December

Jednou z najpríťažlivejších stránok Ježišovej osobnosti je jeho schopnosť chápať problémy nedokonalých ľudí. Keď bol na zemi, „radoval sa s tými, ktorí sa radujú“, a „plakal s tými, ktorí plačú“. (Rim. 12:15) Napríklad keď sa 70 učeníkov s nadšením vrátilo zo služby, pretože sa im dobre darilo, Ježiš „sa zaradoval v svätom duchu“. (Luk. 10:17–21) Na druhej strane, keď videl, ako príbuzní a priatelia smútia nad stratou Lazara, „zastonal v duchu, znepokojil sa“. (Ján 11:33) Prečo bol tento dokonalý človek taký milosrdný a súcitný k hriešnym ľuďom? Predovšetkým preto, že ľudí veľmi miloval. (Prísl. 8:31) To ho podnietilo, aby dôkladne spoznal, ako ľudia premýšľajú. Apoštol Ján vysvetlil: „Vedel, čo je v človeku.“ (Ján 2:25) w19.03 13:1 – 2

Satan olúpil Jóba o všetok majetok, zabil jeho služobníctvo a zničil jeho povesť. Zaútočil aj na jeho rodinu, keď usmrtil jeho desať milovaných detí. Potom pripravil Jóba o zdravie, keď ho ranil od hlavy po päty bolestivými vredmi. Jeho manželka bola z toho taká zúfalá a utrápená, že naňho naliehala, aby sa zriekol svojej vernosti, preklial Boha a zomrel. Aj sám Jób si prial zomrieť, ale rozhodol sa zostať verný Bohu. Potom Satan zaútočil na Jóba ešte inak. Poslal za ním troch mužov, ktorí Jóba dobre poznali. Strávili uňho niekoľko dní, ale neposkytli mu žiadnu útechu. Namiesto toho ho napomínali a nemilosrdne kritizovali. Tvrdili, že jeho trápenie spôsobil Boh a že sa nezaujíma o to, či mu je verný. Dokonca tvrdili, že Jób je zlý človek a že všetky tie hrozné veci, ktoré ho postihli, si zaslúži. (Jób 1:13–22; 2:7–11; 15:4, 5; 22:3–6; 25:4–6) w19.02 6:7 – 8

Určitý druh strachu je užitočný. Napríklad musíme mať strach urobiť niečo, čím by sme sa Jehovovi znepáčili. Keby Adam a Eva mali takýto strach, neboli by sa vzbúrili proti Jehovovi. Ale oni to urobili. Potom sa im „otvorili oči“, to znamená, že si začali plne uvedomovať, že sa dopustili hriechu. Svojim deťom nemohli odovzdať nič iné, len hriech a smrť. Keďže chápali, že porušili Boží zákon, začali sa hanbiť, že sú nahí, a preto „si urobili bederné zásterky“. (1. Mojž. 3:7, 21) Teda je správne mať strach urobiť niečo, čím by sme sa znepáčili Jehovovi. No nemusíme mať neprimeraný strach zo smrti, lebo Jehova nám umožnil získať večný život. Ak zhrešíme, ale úprimne to ľutujeme, Jehova nám odpustí. Urobí to preto, lebo veríme vo výkupnú obeť jeho Syna. Svoju vieru dáme najavo hlavne tak, že zasvätíme svoj život Bohu a dáme sa pokrstiť. (1. Petra 3:21) w19.03 10:12 – 13

Izraeliti mali veľa dôvodov na vďačnosť. Jehova ich vyslobodil zo zajatia v Egypte, keď naň priviedol desať rán. Potom ich zachránil, keď zničil celú egyptskú armádu v Červenom mori. V tej chvíli cítili takú vďačnosť, že spievali víťaznú pieseň na Jehovovu chválu. Ale prejavovali vďačnosť stále? Keď znovu zažívali ťažkosti, veľmi rýchlo zabudli na všetky tie dobré veci, ktoré Jehova pre nich urobil. Ukázalo sa, že sú nevďační. (Žalm 106:7) V Biblii čítame: „Celé zhromaždenie synov Izraela v pustatine začalo reptať proti Mojžišovi a Áronovi.“ (2. Mojž. 16:2, 8) V skutočnosti však reptali proti Jehovovi. Jehova bol sklamaný z ich nevďačného postoja. Neskôr predpovedal, že celá tá generácia Izraelitov s výnimkou Jozuu a Káleba zomrie na pustatine. (4. Mojž. 14:22–24) w19.02 8:12 – 13

