Január

Keď bol Mojžiš členom egyptskej kráľovskej rodiny, nebol mierny. Bol taký prchký, že zabil muža, ktorý sa podľa neho dopúšťal nespravodlivosti. Nazdával sa, že Jehova bude s jeho konaním súhlasiť. Jehova ho 40 rokov školil, aby ho naučil, že na to, aby viedol Izraelitov, potrebuje viac než len odvahu. Potreboval miernosť. Ale na to, aby bol mierny, musel byť tiež pokorný, láskavý a ochotný podriaďovať sa. To všetko sa naučil a stal sa z neho vynikajúci vodca. (2. Mojž. 2:11, 12; Sk. 7:21–30, 36) Dnes je dobrým príkladom pre hlavy rodín a zborových starších. Keď je k tebe niekto neúctivý, hneď sa neurážaj. Pokorne uznaj svoje chyby. (Kaz. 7:9, 20) Ochotne sa riaď Jehovovými radami, ako riešiť problémy. A vždy reaguj mierne. (Prísl. 15:1) Hlavy rodín i starší, ktorí takto konajú, robia radosť Jehovovi, prispievajú k pokoju a sú príkladom miernosti. w19.02 7:1, 9 – 10

Všimni si, prečo bolo Ježišovi ľúto ľudí. Videl, že sú „ako ovce bez pastiera“. Niektorí boli možno chudobní a museli tvrdo pracovať, aby sa postarali o svoju rodinu. Iným možno zomrel milovaný človek. Ježiš chápal, čo títo ľudia prežívajú. Niektoré z týchto náročných situácií možno sám zažil. Zaujímal sa o ľudí a to ho podnecovalo, aby ich utešoval dobrou správou o Kráľovstve. (Iz. 61:1, 2) Čo sa od neho učíme? Tak ako on, aj my sme obklopení ľuďmi, ktorí sú „ako ovce bez pastiera“. Bojujú s mnohými problémami. A my máme práve to, čo potrebujú počuť – dobrú správu o Kráľovstve. (Zjav. 14:6) Napodobňujeme Ježiša a zvestujeme ľuďom túto správu, pretože „ľutujeme poníženého a chudobného“. (Žalm 72:13) Je nám ich ľúto, a tak im chceme pomôcť. w19.03 13:6 – 7

Máme veľa dôvodov, aby sme milovali Jehovu. Každý deň nám dáva mnoho dobrých vecí, ktoré nám robia radosť. Okrem toho nás vyučuje pravdu o sebe a o svojom predsavzatí. (Ján 8:31, 32) Vedie nás a podporuje prostredníctvom kresťanského zboru. Pomáha nám zvládať naše problémy a dáva nám nádej na večný život v dokonalých podmienkach. (Zjav. 21:3, 4) Keď premýšľaš o tom, čo pre teba Jehova už urobil a ako ťa miluje, tvoja láska k nemu rastie. A keď ho miluješ, budeš mať správny pohľad na strach. Budeš sa báť, aby si nespôsobil bolesť Tomu, koho tak veľmi miluješ. Keď sa budeš ďalej presviedčať o tom, aké užitočné sú rady od Jehovu, tvoja láska k nemu a k tomu, čo je správne, bude rásť. Potom ťa už nič neodvedie od služby Jehovovi, aj keby ti Satan ponúkol čokoľvek. Predstav si, aký bude tvoj život o tisíc rokov! Keď potom budeš hodnotiť svoje rozhodnutie dať sa pokrstiť, určite ho budeš považovať za to najlepšie rozhodnutie vo svojom živote! w19.03 10:14, 19

Keď každý člen rodiny prejavuje vďačnosť, má z toho úžitok celá rodina. Čím viac si manželia dávajú najavo, že si cenia jeden druhého, tým sú si bližší. Potom si aj ochotnejšie odpúšťajú. Manžel, ktorý si cení svoju manželku, si nielenže všíma, čo dobré hovorí a robí, ale aj „vstáva a chváli ju“. (Prísl. 31:28) A múdra manželka hovorí manželovi, čo si na ňom váži. Rodičia, ako môžete učiť svoje deti, aby prejavovali vďačnosť? Nezabúdajte, že deti si všímajú, čo hovoríte a robíte, a budú vás napodobňovať. Preto im dávajte dobrý príklad a poďakujte im, keď pre vás niečo urobia. Učte ich tiež, aby poďakovali, keď niekto urobí niečo pre ne. Pomôžte im chápať, že vďačnosť by mala prameniť zo srdca a že to, čo povedia, môže priniesť veľa dobrého. w19.02 8:14 – 15

