November

Jehova nám sľubuje, že keď mu budeme slúžiť, môžeme získať všetko, čo Adam a Eva stratili, vrátane príležitosti žiť večne. Adam a Eva sa rozhodli, že nebudú slúžiť Jehovovi. Bolo to preto, lebo si k nemu nevytvorili blízky vzťah. Napriek tomu im Jehova dovolil žiť tak dlho, aby mali deti a aby ich vychovávali podľa vlastných predstáv. Čoskoro sa ukázalo, že konali veľmi nerozumne, lebo ich rozhodnutie žiť nezávisle od Jehovu viedlo k tragickým následkom. Ich najstarší syn zavraždil svojho nevinného brata a časom bolo násilie a sebectvo medzi ľuďmi úplne bežné. (1. Mojž. 4:8; 6:11–13) Jehova však urobil opatrenie na záchranu všetkých potomkov Adama a Evy, ktorí mu chcú slúžiť. (Ján 6:38–40, 57) Čím viac sa dozvieš o tom, aký je Jehova trpezlivý a ako nás má rád, tým viac ho budeš milovať. Nebudeš chcieť konať tak ako Adam a Eva, ale rozhodneš sa zasvätiť svoj život Jehovovi. w19.03 10:3, 9

Ak si chceš rozvíjať súcit, snaž sa zistiť, čo prežívajú členovia tvojej rodiny a zboru. V zbore sa zaujímaj o mladých, o chorých, o vekovo starších alebo o tých, ktorým zomrel niekto blízky. Opýtaj sa ich, ako sa majú. Potom ich pozorne počúvaj. Daj im najavo, že sa snažíš pochopiť, čo prežívajú. Ponúkni sa, že im pomôžeš, s čímkoľvek budeš môcť. Tak im ukážeš, že ich máš skutočne rád. (1. Jána 3:18) Keď sa snažíme druhým pomáhať, mali by sme byť prispôsobiví. Prečo? Pretože ľudia reagujú na ťažkosti rôznym spôsobom. Niektorí sa radi rozhovoria, pričom iní sú uzavretí a nechcú veľmi hovoriť o svojich problémoch. Chceme im pomôcť, ale mali by sme sa vyhnúť príliš osobným otázkam. (1. Tes. 4:11) Ak sa nám druhí zdôveria, možno zistíme, že nemôžeme vždy súhlasiť s tým, čo povedia. Musíme však pamätať na to, že nám hovoria o svojich pocitoch. Preto si ich ochotne vypočujme a nereagujme unáhlene. (Mat. 7:1; Jak. 1:19) w19.03 12:18 – 19

Bojíš sa verejne hovoriť o pravde? Zamysli sa aj nad dvomi príkladmi z Biblie, ktoré ti môžu pomôcť prekonať strach. Spomeň si na Nehemiáša. Slúžil na dvore mocného kráľa. Keď sa dopočul, že jeruzalemské hradby a brány sú zničené, veľmi ho to zarmútilo. (Neh. 1:1–4) Predstav si, ako mu zvieralo žalúdok, keď sa ho kráľ opýtal, prečo je taký nešťastný. Rýchlo sa pomodlil a potom mu odpovedal. Vďaka tomu kráľ veľmi pomohol Božiemu ľudu. (Neh. 2:1–8) Pouvažuj aj o Jonášovi. Keď ho Jehova poveril, aby odovzdal jeho posolstvo obyvateľom Ninive, tak sa zľakol, že utiekol opačným smerom. (Jon. 1:1–3) Ale Jehova mu pomohol zvládnuť túto úlohu a to, čo povedal ľuďom v Ninive, malo na nich priaznivý účinok. (Jon. 3:5–10) Od Nehemiáša sa učíme, že predtým ako sa prihlásime, by sme sa mali pomodliť. Z toho, čo zažil Jonáš, sa učíme, že Jehova nám pomôže, aby sme mu slúžili aj napriek veľkým obavám. w19.01 2:12

