August

Ak chceme byť dobrými učiteľmi, musíme byť najprv dobrými študentmi. (1. Tim. 4:15, 16) Rovnaká zásada platí, ak nám Jehova zveril zodpovednosť naprávať druhých. Najprv sa sami musíme ochotne podriadiť Jehovovi a dať sa ním viesť. Keď druhí uvidia, že to robíme, budú si nás vážiť. Potom ich budeme môcť školiť a naprávať s čistým svedomím. Zamyslime sa nad Ježišovým príkladom. Ježiš vždy poslúchal svojho Otca, aj keď to bolo preňho veľmi ťažké. A zásluhy za svoje vyučovanie a múdrosť nepripisoval sebe, ale svojmu Otcovi. (Ján 5:19, 30) Keď úprimní ľudia videli, že Ježiš je pokorný a poslušný, boli k nemu priťahovaní. Cítili sa pri ňom príjemne, lebo bol súcitným a láskavým učiteľom. (Mat. 11:29) Podobali sa na nalomenú trstinu alebo na tlejúci knôt lampy, ale jeho láskavé slová ich pozdvihli na duchu. (Mat. 12:20) Ježiš bol láskavý aj v situáciách, keď bola jeho trpezlivosť skúšaná. Bolo to napríklad vtedy, keď musel usmerniť svojich apoštolov, lebo prejavili sebecký a ctižiadostivý postoj. (Mar. 9:33–37; Luk. 22:24–27) w18.03 4:15, 16

Peter mal na mysli Noachovu výstavbu korábu. Koráb poskytoval jasný dôkaz toho, že Noach bol rozhodnutý konať Božiu vôľu. Prejavilo sa to tak, že verne vykonal prácu, ktorú dostal od Jehovu. Vďaka tomu, že Noach prejavil vieru a postavil koráb, Jehova zachránil jeho i jeho rodinu pred potopou. Koráb bol dôkazom toho, že Noach má vieru. Podobne aj krst pred očitými svedkami je jasným dôkazom toho, že človek sa na základe viery v Krista zasvätil Jehovovi. Tak ako Noach, aj oddaní kresťania poslušne vykonávajú prácu, ktorú im zveril Jehova. A podobne ako Noach prežil potopu, aj verní Boží služobníci, ktorí sa dali pokrstiť, prežijú koniec tohto zlého sveta. (Mar. 13:10; Zjav. 7:9, 10) To ukazuje, že zasvätenie a krst sú veľmi dôležité. Človek, ktorý krst zbytočne odkladá, môže stratiť vyhliadku na večný život. w18.03 1:3, 4

Niektorí rodičia si možno vravia: Kým moje dieťa nie je pokrstené, nemôže byť ani vylúčené. Prečo je takéto uvažovanie nesprávne? (Jak. 1:22) Kresťanskí rodičia určite nechcú, aby sa ich dieťa dalo pokrstiť, pokiaľ nie je pripravené zasvätiť svoj život Jehovovi. Bolo by však nesprávne domnievať sa, že kým sa nepokrstí, nemusí sa zodpovedať pred Jehovom. Prečo? Lebo človek nesie pred Jehovom zodpovednosť za svoje správanie bez ohľadu na to, či je pokrstený alebo nie. Dieťa je za svoje skutky zodpovedné pred Jehovom od chvíle, keď vie, čo je podľa Jehovu správne a čo nesprávne. (Jak. 4:17) A tak múdri rodičia neodhovárajú svoje dieťa od krstu, ale veľmi sa snažia dávať mu dobrý príklad. Už od detstva mu pomáhajú, aby si úprimne cenilo Jehovove vysoké mravné normy. (Luk. 6:40) Láska k Jehovovi je preň tou najlepšou ochranou, pretože ho podnecuje konať to, čo je správne v Jehovových očiach. (Iz. 35:8) w18.03 2:12, 13

Noach chodil s Bohom aj 350 rokov po potope. (1. Mojž. 9:28) Dal nám vynikajúci príklad viery a poslušnosti! Aj my môžeme prejavovať vieru a byť poslušní tak ako Noach. Napodobňujeme ho napríklad tak, že sa zastávame Božej spravodlivosti, že nie sme časťou Satanovho sveta a že dávame záujmy Kráľovstva na prvé miesto. (Mat. 6:33; Ján 15:19) Pravdaže, pre tieto veci nás svet nenávidí. Aj v súčasnosti naše pevné rozhodnutie zachovávať Božie zákony, napríklad v súvislosti s manželstvom a morálkou, vyvolalo v niektorých krajinách negatívnu reakciu verejnosti. (Mal. 3:17, 18) No podobne ako Noach máme bázeň pred Bohom, a preto nemáme strach z človeka. Vieme, že jedine Jehova nám môže dať večný život. (Luk. 12:4, 5) A čo ty? Budeš chodiť s Bohom, aj keď sa ti ľudia budú vysmievať alebo ťa budú kritizovať? Čo ak budeš mať finančné ťažkosti a nebude pre teba ľahké postarať sa o rodinu? Dôveruješ Jehovovi, že sa o vás postará? Ak budeš prejavovať vieru a budeš poslušný ako Noach, môžeš si byť istý, že Jehova ti pomôže. (Fil. 4:6, 7) w18.02 1:4, 8, 9, 10