Ježiš nevyžadoval, aby si jeho nasledovníci pripomínali jeho smrť nejakým komplikovaným obradom, čím by na seba obrátil neprimeranú pozornosť. Naopak, povedal im, aby si túto udalosť pripomínali raz za rok jednoduchou slávnosťou. (Ján 13:15; 1. Kor. 11:23–25) Z toho, aké jednoduché, ale vhodné symboly Ježiš použil, môžeme vidieť, že nebol pyšný. Sme šťastní, že pokora je jednou z vynikajúcich vlastností nášho nebeského Kráľa. (Fil. 2:5–8) Ako môžeme napodobňovať Ježišov príklad pokory? Tak, že budeme klásť záujmy druhých pred svoje vlastné. (Fil. 2:3, 4) Spomeň si na poslednú noc Ježišovho života na zemi. Vedel, že zanedlho zomrie bolestivou smrťou. Napriek tomu myslel na svojich verných apoštolov, ktorí budú za ním smútiť, a robil si o nich starosti. Preto využil poslednú noc na to, aby ich poučoval, povzbudzoval a posilňoval. (Ján 14:25–31) Bol pokorný a viac sa zaujímal o druhých než o seba. Dal nám vynikajúci príklad! w19.01 4:5 – 6

Cítiš, ako ti zviera žalúdok už len pri pomyslení, že by si sa mal prihlásiť? Ak áno, nie si sám. Pravda je taká, že takmer každý z nás je trochu nervózny, keď podáva komentár. Takéto pocity môžu byť dobrým znamením. Svedčia o tom, že si pokorný a že druhých považuješ za lepších, ako si ty. Jehova miluje pokoru. (Žalm 138:6; Fil. 2:3) Zároveň si však praje, aby si ho chválil a aby si povzbudzoval bratov a sestry na zhromaždení. (1. Tes. 5:11) Má ťa veľmi rád a dá ti potrebnú odvahu. Pouvažuj o niekoľkých myšlienkach z Biblie. Všetci robíme chyby v tom, čo hovoríme a ako to hovoríme. (Jak. 3:2) Jehova od nás neočakáva dokonalosť a neočakávajú ju ani naši bratia a sestry. (Žalm 103:12–14) Sú našou duchovnou rodinou a milujú nás. (Mar. 10:29, 30; Ján 13:35) Chápu, že niekedy sa nedokážeme vyjadriť tak, ako by sme chceli. w19.01 2:3, 10 – 11

Slúžiť Bohu nie je vždy jednoduché, ale je to možné. Jehova chce, aby sa ti darilo a aby si bol šťastný. S jeho pomocou to dokážeš aj ty, a to nielen v mladosti, ale po celý život. Zamysli sa teraz nad tým, vďaka čomu Izraeliti dobyli Zasľúbenú krajinu. Aké pokyny im Boh dal, keď sa blížili k Zasľúbenej krajine? Prikázal im, aby sa cvičili v boji? Nie. (5. Mojž. 28:1, 2) Mali poslúchať jeho prikázania a dôverovať mu. (Joz. 1:7–9) Z ľudského pohľadu sa táto rada zdala nezmyselná. Bola to však tá najlepšia rada, akú mohli dostať, pretože Jehova im pomohol zvíťaziť nad Kanaáncami v jednej bitke za druhou. (Joz. 24:11–13) Boha poslúchame, keď mu dôverujeme, a to vždy vedie k dobrým výsledkom. Platilo to v minulosti a platí to aj dnes. w18.12 4:3 – 4

Niektorí kresťania opustili pravdu, pretože odmietli prijať úpravy v porozumení určitých biblických pasáží. Ďalší sa pridali na stranu odpadlíkov a iných odporcov, ktorí prekrúcajú to, čomu veríme. To sú niektoré z dôvodov, prečo sa niektorí začali vedome odvracať od Jehovu i od zboru. (Hebr. 3:12–14) Bolo by oveľa lepšie, keby si zachovali vieru a dôverovali Ježišovi tak ako apoštol Peter. Iní sa od pravdy vzdialili postupne a možno si ani neuvedomili, čo sa deje. Človek, ktorý postupne opúšťa pravdu, je ako čln, ktorý je pomaly unášaný od brehu. V Biblii čítame, že si máme dávať pozor, aby sme nikdy neboli „odvlečení preč“. (Hebr. 2:1) Na rozdiel od niekoho, kto sa odvracia od Jehovu zámerne, ten, kto je „odvlečený preč“, si to ani neuvedomuje. Nechráni si vzťah k Jehovovi, a tak riskuje, že oň príde. w18.11 2:5 – 6

