Máj

Hoci naprávanie môže byť bolestivé, existuje niečo, čo by nám mohlo spôsobiť ešte väčšiu bolesť. Sú to škodlivé následky toho, keby sme odmietali naprávanie. (Hebr. 12:11) Pouvažujme o tom, čo sa stalo Kainovi. Keď si Kain vypestoval vražednú nenávisť k svojmu bratovi Ábelovi, Jehova ho varoval: „Prečo si sa rozpálil hnevom a prečo tvoja tvár opadla? Ak sa obrátiš robiť dobre, či nebude vyvýšenie? Ale ak sa neobrátiš robiť dobre, hriech sa krčí pri vchode a žiadostivo túži po tebe; a čo ty, ovládneš ho?“ (1. Mojž. 4:6, 7) Kain však nepočúval a hriech ho premohol. Akú zbytočnú bolesť a trápenie si spôsobil! (1. Mojž. 4:11, 12) Keby poslúchol Boha, mohol si ušetriť mnoho bolesti. Z tohto príkladu sa učíme, že Jehova nás chce uchrániť pred zbytočným trápením. (Iz. 48:17, 18) Preto sa dajme naprávať a zmúdrieme. (Prísl. 8:33) w18.03 5:18 – 20

Kto Daniela učil o Jehovovi? Nepochybne jeho rodičia, ktorí mu vštepovali lásku k Jehovovi a k jeho Slovu. A túto lásku si zachoval celý život. Dokonca aj v pokročilom veku starostlivo skúmal sväté spisy. Z jeho vrúcnej a kajúcnej modlitby zaznamenanej v Danielovi 9:3–19 je zjavné, že Jehovu dôverne poznal a dobre vedel, ako zaobchádzal s Izraelitmi. Čo keby si si túto modlitbu prečítal a pouvažoval o nej? Ale slúžiť Jehovovi v pohanskom Babylone nebolo pre verných Židov ľahké. Prečo? Jehova im povedal: „Hľadajte... pokoj mesta, do ktorého som vás nechal ísť do vyhnanstva.“ (Jer. 29:7) Zároveň však očakával, že budú oddaní výlučne jemu. (2. Mojž. 34:14) Ako sa Danielovi podarilo dodržiavať obe požiadavky? Vďaka múdrosti od Boha pochopil, čo znamená relatívna podriadenosť svetským autoritám. O niekoľko storočí vyučoval rovnakú zásadu Ježiš. (Luk. 20:25) w18.02 2:11, 12

Máš zdravotné ťažkosti, finančné problémy alebo zažívaš prenasledovanie? Je pre teba niekedy ťažké udržať si v službe Jehovovi radosť? Ak áno, určite ťa povzbudí príklad Noacha, Daniela a Jóba. Boli to nedokonalí ľudia, ktorí zažívali podobné skúšky ako my a niekedy boli dokonca v ohrození života. Napriek tomu zostali verní Bohu a on ich považoval za vzor viery a poslušnosti. (Ezech. 14:12–14) Slová dnešného denného textu napísal Ezechiel v roku 612 pred n. l. v Babylone. (Ezech. 1:1; 8:1) Blížilo sa predpovedané zničenie odpadlíckeho Jeruzalema, ktoré nastalo v roku 607 pred n. l. Len pomerne málo jednotlivcov, ktorí prejavovali podobné vlastnosti ako Noach, Daniel a Jób, bolo označených na prežitie. (Ezech. 9:1–5) Podobne aj dnes prežijú koniec tohto zlého sveta iba tí, ktorých Jehova považuje za spravodlivých. (Zjav. 7:9, 14) w18.02 1:1 – 3

Ak si mladý, polož si otázky: Zúčastňujem sa na duchovných činnostiach len preto, lebo to odo mňa očakávajú rodičia? Posilňujem si vzťah k Jehovovi? Samozrejme, duchovné ciele by nemali mať len mladí. Každý, kto si ich dáva, si rozvíja duchovnosť. (Kaz. 12:13) Keď zistíme, v čom sa potrebujeme zlepšiť, mali by sme na sebe usilovne pracovať. Stať sa duchovným človekom je veľmi dôležité. Veď ide o náš život. (Rim. 8:6–8) Ale byť duchovne zrelý neznamená nerobiť chyby. Jehova nám však svojím duchom pomôže, aby sme robili duchovné pokroky. No aj my sami musíme vynakladať úsilie. Hoci štúdium Biblie môže byť príjemné, nemali by sme očakávať, že Bibliu budeme môcť čítať ako román, ktorý bol napísaný len pre zábavu. Musíme sa namáhať, aby sme v nej našli poklady, ktoré nás duchovne obohatia. w18.02 4:10, 11