Telesný človek sa zameriava na žiadosti tela. Dnes je tento postoj veľmi rozšírený. Pavol o ňom hovorí ako o „duchu, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti“. (Ef. 2:2) Tento duch ovplyvňuje väčšinu ľudí a tí prijímajú všeobecne rozšírený postoj – jednoducho idú s davom. Výsledkom je, že sa nesnažia žiť podľa Božích noriem, ale robia to, čo je správne v ich vlastných očiach. Telesne zmýšľajúci človek sa usiluje hlavne o prestíž a majetok a presadzuje to, čo on osobne považuje za svoje práva. Vyznačuje sa aj tým, že koná „skutky tela“. (Gal. 5:19–21) Telesní ľudia podporujú rozdelenie v zbore, nadŕžajú jeden druhému, spôsobujú rozkoly, súdia sa pred svetským súdom, neprejavujú úctu k postaveniu hlavy a chýba im striedmosť v jedle a pití. Keď sa telesný človek dostane do pokušenia, nemá silu odolať a podľahne mu. (Prísl. 7:21, 22) w18.02 3:3 – 5

Nie je nič zlé na tom, keď sa tešíme zo života. Jehova od nás nevyžaduje, aby sme žili v prísnom odriekaní a odmietali všetky činnosti, ktoré nám prinášajú potešenie. Boží služobníci nachádzajú v Biblii takéto povzbudenie: „Choď, jedz svoj pokrm s radovaním a pi svoje víno s dobrým srdcom.“ (Kaz. 9:7) Avšak v 2. Timotejovi 3:4 čítame, že ľudia si zamilujú pôžitky a zabudnú pri tom na Boha. Je zaujímavé, že tento verš v pôvodnom jazyku nehovorí, že ľudia budú milovať rozkoše viac než Boha, akoby ho ešte trochu milovali. Hovorí, že budú milovať rozkoše namiesto Boha. Istý učenec napísal: „Tento [verš] neznamená, že ľudia do určitej miery milujú aj Boha. Hovorí, že Boha vôbec nemilujú.“ To je vážna výstraha pre všetkých, ktorí si rozvíjajú nadmernú lásku k pôžitkom. Slová „milujúci rozkoše“ výstižne opisujú ľudí, ktorí sa nechali „rozkošami tohto života“ úplne pohltiť. (Luk. 8:14) w18.01 4:14, 15

Jehova je štedrý Boh. Všetko, čo máme, je od neho. Jemu patrí všetko zlato a striebro i ostatné prírodné bohatstvo zeme, ktoré používa na udržiavanie života. (Žalm 104:13–15; Hag. 2:8) Celých 40 rokov Jehova dával izraelskému národu v pustatine mannu a vodu. (2. Mojž. 16:35; Neh. 9:20, 21) Prostredníctvom proroka Elizea Jehova urobil zázrak, keď znásobil malé množstvo oleja vernej vdovy. Boží dar jej umožnil splatiť dlhy a ešte jej zostalo dosť peňazí, aby uživila seba i svojich synov. (2. Kráľ. 4:1–7) S Jehovovou podporou Ježiš zázračne zaobstaral jedlo, a keď to bolo potrebné, aj peniaze. (Mat. 15:35–38; 17:27) Jehova má prístup k neobmedzeným zdrojom, ktoré udržiavajú život pozemského stvorenia. Napriek tomu svojich služobníkov povzbudzuje, aby svojimi hmotnými vecami podporovali činnosť jeho organizácie. (2. Mojž. 36:3–7) w18.01 3:1 – 3

