Jún

Jehova nás napráva, vyučuje a školí, lebo nás miluje. Chce, aby sme zostali v jeho láske a získali večný život. No niekedy si naprávanie vyžaduje viac, než len dať radu alebo usmernenie. Keď sa niekto dopustí vážneho hriechu, sú mu odobraté určité úlohy v zbore. Ale aj v takomto prípade je naprávanie prejavom Božej lásky. Prečo? Lebo taký človek si môže uvedomiť, že by sa mal viac zamerať na osobné štúdium, rozjímanie a modlitbu. Tak si posilní duchovnosť. (Žalm 19:7) Časom mu opäť môžu byť zverené úlohy, ktoré mal predtým. Dokonca aj vylúčenie je prejavom Jehovovej lásky, pretože tak je zbor chránený pred zlým vplyvom. (1. Kor. 5:6, 7, 11) A keďže Boh napráva vždy v správnej miere, vylúčenie môže pomôcť človeku, ktorý zhrešil, aby si uvedomil závažnosť svojho hriechu. Zároveň ho môže podnietiť k pokániu. (Sk. 3:19) w18.03 4:5, 6

Väzenský dozorca, o ktorom hovorí dnešný text, nepoznal Písmo. Takže na to, aby sa stal kresťanom, musel spoznať základné biblické pravdy, pochopiť, čo Jehova očakáva od svojich služobníkov, a rozhodnúť sa žiť v súlade s Ježišovým učením. V relatívne krátkom čase sa oboznámil so základnými biblickými pravdami a to, čo sa dozvedel, si veľmi cenil. To ho podnietilo, aby sa dal pokrstiť. (Sk. 16:25–33) Nepochybne si prehlboval poznanie aj po krste. Rodičia, čo by ste mali robiť vo svetle tejto biblickej správy, ak si vaše dieťa úprimne cení základné biblické učenie a chápe význam a dôležitosť zasvätenia a krstu? Možno usúdite, že sa môže obrátiť na zborových starších, aby posúdili, či je spôsobilé na krst. Po krste bude vaše dieťa ďalej spoznávať Jehovu a jeho predsavzatie. Môže sa o ňom učiť dokonca po celú večnosť. (Rim. 11:33, 34) w18.03 2:8, 9

Pri rozvíjaní duchovnosti môžeme počítať s pomocou svätého ducha, ktorý má moc premieňať našu myseľ. Vďaka tomuto duchu sa postupne naučíme uvažovať ako Kristus. Okrem toho nám svätý duch pomôže vytláčať z našej mysle telesné žiadosti a rozvíjať si vlastnosti, ktoré sa páčia Bohu. Keď si osvojíme „Kristovu myseľ“, bude to mať vplyv na naše správanie v práci a v škole a na našu reč. Aj z rozhodnutí, ktoré robíme v každodennom živote, bude vidno, že sa snažíme napodobňovať Krista. Ako duchovní ľudia nedovolíme, aby niečo ohrozilo náš vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. Keď sa v pokušení snažíme prejavovať postoj, aký mal Kristus, dokážeme mu odolať. Skôr ako urobíme nejaké rozhodnutie, mali by sme sa zamyslieť nad týmito otázkami: Ktoré biblické zásady môžem uplatniť v tejto situácii? Čo by na mojom mieste urobil Kristus? Akým rozhodnutím urobím radosť Jehovovi? w18.02 4:12, 14

Za čias Enocha, Noachovho prastarého otca, boli ľudia veľmi skazení. Dokonca hovorili „otrasné veci“ o Jehovovi. (Júda 14, 15) Rozmáhalo sa aj násilie. V Biblii sa píše, že za čias Noacha „bola zem naplnená násilím“. Skazení anjeli, ktorí sa zhmotnili, si na zemi brali manželky a z týchto zväzkov sa rodilo hybridné potomstvo. (1. Mojž. 6:2–4, 11, 12) Noach bol však iný. „Prejavil sa medzi svojimi súčasníkmi ako bezchybný. Noach chodil s pravým Bohom.“ (1. Mojž. 6: 9) Čo sa z týchto slov dozvedáme o Noachovi? Zamysli sa nad tým, že tento Boží služobník konal Božiu vôľu omnoho dlhšie než len 70 či 80 rokov, čo je vek, ktorého sa bežne dožívajú ľudia dnes. Noach žil v skazenom svete pred potopou takmer 600 rokov! (1. Mojž. 7:11) Okrem toho nemohol načerpať duchovné povzbudenie na zhromaždeniach tak ako my dnes. A v pravom uctievaní ho zrejme nepodporovali ani jeho bratia a sestry. w18.02 1:4, 5