Rád by si absolvoval školenie, vďaka ktorému by si mohol lepšie slúžiť Jehovovi? Ak áno, možno by si si mohol podať prihlášku do školy pre zvestovateľov Kráľovstva. Poskytuje vynikajúce školenie duchovne zmýšľajúcim bratom a sestrám v službe celým časom, aby ich Jehovova organizácia mohla ešte viac použiť pri podpore záujmov Kráľovstva. Po skončení tejto školy by mali byť ochotní slúžiť, kdekoľvek budú pridelení. Chcel by si využiť túto príležitosť, ako sa dať viac k dispozícii? (1. Kor. 9:23) Každý deň túžime napodobňovať Jehovu. Preto druhých milujeme, sme k nim štedrí, láskaví a úprimne sa o nich zaujímame. Vďaka tomu zažívame radosť, pokoj a šťastie. (Gal. 5:22, 23) Bez ohľadu na situáciu, v akej sa nachádzaš, aj ty môžeš pociťovať radosť, keď napodobňuješ nášho štedrého Boha, Jehovu, a si jeho milovaným spolupracovníkom. (Prísl. 3:9, 10) w18.08 4:16 – 18

Niekto sa možno opýta: Existuje nejaký dôvod na to, aby sa kresťan rozviedol a vstúpil do nového manželstva? Všimnime si, aký bol Ježišov názor na rozvod: „Ktokoľvek sa rozvádza so svojou manželkou a ožení sa s inou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak sa žena po rozvode so svojím manželom vydá za iného, cudzoloží.“ (Mar. 10:11, 12; Luk. 16:18) Je jasné, že Ježiš mal úctu k manželstvu a chcel, aby ju mali aj druhí. Muž, ktorý sa pod nejakou zámienkou rozvádza so svojou vernou manželkou (alebo žena so svojím verným manželom) a vstupuje do nového manželstva, sa dopúšťa cudzoložstva. Je to tak preto, lebo manželstvo sa rozvodom automaticky nekončí. V Božích očiach sú tí dvaja stále „jedným telom“. Navyše Ježiš povedal, že muž, ktorý sa rozvádza so svojou vernou manželkou, ju vystavuje riziku, že sa dopustí cudzoložstva. V akom zmysle? V Ježišových časoch sa rozvedená žena mohla cítiť nútená znovu sa vydať, aby získala finančnú podporu. Ale keby to urobila, dopúšťala by sa cudzoložstva. w18.12 2:8 – 9

Po rozhovore s Jehovom nadobudol Habakuk vnútorný pokoj. Preto sa rozhodol s dôverou čakať, kým Jehova nezasiahne. Nebolo to impulzívne rozhodnutie, pretože neskôr zopakoval, že bude „ticho čakať na deň tiesne“. (Hab. 3:16) Čo sa učíme z Habakukovho rozhodnutia? Po prvé, neprestávajme sa modliť, nech sa deje čokoľvek. Po druhé, počúvajme, čo nám Jehova hovorí vo svojom Slove a prostredníctvom svojej organizácie. A po tretie, trpezlivo a s dôverou čakajme, kým Jehova vo svojom ustanovenom čase nezasiahne a neodstráni naše trápenie. Tak ako Habakuk zverujme sa Jehovovi, počúvajme ho a čakajme na chvíľu, keď bude konať. Tak aj my nadobudneme vnútorný pokoj, vďaka ktorému dokážeme vytrvať. A vďaka nádeji zostaneme trpezliví a zachováme si radosť napriek všetkým ťažkostiam. Nádej nás tiež napĺňa dôverou, že náš nebeský Otec bude konať. (Rim. 12:12) w18.11 3:11 – 12

Ako sa Jehova pozerá na to, keď niekto pohoršuje druhých? Ježiš povedal: „Ktokoľvek privedie k potknutiu jedného z týchto maličkých, ktorí veria, pre takého by bolo lepšie, keby mu dali na šiju mlynský kameň, akým otáča osol, a hodili ho do mora.“ (Mar. 9:42) To sú silné slová! Vieme, že Ježiš dokonale napodobňuje svojho Otca. Preto si môžeme byť istí, že Jehova to považuje za veľmi závažné, keď sa niekto správa bezohľadne a spôsobí, že niektorý Ježišov nasledovník duchovne zoslabne. (Ján 14:9) Pozeráme sa na túto záležitosť rovnako ako Jehova a Ježiš? O čom svedčia naše skutky? Dajme tomu, že sa nám páči určitý štýl obliekania alebo úpravy zovňajšku. Vieme však, že keby sme sa tak obliekli alebo upravili, mohli by sme niekoho v zbore pohoršiť alebo vzbudiť v ňom nesprávne túžby. Je naša láska k spoluveriacim silnejšia ako naša túžba obliekať sa a upravovať podľa vlastných predstáv? w18.11 5:9 – 10