V Biblii sa píše, že mnohí verní Boží služobníci v minulosti zažívali situácie, keď mali pocit, že už ďalej nevládzu. (Jób 7:7) Ale nevzdali sa a verili, že Jehova im dá silu. A to sa aj stalo, lebo o Bohu sa píše, že „unavenému dáva silu“. (Iz. 40:29) Žiaľ, v súčasnosti sa niektorí Boží služobníci rozhodli, že si „oddýchnu od pravdy“, akoby duchovné činnosti boli pre nich skôr bremenom než požehnaním. Preto si prestali čítať Božie Slovo, navštevovať zhromaždenia a chodiť do služby. A práve to si praje Satan. Diabol dobre vie, že keď sa plne zapájame do duchovných činností, vlieva nám to nové sily, a on nechce, aby sme boli silní. Preto keď sa cítiš fyzicky a psychicky vyčerpaný, nedovoľ, aby tvoj vzťah k Jehovovi ochladol. Naopak, ešte viac sa naňho upni a on ťa upevní a posilní. (1. Petra 5:10; Jak. 4:8) w18.01 1:2, 3

Druhé vzkriesenie, o ktorom sa dozvedáme z Písma, uskutočnil prorok Elizeus. Súvisí s istou významnou Izraelitkou zo Šunemu. Bola bezdetná a jej manžel bol už v pokročilom veku. K prorokovi Elizeovi bola mimoriadne pohostinná a Boh ju za pohostinnosť odmenil synom, ako to prostredníctvom svojho proroka sľúbil. O niekoľko rokov však chlapec zomrel. Predstav si, aká musela byť zdrvená. S manželovým dovolením išla asi 30 kilometrov k vrchu Karmel za Elizeom. Ten poslal napred do Šunemu svojho sluhu Geháziho. Jemu sa však nepodarilo priviesť chlapca späť k životu. Onedlho prišla do domu aj užialená matka s Elizeom. (2. Kráľ. 4:8–31) Pri tele chlapca sa Elizeus modlil. A stal sa zázrak! Chlapec ožil! Keď to matka videla, bola celá nadšená, že ho má späť. (2. Kráľ. 4:32–37) Chlapca zo Šunemu Boh „vyviedol hore“, a tak dokázal, že je schopný ľudí vzkriesiť. w17.12 1:7, 8

Je logické, že múdrosť, ktorá je opakom pochabosti, svedčí o zrelosti človeka. Duchovnú zrelosť nezískame len dosiahnutím určitého veku, ale tým, že si vypestujeme zdravú bázeň pred Jehovom a ochotu poslúchať jeho prikázania. (Žalm 111:10) Mladí, ktorí dosiahnu určitú mieru duchovnej zrelosti, nie „sú zmietaní ako na vlnách a unášaní sem a tam“ rôznymi žiadosťami a tlakom vrstovníkov. (Ef. 4:14) Naopak, robia pokroky a „cvičia svoju vnímavosť“, aby dokázali „rozlišovať medzi správnym a nesprávnym“. (Hebr. 5:14) Rozhodujú sa múdro, a tak dokazujú, že spejú k zrelosti. Práve takáto múdrosť je potrebná na záchranu. (Prísl. 24:14) Preto sa uisti, že tvoje deti vedia, aké hodnoty považuješ za najdôležitejšie. Z toho, čo hovoríš a robíš, musia vidieť, že žiješ v súlade s biblickými zásadami. (Rim. 2:21–23) w17.12 3:12, 13

Názor, že ľudia si môžu vyriešiť svoje problémy sami, môže byť pre mnohých príťažlivý. Prečo? Keby to bola pravda, znamenalo by to, že ľudia nepotrebujú, aby ich Boh viedol, a že si môžu robiť, čo sa im páči. Navyše táto predstava môže znieť presvedčivo, lebo podľa niektorých štúdií majú vojny, zločinnosť, choroby a chudoba klesajúcu tendenciu. Jedna správa uvádza: „Ľudstvu sa darí lepšie preto, lebo ľudia sa rozhodli urobiť z tohto sveta lepšie miesto.“ Keď budeš počuť nejaký svetský názor, ktorý by mohol oslabiť tvoju vieru, najprv starostlivo preskúmaj, čo o danom námete hovorí Božie Slovo. Potom sa o tom porozprávaj so skúseným spoluveriacim. Zamysli sa, prečo sa taký názor môže zdať príťažlivý, prečo je také zmýšľanie nesprávne a ako ho môžeš odmietnuť. Všetci sa môžeme uchrániť pred svetským zmýšľaním tak, že sa budeme riadiť nabádaním, ktoré dal apoštol Pavol v dnešnom dennom texte. w17.11 4:14, 17

