September

Vychovávať dieťa „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“ je pre kresťanských rodičov veľkou cťou. (Ef. 6:4; Žalm 127:3) Každé dieťa, ktoré sa narodilo v starovekom Izraeli, bolo automaticky zasvätené Jehovovi. Ale o dnešných deťoch, ktoré sa narodia do kresťanských rodín, to neplatí. A nededí sa ani láska k Bohu a k pravde. Preto už od narodenia dieťaťa by rodičia mali mať za cieľ pomáhať mu, aby sa zasvätilo Jehovovi a dalo sa pokrstiť, a tak z neho vychovať Kristovho nasledovníka. Nič nie je dôležitejšie. Prečo? Pretože len ak sa človek zasvätí Jehovovi, dá sa pokrstiť a verne mu slúži, môže byť počas nadchádzajúceho veľkého súženia označený na prežitie. (Mat. 24:13) Rodičia, pevne veríme, že aj vy zažijete radosť a uspokojenie z toho, že vaše deti zasvätia svoj život Jehovovi a dajú sa pokrstiť. w18.03 2:16, 17

Všetci, ktorým bola zverená biblická zodpovednosť naprávať druhých, či už v rodine, alebo v zbore, konajú múdro, keď napodobňujú Ježiša. Tak dávajú najavo, že chcú, aby ich formoval Boh a jeho Syn. Keď sa dávame naprávať Jehovom a keď napodobňujeme Jehovu a Ježiša pri usmerňovaní druhých, zažívame nespočetné požehnania. Rodiny a zbory sa už dnes stávajú oázou pokoja, kde sa cítime milovaní a v bezpečí a kde si nás druhí vážia. No to je len malou ukážkou toho, čo má prísť. (Žalm 72:7) Bez zveličovania môžeme povedať, že Jehova nás dnes napráva preto, aby nás pripravil na večný život v pokojných podmienkach, keď budeme žiť ako zjednotená rodina pod jeho otcovskou ochranou. (Iz. 11:9) Ak budeme naprávanie vnímať ako prípravu na budúcnosť, naučíme sa viac si ho ceniť a považovať ho za nádherný dôkaz Božej nesmiernej lásky. w18.03 4:15, 17, 19

Ľudia, ktorí prichádzali za Jánom, aby ich pokrstil, to robili na znak pokánia z hriechov proti mojžišovskému Zákonu. (Mat. 3:1–6) Ale ten najdôležitejší krst, ktorý Ján vykonal, nemal nič spoločné s pokáním. Ján mal úžasnú česť pokrstiť Ježiša, dokonalého Božieho Syna. (Mat. 3:13–17) Ježiš sa nedopustil žiadneho hriechu, a tak sa nemusel kajať. (1. Petra 2:22) Jeho krst bol symbolom toho, že je pripravený konať Božiu vôľu. (Hebr. 10:7) Počas Ježišovej pozemskej služby vykonávali krst aj Ježišovi učeníci. (Ján 3:22; 4:1, 2) Rovnako ako Ján, aj oni krstili ľudí, ktorí sa kajali z hriechov proti mojžišovskému Zákonu. Po Ježišovej smrti a vzkriesení sa však ľudia, ktorí sa rozhodli stať Kristovými nasledovníkmi, krstili z iného dôvodu. w18.03 1:6, 7

Čo znamená byť duchovným človekom? Duchovný človek je zameraný na konanie Božej vôle, čo neplatí o telesnom človeku. Duchovne zmýšľajúci ľudia sa snažia byť „napodobňovateľmi Boha“. (Ef. 5:1) To znamená, že vynakladajú úsilie, aby uvažovali tak, ako uvažuje Jehova, a pozerali sa na veci z jeho uhla pohľadu. Boh je pre nich skutočnou osobou. Na rozdiel od telesne zmýšľajúcich ľudí sa snažia riadiť Jehovovými normami vo všetkých oblastiach svojho života. (Žalm 119:33; 143:10) Vyhýbajú sa skutkom tela a rozvíjajú si „ovocie ducha“. (Gal. 5:22, 23) Aby sme ešte jasnejšie pochopili výraz „duchovne zmýšľajúci“, pouvažujme o nasledujúcom prirovnaní: O človeku, ktorý sa vie pohybovať v obchodných záležitostiach, sa dá povedať, že má „obchodného ducha“ alebo že má „obchodnícke zmýšľanie“. Podobne o niekom, kto si veľmi cení duchovné a náboženské hodnoty, sa hovorí, že má duchovné zmýšľanie. w18.02 3:3, 6