Prečo je pre každého z nás dôležité, aby bol oddaný Bohu? Pretože Satan ohovoril Jehovu a ohovoril aj teba. Vzbúril sa proti Bohu a znevážil Jehovovo dobré meno, keď naznačil, že Boh je zlý, sebecký a nepoctivý vládca. Je smutné, že Adam s Evou sa k nemu pripojili vo vzbure proti Jehovovi. (1. Mojž. 3:1–6) Život v Edene im poskytoval množstvo príležitostí, aby si prehlbovali lásku k nemu. Ale v čase, keď ich pokúšal Satan, ich láska k Bohu nebola úplná. Vznikla ďalšia otázka: Zostanú nejakí ľudia verní Jehovovi, pretože ho milujú? Inými slovami, dokážu byť ľudia verní Jehovovi? Táto otázka sa dostala do popredia v prípade Jóba. (Jób 1:8–11) Bol tak ako my nedokonalý a robil chyby. Jehova si ho však za jeho vernosť zamiloval. w19.02 6:6 – 7

Ježiš raz vyrozprával krátke podobenstvo, v ktorom ukázal, ako veľmi si niektorí ľudia cenia biblickú pravdu o Kráľovstve. Hovoril v ňom o cestujúcom obchodníkovi, ktorý hľadal vzácne perly, až jednu našiel. Mala preňho takú nesmiernu hodnotu, že „ihneď predal všetko, čo mal“, a kúpil si ju. (Mat. 13:45, 46) Aj my sme našli biblickú pravdu o Kráľovstve i všetky ostatné vzácne pravdy, ktoré sme sa dozvedeli z Božieho Slova. Pravda má pre nás takú vysokú hodnotu, že sme sa ochotne vzdali mnohých vecí, aby sme ju získali. Ak si ju budeme stále vážiť, nikdy ju nepredáme. (Prísl. 23:23) Je smutné, že niektorí Boží služobníci si ju prestali ceniť a dokonca ju predali. To by sme nikdy nechceli urobiť! Ako dáme najavo, že považujeme pravdu za poklad? Tak, že dbáme na biblické nabádanie, aby sme „ďalej chodili v pravde“. (3. Jána 2–4) „Chodiť v pravde“ znamená žiť pravdou – dávať ju na prvé miesto v živote a riadiť sa ňou. w18.11 2:3

Anjel prikázal Izraelitom, aby na Jericho neútočili, ale pochodovali okolo neho raz za deň v priebehu šiestich dní. Siedmy deň ho mali obísť sedemkrát. Niektorí izraelskí muži možno uvažovali: To je len mrhanie času a energie! Ale neviditeľný izraelský Vodca, Jehova, presne vedel, čo robí. Vďaka tomu, že Izraeliti sa riadili jeho pokynmi, nielenže si posilnili vieru, ale sa aj vyhli priamej konfrontácii s mocnými bojovníkmi z Jericha. (Joz. 6:2–5) Čo sa učíme z tejto správy? Niekedy možno úplne nerozumieme, prečo organizácia používa nové postupy. Je možné, že sme si spočiatku kládli otázky, prečo by sme mali pri osobnom štúdiu, v službe a na zhromaždeniach používať elektronické zariadenia. S odstupom času sme si pravdepodobne uvedomili, aké sú užitočné. Keď vidíme, aké dobré výsledky tieto zmeny prinášajú, posilňuje to našu vieru a ešte viac nás to zjednocuje s našimi bratmi a sestrami. w18.10 3:8 – 9