Prečo farizeji nechceli prejavovať milosrdenstvo? V Božom Slove čítame, že „druhých považovali za nič“. (Luk. 18:9–14) Napodobňuj Jehovu, nie farizejov. Prejavuj druhým súcit. (Kol. 3:13) Keď ťa niekto prosí o odpustenie, snaž sa mu to uľahčiť. (Luk. 17:3, 4) Polož si otázky: Som ochotný druhým pohotovo odpustiť, aj keď sa voči mne viackrát previnia? Túžim obnoviť dobré vzťahy s tými, ktorí ma urazili alebo zranili? Ochota odpúšťať je skúškou našej pokory. Farizeji neobstáli v tejto skúške, pretože druhými pohŕdali. Ako kresťania však musíme byť pokorní a „považovať ostatných za vyšších od seba“, lebo len vtedy im budeme ochotne odpúšťať. (Fil. 2:3) Napodobníš Jehovu a obstojíš v tejto skúške pokory? Dbaj na to, aby sa tvoja ochota odpustiť podobala ceste, po ktorej sa druhým ľahko kráča, pretože ju udržiavaš v dobrom stave. Pohotovo odpúšťaj a nebuď urážlivý. (Kaz. 7:8, 9) w17.11 3:6 – 8

Keď porovnávaš svoje spevácke schopnosti s tým, ako spievajú iní, možno sa cítiš znechutený. Mal by si si však uvedomiť, že každý z nás má zodpovednosť chváliť Jehovu spevom. Preto neváhaj! Pri speve drž spevník hore, zdvihni hlavu a spievaj z celého srdca! (Ezdr. 3:11) V mnohých sálach Kráľovstva sú monitory, na ktorých môžeme sledovať text piesne, vďaka čomu sa nám ľahšie spieva. Je zaujímavé, že spev našich piesní bol zaradený aj do osnov školy služby Kráľovstva pre zborových starších. Z toho vidno, aký veľký dôraz sa kladie na to, aby starší v tejto veci dávali zboru dobrý príklad. Prečo sa mnohí váhajú zapojiť do spevu? Možno sa boja, že budú druhých rušiť, lebo nemajú dobrý hlas. Ale spomeň si, že keď rozprávame, „všetci sa mnohokrát potkýname“. (Jak. 3:2) A predsa nám to nebráni rozprávať. Tak prečo by nám naše nedokonalé spevácke schopnosti mali brániť, aby sme chválili Jehovu spevom? w17.11 1:9, 10

Po skončení siedmeho videnia má prorok Zechariáš veľa o čom premýšľať. Jehova sa zaručil, že nečestných ľudí bude za nesprávne konanie brať na zodpovednosť. Jeho sľub Zechariáša určite posilnil. No v reálnom živote sa nič nezmenilo. Nečestnosť ani iné nesprávne konanie nevymizli a dokončenie obnovy Jehovovho chrámu v Jeruzaleme bolo v nedohľadne. Ako to, že Židia tak rýchlo prestali robiť, čo im Boh prikázal? Vrátili sa do domoviny len preto, aby sledovali osobné záujmy? Jehova vedel, čo jeho ľud potrebuje, a tak dal svojmu prorokovi posledné videnie. Židov ním uistil, že ich miluje a že si cení všetko, čo preňho dovtedy urobili. Ubezpečil ich tiež, že ak sa vrátia k práci, ktorou ich poveril, bude ich chrániť. V súvislosti s výstavbou chrámu im sľúbil to, čo čítame v dnešnom dennom texte. w17.10 4:1, 5

Odvážni muži, ktorí ochotne prijímajú väčšiu zodpovednosť, sú pre zbor požehnaním. (1. Tim. 3:1) Niektorí sa však zdráhajú usilovať o úlohy v zbore. Brat sa možno kedysi dopustil nejakých chýb a teraz má pocit, že nemôže byť služobným pomocníkom alebo starším. Alebo si myslí, že nejakú úlohu by nezvládol. Ak máš také pocity aj ty, Jehova ti môže pomôcť nabrať odvahu. (Fil. 4:13) Nezabúdaj, že ani Mojžiš si v istom období netrúfal na jednu úlohu. (2. Mojž. 3:11) Ale Jehova mu pomohol. Mojžiš časom nabral odvahu a pridelenú úlohu splnil. Podobne sa môže stať odvážnym aj pokrstený brat, keď sa bude k Bohu vrúcne modliť o pomoc, keď si bude denne čítať Bibliu a keď bude rozjímať nad správami o ľuďoch, ktorí prejavili odvahu. Okrem toho môže poprosiť starších, aby ho školili, a môže sa ponúknuť, že pomôže, s čímkoľvek treba. w17.09 5:19