Daniel žil v zajatí v Babylone. Mesto bolo plné modlárstva a špiritizmu. Navyše Babylončania pohŕdali Židmi a posmievali sa im, ako aj ich Bohu, Jehovovi. (Žalm 137:1, 3) To určite zraňovalo verných Židov, ako bol Daniel. Ten sa zakrátko dostal do ťažkostí pre jedlo a pitie, lebo sa rozhodol, „že sa neznečistí kráľovými lahôdkami“. (Dan. 1:5–8, 14–17) Ale menej nápadnou skúškou pre Daniela mohlo byť to, že mal výnimočné schopnosti, vďaka ktorým dostal od kráľa vysoké postavenie. (Dan. 1:19, 20) Napriek tomu sa nezačal správať arogantne ani tvrdohlavo, ale zostal pokorný a skromný. Za všetko pripisoval zásluhu Jehovovi. (Dan. 2:30) Zamysli sa: Jehova dal do Biblie zapísať, že Daniel spolu s Noachom a Jóbom nám dali príklad hodný napodobňovania. (Ezech. 14:14) Noach a Jób už dokázali svoju vernosť až do konca života, ale Daniel bol v tom čase ešte len mladý muž. Jehova mu veľmi dôveroval! A Daniel ho nesklamal, lebo prejavoval vieru a bol poslušný po celý život. w18.02 1:11, 12

Ježiš mal vyrovnaný pohľad na to, čo znamená tešiť sa zo života. Prijal pozvanie na „svadobnú hostinu“ a inokedy na „veľkú hostinu“. (Ján 2:1–10) Na svadbe zázračne premenil vodu na víno a postaral sa o to, aby ho bolo dostatok. Ježiš však neviedol život zameraný na pôžitky. Na prvé miesto dával Jehovu a neúnavne sa namáhal v prospech druhých. Ochotne podstúpil mučenícku smrť na kole, aby iní mohli získať život. Svojim nasledovníkom povedal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“ (Mat. 5:11, 12) Ak milujeme Boha, budeme sa starostlivo vyhýbať nielen veciam, o ktorých vieme, že sa mu nepáčia, ale aj veciam, o ktorých si nie sme celkom istí, či sa mu páčia. (Mat. 22:37, 38) w18.01 4:16 – 18

Jehovovi dávame preto, lebo ho milujeme a sme mu vďační za všetko, čo pre nás robí. Kráľ Dávid uznal, že všetko, čo dostávame, je od Jehovu a že všetko, čo mu dávame, pochádza z toho, čo nám dal on. (1. Par. 29:11–14) Keď sme štedrými darcami a nielen príjemcami, má to na nás pozitívny vplyv. Predstavme si dieťa, ktoré dá svojim rodičom darček z malého vreckového, ktoré od nich dostáva. Rodičia sa takému daru určite veľmi potešia. Alebo je pekné, keď syn či dcéra, ktorí slúžia ako priekopníci a žijú doma, prispievajú rodičom na chod domácnosti. Aj keby to rodičia nevyžadovali, zrejme taký príspevok prijmú, lebo týmto spôsobom im dieťa prejaví vďačnosť za všetko, čo preň robia. Podobne aj Jehova vie, že keď dávame zo svojich hodnotných vecí, je to pre nás dobré. w18.01 3:4, 6

Deťom nestačí, aby im rodičia len povedali, čo je správne a čo nesprávne. Mali by im tiež pomôcť, aby uvažovali napríklad nad takýmito otázkami: Prečo Biblia zakazuje niektoré veci, hoci nás priťahujú? Čo ma presviedča, že biblické rady sú vždy na moje dobro? (Iz. 48:17, 18) Ak sa vaše dieťa chce dať pokrstiť, pomôžte mu, aby sa zamyslelo aj nad týmito otázkami: Som ochotný prijať zodpovednosť, ktorú budem mať, keď sa dám pokrstiť? Aký úžitok mi to prinesie? Čoho sa budem musieť vzdať? Vnímam to tak, že získam omnoho viac než stratím? (Mar. 10:29, 30) Po krste si takéto otázky pravdepodobne položí každý. Preto je veľmi dôležité dôkladne ich rozobrať s deťmi ešte pred krstom. Keď sa nad nimi vážne zamyslia, samy sa presvedčia, že žiť v súlade s biblickými zásadami je vždy v ich najlepšom záujme. w17.12 3:14, 15

