Február

Ježiš bol veľmi empatický. Ľudia cítili, že ich má rád, a priaznivo reagovali na dobrú správu o Kráľovstve. Čím súcitnejší budeme k ľuďom v službe, tým lepšie im budeme môcť pomáhať. Čo nám v tom pomôže? Predstavme si, že sme na ich mieste, a správajme sa k nim tak, ako by sme si priali, aby sa oni správali k nám. (Mat. 7:12) Premýšľaj o tom, čo potrebujú ľudia, s ktorými sa rozprávaš. Nepoužívaj vždy rovnaký úvod. Ber do úvahy konkrétne okolnosti a názory každého jednotlivca. Snaž sa klásť taktné otázky. (Prísl. 20:5) Keď ľuďom kladieme otázky, z ich odpovedí zistíme, prečo potrebujú počuť dobrú správu. Keď sa to dozvieme, môžeme im prejaviť empatiu a vhodne reagovať na ich potreby, tak ako to robil Ježiš. (Porovnaj 1. Korinťanom 9:19–23.) w19.03 13:2, 8 – 9

Adam a Eva dali najavo, že si vôbec nevážia všetky tie dobré veci, ktoré pre nich Jehova urobil. Každý z nás má príležitosť ukázať, že nie je nevďačný ako oni a že s ich rozhodnutím nesúhlasí. Keď sa dáme pokrstiť, poskytujeme Jehovovi dôkaz, že uznávame jeho právo určovať, čo je pre nás dobré a čo zlé. Dosvedčujeme tým, že svojho Otca milujeme a dôverujeme mu. Po krste by sme mali deň čo deň žiť podľa Jehovových noriem, a nie podľa vlastných. To je náročná úloha. Ale milióny ľudí, ktorí slúžia Bohu, to robia. A dokážeš to aj ty, keď budeš pokračovať v štúdiu Biblie, pravidelne sa schádzať s bratmi a sestrami a s nadšením hovoriť s druhými o svojom milujúcom Otcovi. (Hebr. 10:24, 25) Keď stojíš pred nejakým rozhodnutím, poslúchaj Jehovu, ktorý ti radí prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie. (Iz. 30:21) Potom sa ti podarí všetko, čo budeš robiť. (Prísl. 16:20) w19.03 10:17 – 18

Jehova nám dáva hojnosť duchovného pokrmu. Na zhromaždeniach, v našich časopisoch a na našej webovej stránke dostávame množstvo užitočných rád. Stalo sa ti, že si si vypočul nejaký prejav, prečítal článok alebo pozrel naše televízne vysielanie a povedal si si: Presne toto som potreboval? Ako môžeš dať Jehovovi najavo, že si mu za to vďačný? (Kol 3:15) Okrem iného tak, že mu budeš pravidelne ďakovať za tieto dobré dary. Jehovovi prejavujeme vďačnosť aj tak, že udržiavame naše miesto uctievania čisté a upratané. Pravidelne pomáhame pri upratovaní a údržbe našej sály Kráľovstva a tí, ktorí obsluhujú aparatúru, zaobchádzajú s ňou opatrne, aby sa nepoškodila. Keď sa dobre staráme o sálu Kráľovstva, bude nám slúžiť dlhšie a nebude si vyžadovať mnoho veľkých opráv. Vďaka tomu ušetríme prostriedky na výstavbu a renováciu ďalších sál Kráľovstva na celom svete. w19.02 8:17 – 18

Jób venoval čas pozorovaniu zázrakov Jehovovho stvorenia. (Jób 26:7, 8) Žasol, keď premýšľal o zemi, oblohe, oblakoch a hrome, hoci si uvedomoval, že o stvoriteľských dielach vie len veľmi málo. Obdivoval aj Jehovove výroky. O Božích slovách sa vyjadril: „Výroky jeho úst som si uchoval ako poklad.“ (Jób 23:12) Pociťoval bázeň pred Jehovom a prechovával k nemu úctu. Miloval svojho nebeského Otca a chcel mu robiť radosť. Preto bol ešte viac odhodlaný zostať mu verný. Mali by sme si vziať z neho príklad. O zázrakoch stvorenia vieme toho oveľa viac než ľudia v Jóbových dňoch. A máme k dispozícii celú Bibliu, z ktorej sa môžeme o Jehovovi veľa naučiť. Všetko toto poučenie pôsobí na naše srdce a napĺňa ho posvätnou úctou k Jehovovi. Keď budeme mať bázeň pred Jehovom a budeme si ho vážiť, potom ho budeme milovať a poslúchať. A budeme ešte viac túžiť po tom, aby sme mu zostali oddaní. (Jób 28:28) w19.02 6:12