Keď sa rozhodneme žiť v súlade s biblickou pravdou, naše vzťahy s priateľmi a príbuznými sa možno zmenia. Prečo? Ježiš sa za svojich nasledovníkov modlil: „Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17) „Posväť ich“ môže tiež znamenať „oddeľ ich“. Keď spoznáme pravdu, oddelíme sa od sveta, pretože už sa nedávame vtlačiť do jeho formy. Ľudia sa na nás začnú pozerať inak, lebo sme zmenili svoje hodnoty a žijeme v súlade s biblickými zásadami. Aj keď sa snažíme mať s druhými dobré vzťahy, niektorí priatelia a príbuzní si od nás už držia odstup alebo sú dokonca proti našej viere. To nás však neprekvapuje. Ježiš povedal: „Skutočne, nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej domácnosti.“ (Mat. 10:36) Na druhej strane nám sľúbil, že aj keď pre pravdu budeme musieť niečo obetovať, dostaneme mnohonásobnú odmenu. w18.11 1:11

Apoštol Pavol si vážil bratov a sestry a dal to najavo tým, ako sa o nich vyjadroval. Vždy za nich ďakoval Bohu v osobných modlitbách. Aj vo svojich listoch im vyjadril, akí sú mu drahí. V Rimanom 16:1–15 sa menovite zmieňuje o 27 spolukresťanoch. Spomína napríklad Prisku a Akvilu, ktorí zaňho „vydali do nebezpečenstva vlastný krk“, a tiež Foibu, o ktorej napísal, že „bola obhajkyňou mnohých“, vrátane jeho samého. Chválil týchto milovaných bratov a sestry za ich usilovnú prácu. Hoci si Pavol uvedomoval, že bratia a sestry sú nedokonalí, zameral sa na ich dobré vlastnosti. Predstav si, ako ich to muselo povzbudiť, keď sa tento list nahlas čítal v zbore! Ich priateľský vzťah s Pavlom sa nepochybne ešte viac utužil. Dávaš aj ty bratom a sestrám v zbore stále najavo vďačnosť za ich pekné slová a skutky? w19.02 8:8 – 9

Mali by sme si myslieť, že na to, aby sme boli oddaní Bohu, musíme byť dokonalí? Veď vieme, že všetci robíme veľa chýb. Napriek našej nedokonalosti môžeme byť Jehovovi oddaní, pretože Jehova sa nezameriava na naše chyby. V jeho Slove čítame: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť?“ (Žalm 130:3) Vie, že sme nedokonalí, hriešni ľudia, a veľkoryso nám odpúšťa. (Žalm 86:5) Jehova tiež pozná naše obmedzené možnosti a neočakáva od nás viac, než dokážeme zvládnuť. (Žalm 103:12–14) Kľúčom k oddanosti Bohu je láska. Naša oddanosť Bohu a láska k nemu musí byť úplná. Ak zostane taká aj v skúškach, potom môžeme povedať, že sme verní Bohu. (1. Par. 28:9; Mat. 22:37) Vieme, čo náš nebeský Otec považuje za správne, a zameriavame sa na to, aby sme mu robili radosť. Milujeme ho, a preto sa pri rozhodovaní vždy riadime v prvom rade tým, čo si praje on, čím mu dokazujeme svoju oddanosť. w19.02 6:4 – 5

Keď robíme to, čo je správne, a potom vidíme, aký úžitok nám to prináša, posilňujeme si vieru. (Jak. 1:2, 3) Máme zo seba dobrý pocit, pretože Jehova nás hrdo nazýva svojimi deťmi, a chceme mu prinášať ešte väčšiu radosť. (Prísl. 27:11) Každá skúška je pre nás ďalšou príležitosťou, aby sme dokázali, že sme nášmu starostlivému Otcovi úplne oddaní a neslúžime mu rozdeleným srdcom. (Žalm 119:113) Dávame najavo, že ho milujeme celým srdcom – srdcom, ktoré je pevne rozhodnuté poslúchať jeho prikázania a konať jeho vôľu. (1. Kráľ. 8:61) Budeme robiť chyby? Áno, veď sme nedokonalí. Keď zlyháme, spomeňme si na kráľa Ezechiáša. Aj on urobil chyby, ale oľutoval ich a ďalej verne slúžil Jehovovi „celým srdcom“. (Iz. 38:3–6; 2. Par. 29:1, 2; 32:25, 26) Teda bojujme proti Satanovým snahám skaziť naše zmýšľanie. Modlime sa o „poslušné srdce“ a o to, aby sme zostali verní Jehovovi. (1. Kráľ. 3:9; Žalm 139:23, 24) w19.01 3:17 – 18