Ľudia, ktorí milujú peniaze, nikdy nemajú dosť. Preto vynakladajú veľké úsilie, aby si nahromadili majetok. To im však prináša „mnoho bolestí“. (1. Tim. 6:9, 10; Kaz. 5:10) Samozrejme, všetci potrebujeme peniaze, lebo nám poskytujú určitú ochranu. (Kaz. 7:12) Ale môže byť človek šťastný, keď má len nevyhnutné veci pre život? Určite áno! (Kaz. 5:12) Agúr, syn Jákeho, napísal: „Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo. Nech zhltnem pokrm, ktorý je mi pridelený.“ Nie je ťažké pochopiť, prečo nechcel žiť v extrémnej chudobe. Vysvetlil, že by sa mohol dostať do pokušenia niečo ukradnúť, a uvedomoval si, že krádež zneuctieva Boha. Ale prečo sa modlil, aby nezbohatol? Napísal: „Aby som sa nenasýtil, nezaprel ťa a nepovedal: ‚Kto je Jehova?‘“ (Prísl. 30:8, 9) Ježiš povedal: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ (Mat. 6:24) w18.01 4:9 – 11

Jednotu môžeme podporovať tak, že ochotne odpúšťame. Keď odpustíme tým, ktorí nás urazili, ukazujeme, že sme vďační za odpustenie našich vlastných hriechov na základe Kristovej výkupnej obete. Porozmýšľaj o Ježišovom podobenstve zaznamenanom v Matúšovi 18:23–34. Opýtaj sa sám seba: Chcem robiť to, čo ma učí Ježiš? Som k bratom a sestrám trpezlivý a chápavý? Som ochotný odpúšťať tým, ktorí proti mne zhrešili? Je pravda, že niektoré hriechy sú vážnejšie ako iné. A pre nedokonalých ľudí je veľmi ťažké odpustiť niektoré priestupky. No toto podobenstvo nás učí, čo od nás Jehova očakáva. Ježiš jasne ukázal, že Jehova nám neodpustí, ak my neodpustíme našim bratom, hoci sa úprimne kajajú. To je veľmi vážna vec. Preto odpúšťajme druhým, tak ako nás to učil Ježiš, pretože tým chránime a podporujeme našu vzácnu jednotu. w18.01 2:12

Daniel sa neprestal modliť počas zákazu, hoci tým riskoval život. Nechcel vyvolať dojem, že prestal slúžiť Jehovovi. Jehova ho požehnal za jeho vernosť a odvahu, keď ho zázračne ochránil pred krutou smrťou. Vďaka tomu sa ľudia aj v najodľahlejších končinách Médo-perzskej ríše dozvedeli o Jehovovi! (Dan. 6:25–27) Ako si môžeme vypestovať vieru, akú mal Daniel? Ak máme získať silnú vieru, nestačí si len čítať Božie Slovo. Dôležité je aj „pochopiť jeho zmysel“. (Mat. 13:23) Chceme získať Jehovov pohľad na veci a to si vyžaduje, aby sme porozumeli biblickým zásadám. Preto musíme premýšľať o tom, čo čítame. Potrebné je aj pravidelne a vrúcne sa modliť, najmä keď zažívame skúšky alebo iné ťažkosti. Keď Jehovu s dôverou prosíme o múdrosť a silu, štedro nám ju dá. (Jak. 1:5) w18.02 2:13 – 15

