Október

I keď nedokážeme čítať v srdci tak ako Jehova a Ježiš, môžeme sa snažiť chápať pocity a potreby druhých. (2. Kor. 11:29) Na rozdiel od sebeckého sveta okolo nás sa nechceme starať iba o svoje vlastné záujmy, ale aj o záujmy druhých. (Fil. 2:4) Najmä zboroví starší by mali byť empatickí. Vedia, že Jehova im zveril do starostlivosti svoje ovečky a sú za ne zodpovední. (Hebr. 13:17) Aby mohli bratom a sestrám pomáhať, musia mať pre nich pochopenie. Ako im môžu prejavovať súcit? Súcitný starší trávi čas s bratmi a sestrami. Kladie im otázky a potom ich pozorne a trpezlivo počúva. To je dôležité hlavne vtedy, ak sa niektorá z týchto drahocenných ovečiek potrebuje s niečím zdôveriť, ale nedokáže nájsť tie správne slová. (Prísl. 20:5) Starší rád venuje bratom a sestrám čas. Tak medzi nimi vzniká pevné puto priateľstva, ktoré sa vyznačuje dôverou a láskou. (Sk. 20:37) w19.03 12:14 – 17

Vďačnosť je ako dobré jedlo. Keď sa oň podelíme s inými, máme z neho väčšiu radosť. Keď vidíme, že druhí si cenia, čo robíme, sme šťastní. A keď druhým vyjadríme vďačnosť, sú šťastní oni. Človek, ktorému sme prejavili vďačnosť za to, že nám pomohol alebo nám niečo dal, pociťuje uspokojenie, lebo sa cíti užitočný. Povedie to k tomu, že naše priateľstvo bude ešte pevnejšie. Naše prejavy vďačnosti majú veľkú hodnotu. Predstav si, aké nádherné je zlaté jablko na striebornom podnose a akú veľkú hodnotu má! Ako by si sa cítil, keby si dostal taký dar? Aj slová vďaky majú takú veľkú hodnotu. A zamysli sa ešte nad jednou vecou: Jablko zo zlata je trvácne. Aj tvoje prejavy vďačnosti si druhí možno budú pamätať po celý život a budú si ich ceniť ako poklad. w19.02 8:5 – 6

Keď Adam a Eva zjedli ovocie zo zakázaného stromu, dali jasne najavo, že nedôverujú Jehovovi a nechcú sa riadiť jeho normami. Rozhodli sa, že si budú sami určovať, čo je dobré a čo zlé. Ale zamysli sa nad tým, čo stratili. Prišli o priateľstvo s Jehovom. Stratili tiež možnosť žiť večne a svojim deťom odovzdali hriech a smrť. (Rim. 5:12) Porovnaj rozhodnutie Adama a Evy s tým, ako zareagoval etiópsky eunuch, keď mu Filip oznámil dobrú správu. Tak si vážil, čo preňho Jehova a Ježiš urobili, že sa ihneď dal pokrstiť. (Sk. 8:34–38) Keď aj my zasvätíme svoj život Bohu a dáme sa pokrstiť, jasne ukážeme, že sme vďační za to, čo pre nás Jehova a Ježiš urobili. Okrem toho tým dáme najavo, že dôverujeme Jehovovi a uznávame jeho právo určovať, čo je dobré a čo zlé. w19.03 10:1 – 2

Ako Boží služobníci prejavujú oddanosť, čiže vernosť? Tak, že z celého srdca milujú Jehovu, a preto vždy robia to, čo si praje. Jeden zo základných významov, v akých sa v Biblii používa slovo „oddanosť“, je úplný, zdravý a celý. Napríklad obete, ktoré Izraeliti predkladali Jehovovi, mali byť zdravé. (3. Mojž. 22:21, 22) Nemohli obetovať zviera, ktoré nemalo nohu, ucho či oko alebo bolo choré. Pre Jehovu bolo dôležité, aby zviera bolo zdravé a celé. (Mal. 1:6–9) Nie je ťažké pochopiť, prečo to vyžadoval. Keď si ideme niečo kúpiť, napríklad nejaké ovocie, knihu alebo náradie, nechceme, aby tovar bol poškodený alebo aby mu chýbali nejaké časti. Chceme, aby bol úplný a zdravý. A pokiaľ ide o našu vernosť Jehovovi a lásku k nemu, Jehova to vníma podobne. Chce, aby bola úplná a zdravá. w19.02 6:3