Slová dnešného denného textu sú veľmi dôležité. Jób zostal napriek Satanovým útokom verný Bohu a aj my to môžeme dokázať. Satan vznáša rovnaké obvinenia aj proti každému z nás, teda aj proti tebe. V podstate tvrdí, že nemiluješ Jehovu, že mu prestaneš slúžiť, keď ti pôjde o život, a že svoju oddanosť len predstieraš. (Jób 2:4, 5; Zjav. 12:10) Aký máš z toho pocit? Zrejme ťa to zraňuje. Uvedom si však jednu vec: Jehova ti natoľko dôveruje, že ti poskytol jedinečnú príležitosť. Dovoľuje Satanovi, aby vyskúšal tvoju oddanosť. Je si istý, že mu môžeš zostať verný, čím dokážeš, že Satan je klamár. A sľubuje, že ti pomôže. (Hebr. 13:6) Nie je úžasné, že nám dôveruje zvrchovaný Vládca celého vesmíru? Vidíš, prečo je oddanosť Bohu taká dôležitá? Ak sme verní Jehovovi, očisťujeme meno nášho Otca, obhajujeme jeho vládu a vyvraciame Satanove lži. w19.02 6:9 – 10

Ježiš povedal apoštolom o tom, aké skúšky ich čakajú. Potom ich povzbudil, aby nasledovali jeho príklad a boli tiež odvážni. (Ján 16:1–4a, 33) Aj po mnohých rokoch sa riadili jeho príkladom obetavosti a prejavovali odvahu. Zažívali rôzne skúšky, ale verne sa navzájom povzbudzovali, a to aj vtedy, keď im to prinieslo ťažkosti. (Hebr. 10:33, 34) Aj my by sme mali napodobňovať Ježiša a prejavovať odvahu. Odvahu potrebujeme napríklad vtedy, keď pomáhame našim bratom, ktorí sú prenasledovaní za svoju vieru. Možno sú nespravodlivo uväznení. V takej situácii by sme mali pre nich robiť všetko, čo je v našich silách, vrátane toho, že sa ich zastaneme. (Fil. 1:14; Hebr. 13:19) Odvahu prejavujeme aj vtedy, keď vytrvávame vo zvestovateľskej službe. (Sk. 14:3) Tak ako Ježiš sme rozhodnutí oznamovať posolstvo o Kráľovstve, aj keď nám ľudia odporujú a prenasledujú nás. w19.01 4:8 – 9

Čo nám pomôže podávať povzbudzujúce komentáre? Najdôležitejšie je, aby si sa pripravil na každé zhromaždenie. Keď budeš plánovať dopredu a dobre sa pripravíš, ľahšie prekonáš obavy z podávania komentárov. (Prísl. 21:5) Čo zahŕňa dobrá príprava na zhromaždenie? Vždy začni modlitbou, v ktorej poprosíš Jehovu o svätého ducha. (Luk. 11:13; 1. Jána 5:14) Potom venuj niekoľko minút tomu, že si urobíš prehľad o látke. Pouvažuj o nadpise, medzititulkoch, obrázkoch a rámčekoch. Potom si preštuduj každý odsek a vyhľadaj si čo najviac uvedených biblických veršov. Zamysli sa nad tým, čo si si prečítal, a zameraj sa na myšlienky, ku ktorým by si sa chcel na zhromaždení vyjadriť. Čím lepšie sa pripravíš, tým viac úžitku načerpáš a tým ľahšie podáš komentár. (2. Kor. 9:6) w19.01 2:6, 13 – 15

Jehova viedol svojím duchom Habakuka, aby zapísal svoje obavy, a tým nám poskytol dôležité poučenie: chce, aby sme sa mu bez zábran zverovali so svojimi obavami či pochybnosťami. Láskavo nás povzbudzuje, aby sme si vylievali pred ním srdce. (Žalm 50:15; 62:8) Habakuk dôveroval Jehovovi, svojmu Priateľovi a Otcovi, a vynaložil úsilie, aby si posilnil k nemu vzťah. Nenechal sa úplne pohltiť svojimi starosťami ani sa situáciu nesnažil vyriešiť vlastnými silami. Naopak, povedal v modlitbe Jehovovi, ako sa cíti a čo ho trápi. Tým nám dal dobrý príklad. Jehova, „ktorý vypočúva modlitbu“, nás povzbudzuje, aby sme sa naňho s dôverou obracali a zverovali sa mu so svojimi starosťami. (Žalm 65:2) Potom zažijeme, ako odpovie na naše modlitby. Uteší nás a bude nás viesť. Obrazne povedané, pocítime jeho vrúcne objatie. (Žalm 73:23, 24) Bez ohľadu na to, čo prežívame, pomôže nám chápať, ako sa na našu situáciu pozerá on. Úprimná modlitba patrí medzi tie najsilnejšie prejavy našej dôvery k Bohu. w18.11 3:2, 5 – 6