Ako mladý pokrstený kresťan máš veľkú česť zakúsiť Jehovovu dobrotu. Pri akých príležitostiach? Napríklad vtedy, keď ti Jehova dáva silu, aby si sa dokázal o pravde rozprávať s druhými, či už vo zvestovateľskej službe, alebo v škole. Pre niektorých je ťažké vydávať svedectvo spolužiakom. Pravdepodobne to sám dobre poznáš. Nie je to ľahké, lebo nikdy nevieš, ako zareagujú. A mimoriadne náročné to môže byť vtedy, keď máš hovoriť o pravde pred celou triedou. Ako to môžeš zvládnuť? Najprv si polož otázku, prečo si presvedčený o tom, čomu veríš. Môžeš napríklad využiť návody na štúdium, ktoré nájdeš na stránke jw.org. Boli pripravené tak, aby ti pomohli zamyslieť sa nad tým, čomu veríš, prečo tomu veríš a ako to môžeš vysvetliť druhým. Keď si o svojej viere pevne presvedčený a si dobre pripravený, sám budeš chcieť svedčiť o Jehovovom mene. (Jer. 20:8, 9) w17.12 4:12, 14, 15

Duchovné vzdelávanie detí zahŕňa oveľa viac než len učiť ich o biblických postavách a udalostiach. Timotej sa „presvedčil, aby uveril“. Pôvodné slovo prekladané ako „presvedčiť sa“ znamená „uistiť sa o niečom“ alebo „byť si istý pravdivosťou niečoho“. Timotej poznal Hebrejské Písma od útleho detstva. Ale časom na základe presvedčivých dôkazov nadobudol istotu, že Ježiš je sľúbený Mesiáš. Ako môžeš pomôcť svojim deťom, aby sa samy presvedčili, že Biblia učí pravdu, a vybudovali si vieru tak ako Timotej? Predovšetkým buď trpezlivý. Človek sa obvykle nepresvedčí o niečom zo dňa na deň. Vyžaduje si to čas. Nemôžeš počítať ani s tým, že tvoje deti automaticky uveria všetkému, o čom si sa presvedčil ty sám. Každé dieťa musí využiť „silu rozumu“, čiže vlastné rozumové schopnosti, aby sa presvedčilo a uverilo, že v Božom Slove je pravda. (Rim. 12:1) Tvoja úloha rodiča je v tomto procese dôležitá, najmä ak má tvoje dieťa otázky. w17.12 3:3, 5, 6

Marta, ktorá bola Ježišovou učeníčkou a patrila k jeho blízkym priateľom, žialila. Zomrel jej brat Lazar. Mohlo niečo zmierniť jej žiaľ? Áno, mohlo. Ježiš ju ubezpečil: „Tvoj brat vstane.“ (Ján 11:20–24) Mala istotu, že niekedy v budúcnosti bude jej brat vzkriesený. Lenže Ježiš urobil zázrak ešte v ten deň a Lazara vzkriesil. Nie je dôvod očakávať, že Ježiš alebo jeho Otec urobia v súčasnosti taký zázrak aj pre nás. No máš ako Marta istotu, že ľudia, ktorých sme mali radi, budú raz vzkriesení? Možno túžiš znova vidieť svojho manželského partnera, matku alebo otca či milovaných starých rodičov. Alebo možno žiališ nad stratou dieťaťa. Túžiš ich znova objať, rozprávať a smiať sa s nimi. Našťastie máš tak ako Marta opodstatnený dôvod povedať: Viem, že vstanú pri vzkriesení. No pre každého kresťana je dobré zamyslieť sa, prečo tomu môže veriť. w17.12 1:1, 2

Ježiš miloval mojžišovský Zákon. A nie div, veď pochádzal od najdôležitejšej osoby v jeho živote – od jeho Otca, Jehovu. Ježišovo zaľúbenie v tomto Zákone je prorocky opísané v dnešnom dennom texte. Slovom i skutkom Ježiš potvrdil, že Boží Zákon je dokonalý a užitočný a všetko, čo je v ňom napísané, sa určite splní. (Mat. 5:17–19) Ježiša veľmi trápilo, keď videl, ako znalci Písma a farizeji prekrúcajú Zákon jeho Otca. Snažili sa úzkostlivo dodržiavať niektoré jeho najmenšie detaily, čo Ježiš potvrdil slovami: „Dávate desiatky z mäty, kôpru, rasce.“ Ale v čom bol problém? Ježiš to vysvetlil: „Nedbáte na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť.“ (Mat. 23:23) Na rozdiel od týchto samospravodlivých farizejov Ježiš chápal ducha Zákona. Vedel, že z každej jeho časti sú zjavné Božie vlastnosti. w17.11 3:1, 2