Keď podávame komentáre na zhromaždeniach, prináša nám to úžitok. (Iz. 48:17) Aký? Po prvé, keď si dáme za cieľ podať komentár, máme o to väčší dôvod dobre sa pripraviť. Keď sa dobre pripravujeme, lepšie rozumieme Božiemu Slovu. A čím lepšie mu rozumieme, tým lepšie budeme uplatňovať to, čo sa učíme. Po druhé, keď sa zapájame do programu na zhromaždení, máme z neho väčšiu radosť. A po tretie, podať komentár si od nás vyžaduje úsilie, a tak si myšlienky, o ktorých sme hovorili, pravdepodobne dlhšie pamätáme. Jehova má radosť, keď podávame komentáre. Môžeme si byť istí, že Jehova nás počúva a veľmi si cení, že sa usilujeme podať komentár. (Mal. 3:16) Keď vidí, ako veľmi sa snažíme robiť mu radosť, odmeňuje nás. (Mal. 3:10) Máme teda závažné dôvody, aby sme na zhromaždení podávali komentáre. w19.01 2:3, 7 – 9

Jehova je veľmi múdry a vidno to aj z toho, ako s nami zaobchádza. Nedáva nám nekonečný zoznam zákonov, ale trpezlivo nás učí, aby sme sa riadili zákonom lásky. Chce, aby sme žili podľa jeho zásad a nenávideli to, čo je zlé. Krásnym príkladom takéhoto vyučovania je Kázeň na vrchu, v ktorej Ježiš odhalil, prečo ľudia robia zlé veci. (Mat. 5:27, 28) Kristus, ktorý je Kráľom Božieho Kráľovstva, nás v novom svete bude naďalej vyučovať, aby sme sa na veci pozerali rovnako ako on. (Hebr. 1:9) A vďaka Ježišovi budeme mať aj dokonalú myseľ a telo. Predstav si, že už viac nebudeš túžiť po nesprávnych veciach a ani nebudeš musieť trpieť pre svoju nedokonalosť. Potom sa konečne budeš tešiť zo „slávnej slobody“, ktorú sľubuje Jehova. (Rim. 8:21) Pravdaže, nikdy nebudeme mať absolútnu slobodu. Skutočne slobodní budeme iba vtedy, ak sa v živote necháme viesť láskou, akú má Jehova. (1. Jána 4:7, 8) w18.12 3:19 – 20

Izraelita sa mohol rozviesť len vtedy, ak na manželke „našiel niečo neslušné“. Zákon neuvádzal, čo sa považuje za „niečo neslušné“, ale určite to nemal byť len nejaký malý priestupok. Muselo ísť o hanebné správanie alebo o inú závažnú vec. (5. Mojž. 23:14) Je smutné, že v Ježišových dňoch sa mnohí Židia rozvádzali „z akýchkoľvek dôvodov“. (Mat. 19:3) Určite by sme si nechceli osvojiť ich postoj. Zo slov proroka Malachiáša spoznávame Boží názor na rozvod. V tom čase bolo bežné, že muži konali zradne a rozvádzali sa „s manželkou svojej mladosti“, možno preto, aby sa mohli oženiť s mladšími pohanskými ženami. Malachiáš napísal, ako sa na to pozeral Boh: „On nenávidí rozvod.“ (Mal. 2:14–16) To je v súlade s tým, čo Božie Slovo hovorí o prvom manželstve: „[Muž] sa pridrží svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ (1. Mojž. 2:24) Ježiš mal na manželstvo rovnaký názor ako jeho Otec. Povedal: „Čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ (Mat. 19:6) w18.12 2:7 – 8

Niektorým bratom a sestrám okolnosti dovoľujú slúžiť ďaleko od svojho domova. Prejavujú podobný postoj ako prorok Izaiáš. Keď sa Jehova opýtal: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“, odpovedal: „Tu som! Pošli ma.“ (Iz. 6:8) Rád by si slúžil viac? Umožňuje ti tvoja situácia, aby si zareagoval ako Izaiáš? V súvislosti so zvestovateľskou činnosťou Ježiš povedal: „Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ (Mat. 9:38) Mohol by si slúžiť tam, kde je to viac potrebné, možno ako priekopník? Alebo čo keby si v tom pomohol niekomu inému? Mnohí bratia a sestry hovoria, že najlepší spôsob, ako prejaviť lásku k Bohu a k blížnemu, je priekopníčiť v oblastiach, kde je potrebných viac zvestovateľov. Existujú ešte ďalšie možnosti, ako sa môžeš dať k dispozícii? Ak sa rozhodneš slúžiť viac, prinesie ti to veľkú radosť. w18.08 4:14 – 15

