Júl

Šebna bol pravdepodobne správcom Ezechiášovho domu a mal značnú autoritu. (Iz. 22:15) Je však smutné, že spyšnel a chcel sa stať slávnym. (Iz. 22:16–18) Boh ho preto „strhol z jeho úradného postavenia“ a na jeho miesto dosadil Eljákima. (Iz. 22:19–21) Odohralo sa to v čase, keď sa asýrsky kráľ Senacherib chystal zaútočiť na Jeruzalem. Krátko nato poslal do Jeruzalema skupinu vysokých úradníkov a veľké vojsko, aby nahnal Židom strach, podkopal ich morálku a donútil Ezechiáša kapitulovať. (2. Kráľ. 18:17–25) Eljákim vyšiel v ústrety Senacheribovým poslom spolu s ďalšími dvomi mužmi. Jedným z nich bol Šebna, ktorý teraz slúžil ako tajomník. Je teda pravdepodobné, že Šebna neprechovával zatrpknutosť ani hnev, ale pokorne prijal menej významné postavenie. w18.03 4:7, 8, 10

Keď zápasíme v mysli s hmotárstvom alebo s telesnými žiadosťami, nemali by sme sa vzdať. Prosme Jehovu o svätého ducha, lebo s jeho pomocou sa dokážeme v mysli zameriavať na správne veci. (Luk. 11:13) Spomeňme si na apoštola Petra. Viackrát v živote zareagoval ako telesný človek. (Mat. 16:22, 23; Luk. 22:34, 54–62; Gal. 2:11–14) Ale nevzdal sa. S Jehovovou pomocou sa časom naučil uvažovať ako Kristus. A nám sa môže podariť to isté. Peter neskôr vymenoval niekoľko vlastností, na ktorých by sme mali pracovať. (2. Petra 1:5–8) Mali by sme vynakladať „celé svoje vážne úsilie“ a rozvíjať si sebaovládanie, vytrvalosť, bratskú náklonnosť a ďalšie dobré vlastnosti. Jehova nám pomôže, aby každý z nás duchovne napredoval. Dennodenne si môžeš klásť otázku: Na čom dnes budem pracovať, aby som dosiahol duchovný pokrok? w18.02 4:12, 13

Jób veľmi dobre rozumel Božím zásadám. Poznal Jehovu, a preto konal to, čo je správne. Vedel napríklad, že nemôže tvrdiť, že miluje Boha, ak by bol neláskavý k blížnym. (Jób 6:14) Nevyvyšoval sa nad druhých, ale úprimne sa o všetkých zaujímal, o bohatých i o chudobných. Povedal: „Či Ten, ktorý ma urobil v bruchu, neurobil aj jeho?“ (Jób 31:13–22) Jób nedovolil, aby významné postavenie či bohatstvo pokrivilo jeho pohľad na druhých. Správal sa úplne inak ako mnohí mocní a bohatí ľudia tohto sveta. Jób odmietal modlárstvo a nikdy k nemu nemal ani sklon. Vedel, že keby sa zapojil do falošného uctievania alebo by miloval hmotné veci, zaprel by „pravého Boha hore“. (Jób 31:24–28) Manželstvo považoval za posvätný zväzok medzi mužom a ženou. Dokonca uzavrel zmluvu so svojimi očami, aby sa nepozeral žiadostivo na inú ženu. (Jób 31:1) w18.02 2:16, 18, 19

Noach si nemyslel, že stačí byť dobrým človekom. Bol aj odvážnym „zvestovateľom spravodlivosti“ a verejne vyhlasoval, že verí v Jehovu. (2. Petra 2:5) Apoštol Pavol o ňom napísal, že „touto vierou odsúdil svet“. (Hebr. 11:7) Preto je pravdepodobné, že ľudia sa mu vysmievali a stavali sa mu na odpor. Možno sa mu aj vyhrážali násilím. Ale Noach sa ich nebál. (Prísl. 29:25) Prejavil odvahu, ktorú Jehova dáva svojim verným služobníkom. A keď chodil s Bohom už viac než päť storočí, dostal od neho pokyn, aby postavil koráb, v ktorom ľudia i zvieratá prežijú potopu. (1. Mojž. 5:32; 6:14) Iste chápal, aký bude tento projekt náročný, a to nielen z hľadiska výstavby. Určite si uvedomoval, že to vyvolá ešte väčší posmech a odpor. Napriek tomu dôveroval Jehovovi a poslúchol ho. „Urobil to práve tak.“ (1. Mojž. 6:22) w18.02 1:4, 6, 7