Mnohí naši drahí bratia a sestry zápasia s vážnou chorobou. Iní, hoci už sami nie sú najmladší, sa starajú o zostarnutých príbuzných. Ďalší musia vynakladať veľké úsilie, aby svojej rodine zabezpečili nie luxusné, ale iba základné veci potrebné pre život. A vieme, že mnohí zápasia nielen s jedným, ale s viacerými problémami súčasne. Pamätajme však, že ak sa Jehova zaujíma o neživé stvorenie, o čo viac sa zaujíma o teba. Cení si, že mu slúžiš preto, lebo ho miluješ, a nie preto, že by si musel. (Žalm 19:1, 3, 14) Náš nebeský Otec ťa dôkladne pozná. V Biblii čítame, že sú nám „sčítané i všetky vlasy na hlave“. (Mat. 10:30) Okrem toho žalmista nás uisťuje: „Jehova vie o dňoch bezchybných.“ (Žalm 37:18) Teda Jehova vidí, aké skúšky zažívaš, a môže ti vliať potrebnú silu, aby si ich všetky zvládol. w18.01 1:1, 4

Keď Peter vzkriesil Tabitu, bolo to také pôsobivé, že „mnohí uverili v Pána“. Títo noví učeníci mohli vydávať svedectvo tak o Ježišovi, ako aj o tom, že Jehova dokáže kriesiť mŕtvych. (Sk. 9:36–42) Iní ľudia boli očitými svedkami ďalšieho vzkriesenia. Odohralo sa v Troade na území dnešného Turecka. Na zhromaždení, ktoré sa konalo na treťom poschodí jedného domu, bol aj apoštol Pavol. Hovoril na ňom až do polnoci. Medzi poslucháčmi bol aj mladý Eutychus, ktorý sedel v okne. V jednej chvíli zadriemal a vypadol. Prvý, kto k nemu pribehol, bol možno lekár Lukáš. Prezrel ho a vyslovil jednoznačný záver: Eutychus nie je iba zranený a v bezvedomí, je mŕtvy! Dolu zišiel aj Pavol a objal mŕtve telo. Po chvíli zvolal, čo nikto nečakal: „Jeho duša je v ňom.“ Všetkých očitých svedkov to muselo ohromiť! Keďže videli, ako Pavol vzkriesil mŕtveho, „veľmi sa potešili“. (Sk. 20:7–12) w17.12 1:10, 11

Darí sa ľuďom riešiť problémy, ktoré ich sužujú už od nepamäti? Nie. Ľudia sa vôbec nenaučili predchádzať vojnám. Zločiny, ako sú kybernetické útoky, domáce násilie a terorizmus, vzrastajú hrozivým tempom. A rozmáhajú sa aj smrteľné choroby. Súčasné ekonomické a politické systémy sú podporované ľuďmi, ktorí majú sebecké pohnútky. Preto je jasné, že takíto ľudia nemôžu odstrániť vojny, zločinnosť, choroby a chudobu – to dokáže len Božie Kráľovstvo. Zamyslime sa nad tým, čo urobí pre ľudstvo Jehova. Vojny: Božie Kráľovstvo odstráni hlboko zakorenené príčiny vojen, akými je napríklad sebectvo, korupcia, patriotizmus, falošné náboženstvo a sám Satan. (Žalm 46:9) Zločinnosť: Božie Kráľovstvo už teraz vyučuje milióny ľudí, aby sa navzájom milovali a jeden druhému dôverovali. To nedokáže žiadna iná vláda. (Iz. 11:9) Choroby: Jehova požehná svoj ľud, aby sa tešil z dokonalého zdravia. (Iz. 35:5, 6) Chudoba: Jehova ju odstráni a zabezpečí svojmu ľudu duchovnú a telesnú prosperitu. (Žalm 72:12, 13) w17.11 4:14 – 16