Ľudia nám môžu povedať: „Život si treba užívať. Prečo by sme mali odsudzovať sex mimo manželstva?“ Myšlienka, že kresťan by mal tolerovať sexuálnu nemravnosť, je nesprávna. Prečo? Lebo Božie Slovo ju zakazuje. (1. Tes. 4:4–8) Jehova má právo vytvárať pre nás zákony, lebo nás stvoril. Boží zákon dovoľuje sexuálne vzťahy len medzi mužom a ženou, ktorí sú spolu v manželstve. Boh nám dáva zákony, lebo nás miluje. Sú na náš úžitok. V rodinách, ktoré ich dodržiavajú, vládne láska, úcta a pocit bezpečia. Boh netoleruje zámernú neposlušnosť voči jeho zákonom. (Hebr. 13:4) Božie Slovo nás tiež učí, ako sa zďaleka vyhýbať sexuálnej nemravnosti. Dôležité je dávať si pozor, na čo sa pozeráme. (Mat. 5:28, 29) Kresťan sa preto bude vyhýbať pornografii i hudbe s nemravným textom. (Ef. 5:3–5) w17.11 4:9, 10

Jehovovi služobníci vždy považovali hudbu za prostriedok, ako môžu chváliť Jehovu. Stojí za povšimnutie, že keď Izraeliti v staroveku verne slúžili Jehovovi, spev mal popredné miesto v ich uctievaní. Napríklad keď Dávid robil prípravy na službu v chráme, zorganizoval 4 000 Lévitov, ktorí mali chváliť Jehovu hudbou. Z nich bolo 288 „cvičených v piesni Jehovovi, všetkých znalcov“. (1. Par. 23:5; 25:7) Hudba a spev hrali dôležitú úlohu aj pri zasvätení chrámu. V Biblii o tejto udalosti čítame: „Ihneď ako trubači a speváci vydali jednohlasný zvuk na chválu a ďakovanie Jehovovi a ihneď ako pozdvihli zvuk trúbok a činelov a nástrojov piesne a chválenia Jehovu... Jehovova sláva naplnila dom pravého Boha.“ Predstav si, ako to muselo posilniť vieru Izraelitov! (2. Par. 5:13, 14; 7:6) w17.11 1:4, 5

Ježiš vedel, že jeho učenie spôsobí medzi ľuďmi rozdelenie a že jeho nasledovníci budú musieť byť odvážni, aby dokázali znášať prenasledovanie. Jeho cieľom však nebolo narušiť vzťahy, ale zvestovať Božie posolstvo pravdy. (Ján 18:37) Pre tých, ktorí sa chcú verne pridržiavať Kristovho učenia, môže byť náročné, keď ich priatelia alebo členovia rodiny odmietajú pravdu. Často musia znášať posmech a dokonca zavrhnutie zo strany príbuzných. No len tak dokážu, že sú hodní Kristovej priazne. Nakoniec získajú oveľa viac, než o čo prišli. (Mar. 10:29, 30) Hoci nám naši príbuzní bránia uctievať Jehovu, stále ich máme radi. Jehovu a Krista však musíme milovať viac. (Mat. 10:37) Nesmieme zabúdať ani na to, že Satan sa pokúsi zneužiť lásku k rodine, aby zlomil našu vernosť. w17.10 2:3 – 6

Táto časť Zechariášovho videnia ukazuje, že Jehova vo svojom ľude netoleruje nijakú skazenosť. Keď nejakú uvidí, rýchlo zakročí a odstráni ju. (1. Kor. 5:13) Anjel nás o tom uisťuje tým, že olovené veko hádže späť na nádobu. Toto videnie Izraelitov určite veľmi potešilo, veď Jehova ním zaručoval, že jeho ľud zostane čistý! Videnie však Židom okrem toho pripomínalo morálny záväzok starať sa o čistotu Božieho ľudu. Jehovovi služobníci nemôžu pripustiť, aby medzi nich prenikla skazenosť a aby medzi nimi pretrvávala. A ani to nepripustia! Keď nás už Jehova prijal do svojej čistej organizácie, v ktorej cítime ochranu a lásku, je našou povinnosťou prispievať k ochrane jej čistoty. Si odhodlaný robiť to? Veď do duchovného raja nepatrí nijaká skazenosť! w17.10 3:14, 15, 17, 18