K jednote môžeme významne prispieť, keď prejavujeme lásku, tak ako to robí Jehova, Boh lásky. (1. Jána 4:8) Nikdy by sme o žiadnom spolukresťanovi nemali povedať: „Musím ho znášať, ale nemusím ho mať rád.“ Taký názor by bol v rozpore s Pavlovou radou, aby sme sa „navzájom znášali v láske“. (Ef. 4:2) Všimni si, že Pavol nepovedal len, že sa máme „navzájom znášať“. Dodal, že by sme to mali robiť „v láske“. To je rozdiel. V našich zboroch sú ľudia každého druhu a všetkých pritiahol Jehova. (Ján 6:44) Keďže Jehova ich k sebe pritiahol, musí ich považovať za hodných lásky. Ako by teda mohol niekto z nás posúdiť nejakého spoluveriaceho ako nehodného lásky? Nesmieme zadržiavať lásku, ktorú nám Jehova prikazuje prejavovať! (1. Jána 4:20, 21) w18.01 2:14

Niektorí rodičia si myslia, že pre ich syna alebo dcéru by bolo najlepšie, keby najskôr získali vyššie vzdelanie, vybudovali si kariéru a až potom sa dali pokrstiť. Aj keď to myslia dobre, mali by si položiť otázky: Vďaka čomu bude moje dieťa skutočne úspešné? A čo je ešte dôležitejšie, sú naše plány v súlade s Písmom? Nesmieme zabúdať, že tento svet a jeho zložky sú v rozpore s Jehovovým zmýšľaním a jeho predsavzatím. (Jak. 4:7, 8; 1. Jána 2:15–17; 5:19) Pre dieťa je najlepšou ochranou pred Satanom, týmto svetom a bezbožným zmýšľaním blízky vzťah k Jehovovi. Keby rodičia kládli príliš veľký dôraz na svetské ciele, dieťa by si mohlo myslieť, že veci vo svete sú dôležitejšie než vzťah k Jehovovi. To by bolo veľmi nebezpečné. Určite svoje dieťa miluješ a nechceš, aby tento svet formoval jeho pohľad na to, čo je pravý úspech. Pravda je taká, že šťastní a úspešní môžeme byť iba vtedy, keď dávame na prvé miesto Jehovu. (Žalm 1:2, 3) w18.03 2:10, 11

Mnohí Jehovovi služobníci zistili, že keď si zjednodušili život, sú nielen šťastnejší, ale majú aj viac času na službu Jehovovi. Jack predal svoj veľký dom a firmu, aby mohol spolu s manželkou slúžiť ako priekopník. Hovorí: „Celé roky som chodil domov znechutený z problémov v práci. Manželka, ktorá slúžila ako priekopníčka, bola stále šťastná. Hovorila: ‚Mám toho najlepšieho zamestnávateľa, aký môže byť.‘ Teraz priekopníčim aj ja a obaja pracujeme pre toho istého zamestnávateľa, pre Jehovu.“ Keď chceme preskúmať, aký je náš postoj k peniazom, mali by sme si úprimne zodpovedať nasledujúce otázky: Verím tomu, čo Biblia hovorí o peniazoch, a žijem v súlade s tým? Dávam zarábanie peňazí na prvé miesto vo svojom živote? Cením si hmotné veci viac než vzťah k Jehovovi a k ľuďom? Dôverujem Jehovovi, že sa o mňa postará? Môžeme si byť istí, že Jehova našu dôveru nikdy nesklame. w18.01 4:12, 13

Pracovať na svojej záchrane je vážna zodpovednosť. Vyžaduje si to od teba, aby si čítal Božie Slovo a rozjímal o ňom, modlil sa a premýšľal, ako si ty osobne pocítil Jehovovo požehnanie. Keď to budeš robiť, budeš úplne presvedčený, že Jehova je tvojím priateľom. Potom sa budeš rád rozprávať s druhými o tom, čomu veríš. (Žalm 73:28) Ježiš povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ (Mat. 16:24) Teda ak sa chceš stať Ježišovým nasledovníkom, musíš zasvätiť svoj život Jehovovi a dať sa pokrstiť. Prinesie ti to nespočetné požehnania už dnes a v budúcnosti večný život v Božom novom svete. To sú určite silné dôvody na to, aby si pracoval na svojej záchrane! w17.12 4:18, 19