Na to, aby sa človek mohol zasvätiť Jehovovi a dať sa pokrstiť, nie je nevyhnutné, aby poznal Bibliu do detailov. Po krste by všetci Ježišovi nasledovníci mali ďalej spoznávať biblickú pravdu. (Kol. 1:9, 10) Teda čo všetko by mal človek vedieť pred krstom? Pouvažujme o skúsenosti jednej rodiny, ktorá žila v prvom storočí. (Sk. 16:25–33) Keď bol Pavol okolo roku 50 n. l. na svojej druhej misionárskej ceste, navštívil mesto Filipy. Spolu so Sílasom ho tam na základe falošných obvinení zatkli a uväznili. V noci nastalo zemetrasenie, ktoré zatriaslo základmi väzenia. Všetky dvere sa pootvárali. Väzenský dozorca sa bál, že väzni ušli, a tak chcel spáchať samovraždu. Vtom naňho Pavol zavolal, aby si neubližoval. Pavol so Sílasom potom vydali tomuto dozorcovi a jeho rodine svedectvo. Členovia tejto rodiny boli určite vďační za to, čo sa dozvedeli o Ježišovi. K čomu ich to podnietilo? Neotáľali a dali sa pokrstiť. w18.03 2:7, 8

Jehova je šťastný Boh a aj jeho ľud je šťastný. Na rozdiel od ľudí, ktorí milujú samých seba a chcú stále len brať, Jehovovi služobníci nachádzajú potešenie v tom, keď sa rozdávajú v prospech druhých. (Sk. 20:35, 2. Tim. 3:2) Ako môžeme zistiť, či nemilujeme viac seba ako Boha? Pouvažujme o múdrej rade vo Filipanom 2:3, 4: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba, a nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ Môžeme si položiť otázky: Uplatňujem túto radu? Hľadám spôsoby, ako pomáhať druhým, či už v zbore, alebo v službe? Rozdávať sa nie je vždy ľahké. Vyžaduje si to úsilie a obetavosť. Nič však neprispeje k nášmu šťastiu viac, ako keď vieme, že má z nás radosť Zvrchovaný vládca vesmíru! w18.01 4:6, 7

Ak chceme preskúmať svoju vieru, položme si otázky: Naozaj verím, že patrím do jedinej organizácie, ktorú Jehova používa na vykonanie svojej vôle? Robím, čo môžem, aby som zvestoval a vyučoval dobré posolstvo o Kráľovstve? Vidno z mojich skutkov, že naozaj verím, že žijem v posledných dňoch a že sa blíži koniec Satanovej vlády? Dôverujem dnes Jehovovi a Ježišovi rovnako ako vtedy, keď som svoj život zasvätil Jehovovi? (Mat. 24:14; 2. Tim. 3:1; Hebr. 3:14) Keď pouvažujeme o odpovediach na tieto otázky, pomôže nám to zistiť, aká silná je naša viera. Okrem toho si čítajme biblické pasáže, z ktorých vidno, aká dôležitá je Pamätná slávnosť, a rozjímajme o nich. (Ján 3:16; 17:3) Jedinou cestou k večnému životu je spoznať Jehovu a prejavovať vieru v Ježiša, jeho jediného Syna. Mohol by si si v rámci prípravy na Pamätnú slávnosť vybrať niektoré študijné projekty, ktoré ti pomôžu priblížiť sa k Jehovovi a Ježišovi? w18.01 2:5, 6

Pri čítaní Biblie a našich publikácií a na zhromaždeniach sa dozvedáš o mnohých povzbudzujúcich skúsenostiach, ako Boh pomohol svojim služobníkom zachovať vernosť. Ale ak máš duchovne napredovať, aj ty potrebuješ vidieť vo svojom živote Jehovovu ruku. Už si osobne pocítil Jehovovu dobrotu? Každý z nás ju už okúsil, a to mimoriadnym spôsobom. Boh nás pritiahol k sebe a k svojmu Synovi. Ale čo ak si ako mladý človek myslíš, že Jehova pritiahol tvojich rodičov a ty ich len nasleduješ? Pamätaj, že keď si sa zasvätil Jehovovi a dal sa pokrstiť, vytvoril si si k nemu drahocenný vzťah. Jehova ťa teraz pozná. Biblia nás uisťuje: „Ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná.“ (1. Kor. 8:3) Svoje miesto v Jehovovej organizácii považuj za poklad a vždy si ho veľmi ceň. w17.12 4:12, 13