Počas ľudských dejín vládcovia prenasledovali Jehovových služobníkov a je to tak i dnes. Možno nás obviňujú z rôznych zločinov, ale v skutočnosti im prekáža, že sme sa rozhodli „viac poslúchať Boha ako ľudí“. (Sk. 5:29) Môžu sa nám vysmievať, uväzniť nás či dokonca fyzicky ubližovať. Jehova nám pomôže, aby sme sa druhým neodplácali, ale zostali mierni napriek skúškam. Zamyslime sa nad príkladom, ktorý nám dali traja židovskí zajatci – Chananjah, Mišael a Azariah. S miernosťou kráľovi vysvetlili, prečo nebudú uctievať sochu, ktorú dal vyrobiť. Boli ochotní podstúpiť všetko, čo Jehova pripustí. (Dan. 3:1, 8–28) Ako môžeme napodobniť týchto troch mladíkov, keď je skúšaná naša vernosť Jehovovi? Buďme pokorní a dôverujme, že Jehova sa o nás postará. (Žalm 118:7) K tým, ktorí nás obviňujú z niečoho zlého, sa správajme mierne a úctivo. (1. Petra 3:15) Odmietajme urobiť čokoľvek, čo by narušilo naše priateľstvo s naším milujúcim Otcom. w19.02 7:11 – 13

Odvahu si posilňujeme, keď uvažujeme o nádeji, ktorú sme získali vďaka Kristovej výkupnej obeti. (Ján 3:16; Ef. 1:7) V týždňoch pred Pamätnou slávnosťou máme mimoriadnu príležitosť čítať si v Biblii o udalostiach súvisiacich s Ježišovou smrťou a rozjímať o nich. Potom budeme na Pamätnej slávnosti lepšie chápať význam symbolov a drahocennej obete, ktorú predstavujú, a budeme si výkupné ešte viac ceniť. Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, čo pre nás Ježiš i Jehova urobili, a rozumeli, aký úžitok to prináša nám i našim blízkym. Vďaka tomu si posilňujeme nádej a odhodlanie odvážne vytrvať až do konca. (Hebr. 12:3) Sme veľmi vďační, že Ježiš prejavuje pokoru a odvahu aj teraz, keď slúži ako náš Veľkňaz v nebesiach a stále nám pomáha. (Hebr. 7:24, 25) Svoju úprimnú vďačnosť prejavujeme tak, že sa verne riadime jeho príkazom, aby sme si pripomínali jeho smrť. (Luk. 22:19, 20) w19.01 4:8, 10 – 11

Máme česť chváliť Jehovu. Naše komentáre patria medzi „obete chvály“, ktoré prinášame Jehovovi a nikto iný ich nemôže priniesť za nás. (Hebr. 13:15) Očakáva Jehova, že všetky naše obete, teda komentáre, budú rovnaké? Vôbec nie! Zhromaždenie je ako spoločné jedlo s dobrými priateľmi. Čo by si urobil, keby si bol pozvaný na stretnutie s bratmi a sestrami a mal by si priniesť nejaké jedlo? Možno by si bol trochu nervózny, ale asi by si sa snažil pripraviť niečo, čo by všetkým chutilo. Jehova, náš hostiteľ, nám pripravuje na zhromaždenia bohato prestretý stôl. (Žalm 23:5; Mat. 24:45) A má radosť, keď prinesieme niečo aj my. Hoci je to len niečo malé, malo by to byť to najlepšie, čo máme. Teda dobre sa pripravuj na zhromaždenia a buď na nich čo najaktívnejší. Potom si nebudeš z Jehovovho stola len brať, ale budeš naň aj niečo dávať. w19.01 2:3, 20

