September

Ježiš súcitil s Martou a Máriou. Keď videl, ako smútia nad smrťou svojho brata Lazara, „vyhŕkli [mu] slzy“. (Ján 11:32–35) Neplakal preto, že stratil blízkeho priateľa. Vedel predsa, že ho vzkriesi. Plakal preto, lebo chápal, akú bolesť prežívajú jeho drahí priatelia, a prežíval ju s nimi. Napriek tomu, že sme nedokonalí, môžeme sa z Ježišovho príkladu veľa naučiť. Za to, ako súcitne zaobchádzal s druhými, ho milujeme. Veľmi sa tešíme, že dnes vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva. Čoskoro odstráni všetko utrpenie. Má najlepšie predpoklady na to, aby ľuďom pomohol uzdraviť sa z rán spôsobených Satanovou nadvládou, lebo sám žil kedysi na zemi ako človek. Je pre nás obrovským požehnaním, že máme Vládcu, ktorý má „pochopenie pre naše slabosti“. (Hebr. 2:17, 18; 4:15, 16) w19.03 12:12 – 13

I keď môžeme iným pomáhať spoznať Boha, naša úloha pri tom nie je najdôležitejšia. (1. Kor. 3:6, 7) Jehova je ten, kto k sebe priťahuje ľudí. To, či niekto zareaguje na dobré posolstvo, závisí od toho, aké má srdce. (Mat. 13:4–8) Pamätaj, že hoci bol Ježiš najväčším Učiteľom, aký kedy žil, väčšina ľudí neprijala jeho posolstvo. Preto by sme nemali byť sklamaní, keď veľa ľudí nechce počúvať správu, ktorú im zvestujeme. Keď budeme v službe súcitní, prinesie to pozitívne výsledky. Budeme z nej mať väčšiu radosť. Zažijeme šťastie, ktoré pramení z dávania. A ľudia, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“, ľahšie prijmú dobrú správu. (Sk. 13:48) Preto „kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým“. (Gal. 6:10) Potom zažijeme radosť z toho, že oslavujeme nášho nebeského Otca. (Mat. 5:16) w19.03 13:18 – 19

Kráľ Dávid napísal: „Jahve je veľký a hodný chvály.“ (Žalm 145:3, Jeruzalemská Biblia) Miloval Jehovu a to ho podnecovalo, aby ho chválil „uprostred zboru“. (1. Par. 29:10–13; Žalm 40:5) My môžeme chváliť Jehovu napríklad tak, že podávame komentáre na našich zhromaždeniach. Všetci sa na zhromaždení tešíme z toho, keď počujeme rôzne komentáre. Páčia sa nám jednoduché a úprimné slová z úst malých detí. Povzbudzuje nás, keď niekto s nadšením hovorí o nejakej novej myšlienke, ktorú objavil. A veľmi si ceníme, keď niekto „pozbiera odvahu“ a podá komentár, hoci je nesmelý alebo sa ešte len učí miestny jazyk. (1. Tes. 2:2) Ako ukážeme, že si vážime ich úsilie? Po zhromaždení im môžeme za ich povzbudzujúci komentár poďakovať. Vďačnosť prejavíme aj tak, že sa budeme hlásiť i my. Vďaka tomu budeme zo zhromaždenia odchádzať povzbudení nielen my, ale aj druhí. (Rim. 1:11, 12) w19.01 2:1 – 2, 6

Desiati muži boli zúfalí. Boli malomocní a nemali žiadnu vyhliadku na uzdravenie. Ale jedného dňa uvideli z diaľky Ježiša, Veľkého Učiteľa. Počuli o ňom, že uzdravuje všetky choroby. Preto naňho volali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Ježiš všetkých desiatich uzdravil. Určite mu boli vďační, že im preukázal láskavosť. Ale jeden z nich, Samaritán, nielenže cítil vďačnosť, ale ju aj prejavil. Podnietila ho, aby „silným hlasom oslavoval Boha“. (Luk. 17:12–19) Chceme sa riadiť príkladom Samaritána a prejaviť vďačnosť, keď nám niekto preukáže láskavosť. Jehova si cení úsilie, ktoré vynakladajú jeho služobníci. Tých, ktorí konajú jeho vôľu, odmeňuje. (2. Sam. 22:21; Žalm 13:6; Mat. 10:40, 41) Je pre nás vynikajúcim príkladom. A Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa stali „napodobňovateľmi Boha ako milované deti“. (Ef. 5:1) Teda hlavný dôvod, prečo by sme si mali ceniť, čo druhí pre nás robia, a prejavovať vďačnosť, je ten, že chceme napodobňovať Jehovu. w19.02 8:1 – 2, 4

