Október

Jehova je zdrojom všetkej múdrosti a štedro sa o ňu delí s inými. Jeden zo spôsobov, ako môžeme zmúdrieť, je prijať naprávanie od Boha. Vďaka Božej múdrosti sa môžeme vyhnúť morálnej a duchovnej ujme. (Prísl. 2:10–12) Okrem toho sa „zachováme v Božej láske“ a budeme mať vyhliadku na večný život. (Júda 21) No hriešne sklony, výchova a iné faktory môžu spôsobiť, že je pre nás ťažké prijať naprávanie od Boha alebo sa naň správne pozerať. Ale keď pocítime, aký úžitok nám prináša, budeme zaň vďační a pochopíme, že je prejavom Božej lásky. V Prísloviach 3:11, 12 sa píše: „Nezavrhuj kázeň od Jehovu, syn môj... pretože koho Jehova miluje, toho karhá.“ Môžeme si byť istí, že Boh chce pre nás len to najlepšie. (Hebr. 12:5–11) Dokonale nás pozná, a tak nás vždy napráva vhodným spôsobom a v správnej miere. w18.03 5:1, 2

Apoštol Peter napísal slová dnešného denného textu členom zborov v Malej Ázii, ktorí pochádzali z rozličného kultúrneho prostredia. Znášali tvrdé prenasledovanie. Vďaka čomu mohli zvládnuť toto náročné obdobie? (1. Petra 1:1; 4:4, 7, 12) Všimnime si, že Peter podnecoval spolukresťanov, aby boli pohostinní „k sebe navzájom“, čiže k tým, s ktorými sa už poznali a spolupracovali s nimi. Aký úžitok z toho mali mať? Prejavovanie pohostinnosti ich malo stmeliť. Máš aj ty takú skúsenosť? Nepotešilo ťa, keď ťa niekto pozval k sebe domov? Nemáš na to milé spomienky? A neposilnilo to vaše priateľstvo, keď si ty pohostil niekoho zo zboru? Keď sme pohostinní a pozývame bratov a sestry na návštevu, môžeme ich spoznať oveľa lepšie než pri nejakej inej príležitosti. Kresťania, ktorí žili v čase apoštola Petra, si potrebovali vytvoriť bližšie vzťahy, lebo situácia vo svete sa zhoršovala. To isté platí o nás, lebo žijeme v „posledných dňoch“. (2. Tim. 3:1) w18.03 3:1 – 3

O duchovne zmýšľajúcich ľuďoch sa Biblia vyjadruje veľmi pozitívne. V Rimanom 8:6 sa hovorí, akú odmenu to prináša, keď sa na veci pozeráme ako Jehova: „Telesné zmýšľanie znamená smrť, ale duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ Keď sa v živote zameriavame na duchovné veci, získavame pokoj s Bohom, vnútorný pokoj a vyhliadku na večný život. Žijeme však vo svete, ktorý ohrozuje našu duchovnosť. Ľudia okolo nás zmýšľajú telesne, a preto musíme vynakladať veľké úsilie, aby sme sa naučili zmýšľať duchovne a chránili si myseľ. Ak človek stratí duchovnosť, vzniká v ňom morálna prázdnota, a tak do jeho mysle môže prúdiť „vzduch“ tohto skazeného sveta v podobe telesných postojov a názorov. Júda napísal, že ľudia, ktorí sa dajú ovládať telesnými žiadosťami, nemajú Božieho ducha. (Júda 18, 19) w18.02 3:5, 7, 8

Mnoho zdravotníckych pracovníkov prichádza do styku s ľuďmi, ktorí trpia infekčnými chorobami. Starajú sa o nich, lebo im chcú pomôcť. Pri tejto práci sa však musia chrániť, aby sa sami nenakazili chorobami, z ktorých chcú ľudí vyliečiť. My Jehovovi svedkovia sme v podobnej situácii. Mnohí z nás žijú a pracujú s ľuďmi nainfikovanými postojmi a vlastnosťami, ktoré sú v ostrom protiklade s kresťanskými vlastnosťami. To môže byť pre nás náročné. V týchto posledných dňoch vládne vo svete morálny zmätok. Apoštol Pavol opisuje v Druhom liste Timotejovi vlastnosti, ktoré charakterizujú ľudí odcudzených Bohu. (2. Tim. 3:1–5) Hoci sme možno šokovaní, ako veľmi sú tieto vlastnosti rozšírené, časom by nás mohlo správanie a postoje ľudí okolo nás ovplyvniť. (Prísl. 13:20) Preto aj keď druhým duchovne pomáhame, musíme sa chrániť, aby sme sa sami nenakazili negatívnymi postojmi. w18.01 5:1, 2

