December

V biblických časoch bolo bežné poskytnúť hosťom jedlo. (1. Mojž. 18:1–8; Sud. 13:15; Luk. 24:28–30) Pozvanie k stolu sa považovalo za dôkaz priateľstva a dobrých vzťahov. Predovšetkým ku komu by sme mali byť pohostinní? Určite k bratom a sestrám zo zboru, lebo sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Či nebudeme závislí jeden od druhého, keď nastanú ťažké časy? S každým z nich si potrebujeme vytvoriť verné priateľstvo a dobré vzťahy. Krajskí dozorcovia, študenti teokratických škôl alebo stavební dobrovoľníci niekedy zas potrebujú ubytovanie. Môže sa stať, že po prírodnej katastrofe niektoré rodiny potrebujú strechu nad hlavou, dokiaľ im bratia poskytujúci humanitárnu pomoc neopravia miesto na bývanie. Nemali by sme si myslieť, že ubytovanie môžu poskytnúť len tí, čo majú veľký dom. Možno to už urobili veľakrát. Mohol by si aj ty niekoho ubytovať, hoci žiješ v skromných pomeroch? w18.03 3:6, 9

Čo nám pomôže, aby sme sa nevzdali, keď urobíme chybu? Určite nie sila vôle, ale Boží duch. (Fil. 4:13) Ovocím tohto ducha je aj sebaovládanie, ktoré veľmi úzko súvisí so schopnosťou naprávať samého seba. Pri rozvíjaní tejto schopnosti je tiež veľmi dôležitá vrúcna modlitba, štúdium Biblie a rozjímanie. Ale čo ak je pre teba štúdium Božieho Slova náročné alebo vôbec nie si študijný typ? Uvedom si, že Jehova ti pomôže, ak mu to umožníš. S jeho pomocou si môžeš „rozvinúť túžbu“ po jeho Slove. (1. Petra 2:2) Predovšetkým ho pros, aby ti pomohol prekonať nechuť k štúdiu. Potom konaj v súlade so svojimi modlitbami. Zozačiatku možno študuj kratšie. Časom bude pre teba štúdium ľahšie a príjemnejšie. Nakoniec si tie tiché chvíľky, keď sa môžeš zahĺbiť do úvah o Jehovových vzácnych myšlienkach, dokonca zamiluješ! (1. Tim. 4:15) w18.03 5:5, 6

Skôr ako sa záujemca dá pokrstiť, musí si vypestovať vieru, ktorá je založená na tom, že dobre pozná Boha, jeho predsavzatie a vie, čo Boh urobil na záchranu ľudstva. (1. Tim. 2:3–6) Vďaka takejto viere dokáže zavrhnúť konanie, ktoré sa Jehovovi nepáči, a zosúladiť svoj život s jeho spravodlivými normami. (Sk. 3:19) Pochopiteľne, keby sa takýto človek naďalej dopúšťal konania, ktoré Boh nenávidí, nebol by spôsobilý zasvätiť mu svoj život. (1. Kor. 6:9, 10) No nestačí sa iba riadiť Jehovovými vysokými morálnymi normami. Ten, kto sa chce zasvätiť Jehovovi, chodí aj na zborové zhromaždenia a pravidelne sa zapája do zvestovania a vyučovania dobrého posolstva o Kráľovstve, vďaka čomu môžu ďalší ľudia získať večný život. (Sk. 1:8) Ak záujemca robí tieto veci, je spôsobilý zasvätiť svoj život Jehovovi v osobnej modlitbe a symbolizovať svoje zasvätenie krstom vo vode pred očitými svedkami. w18.03 1:12

Prečo Jehova vybral Máriu, aby sa stala Ježišovou matkou? Nepochybne preto, lebo bola duchovným človekom. Vidno to z jej nádherných vyjadrení chvály, keď navštívila svojich príbuzných Zechariáša a Alžbetu. (Luk. 1:46–55) Jej slová prezrádzajú, že veľmi milovala Božie Slovo a dobre poznala Hebrejské Písma. (1. Mojž. 30:13; 1. Sam. 2:1–10; Mal. 3:12) Všimnime si tiež, že hoci Mária a Jozef boli novomanželmi, pred Ježišovým narodením nemali pohlavný styk. To dokazuje, že obaja boli zameraní na konanie Jehovovej vôle, a nie na uspokojovanie vlastných žiadostí. (Mat. 1:25) Mária si pozorne všímala všetko, čo Ježiš počas svojho života hovoril a robil. Veľmi sa zaujímala o Božie predsavzatie v súvislosti s Mesiášom. Kladieme aj my konanie Božej vôle na prvé miesto v živote tak ako Mária? w18.02 3:11