Keď si chceme chrániť srdce, nestačí ho len „zavrieť“ pred negatívnym vplyvom, ale súčasne ho musíme „otvoriť“ pozitívnemu vplyvu. V starovekých opevnených mestách strážca brán zatváral mestské brány, aby zabránil nepriateľom vniknúť do mesta. Inokedy ich však otvoril, aby do mesta mohli prúdiť dodávky potravín a ďalšie zásoby. Keby brány nikdy neboli otvorené, obyvatelia by trpeli hladom. Podobne musíme pravidelne otvárať svoje srdce vplyvu Božieho zmýšľania. V Biblii sú zapísané Jehovove myšlienky a vždy, keď si ju čítame, ovplyvňujú to, ako premýšľame, ako sa cítime a ako konáme. Ako môžeme z čítania Biblie vyťažiť čo najviac? Nevyhnutná je modlitba. Pomáha nám „hľadieť na obdivuhodné veci“ z Božieho Slova. (Žalm 119:18) O tom, čo sme si prečítali, musíme aj premýšľať. Keď sa pomodlíme, prečítame si niečo z Biblie a o prečítanej látke rozjímame, Božie Slovo preniká hlboko do nášho srdca. Výsledkom je, že si Jehovove myšlienky zamilujeme. (Prísl. 4:20–22) w19.01 3:14 – 15

Jehova vie, že každý z nás má iné schopnosti a okolnosti, a veľmi si cení obete, ktoré mu prinášame. Zamysli sa nad tým, aké obete prijímal od Izraelitov. Niektorí si mohli dovoliť dať mu ovcu alebo kozu. Ale chudobný Izraelita smel obetovať „dve hrdličky alebo dve holúbätá“. A keď si nemohol dovoliť ani to, Jehova prijal aj „desatinu efy jemnej múky“. (3. Mojž. 5:7, 11) Múka bola síce lacnejšia, ale keď to bola „jemná múka“, Jehova si takú obeť vážil. Náš láskavý Boh sa nezmenil. Keď podávame komentáre, neočakáva, že všetci budeme takí výreční ako Apollo alebo takí presvedčiví ako Pavol. (Sk. 18:24; 26:28) Jehova od nás nežiada viac, než dokážeme. Praje si, aby sme podávali tie najlepšie komentáre v rámci našich schopností. Spomeň si na vdovu, ktorá vhodila do pokladnice dve mince malej hodnoty. Jehova si ju veľmi vážil, lebo mu dala to najlepšie, čo mala. (Luk. 21:1–4) w19.01 2:3 – 5

Očakávame, že nás ľudia budú nenávidieť, pretože sme Kristovými nasledovníkmi. Ježiš predpovedal, že jeho učeníci budú v posledných dňoch kruto prenasledovaní. (Mat. 24:9; Ján 15:20) V Izaiášovom proroctve sa píše, že naši nepriatelia nás budú nielen nenávidieť, ale tiež proti nám použijú rôzne zbrane. Patria k nim rafinované podvody, očividné lži a kruté prenasledovanie. (Mat. 5:11) Jehova našim nepriateľom nezabráni, aby použili tieto zbrane proti nám. (Ef. 6:12; Zjav. 12:17) Nemusíme sa však báť. Jehova povedal, že žiadna zbraň použitá proti nám „nebude mať úspech“. (Iz. 54:17) Tak ako nás múry chránia pred silnou búrkou, Jehova nás chráni pred „zadutím tyranov“, čiže pred útokmi nepriateľov. (Iz. 25:4, 5) Nikdy sa im nepodarí natrvalo nám uškodiť. (Iz. 65:17) Všetci „sa stanú akoby ničím a zahynú“. (Iz. 41:11, 12) w19.01 1:13 – 16

Jehova miluje slobodu a vytvoril nás tak, aby sme ju milovali aj my. Chce, aby si už v mladosti využíval svoju slobodu zodpovedne, pretože ťa to bude chrániť. Možno poznáš ľudí, ktorí pozerajú pornografiu, žijú nemravne, riskujú život pri extrémnych športoch, berú drogy alebo sa opíjajú. Spočiatku sa môže zdať, že sa skvelo zabávajú, ale často to vedie k smutným následkom, ako sú choroby, závislosť či dokonca smrť. (Gal. 6:7, 8) Tí, ktorí robia také veci, si možno myslia, že sú slobodní, ale v skutočnosti nie sú. (Tít. 3:3) Na druhej strane o koľkých ľuďoch vieš, že ochoreli, pretože sa riadili biblickými zásadami? Je jasné, že keď poslúchame Jehovu, chránime si zdravie a tešíme sa zo skutočnej slobody. (Žalm 19:7–11) Okrem toho, keď využívaš svoju slobodu múdro tak, že sa riadiš Božími dokonalými zákonmi a zásadami, ukazuješ Bohu a tiež svojim rodičom, že si zodpovedným človekom. Potom ti rodičia pravdepodobne budú viac dôverovať a dajú ti väčšiu slobodu. (Rim. 8:21) w18.12 3:16 – 17