V roku 33 n. l. sa vzkriesený Ježiš zjavil zástupu viac ako 500 mužov, žien a asi aj detí. Možno práve pri tejto príležitosti povedal slová dnešného textu. (1. Kor. 15:6) Teda Ježiša počuli možno stovky jeho nasledovníkov, keď im prikázal, aby „robili učeníkov“. Jasne poukázal na to, že každý, kto chce na seba vziať jeho jarmo, čiže chce sa stať jeho nasledovníkom, sa musí dať pokrstiť. (Mat. 11:29, 30) Každý, kto si praje slúžiť Bohu prijateľným spôsobom, musí uznať, že Ježiš zohráva kľúčovú úlohu v uskutočňovaní Božieho predsavzatia. Potom môže byť pokrstený. Iba takýto krst vo vode Boh schvaľuje. Mnohé biblické správy dokazujú, že Kristovi nasledovníci v prvom storočí pochopili význam krstu a zbytočne s ním neotáľali. (Sk. 2:41; 9:18; 16:14, 15, 32, 33) w18.03 1:8

Žijeme vo svete, ktorý je morálne a duchovne skazený Veľkým Babylonom, svetovou ríšou falošného náboženstva, ktorá je „bydliskom démonov“. (Zjav. 18:2) Ľudia vidia, že sme úplne iní, a tak sa nám posmievajú. (Mar. 13:13) Preto je dôležité, aby sme si vytvárali blízky vzťah k Jehovovi, nášmu Bohu. Keď sme pokorní, dôverujeme mu a poslúchame ho, aj my budeme v jeho očiach žiaduci. (Hag. 2:7) Rodičia sa môžu veľa naučiť z príkladu Danielových rodičov. Daniel si zamiloval Jehovu už ako malý chlapec, hoci v tom čase bola väčšina ľudí v Judsku skazená. Jeho rodičia ho nepochybne učili o Jehovovi. (Prísl. 22:6) Aj Danielovo meno, ktoré znamená „môj sudca je Boh“, svedčí o tom, že jeho rodičia mali bázeň pred Bohom. Preto, rodičia, nevzdávajte sa! Trpezlivo učte svoje deti o Jehovovi. (Ef. 6:4) Modlite sa s nimi a za ne. Robte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste svojim deťom vštepovali do srdca biblickú pravdu, a Jehova vás za to odmení. (Žalm 37:5) w18.02 1:12, 14, 15

Dávanie je jedným zo spôsobov, ako uctievame Jehovu. Apoštol Ján vo videní počul, ako Jehovovi služobníci v nebi hovoria: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ (Zjav. 4:11) Jehova si nepochybne zaslúži všetku slávu a česť, ktorú mu môžeme vzdať tak, že mu dávame to najlepšie, čo máme. Prostredníctvom Mojžiša Jehova prikázal Izraelitom, aby trikrát ročne na sviatky prichádzali pred Jehovu. K uctievaniu Boha na týchto sviatkoch patrilo aj to, že sa nemali „pred Jehovom objaviť s prázdnymi rukami“. (5. Mojž. 16:16) Podobne aj dnes je nesebecké dávanie jednou zo základných stránok nášho uctievania. Ukazujeme ním, že sme vďační za to, čo robí pozemská časť Jehovovej organizácie, a že ju podporujeme. w18.01 3:4, 5

Ježiš potom dodal: „Vezmite na seba moje jarmo... Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ (Mat. 11:29, 30) V týchto slovách je vyjadrená veľká pravda! Občas sa možno cítime vyčerpaní, keď ideme na zhromaždenie alebo do služby. Ale ako sa potom cítime? Sme občerstvení a lepšie vyzbrojení zvládať ťažkosti, ktoré zažívame. Ježišovo jarmo je skutočne ľahké! Istá sestra bojuje so syndrómom chronickej únavy, depresiou a migrénami. Pochopiteľne, niekedy je pre ňu ťažké ísť na zhromaždenie. Ale jedného dňa, keď sa premohla a išla, napísala: „Prednáška bola o skľúčenosti. Dojala ma až k slzám, lebo rečník ju podal takým spôsobom, že z jeho slov som cítila veľkú empatiu a záujem. Pochopila som, že zhromaždenia nesmierne potrebujem.“ Táto sestra bola nakoniec veľmi rada, že vynaložila úsilie a prišla. w18.01 1:6, 7