Ako môžeme prejavovať vieru a byť poslušní tak ako Jób? Bez ohľadu na to, v akej sme situácii, dávajme na prvé miesto Jehovu, plne mu dôverujme a z celého srdca ho poslúchajme. Rozhodne na to máme viac dôvodov než kedysi Jób. Zamyslime sa, koľko toho vieme o Satanovi a jeho taktikách. (2. Kor. 2:11) Aj vďaka knihe Jób sme pochopili, prečo Boh pripúšťa utrpenie. Z Danielovho proroctva chápeme, že Božie Kráľovstvo je skutočná vláda na čele s Ježišom Kristom. (Dan. 7:13, 14) A vieme, že toto Kráľovstvo čoskoro ukončí všetko utrpenie. Z Jóbovej skúsenosti sa učíme aj to, že k spolukresťanom, ktorí zažívajú ťažkosti, by sme mali byť súcitní. Niektorí môžu povedať niečo neuvážené podobne ako Jób. (Kaz. 7:7) No nemali by sme ich odsudzovať, ale snažme sa vidieť pod povrch a buďme empatickí. Keď to robíme, napodobňujeme nášho láskavého a milosrdného Otca, Jehovu. (Žalm 103:8) w18.02 1:16, 19, 20

Niektorí ľudia spyšneli preto, lebo dobre vyzerajú, sú populárni, fyzicky zdatní, majú hudobné nadanie alebo vysoké postavenie. Dávid mal všetky tieto veci, ale napriek tomu zostal celý život pokorný. Keď mu po víťazstve nad Goliášom kráľ Saul ponúkol svoju dcéru za manželku, povedal: „Kto som ja... že sa mám stať kráľovým zaťom?“ (1. Sam. 18:18) Jehovovi služobníci sa tak ako Dávid snažia byť pokorní. Žasneme nad tým, že Jehova, Najvyšší Vládca celého vesmíru, je pokorný. Keď sa nad tým zamyslíme, hlboko to na nás pôsobí. Berieme si k srdcu biblickú radu: „Oblečte si nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ (Kol. 3:12) Okrem toho vieme, že láska „sa nevystatuje a nenadúva sa“. (1. Kor. 13:4) Keď ľudia vidia, že sme pokorní, aj oni možno budú chcieť spoznať Jehovu. w18.01 5:6, 7

Občas je potrebné finančne prispieť na nejaký konkrétny projekt. (Sk. 4:34, 35; 1. Kor. 16:2) Plánuje sa napríklad výstavba novej sály Kráľovstva, v ktorej sa bude schádzať váš zbor? Môžeme byť upozornení aj na potrebu finančne podporiť náš zjazd alebo pomôcť bratom po prírodnej katastrofe. Prispievame aj na podporu tých, ktorí pracujú vo svetovom ústredí a v pobočkách na celej zemi. Našimi darmi podporujeme misionárov, zvláštnych priekopníkov a krajských dozorcov. Všetci môžeme podporovať dielo, ktoré Jehova vedie v týchto posledných dňoch. Väčšina darov je anonymných. Diskrétne vkladáme peniaze do schránok na dary v sálach Kráľovstva alebo prispievame cez stránku jw.org. Možno máme pocit, že naše malé dary veľa neznamenajú. No väčšina darovaných prostriedkov dnes pochádza z mnohých malých darov, a nie z niekoľkých veľkých. w18.01 3:10, 11

Krst je kresťanská požiadavka a je nevyhnutný na získanie záchrany. (Mat. 28:19, 20) Symbolizuje tvoje zasvätenie. Je to slávnostný sľub, ktorý si dal Jehovovi, že ho budeš milovať a budeš uprednostňovať jeho vôľu pred všetkým ostatným. Spoľahol si sa na Jehovu a to je vždy správne rozhodnutie. Pouvažuj, akú inú možnosť si mal. Človek, ktorý žije nezávisle od Jehovu, sa dostáva pod Satanovu nadvládu. A Diabol sa vôbec nezaujíma o tvoju záchranu. Bol by veľmi rád, keby si sa postavil na jeho stranu v odpore proti Jehovovi a prišiel o možnosť žiť večne. Teraz sa zamysli nad tým, aký úžitok máš z toho, že si oddaným a pokrsteným kresťanom. Keď si oddal svoj život Jehovovi, môžeš povedať s ešte väčšou istotou: „Jehova je na mojej strane; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť pozemský človek?“ (Žalm 118:6) Neexistuje väčšia česť než stáť na strane Jehovu a mať jeho schválenie. w17.12 4:1 – 3