Pod slovom ukázňovanie alebo naprávanie si možno predstavíš nejaký trest. Ale slovo, ktoré sa z pôvodných jazykov Biblie niekedy prekladá ako naprávanie, má oveľa širší význam. Božie Slovo pripisuje naprávaniu veľkú hodnotu a často ho spája s poznaním, múdrosťou, láskou a životom. (Prísl. 1:2–7; 4:11–13) Je to preto, lebo naprávanie od Boha je dôkazom toho, že nás miluje a želá si, aby sme získali večný život. (Hebr. 12:6) Hoci naprávanie niekedy zahŕňa aj trest, nikdy nie je spojené s týraním ani s krutosťou. Naprávať niekoho predovšetkým znamená poučovať ho, napríklad tak ako rodič poučuje milované dieťa. Ako členovia kresťanského zboru sme súčasťou Božej domácnosti. (1. Tim. 3:15) Preto uznávame, že Jehova má právo určovať pravidlá, a keď ich porušíme, môže nás s láskou napraviť. A ak nás musel usmerniť a teraz znášame nepríjemné následky, ešte viac si uvedomíme, aké dôležité je poslúchať nášho nebeského Otca. (Gal. 6:7) w18.03 4:1, 3

Čo ak si tínedžer a domnievaš sa, že tvoji kresťanskí rodičia ťa nechápu a obmedzujú? Takýto pocit frustrácie ťa môže dokonca priviesť k pochybnostiam o tom, či je služba Jehovovi tou najlepšou životnou cestou. No keby si dovolil, aby si pre pocit frustrácie prestal slúžiť Jehovovi, čoskoro by si zistil, že nikto sa o teba nezaujíma úprimnejšie než tvoji rodičia a tvoj zbor. Keby ťa rodičia nikdy neusmerňovali, mohol by si si klásť otázku, či sa o teba vôbec zaujímajú. (Hebr. 12:8) No možno ti prekáža spôsob, akým ťa rodičia naprávajú. Nerozčuľuj sa nad tým a radšej sa pokús pochopiť, prečo tak konajú. Preto zostaň pokojný a snaž sa vyhnúť neprimeranej reakcii na kritiku. Daj si za cieľ stať sa zrelým človekom, ktorý prijíma rady pokojne a má z nich úžitok bez toho, aby sa príliš znepokojoval nad spôsobom, akým sú podané. (Prísl. 1:8) w17.11 5:16, 17

Možno poznáš mladých, ktorí sa dali pokrstiť, ale neskôr začali spochybňovať, či je múdre žiť podľa Božích zásad. Niektorí z nich dokonca odišli od pravdy. Preto sa možno bojíš, že aj keď tvoje dieťa začne slúžiť Jehovovi, neskôr stratí lásku k pravde. Ako by si mohol pomôcť svojmu dieťaťu, aby stále milovalo pravdu a „rástlo na záchranu“? (1. Petra 2:2) Odpoveď nachádzame v slovách, ktoré Pavol napísal Timotejovi: „Ty však pokračuj v tom, čo si sa naučil a bol presvedčený, aby si uveril, lebo vieš, od koho si sa to naučil, a že si od útleho detstva poznal sväté spisy [Hebrejské Písma], ktoré ťa môžu urobiť múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša.“ (2. Tim. 3:14, 15) Všimni si, že Timotej podľa Pavla (1) poznal sväté spisy, (2) bol presvedčený, aby uveril tomu, čo sa naučil, a (3) stal sa múdrym na záchranu prostredníctvom viery v Krista Ježiša. w17.12 3:2, 3

Mnohé náboženstvá odvracajú ľudí od Boha tak, že učia o pekelnom ohni, vyberajú desiatky alebo kážu o politike. Nie div, že stále viac ľudí sa domnieva, že môžu byť šťastní aj bez náboženstva. Človek určite môže byť šťastný bez falošného náboženstva, ale nemôže byť naozaj šťastný, ak nemá vzťah k Bohu, ktorý je opísaný ako „šťastný Boh“. (1. Tim. 1:11) Všetko, čo Boh robí, je na úžitok iných. Aj jeho služobníci sú šťastní, lebo sa zameriavajú na pomoc druhým. (Sk. 20:35) Uvažujme napríklad, ako pravé uctievanie prispieva k rodinnému šťastiu. Pravé uctievanie nás učí prejavovať úctu manželskému partnerovi, považovať manželský sľub za posvätný, vyhýbať sa cudzoložstvu, vychovávať úctivé deti a prejavovať pravú lásku. Vďaka tomu pravé uctievanie spája ľudí do šťastných zborov a šťastného celosvetového bratstva. w17.11 4:6, 7