Čo ak tvoje dieťa začne nejaký čas po krste vyjadrovať pochybnosti o pravde? Napríklad spochybňuje, či je múdre žiť podľa biblických zásad, alebo ho priťahujú veci vo svete. (Žalm 73:1–3, 12, 13) Mal by si si uvedomiť, že tvoja reakcia na jeho pochybnosti môže mať vplyv na to, či ho bude tvoje náboženstvo priťahovať alebo mu ho znechutíš. Buď rozhodnutý nezaujať v tejto veci bojový postoj, a to bez ohľadu na to, či je tvoje dieťa ešte malé alebo už dospieva. Namiesto toho ho uisti, že ho miluješ a chceš mu pomôcť. Mladý človek, ktorý sa dal pokrstiť, oddal svoj život Jehovovi. Dal mu sľub, že ho bude milovať a vždy bude uprednostňovať jeho vôľu. (Mar. 12:30) Jehova berie tento sľub vážne a tak by ho mal brať každý, kto sa dal pokrstiť. (Kaz. 5:4, 5) w17.12 3:16, 17

Podobne ako Marta, aj ďalší Jehovovi služobníci verili, že v budúcnosti nastane vzkriesenie. Pouvažuj nad tým, čo mal na Boží príkaz urobiť Abrahám s Izákom, dedičom, na ktorého tak dlho čakal. Jehova mu povedal: „Vezmi, prosím, svojho syna, svojho jediného syna, ktorého tak miluješ, Izáka, a... obetuj ho ako zápalnú obeť.“ (1. Mojž. 22:2) Predstav si, aké pocity to muselo v Abrahámovi vyvolať. Jehova sľúbil, že prostredníctvom Abrahámovho potomstva budú požehnané všetky národy. (1. Mojž. 13:14–16; 18:18; Rim. 4:17, 18) Okrem toho sľúbil, že tieto požehnania prídu „prostredníctvom Izáka“. (1. Mojž. 21:12) Ale ako sa to mohlo splniť, keď Abrahám mal Izáka obetovať? Podľa Pavlových inšpirovaných slov Abrahám veril, že Boh dokáže vzkriesiť Izáka z mŕtvych. (Hebr. 11:17–19) Nemohol vedieť, kedy vstane z mŕtvych. Bol však presvedčený, že Jehova ho vzkriesi. w17.12 1:12 – 14

Apoštol Pavol sa pozeral na život tak ako Jehova, ktorý „si praje, aby všetci dospeli k pokániu“, a my by sme ho v tom mali napodobňovať. (2. Petra 3:9) Darí sa ti to? Keď si osvojíš takýto milosrdný postoj, budeš horlivejší v službe a budeš mať z nej väčšiu radosť. Jehovov pohľad na život by sme si mali osvojiť, aj pokiaľ ide o náš postoj k bezpečnosti. Musíme napríklad jazdiť a pracovať bezpečne, a to nielen keď ideme na zhromaždenie alebo pomáhame pri výstavbe a údržbe sál Kráľovstva, ale stále. Výkonnosť, financie ani termíny nikdy nie sú dôležitejšie ako bezpečnosť a zdravie. Náš spravodlivý Boh vždy robí to, čo je správne, a my ho chceme napodobňovať. Najmä zboroví starší by mali svedomito dbať na svoju bezpečnosť, ako aj na bezpečnosť tých, ktorí s nimi spolupracujú. (Prísl. 22:3) Preto ak ti niektorý starší pripomenie bezpečnostné pravidlá a normy, dbaj na jeho rady. (Gal. 6:1) Pozeraj sa na život rovnako ako Jehova, „aby na tebe nebola žiadna vina krvi“. (5. Mojž. 19:10) w17.11 3:11, 12

Kresťania pomazaní duchom majú úžasnú vyhliadku, o ktorej sa zmienil apoštol Pavol, keď písal o „cene Božieho povolania hore“. (Fil. 3:14) Tešia sa na to, že budú spolu s Ježišom Kristom slúžiť v jeho nebeskom Kráľovstve a budú pomáhať ľudstvu dosiahnuť dokonalosť. (Zjav. 20:6) Boh ich pozval, aby sa usilovali o naozaj nádherný cieľ. Iné ovce majú odlišnú vyhliadku. Tešia sa na cenu večného života na zemi, čo je takisto úžasný sľub. (2. Petra 3:13) Pavol povzbudzoval kresťanov pomazaných duchom, aby zostali verní a získali svoju odmenu, slovami: „Upierajte svoju myseľ na veci hore.“ (Kol. 3:2) Mali pamätať na drahocennú nádej, že dostanú nebeské dedičstvo. (Kol. 1:4, 5) Premýšľanie o požehnaniach, ktoré Jehova predkladá svojmu ľudu, pomáha všetkým Božím služobníkom zameriavať svoj zrak na cenu. (1. Kor. 9:24) w17.11 5:1, 2