Z času na čas niekto povie alebo urobí niečo, čo nás podráždi, alebo to urobíme my. To môže byť pre nás veľkou skúškou. Tak ako pri iných skúškach, aj v tomto prípade nám Jehova dáva príležitosť dokázať mu svoju vernosť. Môžeme ju prejaviť tak, že sa učíme spolupracovať s rôznymi bratmi a sestrami, lebo Jehova ich miluje napriek ich nedostatkom. Jehova nechráni svojich služobníkov pred skúškami. Dozvedáme sa to napríklad zo správy o Jozefovi. Jeho nevlastní bratia naňho žiarlili a ešte v mladosti ho predali do otroctva v Egypte. (1. Mojž. 37:28) Jehova to všetko videl a nepochybne ho trápilo, aká krivda sa deje jeho priateľovi Jozefovi, ktorý sa nedopustil žiadnej nespravodlivosti. Napriek tomu nezakročil. A nezasiahol ani neskôr, keď bol Jozef obvinený z pokusu o znásilnenie Putifárovej manželky a bol uvrhnutý do väzenia. Ale znamená to, že Jozefa opustil? Nie, práve naopak. V Biblii čítame: „Čo [Jozef] robil, to obracal Jehova na úspech.“ (1. Mojž. 39:21–23) w18.01 1:12 – 14

Aké sú základné náuky tvojej viery? Istotne by si povedal, že veríš, že Jehova je Stvoriteľ a Darca života. Asi by si povedal, že veríš v Ježiša Krista a v to, že zomrel, aby nás vykúpil. A zrejme by si s veľkou radosťou pokračoval, že veríš v skorý príchod raja, v ktorom budú Boží služobníci žiť večne. Spomenul by si však ako jednu z najcennejších náuk, ktorým veríš, aj vzkriesenie? Hoci dúfame, že prežijeme veľké súženie a budeme žiť na zemi večne, máme opodstatnený dôvod zaradiť vzkriesenie k najdôležitejším náukám. Náuka o vzkriesení je ústredným prvkom našej viery. Keby Kristus nebol vzkriesený, nemohol by nám teraz vládnuť v nebi a jeho vládu by sme zvestovali úplne zbytočne. (1. Kor. 15:12–19) My však vieme, že Ježiš bol vzkriesený a svojej viery sa držíme. (Mar. 12:18; Sk. 4:2, 3; 17:32; 23:6–8) w17.12 2:1, 2

Farizeji sa sústreďovali výlučne na to, čo previnilec urobil, a nie na to, akým je človekom. Keď videli, že Ježiš prišiel na hostinu v Matúšovom dome, opýtali sa jeho učeníkov: „Prečo váš učiteľ je s vyberačmi daní a hriešnikmi?“ Ježiš im odpovedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí. Choďte teda a učte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.‘ Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mat. 9:9–13) Zľahčoval Ježiš vážne hriechy? Vôbec nie. Vyzýval ľudí, aby robili pokánie, čo bolo dôležitou súčasťou posolstva, ktoré oznamoval. (Mat. 4:17) Ježiš mal bystrý postreh a videl, že aspoň niektorí z „vyberačov daní a hriešnikov“ sa chcú zmeniť. Do Matúšovho domu nešli len preto, aby sa najedli. Mnohí z nich „ho začali nasledovať“. (Mar. 2:15) Je smutné, že väčšina farizejov sa nepozerala na ľudí tak ako Ježiš. w17.11 3:2, 15