V biblických časoch často patrila k uctievaniu falošných bohov hrubá sexuálna nemravnosť. (Hoz. 4:13, 14) Takéto uctievanie bolo pre mnohých príťažlivé, pretože si mohli pri ňom uspokojovať nemravné túžby. Prinieslo im to šťastie? Vôbec nie. Dávid povedal, že tým, ktorí uctievajú falošných bohov, „pribúdajú bolesti“, čiže spôsobujú si trápenie. Títo ľudia dokonca obetovali falošným bohom svoje deti. (Iz. 57:5) Jehova nenávidel ich krutosť. (Jer. 7:31) Aj dnes falošné náboženstvá zatvárajú oči pred sexuálnou nemravnosťou vrátane homosexuality. Ľudia, ktorí konajú také veci, sa možno cítia slobodní, ale v skutočnosti im len „pribúdajú bolesti“, tak ako to bolo v biblických časoch. (1. Kor. 6:18, 19) Všimol si si to aj ty? Preto počúvaj svojho nebeského Otca. Buď si istý, že je to v tvojom najlepšom záujme. Premýšľaj o následkoch, ku ktorým vedie nemravnosť. Zistíš, že bolesť, ktorú spôsobuje, je omnoho väčšia než akékoľvek chvíľkové potešenie, ktoré prináša. (Gal. 6:8) w18.12 4:16 – 18

Keď sa kresťan, ktorý žije v manželstve, dopustí nemravnosti, jeho nevinný partner sa musí rozhodnúť, čo urobí. Ježiš povedal, že verný kresťan má dôvod na rozvod a môže znovu vstúpiť do manželstva. (Mat. 19:9) No môže svojmu nevernému partnerovi odpustiť. Nie je to nesprávne rozhodnutie. Hozeáš si priviedol Gomer späť a povedal jej, že už nesmie mať pomer so žiadnym iným mužom. Podľa poznámky pod čiarou k Hozeášovi 3:3 v revidovanom Preklade nového sveta Svätých písiem z roku 2013 Hozeáš nemal s Gomer istý čas pohlavný styk. (Hoz. 3:1–3) Časom s ňou však obnovil manželský život a tým napodobnil Jehovu, ktorý bol ochotný prijať svoj ľud späť a obnoviť k nemu vzťah. (Hoz. 1:11; 3:4, 5) Čo sa z toho učíme o manželstve? Ak nevinný partner nepodá žiadosť o rozvod a začne so svojím manželským partnerom opäť intímne žiť, dáva najavo, že mu neveru odpustil. (1. Kor. 7:3, 5) Tým zaniká dôvod na rozvod. Potom by mali obaja pracovať na tom, aby získali Boží názor na manželstvo. w18.12 2:13

Keď pri štúdiu premýšľame, ako sa na veci pozerá Jehova, v budúcnosti bude pre nás ľahšie robiť múdre rozhodnutia. Keď sa potom dostaneme do situácie, v ktorej sa musíme rýchlo rozhodnúť, nebudeme zaskočení. Keď sa Putifárova manželka snažila zviesť Jozefa, okamžite to odmietol. Z toho vidno, že už predtým uvažoval o Jehovovom názore na manželskú vernosť. (1. Mojž. 39:8, 9) Povedal jej: „Ako by som sa mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ Z jeho slov vyplýva, že sa na veci pozeral tak ako Boh. A ako je to s nami? Napríklad čo ak spolupracovník začne s tebou flirtovať? Alebo čo ak ti príde správa alebo obrázok so sexuálnym obsahom? Čo urobíš? Je oveľa ľahšie urobiť správne rozhodnutie, ak poznáme Jehovovo zmýšľanie, ak si ho osvojíme a ak sa vopred rozhodneme, čo urobíme. w18.11 5:13 – 14