Mnohé piesne v novom spevníku sú napísané formou modlitby. Spevom týchto piesní môžeš Jehovovi povedať, ako sa cítiš. Iné piesne ti umožňujú, aby si „podnecoval [druhých] k láske a k znamenitým skutkom“. (Hebr. 10:24) Určite chceš dobre spoznať melódie, rytmy i slová našich piesní. Môžeš sa ich učiť napríklad tak, že budeš počúvať nahrávky so spevom, ktoré sú dostupné na stránke jw.org. Keď si budeš piesne nacvičovať doma, naučíš sa ich spievať s istotou a z celého srdca. Nezabudni, že spev je dôležitou súčasťou nášho uctievania. Je to nádherný spôsob, ako môžeme Jehovovi ukázať, že ho milujeme a sme vďační za všetko, čo pre nás robí. (Iz. 12:5) Okrem toho svojím radostným spevom povzbudzujeme druhých, aby aj oni spievali bez zábran. Každý z nás, či už sme mladí, vekovo starší, alebo ešte len spoznávame pravdu, môže týmto spôsobom chváliť Jehovu. Preto neváhajme a z celého srdca sa zapojme do spevu. Áno, spievajme s radosťou! w17.11 1:18, 19

Veľa utečencov pochádza z krajín, kde je naše dielo obmedzené. Vďaka horlivým svedkom tak môžu tisíce prisťahovalcov po prvýkrát počuť „slovo o kráľovstve“. (Mat. 13:19, 23) Mnohí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, nájdu na našich zhromaždeniach útechu a povzbudenie. Tam si môžu uvedomiť, aké pravdivé sú slová: „Boh je skutočne medzi vami.“ (Mat. 11:28–30; 1. Kor. 14:25) Keď zvestujeme utečencom, musíme byť obozretní a rozumní. (Prísl. 22:3) Trpezlivo počúvaj, keď ti hovoria o svojich starostiach, ale nehovor s nimi o politike. Riaď sa pokynmi pobočky a miestnych úradov. Nikdy neriskuj ani nevystavuj nebezpečenstvu druhých. Zisti si niečo o náboženstve a kultúre utečencov a rešpektuj ich názory a pocity. Ľudia z niektorých krajín majú napríklad vyhranený názor na to, ako by sa ženy mali obliekať. Sestry by sa preto mali obliekať tak, aby v službe nikoho zbytočne nepohoršovali. w17.05 1:17, 18

Ak sa rozprávame s príbuznými, ktorí nie sú svedkami, prosme Jehovu o svätého ducha, aby sme prejavovali ovocie tohto ducha. Nikdy by sme sa s nimi nemali hádať o tom, čomu veria. Aj keď povedia alebo urobia niečo, čím nás zrania, mali by sme sa riadiť príkladom apoštolov. Pavol napísal: „Keď nám nadávajú, žehnáme; keď nás prenasledujú, znášame; keď nás osočujú, úpenlivo prosíme,“ čiže odpovedáme mierne. (1. Kor. 4:12, 13) Keď pri rozhovoroch s neveriacimi príbuznými reagujeme mierne, vedie to k dobrým výsledkom. Ale ešte viac sa dá dosiahnuť príkladným správaním. (1. Petra 3:1, 2, 16) Ži tak, aby tvoji príbuzní videli, že Jehovovi svedkovia majú šťastné manželstvá, dobre vychovávajú svoje deti a žijú morálne čistým a uspokojujúcim životom. No aj keď tvoji príbuzní neprijmú pravdu, môžeš byť šťastný, lebo svojou vernosťou robíš radosť Jehovovi. w17.10 2:13, 14