Hlavným účelom útočištných miest bolo chrániť Izraelitov, aby neniesli vinu za neúmyselne preliatu krv. Jehova miluje život a nenávidí „ruky prelievajúce nevinnú krv“, čiže vraždu. (Prísl. 6:16, 17) Spravodlivý a svätý Boh nemohol ignorovať ani smrť následkom nehody. Na rozdiel od Jehovu znalci Písma a farizeji prejavovali ľahkomyseľný postoj k životu. V akom ohľade? Ježiš im povedal: „Vzali ste kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, ktorí vchádzali, ste prekážali!“ (Luk. 11:52) Mali ľuďom pomáhať, aby pochopili význam Božieho Slova a kráčali po ceste k večnému životu. Namiesto toho sa ich snažili odvrátiť od „Hlavného Sprostredkovateľa života“, Ježiša, a viedli ich po ceste, ktorá sa končí večným zničením. (Sk. 3:15) Pyšní a sebeckí znalci Písma a farizeji sa vôbec nezaujímali o život a blaho svojich blížnych. Boli krutí a nemilosrdní! w17.11 3:9, 10

Keď si sa začal stretávať s Jehovovými svedkami, príbuzným si o tom možno ani nepovedal. Ale ako rástla tvoja viera, uvedomil si si, že by si im mal otvorene povedať, čomu veríš. Tento odvážny krok možno viedol k tomu, že ti začali robiť problémy. Ak je to tak, snaž sa ich pochopiť. Biblická pravda, ktorú sme spoznali, nás napĺňa radosťou, ale naši príbuzní sú možno presvedčení, že sme sa stali obeťou podvodu alebo že sme vstúpili do nejakej sekty. Možno si myslia, že ich už nemáme radi, lebo sa s nimi nezúčastňujeme na rôznych oslavách. Môžu sa dokonca báť, že Boh nás za to potrestá. A tak by sme k nim mali byť empatickí. Snažme sa vidieť veci z ich hľadiska a pozorne si ich vypočujme, aby sme zistili, z čoho majú obavy. (Prísl. 20:5) Apoštol Pavol sa usiloval pochopiť „ľudí každého druhu“, aby sa s nimi mohol podeliť o dobré posolstvo. Podobný prístup môže pomôcť aj nám. (1. Kor. 9:19–23) w17.10 2:11, 12

Niekedy možno váhame spievať, pretože nevieme, ako máme spievať. Keď však uplatníme niekoľko jednoduchých návrhov, môžeme sa zlepšiť. Ak chceš spievať hlasnejšie, musíš sa naučiť správne dýchať. Podobne ako žiarovka nemôže svietiť bez elektrickej energie, ani ty nemôžeš hovoriť či spievať bez toho, aby si sa nadýchol. Mal by si spievať aspoň tak hlasno, ako hovoríš, alebo ešte hlasnejšie. V súvislosti so spevom nás Biblia na viacerých miestach vyzýva, aby sme „radostne volali“ na chválu Jehovu. (Žalm 33:1–3) Vyskúšaj nasledujúce návrhy: Vyber si zo spevníka svoju obľúbenú pieseň. Silným a pevným hlasom prečítaj text celej piesne. Potom rovnakým spôsobom prečítaj na jeden nádych jednu hudobnú frázu. Nakoniec zaspievaj frázu tým istým zvučným hlasom. (Iz. 24:14) Pomocou takéhoto cvičenia získaš silnejší hlas a to skvalitní tvoj spev. Nedaj sa odradiť ani sa necíť trápne! w17.11 1:11 – 13

Židia cestou do Jeruzalema iste dlhé hodiny premýšľali o novom domove a rozprávali sa o ňom. Najstarší spomedzi nich im opisovali, aký bol Jeruzalem a jeho chrám kedysi krásny. (Ezdr. 3:12) Ako by si sa cítil, keby si cestoval s nimi a prvýkrát zahliadol Jeruzalem, svoj nový domov? Sklamal by ťa pohľad na zrúcané budovy, zarastené burinou? Porovnával by si zborené hradby Jeruzalema, tu a tam prerušované na miestach, kde boli kedysi brány a strážne veže, s mohutnými dvojitými hradbami Babylona? Ich ten pohľad neodradil. Prečo? Lebo už počas dlhej cesty domov cítili, ako im Jehova pomáha. Na mieste, kde kedysi stál chrám, postavili krátko po príchode oltár a začali Jehovovi denne prinášať obete. (Ezdr. 3:1, 2) w17.10 4:2, 3