Niektorí učenci si myslia, že 18. verš doslovne znamená: „Budem skákať od radosti kvôli Pánovi; budem tancovať, lebo nachádzam potešenie v Bohu.“ V Habakukových slovách nachádzame veľké povzbudenie! Jehova nám dáva nielen úžasné sľuby do budúcnosti, ale nás aj uisťuje, že pracuje na tom, aby čoskoro uskutočnil svoje veľkolepé predsavzatie. Z Habakukovej knihy sa učíme, že dôverovať Jehovovi je životne dôležité. (Hab. 2:4) Ak mu máme dôverovať za každých okolností, musíme si k nemu posilňovať vzťah. Ako to môžeme robiť? Po prvé, mali by sme sa vytrvalo modliť a zverovať sa Jehovovi so všetkými svojimi starosťami a obavami. Po druhé, mali by sme venovať pozornosť tomu, čo nám Jehova hovorí vo svojom Slove a prostredníctvom svojej organizácie. A po tretie, mali by sme verne a trpezlivo čakať na to, kým Jehova zasiahne. Presne to robil Habakuk. Hoci spočiatku bol utrápený, na konci sa cítil povzbudený a veľmi sa radoval. Keď budeme nasledovať Habakukov príklad, aj my pocítime, že Jehova nás, obrazne povedané, vezme do náručia a objíme nás. Kde v tomto zlom svete by sme našli väčšiu útechu? w18.11 3:18 – 19

Jehova nám dokazuje svoju lásku tým, čo pre nás urobil. V Biblii čítame: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) A aj Ježiš nás veľmi miluje, veď za nás zomrel! Keď sa nad tým zamyslíme, určite nás to veľmi povzbudzuje. Jehova nás vo svojom Slove uisťuje, že ani súženie, ani tieseň nás nemôže oddeliť „od Kristovej lásky“. (Rim. 8:35, 38, 39) Niekedy zápasíme s problémami, ktoré nás oberajú o fyzickú, emocionálnu či duchovnú silu. Ale ak pamätáme na to, že Ježiš nás miluje, dodá nám to chuť ísť ďalej. (2. Kor. 5:14) Vďaka tomu načerpáme novú silu a budeme odhodlaní naďalej slúžiť Jehovovi, bez ohľadu na to, aké ťažkosti zažívame – či už nejakú prírodnú katastrofu, prenasledovanie, sklamanie, alebo úzkosť. w18.09 2:8 – 9

Ak chceme ďalej chodiť v pravde, musíme prijímať a poslúchať všetko, čo nám Jehova hovorí. Je nevyhnutné, aby sme dávali pravdu na prvé miesto v živote a žili v súlade s biblickými zásadami. Tak ako Dávid, aj my musíme byť pevne rozhodnutí neopustiť Božiu pravdu. Keby sme neboli, mohli by sme začať premýšľať o veciach, ktorých sme sa kedysi vzdali, aby sme si kúpili pravdu, a možno by sme boli v pokušení vrátiť sa k niektorým z nich späť. Dobre však vieme, že si nemôžeme vyberať, ktoré biblické pravdy prijmeme a ktoré nie. Musíme chodiť v celej pravde. (Ján 16:13) Určite nechceme byť „odvlečení preč“ od pravdy. Preto by sme mali múdro využívať čas. Keby sme si nedali pozor, mohli by sme venovať neprimerané množstvo času zábave, koníčkom, internetu alebo televízii. Tieto veci nie sú samy osebe nesprávne, ale mohli by nám zasahovať do času, ktorý venujeme štúdiu alebo iným duchovným činnostiam. w18.11 2:7 – 8

V našom živote občas dochádza k nečakaným zvratom, ktoré nám spôsobujú starosti a emocionálny stres. (Prísl. 12:25) Niekedy je pre nás ťažké zmieriť sa s týmito zmenami. Ako môžeme vtedy „uchlácholiť a utíšiť svoju dušu“? (Žalm 131:1–3) Napriek nepriaznivým okolnostiam môžeme pociťovať upokojujúci účinok „Božieho pokoja“, ktorý stráži našu myseľ. (Fil. 4:6, 7) Keď nás premáha úzkosť, obráťme sa na Jehovu. Potom pocítime „Boží pokoj“ a nepodľahneme sklonu vzdať sa, ale budeme odhodlaní ďalej sa namáhať v službe pre Jehovu. S pomocou Božieho ducha sa nielen upokojíme, ale si aj spomenieme na dôležité biblické verše, vďaka ktorým zostaneme zameraní na duchovné veci. (Ján 14:26, 27) w18.10 4:2, 5, 8