Vďaka trpezlivému poučovaniu rodičov budú môcť deti postupne pochopiť „šírku a dĺžku a výšku a hĺbku“ viery. (Ef. 3:18) Rodičia by pritom mali brať do úvahy vek a schopnosti svojich detí. Keď sa deti presvedčia o tom, čo sa naučili, bude pre ne ľahšie obhajovať svoju vieru pred druhými vrátane spolužiakov. (1. Petra 3:15) Dokážu napríklad tvoje deti z Biblie vysvetliť, čo sa stane pri smrti? Považujú toto vysvetlenie za logické? Teda ak chceš vštepovať svojim deťom myšlienky z Božieho Slova, musíš byť trpezlivý, ale stojí to za to. (5. Mojž. 6:6, 7) Samozrejme, deti si môžu posilniť vieru aj tak, že pozorujú príklad svojich rodičov. Stephanie, ktorá má tri dcéry, hovorí: „Kladiem si otázky: Hovorím im, čo mňa presviedča o Jehovovej existencii, o jeho láske a o tom, že vždy koná správne? Ak nebudem presvedčená ja sama, nemôžem to očakávať ani od svojich detí.“ w17.12 3:8 – 10

Na základe čoho si bola Marta istá, že jej brat bude vzkriesený? Na základe dôkazov, o ktorých sa pravdepodobne učila ešte skôr, ako Ježiš začal svoju službu. Už v mladosti o nich počúvala doma i v synagóge. Na myseľ nám možno prídu tri správy o vzkriesení zaznamenané v Božom Slove. Zamyslime sa nad prvým vzkriesením. Odohralo sa, keď Boh dal svojmu prorokovi Eliášovi schopnosť konať zázraky. Na severe, v pobrežnom fenickom meste Carefat, pohostila proroka Eliáša istá vdova. Preto sa Boh zázrakom postaral, aby sa jej neminula múka ani olej, takže ona i jej syn zostali nažive. (1. Kráľ. 17:8–16) Neskôr jej syn ochorel a zomrel. V tejto situácii jej pomohol Eliáš. Dotýkajúc sa mŕtveho tela, modlil sa: „Bože, prosím, daj, aby sa duša tohto dieťaťa vrátila doň.“ A tak sa aj stalo! Boh ho vypočul a dieťa ožilo. To je prvé vzkriesenie zapísané v Biblii. (1. Kráľ. 17:17–24) O tejto výnimočnej udalosti Marta celkom iste vedela. w17.12 1:1, 3, 5, 6

Mnohí ľudia nás povzbudzujú, aby sme sa venovali svetskej kariére ako nášmu životnému cieľu. Taká kariéra sa môže javiť ako cesta k získaniu postavenia, moci a bohatstva. Keďže mnohí z nej urobili hlavný cieľ svojho života, kresťan by si mohol osvojiť taký istý spôsob zmýšľania. Je pravda, že úspech vo svetskej kariére, ktorá ponúka moc a prestíž, vedie k trvalému šťastiu? Nie. Pamätajme, že túžbe ovládať iných a byť obdivovaný podľahol Satan. No nie je šťastný. Naopak, je plný hnevu. (Mat. 4:8, 9; Zjav. 12:12) V porovnaní s trvalou radosťou z toho, že pomáhame ľuďom mať úžitok z Božej múdrosti a získať večný život, môže svetská kariéra poskytnúť len obmedzené uspokojenie. Okrem toho duch tohto sveta je veľmi súťaživý. Podnecuje ľudí, aby sa snažili prevýšiť iných, podporuje žiarlivosť a v konečnom dôsledku je to len „honba za vetrom“. (Kaz. 4:4) w17.11 4:11 – 13

V Ježišových dňoch bola hudba dôležitou súčasťou pravého uctievania. V najvýznamnejší deň v ľudských dejinách, keď Ježiš ustanovil Pánovu večeru, chválil so svojimi učeníkmi Jehovu spevom. Aj kresťania v prvom storočí nám dali vzor, keď spoločne chválili Boha spevom. Hoci sa často stretávali len v skromných príbytkoch, neoslabovalo to ich nadšenie pre spev na Jehovovu chválu. Boh podnietil apoštola Pavla, aby dal spolukresťanom tento pokyn: „Vyučujte a napomínajte jeden druhého žalmami, chválami Boha, ľúbeznými duchovnými piesňami a spievajte Jehovovi vo svojom srdci.“ (Kol. 3:16) O piesňach v našom spevníku môžeme s istotou povedať, že sú „ľúbeznými duchovnými piesňami“. Patria k duchovnému pokrmu od „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) w17.11 1:7, 8