Prvých 39 kníh Biblie napísali Izraeliti, teda Židia. Práve im boli pôvodne „zverené Božie sväté vyhlásenia“. (Rim. 3:1, 2) V treťom storočí pred n. l. však mnohí Židia už nerozumeli po hebrejsky. Prečo? Pretože keď Alexander Veľký dobýval ďalšie a ďalšie územia a pripájal ich ku Gréckej ríši, spoločným jazykom mnohých jeho poddaných sa stávala gréčtina. (Dan. 8:5–7, 20, 21) Židia roztrúsení na rozsiahlom území ríše neboli výnimkou. Keďže mnohí začali hovoriť po grécky, bolo pre nich ťažké rozumieť Hebrejským Písmam. Vyriešilo sa to v druhom storočí pred n. l., keď bol dokončený preklad Biblie z hebrejčiny do gréčtiny. Výsledkom bola zbierka biblických kníh, ktorá sa stala známou ako grécka Septuaginta. Tá je prvým písomným prekladom celých Hebrejských Písiem, o ktorom vieme. w17.09 3:7 – 9

Zamestnávateľ vás možno často žiada, aby ste robili nadčasy po večeroch a cez víkendy, teda v čase, ktorý máte vyhradený na rodinné uctievanie, zvestovateľskú službu a kresťanské zhromaždenia. Odmietnuť také požiadavky a dať deťom dobrý príklad si vyžaduje odvahu. Rodičia ju prejavujú aj tak, že deťom pomáhajú dávať si a dosahovať duchovné ciele. Pre niektorých rodičov napríklad nie je ľahké povzbudiť dieťa, aby si dalo za cieľ priekopnícku službu, službu na mieste, kde treba viac zvestovateľov, službu v Bételi alebo prácu na výstavbe objektov našej organizácie. Títo rodičia sa možno boja, že keď zostarnú, deti sa o nich nedokážu postarať. Ale múdri rodičia sú odvážni a veria Jehovovým sľubom. (Žalm 37:25) Tak deťom pomáhajú, aby aj ony prejavovali odvahu a dôverovali Jehovovi. (1. Sam. 1:27, 28; 2. Tim. 3:14, 15) w17.09 5:14, 15

Ako môžeš pomôcť svojim deťom rozvíjať si sebaovládanie? Rodičia vedia, že táto vlastnosť sa u detí neobjaví sama od seba. A tak ako pri ostatných vlastnostiach, ktorým sa deti musia učiť, aj v prejavovaní sebaovládania im rodičia musia dávať dobrý príklad. (Ef. 6:4) Teda ak vidíte, že vaše deti majú problém ovládať sa, spýtajte sa sami seba, či im dávate dobrý príklad. Nepodceňujte pozitívny účinok toho, že pravidelne chodíte do služby, na zhromaždenia a že máte pravidelné rodinné uctievanie. Ak je to potrebné, nebojte sa povedať svojim deťom nie. Jehova dal Adamovi a Eve obmedzenia, ktoré im mohli vštepiť náležitú úctu voči jeho autorite. Podobne aj cieľom rodičovskej výchovy a príkladu je učiť deti sebaovládaniu. Láska k Božej autorite a úcta k jeho normám patria medzi to najcennejšie, čo môžete svoje deti naučiť. (Prísl. 1:5, 7, 8) w17.09 1:17

Kým tu bude Satanov svet, budeme zažívať rôzne ťažkosti. Trápi nás nezamestnanosť, vážne choroby, prenasledovanie, prírodné katastrofy, kriminalita a s ňou spojená strata majetku alebo ďalšie problémy. Aby sme sa v trápení a zložitých situáciách mohli podporovať, musíme spolu úprimne súcitiť. Keď budeme mať nežný súcit, bude nás to podnecovať, aby sme skutkami prejavovali láskavosť. (Ef. 4:32) Tieto vlastnosti nám pomôžu napodobňovať Boha a utešovať ľudí. (2. Kor. 1:3, 4) Ako môžeme prejavovať láskavosť zvlášť cudzincom a znevýhodneným členom zboru? Dôležité je, aby sme sa s nimi spriatelili a pomohli im cítiť, že sú platnými členmi zboru. (1. Kor. 12:22) Zo súcitu s prisťahovalcami sa veľa zvestovateľov snaží naučiť ich jazyk. (1. Kor. 9:23) To vedie k mnohým požehnaniam. w17.08 4:7 – 9