Mnoho verných Božích služobníkov súhlasí s týmito slovami apoštola Pavla. Všetci trpíme následkami zdedeného hriechu. Hoci veľmi túžime robiť radosť Jehovovi, často v tom zlyhávame a to nás skľučuje. Niektorí kresťania, ktorí sa dopustili vážneho hriechu, si dokonca myslia, že Boh im nikdy neodpustí. Božie Slovo nás však uisťuje, že tí, ktorí hľadajú útočisko u Jehovu, sa nemusia cítiť zdrvení pocitmi viny. (Žalm 34:22) Aj Pavol priznal, že je skľúčený, pretože sa mu nedarí dokonale poslúchať Jehovu. Ale potom zvolal: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ (Rim. 7:25) Pavol sa v minulosti dopúšťal nesprávneho konania, z ktorého sa kajal, a aj neskôr musel zápasiť s hriešnymi sklonmi. Napriek tomu pevne dôveroval, že Boh mu odpustil prostredníctvom Ježiša. Ježiš ako náš Vykupiteľ očisťuje naše svedomie, takže sa môžeme tešiť z vnútorného pokoja. (Hebr. 9:13, 14) Je naším Veľkňazom a môže „úplne zachrániť tých, ktorí sa prostredníctvom neho približujú k Bohu, lebo je stále živý, aby sa ich zastával“. (Hebr. 7:24, 25) w17.11 2:1, 2, 15

Ako plníme svoj sľub zasvätenia? Tak, že „deň čo deň“ svojím konaním v malých i veľkých skúškach dodržiavame záväzok chváliť Jehovu. (Žalm 61:8) Napríklad čo ak v práci alebo v škole začne s nami niekto flirtovať? Považujeme to za príležitosť ukázať, že máme „potešenie v [Jehovových] cestách“, a odmietneme nevhodné návrhy? (Prísl. 23:26) Alebo možno žijeme v nábožensky rozdelenej rodine. Prosíme Jehovu, aby nám pomohol stále sa správať v súlade s kresťanskými zásadami, i keď sa o to okrem nás nikto iný z rodiny nesnaží? Modlíme sa denne k nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi a ďakujeme mu za česť patriť k jeho ľudu a pociťovať jeho lásku? Čítame si denne Bibliu? V určitom zmysle sme to všetko sľúbili Jehovovi, a keby sme to nerobili, neboli by sme poslušní. Horlivou službou mu tiež vyjadrujeme svoju lásku a úprimnú oddanosť. Naša služba Bohu je spôsob života, nie číra formalita. w17.10 3:11, 12

Istý obľúbený textár piesní raz povedal: „Slová vám umožňujú premýšľať. Hudba vám umožňuje precítiť emócie. Ale pieseň vám umožňuje precítiť myšlienku.“ Existujú lepšie myšlienky, ktoré môžeme precítiť, ako tie, ktorými vyjadrujeme chválu a lásku nášmu nebeskému Otcovi, Jehovovi? Nie div, že spev je dôležitou súčasťou pravého uctievania, či už spievame sami, alebo s našimi bratmi a sestrami. Ako sa pozeráš na to, keď máš spievať s bratmi a sestrami na zhromaždení? Cítiš sa pri tom trápne? V niektorých kultúrach sa muži možno necítia vo svojej koži, keď majú spievať na verejnosti. Ale ak by sa zdráhali spievať vymenovaní bratia alebo by sa počas spevu zaoberali niečím iným, mohlo by to mať negatívny vplyv na celý zbor. (Žalm 30:12) Ak považujeme spev za súčasť nášho uctievania, nebudeme počas spevu piesní vychádzať von ani vynechávať túto časť programu. w17.11 1:1 – 3