Útočištné mestá boli ľahko prístupné. Bolo ich šesť a Jehova prikázal Izraelitom, aby ich rovnomerne rozmiestnili po oboch stranách Jordánu. Izraelita, ktorý niekoho neúmyselne zabil, sa tak mohol rýchlo a bez prekážok dostať do bezpečia. (4. Mojž. 35:12–14) Cesty do týchto miest boli udržiavané v dobrom stave. (5. Mojž. 19:3) Podľa židovskej tradície boli pozdĺž týchto ciest značky, ktoré ukazovali Izraelitom na úteku správny smer. Teda človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil, nemusel utiecť do cudzej krajiny, kde by sa mohol dostať do pokušenia uctievať falošných bohov. Z toho vidíme, že Jehova „je bohatý v milosrdenstve“. (Ef. 2:4) Zamysli sa: Jehova prikázal, aby boli vrahovia odsúdení na smrť. No ľuďom, ktorí niekoho zabili neúmyselne, poskytol dostatok príležitostí, aby im mohlo byť prejavené milosrdenstvo a našli ochranu. Istý biblický komentátor napísal: „Všetko bolo jasné, jednoduché a čo najľahšie.“ Jehova nie je ako nemilosrdný sudca, ktorý chce niekoho potrestať. w17.11 3:4, 5

Letiaci zvitok, žena zavretá v nádobe a dve ženy vznášajúce sa na krídlach podobných bocianím – to sú pútavé obrazy z knihy Zechariáš. (Zech. 5:1, 7–9) Prečo dal Jehova svojmu prorokovi tieto pozoruhodné videnia? Zechariášovo šieste a siedme videnie je vážnym varovaním pre všetkých, ktorí konajú nesprávne. Z týchto videní sa učíme, že Jehova ich konanie nemieni tolerovať. Praví Boží služobníci musia skazenosť z duše nenávidieť. Videnia nás tiež uisťujú, že ak sa budeme veľmi snažiť páčiť nášmu láskavému nebeskému Otcovi, bude nás schvaľovať a chrániť. Zostať v tomto skazenom svete čistý síce vôbec nie je ľahké, ale s Jehovovou pomocou to dokážeme! A on nás potom nebude musieť prekliať, ale s radosťou nás bude môcť požehnať. w17.10 3:1, 19

Slobodné sestry majú v službe veľa možností. Môžu byť priekopníčkami alebo sa môžu presťahovať na miesto, kde je potrebných viac zvestovateľov. Ďalšou možnosťou je spolupracovať s miestnym projekčným a stavebným oddelením alebo sa prihlásiť do školy pre zvestovateľov Kráľovstva. Niektoré môžu dokonca absolvovať Gileád. Požehnaním pre zbor sú tiež staršie ženy, aj keď sa nemôžu zapojiť do mnohých spomínaných činností. Tieto naše drahé sestry máme veľmi radi! Niektoré už nevládzu robiť v službe Bohu toľko, čo kedysi, ale stále sú odvážne a konajú Božiu vôľu. Napríklad staršia sestra potrebuje odvahu, keď ju požiadajú, aby sa s mladšou sestrou pozhovárala o tom, aké oblečenie je cudné. Neskritizuje mladšiu sestru za to, čo si oblieka, ale pokúsi sa ju povzbudiť, aby sa zamyslela, ako môže jej oblečenie vplývať na okolie. (1. Tim. 2:9, 10) Keď staršie sestry takto prejavujú lásku a záujem, robia veľa dobrého. w17.09 5:17, 18

