesebeckú lásku sme veľmi vďační. Aj my dokážeme nesebecky milovať, pretože Boh nás vytvoril na svoj obraz. Ábel miloval Boha, a tak nesebecky obetoval to najlepšie, čo mal. (1. Mojž. 4:3, 4) Noacha podnietila nesebecká láska k tomu, aby svojim blížnym zvestoval Božie posolstvo celé desaťročia, aj keď ho nikto nechcel počúvať. (2. Petra 2:5) Abrahámova láska k Bohu bola silnejšia než jeho vlastné pocity, keď dostal príkaz obetovať svojho syna Izáka. (Jak. 2:21) Podobne ako títo verní muži, aj my chceme prejavovať lásku, hoci to nie je vždy ľahké. w17.10 1:3, 4

Vďaka službám nášho Veľkňaza, Ježiša, máme istotu, že Jehova nám odpustí hriechy a že môžeme „dostať milosrdenstvo a nájsť nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas“. (Hebr. 4:16) Preto prejavuj vieru v Ježišovu obeť. Musíš veriť, že výkupné sa vzťahuje na teba osobne. (Gal. 2:20, 21) Musíš veriť, že na základe výkupného Jehova môže odpustiť aj tvoje hriechy. Musíš veriť, že prostredníctvom výkupného Jehova ponúka nádej na večný život aj tebe. Ježišova obeť je Jehovov dar pre teba. Keď nám Jehova odpustí náš hriech, nemusíme sa už obávať, že nám ho bude stále pripomínať ani že nás bude zaň stále trestať. (Žalm 103:8–12) Môžeme si byť istí, že Jehova nám odpúšťa úplne. w17.11 2:14 – 17

V noc prvej Pánovej večere sa Ježiš modlil, aby boli všetci jeho nasledovníci jednotní, tak ako sú jednotní on a jeho Otec. Jehova túto modlitbu svojho drahého Syna vypočul a dnes milióny ľudí veria, že Jehova poslal na zem svojho Syna. Pamätná slávnosť je viac než ktorékoľvek iné zhromaždenie Božieho ľudu nepopierateľným dôkazom jednoty Jehovových svedkov. V niektorých oblastiach je náboženské zhromaždenie ľudí rôznych rás čosi neslýchané alebo sa to považuje za nevhodné. No v očiach Jehovu a Ježiša je taká jednota niečím krásnym! Nás ako Jehovov ľud táto jednota neprekvapuje, lebo Jehova ju už dávno predpovedal. (Ezech. 37:15–17; Zech. 8:23) w18.01 2:7 – 9

„Stavitelia“, čiže židovskí vodcovia, zavrhli Mesiáša. Obrátili sa mu chrbtom a odmietli ho uznať ako Krista. A to nebolo všetko. Mnohí Židia ho nenávideli tak veľmi, že sa dokonca dožadovali jeho smrti. (Luk. 23:18–23) Boli spoluzodpovední za jeho smrť. Ako sa mohol Ježiš stať „hlavou rohu“, keď ho zavrhli a zabili? Aby sa tento sľub mohol splniť, musel byť vzkriesený. Apoštol Peter hovoril o „Ježišovi Kristovi Nazaretskom, ktorého pribili na kôl, ale ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych“. (Sk. 3:15; 4:5–11; 1. Petra 2:5–7) Vzkriesený Boží Syn sa stal jediným, kto dokáže zachrániť ľudstvo. Preto sa o ňom v Biblii píše, že „niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení“. (Sk. 4:12; Ef. 1:20) w17.12 2:6 – 9

O veľkom súžení, ktoré je tesne pred nami, Ježiš povedal: „Uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. A [Ježiš] vyšle svojich anjelov so silným zvukom trúbky a zhromaždia jeho vyvolených.“ (Mat. 24:29–31) Toto „zhromaždenie vyvolených“ sa vzťahuje na čas, keď všetci pomazaní kresťania, ktorí sú ešte na zemi, získajú svoju nebeskú odmenu. Stane sa to po úvodnej časti veľkého súženia, ale ešte pred armagedonskou bitkou. Potom všetkých 144 000 spoločne s Ježišom zvíťazí nad kráľmi zeme. (Zjav. 17:12–14) Pamätná slávnosť, ktorá sa bude konať pred týmto zhromaždením pomazaných v nebi, bude posledná, lebo potom „príde“ Ježiš. w18.01 2:15

Ježiš bude žiť v nebi „po celú večnosť“. (Zjav. 1:5, 18; Rim. 6:9; Kol. 1:18; 1. Petra 3:18) Svojich verných apoštolov ubezpečil, že v nebi budú vládnuť s ním. (Luk. 22:28–30) Pavol napísal, že „Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvé ovocie z tých, ktorí zosnuli“. Ďalej poukázal na to, že k nebeskému životu budú vzkriesení aj ďalší, keď uviedol: „Každý vo svojom poradí: Kristus, prvé ovocie, potom tí, ktorí patria Kristovi počas jeho prítomnosti.“ (1. Kor. 15:20, 23) Od roku 1914 žijeme v sľúbenom období Ježišovej „prítomnosti“. Jeho prítomnosť stále trvá a koniec súčasného zlého systému je už veľmi blízko. w17.12 2:11, 14 – 16