Ktorý „vynález“ škodí ľuďom zo všetkého najviac? Lož. Klamať znamená hovoriť niečo, o čom vieme, že to nie je pravda, s cieľom niekoho podviesť. Kto vymyslel lož? Satan Diabol. Ježiš Kristus o ňom povedal, že je „otec lži“. (Ján 8:44) Kedy vyslovil prvú lož? Stalo sa to pred niekoľkými tisícročiami v záhrade Eden. Prví ľudia Adam a Eva žili v nádhernom raji, ktorý pre nich vytvoril Jehova. Potom sa objavil na scéne Diabol. Vedel, že Boh zakázal Adamovi a Eve jesť „zo stromu poznania dobrého a zlého“, a že keby to urobili, tak by zomreli. Napriek tomu vyslovil prvú lož a prostredníctvom hada povedal Eve: „Určite nezomriete.“ A dodal: „Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ (1. Mojž. 2:15–17; 3:1–5) w18.10 1:1 – 2

Človek, ktorý má čisté srdce, je vnútorne čistý. Taký človek v sebe rozvíja pocity a túžby, ktoré sa páčia Jehovovi. Preto je potrebné, aby sme premýšľali iba nad vecami, ktoré sú cudné. Potom budeme v duchovnom ohľade nepoškvrnení. (2. Kor. 4:2; 1. Tim. 1:5) V akom zmysle môžu tí čistého srdca „uvidieť Boha“? Veď Jehova povedal: „Žiaden človek ma nemôže vidieť a zostať žiť.“ (2. Mojž. 33:20) Grécke slovo preložené ako „uvidieť“ nesie myšlienku „vidieť mysľou, pochopiť, spoznať“. Vidieť Boha „očami [svojho] srdca“ teda znamená spoznať jeho krásne vlastnosti a vytvoriť si k nemu blízky vzťah. (Ef. 1:18) „Vidieť Boha“ môžeme aj tak, že si všímame, čo pre nás robí. (Jób 42:5) Zároveň zameriavame „oči [svojho] srdca“ na úžasné požehnania, ktoré má pripravené pre tých, ktorí sa usilujú zostať čistí a verne mu slúžia. w18.09 3:13, 15 – 16

Keď robíme to, o čom vieme, že je správne, získame bohatú odmenu. Múdrosť síce súvisí s poznaním, ale zahŕňa viac než len prijímanie informácií. Byť múdry predovšetkým znamená správne sa rozhodovať. Múdrosť prejavujú dokonca aj mravce. Riadia sa inštinktom a v lete si pripravujú zásoby potravy na zimu. (Prísl. 30:24, 25) Kristus, ktorý je opísaný ako „Božia múdrosť“, vždy robí to, čo sa páči jeho Otcovi. (1. Kor. 1:24; Ján 8:29) Jedna vec je urobiť správne rozhodnutie a druhá vec je v súlade s ním žiť. Boh to vie a odmeňuje tých, ktorí pokorne uplatňujú, čo sa naučili. (Mat. 7:21–23) Preto prispievajme v zbore k dobrej duchovnej atmosfére, v ktorej môžu všetci pokorne slúžiť Jehovovi. Uplatňovanie toho, čo sme sa naučili, si vyžaduje čas a trpezlivosť. Ale ak sme pokorní, budeme šťastní dnes i po celú večnosť. w18.09 1:18

Stvoriteľ pôvodne zamýšľal, že dokonalí ľudia s ním budú spolupracovať a podieľať sa na uskutočňovaní jeho predsavzatia. Hoci dnes sú ľudia nedokonalí, verní Boží služobníci môžu spolupracovať s Jehovom každý deň. „Božími spolupracovníkmi“ sme napríklad vtedy, keď zvestujeme posolstvo o Kráľovstve a vedieme biblické štúdiá. (1. Kor. 3:5–9) Len sa zamysli, aká je to pre nás veľká česť! Stvoriteľ vesmíru nás považuje za hodných toho, aby sme s ním spolupracovali na tom najdôležitejšom diele v dejinách. Zvestovanie dobrého posolstva a vedenie biblických štúdií však nie je jediný spôsob, akým spolupracujeme s Jehovom. Môžeme to robiť aj tak, že pomáhame členom rodiny a spolukresťanom, že sme pohostinní, že sa dávame k dispozícii a že sa viac zapájame do služby. (Kol. 3:23) Neporovnávaj sa však s druhými. Nezabúdaj, že vek, zdravotný stav, okolnosti a schopnosti každého z nás sú odlišné. w18.08 4:1 – 2