Všetci súhlasíme s tým, že byť časťou kresťanského zboru je veľká česť. Štúdium Božieho Slova na našich zhromaždeniach a láskyplná podpora, ktorú si navzájom poskytujeme, nám pomáha mať zrak stále zameraný na cenu. Niekedy však môže vzniknúť nedorozumenie, ktoré vyvolá medzi členmi zboru napätie. Ak takéto problémy nevyriešime, mohli by viesť až k pocitom nevraživosti. (1. Petra 3:8, 9) Čo môžeme robiť, aby nás nevraživosť nepripravila o cenu? Pavol nabádal Kolosanov: „Ako Boží vyvolení, svätí a milovaní, si teda oblečte nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť. Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ (Kol. 3:12, 13) w17.11 5:7, 8

Ak v starovekom Izraeli niekto nešťastnou náhodou niekoho zabil, musel utiecť do jedného z útočištných miest a pri vchode do mestskej brány predniesť svoju záležitosť „pred ušami starších mužov“. Starší ho mali pohostinne prijať. Potom ho mali poslať za staršími mesta, kde došlo k usmrteniu, aby posúdili jeho prípad. (4. Mojž. 35:24, 25) Utečenec sa mohol vrátiť do útočištného mesta, len ak sa potvrdilo, že išlo o neúmyselné zabitie. Prečo sa záležitosťou museli zaoberať starší? Lebo len tak mohol izraelský národ zostať čistý a ten, kto niekoho neúmyselne zabil, mohol mať úžitok z Jehovovho milosrdenstva. Istý biblický učenec napísal, že ak takýto človek nešiel za staršími, „hrozilo mu, že príde o život... pretože nevyužil ochranu, ktorú mu ponúkal Boh.“ Keby neutiekol do jedného z útočištných miest, ktoré určil Jehova, najbližší príbuzný obete by ho mohol zabiť. w17.11 2:6, 7

Tak ako v minulosti, aj dnes Jehova vojsk ochraňuje a posilňuje svoj ľud prostredníctvom anjelov. (Mal. 3:6; Hebr. 1:7) Od roku 1919, keď bol duchovný Izrael vyslobodený zo symbolického zajatia vo Veľkom Babylone, sa pravé uctievanie Boha nezadržateľne šíri aj napriek neutíchajúcemu odporu. (Zjav. 18:4) Keďže nás chránia anjeli, nemusíme sa báť, že Jehovova organizácia znova zažije obdobie duchovného útlaku. (Žalm 34:7) Naopak, môžeme si byť istí, že Božím služobníkom na celom svete sa bude ďalej duchovne dariť. Na našej strane je Jehovovo vojsko anjelov, ktoré v rozhodujúcom okamihu veľkého súženia zakročí: ochráni Jehovov ľud a zničí všetkých, čo odporujú Jehovovej zvrchovanosti. (2. Tes. 1:7, 8) Bude to deň ako žiaden iný! w17.10 4:10, 11

Keď je niekto z tvojich príbuzných vylúčený alebo opustí spoločenstvo, môžeš cítiť veľkú bolesť. Čo ju môže zmierniť? Je dôležité, aby si sa zamestnal duchovnými činnosťami. Posilňuj si vieru pravidelným čítaním Biblie, prípravou na zhromaždenia a účasťou na nich, zvestovateľskou službou a modlitbou, v ktorej prosíš o silu vytrvať. (Júda 21) Ale čo ak cítiš, že to robíš len z povinnosti a tvoja myseľ je niekde inde? Nevzdávaj sa! Vďaka dobrým duchovným návykom dokážeš ovládnuť svoje myšlienky a pocity. Zamysli sa nad tým, čo zažil pisateľ 73. žalmu. Rozvinul si nesprávny postoj a veľmi sa trápil. Ale keď vošiel do Božieho chrámu, znovu získal správny pohľad. (Žalm 73:16, 17) Keď budeš verne slúžiť Jehovovi, aj tebe to môže veľmi pomôcť. w17.10 2:17, 18

V záhrade Eden Satan predstieral, že chce pre Evu to najlepšie, ale jeho konanie bolo v skutočnosti sebecké a pokrytecké. (1. Mojž. 3:4, 5) Za čias, keď bol Dávid kráľom, Achitofel sa tváril ako jeho priateľ. No hneď ako sa mu naskytla príležitosť získať niečo pre seba, stal sa z neho zradca. (2. Sam. 15:31) Aj dnes sa odpadlíci a iní ľudia, ktorí v zbore spôsobujú rozdelenie, snažia „hladkými slovami a lichotivou rečou“ vyvolať dojem, že im na druhých záleží, hoci v skutočnosti sledujú svoje sebecké záujmy. (Rim. 16:17, 18) Pokrytecká láska je odsúdeniahodná hlavne preto, lebo je opakom Božej obetavej lásky. Pokrytecký človek môže síce oklamať ľudí, ale nie Jehovu. Ježiš dokonca povedal, že pokrytci budú potrestaní „čo najprísnejšie“. (Mat. 24:51) Preto je dobré, keď sa opýtame sami seba: Je moja láska vždy úprimná? Nie je v nej ani štipka sebectva či pretvárky? w17.10 1:6 – 8