Galilejčania vrátane Ježišových učeníkov verili, že Mesiáš vyrieši ich problémy, a pravdepodobne preto chceli, aby sa Ježiš stal ich kráľom. Nie je ťažké uhádnuť, prečo práve jeho považovali za ideálneho vodcu. Bol vynikajúcim rečníkom, uzdravoval chorých a sýtil hladných. Keď nakŕmil asi 5 000 mužov, ľudia boli nadšení. Postrehol však, čo sa chystajú urobiť. V Biblii čítame: „Ježiš vediac, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, utiahol sa opäť sám na vrch.“ (Ján 6:10–15) Nasledujúci deň, keď nadšenie trochu utíchlo, Ježiš vysvetlil zástupu, prečo prišiel. Povedal, že jeho cieľom nie je uspokojiť ich telesné potreby, ale učiť ich o Božom Kráľovstve. Nabádal ich: „Nepracujte pre pominuteľný pokrm, ale pre pokrm zostávajúci pre večný život.“ (Ján 6:25–27) w18.06 1:4 – 5

Ježiš chápal pocity tých, ktorí boli v obraznom zmysle ako nalomená trstina alebo tlejúci knôt lampy. Vďaka tomu bol ohľaduplný, láskavý a trpezlivý. (Mar. 10:14) My, pochopiteľne, nerozumieme ľuďom tak ako Ježiš ani nie sme takými dobrými učiteľmi. Ale môžeme a mali by sme byť ohľaduplní k ľuďom v našom obvode. Patria k tomu tri veci: ako, kedy a ako dlho sa s nimi rozprávame. Dnes sú na svete milióny ľudí, ktorí sú „zodratí... a zmietaní sem a tam“ skorumpovanými a bezcitnými obchodníkmi, politikmi i náboženskými vodcami. (Mat. 9:36) Následkom toho sú mnohí ľudia nedôverčiví a pesimistickí. Preto je veľmi dôležité, aby z našich slov a tónu nášho hlasu vycítili, že sme láskaví a chápaví. Mnohí sa zaujímajú o naše posolstvo nielen preto, že dobre poznáme Bibliu a dokážeme logicky argumentovať, ale tiež preto, lebo máme o nich úprimný záujem a správame sa k nim ohľaduplne. w18.09 5:13 – 14

Ako dokazujeme, že si uvedomujeme svoje duchovné potreby? Tak, že študujeme Bibliu, poslúchame Božie zákony a dávame duchovné veci na prvé miesto vo svojom živote. Vďaka tomu sme šťastnejší a posilňujeme si dôveru, že Božie sľuby sa čoskoro splnia. (Tít. 2:13) Na to, aby sme boli trvale šťastní, si potrebujeme prehlbovať vzťah k Jehovovi. Apoštol Pavol pod pôsobením svätého ducha napísal: „Vždy sa radujte v Pánovi [Jehovovi]. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ (Fil. 4:4) Ak chceme mať blízky vzťah k Bohu, potrebujeme od neho získavať múdrosť. (Prísl. 3:13, 18) Ale ak chceme byť trvale šťastní, nestačí si Božie Slovo iba čítať. Je dôležité, aby sme aj uplatňovali to, čo čítame. Ježiš potvrdil, aké dôležité je konať v súlade s tým, čo sa učíme, keď povedal: „Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“ (Ján 13:17; Jak. 1:25) Práve uplatňovanie Božích rád je kľúčom k tomu, aby sme uspokojovali svoje duchovné potreby a boli trvale šťastní. w18.09 3:4 – 6

Epafras dobre poznal spolukresťanov a veľmi mu na nich záležalo. Pavol ho nazval svojím „spoluzajatcom“, z čoho vidno, že mal svoje vlastné problémy. To mu však nezabránilo, aby si všímal duchovné potreby druhých. (Filém. 23) A niečo pre spolukresťanov aj robil. Modlil sa za nich, a to dokonca menovite. Nebolo to prejavom nesebeckého záujmu? To isté môžeme robiť aj my. Modlitby za našich bratov a sestry majú veľkú moc, najmä keď za nich prosíme menovite. (2. Kor. 1:11; Jak. 5:16) Zamysli sa, za koho by si sa mohol menovite modliť. Mnohí bratia a sestry sa podobne ako Epafras modlia za členov svojho zboru, ktorí prežívajú ťažkosti. Možno pre nich nie je ľahké postarať sa o rodinu, stoja pred vážnym rozhodnutím alebo sú vystavení pokušeniu. Vo svojich modlitbách by sme mali pamätať aj na tých, ktorí stratili smrťou milovaného človeka, na tých, ktorí boli zasiahnutí prírodnou katastrofou alebo vojnou, a na tých, ktorí musia znášať ekonomické ťažkosti. Je zrejmé, že mnohí bratia a sestry potrebujú, aby sme sa za nich modlili. Naše modlitby im môžu veľmi pomôcť. w18.09 1:12 – 13