Jehova uistil Habakuka, že na svoje úprimné otázky dostane odpoveď. Sľúbil mu, že zanedlho pocíti úľavu od svojho trápenia. V podstate mu povedal: „Buď trpezlivý a dôveruj mi. Moja odpoveď príde, aj keď sa bude zdať, že sa oneskoruje.“ Jehova pripomenul Habakukovi, že svoje sľuby splní v ustanovenom čase. Povzbudil ho, aby čakal na splnenie jeho predsavzatia. Určite nebude sklamaný. My by sme tiež mali trpezlivo čakať na Jehovu, kým nezasiahne, a venovať pozornosť tomu, čo nám hovorí. Tak sa naučíme dôverovať Jehovovi a získame vnútorný pokoj napriek ťažkostiam. Ježiš nám radí, aby sme sa nesústreďovali na „časy alebo obdobia“, ktoré nám Boh ešte nezjavil. (Sk. 1:7) Spoliehajme sa na Jehovu, ktorý vie, kedy je najvhodnejší čas zasiahnuť. Nevzdávajme sa, ale verme Jehovovi a buďme pokorní a trpezliví. A kým čakáme, dobre využívajme svoj čas a robme v službe Jehovovi všetko, čo môžeme. (Mar. 13:35–37; Gal. 6:9) w18.11 3:13 – 14

Tak ako všetci Židia v tom čase, aj Peter vyrastal v presvedčení, že ľudia z národov sú nečistí. Ale vďaka niekoľkým udalostiam zmenil svoj postoj. Jednou z nich bolo zázračné videnie. (Sk. 10:9–16) Tak ako Peter, aj my sa musíme svedomito preskúmať a prijať akúkoľvek pomoc, aby sme dokázali rozpoznať všetky náznaky predsudkov vo svojom srdci. Čo je ešte potrebné urobiť? Ak otvoríme svoje srdce dokorán, nahradíme v ňom predsudky láskou. (2. Kor. 6:11–13) Máš vo zvyku priateliť sa len s ľuďmi, ktorí sú rovnakej pleti či národnosti alebo hovoria rovnakým jazykom? Ak áno, potom „sa rozšír“ a spriateľ sa aj s inými. Mohol by si napríklad spolupracovať v službe s bratmi a sestrami, ktorí pochádzajú z iného prostredia ako ty, alebo ich pozvať k sebe na jedlo či na spoločenské stretnutie? (Sk. 16:14, 15) Vďaka tomu si k nim vypestuješ v srdci vrúcnu lásku, takže v ňom už nezostane žiadny priestor na predsudky. w18.08 2:3, 6 – 7

Niektorí kresťania napodobňujú tento svet aj v iných ohľadoch. Ich tanec a správanie na večierkoch presahuje medze kresťanskej slušnosti. Fotografie a príspevky, ktoré zverejňujú na sociálnych sieťach, svedčia o tom, že podliehajú telesným žiadostiam. Majú zlý vplyv na svojich rovesníkov, ktorí sa úprimne snažia udržať si znamenité správanie. (1. Petra 2:11, 12) Tento svet priam agresívne propaguje „žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“. (1. Jána 2:16) Ale keďže patríme Jehovovi, sme nabádaní, „aby sme odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou“. (Tít. 2:12) Z našej reči, našich návykov v jedení a pití, nášho obliekania a úpravy zovňajšku a našej pracovnej morálky, jednoducho zo všetkého, čo robíme, by malo byť ľuďom v našom okolí zjavné, že sme oddaní výlučne Jehovovi. w18.07 4:13 – 14

Ak budeme mať Jehovu stále pred očami, nedovolíme, aby nás správanie druhých rozčuľovalo alebo poškodilo náš vzťah k Jehovovi. To je zvlášť dôležité vtedy, ak nám bola zverená určitá autorita v Božej organizácii. Je pravda, že každý z nás musí „pracovať na svojej záchrane s bázňou a chvením“. (Fil. 2:12) Pamätajme však, že Jehova nás nehodnotí podľa rovnakého metra. Čím väčšia autorita nám bola zverená, tým viac od nás Jehova očakáva. (Luk. 12:48) Ale ak z celého srdca milujeme Jehovu, nedovolíme, aby niečo oslabilo našu duchovnosť alebo nás oddelilo od jeho lásky. (Žalm 119:165; Rim. 8:37–39) Žijeme v ťažkých časoch, a preto je dôležité, aby sme nespúšťali zrak z toho, „ktorý býva v nebesiach“. Vďaka tomu budeme vedieť, čo od nás očakáva. (Žalm 123:1) Nikdy nedovoľme, aby náš vzťah k Jehovovi negatívne ovplyvnilo správanie druhých. w18.07 2:19 – 20