Každý túži po pokojnom živote bez úzkosti a obáv. Jehovovi sme veľmi vďační, že nám dáva „Boží pokoj“. Tento vnútorný pokoj nás chráni pred znepokojujúcimi myšlienkami a pocitmi. (Fil. 4:6, 7) A ako Jehovovi oddaní služobníci sa tešíme aj z „pokoja s Bohom“, čiže z dobrého vzťahu k nemu. (Rim. 5:1) Ale Bohom ustanovený čas, keď sa budeme tešiť z úplného pokoja, je ešte len pred nami. V týchto kritických posledných dňoch je svet presiaknutý konfliktmi a mnoho ľudí má sklon vyvolávať spory. (2. Tim. 3:1–4) Okrem toho musíme viesť duchovný boj proti Satanovi a falošnému učeniu, ktoré šíri. (2. Kor. 10:4, 5) Ale to, čo môže najviac narušiť náš pokoj, je odpor zo strany príbuzných, ktorí neslúžia Jehovovi. Niektorí sa nám za našu vieru môžu posmievať, obviňovať nás z rozbíjania rodiny alebo sa nám vyhrážať, že sa nás zrieknu, ak sa nevzdáme svojho presvedčenia. w17.10 2:1, 2

To, že jazyky sa menia, má vplyv na preklady Biblie. Preklad, ktorému ľudia dobre rozumeli v čase, keď bol vydaný, sa neskôr stane zastaraným. Zamyslime sa nad jedným prekladom Biblie do angličtiny. V roku 1611 bola prvý raz vydaná Biblia kráľa Jakuba. Stala sa jednou z najpoužívanejších anglických Biblií a významne ovplyvnila anglický jazyk. Biblia kráľa Jakuba bola napísaná jazykom, ktorým ľudia bežne hovorili v čase, keď bola vydaná. Ale tento jazyk časom zastaral a mnohým slovám, ktoré sú použité v tomto preklade, dnes ľudia už nerozumejú. To isté platí aj pre staré preklady Biblie do iných jazykov, napríklad Kralickú Bibliu a Roháčkov preklad. Preto sme určite veľmi vďační, že máme moderný Preklad nového sveta Svätých písiem! Dnes je tento preklad celý alebo sčasti dostupný vo vyše 150 jazykoch, a tak je k dispozícii väčšine svetovej populácie. Vďaka tomu, aký je zrozumiteľný, môže posolstvo z Božieho Slova pôsobiť na naše srdce. w17.09 3:5, 6

Mladí kresťania sa v rôznych závažných situáciách musia rozhodnúť sami. Aby sa v otázke výberu priateľov, zábavy, morálky a krstu rozhodli múdro, musia byť odvážni. Je to tak preto, lebo tým robia presný opak toho, čo od nich chce Satan, ktorý sa posmieva Bohu. Závažnou otázkou, v ktorej sa musia mladí rozhodnúť, je aj to, aké ciele si dajú. V niektorých krajinách sa na mladých tlačí, aby si dávali za cieľ vysokoškolské vzdelanie a dobre platenú prácu. Inde zas hospodárske pomery vytvárajú v mladých dojem, že sa musia sústrediť hlavne na to, aby finančne pomohli rodine. Keď sú dnes mladí ľudia dosť odvážni na to, aby si dali duchovné ciele a uprednostnili v živote záujmy Kráľovstva pred všetkým ostatným, môžu si byť istí, že ich Jehova požehná podobne ako Mojžiša. Pomôže im postarať sa o potreby ich rodiny. Mladý Timotej v prvom storočí sa zameral na duchovné ciele a rovnako to môžeš urobiť aj ty. (Fil. 2:19–22) w17.09 5:10 – 12

Usilovné a svedomité štúdium Biblie môže kresťanom pomôcť rozvíjať si sebaovládanie. Ako? Písmo obsahuje príbehy, ktoré živo opisujú pozitívne aj negatívne dôsledky nejakého konania. Jehova dal tieto príbehy zapísať z určitého dôvodu. (Rim. 15:4) Je múdre čítať si ich, rozjímať o nich a študovať ich. Snaž sa pochopiť, ako môžu pomôcť tebe i tvojej rodine. Pros Jehovu, aby ti pomohol uplatňovať jeho Slovo. Ak zistíš, že máš v niektorej oblasti nedostatok sebaovládania, priznaj si to. Potom sa modli a snaž sa zistiť, ako sa môžeš zlepšiť. (Jak. 1:5) Keď si urobíš výskum v našich publikáciách, určite nájdeš užitočné rady. w17.09 1:15, 16