Keď v službe čítame priamo z Božieho Slova, umožňujeme, aby sa domácemu prihováral sám Jehova. Dobre zvolený biblický text zapôsobí na domáceho pravdepodobne omnoho viac než naše slová. (1. Tes. 2:13) Polož si otázku: Využívam každú príležitosť, aby som ľuďom, ktorým zvestujem dobré posolstvo, prečítal niečo z Božieho Slova? Pravdaže, biblické texty nestačí ľuďom len prečítať. Prečo? Pretože mnohí rozumejú Biblii len málo alebo jej nerozumejú vôbec. Bolo to tak v prvom storočí a je to tak aj dnes. A tak by sme nemali očakávať, že človek pochopí biblický verš, keď mu ho len prečítame. Je dôležité, aby sme určité časti verša vyzdvihli, napríklad tak, že znova prečítame kľúčové slová, a aby sme vysvetlili ich význam. Keď to urobíme, veľmi tým prispejeme k tomu, aby posolstvo z Božieho Slova zapôsobilo na myseľ a srdce našich poslucháčov. (Luk. 24:32) w17.09 4:7, 8

Jednou zo základných Jehovových požiadaviek je to, aby bol kresťan k svojim blížnym a bratom a sestrám súcitný. (Ján 13:34, 35) Súcitiť s niekým okrem iného znamená „trpieť spolu s ním“. Súcitný človek chce zmierniť trápenie druhých, napríklad tak, že im pomôže s niečím, čo je pre nich ťažké. Vyhľadávajme takéto príležitosti! Keď vidíme, ako ľudia trpia následkom katastrof, je prirodzené, že s nimi súcitíme a chceme pre nich niečo urobiť. Jehovovi svedkovia sú známi tým, že v takýchto situáciách druhým pomáhajú. (1. Petra 2:17) Jedna sestra z Japonska žila v oblasti, ktorá bola v roku 2011 postihnutá silným zemetrasením a cunami. Hovorí, že ju „veľmi povzbudilo a utešilo“, keď videla mnoho dobrovoľníkov z rôznych kútov Japonska a z iných krajín, ktorí prišli opraviť domy a sály Kráľovstva. Napísala: „Vďaka tomu som si uvedomila, že Jehovovi na nás záleží. Aj našim spolukresťanom leží na srdci naše dobro a mnohí bratia a sestry z celého sveta sa za nás modlia.“ w17.09 2:12, 13

Prečo by sme si mali rozvíjať sebaovládanie? Zamyslime sa nad dvoma závažnými dôvodmi. Po prvé, ľudia, ktorí sa dokážu ovládať, majú zvyčajne menej vážnych problémov. Sú emocionálne stabilnejší, dokážu si ľahšie vytvoriť priateľské vzťahy a nie sú takí hnevliví a náchylní na úzkosť a depresiu ako impulzívni ľudia. Po druhé, schopnosť odolávať pokušeniu a ovládať nesprávne sklony je nevyhnutná, ak si chceme zachovať Božiu priazeň. Túto skutočnosť ilustruje zlyhanie Adama a Evy. (1. Mojž. 3:6) A spomeňme si na smutné následky, ktoré pocítili neskôr ďalší ľudia, ktorí neprejavovali túto dôležitú vlastnosť. Pravdaže, žiaden nedokonalý človek sa nedokáže dokonale ovládať. Ale Jehova vie, aké úsilie vynakladajú v tomto ohľade jeho služobníci, a chce im pomôcť ovládať hriešne sklony. (1. Kráľ. 8:46–50) w17.09 1:3, 4