Niet pochýb, že všetci musíme byť ochotní trpezlivo čakať. Ale čo nám v tom pomôže? Modlime sa o Božieho ducha. Nezabúdajme, že trpezlivosť je stránkou jeho ovocia. (Ef. 3:16; 6:18; 1. Tes. 5:17–19) Úpenlivo prosme Jehovu, aby nám okrem vytrvalosti pomáhal prejavovať aj trpezlivosť. Pamätajme aj na to, vďaka čomu trpezlivo čakali na splnenie Jehovových sľubov Abrahám, Jozef a Dávid. Bolo to vďaka tomu, že verili v Jehovu a dôverovali mu. Nesústredili sa iba na seba a na to, čo vyhovuje im. Keď budeme premýšľať nad tým, aký úžitok z toho nakoniec mali, aj nás to povzbudí trpezlivo čakať. A tak aj keď zažívame skúšky a trápenie, sme odhodlaní „prejavovať postoj očakávania“. Občas možno budeme volať: „Ako dlho, ó, Jehova?“ (Iz. 6:11) Ale Boží svätý duch každého z nás posilní, aby sme tak ako Jeremiáš žili v súlade so slovami dnešného denného textu. w17.08 1:18 – 20

Ježiš sa v detstve určite rád hrával. V Božom Slove sa píše, že je „čas smiať sa... a čas poskakovať“. (Kaz. 3:4) Ale Ježiš aj študoval Písmo, a tak si vytváral blízky vzťah k Jehovovi. Keď mal 12 rokov, učitelia v chráme žasli nad „jeho porozumením a jeho odpoveďami“. (Luk. 2:42, 46, 47) Keď vyrástol, zameral sa na konanie Božej vôle, a preto bol šťastný. Vedel, že Boh si praje, aby „oznamoval dobré posolstvo chudobným... a obnovenie zraku slepým“. (Luk. 4:18) Ježiš rád učil ľudí o svojom Otcovi. (Luk. 10:21) Raz sa s jednou ženou rozprával o pravom uctievaní a potom svojim učeníkom povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:31–34) Miloval Jehovu i ľudí a to ho robilo šťastným. Keď v tom budeš Ježiša napodobňovať, aj ty budeš šťastný. w17.07 4:4, 5

Keď bol Ježiš na zemi, slovami a skutkami dokonale napodobňoval svojho láskavého a súcitného Otca. (Ján 5:19) Prišiel na zem, aby utešil „tých so zlomeným srdcom“ a „všetkých smútiacich“. (Iz. 61:1, 2; Luk. 4:17–21) Bol známy tým, že je veľmi súcitný – chápal, čo ľudia prežívajú, a úprimne túžil zbaviť ich utrpenia. (Hebr. 2:17) Biblia jasne hovorí, že „Ježiš Kristus je ten istý včera a dnes a navždy“. (Hebr. 13:8) Ako „Hlavný Sprostredkovateľ života“ vie, aké to je, keď človek cíti žiaľ, a preto sa o ňom píše, že „je schopný prísť na pomoc tým, čo sú skúšaní“. (Sk. 3:15; Hebr. 2:10, 18) Na Ježiša silne citovo pôsobí, keď vidí, ako ľudia trpia, chápe ich pocity a „v pravý čas“ ich uteší. (Hebr. 4:15, 16) w17.07 2:6, 7, 10