Malo by nás prekvapovať, že v súčasnosti mnohí urobili v živote veľké zmeny vďaka tomu, že študovali Božie Slovo? Vôbec nie! Pripomína nám to bratov a sestry z prvého storočia, ktorí mali nebeskú nádej. (1. Kor. 6:9–11) Keď apoštol Pavol vymenoval, akí ľudia nezdedia Božie Kráľovstvo, dodal: „A predsa niektorí z vás boli takými.“ Ale s pomocou Písma a Božieho svätého ducha sa zmenili. A aj po krste museli niektorí prekonať vážne duchovné problémy. Biblia spomína jedného pomazaného kresťana z prvého storočia, ktorý musel byť vylúčený. Neskôr urobil potrebné zmeny a bol prijatý späť do zboru. (1. Kor. 5:1–5; 2. Kor. 2:5–8) Nie je povzbudzujúce premýšľať o tom, koľko rôznych problémov prekonali naši spolukresťania vďaka Božiemu Slovu? Určite ho chceme používať čo najlepšie. w17.09 4:2, 3

Agapé, čiže láska založená na správnych zásadách, je darom od Jehovu. On je jej Zdrojom. (1. Jána 4:7) Agapé je tým najušľachtilejším druhom lásky. Môže zahŕňať city a vrúcnosť, ale predovšetkým sa vyznačuje nesebeckými skutkami v prospech druhých. Podľa istého odborného diela agapé „možno poznať iba zo skutkov, ku ktorým podnecuje“. Keď prejavujeme takúto nesebeckú lásku alebo keď ju niekto prejavuje nám, budeme šťastní a nášmu životu to dá hlbší zmysel. Jehova prejavil lásku ľuďom ešte predtým, než stvoril Adama a Evu. Napríklad zem vytvoril tak, aby bola pre ľudí večným domovom, miestom, kde nebudú iba živoriť, ale kde sa budú naplno tešiť zo života. Urobil to kvôli nám, nie preto, že by sám z toho niečo mal. Jehova potom opäť prejavil nesebeckú lásku, keď svojim pozemským deťom dal vyhliadku, že môžu žiť večne v raji, ktorý pre nich vytvoril. w17.10 1:1, 2

Jakub dodal: „Ak naďalej prejavujete priazeň zaujato, dopúšťate sa hriechu.“ (Jak. 2:9) Naproti tomu láska nám bráni diskriminovať niekoho pre vzdelanie, rasu alebo spoločenské postavenie. Teda nestranní nesmieme byť len naoko. Nestrannosť musí byť neoddeliteľnou súčasťou našej osobnosti. Láska je aj „zhovievavá [trpezlivá] a láskavá“ a „nenadúva sa“. (1. Kor. 13:4) Len vďaka trpezlivosti, láskavosti a pokore dokážeme ďalej hovoriť s ľuďmi o Božom Kráľovstve. (Mat. 28:19) Tieto vlastnosti nám tiež pomáhajú dobre vychádzať so všetkými členmi zboru. Keď prejavujeme takú lásku, v zboroch panuje jednota, čo robí dobré meno Jehovovi. Také zbory tiež priťahujú k pravde nových. Preto nie div, že biblický opis novej osobnosti sa končí týmto pôsobivým výrokom: „Okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ (Kol. 3:14) w17.08 4:18, 19

Nemali by sme podobne ako Jehova cítiť súcit k tým, ktorí ho ešte nepoznajú, ale možno oľutujú svoje hriešne konanie a získajú jeho priazeň? Jehova nechce, aby bol počas blížiaceho sa súdu niekto zničený. (2. Petra 3:9) Preto kým je ešte čas, oznamujme ľuďom jeho varovné posolstvo a pomáhajme im, aby mohli mať z Božieho súcitu úžitok. Vynikajúcim príkladom v prejavovaní súcitu je Ježiš. Súcitil s ľuďmi, ktorí ho nasledovali, pretože „boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. Ako reagoval, keď videl ich žalostný stav? „Začal ich učiť mnohé veci.“ (Mat. 9:36; Mar. 6:34) Jeho postoj sa úplne líšil od postoja farizejov, ktorí nemali záujem pomáhať obyčajným ľuďom. (Mat. 12:9–14; 23:4; Ján 7:49) Túžiš aj ty tak ako Ježiš pomáhať duchovne vyhladovaným ľuďom a učiť ich o Jehovovi? w17.09 2:6, 9