Šalamún sa o odvahe pravdepodobne veľa naučil od svojho otca. Dávid prejavil mimoriadnu odvahu, keď sa postavil zoči-voči obrovitánskemu skúsenému bojovníkovi Goliátovi. A s Božou pomocou ho zabil hladkým kameňom. (1. Sam. 17:45, 49, 50) Teda bolo úplne namieste, že Dávid neskôr vyzval Šalamúna, aby bol odvážny a postavil chrám. Povedal mu, že Jehova bude s ním, až kým nedokončí výstavbu chrámu. Otcove slová sa hlboko vryli do Šalamúnovej mysle a srdca a vďaka tomu Šalamún dokončil prácu, hoci bol mladý a neskúsený. Prejavil veľkú odvahu, konal a s Jehovovou pomocou za sedem a pol roka dokončil úchvatný chrám. Jehova môže aj nám podobne ako Šalamúnovi pomôcť prejavovať odvahu a dokončiť to, čo robíme, či už v rodine, alebo v zbore. (Iz. 41:10, 13) Keď sme v uctievaní Jehovu odvážni, môžeme si byť istí, že dnes i v budúcnosti dostaneme od neho veľa dobrého. w17.09 5:3, 4, 20, 21

Ako Jehovovi služobníci sme presvedčení, že Božie slovo, teda posolstvo od Boha, je „živé a vykonáva moc“. Mnohí z nás sú živým dôkazom toho, že Biblia má moc meniť životy. Niektorí naši spolukresťania v minulosti kradli, boli závislí od drog alebo žili nemravne. Iní dosiahli vo svete určitý úspech, ale aj tak cítili, že im v živote niečo chýba. (Kaz. 2:3–11) Našťastie mnohým ľuďom, ktorí sa kedysi životom len pretĺkali a nemali žiadnu nádej, Biblia pomohla zmeniť sa a nájsť cestu života. V Strážnej veži v rubrike „Biblia mení životy“ si určite čítal už veľa pútavých príbehov o našich bratoch a sestrách, ktorí urobili takéto zmeny. A iste si si všimol, že s pomocou Biblie robí kresťan duchovný pokrok aj po krste. w17.09 4:1

Z Lótovej skúsenosti vidno, že Jehova dobre vie, v akej ťažkej situácii sú niekedy jeho verní služobníci. (Iz. 63:7–9; Jak. 5:11; 2. Petra 2:9) Okrem toho svojich služobníkov učí, aké dôležité je byť súcitný. Vidíme to napríklad z jedného zákona, ktorý dal Izraelitom. Keď niekto niekomu požičal peniaze, mohol si od dlžníka vziať odev ako zálohu. (2. Mojž. 22:26, 27) Tento odev však musel dlžníkovi vrátiť do západu slnka, aby sa mal v noci čím prikryť. Keby mu chýbal súcit, možno by sa zdráhal urobiť to. Jehova však svojich služobníkov nabádal, aby boli súcitní a nekonali necitlivo. Všimli sme si zásadu, ktorá plynie z tohto zákona? K čomu by nás to malo podnecovať? Určite by sme nechceli, obrazne povedané, nechať našich bratov v noci bez prikrývky, teda prehliadať ich potreby, keď môžeme urobiť niečo pre to, aby sme zmiernili ich trápenie. (Kol. 3:12; Jak. 2:15, 16; 1. Jána 3:17) w17.09 2:4, 5