Následkom Adamovho hriechu začali ľudia zomierať a to ovplyvnilo aj manželstvo. Vidno to zo slov apoštola Pavla, keď kresťanom vysvetľoval, že už nie sú pod mojžišovským Zákonom. Uviedol, že smrťou sa manželstvo končí a pozostalý partner sa môže znovu oženiť alebo vydať. (Rim. 7:1–3) Viac podrobností o manželstve sa dozvedáme zo Zákona, ktorý dal Boh izraelskému národu. Izraelský muž si mohol vziať viac manželiek, čo bol zvyk, ktorý existoval ešte predtým, ako dal Boh tento Zákon. Pre polygamiu však boli stanovené určité pravidlá na ochranu žien a detí. Napríklad ak sa Izraelita oženil s otrokyňou a neskôr si vzal ďalšiu ženu, musel sa postarať o to, aby jeho prvá manželka mala jedlo i oblečenie a tiež to, čo jej patrí v manželstve. Boh vyžadoval, aby ju chránil a staral sa o ňu. (2. Mojž. 21:9, 10) Dnes už nie sme pod Zákonom, ale učíme sa z neho, že Boh považuje manželský zväzok za veľmi dôležitý. Ceníš si manželstvo tak ako on? w18.12 2:3, 5 – 6

Keď sa Habakuk zveril Jehovovi so svojimi obavami a starosťami, možno bol zvedavý, ako Jehova zareaguje. Jehova sa zachoval ako láskavý a chápavý Otec a nepokarhal Habakuka za to, že sa mu úprimne posťažoval. Boh vedel, že je to zúfalé volanie o pomoc. Informoval svojho proroka, čo urobí v blízkej budúcnosti s nevernými Židmi. Habakuk bol pravdepodobne prvý človek, ktorému Jehova povedal, že epidémia násilia sa zakrátko skončí. Jehova vysvetlil Habakukovi, že je pripravený konať. Povedal mu, že zlí a násilnícki ľudia budú čoskoro potrestaní. Slovami „vo vašich dňoch“ ukázal, že rozsudok určite vykoná ešte počas prorokovho života alebo počas života jeho súčasníkov. Habakuk však takéto slová od Jehovu vôbec nečakal. Toto bola odpoveď na jeho netrpezlivé volanie o pomoc? Veď Jehovove slová znamenali, že utrpenie všetkých obyvateľov Judska ešte vzrastie! w18.11 3:7 – 8

Ako sa pozeráš na všetkých tých ľudí, ktorí ešte neslúžia Jehovovi? Je pravda, že apoštol Pavol zvestoval dobré posolstvo v synagógach, lebo hľadal tých, ktorí o Bohu už niečo vedeli. Ale svoje úsilie nezameriaval len na Židov. Uveďme si príklad. Na svojej prvej misionárskej ceste prišiel spolu s Barnabášom do mesta Lystra. Lykaončania, ktorí tam žili, ich omylom pokladali za stelesnenie svojich bohov Dia a Hermesa. Polichotil Pavlovi a Barnabášovi ich obdiv? Považovali to za príjemnú zmenu v porovnaní s prenasledovaním, ktoré predtým zažili v dvoch iných mestách? Mysleli si, že vďaka tejto popularite viac ľudí prijme dobré posolstvo? Vôbec nie! Okamžite sa proti tomu ohradili. Roztrhli si odevy, vbehli medzi zástup a zvolali: „Prečo to robíte? Aj my sme ľudia, máme rovnaké slabosti ako vy.“ (Sk. 14:8–15) w18.09 1:8 – 9