„Nová osobnosť“ je „stvorená podľa Božej vôle“. (Ef. 4:24) Vypestovať si takú osobnosť je možné. Prečo si tým môžeme byť istí? Lebo Boh stvoril ľudí na svoj obraz, a preto dokážeme tak ako on prejavovať rôzne krásne vlastnosti. (1. Mojž. 1:26, 27; Ef. 5:1) Po výzve obliecť si novú osobnosť Pavol ako výraznú vlastnosť novej osobnosti uvádza nestrannosť. Píše: „Niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, cudzinca, Skýta, otroka, slobodného.“ Prečo zbor nemá byť rozdelený podľa rasy, národnosti ani postavenia? Lebo praví Kristovi nasledovníci sú „jedným človekom“. (Kol. 3:11; Gal. 3:28) Ľudia s novou osobnosťou sa k spolukresťanom i k ostatným ľuďom správajú úctivo bez ohľadu na spoločenské postavenie či na rasu. (Rim. 2:11) w17.08 4:1, 3, 4

Keď od nás Jehova žiada, aby sme boli trpezliví, nechce nič, čo by sám nebol ochotný robiť. V ochote čakať dáva najlepší príklad. (2. Petra 3:9) Už tisíce rokov trpezlivo čaká, kým sa nad každú pochybnosť nevyriešia morálne otázky, ktoré vznikli v záhrade Eden, a kým sa v plnom rozsahu neposvätí jeho meno. Ľuďom, „ktorí ho stále očakávajú“, to prinesie nepredstaviteľné požehnania. (Iz. 30:18) Aj Ježiš je ochotný čakať. Hoci skúškou vernosti tu na zemi prešiel už v roku 33 n. l. a v tomto roku predložil tiež Jehovovi hodnotu výkupnej obete, na to, aby sa mohol ujať vlády, musel čakať až do roku 1914. (Sk. 2:33–35; Hebr. 10:12, 13) A všetci jeho nepriatelia budú zničení až na konci tisícročnej vlády. (1. Kor. 15:25) Ale môžeme si byť istí, že toto čakanie bude stáť za to. w17.08 1:16, 17

„Po smrti nášho syna sme takmer rok cítili nesmiernu bolesť,“ povedala Susi. A jeden brat, ktorému náhle zomrela manželka, povedal, že prežíval „nevýslovnú fyzickú bolesť“. Žiaľ, niečím podobným prechádza mnoho bratov a sestier. Mnohí si nemysleli, že pred Armagedonom stratia blízkeho človeka. Či už si o niekoho blízkeho prišiel ty, alebo niekto, koho poznáš, možno si kladieš otázku: Kde môže človek, ktorý prežíva takú veľkú bolesť, nájsť útechu? Hovorí sa, že čas je najlepší lekár. Ale je to naozaj tak? Jedna sestra, ktorej zomrel manžel, sa vyjadrila: „Myslím, že ani nie tak samotný čas, než to, ako ho využijeme, pomôže zahojiť všetky rany.“ Je to podobné ako s telesným zranením. Na to, aby sa zahojili citové rany, je potrebný čas a láskavá starostlivosť. w17.07 2:1 – 3

Čo plánuješ do budúcnosti? Jehova ti dokáže dobre poradiť. Vie, že ľudia sú šťastní, ak ho poznajú a verne mu slúžia. (Žalm 128:1; Mat. 5:3) V tom sa veľmi líšime od zvierat. Tie sa uspokoja, keď majú vodu, potravu a môžu sa rozmnožovať. Ale Boh vie, že ľudia sú šťastní vtedy, keď sa usilujú o iné veci ako zvieratá. Náš Stvoriteľ je „Bohom lásky“. Je „šťastným Bohom“ a ľudí vytvoril „na svoj obraz“. (2. Kor. 13:11; 1. Tim. 1:11; 1. Mojž. 1:27) Keď budeš napodobňovať nášho milujúceho Boha, budeš šťastný. Určite aj ty môžeš potvrdiť pravdivosť slov, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Sk. 20:35) Tieto slová vyjadrujú základnú pravdu o živote. Jehova si praje, aby si ju pri plánovaní bral do úvahy a myslel na to, že najväčšiu radosť ti prinesie, keď budeš žiť pre Boha a pre druhých. (Mat. 22:36–39) w17.07 4:3