Žalmista Dávid si za priateľov nevyberal iba svojich rovesníkov. O svojich priateľoch píše ako o majestátnych. Jedným z nich je jeho drahý priateľ Jonatán. Ich priateľstvo je jedno z najkrajších, o akom čítame v Biblii. Vedel si, že Jonatán bol asi o 30 rokov starší ako Dávid? Prečo boli takými dobrými priateľmi? Obaja dôverovali Bohu, vážili si jeden druhého a obdivovali odvahu, ktorú každý z nich prejavil v boji proti Božím nepriateľom. (1. Sam. 13:3; 14:13; 17:48–50; 18:1) Podobne ako Dávid a Jonatán, aj ty môžeš mať veľkú radosť, keď máš priateľov, ktorí milujú Jehovu a dôverujú mu. Kiera, ktorá slúži Bohu už roky, hovorí: „Našla som si priateľov z celého sveta, z mnohých kultúr a rozličného prostredia.“ Keď si aj ty rozšíriš okruh svojich priateľov, uvidíš, že vďaka Biblii a svätému duchu sme jedna celosvetová rodina. w18.12 4:11 – 13

Výraz „smilstvo“ zahŕňa celú škálu nemravných skutkov. Patrí k nim cudzoložstvo, prostitúcia, sexuálne styky medzi nezosobášenými ľuďmi, homosexualita a sodomia. Napríklad keby sa ženatý muž dopustil sexuálnej nemravnosti, jeho manželka sa môže rozhodnúť, či sa s ním rozvedie alebo nie. Ježiš nepovedal, že ak sa človek v manželstve dopustí sexuálnej nemravnosti (porneia), jeho nevinný partner sa s ním musí rozviesť. Napríklad ak by sa manžel dopustil nevery, jeho manželka sa môže rozhodnúť, že sa s ním nerozvedie. Možno ho stále miluje. Možno je ochotná odpustiť mu a spolupracovať s ním na zlepšení ich vzťahu. No ak sa s ním rozvedie a zostane nevydatá, bude zažívať isté ťažkosti. Dokáže sa uživiť? Čo jej sexuálne potreby? Ako zvládne pocit osamelosti? A čo keď má deti? (1. Kor. 7:14) Je jasné, že nevinný partner, ktorý sa rozvedie, musí riešiť závažné problémy. w18.12 2:10 – 11

Jehova nenávidí nespravodlivosť. (Iz. 61:8) Vie, že sme nedokonalí a máme sklon k zlému. Napriek tomu nás nabáda, aby sme si vypestovali rovnaký postoj k nespravodlivosti, aký má on. Ak rozjímame o tom, prečo Jehova nenávidí skazenosť, budeme sa na ňu pozerať tak ako on. To nám dá silu, aby sme nerobili to, čo nenávidí. Ak si osvojujeme Jehovov pohľad na nespravodlivosť, dokážeme rozpoznať, ktoré veci sú zlé, hoci Božie Slovo o nich konkrétne nehovorí. Napríklad vo svete sa rozmáha nemravný tanec známy ako lap dance. Keďže pri ňom nedochádza k pohlavnému styku, niektorí ľudia si myslia, že sa takému správaniu nemusia vyhýbať. Ale čo si o takej zábave myslí Jehova? Pamätajme, že Jehovovi sú odporné všetky formy skazenosti, a preto sa jej zďaleka vyhýbajme. Rozvíjajme si sebaovládanie a nenáviďme to, čo nenávidí Jehova. (Rim. 12:9) w18.11 5:11 – 12