Ak chceme spoznať pravdu a žiť v súlade s biblickými mravnými normami, musíme byť ochotní zmeniť svoje zmýšľanie i správanie. Apoštol Peter o tom napísal: „Ako poslušné deti prestaňte sa utvárať podľa žiadostí, ktoré ste mali skôr, v svojej nevedomosti, ale... staňte sa aj vy sami svätými v celom svojom správaní.“ (1. Petra 1:14, 15) V starovekom Korinte žili mravne skazení ľudia. Ak si chceli kúpiť pravdu, museli v živote urobiť zásadné zmeny. Aj mnohí ľudia v dnešnej dobe si cenia pravdu tak veľmi, že zavrhli nesprávne skutky. Peter ďalej pripomenul kresťanom: „Veď stačí, že ste v minulosti konali vôľu národov, keď ste žili v skutkoch voľného správania, rozkošiach, nadmernom pití vína, hýrení, pijatikách a nezákonných modlárstvach.“ (1. Petra 4:3) w18.11 1:13

Ako spoznáme, kto je „správne naklonený k večnému životu“? Tak ako v prvom storočí je len jeden spôsob, ako to zistiť: hovoriť s ľuďmi o biblickej pravde. Mali by sme sa riadiť Ježišovým pokynom: „Do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny vojdete, skúmajte, kto si to tam zaslúži.“ (Mat. 10:11) Neúprimní, pyšní ľudia alebo tí, ktorí sa nezaujímajú o duchovné veci, nezareagujú priaznivo na dobré posolstvo. Od nich to ani neočakávame. Hľadáme tých, ktorí sú úprimní, pokorní a duchovne hladní. Robíme niečo podobné ako Ježiš, keď bol tesárom. Hľadal ten správny druh dreva, z ktorého by vyrobil nábytok, dvere, jarmá alebo niečo iné. Keď ho našiel, pomocou rôznych nástrojov vedel zručne zhotoviť požadovaný výrobok. Aj my musíme najskôr nájsť úprimných ľudí a potom použiť nástroje do služby a svoje schopnosti, aby sme im pomohli stať sa učeníkmi. (Mat. 28:19, 20) w18.10 2:3 – 4

Evanjelista Filip je vynikajúcim príkladom človeka, ktorý zostal zameraný na službu napriek zmeneným okolnostiam. Istý čas vykonával v Jeruzaleme určitú úlohu. (Sk. 6:1–6) No potom sa všetko zmenilo. Po Štefanovej mučeníckej smrti sa zdvihla vlna krutého prenasledovania. Následkom toho Kristovi nasledovníci utiekli z Jeruzalema. Filip sa na to len nečinne neprizeral, ale odišiel slúžiť do mesta Samárie, kde väčšina ľudí ešte nepočula dobré posolstvo. (Mat. 10:5; Sk. 8:1) Bol ochotný ísť kamkoľvek, kam ho svätý duch viedol. Preto ho Jehova použil, aby začal zvestovať dobré posolstvo na nových územiach. Mnohí Židia pohŕdali Samaritánmi, ale Filipov nestranný prístup bol pre nich ako svieži vánok. Vôbec teda neprekvapuje, že zástupy Samaritánov ho „jednomyseľne [a] pozorne“ počúvali. (Sk. 8:6–8) Filip zostal zameraný na službu a spolu s rodinou sa tešil z Jehovovho bohatého požehnania. (Sk. 21:8, 9) w18.10 4:14 – 16

Keď bol raz Ježiš v oblasti Dekapolisu, ľudia „mu priviedli hluchého muža s chybou reči“. (Mar. 7:31–35) Ježiš ho „vzal samého nabok“ a uzdravil ho. Neurobil to pred zrakom verejnosti. Prečo? Tento muž sa mohol pre svoj hendikep cítiť pred zástupom nepríjemne. Ježiš to vycítil, a preto ho vzal do ústrania. Samozrejme, my nemôžeme druhých zázračne uzdravovať. Ale to, čo môžeme a máme robiť, je brať do úvahy potreby a pocity spolukresťanov. Ježiš rozumel pocitom tohto nepočujúceho človeka a zaobchádzal s ním ohľaduplne. Podobne by sme aj my mali byť ohľaduplní k vekovo starším a chorým. Kresťanský zbor sa nevyznačuje výkonnosťou, ale láskou. (Ján 13:34, 35) Keďže bratov a sestry milujeme, vynakladáme úsilie, aby sme pomohli vekovo starším a chorým navštevovať zhromaždenia a zvestovať dobré posolstvo. A neodrádza nás ani to, že ich možnosti sú obmedzené. (Mat. 13:23) w18.09 5:7 – 8