Boh zaobchádza so svojimi služobníkmi dôstojne a s úctou. Dokáže sa o nás postarať lepšie než my sami. Stará sa o svojich služobníkov nielen ako o skupinu, ale prejavuje úprimný záujem aj o každého jednotlivca. Zamyslime sa napríklad nad jednou udalosťou zo staroveku. V izraelských dejinách bolo asi 300-ročné obdobie, počas ktorého Jehova poveroval sudcov, aby oslobodzovali Izraelitov od utláčateľov. Ani v tomto búrlivom období neprehliadol ženu menom Rút, ktorá nebola Izraelitka, ale za cenu značných obetí ho začala uctievať. Jehova ju odmenil a dal jej manžela a syna. Ale to nie je všetko. Keď bude vzkriesená, dozvie sa, že jej syn sa stal predkom Mesiáša. A určite bude dojatá, keď zistí, že jej životný príbeh bol zaznamenaný do biblickej knihy, ktorá nesie jej meno. (Rút 4:13; Mat. 1:5, 16) w17.06 4:8, 9

Brat menom Peter začal v roku 1970, keď mal 19 rokov, slúžiť v britskej pobočke. V službe z domu do domu raz stretol bradatého muža v stredných rokoch. Opýtal sa ho, či by chcel porozumieť Biblii. Ten muž bol židovský rabín, ktorého prekvapilo, že nejaký mladík ho chce poučovať o Božom Slove. Povedal si, že Petra vyskúša, a preto mu položil otázku: „Chlapče, v akom jazyku bola napísaná kniha Daniel?“ Peter odpovedal: „Časť z nej bola napísaná v aramejčine.“ Peter spomína: „Rabín bol prekvapený, že som to vedel. A mňa to prekvapilo ešte viac. Odkiaľ som to vedel? Keď som prišiel domov, pozrel som si Strážne veže a Prebuďte sa! z predchádzajúcich mesiacov a našiel som tam článok, v ktorom sa písalo, že kniha Daniel bola napísaná sčasti v aramejčine.“ Teda svätý duch nám môže pripomenúť veci, ktoré sme si v minulosti prečítali. (Luk. 12:11, 12; 21:13–15) w17.06 2:17

Starosti v manželstve môže spôsobiť to, keď žena zistí, že čaká dieťa. Manželia sa prirodzene tešia na prírastok do rodiny, ale túto radosť niekedy tlmia určité obavy. Možno si robia starosti, či počas tehotenstva nenastanú nejaké komplikácie a či sa dieťatko narodí zdravé. Zároveň si uvedomujú, že prírastok do rodiny zvýši ich výdavky. A keď dieťatko príde na svet, je potrebné urobiť ďalšie zmeny. Mladá mamička možno venuje väčšinu času a pozornosti bábätku. A tak sa môže stať, že sa manžel cíti prehliadaný, lebo manželka už na neho nemá toľko času. Okrem toho muž, ktorý sa stal otcom, má zrazu viac povinností, pretože musí zabezpečiť, aby jeho manželka a dieťa mali všetko, čo potrebujú. Niektoré manželské dvojice trápi niečo iné. Nesmierne túžia po deťoch, ale nemôžu ich mať. Keď žena, ktorá veľmi chce mať deti, nemôže otehotnieť, spôsobuje jej to citovú bolesť. w17.06 1:1, 5, 6

Ako kresťania si pravdu veľmi ceníme. Hlavným zdrojom pravdy je Božie Slovo. Ježiš v modlitbe k svojmu Otcovi povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17) Teda lásku k pravde si môžeme prehlbovať tak, že získavame presné poznanie z Božieho Slova. (Kol. 1:10) Ale nestačí len nadobúdať teoretické vedomosti. Inšpirovaný pisateľ 119. žalmu nám pomáha pochopiť, čo znamená milovať biblickú pravdu. (Žalm 119:97–100) Premýšľame počas dňa o biblických pasážach? Keď rozjímame o tom, ako nám biblická pravda v živote pomáha, stále viac si ju ceníme. Môžeme si tiež vychutnávať duchovný pokrm, ktorý dostávame od Božej organizácie. Môžeme si ho, obrazne povedané, podržať na podnebí. Potom bude pre nás ľahšie spomenúť si na „pôvabné slová“ pravdy a použiť ich na pomoc druhým. (Kaz. 12:10) w17.05 3: 11, 12