Náš súcitný Otec, Jehova, zažil stratu svojich služobníkov, ktorých miloval, napríklad Abraháma, Izáka, Jakoba, Mojžiša a kráľa Dávida. (4. Mojž. 12:6–8; Mat. 22:31, 32; Sk. 13:22) Z Biblie sa dozvedáme, že sa už veľmi teší na čas, keď týchto verných služobníkov vzkriesi. (Jób 14:14, 15) Budú šťastní a plní života. Jehova prišiel aj o svojho milovaného Syna – toho, ktorého „mal zvlášť rád“. (Prísl. 8:22, 30) Slová nedokážu vyjadriť bolesť, ktorú cítil, keď Ježiš v mukách zomieral. (Ján 5:20; 10:17) Je upokojujúce vedieť, že Jehova rozumie našim pocitom a že je vždy pri nás, aby nás utešil. (2. Kor. 1:3, 4) Môžeme si byť istí, že nám pomôže. Preto by sme si pred ním mali vylievať srdce a hovoriť mu, akú veľkú bolesť cítime. w17.07 2:3 – 5

Dnes milióny ľudí zo srdca dávajú svoje „hodnotné veci“, čiže čas, sily i prostriedky, aby podporili Jehovov veľký duchovný chrám. (Prísl. 3:9) Jehova nikdy nezabudne na prácu a lásku, ktorú mu prejavujú jeho služobníci. To, čo sa Božiemu ľudu podarilo v týchto posledných dňoch, je skutočne výnimočné. Je to presvedčivý dôkaz, že mu žehná Jehova a že ho vedie sám Kristus. Patríme do stabilnej, bezpečnej a večnej organizácie. Veľmi si váž svoje miesto v Jehovovom ľude a neprestaň „plne počúvať hlas Jehovu, svojho Boha“. (Zech. 6:15) Náš Kráľ a Veľkňaz ťa potom bude chrániť. Čo najviac podporuj pravé uctievanie. Tak si budeš môcť byť istý, že Jehova vojsk ti zaručí ochranu a bezpečie do samého konca tohto systému a po celú večnosť! w17.10 4:18, 19

V blízkej budúcnosti bude odstránený celý Satanov systém, ktorý sa skladá z politiky, obchodu a náboženstva. Proroci Ezechiel a Sofoniáš predpovedali, že zlato a striebro, ktoré po stáročia tvorilo základ sveta obchodu, stratí všetku hodnotu. (Ezech. 7:19; Sof. 1:18) Ako by si sa cítil, keby si si na konci života uvedomil, že si obetoval pravé bohatstvo, aby si získal „nespravodlivé bohatstvo“ tohto sveta? Možno by si sa cítil ako človek, ktorý celý život tvrdo pracoval a zarobil veľa peňazí, ale nakoniec zistil, že všetky sú falošné. (Prísl. 18:11) Hmotné bohatstvo jedného dňa pominie. Preto nepremárni príležitosť, aby si si „robil priateľov“ v nebesiach. Všetko, čím podporujeme Jehovovo Kráľovstvo, nás v duchovnom ohľade obohacuje. w17.07 1:16

Niektorí kresťania, ktorí sa dopustili vážneho hriechu, sa ho snažia zatajiť, lebo sa boja, že by sa strápnili alebo že by druhých sklamali. (Prísl. 28:13) No to je neláskavé, pretože tak škodia sebe aj druhým. Takéto konanie môže brániť pôsobeniu Božieho ducha a ohrozovať pokoj celého zboru. (Ef. 4:30) Pravá láska však podnecuje kresťanov, aby o vážnom hriechu povedali starším, ktorí im môžu poskytnúť pomoc. (Jak. 5:14, 15) Láska je spomedzi všetkých vlastností najdôležitejšia. (1. Kor. 13:13) Vyznačujeme sa ňou ako Ježišovi nasledovníci, ktorí sa snažia napodobňovať Jehovu, Zdroj lásky. Apoštol Pavol napísal: „Ak... nemám lásku, nie som nič.“ (1. Kor. 13:2) Preto naďalej milujme nielen „slovom“, ale aj „skutkom a pravdou“. (1. Jána 3:18) w17.10 1:17, 18

Zamyslime sa nad tým, akú odvahu prejavil Jozef, keď ho Putifárova manželka navádzala na nemravnosť. Iste vedel, že keď ju odmietne, draho za to zaplatí. Napriek tomu sa nepoddal. Prejavil odvahu a rázne ju odmietol. (1. Mojž. 39:10, 12) Ďalším príkladom odvahy je Rachab. Keď k nej do Jericha prišli dvaja izraelskí vyzvedači, prejavila odvahu, ukryla ich a pomohla im bezpečne ujsť. (Joz. 2:4, 5, 9, 12–16) A verní apoštoli sa nedali zastrašiť saducejmi a ďalej vyučovali na základe Ježišovho mena, lebo videli, aký je Ježiš odvážny. (Sk. 5:17, 18, 27–29) Jozef, Rachab, Ježiš i apoštoli ukázali vnútornú silu, ktorá ich podnecovala konať dobro. Prejavili skutočnú odvahu, nie neprimeranú sebaistotu. Dokázali to, lebo sa spoliehali na Jehovu. Aj my sa dostávame do situácií, keď musíme prejaviť odvahu. Musíme sa spoliehať na Jehovu, nie na seba. (2. Tim. 1:7) w17.09 5:6 – 9