Jehova i Ježiš, ktorý za nás položil život, považujú každého z nás za mimoriadne cenného. (Gal. 2:20) Aj my máme našich drahých bratov a sestry veľmi radi a chceme sa k nim správať jemne a s láskou. Pre druhých budeme zdrojom povzbudenia, keď sa budeme „usilovať o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie“. (Rim. 14:19) Všetci sa tešíme na raj, keď už nikto nebude strápený. Choroby, vojny, smrť, prenasledovanie, rodinné hádky a sklamania budú vecou minulosti. Na konci Kristovej tisícročnej vlády ľudia dosiahnu dokonalosť. Tých, čo prejdú záverečnou skúškou, Jehova prijme za členov svojej rodiny a získajú „slávnu slobodu Božích detí“. (Rim. 8:21) Preto s láskou povzbudzujme jeden druhého, aby sme všetci získali túto nádhernú odmenu! w18.09 2:10, 18

Štúdium Božieho Slova je viac než len zbežné čítanie a zvýrazňovanie odpovedí na otázky. Pri štúdiu sa zamýšľame nad tým, čo sa dozvedáme o Jehovovi a o jeho konaní a uvažovaní. Snažíme sa pochopiť, prečo nám jednu vec prikazuje a inú zakazuje. Premýšľame aj o tom, aké zmeny v správaní a zmýšľaní by sme mali urobiť. Zrejme sa nám nepodarí uvažovať o všetkých týchto veciach pri každom štúdiu. Ale mali by sme si vyhradiť dostatok času, možno i polovicu z celého štúdia, aby sme s vďačnosťou rozjímali o tom, čo sme si prečítali. (1. Tim. 4:15) Keď pravidelne rozjímame o Božom Slove, presviedčame sa, že Jehovov názor na veci je dokonalý. Začíname sa pozerať na všetko z jeho uhla pohľadu a osvojujeme si jeho názor. Naša myseľ sa tak obnovuje a vytvárame si nový vzor myslenia. (Rim. 12:2) Časom prijmeme Jehovove myšlienky za svoje. w18.11 5:5 – 6

Pavol o sebe a o ďalších kresťanoch v prvom storočí napísal, že sú „Božími spolupracovníkmi“, pretože sadili a polievali semienka pravdy o Kráľovstve. (1. Kor. 3:6) Aj my sme „Božími spolupracovníkmi“, lebo štedro venujeme svoj čas, energiu a prostriedky na podporu zvestovateľskej činnosti, ktorou nás poveril Boh. To je úžasná česť! Keď štedro venujeme svoj čas a energiu zvestovateľskej a vyučovacej činnosti, prináša nám to veľkú radosť. Mnohí z nás, ktorí vedú napredujúce biblické štúdium, to môžu potvrdiť. Sme šťastní, keď vidíme rozžiarené tváre našich záujemcov, ktorí začínajú chápať biblické pravdy, prehlbujú si vieru, robia zmeny vo svojom živote a delia sa o pravdu s druhými. Aj Ježiš zažil veľkú radosť, keď sa 70 učeníkov, ktorých vyslal zvestovať dobré posolstvo, „s radosťou vrátilo“, pretože ich služba priniesla dobré výsledky. (Luk. 10:17–21) w18.11 5:11 – 12

Príliš sa spoliehať na vlastné porozumenie môže byť nebezpečné. Možno by sme si začali myslieť, že dokážeme posúdiť situáciu na prvý pohľad, hoci nepoznáme všetky skutočnosti. Starostlivo si overiť skutočnosti je dôležité aj vtedy, keď si nerozumieme s niektorým členom zboru. Keby sme sa zameriavali len na rozdiely v našej povahe, mohli by sme sa naňho pozerať podozrievavo. A keby sme potom počuli negatívne vyjadrenia na jeho adresu, ľahko by sme im uverili. Čo sa z toho učíme? Prechovávanie nepriateľských pocitov k našim bratom a sestrám vedie k tomu, že si k nim vypestujeme kritický postoj, ktorý nie je založený na pravde. (1. Tim. 6:4, 5) Nedovoľme, aby sa v našom srdci zakorenila závisť a žiarlivosť, lebo by mohla zastrieť náš úsudok. Nepoddávajme sa negatívnym pocitom a nezabúdajme, že Jehova od nás očakáva, aby sme spolukresťanov milovali a zo srdca im odpúšťali. (Kol. 3:12–14) w18.08 1:15, 18