Satan a jeho svet sa neustále snažia o to, aby oslabili našu vďačnosť za duchovné poklady, ktoré máme od Jehovu. Voči týmto taktikám nie sme imúnni. Keby sme si nedali pozor, ľahko by nás mohla rozptýliť napríklad vidina dobre platenej práce, túžba po prepychovom živote alebo snaha urobiť na druhých dojem svojím bohatstvom. Apoštol Ján nám pripomína, že tento svet i jeho lákadlá už čoskoro pominú. (1. Jána 2:15–17) Preto musíme byť stále vďační za duchovné poklady, ktoré máme, a musíme si ich chrániť. Buď ochotný vzdať sa čohokoľvek, čo by mohlo oslabiť tvoju lásku k Božiemu Kráľovstvu. Naďalej horlivo zvestuj dobré posolstvo a nikdy si neprestaň ceniť službu, ktorá môže ľuďom zachrániť život. Stále usilovne hľadaj biblické pravdy. Keď to budeš robiť, budeš si ukladať „poklad v nebesiach, kam sa zlodej nedostane, ani moľ nežerie“. (Luk. 12:33) w17.06 2:19, 20

Jehova nie je Vládca, ktorý by svojich poddaných utláčal alebo bol k nim drsný. Naopak, jeho vláda im prináša pravé šťastie a slobodu. (2. Kor. 3:17) Dávid sa o Bohu vyjadril takto: „Dôstojnosť a nádhera sú pred ním, sila a radosť sú na jeho mieste.“ (1. Par. 16:7, 27) Podobné slová použil aj žalmista Etán: „Šťastný je ľud, ktorý pozná radostný krik. Ó, Jehova, stále chodia v svetle tvojej tváre. V tvojom mene sa radujú po celý deň a v tvojej spravodlivosti sú vyvýšení.“ (Žalm 89:15, 16) Čím viac rozjímame o Jehovovej dobrote, tým viac sa presviedčame, že jeho vláda je najlepšia. Nie je to logické? Veď Jehova je náš láskavý Stvoriteľ. Vie, čo potrebujeme, aby sme mohli byť skutočne šťastní, a štedro uspokojuje všetky naše potreby. Keď ho poslúchame, hoci niekedy musíme priniesť určité obete, je to na náš úžitok a nakoniec nám to prinesie nevýslovné šťastie. (Iz. 48:17) w17.06 4:10, 11

Zamyslime sa nad tým, čo zažívala jedna sestra v Anglicku, ktorá túžila po dieťati, ale nemohla otehotnieť. Prešli roky a ona si uvedomila, že vzhľadom na vek už v tomto svete nebude mať deti. Bola zdrvená. A tak sa s manželom rozhodli, že si dieťa adoptujú. Napriek tomu sa v určitom období nemohla vyhnúť pocitom smútku. Povedala: „Vedela som, že keď si dieťa adoptujeme, nebude to rovnaké, ako keby som porodila vlastné.“ V Biblii čítame, že kresťanky budú „chránené rodením detí“. (1. Tim. 2:15) To však neznamená, že keď žena bude mať deti, automaticky získa večný život. Skôr to znamená, že ak má deti a stará sa o domácnosť, môže to byť pre ňu ochranou, lebo už nemá čas na to, aby klebetila a miešala sa do záležitostí druhých ľudí. (1. Tim. 5:13) w17.06 1:6 – 8

Chcel Elíhu naznačiť, že naše úsilie v službe Jehovovi je zbytočné? Nie. Chcel povedať, že Jehova nie je od nášho uctievania závislý. Jehovovi nič nechýba. Svojím úsilím nemôžeme prispieť k tomu, že bude bohatší alebo silnejší. Na druhej strane každá dobrá vlastnosť a každá schopnosť, ktorú máme, je od Boha a on si všíma, ako tieto dary používame. Keď našim bratom a sestrám prejavujeme vernú lásku, Jehova sa na to pozerá tak, akoby sme ju prejavovali jemu samému. V Prísloviach 19:17 čítame: „Kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi a On mu odplatí jeho zaobchádzanie.“ Znamená tento verš, že Jehova si všíma každý láskavý skutok, ktorý pre druhých urobíme? Dá sa povedať, že Stvoriteľ vesmíru sa nám, obyčajným ľuďom, cíti zaviazaný za to, že s druhými zaobchádzame milosrdne? Naozaj takéto konanie považuje za pôžičku, ktorú nám splatí svojou priazňou a požehnaním? Áno, je to tak. Potvrdil to aj jeho vlastný Syn. (Luk. 14:13, 14) w17.04 5:3, 4