Kedysi sa Jehovovi svedkovia rôznej farby pleti nemohli v Južnej Afrike bežne stýkať. Ale v nedeľu 18. decembra 2011 sa tam naskytol nádherný pohľad: viac ako 78 000 našich bratov a sestier rôznych rás z Južnej Afriky a susedných krajín naplnilo najväčší štadión v Johannesburgu a spoločne si vychutnali duchovný program. Jeden zástupca správy štadióna sa vyjadril: „Toto je najlepšie vychovaná skupina ľudí, akú som kedy na tomto štadióne zažil. Všetci sú slušne oblečení. A štadión ste veľmi pekne upratali. Ale páči sa mi hlavne to, že nerobíte rozdiel medzi rasami.“ Z takýchto vyjadrení ľudí, ktorí nie sú Jehovovými služobníkmi, vidno, že naše medzinárodné bratstvo je naozaj jedinečné. (1. Petra 5:9) Vďaka čomu sa však naša organizácia tak odlišuje od všetkých ostatných? Vďaka tomu, že sa s pomocou Božieho Slova a svätého ducha veľmi snažíme „zobliecť si starú osobnosť“ a namiesto nej „si obliecť novú“. (Kol. 3:9) w17.08 3:2, 3

Trpezlivosť (alebo zhovievavosť) je podľa Biblie výsledkom pôsobenia svätého ducha. Nedokonalí ľudia nedokážu byť dostatočne trpezliví bez toho, aby im pomohol Boh. Trpezlivosť je dar od Boha, a keď ju prejavujeme, dokazujeme mu svoju lásku. A vyjadrujeme ňou tiež lásku k ľuďom. Keby sme boli neprestajne netrpezliví, zhoršovalo by to naše vzťahy, lebo by sa z nich vytrácala láska. Naproti tomu keď sme trpezliví, posilňuje to naše vzťahy. (1. Kor. 13:4; Gal. 5:22) S trpezlivosťou úzko súvisia aj ďalšie veľmi dôležité kresťanské vlastnosti. Jednou z nich je napríklad vytrvalosť, ktorá nám umožňuje znášať náročné situácie a pritom si udržiavať pozitívny pohľad na život. (Kol. 1:11; Jak. 1:3, 4) Trpezlivosť môžeme prejavovať aj tak, že znášame utrpenie bez toho, aby sme túžili po pomste, a ďalej verne slúžime Jehovovi bez ohľadu na to, čo zažívame. Biblia nás navyše nabáda ochotne prijať skutočnosť, že čakanie je nevyhnutné. Túto dôležitú myšlienku sa učíme z Jakuba 5:7, 8. w17.08 1:4

Mladí, iste súhlasíte, že kým vyrazíte na cestu, je múdre naplánovať si trasu. Život je ako cesta a najlepší čas plánovať je, keď ste mladí. Je pravda, že to nie je vždy ľahké. Nemusíte sa však báť. Jehova uisťuje každého svojho služobníka slovami dnešného textu. Radí vám, aby ste si múdro plánovali budúcnosť. (Kaz. 12:1; Mat. 6:20) Chce, aby ste boli šťastní. Dokazuje to nádherné stvorenie, ktoré vnímame zmyslami, ako je zrak, sluch či chuť. A zamyslime sa, ako sa o nás zaujíma a učí nás, čo je pre nás najlepšie. Ale ľuďom, ktorí jeho rady odmietajú, hovorí: „Vyvolili ste si to, v čom nemám potešenie... Hľa, moji sluhovia budú plesať, ale vy utrpíte hanbu. Hľa, moji sluhovia budú radostne kričať pre dobrý stav srdca.“ (Iz. 65:12–14) Múdrymi rozhodnutiami oslavujeme Jehovu. (Prísl. 27:11) w17.07 4:1, 2

Boh, ktorý vie, kde je každá hviezda v danom čase, osobne pozná každého z nás, teda aj teba. Presne vie, kde sa nachádzaš, ako sa cítiš a čo v danej chvíli potrebuješ. Jehova sa o teba nielen zaujíma, ale ťa aj chápe a má moc na to, aby ti pomohol vyrovnať sa s problémami. (Žalm 147:5) Možno máš pocit, že je toho na teba priveľa a že to už nezvládneš. Ale Jehova pozná tvoje obmedzené možnosti, „pamätá, že sme prach“. (Žalm 103:14) Keďže sme nedokonalí, robíme znovu a znovu tie isté chyby. Veľmi nás mrzí, keď nám z úst vykĺznu nevhodné slová, keď zatúžime po niečom nesprávnom alebo keď začneme druhým závidieť. Jehova presne vie, ako sa cítime, hoci nemá žiadne slabosti. (Iz. 40:28) Možno si už zažil, ako ti svojou mocnou rukou pomohol prekonať určité ťažkosti. (Iz. 41:10, 13) w17.07 3:6 – 8