Apoštol Pavol považoval Jehovovo uistenie uvedené v dnešnom dennom texte za také dôležité, že ho vo svojich listoch citoval trikrát! (Rim. 1:17; Gal. 3:11; Hebr. 10:38) Ak zostaneme verní Jehovovi a budeme mu dôverovať, uvidíme splnenie jeho sľubov, a to bez ohľadu na to, aké trápenie zažívame. Jehova nás povzbudzuje, aby sme sa nesústreďovali na súčasné ťažkosti, ale na krásnu budúcnosť, ktorá je pred nami. Všetci, ktorí žijeme v týchto posledných dňoch, nachádzame v knihe Habakuk dôležité poučenie. Jehova sľubuje večný život každému spravodlivému človeku, ktorý v neho verí a spolieha sa naňho. Teda posilňujme si vieru a dôveru v Boha, nech už zažívame akékoľvek ťažkosti. Prostredníctvom Habakuka nás Jehova uisťuje, že bude stáť pri nás a že nás zachráni. Láskavo nás povzbudzuje, aby sme mu dôverovali a trpezlivo čakali, kým jeho Kráľovstvo nezavládne nad zemou. Potom budú žiť na zemi len mierni ľudia, ktorí sa budú tešiť zo života a budú uctievať Jehovu. (Mat. 5:5; Hebr. 10:36–39) w18.11 3:15 – 17

Niektorí ľudia v prvom storočí spočiatku priaznivo reagovali na Ježišovo učenie, ale neskôr prestali chodiť v pravde. Napríklad Ježiš raz zázračne nasýtil veľký zástup ľudí. Títo ľudia potom za ním prišli na druhú stranu Galilejského mora. Tam im povedal niečo, čo ich šokovalo: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte v sebe život.“ Namiesto toho, aby sa ho spýtali, čo tým myslí, povedali: „Táto reč je pohoršujúca; kto ju môže počúvať?“ Viedlo to k tomu, že „mnohí z jeho učeníkov odišli za svojimi predošlými vecami a už s ním nechodili“. (Ján 6:53–66) Žiaľ, aj dnes niektorí kresťania opustili pravdu. Niektorí z nich sa nedokázali preniesť ponad to, čo povedal či urobil nejaký známy brat. Druhí sa urazili, pretože dostali biblickú radu. Iní sa vzdali pravdy, lebo sa nezhodli s nejakým spolukresťanom. w18.11 2:3 – 5

Niekedy možno celkom nechápeme, prečo v našej organizácii dochádza k určitým zmenám. V takom prípade by sme mali uvažovať o tom, ako Kristus vykonával úlohu Vodcu v minulosti. Či už to bolo za dní Jozuu, alebo v prvom storočí, vždy múdro viedol Božích služobníkov ako celok a poskytoval im ochranu. Pomáhal im upevňovať si vieru a zachovávať jednotu. (Hebr. 13:8) Ježišov láskavý záujem o naše duchovné blaho jasne vidíme aj z toho, že nám dáva aktuálne rady prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) Z toho, ako nás vedie, vidíme, že mu veľmi záleží na našom dobrom duchovom stave. Stará sa nielen o naše duchovné potreby, ale pomáha nám aj zameriavať sa na tú najdôležitejšiu činnosť, ktorá sa dnes koná na zemi. (Mar. 13:10) w18.10 3:13 – 16

Pozoruhodný príklad toho, ako prejavovať sebaovládanie, keď nás niekto provokuje, nachádzame v 2. Samuelovej 16:5–13. Šimei, ktorý bol príbuzný kráľa Saula, urážal Dávida a jeho služobníkov a fyzicky na nich zaútočil. Dávid ho mohol okamžite zastaviť, ale napriek tomu trpezlivo znášal jeho urážky. Odkiaľ čerpal silu, aby sa ovládol? Z nadpisu tretieho žalmu vyplýva, že Dávid ho zložil v čase, „keď utekal kvôli svojmu synovi Abšalómovi“. V prvom a druhom verši opísal svoje pocity v situácii, o ktorej hovorí 16. kapitola Druhej Samuelovej. V Žalme 3:4 čítame, na koho sa Dávid spoliehal: „Svojím hlasom budem volať k samému Jehovovi a on mi odpovie.“ Aj my by sme sa mali modliť, keď niekto s nami zle zaobchádza. Jehova nám poskytne svätého ducha, s pomocou ktorého dokážeme vytrvať. Predstav si, že niekto sa k tebe bezdôvodne správa nepekne. Prejavíš sebaovládanie a ochotne mu odpustíš? Dôveruješ Jehovovi, že vie o tvojom trápení a pomôže ti? w18.09 1:16 – 17