Chceme pomáhať všetkým, ktorí trpia, či už sú Jehovovými svedkami, alebo nie. (Luk. 10:33–37) Najlepší spôsob, ako to robiť, je zvestovať im dobré posolstvo. Jeden starší, ktorý už pomohol viacerým utečencom, povedal: „Je dôležité, aby sme hneď na začiatku povedali, že sme Jehovovi svedkovia a že naším hlavným poslaním je pomáhať im duchovne, nie hmotne. Inak by sa s nami niektorí mohli stretávať len pre osobné výhody.“ Keď „cudzím usadlíkom“ prejavujeme kresťanskú lásku, prináša to dobré výsledky. (Žalm 146:9) Napríklad rodina istej sestry musela utiecť z Eritrey, pretože tam zažívali prenasledovanie. Po osemdňovej vyčerpávajúcej ceste cez púšť jej štyri deti konečne dorazili do Sudánu. Sestra povedala: „Bratia sa k nim správali ako k vlastnej rodine. Poskytli im jedlo, oblečenie, strechu nad hlavou a peniaze na dopravu. Kto iný by si vzal k sebe domov cudzincov len preto, lebo uctievajú rovnakého Boha? Iba Jehovovi svedkovia!“ (Ján 13:35) w17.05 1:17, 19, 20

„Môže telesne schopný muž byť užitočný Bohu, takže každý, kto má pochopenie, môže mu byť na úžitok? Má vari Všemohúci dajaké potešenie z toho, že ty si spravodlivý, alebo dajaký zisk z toho, že robíš svoju cestu bezúhonnou?“ (Jób 22:1–3) Premýšľal si niekedy nad podobnými otázkami? Keď ich Elifaz Témanský prvýkrát položil Jóbovi, bol zjavne presvedčený, že odpoveď je „nie“. Jeho spoločník Bildad Šuchský dokonca tvrdil, že je nemožné, aby Boh považoval ľudí za spravodlivých. (Jób 25:4) Títo falošní tešitelia zastávali názor, že všetky naše snahy verne slúžiť Jehovovi sú úplne zbytočné, pretože pre Boha neznamenáme nič viac ako moľa, larva alebo červ. (Jób 4:19; 25:6) Jehova ukázal, čo si o tom myslí, keď Elifaza, Bildada a Cófara pokarhal, že nehovorili pravdu. Ale Jóba pochválil a nazval ho „môj sluha“. (Jób 42:7) Človek teda môže „byť užitočný Bohu“. w17.04 5:1, 2

V tomto starom svete žijeme už tak dlho, že si možno ani neuvedomujeme, koľko stresu v ňom zažívame. Podobáme sa ľuďom, ktorí bývajú blízko rušnej železničnej stanice a už ani neregistrujú tamojší hluk, alebo ľuďom, ktorí žijú neďaleko skládky odpadkov a už možno ani necítia zápach. Ale keď všetky tie negatívne vplyvy pominú, pocítime veľkú úľavu! Čo nahradí stres, ktorý dnes zažívame? Všimni si sľub v dnešnom dennom texte. Ako na teba pôsobia tieto slová? Jehova chce, aby si aj ty žil v takých podmienkach. Preto sa v týchto náročných posledných dňoch snaž zo všetkých síl zachovať si blízky vzťah k Jehovovi a jeho organizácii. Ceň si svoju nádej a predstavuj si, ako sa splní. A čo najčastejšie o nej hovor s druhými. (1. Tim. 4:15, 16; 1. Petra 3:15) Potom si môžeš byť istý, že prežiješ zničenie tohto odsúdeného starého sveta a budeš sa tešiť zo života po celú večnosť! w17.04 2:16, 17

Možno ochotne pripustíme, že všetci robia chyby, ale keď sa nás prejavy nedokonalosti nejakého brata týkajú osobne, môže byť ťažké vyrovnať sa s tým. Budeš sa v takejto situácii pozerať na spolukresťanov tak ako Jehova, spravodlivý Boh? Napríklad ako zareaguješ, keď sa ti zdá, že niektorý starší má predsudky a možno povie niečo nevhodné? Zoslabneš vo viere, pretože nejaký starší utrúsi poznámku, ktorá ťa urazí alebo zraní? Pomyslíš si, že ten brat by nemal byť starším, alebo budeš v tejto veci trpezlivo čakať na Ježiša, Hlavu zboru? Vynaložíš úsilie, aby si videl záležitosť z nadhľadu, a uvedomíš si, že brat už veľa rokov verne slúži Jehovovi? Čo ak brat, ktorý ti ublížil, slúži naďalej ako starší alebo mu dokonca boli zverené ďalšie úlohy? Budeš sa z toho tešiť? Tvoja ochota odpúšťať bude dôkazom, že sa na spolukresťanov pozeráš rovnako ako Jehova, ktorý je zosobnením spravodlivosti. (Mat. 6:14, 15) w17.04 4:18