Ježiš sa modlil k svojmu Otcovi, aby jeho popravcom odpustil. Dal nám vynikajúci príklad, ako prejavovať miernosť a trpezlivosť aj za náročných okolností alebo keď trpíme. (1. Petra 2:21–23) Ako môžeme prejavovať miernosť a trpezlivosť? Jeden spôsob spomenul Pavol, keď spoluveriacim napísal: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ (Kol. 3:13) Tento príkaz by sme nedokázali poslúchnuť, keby sme neboli mierni a trpezliví. Ale keď bratom a sestrám odpúšťame, prispievame k vytváraniu a udržiavaniu jednoty zboru. Kresťan si nemôže vybrať, či miernosť a trpezlivosť bude prejavovať alebo nie. Bez týchto vlastností nemôže byť nikto z nás zachránený. (Mat. 5:5; Jak. 1:21) Ešte dôležitejšie je však to, že keď sme mierni a trpezliví, chválime Jehovu a aj ďalším ľuďom pomáhame uplatňovať biblické rady. (Gal. 6:1; 2. Tim. 2:24, 25) w17.08 4:15 – 17

V Biblii je mnoho správ o tom, že Jehova urobil pre svojich služobníkov niečo nečakané. Príkladom toho je kráľ Ezechiáš. Žil v čase, keď asýrsky kráľ Senacherib vtrhol do Judska a dobyl všetky opevnené mestá okrem Jeruzalema. (2. Kráľ. 18:1–3, 13) Potom sa Senacherib rozhodol, že zaútočí na Jeruzalem. Čo urobil kráľ Ezechiáš, keď stál pred touto hrozbou? V prvom rade sa pomodlil k Jehovovi a poprosil o radu proroka Izaiáša. (2. Kráľ. 19:5, 15–20) Potom podnikol aj rozumné kroky. Dal Senacheribovi zlato a striebro, ktoré požadoval. (2. Kráľ. 18:14, 15) A pripravil mesto na dlhé obliehanie. (2. Par. 32:2–4) Ako sa to skončilo? Jehova poslal svojho anjela a ten za jedinú noc usmrtil 185 000 Senacheribových vojakov. Ezechiáš niečo také určite nečakal! (2. Kráľ. 19:35) w17.08 2:7, 12

Ako sa môžeš pripraviť na službu celým časom? V prvom rade si rozvíjaj duchovnosť. To je nevyhnutný predpoklad, aby sa ti v službe celým časom darilo. Preto usilovne študuj Božie Slovo, zamýšľaj sa nad tým, čo čítaš, a na zhromaždeniach využívaj príležitosti hovoriť o svojej viere. Kým chodíš do školy, môžeš sa zlepšovať v službe a stať sa zručným zvestovateľom. Zaujímaj sa o ľudí, uč sa klásť taktné otázky a pozorne počúvaj. V zbore sa ochotne ponúkni, že urobíš, čo treba, napríklad že pomôžeš pri upratovaní a údržbe sály Kráľovstva. Jehova rád spolupracuje s pokornými a ochotnými ľuďmi. (Žalm 110:3; Sk. 6:1–3) Timoteja vzal apoštol Pavol na misionárske cesty, pretože „bratia... podávali o ňom dobrú správu“. (Sk. 16:1–5) w17.07 4: 7 , 14

Kým sporná otázka Jehovovej zvrchovanosti zostane v mysliach ľudí i anjelov nevyriešená, národy, rasy, kmene, rodiny ani jednotlivci nebudú žiť v mieri a jednote. Ale keď bude Jehovova zvrchovanosť obhájená, všetci sa podriadia Božej spravodlivej vláde a budú žiť pod ňou navždy. Tak bude obnovený pokoj v celom vesmíre. (Ef. 1:9, 10) Božie právo vládnuť bude obhájené, ale vláda Satana a ľudí žalostne zlyhá a bude odstránená. Zvíťazí Božia vláda zastupovaná mesiášskym Kráľovstvom. Tí, ktorí verne slúžia Bohu, budú dôkazom toho, že ľudia môžu zaujať pevný postoj na strane Božej vlády. (Iz. 45:24) Chceš aj ty verne podporovať Jehovovu zvrchovanosť? Ak áno, potom musíš stále zameriavať svoj zrak na dôležitú spornú otázku a chápať jej význam. w17.06 3: 4, 5