Ľudia, ktorí boli pri moci, sa niekedy snažili zabrániť bežným ľuďom, aby mali prístup k Biblii. Úprimní jednotlivci sa však týmto odporom nedali zastaviť. Napríklad v 14. storočí bol teológ menom Ján Viklef pevne presvedčený, že úžitok z Božieho Slova by mali mať všetci. V tých časoch však obyčajní ľudia v Anglicku nemali v podstate žiaden prístup k Biblii. Ale v roku 1382 vyšiel anglický preklad Biblie, ktorý sa časom začal označovať ako Viklefova Biblia. Putujúci kazatelia, nazývaní lolardi, chodili po celom Anglicku z dediny do dediny a obyčajným ľuďom pomáhali rozumieť Božiemu Slovu a zamilovať si ho. Tým, ktorých stretli, často čítali pasáže z Viklefovej Biblie a nechávali im jej ručné odpisy. V nasledujúcich storočiach mnoho ľudí v Európe i v ďalších častiach sveta začalo podporovať prekladanie a šírenie Biblie, ktorej rozumeli aj bežní ľudia. w17.09 3:10 – 12

Keď manželia túžia po deťoch a nemôžu ich mať, zažívajú v tomto ohľade „súženie v tele“. (Prísl. 13:12) Neplodnosť znamenala v biblických časoch hanbu. Jakobova manželka Ráchel bola zúfalá, keď videla, že jej sestra má deti, ale ona nie. (1. Mojž. 30:1, 2) Keď v súvislosti s manželstvom hovoríme o „súžení v tele“, nemusí nám hneď prísť na myseľ, že k tomu môže patriť aj smrť manželského partnera. Vyrovnať sa so smrťou milovaného druha môže byť veľmi náročné najmä preto, lebo obaja možno dúfali, že sa dožijú príchodu nového sveta. Kresťania však pevne veria, že už čoskoro sa splní sľub o vzkriesení. (Ján 5:28, 29) Táto nádej je pre pozostalého manžela alebo manželku zdrojom veľkej útechy. Náš láskavý a milujúci Otec dal do svojho Slova zapísať aj množstvo ďalších sľubov. To je jeden zo spôsobov, akým nás Jehova utešuje v ťažkých chvíľach. w17.06 1:1, 6, 9

Pri jednej príležitosti Boh hovoril s Mojžišom a povedal mu, aké má meno a vlastnosti. Hneď na začiatku ho uistil, že je milosrdný a milostivý, z čoho jasne vidieť, že je súcitným Bohom. (2. Mojž. 34:5–7) Mohol poukázať na svoju moc alebo múdrosť. Mojžiš však potreboval uistenie, že Jehova ho bude podporovať. (2. Mojž. 33:13) Preto Jehova vyzdvihol vlastnosti, z ktorých je zjavné, že svojim služobníkom chce pomáhať. Hoci sme boli vytvorení so schopnosťou prejavovať súcit, všetci sme po Adamovi zdedili nedokonalosť, a tak máme sklon k sebectvu. Niekedy možno pre nás nie je ľahké rozhodnúť sa, či pomôžeme druhým alebo sa budeme venovať sebe. Pre niektorých je ťažké nájsť v tom rovnováhu. Čo nám pomôže stať sa súcitnejšími a prejavovať väčší záujem o druhých? Po prvé, venujme čas tomu, aby sme preskúmali, ako súcit prejavuje Jehova a ako ho prejavujú ľudia. A po druhé, zamyslime sa, ako môžeme napodobňovať Jehovov príklad a čo dobré nám to prinesie. w17.09 2:1, 3

Novú osobnosť si musíme obliekať preto, že túžime robiť česť Jehovovi, nie preto, aby nás chválili ľudia. Nezabúdajme, že aj duchovný tvor, ktorý bol kedysi dokonalý, spyšnel a zhrešil. (Porovnaj Ezechiela 28:17.) O čo ťažšie je pre hriešnych ľudí nepoddať sa takému sklonu! Všetci si musíme dávať pozor, aby sme nespyšneli a nezačali sa povyšovať. Ale dá sa to – môžeme si obliecť pokoru. Čo nám pomôže? Keď chceme zostať pokorní, musíme si denne nachádzať čas na to, aby sme rozjímali nad tým, čo čítame v Božom Slove. (5. Mojž. 17:18–20) Zvlášť by sme mali premýšľať o tom, čo učil Ježiš, a o tom, aký nádherný príklad dal, keď pokorne slúžil druhým. (Mat. 20:28) Apoštolom dokonca umyl nohy. (Ján 13:12–17) Okrem toho je potrebné často sa modliť, aby nám Boh svojím duchom pomohol premáhať každý sklon považovať sa za lepších od iných ľudí. (Gal. 6:3, 4) w17.08 4:11, 12