Keď Pavol citoval Ježišove slová, uvedené v dnešnom dennom texte, nemyslel len na to, že by sme mali byť štedrí v hmotnom ohľade. Poukazoval aj na to, že môžeme druhých povzbudzovať, dávať im biblické rady a poskytovať im praktickú pomoc. (Sk. 20:31–35) Slovom i príkladom nám ukázal, že rozdávať sa v prospech druhých znamená zaujímať sa o nich, milovať ich a venovať im svoj čas a energiu. Odborníci skúmajúci spoločenské správanie tiež dospeli k záveru, že štedrí ľudia sú šťastnejší. V istej štúdii sa uvádza, že „ľudia, ktorí urobia pre druhých niečo láskavé, zažívajú mimoriadne intenzívny pocit šťastia“. Výskumníci dospeli k záveru, že keď sa venujeme pomoci druhým, „napĺňa nás to a dáva to nášmu životu hlbší zmysel“, pretože takáto činnosť „uspokojuje jednu zo základných ľudských potrieb“. Preto ľuďom, ktorí si chcú zlepšiť zdravie a byť šťastnejší, odporúčajú venovať sa dobrovoľníckej činnosti. Tieto závery nás neprekvapujú, lebo vieme, že všetky rady od nášho milujúceho Stvoriteľa, Jehovu, sú na naše dobro. (2. Tim. 3:16, 17) w18.08 3:17 – 18

Izaiáš predpovedal, že náš Pán, Ježiš Kristus, „nebude súdiť iba podľa zdania svojich očí ani karhať iba podľa toho, čo počujú jeho uši“. Naopak, „ponížených bude súdiť so spravodlivosťou“. (Iz. 11:3, 4) Tieto slová nás určite hrejú pri srdci a vlievajú nám nádej. Prečo? Lebo žijeme vo svete, v ktorom vládne zaujatosť a predsudky. Každý z nás sa teší na príchod dokonalého Sudcu, ktorý nás nikdy nebude súdiť len podľa vonkajšieho zdania. Každý deň si o niekom vytvárame mienku. No keďže sme nedokonalí, nedokážeme posúdiť druhých tak dobre ako Ježiš. Často ich hodnotíme len na základe toho, čo vidíme. Preto nám Ježiš dal tento príkaz, aby sme nesúdili podľa „vonkajšieho vzhľadu“, ale „spravodlivým súdom“. Teda Ježiš chce, aby sme ho napodobňovali a nesúdili druhých podľa vonkajšieho dojmu. w18.08 2:1 – 2

Dnes nepočujeme Boží hlas z neba. No Boh nám dal svoje písané Slovo, Bibliu, v ktorom nám poskytuje rady. Okrem toho vedie svojím duchom „verného správcu“, aby nám dával duchovný pokrm. (Luk. 12:42) Máme ho naozaj hojnosť! Dostávame tlačené a elektronické publikácie, videá a audionahrávky. Vďaka Božím slovám zapísaným v Biblii môžeme mať istotu, že Jehova má všetko pevne v rukách a že odstráni škodu, ktorú nám spôsobil Satan a tento zlý svet. Buďme teda odhodlaní pozorne počúvať Jehovov hlas. Ak to budeme robiť, zvládneme akékoľvek problémy a skúšky, s ktorými sa stretávame alebo ktoré sú možno pred nami. Biblia nám pripomína: „Potrebujete vytrvalosť, aby ste prijali splnenie toho sľubu, keď vykonáte Božiu vôľu.“ (Hebr. 10:36) w19.03 11:17 – 18

Keďže Mojžiš bol vodcom Izraelitov veľmi dlhý čas, Jozua bol možno zvedavý, ako Boží ľud zareaguje na túto zmenu. (5. Mojž. 34:8, 10–12) Jedna biblická príručka komentuje správu v Jozuovi 1:1, 2 takto: „Zmena vo vedení vždy predstavovala najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť štátu.“ Táto zmena určite vzbudzovala v Jozuovi oprávnené obavy. Napriek tomu už o niekoľko dní podnikol rozhodné kroky. (Joz. 1:9–11) Mal všetky dôvody, aby dôveroval Jehovovi. Z biblickej správy sa dozvedáme, že Boh skutočne viedol Jozuu a svoj ľud, a to prostredníctvom anjelského zástupcu. Je rozumné predpokladať, že ním bolo Slovo, Boží prvorodený Syn. (2. Mojž. 23:20–23; Ján 1:1) S Jehovovou pomocou sa Izraeliti úspešne prispôsobili tejto zmene a prijali Jozuu ako nového vodcu. w18.10 3:1 – 4