Niekto prekoná žiaľ rýchlejšie, inému to trvá dlhšie. Kresťanovi, ktorý prišiel o milovaného človeka, je prvé dni nablízku mnoho priateľov a príbuzných. V nasledujúcich mesiacoch sa však mnohí z nich vrátia k bežnému životu. Pre toho, kto smúti, by bratia a sestry mali byť zdrojom útechy tak dlho, kým sa jeho bolesť nezmierni. (1. Tes. 3:7) Nezabúdaj, že kresťana, ktorý prišiel o blízkeho človeka, môže prepadnúť smútok aj po dlhšom čase. Môže ho vyvolať deň výročia svadby, nejaká hudba, fotografie, činnosť či dokonca vôňa, zvuk alebo ročné obdobie. Citovo náročné môže byť aj to, keď vdova alebo vdovec robia niečo prvý raz sami – napríklad idú na zjazd či na Pamätnú slávnosť. Pamätaj tiež na to, že takýto kresťan potrebuje povzbudenie aj inokedy, nielen pri výnimočných príležitostiach. w17.07 2:17 – 19

Stojí za povšimnutie, že keď sa o druhých úprimne zaujímame, často pri tom zabudneme na vlastné problémy alebo na negatívne pocity. Skúsenosti s tým má mnoho našich sestier. Či už sú vydaté, alebo slobodné, osobne zažili, že keď spolupracujú s Bohom a rozprávajú sa s ľuďmi o dobrom posolstve, sú šťastné. Sú zamerané na to, aby uctievali Jehovu a konali jeho vôľu. Niektoré dokonca vravia, že služba má také blahodarné účinky ako nejaká terapia. A keď sa každý z nás úprimne zaujíma o bratov a sestry a spolupracuje s nimi v službe, prispieva tak k dobrým vzťahom v zbore. Skvelým príkladom je apoštol Pavol. O kresťanov v Tesalonike sa staral podobne, ako „keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti“. Utešoval a povzbudzoval ich „ako otec svoje deti“. (1. Tes. 2:7, 11, 12) Mladí, ktorí si zamilovali Boha a poslúchajú ho, môžu byť pre členov svojej rodiny zdrojom útechy a povzbudenia. Ako? Napríklad tak, že prejavujú úctu rodičom a pomáhajú im. A keď sú verní Jehovovi, môžu byť pre celú rodinu prínosom aj po duchovnej stránke. w17.06 1:13, 14, 17

Niet pochýb, že milióny ľudí žijú v úplnej chudobe, kým iní majú toľko peňazí, že by im vystačili na niekoľko životov. Ježiš vedel, že kým nepríde Božie Kráľovstvo, chamtivý obchodný systém sa nezmení. V Zjavení 18:3 ho predstavujú „cestujúci obchodníci“ a podľa Biblie je aj s politikou a falošným náboženstvom súčasťou Satanovho sveta. Ako Boží služobníci sme sa celkom oddelili od politiky a falošného náboženstva, ale väčšinou sa nemôžeme úplne oddeliť od sveta obchodu. Boží služobníci by sa mali vážne zamyslieť nad svojím postojom k dnešnému obchodnému systému. Môžeme si položiť otázky: Ako môžem používať svoj majetok, aby som dokázal vernosť Bohu? Čo môžem urobiť pre to, aby ma nepohltil súčasný obchodný systém? A ako môžem dať najavo, že sa v týchto ťažkých časoch spolieham na Jehovu? w17.07 1:1 – 3

Ježiš dobre vedel, že život v tomto svete bude spojený so silným tlakom a úzkostlivými starosťami. V podobenstve o rozsievačovi povedal, že niektorí prijmú „slovo o kráľovstve“ a spočiatku budú napredovať, ale „úzkostlivé starosti tohto systému vecí a podvodná moc bohatstva“ toto slovo „udusí“. (Mat. 13:19–22; Mar. 4:19) Ak si nedáme pozor, každodenné starosti by nás mohli tak pohltiť, že by sme duchovne spomalili. Silu svojej lásky ku Kristovi dokazujeme tak, že dielo, ktoré nám zveril, dávame na prvé miesto. Čo nám pomôže, aby to tak zostalo? Z času na čas si položme otázky: Čo mám v živote najradšej? Čo mi prináša viac radosti – služba Jehovovi alebo nejaká iná činnosť? w17.05 4: 3, 4