Mnohí z nás zažili situácie, keď sme si mysleli, že konáme v súlade s tým, ako nás vedie Boží svätý duch, ale veci sa vyvinuli inak, než sme očakávali. Možno sme sa dostali do ťažkostí alebo sme sa ocitli v novej situácii, ktorá si od nás vyžadovala, aby sme v živote urobili veľké zmeny. (Kaz. 9:11) Čo nám pomôže, aby sme si nerobili prílišné starosti a pociťovali „Boží pokoj“? Z Pavlových slov jasne vyplýva, že najlepším liekom na obavy je modlitba. Preto keď cítime úzkosť, zverme sa Jehovovi. (1. Petra 5:6, 7) Obracajme sa naňho s plnou dôverou, že sa o nás postará. A keď sa k nemu modlíme, nezabúdajme mu ďakovať za všetko dobré, čo pre nás robí. Pamätajme, že Jehova môže „urobiť viac ako v nadbytku všetko, o čo prosíme, alebo na čo si pomyslíme“. (Ef. 3:20) Potom mu budeme ešte viac dôverovať. w17.08 2:4, 6, 10

Mnohí kresťania slúžia v priekopníckej službe už od mladosti. Vďaka tomu sú veľmi šťastní. Ak si mladý, čo keby si sa s niektorými z nich porozprával? Títo duchovne zmýšľajúci kresťania ti iste povedia, že v službe celým časom sa naučili veľa užitočného. Ježiš dostal cenné školenie od svojho Otca už v nebesiach. A neprestal sa učiť, ani keď bol na zemi. Spoznal napríklad, akú radosť prináša zvestovanie dobrého posolstva a vernosť v skúškach. (Iz. 50:4; Hebr. 5:8; 12:2) Ježiš povedal: „Choďte a robte učeníkov... a učte ich.“ (Mat. 28:19, 20) Ak sa rozhodneš využiť život na to, aby si druhým pomáhal spoznávať Jehovu, prispeješ k jeho sláve. Okrem toho ti táto práca prinesie obrovské uspokojenie. Samozrejme, tak ako pri každej inej práci, aj v tejto potrvá určitý čas, kým získaš potrebné zručnosti. w17.07 4:6, 7

Hlavným zdrojom útechy je nepochybne náš súcitný nebeský Otec, Jehova. (2. Kor. 1:3, 4) Ale toho, kto prežíva hlbokú bolesť, môžu utešiť aj bratia a sestry zo zboru. (1. Tes. 5:11) Ako môžeš posilniť a utešiť tých, ktorí sú skľúčení? (Prísl. 17:22) Pamätaj, že je „čas mlčať a čas hovoriť“. (Kaz. 3:7) Dalene, ktorej zomrel manžel, hovorí: „Pozostalí potrebujú hovoriť o svojich myšlienkach a pocitoch. To najdôležitejšie, čo pre nich môžete urobiť, je počúvať ich bez prerušovania.“ Junia, ktorej brat si vzal život, hovorí: „Aj keď možno nedokážete plne pochopiť ich žiaľ, podstatné je, že chcete pochopiť, ako sa cítia.“ Je dobré pamätať aj na to, že nie každý prežíva a vyjadruje zármutok rovnako. w17.07 2:3, 11 – 13

V živote mnohých ľudí hrajú veľmi dôležitú úlohu peniaze. Usilujú sa zbohatnúť alebo si udržať životnú úroveň. Pre ďalších je na prvom mieste rodina, zdravie alebo kariéra. Avšak tou najdôležitejšou vecou, ktorá sa týka každého z nás, je obhájenie Jehovovho práva vládnuť. Musíme si dávať pozor, aby sme túto dôležitú spornú otázku nikdy nestratili zo zreteľa. Ako by sa to mohlo stať? Starosti každodenného života či osobné problémy by nás mohli natoľko pohltiť, že by sme túto závažnú otázku odsunuli do úzadia alebo by sme na ňu úplne zabudli. No ak nám záleží na obhájení Jehovovej zvrchovanosti, dokážeme sa lepšie vyrovnávať s ťažkosťami a posilníme si vzťah k Jehovovi. w17.06 3:1, 2