Keď sme v službe, vždy by sme mali byť ohľaduplní a úctiví. Na to je potrebné, aby sme miestnych ľudí dobre poznali. Keď zvestujeme z domu do domu, prichádzame k ľuďom bez pozvania. Preto je dôležité, aby sme za nimi chodili v čase, keď je najpravdepodobnejšie, že sa budú chcieť s nami rozprávať. (Mat. 7:12) Ako je to vo vašom obvode? Radi si ľudia cez víkend pospia? Ak áno, možno bude lepšie, keď začneme službou na ulici či pri stojanoch alebo vykonáme opätovnú návštevu u niekoho, o kom vieme, že ho nevyrušíme. Mnohí ľudia sú veľmi zaneprázdnení, a preto by sme sa mali zdržať len krátko, najmä pri prvom rozhovore. (1. Kor. 9:20–23) Keď ľudia vidia, že berieme do úvahy ich okolnosti a nabitý časový plán, možno si nás radi vypočujú aj nabudúce. Ak budeme prejavovať vlastnosti, ktoré sú ovocím Božieho ducha, staneme sa Božími spolupracovníkmi a Jehova prostredníctvom nás môže pritiahnuť niekoho k pravde. (1. Kor. 3:6, 7) w18.09 5:15 – 17

Ako súvisí miernosť so šťastím? Niektorí ľudia boli kedysi drsní, hašteriví a agresívni, ale keď spoznali pravdu, zmenili sa. Obliekli si „novú osobnosť“ a prejavujú „nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť“. (Kol. 3:9–12) Vďaka tomu sa teraz tešia z pokojného a šťastného života naplneného láskou. Okrem toho Božie Slovo sľubuje, že takíto ľudia „zdedia zem“. (Žalm 37:8–10, 29) V akom zmysle „mierni... zdedia zem“? Pomazaní kresťania zdedia zem, keď budú nad ňou vládnuť ako králi a kňazi. (Zjav. 20:6) A milióny ďalších ľudí, ktorí nemajú nebeskú nádej, zdedia zem v tom zmysle, že budú na nej žiť navždy. Získajú dokonalosť a po celú večnosť sa budú tešiť z pokoja a šťastia. w18.09 3:8 – 9

Najlepší príklad v počúvaní nám dáva Jehova. (1. Mojž. 18:32; Joz. 10:14) Pouvažujme, čo sa učíme z rozhovoru, ktorý je zaznamenaný v 2. Mojžišovej 32:11–14. Hoci Jehova nepotreboval, aby mu Mojžiš radil, dal mu príležitosť vyjadriť názor. Bol by si ochotný trpezlivo počúvať niekoho, kto uvažuje nesprávne, a potom dokonca konať podľa jeho rád? Jehova trpezlivo počúva všetkých, ktorí sa naňho s dôverou obracajú. Pokorne si vypočul ľudí, ako boli Abrahám, Ráchel, Mojžiš, Jozua, Manoach, Eliáš a Ezechiáš. Preto by sa mal každý z nás zamyslieť: Nemal by som si aj ja druhých trpezlivo vypočuť, a tak dať najavo, že si ich vážim? Mohol by som sa v tom zlepšiť? A môžem ich dobré návrhy uplatniť? Ktorý člen zboru alebo rodiny teraz potrebuje počujúce ucho? Môžem preňho niečo urobiť? (1. Mojž. 30:6; Sud. 13:9; 1. Kráľ. 17:22; 2. Par. 30:20) w18.09 1:14 – 15

V dnešnej dobe nie jednoduché pamätať na štedrosť, pretože väčšina ľudí okolo nás uprednostňuje vlastné záujmy. Ježiš však povedal, že najväčšie prikázanie je milovať Jehovu celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou a druhé je milovať svojho blížneho ako seba. (Mar. 12:28–31) Lásku k Jehovovi môžeme dať najavo tak, že ho napodobňujeme. Jehova aj Ježiš sú štedrí a nabádajú nás, aby sme aj my prejavovali túto vlastnosť, pretože potom budeme šťastní. Keď sme štedrí voči Jehovovi i blížnym, vedie to k mnohým dobrým výsledkom. Jednak tým prinášame česť nášmu Bohu a jednak z toho máme úžitok my i naši blížni. Určite sa snažíš rozdávať v prospech druhých, najmä spolukresťanov. (Gal. 6:10) Rob to aj naďalej a druhí si ťa budú vážiť, budú ťa milovať a ty budeš šťastný. w18.08 3:19 – 20