Všetci ľudia patria Jehovovi, pretože mu vďačia za svoju existenciu. (Žalm 100:3; Zjav. 4:11) Ale v priebehu celých ľudských dejín tu boli určité skupiny ľudí, ktoré si Boh vybral ako svoje zvláštne vlastníctvo. Napríklad v 135. žalme sa o verných Božích služobníkoch v starovekom izraelskom národe hovorí ako o Jehovovom „zvláštnom majetku“. (Žalm 135:4) A v knihe Hozeáš je predpovedané, že aj niektorí Neizraeliti sa stanú Jehovovým ľudom. (Hoz. 2:23) Toto proroctvo sa splnilo, keď Jehova vybral prvých jednotlivcov nežidovského pôvodu, ktorí mali vládnuť s Kristom. (Sk. 10:45; Rim. 9:23–26) Tento „svätý národ“ je Jehovovým „zvláštnym vlastníctvom“ vo výnimočnom zmysle, lebo jeho členovia sú pomazaní svätým duchom a dostali príležitosť žiť v nebesiach. (1. Petra 2:9, 10) Ale čo sa dá povedať o väčšine verných kresťanov, ktorí majú nádej na večný život na zemi? Jehova ich tiež nazýva „môj ľud“ a „moji vyvolení“. (Iz. 65:22) w18.07 4:1 – 2

Snažíme sa napodobňovať Ježiša, ktorý nám dal dokonalý príklad v tom, ako byť štedrý. (Mat. 20:28) Preto je dobré, keď si každý z nás položí otázku: Mohol by som napodobňovať Ježišov príklad ešte lepšie? (1. Petra 2:21) Jehova má z nás radosť, keď sa úprimne zaujímame o druhých a snažíme sa im pomôcť, pretože tak napodobňujeme dokonalý príklad, ktorý nám dal on a jeho Syn. Jasne to vidno z podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, v ktorom Ježiš ukázal, že by nám malo úprimne záležať na druhých ľuďoch, a to aj na tých, ktorí sa od nás nejako odlišujú. (Luk. 10:29–37) Spomínaš si, prečo Ježiš vyrozprával toto podobenstvo? Istý Žid mu položil otázku: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ Z Ježišovej odpovede vidíme, že ak chceme získať Jehovovu priazeň, mali by sme byť k druhým štedrí podobne ako Samaritán. w18.08 3:5 – 6

Preukazoval Jehova aj naďalej Márii patričné uznanie za to, že sa verne stará o jeho syna a vychováva ho? Áno, preukazoval. Jej slová a skutky dal zapísať do Biblie. Je pravdepodobné, že Mária nemohla sprevádzať Ježiša počas jeho triapolročnej služby. Možno v tom čase už bola vdova a musela zostať v Nazarete. Hoci prišla o mnoho vzácnych chvíľ s Ježišom, mohla byť po jeho boku, keď zomieral. (Ján 19:26) A neskôr bola v Jeruzaleme s Ježišovými učeníkmi pred Letnicami, keď bol na nich vyliaty svätý duch. (Sk. 1:13, 14) S najväčšou pravdepodobnosťou bola aj ona pomazaná svätým duchom. Ak je to tak, znamená to, že dostala možnosť byť s Ježišom v nebi po celú večnosť. Za svoju vernú službu sa jej dostalo výnimočného uznania! w18.07 1:11, 14

Ježiš vyučoval základné pravdy, vďaka ktorým jeho učeníci dokázali predvídať, k akým následkom povedie určitý postoj alebo skutok. Napríklad ich učil, že hnev vedie k násiliu a nemravné predstavy k cudzoložstvu. (Mat. 5:21, 22, 27, 28) Teda keď chceme mať dobre vyškolené svedomie, mali by sme sa riadiť biblickými zásadami. Potom budeme svojimi rozhodnutiami prinášať Bohu slávu. Môže sa stať, že aj dvaja kresťania s biblicky vyškoleným svedomím majú na isté záležitosti odlišný názor. Pouvažujme napríklad o pití alkoholických nápojov. Biblia nezakazuje striedme pitie alkoholu, ale varuje pred nadmerným pitím a opilstvom. (Prísl. 20:1; 1. Tim. 3:8) Dajme tomu, že niektorý kresťan dbá na biblické rady a pije striedmo. Znamená to, že už nemusí brať do úvahy nič iné, len svoje svedomie? Vôbec nie. Hoci mu jeho svedomie dovoľuje piť alkohol, mal by brať do úvahy aj svedomie druhých. w18.06 3:10 – 11