Jehovova vláda sa vyznačuje láskou. Hlavy rodín a zboroví starší, ktorí milujú Jehovu a obhajujú jeho zvrchovanosť, by ho preto mali napodobňovať. Nemali by mať na druhých privysoké nároky, ako keby chceli vládnuť nad ich životom. Pavol sa tiež snažil napodobňovať Boha a jeho Syna. Neuvádzal iných do rozpakov ani ich do ničoho nenútil. Naopak, vrúcne ich nabádal, aby konali to, čo je správne. (Rim. 12:1; Ef. 4:1; Filém. 8–10) Tak to robí Jehova a tak by to mali robiť všetci, ktorí ho milujú a zastávajú sa jeho vlády. Aký by mal byť náš postoj k tým, ktorým Jehova zveril autoritu? Mali by sme ich mať v úcte a ochotne s nimi spolupracovať, lebo tak sa zastávame Jehovovej zvrchovanosti. Niekedy možno nerozumieme nejakému rozhodnutiu alebo s ním nesúhlasíme, ale aj vtedy sa chceme podriaďovať teokratickým pokynom. Tým sa úplne odlišujeme od ľudí vo svete a svojím postojom dávame najavo, že sa ochotne podriaďujeme Jehovovej vláde. (Ef. 5:22, 23; 6:1–3; Hebr. 13:17) w17.06 4:14, 15

Vekom mladí i starší bratia a sestry môžu byť skľúčení, môžu trpieť depresiou alebo prežívajú iné skúšky a potrebujú našu pozornosť, povzbudenie a útechu. (Prísl. 12:25; Kol. 4:11) Keď slovami a skutkami prejavujeme záujem o bratov a sestry, ukazujeme, že ich skutočne milujeme. (Gal. 6:10) Biblia predpovedala, že „posledné dni“ tohto skazeného systému sa budú vyznačovať duchom sebectva a chamtivosti. (2. Tim. 3:1, 2) Ako kresťania teda musíme usilovne pracovať na svojej láske k Bohu, k biblickej pravde a k sebe navzájom. V zbore môže občas dôjsť k menším nezhodám. Ale keď sa ich snažíme s láskou urovnať, je to požehnaním pre celý zbor. (Ef. 4:32; Kol. 3:14) Preto si naďalej udržiavajme silnú lásku k Jehovovi, k jeho Slovu a k našim bratom. w17.05 3:17, 18

Kresťania vedia, že v tomto svete musia počítať s nespravodlivosťou. Ale keď vidíme alebo zažijeme niečo, čo považujeme za nespravodlivosť, v kresťanskom zbore, môže to byť skúškou našej viery. Čo ak si myslíš, že sa ti deje krivda alebo že ti ublížil niektorý spoluveriaci? Ako budeš reagovať? Dovolíš, aby to podkopalo tvoju vieru? Všetci sme nedokonalí a robíme chyby. Preto sa môže stať, že niektorý spoluveriaci sa k nám zachová nespravodlivo alebo sa tak zachováme my k nemu. Takéto prípady sú síce zriedkavé, ale keď k nim dôjde, duchovne silných kresťanov to neprekvapí ani to neoslabí ich vieru. Veľkou pomocou sú pre nás praktické rady, ktoré dal Jehova zapísať do svojho Slova. Ak ich uplatňujeme, zostaneme verní aj napriek tomu, že nám ublíži náš kresťanský brat alebo sestra. (Žalm 55:12–14) w17.04 3:4, 5

Ak tvoj manželský partner neslúži Jehovovi, možno prežívaš väčší stres a úzkosť, ako je bežné. Ale aj keď tvoj partner nechce slúžiť Jehovovi, nie je to dôvod, aby si ho opustil a žil v rozluke alebo aby si sa s ním rozviedol. (1. Kor. 7:12–16) Hoci sa od neveriaceho manžela nedá očakávať, že bude duchovne viesť rodinu, kresťanská manželka by mu mala ako hlave rodiny prejavovať úctu. A podobne by kresťanský manžel mal nesebecky milovať svoju neveriacu manželku a nežne sa o ňu starať. (Ef. 5:22, 23, 28, 29) Čo ak ťa tvoj manželský partner chce obmedziť v službe Jehovovi? Napríklad istej sestre manžel povedal, aby chodila do služby len v niektoré dni. Ak si v podobnej situácii, polož si otázky: Zakazuje mi môj manželský partner slúžiť Bohu? Ak nie, môžem vyhovieť jeho žiadosti? Keď sme rozumní, môžeme sa vyhnúť zbytočným nezhodám. (Fil. 4:5) w17.10 2:7, 8