Jehova prostredníctvom Petra pomohol pochopiť všetkým kresťanom, že je nestranným Bohom. Farba pleti, národnosť ani jazyk nehrá v jeho očiach žiadnu úlohu. Schvaľuje každého, kto má pred ním bázeň a koná to, čo je správne. (Gal. 3:26–28; Zjav. 7:9, 10) Túto zásadu určite dobre poznáš. Ale čo ak si vyrastal v krajine alebo v rodine, kde boli bežné predsudky? Aj keď sa považuješ za nestranného človeka, hlboko v tvojom vnútri možno ešte pretrvávajú predsudky. Dokonca aj Peter, ktorý pomohol iným spoznať Jehovu ako nestranného Boha, neskôr znovu zápasil s predsudkami. (Gal. 2:11–14) Ako môžeme prestať posudzovať druhých podľa vonkajšieho zdania? Mali by sme sa úprimne preskúmať vo svetle Božieho Slova, či naše názory a pocity nie sú stále do určitej miery ovplyvnené predsudkami. (Žalm 119:105) Okrem toho by sme sa mohli opýtať niektorého dôverného priateľa, či si na nás nevšimol nejaké prejavy predsudkov. (Gal. 2:11, 14) Je možné, že takéto postoje sú v nás zakorenené tak hlboko, že si ich vôbec neuvedomujeme. w18.08 2:5 – 6

Polož si otázky: Vidia druhí, že som oddaný výlučne Jehovovi? Vyhľadávam príležitosti, aby som druhým povedal, že som Jehovovým svedkom? Predstav si, aký zármutok by cítil Jehova, keby sme sa pred druhými hanbili priznať, že sme jeho svedkami. (Žalm 119:46; Mar. 8:38) Žiaľ, niektorí jednotlivci sa dali ovplyvniť „duchom sveta“ a zahmlievajú rozdiel „medzi tým, ktorý slúži Bohu, a tým, ktorý mu neslúžil“. (1. Kor. 2:12) Tento svet sa zameriava na uspokojovanie telesných žiadostí. (Ef. 2:3) Napríklad niektorí bratia a sestry sa napriek opakovaným radám stále obliekajú a upravujú vyzývavo. Nosia príliš tesné a odhaľujúce oblečenie, a to dokonca aj na kresťanské zhromaždenie. Alebo majú výstredné účesy, ktoré sú bežné v tomto svete. (1. Tim. 2:9, 10) Následkom toho je pre druhých ťažké rozoznať, kto patrí Jehovovi a kto je „priateľom sveta“. (Jak. 4:4) w18.07 4:11 – 12

Bratmi sme v určitom zmysle preto, lebo všetci sme Adamovými potomkami. (Sk. 17:26) Ale je na to ešte iný dôvod. Ježiš vysvetlil, že jeho učeníci sú bratmi a sestrami, pretože uznávajú Jehovu ako svojho nebeského Otca. (Mat. 12:50) Okrem toho sú členmi veľkej celosvetovej rodiny, ktorú spája láska a viera. Preto apoštoli vo svojich listoch často píšu o spolukresťanoch ako o bratoch a sestrách. (Rim. 1:13; 1. Petra 2:17; 1. Jána 3:13) Ježiš najprv objasnil, že na všetkých spolukresťanov by sme sa mali pozerať ako na bratov a sestry, a potom vysvetlil, aká dôležitá je pokora. (Mat. 23:11, 12) Jednotu medzi apoštolmi totiž narúšala pýcha. Ďalším zdrojom ťažkostí mohla byť aj národná hrdosť. Mali Židia dôvod byť hrdí na to, že pochádzajú z Abraháma? Mnohí z nich boli o tom skalopevne presvedčení. Ale Ján Krstiteľ im povedal: „Boh má moc vzbudiť Abrahámovi deti z týchto kameňov.“ (Luk. 3:8) w18.06 2:8 – 9

Polož si otázku: Prejavujem sebaovládanie v reči a konaní, aj keď ma niečo dlhodobo znepokojuje alebo ma niekto opakovane dráždi svojím správaním? (Prísl. 10:19; Mat. 5:22) Keď nás druhí rozčuľujú, snažme sa riadiť biblickou radou „nechať miesto hnevu“. Čiemu hnevu? Jehovovmu. (Rim. 12:17–21) Ako môžeme uplatniť túto radu? Tak, že sa nebudeme rozčuľovať, ale z úcty k Jehovovi prenecháme situáciu v jeho rukách a budeme trpezlivo čakať, kým vo vhodnom čase nezasiahne. Ak by sme vzali záležitosť do vlastných rúk a sami sa pomstili, bol by to prejav neúcty k Jehovovi. Poslúchame svedomito najnovšie pokyny od Jehovu? Ak áno, nebudeme sa kŕčovito držať toho, ako sa veci robili v minulosti. Naopak, budeme pohotovo uplatňovať všetky nové pokyny, ktoré nám Jehova dáva prostredníctvom svojej organizácie. (Hebr. 13:17) Zároveň by sme si mali dávať pozor, aby sme „nešli nad to, čo je napísané“. (1. Kor. 4:6) Keď sa svedomito riadime najnovšími pokynmi, upierame svoj zrak na Jehovu. w18.07 2:17 – 18