Keď bol Jozef vo väzení v Egypte, určite mu ani neprišlo na um, že sa stane druhým najmocnejším mužom v krajine a že prostredníctvom neho Jehova zachráni jeho rodinu pred hladomorom. (1. Mojž. 40:15; 41:39–43; 50:20) To, čo Jehova urobil, iste nečakal. A čo Sára? Pomyslela si, že Jehova jej v starobe umožní porodiť syna? Izákovo narodenie určite prevýšilo všetky jej očakávania! (1. Mojž. 21:1–3, 6, 7) Pravdaže, nečakáme, že Jehova ešte v tomto svete vyrieši všetky naše problémy ani že bude kvôli nám robiť zázraky. Vieme však, že v minulosti pomáhal svojim služobníkom úžasným spôsobom. A nezmenil sa. (Iz. 43:10–12) Môžeme si byť istí, že nám dá potrebnú silu, aby sme konali jeho vôľu. (2. Kor. 4:7–9) Jehova nám pomôže prekonať i zdanlivo neprekonateľné problémy, ak mu zostaneme verní. w17.08 2:13, 14

V službe celým časom môžeš spoznať bratov a sestry, ktorí sa plne nasadzujú v službe, a ďalej duchovne rásť. Mnohí, ktorí v mladosti slúžili Jehovovi celým časom, majú šťastné manželstvo. A tí, ktorí slúžili ako priekopníci za slobodna, často pokračujú v tejto službe spolu s manželským partnerom. (Rim. 16:3, 4) Naše plány závisia od našich túžob. V Biblii o Jehovovi čítame: „Nech ti dá, čo si tvoje srdce žiada, nech splní každý tvoj zámer!“ (Žalm 20:5, Slovenský ekumenický preklad) Keď sa pripravuješ na budúcnosť, uvažuj, ako chceš využiť svoj život. Zamysli sa, čo Jehova koná v súčasnosti a ako s ním môžeš spolupracovať. Potom si daj také ciele, ktorými mu budeš robiť radosť. Ak sa rozhodneš slúžiť Jehovovi celým časom, budeš šťastný, lebo taký spôsob života mu robí česť. Snaž sa nájsť „najväčšie potešenie v Jehovovi, a on ti dá, čo si žiada tvoje srdce“. (Žalm 37:4) w17.07 4:15 – 18

Každý, kto dobre vykoná zverenú úlohu alebo príkladne prejavuje niektorú kresťanskú vlastnosť, si zaslúži chválu. Ak si zaslúžia chválu ľudia, o čo viac si ju zaslúži Jehova! Môžeme ho chváliť za nesmiernu moc, ktorú pozorujeme v stvoriteľských dielach, alebo za lásku k ľudstvu, ktorú prejavil, keď zaobstaral výkupnú obeť svojho Syna. Pisateľ 147. žalmu vrúcne túžil chváliť Jehovu. A povzbudzoval aj druhých, aby ho chválili spolu s ním. (Žalm 147:7, 12) Nevieme, kto napísal tento žalm. Je však pravdepodobné, že jeho pisateľ žil v čase, keď Jehova vyslobodil Izraelitov z babylonského zajatia a priviedol ich do Jeruzalema. (Žalm 147:2) Žalmista chválil Jehovu, lebo jeho ľud ho mohol znovu uctievať vo svojej domovine. Aké dôvody máš ty, aby si radostne volal „chváľte Jah“? (Žalm 147:1) w17.07 3:1 – 3

Ježiš vedel, že väčšina jeho nasledovníkov si bude musieť zarábať na živobytie v nespravodlivom svete obchodu. Hoci nevysvetlil, prečo označil bohatstvo za „nespravodlivé“, z Biblie jasne vyplýva, že Boh pôvodne nechcel, aby ľudia obchodovali a obohacovali sa na úkor druhých. Vidno to napríklad z toho, že Jehova štedro poskytol Adamovi a Eve v Edene všetko, čo potrebovali. (1. Mojž. 2:15, 16) Neskôr, keď na pomazaných v prvom storočí pôsobil svätý duch, „nikto nehovoril o svojom majetku, že je jeho vlastníctvom, ale všetko mali spoločné“. (Sk. 4:32) Izaiáš prorokoval, že raz budú mať ľudia hojnosť všetkého, čo zem dáva, a nebudú za to musieť platiť. (Iz. 25:6–9; 65:21, 22) Dovtedy však Ježišovi nasledovníci budú potrebovať prezieravosť. Budú musieť používať „nespravodlivé bohatstvo“ tohto sveta, aby si zarobili na živobytie, a súčasne sa budú snažiť konať Božiu vôľu. (Luk. 16:8) w17.07 1:4 – 6