V súlade s biblickým proroctvom dnes do Jehovovej organizácie prúdia ľudia „zo všetkých jazykov národov“. (Zech. 8:23) No ak deti dobre nerozumejú vášmu jazyku, môže byť pre vás ťažké učiť ich o Jehovovi. Pamätajte však, že deti sú vašimi najdôležitejšími záujemcami, a keď spoznávajú Jehovu, môžu získať nádej na večný život. (Ján 17:3) Keď chcete, aby si zamilovali pravdu, musíte o nej hovoriť pri každej vhodnej príležitosti. (5. Mojž. 6:6, 7) Deti sa naučia miestny jazyk v škole a od druhých, ale váš jazyk sa naučia predovšetkým tak, že sa s nimi budete často rozprávať. Okrem toho, že sa s vami budú môcť úprimne porozprávať, prinesie im to aj iný úžitok. Keď deti hovoria viacerými jazykmi, zlepšuje sa ich schopnosť premýšľať a lepšie vychádzajú s druhými. w17.05 2:5, 6

Izraeliti boli zle vybavení. Nemali žiadne útočné ani obranné zbrane. Na druhej strane ich nepriatelia mali 900 bojových dvojkolesových vozov so železnými kosami. (Sud. 4:1–3, 13; 5:6–8) Jehova dal však Barákovi príkaz uvedený v dnešnom dennom texte. Barák nestrácal čas a poslúchol Jehovove pokyny. (Sud. 4:14–16) Počas kľúčovej bitky v Tánachu nastala náhla prietrž mračien, ktorá zmenila bojisko na močiar. Barák naháňal nepriateľskú armádu až po Charóšet, ktorý bol odtiaľ vzdialený 24 kilometrov. Počas úteku Sisera zoskočil zo svojho dvojkolesového voza, ktorý kedysi naháňal hrôzu, ale teraz bol nanič, a utiekol do Caananimu. Úkryt našiel v stane Jáel, manželky Kenitu Chébera. Bol vyčerpaný z boja, a tak si ľahol. Kým spal a nemohol sa brániť, Jáel ho odvážne zabila. (Sud. 4:17–21) Izraeliti zvíťazili! w17.04 5:6 – 8

Bude po Armagedone existovať na zemi nejaká organizácia? V Biblii čítame tieto slová: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ (2. Petra 3:13) Staré nebesia a zem, čiže skorumpované vlády a ľudská spoločnosť pod ich vplyvom, budú odstránené. Čo ich nahradí? Výraz „nové nebesia a nová zem“ predstavuje novú vládu a novú ľudskú spoločnosť, ktorá bude podriadená tejto vláde. Kráľovstvo na čele s Ježišom Kristom bude dokonale napodobňovať vlastnosti Jehovu, ktorý je Bohom poriadku. (1. Kor. 14:33) Preto bude „nová zem“ dobre organizovaná. O potrebné záležitosti sa budú starať zodpovední muži. (Žalm 45:16) Povedie ich Kristus a jeho 144 000 spoluvládcov. Predstav si, aké to bude, keď všetky skorumpované organizácie budú nahradené jedinou zjednotenou a dôveryhodnou organizáciou! w17.04 2:8, 9

Manželstvo je posvätné. Ženích a nevesta skladajú manželský sľub pred Bohom a pred všetkými, ktorí sú prítomní na sobáši. Zvyčajne sľubujú, že budú jeden druhého milovať, budú sa o seba navzájom starať a jeden druhého si vážiť, „a to po celý čas, keď [budú] spolu žiť na zemi podľa Božieho manželského usporiadania“. Niektorí možno nepovedia presne tieto slová, ale aj tak dávajú svoj sľub pred Bohom. Potom sú vyhlásení za manželov a ich manželstvo má byť zväzkom na celý život. (1. Kor. 7:39) Ježiš povedal: „Čo teda Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ Dvojice by si preto mali už pri vstupe do manželstva uvedomovať, že rozvod neprichádza do úvahy. (Mar. 10:9) Žiadne manželstvo nie je dokonalé, pretože ho tvoria dvaja nedokonalí ľudia. Biblia preto hovorí, že ľudia v manželstve občas „budú mať súženie“. (1. Kor. 7:28) w17.04 1:14, 15