Nie je dôvod myslieť si, že Septuaginta, Viklefova Biblia, Biblia kráľa Jakuba či niektorý iný preklad boli preložené pod pôsobením Božieho ducha. A predsa, keď preskúmame, ako vznikli tieto a mnohé ďalšie preklady, jednoznačne vidíme, že Božie Slovo pretrvalo, presne ako to Boh sľúbil. Neposilňuje to tvoju vieru, že aj ostatné Jehovove sľuby sa splnia? (Joz. 23:14) Keď premýšľame nad tým, ako Jehova celé stáročia ochraňoval Bibliu, posilňuje to nielen našu vieru, ale aj našu lásku k nemu. Ale prečo nám Jehova vlastne dal svoje Slovo? A prečo sa zaručil, že pretrvá? Preto, lebo nás miluje a chce nás vyučovať na náš úžitok. (Iz. 48:17, 18) Teda je prirodzené a aj správne, keď mu lásku opätujeme a poslúchame jeho prikázania. (1. Jána 4:19; 5:3) w17.09 3:13, 14

Učiť deti, aby uplatňovali príkaz v dnešnom dennom texte, môže byť zvlášť náročné, ak tvoj manželský partner neslúži Jehovovi. Preto sa musíš obzvlášť snažiť, aby si dával deťom dobrý príklad a prejavoval svojmu partnerovi úctu. Zameriavaj sa na jeho dobré vlastnosti a hovor mu, že si ho ceníš. Nevyjadruj sa o ňom pred deťmi negatívne. Vysvetli im, že každý sa musí sám rozhodnúť, či bude slúžiť Jehovovi. Keď bude neveriaci rodič vidieť, ako úctivo sa deti k nemu správajú, môže ho to pritiahnuť k pravému uctievaniu. Niektorí manželia zakazujú manželke, aby sa s deťmi rozprávala o Biblii alebo aby ich brala na zhromaždenia. Kresťanská manželka by napriek tomu mala robiť všetko, čo môže, aby učila deti pravdu. (Sk. 16:1; 2. Tim. 3:14, 15) Mala by rešpektovať manželovo prianie, ale súčasne by mala využívať všetky príležitosti, aby hovorila s deťmi o svojej viere, aby im vštepovala morálne zásady a aby ich učila o Jehovovi. (Sk. 4:19, 20) w17.10 2:9, 10

Boh stvoril ľudí na svoj obraz. A keďže Jehova je súcitný, pre ľudí je prirodzené zaujímať sa o druhých. Aj ľudia, ktorí nepoznajú pravého Boha, často prejavujú súcit. (1. Mojž. 1:27) V Biblii je mnoho príbehov, z ktorých vyniká práve súcit. Jedným z nich je napríklad správa o dvoch prostitútkach, ktoré sa pred Šalamúnom dohadovali o tom, ktorá z nich je skutočnou matkou dieťaťa. Keď ich Šalamún vyskúšal a prikázal, aby bolo dieťa rozseknuté napoly, pravá matka dieťaťa pocítila súcit. To ju podnietilo zakročiť, hoci vedela, že dieťa potom dostane druhá žena. (1. Kráľ. 3:23–27) Alebo si spomeň na faraónovu dcéru, ktorá zachránila život malému Mojžišovi. Aj keď si uvedomovala, že to bolo dieťa Hebrejov, ktoré nemalo byť ponechané nažive, „pocítila k nemu súcit“ a rozhodla sa, že ho vychová ako vlastné. (2. Mojž. 2:5, 6) w17.09 2:2, 3

Od všetkých pravých Božích služobníkov sa očakáva, že budú pokorní. Prejavovaním pokory sa dosahuje veľa dobrého. (Prísl. 22:4) Vďaka tejto vlastnosti vládne v zbore pokoj a jednota. A keď si rozvíjame pokoru, umožňujeme Bohu, aby nám prejavoval nezaslúženú láskavosť. Apoštol Peter uviedol: „Všetci sa... prepášte pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ (1. Petra 5:5) Dnešný svet považuje miernych a trpezlivých ľudí za slabochov. To je však veľmi ďaleko od pravdy! Miernosť a zhovievavosť alebo trpezlivosť sú vlastnosti, ktoré pochádzajú od najmocnejšej Bytosti vo vesmíre. A Jehova je v prejavovaní miernosti a trpezlivosti najlepším príkladom. Veď sa zamyslime, ako prostredníctvom anjelov reagoval, keď s ním vyjednávali Abrahám a Lót. (1. Mojž. 18:22–33; 19:18–21) Okrem toho vyše 1 500 rokov znášal spurné správanie izraelského národa. (Ezech. 33:11) w17.08 4:13, 14