Správy o celosvetovom vzraste, ktorý dosahuje Jehovov ľud, nás napĺňajú radosťou. Napríklad v roku 2017 sme viedli viac ako 10 miliónov biblických štúdií. Z toho jasne vidno, že nechávame svietiť svoje svetlo. A zoberme do úvahy aj tie milióny návštevníkov Pamätnej slávnosti! Prijali naše pozvanie, aby sa dozvedeli o Jehovovi a o jeho láskavom dare v podobe výkupného. (1. Jána 4:9) Jehovov ľud žije v rôznych častiach sveta a hovorí mnohými jazykmi. To však nebráni tomu, aby sme zjednotene chválili nášho Otca, Jehovu. (Zjav. 7:9) Bez ohľadu na to, kde žijeme a akým jazykom hovoríme, žiarime „ako zdroje svetla vo svete“. (Fil. 2:15) Čím všetkým prispievame k Jehovovej chvále? Tým, že sa podieľame na službe, podporujeme našu jednotu a zostávame bdelí. w18.06 4:1 – 3

Oznamovanie dobrého posolstva bolo pre Ježiša natoľko dôležité, že si ani neuvedomil, že je hladný. Vedel, že jeho Otec si praje, aby zvestoval dobré posolstvo všetkým, aj Samaritánke, a táto úloha bola preňho akoby pokrmom. (Ján 4:32–34) Jakubovi a Jánovi uniklo poučenie, ktoré im Ježiš chcel odovzdať. Vidno to z toho, ako zareagovali, keď im v jednej samaritánskej dedine nikto nebol ochotný poskytnúť nocľah. Veľmi sa nahnevali a chceli, aby bola celá dedina zničená ohňom z neba. On ich však prísne pokarhal. (Luk. 9:51–56) Bolo by zaujímavé, ako by Jakub s Jánom zareagovali, keby sa niečo podobné stalo v Galilei, ich rodnom kraji. Možno by ich to až tak nerozhnevalo. Ich hnevlivá reakcia súvisela pravdepodobne s tým, že mali voči Samaritánom predsudky. Apoštola Jána neskôr asi mrzelo, že zareagoval tak prudko a neuvážene, pretože o nejaký čas už s radosťou zvestoval dobré posolstvo aj Samaritánom. (Sk. 8:14, 25) w18.06 2:12 – 13

Keď sme, obrazne povedané, pevne opásaní biblickou pravdou, snažíme sa podľa nej žiť a vždy hovoriť pravdu. Prečo sa chceme vyhýbať klamaniu? Lebo lož je jednou z najsilnejších Satanových zbraní. Škodí tomu, kto ju vyslovuje, aj tomu, kto jej verí. (Ján 8:44) A tak do tej miery, do akej je to pre nás nedokonalých ľudí možné, sa vyhýbame klamaniu. (Ef. 4:25) No občas to nie je jednoduché. Osemnásťročná Abigail hovorí: „Niekedy je ťažké hovoriť pravdu, a to hlavne vtedy, keby som vďaka klamstvu mohla vykĺznuť z ťažkej situácie.“ Prečo teda hovoriť pravdu? Dvadsaťtriročná Victoria hovorí: „Keď mladý človek hovorí pravdu a stojí si za svojím presvedčením, iní mu môžu robiť zle. No vždy má z toho aj veľký úžitok: získava sebadôveru, má lepší vzťah k Jehovovi a jeho blízki si ho vážia.“ Určite stojí za to byť v každej situácii „prepásaný pravdou“. w18.05 4:3, 5