Ježiš svojich nasledovníkov dôrazne varoval, aby nemali nič spoločné s „kvasom“, čiže s učením farizejov, saducejov a Herodesových stúpencov. (Mat. 16:6, 12) Stojí za povšimnutie, že Ježiš tieto slová povedal krátko nato, ako ho ľudia chceli urobiť kráľom. Keď sa náboženstvo mieša do politiky, často to vedie k násiliu. Ježiš svojich nasledovníkov učil, že majú zostať úplne neutrálni. A aj to bolo dôvodom, prečo hlavní kňazi a farizeji chceli Ježiša zabiť. Považovali ho za svojho náboženského i politického rivala, ktorý oslabuje ich vplyv. Hovorili: „Ak ho necháme tak, všetci uveria v neho, a prídu Rimania a odstránia ako naše miesto, tak aj národ.“ (Ján 11:48) Preto veľkňaz Kaifáš zosnoval plán, ako sa Ježiša zbaviť. (Ján 11:49–53; 18:14) w18.06 1:12 – 13

Účinnou návnadou, ktorú teraz Satan používa, je zvedavosť vyvolaná okultizmom. Podporuje záujem o démonov nielen cez falošné náboženstvo, ale aj cez zábavný priemysel. Filmy, elektronické hry a iné médiá vykresľujú špiritizmus ako niečo vzrušujúce. Ako sa môžeme vyhnúť tejto pasci? Nemali by sme očakávať, že Božia organizácia nám dá zoznam toho, čo je vhodná a nevhodná zábava. Každý z nás si potrebuje školiť svedomie, aby bolo v súlade s Božími normami. (Hebr. 5:14) No urobíme múdro, ak uplatníme inšpirovanú radu apoštola Pavla, ktorá je textom na tento deň. Mohli by sme sa spýtať sami seba: Mohol by výber mojej zábavy robiť zo mňa pokrytca? Čo by si pomysleli ľudia, s ktorými študujem Bibliu alebo u ktorých vykonávam opätovné návštevy, keby videli, ako sa zabávam? Povedali by si, že naozaj robím to, čo učím? Čím viac sú naše skutky v súlade s našimi slovami, tým menej je pravdepodobné, že nás Satan chytí do pasce. (1. Jána 3:18) w18.05 3:13

Ako môžeme Pavla napodobňovať? Po prvé, zachovávajme si úprimnú túžbu nájsť každého, kto je „správne naklonený k večnému životu“. Po druhé, úpenlivo prosme Jehovu, aby úprimným ľuďom otvoril srdce pre pravdu. (Sk. 13:48; 16:14) Priekopníčka menom Silvana, ktorá slúži celým časom už takmer 30 rokov, hovorí: „Keď v obvode kráčam k nejakému domu, prosím Jehovu, aby som si zachovala pozitívny postoj.“ Aj my prosíme Boha, aby nás anjeli viedli k ľuďom, ktorí túžia po spravodlivosti. (Mat. 10:11–13; Zjav. 14:6) Robert, ktorý je v priekopníckej službe viac ako 30 rokov, hovorí: „Spolupracovať s anjelmi, ktorí vedia, čo sa odohráva v živote ľudí, je úžasné.“ A po tretie, snažme sa vidieť v ľuďoch to dobré. Carl, ktorý slúži ako starší, hovorí: „Na každom človeku hľadám aspoň malý prejav úprimnosti, ako je úsmev, priateľský pohľad alebo otázka, z ktorej vidieť skutočný záujem.“ Keď sa budeme riadiť Pavlovým príkladom, budeme „vytrvalo prinášať úrodu“. w18.05 1:13, 15

Keď sa dozvieme, že bratia a sestry, ktorým sme kedysi duchovne pomáhali, verne slúžia Jehovovi, je to pre nás veľkým zdrojom povzbudenia. Rovnako to cítil apoštol Ján, ktorý napísal: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ (3. Jána 4) Aj mnohí priekopníci zažívajú veľkú radosť, keď sa dozvedia, že tí, ktorým pred rokmi pomáhali spoznať pravdu, verne vytrvávajú a dokonca slúžia ako priekopníci. Ak sa niektorý priekopník cíti skľúčený, môžeme ho veľmi povzbudiť, keď mu pripomenieme, čo všetko urobil pre druhých a akú znamenitú prácu vykonáva. Mnohí krajskí dozorcovia a ich manželky sa vyjadrili, že ich veľmi povzbudilo, keď dostali kartičku s poďakovaním za spoluprácu so zborom. Rovnako môžeme povzbudiť všetkých, ktorí verne slúžia Jehovovi, napríklad starších, misionárov, priekopníkov alebo bételitov. Keď im poďakujeme, povzbudíme ich viac, ako si dokážeme predstaviť. w18.04 4:14 – 15