Istý brat, ktorý má na Srí Lanke dom s pozemkom, ale žije inde, ho dal k dispozícii na zhromaždenia a krajské zjazdy. Umožnil tiež, aby v ňom bývali služobníci celým časom. Pre brata to predstavuje finančnú obeť, ale pre miestnych zvestovateľov, ktorí majú málo prostriedkov, je to veľká pomoc. V istej krajine, kde je naše dielo zakázané, dávajú bratia k dispozícii svoje domovy, aby sa v nich konali zhromaždenia. Vďaka tomu sa priekopníci a ďalší bratia a sestry, ktorí sú pomerne chudobní, majú kde schádzať a finančne ich to nezaťažuje. Istá sestra, ktorá štedro prispieva na zvestovateľské dielo, hovorí, akú odmenu jej to prináša: „Už celé roky prispievam na dielo a všimla som si u seba niečo zaujímavé. Čím som štedrejšia, tým lepší vzťah mám k druhým – ľahšie odpúšťam, som trpezlivejšia, lepšie znášam sklamanie a ochotnejšie prijímam rady.“ w17.07 1:9, 10

Aj keby sa Jób dozvedel, aký bol dôvod jeho trápenia, mohol si z času na čas klásť otázku, či musel trpieť až tak veľmi. Ak sa nad tým zamýšľal, mohol si pripomínať, čo mu Jehova povedal. Vďaka tomu si mohol zachovať správny pohľad a načerpať útechu. (Žalm 94:19) Keď premýšľame o tom, čo zažil Jób, aj my môžeme získať správny pohľad na veci a nájsť útechu. Veď Jehova dal zapísať túto správu „na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej“. (Rim. 15:4) Čo sa z nej môžeme naučiť? Nikdy nedovoľme, aby nás úplne pohltili každodenné starosti, takže by sme stratili zo zreteľa veľkú spornú otázku, ktorou je obhájenie Jehovovej zvrchovanosti. A ceňme si úlohu, ktorú máme v tejto dôležitej otázke – tak ako Jób môžeme zostať verní Jehovovi napriek ťažkostiam. w17.06 3:9, 13, 14

Ježiš vedel, že je potrebné občas si oddýchnuť. Po jednej mimoriadne náročnej zvestovateľskej kampani svojim učeníkom povedal to, čo čítame v dnešnom texte. Oddych a uvoľnenie naozaj potrebujeme. Hrozí však nebezpečenstvo, že by sa celý náš život začal točiť okolo neho. V prvom storočí mali mnohí postoj: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ (1. Kor. 15:32) Tento duch je veľmi rozšírený aj dnes. Ako môžeme zistiť, či máme vyrovnaný pohľad na oddych a zábavu? Jeden týždeň by sme mohli sledovať, koľko hodín venujeme duchovným činnostiam. Potom by sme mohli toto číslo porovnať s počtom hodín, ktoré nám v tom týždni zabrali oddychové činnosti, napríklad šport, koníčky, televízia alebo videohry. Nemali by sme tieto činnosti trochu obmedziť? (Ef. 5:15, 16) w17.05 4:11 – 13

Ježiš raz vyrozprával podobenstvo o obchodníkovi, ktorý našiel drahocennú perlu. Aby si ju mohol kúpiť, bol ochotný predať celý svoj majetok. Z toho vidno, že táto perla mala v jeho očiach obrovskú hodnotu! Božie Kráľovstvo je ako vzácna perla. Keď si ho ceníme, tak ako si obchodník cenil perlu veľkej hodnoty, ochotne sa vzdáme čohokoľvek, len aby sme sa stali poddanými Božieho Kráľovstva a mohli nimi aj zostať. (Mar. 10:28–30) Napríklad Zacheus zbohatol na tom, že od ľudí vymáhal peniaze. (Luk. 19:1–9) Keď však tento nepoctivý človek počul Ježiša zvestovať o Kráľovstve, uvedomil si nesmiernu hodnotu dobrého posolstva a okamžite konal. Zvolal: „Hľa, Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a čokoľvek som od niekoho vydieral falošnou obžalobou, nahrádzam štvornásobne.“ Ochotne sa vzdal nečestne nadobudnutého majetku a prestal sa zameriavať na získavanie hmotných vecí. w17.06 2:3 – 5