Vďaka modlitbe môžeme získať Boží pokoj. A všimnime si, že „Boží pokoj... prevyšuje každé myslenie“. Čo to znamená? Podľa niektorých prekladateľov tento pokoj „presahuje všetky naše sny“ alebo „prekonáva všetky ľudské plány“. Pavol tu v podstate hovorí, že „Boží pokoj“ má moc, akú si ani nedokážeme predstaviť. Takže aj keby sa z nášho pohľadu zdalo, že nejaká situácia je beznádejná, Jehova vie, ako ju vyriešiť, a môže urobiť niečo mimoriadne. (2. Petra 2:9) Čo nám pomôže, aby sme si aj v náročných situáciách zachovali „Boží pokoj“? Mali by sme si udržiavať blízky vzťah k nášmu Bohu, Jehovovi. To je možné iba „prostredníctvom Krista Ježiša“, ktorý dal svoj život ako výkupné. Toto opatrenie je ďalším z úžasných darov od nášho Otca. Na základe výkupného nám Jehova odpúšťa hriechy a umožňuje nám približovať sa k nemu s čistým svedomím. (Ján 14:6; Jak. 4:8; 1. Petra 3:21) w17.08 2:7, 15

Len sám človek, ktorý stratil niekoho blízkeho, vie, akú bolesť prežíva, a niekedy môže byť preňho ťažké hovoriť o svojich najvnútornejších pocitoch. Aj keď niekto hovorí o svojich pocitoch, pre druhých nie je vždy ľahké pochopiť, čo sa snaží povedať. Je pochopiteľné, že niekedy nevieme, čo povedať človeku, ktorý veľmi žiali. To najlepšie, čo v takých situáciách väčšinou môžeme urobiť, je „plakať s tými, ktorí plačú“. (Rim. 12:15) Ak je pre teba ťažké povedať pozostalému niečo osobne, môžeš ho utešiť tak, že mu pošleš nejakú pohľadnicu, e-mail, esemesku alebo list. Môžeš napríklad citovať povzbudzujúci biblický verš, spomenúť nejakú peknú vlastnosť toho, kto zomrel, alebo zaspomínať na niečo príjemné, čo ste spolu zažili. Kresťanovi, ktorému niekto zomrel, môže veľmi pomôcť aj to, keď sa budeš zaňho modliť – či už sám, alebo s ním. w17.07 2:13 – 16

Čo ak zistíme, že manželský život nespĺňa naše očakávania? Možno dokonca zažívame vážne problémy. Ak je to tak, potom je dobré zamyslieť sa nad tým, ako Jehova zaobchádzal s izraelským národom. Aby vyjadril svoj vzťah k tomuto národu, označil sám seba za manžela. (Iz. 54:5; 62:4) Ale bolo to veľmi náročné „manželstvo“. Jehova sa však tak rýchlo nevzdal. Znovu a znovu prejavoval Izraelitom milosrdenstvo a verne dodržiaval zmluvu, ktorú s nimi uzavrel. (Žalm 106:43–45) Keď vidíme, ako verne ich miloval, určite nás to k nemu veľmi priťahuje. Manželské dvojice, ktoré milujú Jehovu, ho napodobňujú. Nesnažia sa ukončiť svoje manželstvo nejakým nebiblickým spôsobom. Uvedomujú si, že Jehova je Pôvodcom manželstva a želá si, aby sa jeden druhého pridržiavali. Jediným biblickým dôvodom na rozvod a vstup do nového manželstva je sexuálna nemravnosť. (Mat. 19:5, 9) Keď obaja robia, čo môžu, aby situáciu zlepšili, zastávajú sa Jehovovej zvrchovanosti. w17.06 4:17, 18

Satan Diabol spochybňuje oprávnenosť Jehovovej zvrchovanosti. Chce, aby si ľudia mysleli, že Božia vláda je zlá a že Jehova upiera ľuďom niečo dobré. Podľa Diabla sú ľudia oveľa šťastnejší a darí sa im lepšie, keď si vládnu sami. (1. Mojž. 3:1–4) Satan v podstate tvrdí, že každý človek zavrhne Jehovovu vládu, keď bude trpieť. (Jób 2:4, 5) Jehova poskytol ľuďom dostatok času, aby všetci jasne pochopili, že život bez jeho vlády je len trápením. Samozrejme, Jehova vie, že Satanove obvinenia sú falošné. Tak prečo ponechal Satanovi čas, aby svoje tvrdenia dokázal? Pretože sporná otázka, ktorú vzniesol Satan, sa týka všetkých inteligentných tvorov v nebi i na zemi. (Žalm 83:18) Prvá ľudská dvojica zavrhla Jehovovu vládu a odvtedy to urobili mnohí ďalší. Následkom toho si niektorí môžu klásť otázku, či Diabol nemá pravdu. w17.06 3:3, 4