Z evanjelií sa dozvedáme, aký je Jehovov názor na hmotné veci. Boh si starostlivo vybral Jozefa a Máriu, ktorí mali vychovať jeho Syna. Obaja však mali málo hmotných prostriedkov. (3. Mojž. 12:8; Luk. 2:24) Keď sa Ježiš narodil, Mária „ho položila do jaslí, lebo pre nich nebolo miesto na ubytovanie“. (Luk. 2:7) Nemohol Jehova zabezpečiť, aby sa Ježiš narodil v lepších podmienkach? Určite áno. Ale najviac mu záležalo na tom, aby jeho Syn vyrastal v dobrom duchovnom prostredí. Z tejto biblickej správy sa učíme, ako sa Jehova pozerá na hmotné veci. Niektorým rodičom záleží len na tom, aby ich deťom po materiálnej stránke nič nechýbalo, a to aj na úkor duchovného stavu detí. Je však jasné, že Jehova považuje duchovné veci za prvoradé. Stotožňuješ sa s Jehovovým názorom? O čom svedčia tvoje skutky? w18.11 5:7 – 8

Keďže Jehova je zdrojom šťastia, chce, aby sme aj my boli šťastní, a dáva nám na to množstvo dôvodov. (5. Mojž. 12:7; Kaz. 3:12, 13) Ale v dnešnom svete nie je jednoduché byť šťastný. Prečo? Smrť, vylúčenie blízkeho človeka, rozvod či strata zamestnania – to sú len niektoré z náročných životných okolností, ktoré nás môžu obrať o šťastie. Veľmi skľučujúce je aj to, keď sa ľudia v kruhu najbližších ustavične hádajú a nedokážu sa pokojne porozprávať. Byť šťastný nie je ľahké ani vtedy, keď niekto zažíva posmech zo strany kolegov či spolužiakov, náboženské prenasledovanie alebo je uväznený. A nie je ľahké vyrovnať sa ani so zhoršujúcim sa zdravím, chronickou chorobou či depresiou. Pamätaj však, že Ježiš Kristus, „šťastný a jediný Mocnár“, rád utešoval ľudí a pomáhal im nájsť pravé šťastie. (1. Tim. 6:15; Mat. 11:28–30) V Kázni na vrchu Ježiš vymenoval niekoľko vlastností, vďaka ktorým môžeme byť šťastní aj napriek ťažkostiam. w18.09 3:1 – 3

Vzdať sa nebiblických zvykov a tradícií je pre mnohých tou najvyššou cenou, ktorú musia zaplatiť za pravdu. (Prísl. 23:23) Pre niekoho môže byť ľahké zavrhnúť nebiblické zvyky, keď spozná pravdu, ale iný sa možno zdráha zaplatiť takú cenu, lebo členovia rodiny, kolegovia alebo priatelia naňho vyvíjajú nátlak. Taká situácia môže byť citovo náročná, najmä pokiaľ ide o zvyky, ktoré sa týkajú uctievania mŕtvych príbuzných. Čo nám môže pomôcť vzdať sa zvykov, ktoré sa nepáčia Bohu? Môže to byť príklad druhých, ktorí to odvážne urobili. Čo urobili Efezania, ktorí sa zaoberali mágiou, ale potom sa stali kresťanmi? Akú cenu zaplatili, aby sa vzdali nebiblických zvykov a kúpili si pravdu? V Biblii čítame: „Poznášali svoje knihy a pred všetkými ich spálili. A keď spočítali ich cenu, zistili, že mali hodnotu päťdesiattisíc kúskov striebra.“ (Sk. 19:19, 20) Verní kresťania boli ochotní priniesť takúto veľkú obeť a Jehova im za to dal odmenu, ktorá má nevyčísliteľnú hodnotu. w18.11 1:15 – 16

Krátko nato, ako Izraeliti prekročili Jordán, Jozua stretol muža s vytaseným mečom. Ten muž bol „kniežaťom Jehovovho vojska“ a bol pripravený chrániť Boží ľud. (Joz. 5:13–15) Anjel dal Jozuovi jasné inštrukcie, ako dobyť Jericho. Niektoré z týchto pokynov sa mohli zdať na prvý pohľad nerozumné. Jehova napríklad prikázal, že všetci muži sa majú dať obrezať. Ale to by ich na niekoľko dní vyradilo z boja. (1. Mojž. 34:24, 25; Joz. 5:2) Oslabení izraelskí vojaci si pravdepodobne kládli otázku, ako ochránia svoje rodiny, ak nepriatelia napadnú ich tábor. Dostali však prekvapujúcu správu, že Jericho je „pevne uzavreté kvôli synom Izraela“, lebo obyvatelia tohto mesta sa ich boja. (Joz. 6:1) Tento neočakávaný vývoj udalostí určite posilnil ich dôveru, že ich vedie Boh. w18.10 3:5 – 7