Keď prisťahovalci žijú ďaleko od iných svedkov, ktorí hovoria ich jazykom, nemajú inú možnosť než chodiť na zhromaždenia miestneho zboru. (Žalm 146:9) Ale ak je v ich okolí zbor, kde sa hovorí ich materinským jazykom, hlava rodiny musí rozhodnúť, ktorý zbor bude pre rodinu najlepší. Mal by to dôkladne zvážiť a modliť sa k Jehovovi, aby sa dokázal správne rozhodnúť. Mal by sa tiež poradiť s manželkou a deťmi. (1. Kor. 11:3) Rodičia musia zvážiť, čo ich deti skutočne potrebujú. Samozrejme, ak má dieťa dobre rozumieť biblickým myšlienkam, potrebuje omnoho viac než len pár hodín duchovného sýtenia na zhromaždení. Ale rodičia by mali vziať do úvahy, že keď je dieťa na zhromaždení v jazyku, ktorému rozumie najlepšie, dokáže sa veľa naučiť, možno viac, než si rodičia myslia. To však neplatí, keď dieťa jazyku dobre nerozumie. (1. Kor. 14:11) w17.05 2:10, 11

Každý by si mal položiť otázku: Prejavujem vieru a odvahu a robím všetko, čo môžem, aby som vykonal Jehovov jasný príkaz? Premýšľam napríklad o tom, že sa presťahujem do iného mesta alebo do zahraničia, aby som mal viac peňazí? Modlím sa v tejto veci a uvažujem, aký vplyv to bude mať na moju rodinu a na zbor? Jehova si nás veľmi cení, a preto nám dovoľuje, aby sme ho podporovali ako Najvyššieho Panovníka. Od čias Adama a Evy sa Diabol usiluje zlákať ľudí, aby sa vzbúrili proti Jehovovi. Preto keď podporuješ Božiu vládu, dávaš tým jasne najavo, na čej strane stojíš. Jehova má z toho veľkú radosť. (Prísl. 23:15, 16) Keď si mu verný a ochotne ho poslúchaš, môže odpovedať Satanovi, ktorý sa mu posmieva. (Prísl. 27:11) To, čo môžeš dať Jehovovi, je teda tvoja poslušnosť zo srdca. Je to niečo, čo si veľmi váži a z čoho sa mimoriadne teší. w17.04 5:15, 16

V mojžišovskom Zákone čítame: „V prípade, že muž urobí Jehovovi slávnostný sľub alebo prisahá prísahu, aby na svoju dušu uviazal slávnostný sľub... neporuší svoje slovo. Má robiť podľa všetkého, čo vyšlo z jeho úst.“ (4. Mojž. 30:2) Neskôr Šalamún pod pôsobením svätého ducha napísal slová, ktoré čítame v dnešnom dennom texte. Aj Ježiš potvrdil, že dať Bohu sľub je veľmi závažné, keď povedal: „Nebudeš prisahať bez toho, že by si splnil, ale splníš Jehovovi slávnostné sľuby.“ (Mat. 5:33) Je teda jasné, že sľúbiť niečo Bohu je veľmi závažné. To, ako vážne berieme svoje sľuby, priamo ovplyvňuje náš vzťah k Jehovovi. Dávid napísal: „Kto smie vstúpiť na Jahveho vrch? Kto si môže zastať na jeho svätom mieste? Ten... kto neklame a falošne neprisahá.“ (Žalm 24:3, 4, Jeruzalemská Biblia) w17.04 1:3, 4

Keď si kresťan myslí, že mu niekto krivdí, mal by si dávať pozor, aby nezačal o ňom šíriť klebety. Samozrejme, ak niekto v zbore vážne zhrešil, je správne ísť za staršími a požiadať ich o pomoc. (3. Mojž. 5:1) Ale v mnohých prípadoch nejde o nič závažné a nedorozumenie môžu urovnať tí, ktorých sa týka. Nemusí byť do toho zapojený nikto iný ani zboroví starší. (Mat. 5:23, 24; 18:15) Zachovajme vernosť a riešme také záležitosti v súlade s biblickými zásadami. Niekedy možno zistíme, že sme si niečo zle vysvetlili a vôbec nie sme obeťou nespravodlivosti. Určite budeme radi, že sme nikoho zo spolukresťanov neohovorili, lebo to by situáciu len zhoršilo. Zraňujúca reč nikdy nezlepší situáciu, a to bez ohľadu na to, či sa nám deje krivda alebo nie. Keď prejavujeme vernosť Jehovovi a našim bratom, takej reči sa vyhneme. w17.04 3:14