Šalamún neposlúchol Jehovu a nakoniec si vzal 700 manželiek. Okrem toho si priviedol 300 konkubín. (1. Kráľ. 11:3) Mnohé tieto ženy boli cudzinky, ktoré uctievali falošných bohov. Teda Šalamún porušil Boží Zákon aj v tom, že sa oženil so ženami z okolitých národov. (5. Mojž. 7:3, 4) Postupne sa odklonil od Jehovových požiadaviek a časom sa začal dopúšťať mimoriadne veľkého zla. Postavil oltáre falošným bohom, napríklad bohyni Aštoret a bohu Kemošovi. Nakoniec sa pripojil k svojim manželkám v uctievaní pohanských božstiev. Oltáre na falošné uctievanie postavil práve na vrchu oproti Jeruzalemu, kde kedysi vybudoval Jehovov chrám! (1. Kráľ. 11:5–8; 2. Kráľ. 23:13) Možno klamal sám seba predstavou, že Jehova prehliadne jeho neposlušnosť, keď mu bude stále prinášať obete v chráme. Jehova však nikdy neprehliada nesprávne konanie. w18.07 3:7 – 9

Medzi „ohnivé strely“, ktoré môže Satan Diabol na teba vystreliť, patria lži o Jehovovi – o tom, že sa o teba nezaujíma a že nie si hoden jeho lásky. Devätnásťročná Ida bojuje s pocitmi bezcennosti. Hovorí: „Často mám pocit, že Jehova je odo mňa veľmi ďaleko a že nechce byť mojím priateľom.“ Ako tento útok prekonáva? „Zhromaždenia sú pre moju vieru veľkou vzpruhou. Kedysi som tam len tak sedávala a nikdy som sa nehlásila, lebo som si myslela, že aj tak by nikoho nezaujímalo, čo hovorím. Teraz sa však pripravujem a snažím sa podať dva alebo tri komentáre.“ Idina skúsenosť zdôrazňuje jednu dôležitú pravdu: Štít vojaka má pevne dané rozmery, ale náš štít viery sa môže zväčšovať alebo zmenšovať. Rozhodujeme o tom len my sami. (Mat. 14:31; 2. Tes. 1:3) Preto je veľmi dôležité budovať svoju vieru. w18.05 4:12 – 14

V tejto biblickej správe sa píše o väzenskom dozorcovi, ktorý zmenil postoj a požiadal o pomoc až potom, ako nastalo zemetrasenie. (Sk. 16:25–34) Podobne je to dnes. Niektorí jednotlivci, ktorí doteraz nereagovali na pravdu, môžu zmeniť postoj a požiadať nás o pomoc, keď zažijú nejaký otras. Napríklad môžu nečakane prísť o zamestnanie, v ktorom pracovali celé roky, a sú z toho v šoku. Ďalší podľahli zúfalstvu, lebo sa dozvedeli, že sú vážne chorí, alebo prišli o blízkeho človeka. Začnú si klásť otázky o zmysle života, nad ktorými dovtedy neuvažovali. Možno sa pýtajú podobne ako spomínaný dozorca: „Čo mám robiť, aby som bol zachránený?“ Je možné, že až teraz si vypočujú naše posolstvo nádeje. Preto ak vytrvalo chodíme do služby, budeme pripravení poskytnúť ľuďom útechu v čase, keď ju budú najviac potrebovať. (Iz. 61:1) w18.05 2:10 – 12

Väčšina ľudí je zaslepená bohom tohto sveta a je v zajatí falošného náboženstva a obchodného a politického systému. (2. Kor. 4:4) Je pre nás cťou, že môžeme tak ako Ježiš pomáhať ľuďom spoznať a uctievať Jehovu, Boha slobody. (Mat. 28:19, 20) Nie je to ľahká práca, lebo sa v nej stretávame s mnohými prekážkami. V niektorých krajinách sú ľudia stále ľahostajnejší k dobrému posolstvu a dokonca reagujú na našu činnosť podráždene. Ale každý z nás by si mal položiť otázku: Využívam svoju slobodu tak, že sa čo najviac zapájam do práce pre Kráľovstvo? Je povzbudzujúce, že mnohí si uvedomujú, v akých naliehavých časoch žijeme, a zjednodušujú si život, aby sa mohli zapojiť do služby celým časom. (1. Kor. 9:19, 23) Niektorí slúžia vo svojom okolí, iní sa presťahovali na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov. K akým úžasným výsledkom to vedie, keď múdro využívame svoju slobodu! (Žalm 110:3) w18.04 2:13, 14