Situácia vo svete sa stále zhoršuje, a preto musíme byť bdelí. Jehova zasiahne v pravý čas. (Mat. 24:42–44) Medzitým prejavujme trpezlivosť a buďme ostražití. Denne si čítajme Božie Slovo a buďme „bdelí na modlitbách“. (1. Petra 4:7) Všímajme si žiarivý príklad bratov a sestier, ktorí už roky slúžia Jehovovi. Udržiavajú si radosť, lebo zostávajú duchovne bdelí a nechávajú svietiť svoje svetlo. Horlivo slúž Jehovovi, konaj láskavé skutky a stretávaj sa so spolukresťanmi. Vďaka tomu zažiješ veľkú radosť a čas ti bude rýchlo ubiehať. (Ef. 5:16) Je veľmi povzbudzujúce, že Jehova nám dovoľuje, aby sme mu slúžili, hoci robíme mnoho chýb. Preto by sme si mali ceniť Jehovove „dary v podobe ľudí“, čiže zborových starších. (Ef. 4:8, 11, 12) Keď ťa starší najbližšie navštívia, využi príležitosť, aby si sa od nich niečo naučil, a vezmi si k srdcu ich múdre rady. w18.06 4:15 – 18

Ježiš povedal učeníkom, aby sa usilovali „zostať v jeho láske“. Prečo? Lebo riadiť sa Kristovým učením po celý život si vyžaduje vytrvalosť. Ježiš svojim učeníkom zdôraznil, aká je táto vlastnosť dôležitá, keď v krátkej pasáži v Jánovi 15:4–10 viackrát použil sloveso „zostať“. Čím dokazujeme, že chceme, aby nás Ježiš miloval a schvaľoval? Tým, že dodržiavame jeho prikázania. Ježiš nám v podstate hovorí: Poslúchajte ma. Neočakáva od nás nič iné, len to, čo robil on sám, lebo svojim učeníkom povedal: „Zachoval som Otcove prikázania a zostávam v jeho láske.“ Teda Ježiš nám dal dobrý príklad. (Ján 13:15) Každý, kto poslúcha jeho prikázanie zvestovať dobré posolstvo, miluje aj Boha, lebo Ježišove prikázania sú v súlade s Božím myslením. (Mat. 17:5; Ján 8:28) Ak Jehovu a Ježiša milujeme, milujú aj oni nás. w18.05 2:5 – 7

Ak si dospievajúci mladý človek, musíš sa rozhodovať v mnohých veciach, napríklad v oblasti vzdelania či zamestnania. Keď si dáš nejaký cieľ, potom pre teba nebude náročné rozhodovať sa múdro. Čím skôr si niečo naplánuješ, tým rýchlejšie to dosiahneš. Tisíce mladých v zboroch na celom svete si zaslúžia úprimnú pochvalu. Venujú sa službe Jehovovi a zameriavajú sa na duchovné ciele. Vďaka tomu sa naplno tešia zo života a súčasne sa učia uplatňovať všetky Jehovove rady. Riadia sa nimi aj v rodinnom živote. Šalamún napísal: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom... Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ (Prísl. 3:5, 6) Mladí v kresťanskom zbore sú v Jehovových očiach veľmi cenní. Jehova ich vrúcne miluje. Vedie ich, ochraňuje a požehnáva. w18.04 5:7, 9

Apoštol Ján bol oporou raného kresťanského zboru. Jeho pútavá správa o Ježišovej službe je zdrojom povzbudenia pre kresťanov už celé stáročia. Len on zaznamenal Ježišove slová, že láska je poznávacím znakom pravých kresťanov. (Ján 13:35) V jeho troch listoch nachádzame aj ďalšie duchovné drahokamy. Niekedy sme skľúčení zo svojich chýb. Či nám neodľahne, keď čítame, že „krv Ježiša... nás očisťuje od každého hriechu“? (1. Jána 1:7) No možno sa stále cítime vinní a naše srdce nás odsudzuje. Neprináša nám to veľkú úľavu, keď s dojatím a vďačnosťou čítame, že „Boh je väčší ako naše srdce“? (1. Jána 3:20) Okrem toho jedine Ján napísal, že „Boh je láska“. (1. Jána 4:8, 16) A vo svojom druhom a treťom liste pochválil spolukresťanov, že „chodia ďalej v pravde“. (3. Jána 3, 4; 2. Jána 4) w18.04 3:14 – 15