Jehova sa hlási k tým, ktorí mu dobrovoľne slúžia, a zapisuje si ich mená do svojej „pamätnej knihy“. Ak chceme, aby bolo naše meno zapísané do Jehovovej „pamätnej knihy“, musíme spĺňať určité požiadavky. Malachiáš konkrétne uvádza, že musíme mať bázeň pred Jehovom a myslieť na jeho meno. Keby sme uctievali niekoho iného alebo niečo iné, naše meno by mohlo byť vymazané z Jehovovej symbolickej knihy. (2. Mojž. 32:33; Žalm 69:28) Preto je jasné, že zasvätiť život Jehovovi znamená oveľa viac, ako mu len slávnostne sľúbiť, že budeme konať jeho vôľu a dáme sa pokrstiť. Tieto kroky sa dajú urobiť za pomerne krátky čas a rýchlo sa stanú minulosťou. Ale keď chceme stáť na Jehovovej strane, vyžaduje si to od nás, aby sme Jehovu poslúchali každý deň – dnes, zajtra, jednoducho po celý život. (1. Petra 4:1, 2) w18.07 4:7 – 9

Zrelosť nezískame automaticky. Musíme sa o ňu usilovať. Na dosiahnutie duchovnej zrelosti je potrebné nadobudnúť viac poznania a porozumenia. Z toho dôvodu sme opakovane povzbudzovaní, aby sme si každý deň prečítali nejakú časť z Biblie. (Žalm 1:1–3) Je to aj tvojím cieľom? Keď si denne čítaš Bibliu, lepšie jej rozumieš a stále viac spoznávaš Jehovove zákony a zásady. Tým najdôležitejším zákonom pre kresťanov je zákon lásky. Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Ježišov nevlastný brat Jakub nazval lásku „kráľovským zákonom“. (Jak. 2:8) Pavol napísal: „Láska je naplnením zákona.“ (Rim. 13:10) Nie je prekvapujúce, že v Biblii sa kladie taký veľký dôraz na lásku, lebo v nej čítame: „Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) w18.06 3:14 – 15

Hoci Izraeliti skúšali Jehovu, bol to Mojžiš, kto sa rozhneval. Prestal sa ovládať a začal hovoriť bez toho, aby zvážil, aké to bude mať následky. Konanie druhých ho znepokojilo do tej miery, že prestal upierať zrak na Jehovu. Keď sa Izraeliti sťažovali na nedostatok vody prvý raz, zachoval sa správne. (2. Mojž. 7:6) Ale je možné, že po desaťročiach strávených so spurnými Izraelitmi bol unavený a znechutený. Začal sa viac zameriavať na svoje pocity než na to, ako osláviť Jehovu? Ak verný prorok Mojžiš stratil zo zreteľa Jehovu a dopustil sa chyby, mohlo by sa to ľahko stať aj nám. Tak ako Mojžiš stál tesne pred vstupom do Zasľúbenej krajiny, aj my stojíme na prahu nového sveta. (2. Petra 3:13) Určite nikto z nás nechce prísť o úžasnú príležitosť žiť na očistenej zemi. Aby sa nám to nestalo, musíme upierať svoj zrak na Jehovu a vždy konať to, čo sa mu páči. (1. Jána 2:17) w18.07 2:14 – 16

Satan nemôže ľudí donútiť, aby konali proti vlastnej vôli. (Jak. 1:14) Mnohí ľudia nevedomky konajú v súlade so Satanovým zámerom. Ale keď sa dozvedia o pravde, musia sa rozhodnúť, komu budú slúžiť. (Sk. 3:17; 17:30) Ak sme rozhodnutí konať Božiu vôľu, Satan nás nemôže pripraviť o našu vernosť. (Jób 2:3; 27:5) Satan a démoni majú aj ďalšie obmedzenia. Napríklad v Biblii sa o Jehovovi a Ježišovi píše, že majú schopnosť čítať naše myšlienky a vidieť nám do srdca. Ale takúto schopnosť Biblia nikde nepripisuje Satanovi ani démonom. (1. Sam. 16:7; Mar. 2:8) Ak robíme, čo môžeme, aby sme hovorili a konali v súlade s Božou vôľou, môžeme mať istotu, že Jehova nedovolí Diablovi, aby nám trvale uškodil. (Žalm 34:7) Nášho nepriateľa potrebujeme poznať, ale nemusíme sa ho báť. S Jehovovou pomocou môžu aj nedokonalí ľudia zvíťaziť nad Satanom. Ak sa mu vzoprieme, utečie od nás. (Jak. 4:7; 1. Petra 5:9) w18.05 3:15 – 17