Pavol nám dal vynikajúci príklad v prejavovaní pokory. Ako ho môžeme napodobňovať? Nesmieme očakávať ani prijímať neprimeraný obdiv za to, čo sme dosiahli vďaka Jehovovi. Okrem toho by si mal každý z nás položiť otázky: Ako sa pozerám na ľudí v službe? Neprechovávam predsudky voči určitým skupinám ľudí? Jehovovi svedkovia na celom svete sa pri prepracúvaní svojho obvodu snažia zistiť, či v ňom nežijú ľudia hovoriaci iným jazykom. Niektorí z nich sú odsunutí na okraj spoločnosti. Prajeme si, aby aj oni počuli dobré posolstvo, a preto sa niektorí z nás učia ich jazyk a spoznávajú ich kultúru. V žiadnom prípade sa na nich nechceme pozerať zvrchu. Snažíme sa ku každému z nich pristupovať individuálne, aby sme mu pomohli prijať posolstvo o Kráľovstve. w18.09 1:9, 11

Judáš patril k zelótom, židovským extrémistom, a Rimania ho nakoniec popravili. Na rozdiel od neho a ďalších extrémistov ostatní Židia očakávali príchod politického mesiáša. Mysleli si, že sľúbený Mesiáš obnoví slávu Izraela a oslobodí ich spod rímskej nadvlády. (Luk. 2:38; 3:15) Mnohí verili, že Mesiáš zriadi kráľovstvo v Izraeli a že vďaka tomu sa milióny Židov roztrúsených v iných krajinách budú môcť vrátiť do svojej domoviny. Spomeňme si, ako sa raz Ján Krstiteľ opýtal Ježiša: „Si ten Prichádzajúci, alebo máme očakávať iného?“ (Mat. 11:2, 3) Ján sa možno chcel dozvedieť, či očakávania Židov naplní Ježiš alebo niekto iný. Aj dvaja učeníci, ktorí sa stretli so vzkrieseným Ježišom na ceste do Emaus, boli sklamaní z nenaplnených nádejí, že Ježiš oslobodí Izrael. (Luk. 24:21) A zakrátko sa i apoštoli opýtali Ježiša: „Pane, obnovíš v tomto čase kráľovstvo Izraelu?“ (Sk. 1:6) w18.06 1:3 – 4

Mimoriadne opatrní by sme mali byť vtedy, keď počujeme nejakú správu o Jehovovom ľude. Nezabudnime, že Satan je v Biblii opísaný ako „žalobca našich bratov“. (Zjav. 12:10) Preto nás Ježiš varoval, že odporcovia budú o nás šíriť lži a „hovoriť proti [nám] všetko zlé“. (Mat. 5:11) Ak berieme túto výstrahu vážne, nebudeme zaskočení, keď sa stretneme s nepravdivými informáciami o Jehovových svedkoch. Rád si e-mailuješ a esemeskuješ so svojimi priateľmi a známymi? Možno sa cítiš ako novinár, ktorý sa chce ako prvý podeliť o nejakú zaujímavú správu alebo ohurujúcu skúsenosť. Ale pred odoslaním e-mailu alebo esemesky si polož otázky: Som si istý, že táto informácia je pravdivá? Naozaj poznám všetky skutočnosti? Ak v tom nemáš istotu, potom by si mohol neúmyselne šíriť medzi bratmi nepravdivú informáciu. V takom prípade ju neodosielaj, ale radšej vymaž. w18.08 1:3, 6 – 7