Akým spôsobom si môžeme prehlbovať lásku k biblickej pravde? Okrem čítania Biblie a biblických publikácii je veľmi dôležitá aj pravidelná účasť na zborových zhromaždeniach. Hlavným vyučovacím prostriedkom je týždenné štúdium Biblie pomocou Strážnej veže. Ak chceme látku dobre pochopiť, musíme sa na každé štúdium Strážnej veže kvalitne pripraviť. To znamená napríklad vyhľadať si všetky uvedené biblické texty. Strážnu vežu si dnes môžeme v mnohých jazykoch stiahnuť zo stránky jw.org alebo prezerať pomocou aplikácie JW Library. Niektoré elektronické formáty nám umožňujú okamžite zobraziť uvedené texty. Nech už sa pripravujeme akýmkoľvek spôsobom, keď tieto biblické texty pozorne čítame a rozjímame o nich, prehlbujeme si lásku k biblickej pravde. w17.05 3:14

Po krste chceme ďalej žiť v súlade so svojou oddanosťou a verne slúžiť Bohu. Sľub oddanosti Bohu nie je možné vziať späť. Ak niekto stratí radosť zo služby Jehovovi a z kresťanského spôsobu života, nemôže začať tvrdiť, že sa Bohu nikdy skutočne neoddal a že jeho krst je neplatný. Pri krste predsa jasne vyhlásil, že oddal svoj život Bohu. Ak sa teda dopustí vážneho hriechu, bude za to niesť zodpovednosť pred Jehovom a pred zborom. Nikdy nechceme byť ako kresťania, o ktorých Ježiš povedal, že „opustili lásku, ktorú mali na začiatku“. Naopak, chceme, aby o každom z nás mohol povedať: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ (Zjav. 2:4, 19) Preto sa naďalej snažme zo všetkých síl žiť v súlade so svojím sľubom oddanosti, a tak robme radosť Jehovovi. w17.04 1:12, 13

„Či neurobí Sudca celej zeme to, čo je správne?“ (1. Mojž. 18:25) Týmito slovami Abrahám vyjadril dôveru, že Jehova vynesie v prípade Sodomy a Gomory spravodlivý rozsudok. Bol presvedčený, že Boh by nikdy nekonal nespravodlivo a neusmrtil by „spravodlivého so zlým“. Niečo také bolo pre Abraháma nemysliteľné. Mohol si tým byť istý, lebo Jehova je zosobnením práva a spravodlivosti. Slová, ktoré sa prekladajú ako „právo“ a „spravodlivosť“, sú v Hebrejských Písmach často uvedené spolu. Medzi významom týchto dvoch slov v podstate nie je žiadny rozdiel. Jehova stanovil dokonalé normy toho, čo je správne. Preto je logické, že každú vec posúdi vždy spravodlivo. Okrem toho vo svojom Slove hovorí, že „miluje spravodlivosť a právo“. (Žalm 33:5) w17.04 3:1, 2

Rodičia, ak chcete, aby vaše deti mali blízky vzťah k Jehovovi a žili večne, musíte im dávať dobrý príklad. Keď vaše deti vidia, že „hľadáte najprv kráľovstvo“, naučia sa dôverovať, že Jehova sa postará o ich každodenné potreby. (Mat. 6:33, 34) Preto žite skromne a nezadlžujte sa. Vždy uprednostňujte službu Jehovovi pred hmotnými vecami, a nie naopak. Usilujte sa o „poklad v nebi“, teda o to, aby ste sa páčili Jehovovi, a nie o bohatstvo ani o „ľudskú slávu“. (Mar. 10:21, 22; Ján 12:43) Nikdy nebuďte takí zaneprázdnení, že by ste na svoje deti nemali čas. Povedzte im, že ste na ne hrdí, keď sa rozhodnú uprednostniť Jehovu a neusilujú sa o slávu ani o peniaze – či už pre seba, alebo pre vás. Odmietajte nebiblický názor, že deti by mali rodičom zabezpečiť pohodlný život. Pamätajte, že „deti nemajú zhromažďovať pre svojich rodičov, ale rodičia pre svoje deti“. (2. Kor. 12:14) w17.05 2:3, 4