Čím sme zrelšími kresťanmi, tým lepšie si uvedomujeme, aké dôležité sú pre nás biblické zásady. Je to preto, lebo zásady majú široké uplatnenie, zatiaľ čo zákony sa vzťahujú len na konkrétnu situáciu. Napríklad malé dieťa nerozumie, prečo je nebezpečné mať priateľov, ktorí neposlúchajú Jehovu. A tak starostliví rodičia musia stanoviť isté pravidlá, aby ho chránili. (1. Kor. 15:33) Ale keď dieťa dorastie, rozvinie si schopnosť premýšľať a naučí sa uplatňovať biblické zásady. Vďaka tomu sa pri výbere priateľov rozhoduje múdrejšie. (1. Kor. 13:11; 14:20) Keď rozjímame o biblických zásadách, školíme si svedomie, ktoré nás potom spoľahlivejšie vedie, a učíme sa uvažovať v súlade s Božím myslením. Dá sa povedať, že máme všetko potrebné, aby sme robili múdre rozhodnutia, ktoré sa páčia Jehovovi? Áno. Ak sa naučíme dobre uplatňovať zákony a zásady, ktoré nachádzame v Božom Slove, budeme „celkom spôsobilí, úplne vyzbrojení pre každé dobré dielo“. (2. Tim. 3:16, 17) w18.06 3:14, 16 – 17

Ježiš v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi ukázal Židom, že aj od Samaritánov sa môžu učiť, ako milovať všetkých ľudí bez rozdielu. (Luk. 10:25–37) Pred vystúpením do neba poveril svojich učeníkov, aby oznamovali dobré posolstvo „v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Sk. 1:8) Aby si túto úlohu mohli plniť, bolo nevyhnutné, aby sa zbavili pýchy a prekonali predsudky. Ježiš už skôr pripravoval svojich učeníkov na túto náročnú úlohu. Robil to napríklad tak, že upriamoval ich pozornosť na pekné vlastnosti, ktoré si všímal na cudzincoch. Istého vojenského dôstojníka, ktorý bol cudzincom, pochválil za jeho výnimočnú vieru. (Mat. 8:5–10) Vo svojom rodnom meste Nazaret svojim poslucháčom pripomenul, ako Jehova požehnal niektorých cudzincov – napríklad vdovu z fenického mesta Carefat či malomocného Naamana zo Sýrie. (Luk. 4:25–27) A okrem toho, že vydal svedectvo Samaritánke, strávil dva dni v istom samaritánskom meste, lebo mnohí ľudia tam prejavili záujem o dobré posolstvo. (Ján 4:21–24, 40) w18.06 2:10 – 11

Apoštol Pavol prirovnal náš kresťanský život k životu vojakov, ktorí vedú boj zblízka. Boj, ktorý vedieme, je, samozrejme, duchovný, nie fyzický. Naši nepriatelia sú však skutoční. Satan a démoni sú obratní bojovníci s dlhoročnými skúsenosťami. Na prvý pohľad sa naše šance na víťazstvo môžu zdať mizivé. A zraniteľní sú najmä mladí kresťania. Ako môžu vôbec dúfať, že porazia zlé nadľudské sily? Skutočnosť je taká, že mladí môžu zvíťaziť a aj víťazia! Ako je to možné? Tak, že „získavajú moc v Pánovi“. A nielen to. Okrem sily od Boha majú aj oblečenie vhodné do boja. Ako vycvičení vojaci „si obliekajú úplnú výzbroj od Boha“. (Ef. 6:10–12) Pavol mal vo svojom znázornení zrejme na mysli výzbroj rímskych legionárov. (Sk. 28:16) w18.05 4:1 – 2

Najdôležitejší dôvod, prečo chodíme do služby, je ten, že chceme oslavovať Jehovu a posväcovať jeho meno. (Ján 15:1, 8) Božie meno nemôžeme urobiť svätejším, ako je. Už je sväté v najvyššej miere. Ale všimnime si, čo vyhlásil prorok Izaiáš: „Jehova vojsk – Ten by mal byť pre vás svätý.“ (Iz. 8:13) Božie meno posväcujeme okrem iného tak, že ho považujeme za oveľa významnejšie než iné mená a že pomáhame ďalším, aby ho tiež považovali za sväté. Napríklad keď učíme ľudí o Jehovovej úžasnej osobnosti a o jeho predsavzatí s ľudstvom, zastávame sa Božieho mena a vyvraciame Satanove lži. (1. Mojž. 3:1–5) Božie meno posväcujeme aj tak, že pomáhame ľuďom v našom okolí, aby uznali, že Jehova je „hoden... prijať slávu a česť a moc“. (Zjav. 4:11) w18.05 2:3 – 4