Ježiš chce, aby sme boli šťastní. Preto nás povzbudzuje, aby sme boli štedrí. Je pravda, že nie všetci si to všimnú. Ale mnohí ľudia reagujú na štedrosť priaznivo a niektorých môže náš príklad podnietiť, aby aj oni boli štedrí. Preto ochotne dávaj bez ohľadu na to, či si to druhí cenia alebo nie. Nikdy nevieš, čo dobré môže priniesť jeden prejav štedrosti. Štedrí ľudia nedávajú zo zištných dôvodov. Ježiš pri jednej príležitosti povedal: „Keď usporadúvaš hostinu, pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých, a budeš šťastný, pretože nemajú nič, čím by sa ti odplatili.“ (Luk. 14:13, 14) Istý biblický pisateľ uviedol: „Kto má láskavé oči [alebo je štedrý], bude požehnaný.“ A ďalší napísal: „Šťastný je každý, kto si počína ohľaduplne voči poníženému.“ (Prísl. 22:9; Žalm 41:1) Teda rozdávajme sa, lebo keď konáme láskavé skutky v prospech druhých, budeme šťastní. w18.08 3:15 – 16

Spoznať fakty a dôkladne si ich overiť predstavuje v dnešnej dobe náročnú úlohu. Sme zasypaní množstvom nepotvrdených informácií a poloprávd a navyše bojujeme s vlastnou nedokonalosťou. Ako to môžeme zvládnuť? Jedine tak, že budeme poznať a uplatňovať biblické zásady. Jednou z nich je, že keď človek odpovedá skôr, ako si vypočuje fakty, je to nerozumné a nedôstojné. (Prísl. 18:13) Inou biblickou zásadou je, že by sme nemali hneď uveriť každému slovu. (Prísl. 14:15) A nakoniec, aj keď sme počas kresťanského života nadobudli mnoho skúseností, nemali by sme sa spoliehať na vlastné porozumenie. Ak uplatníme tieto zásady a budeme čerpať informácie zo spoľahlivého zdroja, dospejeme k správnym záverom a budeme sa múdro rozhodovať. w18.08 1:19

Krstom vo vode verejne potvrdzujeme, že patríme Jehovovi a chceme sa mu podriaďovať. Ježiš urobil niečo podobné. Svojím krstom akoby Jehovovi povedal: „Je mi potešením [alebo túžim] konať tvoju vôľu, ó, môj Bože.“ (Žalm 40:7, 8) Ako Jehova reagoval na Ježišov krst? V Biblii čítame: „Keď bol Ježiš pokrstený, ihneď vyšiel z vody; a hľa, otvorili sa nebesia a videl Božieho ducha ako holubicu zostupovať a prichádzať naňho. Hľa, zaznel aj hlas z nebies, ktorý povedal: ‚Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.‘“ (Mat. 3:16, 17) Ježiš už pred krstom patril svojmu nebeskému Otcovi. No Jehova mal radosť, keď jeho Syn vyjadril ochotu bezvýhradne konať jeho vôľu. A rovnako sa teší aj dnes, keď mu zasvätíme svoj život, a požehnáva nás svojou priazňou. (Žalm 149:4) w18.07 4:4 – 5

Slovom „máme“ Mojžiš pravdepodobne myslel seba a Árona. Tieto slová boli prejavom hrubej neúcty voči Jehovovi, pretože iba on mal zásluhu na tomto zázraku. Zdá sa, že tento záver potvrdzujú slová v Žalme 106:32, 33: „Popudzovali ho pri vodách Meriby, takže sa pre nich zle viedlo Mojžišovi. Lebo roztrpčili jeho ducha a prehovoril prenáhlene svojimi rtami.“ (4. Mojž. 27:14) Nech už to bolo akokoľvek, Mojžiš svojím skutkom zameral pozornosť Izraelitov na seba a nevzdal chválu Jehovovi. Preto Jehova povedal Mojžišovi a Áronovi: „Vzbúrili ste sa proti môjmu nariadeniu.“ (4. Mojž. 20:24) To bol skutočne vážny hriech! Jehova už v minulosti rozhodol, že celá generácia Izraelitov, ktorá sa proti nemu vzbúrila, nevstúpi do Kanaánu. (4. Mojž. 14:26–30, 34) Preto keď Jehova vyniesol rovnaký rozsudok za vzburu aj nad Mojžišom, bolo to primerané i spravodlivé. Mojžiš nemohol vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. w18.07 2:9, 12 – 13