Zobliecť si starú osobnosť nie je možné bez toho, aby nám niekto pomohol. Tí, ktorým sa to podarilo, sa museli veľmi snažiť, aby prestali s nesprávnym konaním. Ale dokázali to, lebo umožnili, aby na ich myseľ a srdce pôsobilo Božie Slovo a svätý duch. (Luk. 11:13; Hebr. 4:12) Ak chceme mať z tejto sily úžitok aj my, musíme denne čítať Bibliu, rozjímať o nej a ustavične sa modliť o múdrosť a o silu uplatňovať biblické rady. (Joz. 1:8; Žalm 119:97; 1. Tes. 5:17) Božie Slovo a svätý duch nám pomáhajú aj vtedy, keď sa pripravujeme na zhromaždenia a zúčastňujeme sa na nich. (Hebr. 10:24, 25) A chceme využívať aj mnoho ďalších pomôcok, ktoré nám poskytuje Jehovova organizácia, aby sme sa mohli dobre duchovne sýtiť. (Luk. 12:42) Okrem toho, že si musíme zobliecť starú osobnosť, Boh od nás očakáva aj to, že si oblečieme novú osobnosť. (Kol. 3:10) w17.08 3:16, 17

Dávid bol obeťou mnohých krívd. Bol ešte chlapcom, keď ho Jehova pomazal za budúceho izraelského kráľa, ale musel čakať asi 15 rokov, kým začal panovať aspoň nad vlastným kmeňom. (2. Sam. 2:3, 4) Neverný kráľ Saul ho isté obdobie prenasledoval a snažil sa ho zabiť. Preto musel žiť na úteku, niekedy v cudzine a niekedy v jaskyniach na pustatine. Časom Saul zomrel v boji. Ale Dávid musel aj tak čakať asi sedem rokov, kým mohol začať kraľovať nad celým Izraelom. (2. Sam. 5:4, 5) Prečo Dávid ochotne čakal? Bol presvedčený, že Jehova ho verne miluje. Premýšľal nad tým, ako mu Jehova vždy pomáhal, a tešil sa na vyslobodenie. (Žalm 13:6) Vedel, že čakanie bude stáť za to. w17.08 1:14, 15

Jazyky sa časom menia. Slová a slovné spojenia tak niekedy nadobudnú celkom iný význam. Platí to aj pre hebrejčinu a gréčtinu, v ktorých bola napísaná väčšina Biblie. Súčasná podoba týchto jazykov sa veľmi líši od hebrejčiny a gréčtiny, ktoré sa používali v biblických časoch. Takže v podstate každý, kto chce dnes porozumieť Božiemu Slovu, musí čítať jeho preklad – dokonca aj tí, ktorí hovoria súčasnou hebrejčinou a gréčtinou. Niektorí si možno myslia, že keď sa naučia starovekú hebrejčinu a gréčtinu, budú Biblii lepšie rozumieť. Učiť sa staroveké jazyky však nemusí byť také užitočné, ako by si predstavovali. Našťastie dnes je celá Biblia alebo jej časti preložená do viac než 3 200 jazykov. Je zjavné, že Jehova si praje, aby ľudia z „každého národa, kmeňa, jazyka“ mohli mať úžitok z jeho Slova. (Zjav. 14:6) Nepribližuje ťa to ešte viac k nášmu milujúcemu a nestrannému Bohu? w17.09 3:4

Ak je niekto z tvojich príbuzných vylúčený, možno budeš musieť ovládnuť svoje pocity, aby si sa vyhol zbytočnému kontaktu. Ovládať sa v takých situáciách bude ľahšie, keď si uvedomíme, že naše konanie je v súlade s Božím príkladom a s jeho radami. Pozoruhodný príklad dal kráľ Dávid. Mal veľkú moc, ale keď ho Saul a Šimei provokovali, ovládal sa a nepoužil ju v hneve. (1. Sam. 26:9–11; 2. Sam. 16:5–10) To neznamená, že sa Dávid vždy ovládol, ako vidíme z jeho hriechu s Bat-šebou či z jeho prvotnej reakcie na Nábalovu chamtivosť. (1. Sam. 25:10–13; 2. Sam. 11:2–4) No od Dávida sa môžeme naučiť niečo dôležité. Po prvé, dozorcovia v Božom ľude sa musia mimoriadne snažiť prejavovať sebaovládanie, aby nezneužívali svoju autoritu. Po druhé, nikto z nás by nemal byť príliš sebavedomý a myslieť si, že pokušeniu nikdy nepodľahne. (1. Kor. 10:12) w17.09 1:12, 13