Hlavný dôvod, prečo si dávať duchovné ciele, je prejaviť vďačnosť Jehovovi za jeho lásku a za všetko, čo pre nás robí. Ak si mladý človek, zamysli sa, čo všetko máš od Jehovu. Vďačíš mu za život, pravdu, Bibliu, zbor a úžasnú nádej do budúcnosti. Keď dávaš duchovné veci na prvé miesto, dokazuješ Bohu, že si vďačný za všetky jeho dary. Zároveň si tým posilňuješ vzťah k nemu. Keď pracuješ na duchovných cieľoch, Jehova vidí tvoje dobré skutky a nezabudne na ne. Tým medzi vami vzniká priateľstvo. Apoštol Pavol napísal: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ (Hebr. 6:10) Pamätaj, že nikdy nie si primladý na to, aby si si dával ciele. Čo keby si pouvažoval, ktoré ciele by si rád dosiahol? Mohol by si na nich pracovať už teraz? (Fil. 1:10, 11) w18.04 5:5 – 6

Obyvatelia Rímskej ríše, medzi ktorými žili aj raní kresťania, boli pyšní na svoje zákony, súdnictvo a občianske slobody. Moc a sláva tohto impéria bola však vybudovaná na lopote otrokov. V istom období otroci tvorili až 30 percent populácie. Otroctvo a sloboda boli teda pre bežných ľudí nepochybne horúcou témou, o ktorú sa zaujímali aj kresťania. Apoštol Pavol vo svojich listoch často písal o slobode. Jeho cieľom však nebolo dosiahnuť sociálnu ani politickú reformu, po ktorej ľudia v tom čase túžili. Nespoliehal sa na ľudských vládcov ani na inštitúcie bojujúce za slobodu. Pavol a jeho spolukresťania robili, čo mohli, aby úprimným ľuďom oznámili dobré posolstvo o Kráľovstve a pomohli im pochopiť, akú veľkú hodnotu má výkupná obeť Ježiša Krista. Pavol upriamoval pozornosť spolukresťanov na Zdroj pravej slobody. w18.04 2:1 – 2

Tieto slová povedal Ježiš večer pred svojou smrťou apoštolovi Petrovi. Peter bol oporou raného kresťanského zboru. (Gal. 2:9) Na Letnice, ale i neskôr prejavil odvahu a svojím príkladom povzbudil spolukresťanov. Po mnohých rokoch vernej služby sa im rozhodol napísať. Uviedol aj dôvod: „Aspoň trochu som vám napísal, aby som vás povzbudil a vážne svedčil, že to je tá pravá Božia nezaslúžená láskavosť; stojte v nej pevne.“ (1. Petra 5:12) Petrove listy sú zdrojom povzbudenia pre kresťanov od prvého storočia až dodnes. Kým čakáme na splnenie Jehovovho sľubu, takéto povzbudenie veľmi potrebujeme. (2. Petra 3:13) w18.04 3:12 – 13

Ľudia chcú robiť to, čo sami uznajú za vhodné, a žiť podľa vlastných predstáv. Zdá sa, že ľudia na celej zemi najviac túžia po slobode. Vzniká však otázka, ako túto túžbu uspokojiť. Mnohí ľudia organizujú protesty, demonštrácie, vzbury a revolúcie, aby získali slobodu v spoločenskej či v politickej oblasti. Ale vedú takéto radikálne kroky k želaným výsledkom? Nie, často spôsobujú tragédie a straty na životoch. Tým sa znovu a znovu potvrdzuje pravdivosť slov kráľa Šalamúna: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ (Kaz. 8:9) V dnešnom dennom texte učeník Jakub napísal, čo je kľúčom k pravému šťastiu a spokojnosti. Jehova, ktorý je pôvodcom tohto zákona, sám najlepšie vie, čo ľudia potrebujú, aby boli skutočne šťastní a spokojní. Prvému ľudskému páru dal všetko, čo potrebovali, aby boli šťastní, vrátane pravej slobody. w18.04 1:1 – 3