V knihe Jób, ktorá je jednou z najstarších biblických kníh, čítame, že Satan spochybnil Jóbovu vernosť. Tvrdil, že keby Jób musel znášať veľké utrpenie, zavrhol by Boha. Satan dokonca chcel, aby Boh osobne postihol Jóba trápením. Jehova to neurobil, ale dovolil Satanovi, aby podrobil Jóba skúške. V priebehu krátkeho času Jób prišiel o svojich služobníkov, o svoj majetok i o svojich desať milovaných detí. Satan to všetko zinscenoval tak, aby sa zdalo, že Jóbovo trápenie spôsobil samotný Boh. (Jób 1:13–19) Potom postihol Jóba bolestivou a odpudzujúcou chorobou. (Jób 2:7) K Jóbovmu zúfalstvu prispeli aj nerozvážne slová jeho manželky a troch falošných tešiteľov. (Jób 2:9; 3:11; 16:2) Aký bol výsledok? Jób nezanevrel na Boha, ale zostal mu verný, a tak dokázal, že Satanovo tvrdenie je úplne falošné. (Jób 27:5) w17.06 3:9, 10

Hlavy rodín si dnes uvedomujú, že majú biblickú zodpovednosť starať sa o hmotné potreby svojej rodiny. Musia usilovne pracovať, aby si túto povinnosť plnili. No v týchto posledných dňoch je s prácou spojených veľa starostí. Na trhu práce je obmedzený počet pracovných miest a vládne tam silná konkurencia. Preto sa mnohí zamestnanci cítia nútení pracovať viac hodín, niekedy aj za menej peňazí. Firmy sa snažia zvyšovať produkciu a mnohí pracovníci sa pod týmto tlakom cítia fyzicky i psychicky vyčerpaní. Zamestnanci, ktorí nie sú ochotní takto sa obetovať pre svoju firmu, riskujú, že prídu o prácu. Ako kresťania sme v prvom rade oddaní Bohu, nie svojmu zamestnávateľovi. (Luk. 10:27) Práca je len prostriedok na dosiahnutie cieľa. Pracujeme, aby sme mali základné veci potrebné pre život a mohli slúžiť Bohu. Ak si však nedáme pozor, práca by mohla negatívne zasahovať do nášho uctievania. w17.05 4:5 – 7

Rodiny, ktoré spoznali pravdu len nedávno, niekedy žiadajú zrelých kresťanov, aby pomohli ich deťom slúžiť Jehovovi alebo aby s nimi viedli biblické štúdium. Kresťan, ktorý s deťmi študuje, by sa však nemal snažiť prebrať úlohu rodiča. (Ef. 6:1–4) Občas sa stane aj to, že niekto vedie štúdium s deťmi, ktorých rodičia sa o pravdu nezaujímajú. Musí však pamätať na to, že keď dieťaťu pomáha v duchovnom ohľade, nestáva sa jeho rodičom. V takom prípade je rozumné stretávať sa u dieťaťa doma, keď sú tam jeho rodičia alebo iný dospelý kresťan, alebo môžu študovať niekde na verejnosti. Tak si to nikto nevysvetlí zle. Veríme, že rodičia sa časom ujmú zodpovednosti duchovne viesť svoje deti. w17.06 1:15, 16

Keď je deťom kultúra ich rodičov cudzia, často sa nechcú učiť ani ich jazyk, ani prijať ich náboženstvo. Preto je potrebné, aby kresťanskí rodičia uprednostňovali duchovné blaho svojich detí pred vlastnými záujmami. (1. Kor. 10:24) Brat menom Samuel hovorí: „S manželkou sme si všímali, v akom jazyku biblické myšlienky viac pôsobia na srdiečko našich detí, a prosili sme Jehovu o múdrosť. Uvedomili sme si, že deti majú zo zhromaždenia v našom jazyku len malý úžitok a že s tým niečo musíme urobiť. Rozhodli sme sa, že prejdeme do zboru v miestnom jazyku... Spoločne sme pravidelne chodili na zhromaždenia a do služby. Okrem toho sme k nám pozývali priateľov na jedlo a chodili sme s nimi na výlety. Tak sa deti mohli zoznámiť s bratmi a spoznať Jehovu nielen ako svojho Boha, ale aj ako svojho Otca a Priateľa. Považovali sme to za omnoho dôležitejšie, než aby sa naučili náš jazyk.“ w17.05 2:11 – 13