Vďaka službe sa môžeš veľa naučiť. Osvojíš si dobré pracovné návyky, schopnosť komunikovať, získaš sebadôveru a naučíš sa byť taktný. (Prísl. 21:5; 2. Tim. 2:24) Keď vyučuješ biblickú pravdu, ešte viac sa uisťuješ, že tvoja viera je založená na Biblii, a to ti prináša mimoriadne uspokojenie. Učíš sa tiež úzko spolupracovať s Jehovom. (1. Kor. 3:9) Zo služby môžeš mať radosť, aj keď v obvode iba málo ľudí reaguje na dobré posolstvo. Vedenie biblických štúdií je tímová práca. Na vyhľadávaní úprimných ľudí sa zúčastňujú všetci členovia zboru. Možno len jeden z nich nájde človeka, ktorý prijme pravdu, ale všetci sa o to snažili, a tak z toho môže mať každý radosť. Napríklad Brandon slúžil deväť rokov ako priekopník v obvode, kde sa málo ľudí zaujíma o dobré posolstvo. Hovorí: „Je pravda, že som ešte nikoho nepriviedol ku krstu, ale iní áno. Som rád, že už v mladosti som si dal cieľ plne sa zamerať na službu.“ (Kaz. 11:6) w17.07 4:7, 9, 10

Anna bola neplodná, ale druhá Elkánova manželka Peninna mala veľa detí. (1. Sam. 1:4–7) Anna musela „rok čo rok“ znášať posmech zo strany Peninny a to jej spôsobovalo obrovskú bolesť. Úľavu nachádzala, keď o tom hovorila Jehovovi v modlitbe. (1. Sam. 1:12) Bola si istá, že Jehova jej dá syna alebo ju vypočuje iným spôsobom. Kým sme nedokonalí a žijeme v Satanovom svete, nevyhneme sa ťažkostiam ani trápeniu. (1. Jána 5:19) Nie sme však ponechaní sami na seba. Môžeme sa obracať na Jehovu, „Boha každej útechy“, a prosiť ho o pomoc, keď máme problémy alebo zažívame bolesť. (2. Kor. 1:3) Anna tiež vylievala svoje srdce Jehovovi. My by sme mali robiť to isté. Ale nestačí v modlitbe len spomenúť, ako sa cítime. Musíme Jehovu úpenlivo prosiť, teda vrúcne mu povedať o všetkých svojich pocitoch. (Fil. 4:6, 7) w17.06 1:10, 11

Učeníci za celú noc nechytili ani jednu rybu. Ale vzkriesený Ježiš im povedal: „‚Hoďte sieť napravo od člna a nájdete.‘ Hodili ju teda, ale nevládali ju vytiahnuť pre množstvo rýb.“ (Ján 21:1–6) Ježiš im potom pripravil raňajky, a keď sa najedli, obrátil sa na Šimona Petra s otázkou, ktorá je v dnešnom dennom texte. Čo tým Ježiš myslel? Peter bol rybár a svoju prácu mal veľmi rád. A tak sa zdá, že Ježiš sa ho pýtal, kde je jeho srdce. Má silnejší vzťah k rybám a k práci rybára ako k Ježišovi a jeho učeniu? Peter mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že mám k tebe náklonnosť.“ (Ján 21:15) Peter podľa týchto slov naozaj žil. Od tej chvíle dokazoval svoju lásku ku Kristovi tak, že sa pohrúžil do diela robenia učeníkov a stal sa jedným z pilierov kresťanského zboru v prvom storočí. w17.05 4:1, 2

Pavol bol pevne presvedčený, že Jehova sa oňho s láskou postará, a to mu pomáhalo vyrovnávať sa s náročnými situáciami. Nedovolil, aby ho nepriaznivé okolnosti zlomili. Čo mu dávalo silu? Stále sa spoliehal na „Boha každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“. (2. Kor. 1:3, 4) Komunikácia prostredníctvom modlitby je základom blízkeho vzťahu k Bohu. (Žalm 86:3; Rim. 12:12; 1. Tes. 5:17) Keď si vyhradíme dostatok času, aby sme sa nášmu nebeskému Otcovi zverili so svojimi najvnútornejšími myšlienkami a najhlbšími pocitmi, určite nás to k nemu priblíži. (Žalm 65:2) A keď vidíme, ako Jehova odpovedá na naše modlitby, naša láska k nemu rastie. Ešte viac si uvedomíme, že „Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú“. (Žalm 145:18) Budeme pevne presvedčení, že Jehova nás miluje a podporí nás, a to nám pomôže zvládnuť ďalšie skúšky viery. w17.05 3:9, 10