Predstav si, že si si naplánoval cestu do vzdialeného mesta, lebo sa tam chceš zúčastniť na nejakom dôležitom podujatí. Aby si sa tam dostal, musíš absolvovať dlhú cestu autobusom. Keď prídeš na autobusovú stanicu, je tam veľa autobusov. Ale ty musíš nastúpiť do toho, ktorý ide tam, kam chceš ty. Keby si nastúpil do iného autobusu, viezol by si sa nesprávnym smerom. Vy, mladí, ste v podobnej situácii. Život sa dá prirovnať k ceste do nejakého mesta. Možno ste dezorientovaní z množstva príležitostí, ktoré sa vám naskytujú, a neviete sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vydať. Ale ak máte jasnú predstavu, ako chcete využiť svoj život, budete sa vedieť ľahšie rozhodnúť. Chcete sa v živote zamerať na to, čo sa páči Jehovovi? Potom sa riaďte jeho radami vo všetkých oblastiach života, ako je vzdelanie, zamestnanie, rodinný život a podobne. A pracujte tiež na duchovných cieľoch. Keď sa budete zameriavať na službu, Jehova vám určite pomôže, aby ste boli v živote úspešní. w18.04 5:1 – 3

Jefta dodržal svoj sľub a poslal dcéru do svätostánku v Šíle, kde mala slúžiť do konca života. (Sud. 11:30–35) Hoci pre Jeftu to bola ťažká situácia, ešte ťažšie to bolo pre jeho dcéru. Ochotne sa však podriadila jeho rozhodnutiu. (Sud. 11:36, 37) Vzdala sa vyhliadky, že sa vydá a bude mať deti, ktoré by zachovali rodinné meno a dedičstvo. Ak niekto potreboval útechu a povzbudenie, bola to práve ona. V Biblii čítame: „Stalo sa to predpisom v Izraeli: Rok čo rok chodievali dcéry Izraela vzdávať chválu dcére Gileádčana Jeftu, štyri dni v roku.“ (Sud. 11:39, 40) Poznáš spolukresťanov, ktorí zostali slobodní, aby sa mohli viac venovať „Pánovým veciam“? (1. Kor. 7:32–35) Mohol by si ich pochváliť a povzbudiť? w18.04 3:10 – 11

K Satanovej vzbure sa pripojil veľký počet anjelov. Pred potopou Satan zlákal niektorých k tomu, aby mali nemravný vzťah s ľudskými dcérami. V Biblii je táto skutočnosť symbolicky zobrazená tým, že drak vlečie so sebou tretinu nebeských hviezd. (1. Mojž. 6:1–4; Zjav. 12:3, 4) Keď títo anjeli opustili Božiu rodinu, dostali sa pod Satanov vplyv. Nie je to však len nejaký neusporiadaný dav rebelov. Satan vytvoril akúsi napodobeninu Božieho Kráľovstva, v ktorej je on sám kráľom. V tejto neviditeľnej ríši zorganizoval démonov do vlád, dal im moc a urobil ich vládcami sveta. (Ef. 6:12) Prostredníctvom tejto duchovnej organizácie má moc nad všetkými ľudskými vládami. w18.05 3:5 – 6

Niekedy nám Boh dáva svoju lásku najavo tak, že nás napráva ako milujúci otec. Dávid si vážil Jehovove rady. Premýšľal o Božích radách, osvojil si ich a dal sa nimi formovať. Keď budeš dôverovať Jehovovi ako Dávid, budeš ho ešte viac milovať a budeš ho ešte radšej poslúchať. Staneš sa duchovne zrelým kresťanom. Sestra, ktorá sa volá Christin, povedala: „Keď si k nejakému námetu vyhľadám informácie a premýšľam o nich, mám pocit, že Jehova to dal napísať priamo pre mňa.“ Keď budeš duchovne zmýšľajúcim človekom, budeš sa na svet a jeho budúcnosť pozerať podobne ako Jehova. Získať Jehovov pohľad na veci je niečo výnimočné. Prečo ťa to Jehova učí? Pretože chce, aby si vedel, čo je v živote dôležité, robil správne rozhodnutia a nebál sa budúcnosti. (Iz. 26:3) w18.12 4:9 – 10