Čoskoro budú na zemi iba ľudia, ktorí podporujú jediného Zvrchovaného Panovníka, Jehovu. Veľmi sa na to tešíme. Máme rovnaké pocity ako Debora a Barák, ktorí spievali: „Nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Jehova. A nech sú tí, ktorí ťa milujú, ako keď vychádza slnko vo svojej moci.“ (Sud. 5:31) Táto prosba bude vypočutá, keď Jehova skoncuje so Satanovým zlým svetom. Keď sa začne Armagedon, už nebudú potrební žiadni dobrovoľníci, ktorí by bojovali proti nepriateľom. Vtedy poslúchneme pokyn „stojte a viďte Jehovovu záchranu“. (2. Par. 20:17) Teraz však máme množstvo príležitostí odvážne a horlivo podporovať Jehovu ako Najvyššieho Panovníka. „Za to, že sa ľud dobrovoľne ponúkol, žehnajte Jehovu.“ Týmito slovami sa začala víťazná pieseň, ktorú spievali Debora a Barák. Chválili Najvyššieho Boha, nie ľudí. (Sud. 5:1, 2) Keď budeš Jehovovi ochotne slúžiť, aj ty môžeš druhých podnietiť, aby ho chválili. w17.04 5:17, 18

Hoci Jozef nezabudol na všetky krivdy, ktoré zažil počas 13 rokov, keď ho postihovalo jedno trápenie za druhým, nezatrpkol. (1. Mojž. 45:5–8) A predovšetkým nedovolil, aby ho nedokonalosť druhých a ich zlé skutky oddelili od Jehovu. Vďaka tomu, že zostal verný, časom videl, ako Jehova napravil všetku tú nespravodlivosť a spolu s ním odmenil i jeho rodinu. Podobne i my si musíme ceniť a chrániť svoj vzťah k Jehovovi. Nikdy by sme nemali dovoliť, aby nás chyby našich bratov oddelili od Boha, ktorého milujeme a uctievame. (Rim. 8:38, 39) Keď z ich strany zažívame nejakú nespravodlivosť, buďme ako Jozef a ešte viac si posilnime vzťah k Jehovovi. Snažme sa pozerať na veci rovnako ako on. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme vyriešili záležitosť v súlade s biblickými zásadami, a potom ju nechajme v Jehovových rukách. Môžeme si byť istí, že Jehova ju napraví takým spôsobom a v takom čase, aký uzná za vhodný. w17.04 3:12, 15, 16

Anna urobila presne to, čo sľúbila Bohu. Ani jej nenapadlo, že by svoj sľub nedodržala. Vzala Samuela do svätostánku v Šíle a veľkňazovi Élimu povedala: „O tohto chlapca som sa modlila, aby Jehova vypočul moju prosebnú žiadosť, o ktorú som ho žiadala. A ja som ho zase požičala Jehovovi. Po všetky dni, čo bude, je niekým vyžiadaným pre Jehovu.“ (1. Sam. 1:24–28) Tam „chlapec Samuel stále rástol pri Jehovovi“. (1. Sam. 2:21) Ale čo to znamenalo pre Annu? Hoci svojho synčeka veľmi ľúbila, teraz s ním už nemohla byť každý deň. Určite si vieme predstaviť, ako veľmi si chcela k sebe pritúliť malého Samuela, hrať sa s ním a starať sa oňho. Túžila po všetkých tých prekrásnych chvíľach, ktoré si milujúca matka uchováva v pamäti, keď vidí, ako jej dieťa rastie. Anna však svoj sľub neľutovala. Brala ho vážne a bola ochotná vzdať sa týchto radostí, len aby ho dodržala. Povedala: „Moje srdce naozaj jasá v Jehovovi.“ (1. Sam. 2:1, 2; Žalm 61:1, 5, 8) w17.04 1:7, 8

Apoštol Pavol predpovedal, že „v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. Potom dodal: „Zlí ľudia a podvodníci budú postupovať od zlého k horšiemu.“ (2. Tim. 3:2–5, 13) Vidíš, ako sa tieto prorocké slová spĺňajú? Mnohí z nás sa stali obeťou násilných tyranov, nenávistných fanatikov a brutálnych zločincov. Niektorí z nich sa ani nepokúšajú zakrývať svoje zlé úmysly. Iní sa snažia budiť dojem, že sú poctiví a pomáhajú druhým. Hoci sme sa možno ešte osobne nestretli so zločinnosťou, zlí ľudia aj tak negatívne ovplyvňujú náš život. Ich hrozné činy nás deprimujú a sme zhrození, keď sa dozvedáme, ako týrajú malé deti, starých ľudí alebo iné bezbranné obete. Nesprávajú sa ako ľudia, ale prejavujú skôr zvieracie, ba až démonické sklony. (Jak. 3:15) Našťastie Božie Slovo nám dáva úžasnú nádej, že sa to zmení. w17.04 2:4