Ako zareaguješ, keď starší urobia rozhodnutie, ktorému nerozumieš alebo s ktorým možno nesúhlasíš? Takáto situácia môže byť pre teba skúškou, či dôveruješ Jehovovi a jeho organizácii. Prečo takúto skúšku zvládneš lepšie, keď budeš pokorný? Uveďme si dva dôvody. Po prvé, ak sme pokorní, ochotne pripustíme, že nepoznáme všetky skutočnosti. Ale bez ohľadu na to, koľko toho o nejakej situácii vieme, nevidíme ľuďom do srdca. Tam vidí len Jehova. To je nevyvrátiteľný fakt. Keď naň pamätáme, pokorne uznáme, že máme určité obmedzenia, a budeme ochotní upraviť svoj názor na nejakú vec. Po druhé, ak sme pokorní, budeme poddajní a budeme trpezlivo čakať na Jehovu, kým situáciu nenapraví. V Biblii čítame: „So skazeným to však vôbec nedopadne dobre, ani nepredĺži svoje dni.“ (Kaz. 8:12, 13) Môžeme si byť istí, že naša pokorná reakcia prinesie v duchovnom ohľade úžitok nielen nám, ale i všetkým ostatným, ktorých sa záležitosť týka. (1. Petra 5:5) w17.04 4:10, 11

Je očividné, že Jozef sa stal obeťou veľkej krivdy. Vysvetlil, že zločin, z ktorého bol obvinený, vôbec nespáchal. Preto čašníka požiadal, aby sa o ňom zmienil pred faraónom. S akým cieľom? Povedal mu: „Dostaneš ma z tohto domu.“ (1. Mojž. 40:14) Jozef si veľmi dobre uvedomoval, že je obeťou nespravodlivosti. Nezmieril sa so situáciou, v ktorej sa ocitol, a pokúsil sa niečo urobiť. To, čo sa mu stalo, jasne opísal čašníkovi, ktorý mu mohol pomôcť. V tejto súvislosti je zaujímavá jedna skutočnosť. Nikde v Biblii nenachádzame ani náznak toho, že by Jozef niekomu povedal, že ho uniesli jeho bratia. Nepovedal to dokonca ani faraónovi. Keď jeho bratia prišli do Egypta a zmierili sa s Jozefom, faraón ich privítal a ponúkol im možnosť usadiť sa v Egypte. Odkázal im, aby využívali všetko „to dobré z celej egyptskej krajiny“. (1. Mojž. 45:16–20) w17.04 3:12, 13

Jeden z dôvodov, prečo má Jehova právo byť Zvrchovaným Panovníkom, je ten, že dokonale všetko pozná a je nesmierne múdry, takže dokáže vládnuť nad svetom. Pouvažujme napríklad o tom, že Boh dal svojmu Synovi schopnosť zázračne uzdraviť ľudí z chorôb, ktoré nedokázal vyliečiť žiadny lekár. (Mat. 4:23, 24; Mar. 5:25–29) Z Jehovovho pohľadu to však nebol zázrak. Jehova rozumie všetkým procesom v ľudskom tele a má schopnosť uzdraviť každú chorobu. Dokáže tiež priviesť ľudí späť k životu a zabrániť prírodným katastrofám. Tomuto svetu pod Satanovou nadvládou sa stále nedarí vyriešiť národné či medzinárodné spory. Len Jehova, ktorý je nadovšetko múdry, dokáže zabezpečiť na celom svete mier. (Iz. 2:3, 4; 54:13) Čím viac sa dozvedáme o tom, aký je múdry, tým viac sa stotožňujeme so slovami apoštola Pavla, ktorý napísal slová dnešného denného textu. w17.06 4:6, 7

V súčasnosti majú mnohí k manželstvu ľahkovážny postoj. Keď vo vzťahu vznikne napätie, vzdajú sa a manželského partnera opustia. Takéto konanie je však nekresťanské. (1. Kor. 7:27) Keď niekto poruší manželský sľub, je to rovnako závažné, ako keby oklamal Boha. A Boh nenávidí klamstvo. (3. Mojž. 19:12; Prísl. 6:16–19) Nenávidí tiež rozvod, lebo ho považuje za zradu. (Mal. 2:13–16) Ježiš učil, že manželia sa môžu rozviesť iba v prípade, ak sa jeden z nich dopustí nevery a nevinný partner sa rozhodne, že mu neodpustí. (Mat. 19:9; Hebr. 13:4) A ako je to s rozlukou? V Biblii sa píše aj o takejto situácii. (1. Kor. 7:10, 11) Nenachádzame v nej žiaden dôvod, prečo by manželia mali žiť oddelene. Niektorí kresťania však dospeli k záveru, že na rozluku majú vážny dôvod. Môže ním byť extrémne ohrozenie života alebo duchovného stavu kresťana, keď je partner násilnícky alebo presadzuje odpadlícke názory. w17.04 1:14 – 16