Bratia a sestry, ktorých rodičia požiadali, aby sa venovali ich deťom, by mali deti vždy povzbudzovať, aby si vážili rodičov. Mali by o ich nich hovoriť pozitívne a nepreberať ich zodpovednosť. Mali by sa vyhnúť čomukoľvek, čo by sa spolukresťanom alebo iným ľuďom mohlo javiť ako mravne sporné. (1. Petra 2:12) Rodičia nemôžu prenechať zodpovednosť za duchovné usmerňovanie svojich detí niekomu inému. Mali by si pozorne všímať, ako bratia a sestry pomáhajú ich deťom, a snažiť sa ich naďalej osobne vyučovať. Rodičia, proste Jehovu o pomoc a pri výchove robte všetko, čo je vo vašich silách. (2. Par. 15:7) Dávajte duchovné záujmy detí pred svoje vlastné záujmy. Snažte sa, aby Božie Slovo pôsobilo na srdce vašich detí. Stále im dôverujte, že sa stanú vernými Jehovovým služobníkmi. w17.05 2:19, 20

Predstav si nasledujúcu situáciu. Istý muž je na základe falošných výpovedí miestnych naničhodníkov usvedčený z hrdelného zločinu. Jeho rodina a priatelia sú v šoku. Ľudia, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť, sú zhrození, keď vidia popravu tohto nevinného muža a jeho synov. Tento príbeh nie je vymyslený. Obeťou tejto hroznej nespravodlivosti sa stal Boží verný služobník Nábot, ktorý žil v čase izraelského kráľa Achaba. (1. Kráľ. 21:11–13; 2. Kráľ. 9:26) Kráľ Achab navrhol Nábotovi, že kúpi jeho vinicu alebo že mu za ňu dá ešte lepšiu. Nábot však odmietol. Prečo? Jeho postoj bol v súlade s Jehovovým Zákonom, ktorý zakazoval Izraelitom natrvalo predať dedičný majetok. (3. Mojž. 25:23; 4. Mojž. 36:7) Z toho vidno, že Nábot sa pozeral na túto záležitosť rovnako ako Jehova. w17.04 4:1, 4

Kto nahradí zlých ľudí? Jehova dáva tento utešujúci sľub: „Mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ V tom istom žalme sa píše aj toto: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ (Žalm 37:11, 29) Kto sú tí mierni a spravodliví? Mierni sú pokorní ľudia, ktorí sa učia o Jehovovi a poslúchajú ho. Spravodliví sú tí, ktorí milujú to, čo je správne v Jehovových očiach. V dnešnom svete je oveľa viac zlých ľudí ako spravodlivých. Ale v novom svete už mierni a spravodliví ľudia nebudú tvoriť ani väčšinu, ani menšinu. Budú jedinými ľuďmi, ktorí budú žiť. Vďaka nim sa táto zem stane skutočným rajom. 17.04 2:5, 6

Láska k Bohu nás podnecuje, aby sme sa navzájom milovali, najmä keď sú druhí v zúfalej situácii. (1. Jána 3:17, 18) Keď v prvom storočí nastal v Judei hlad, zbory zorganizovali pomoc pre spoluveriacich. (Sk. 11:28, 29) Apoštoli Pavol a Peter tiež povzbudzovali kresťanov, aby si prejavovali pohostinnosť. (Rim. 12:13; 1. Petra 4:9) Ak majú byť kresťania pohostinní k bratom, ktorí ich prídu navštíviť, o čo viac by mali byť pohostinní k spoluveriacim, ktorí sú v ohrození života alebo sú prenasledovaní pre svoju vieru. Nedávno museli tisíce Jehovových svedkov opustiť domov pre vojnu a prenasledovanie na východe Ukrajiny. Žiaľ, niektorí boli zabití. Väčšinu bratov a sestier však vzali k sebe spolukresťania z iných oblastí Ukrajiny a Ruska. Svedkovia, ktorí utiekli, zostali v oboch krajinách politicky neutrálni, lebo nie sú „časťou sveta“. Naďalej horlivo „oznamujú dobré posolstvo“. (Ján 15:19; Sk. 8:4) w17.05 1:6, 7