Si ochotný odoprieť si niečo, na čo máš právo, aby si nepohoršil spolukresťana, ktorého svedomie sa líši od tvojho? Nepochybne áno. Niektorí bratia boli pred spoznaním pravdy závislí od alkoholu, ale teraz sú rozhodnutí úplne sa mu vyhýbať. Určite nikto z nás by nechcel prispieť k tomu, aby sa brat s takou minulosťou vrátil k svojmu zlozvyku. (1. Kor. 6:9, 10) Preto by bolo neláskavé nútiť ho piť alkohol, ak raz povedal nie. Keď mal Timotej asi 20 rokov, bol ochotný dať sa obrezať, hoci to bolo preňho bolestivé. Uvedomoval si, že pre Židov, ktorým išiel zvestovať dobré posolstvo, bola obriezka dôležitá. Nechcel byť prekážkou, pre ktorú by odmietli prijať kresťanstvo. Prejavil rovnaký postoj ako apoštol Pavol. (Sk. 16:3; 1. Kor. 9:19–23) Si ako Timotej ochotný niečoho sa vzdať, aby si duchovne pomohol druhým? w18.06 3:12 – 13

Jehova k sebe priťahuje ľudí, v ktorých vidí niečo dobré, aby sa stali súčasťou jeho duchovnej rodiny. (Ján 6:44) Predstav si, že prvý raz stretneš niekoho, kto neuctieva Jehovu. Koľko toho o ňom vieš? Možno len to, ako sa volá a ako vyzerá. Ale ak stretneš niekoho, kto pozná a miluje Jehovu, je to úplne iné. Aj keď je ten človek inej národnosti či pochádza z inej krajiny alebo kultúrneho prostredia, vieš o ňom už veľmi veľa a rovnako aj on o tebe. Napríklad obaja rozprávate „čistým jazykom“ pravdy. Čo to znamená? Obaja veríte v Boha, žijete podľa rovnakých morálnych noriem a máte rovnakú nádej do budúcnosti. To je len niekoľko z mnohých vecí, ktoré vás spájajú. Sú základom pre vzájomnú dôveru a trvalé priateľstvo. w18.12 3:9 – 10

Kristus viedol vedúci zbor, ktorý rozhodol, že kresťania nežidovského pôvodu sa nemusia dať obrezať. (Sk. 15:19, 20) Ale hoci od tohto rozhodnutia uplynulo veľa rokov, mnohí kresťania židovského pôvodu ďalej obrezávali svoje deti. Vzniká otázka: Prečo Ježiš dovolil, aby spor o obriezke zostal nevyriešený taký dlhý čas po jeho smrti, ktorou zrušil mojžišovský Zákon? (Kol. 2:13, 14) Niektorým to trvá dlhšie, kým prijmú úpravy v porozumení. Kresťania židovského pôvodu potrebovali dostatok času, aby pochopili, že už nie sú pod Zákonom. (Ján 16:12) Niektorí ťažko prijímali skutočnosť, že obriezka už nie je dôkazom výnimočného vzťahu k Bohu. (1. Mojž. 17:9–12) Iní sa nechceli odlišovať od židovskej komunity, lebo sa báli prenasledovania. (Gal. 6:12) Časom však Kristus poskytol ďalšie pokyny v listoch apoštola Pavla. (Rim. 2:28, 29; Gal. 3:23–25) w18.10 3:10 – 12

Keď sa zotmelo, Kaifáš poslal vojakov, aby Ježiša zatkli. Ježiš vedel o týchto úkladných plánoch, a preto počas poslednej večere požiadal svojich učeníkov, aby si so sebou vzali nejaké meče. Chcel im odovzdať dôležité poučenie a dva meče na to úplne postačovali. (Luk. 22:36–38) Neskôr tej istej noci, keď dav prišiel zatknúť Ježiša, Peter zaútočil mečom na veľkňazovho otroka. Nepochybne bol rozhorčený, keď videl tú veľkú nespravodlivosť páchanú na Ježišovi. (Ján 18:10) Ale Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ (Mat. 26:52, 53) Toto dôležité poučenie bolo v súlade s modlitbou, ktorú Ježiš vyslovil v ten večer, že jeho nasledovníci nie sú časťou sveta. (Ján 17:16) Jedine Boh má právo bojovať proti nespravodlivosti. Preto sa Jehovov ľud teší z pokoja a súladu. Jehovu určite hreje pri srdci, keď vidí, že na rozdiel od tohto rozdeleného sveta sa jeho ľud vyznačuje jednotou. (Sof. 3:17) w18.06 1:13 – 14, 16

Satan nepoužíva len návnady. Snaží sa nás aj zastrašiť, aby sme urobili kompromis vo vernosti Jehovovi. Napríklad môže manévrovať vládami tak, aby zakázali naše zvestovateľské dielo. Alebo môže podnecovať našich kolegov v práci či spolužiakov v škole, aby zosmiešňovali našu túžbu žiť podľa biblických noriem. (1. Petra 4:4) Môže ovplyvniť aj našich príbuzných, ktorí nás v dobrej viere odrádzajú od návštevy zhromaždení. (Mat. 10:36) Ako to môžeme zvládnuť? V prvom rade musíme takýto priamy útok očakávať, lebo Satan vedie proti nám vojnu. (Zjav. 2:10) Okrem toho musíme za tým vidieť závažnejšiu otázku – Satanovo tvrdenie, že slúžime Jehovovi, len keď je to pre nás výhodné. Hovorí, že ak budeme pod tlakom, otočíme sa k Bohu chrbtom. (Jób 1:9–11; 2:4, 5) A napokon sa musíme spoliehať na Jehovu, že nám dá silu odolať. Pamätajme, že nás nikdy neopustí. (Hebr. 13:5) w18.05 3:14

Aj keď sa zdá, že ľudia nereagujú na posolstvo o Kráľovstve, nemali by sme podceňovať účinok nášho rozsievania. Je pravda, že väčšina ľudí si nás nechce vypočuť, ale určite si nás všímajú. Vidia, ako pekne sme upravení, ako zdvorilo sa správame a ako priateľsky sa usmievame. Vďaka nášmu správaniu časom možno zmenia názor a začnú sa na nás pozerať pozitívne. Priekopníci Sergio a Olinda hovoria: „Boli sme chorí, a tak sme istý čas nemohli chodiť na námestie a slúžiť pri stojanoch. Keď sme sa vrátili, okoloidúci sa pýtali: ‚Chýbali ste nám. Čo sa stalo?‘“ Teda ak „nenecháme svoju ruku odpočinúť“ a vytrvalo rozsievame semeno Kráľovstva, významnou mierou sa podieľame na vydávaní „svedectva všetkým národom“. (Mat. 24:14) Okrem toho nás môže hriať pri srdci, že Jehova má z nás radosť, lebo miluje všetkých, ktorí „vytrvalo prinášajú úrodu“. (Luk. 8:15) w18.05 1:16 – 18

Už odvtedy, ako ľudstvo upadlo do zajatia hriechu a nedokonalosti, Jehova dokazuje, že je Bohom, ktorý poskytuje povzbudenie. Po vzbure v Edene ihneď urobil niečo, vďaka čomu sa mohli ľudia pozerať do budúcnosti s dôverou. Vyslovil proroctvo, ktoré je zapísané v 1. Mojžišovej 3:15. Vlial ľuďom nádej, že Satan Diabol, „ten prahad“, bude jedného dňa zničený a s ním budú zničené aj všetky jeho diela. (Zjav. 12:9; 1. Jána 3:8) Jehovov služobník Noach žil v bezbožnom svete. Okrem neho slúžili Jehovovi len členovia jeho rodiny. Všade okolo nich bujnelo násilie a sexuálna zvrátenosť. Táto situácia mohla Noacha veľmi skľučovať. (1. Mojž. 6:4, 5, 9, 11; Júda 6) Ale Jehova mu oznámil, že skoncuje so zlým svetom, a dal mu pokyny, ako môže zachrániť svoju rodinu. (1. Mojž. 6:13–18) Jehova dokázal, že je pre Noacha zdrojom povzbudenia. w18.04 3:1 – 2

Niektorí z nás si možno myslia, že nedokážu druhých povzbudiť, lebo nie sú veľmi zhovorčiví. Ale na to, aby sme niekoho povzbudili, nie je potrebné nič mimoriadne. Niekedy postačí len milý úsmev. A ak nám niekto úsmev neopätuje, možno práve prechádza ťažším obdobím a potrebuje sa len vyrozprávať. Už to, že si ho vypočujeme, môže byť preňho zdrojom úľavy. (Jak. 1:19) Každý z nás môže povzbudiť spolukresťana, ktorý potrebuje útechu. Kráľ Šalamún napísal: „Aké dobré je slovo v pravý čas! Žiarivý pohľad rozveselí srdce, dobrá správa dodá silu.“ (Prísl. 15:23, 30, Slovenský ekumenický preklad) Ďalší spôsob, ako sa vzájomne povzbudiť, je spievať piesne Kráľovstva. (Kol. 3:16; Skutky 16:25) S približujúcim sa Jehovovým dňom nadobúda vzájomné povzbudzovanie stále väčší význam. (Hebr. 10:25) w18.04 4:16, 18 – 19