Mladá študentka úctivo odmietne zapojiť sa do oslavy nejakého sviatku, ktorý sa nepáči Bohu. Nesmelý mladý brat v službe z domu do domu zaklope na dvere spolužiakovi, ktorý si predtým robil žarty z Jehovových svedkov. Otec rodiny ťažko pracuje, aby sa postaral o rodinu, a šéf od neho chce, aby urobil niečo nepoctivé alebo nelegálne. Aj keď riskuje, že príde o prácu, vysvetlí šéfovi, že chce dodržiavať zákony a byť poctivý, pretože Boh to vyžaduje od svojich služobníkov. (Rim. 13:1–4; Hebr. 13:18) Akú vlastnosť prejavuje každý z týchto troch svedkov? Možno si si všimol, že majú viacero pekných vlastností, napríklad odvahu alebo čestnosť. Prejavujú aj ďalšiu mimoriadne vzácnu vlastnosť – vernosť. Každý z nich oddane slúži Jehovovi. Nikto z nich nechce porušiť Jehovove zákony. Konajú tak preto, lebo sú verní Bohu. Jehova je určite na každého z nich hrdý. Aj my chceme, aby z nás mal náš nebeský Otec radosť. w19.02 6:1 – 2

Zákon chránil najmä tých, ktorí sa nemohli brániť, napríklad siroty, vdovy a cudzích usadlíkov. Sudcovia v Izraeli dostali tento príkaz: „Neprevrátiš súd cudzieho usadlíka ani chlapca bez otca a nezmocníš sa odevu vdovy ako zálohu.“ (5. Mojž. 24:17) Jehova prejavoval osobný láskyplný záujem o tých, ktorí boli najzraniteľnejší. A tých, ktorí im ubližovali, bral na zodpovednosť. (2. Mojž. 22:22–24) Jehova chce, aby sa tí, ktorých poveril autoritou, láskavo starali o všetkých, ktorých im zveril do starostlivosti. Nenávidí sexuálne zločiny a chce, aby bolo zaistené, že všetci, najmä tí najzraniteľnejší, sa budú tešiť z ochrany a spravodlivosti. (3. Mojž. 18:6–30) Keď sme si istí, že Jehova zaobchádza s nami spravodlivo, milujeme ho ešte viac. A keď milujeme Boha i jeho spravodlivé zákony, podnecuje nás to, aby sme milovali aj druhých a aby sme s nimi zaobchádzali spravodlivo. w19.02 9:22 – 26

Uveďme si príklad, ako sa môžeme chrániť pred vplyvom Satanovho zmýšľania. Jehova nás učí, aby medzi nami nebola „ani zmienka o smilstve a nečistote nijakého druhu“. (Ef. 5:3) Ale čo urobíš, keď tvoji spolupracovníci alebo spolužiaci začnú hovoriť o nemravných veciach? Strážca, naše svedomie, možno vyhlási poplach. (Rim. 2:15) Budeš dbať na jeho varovanie? Možno si v pokušení počúvať ich alebo sa pozerať na obrázky, ktoré ti ukazujú. Ale práve teraz nastáva chvíľa, keď je potrebné, obrazne povedané, zavrieť brány, a to tak, že zmeníme tému alebo odídeme. Ak chceme odolať tlaku okolia, aby sme premýšľali o zlých veciach a robili ich, vyžaduje si to od nás odvahu. Môžeš si byť istý, že Jehova vidí tvoje úsilie a dá ti silu a múdrosť, aby si zavrhol satanské zmýšľanie. (2. Par. 16:9; Iz. 40:29; Jak. 1:5) w19.01 3:12 – 13

Šalamún, ktorý bol mocný a rozprávkovo bohatý, sa rozhodol, že vyskúša, čo mu prinesie šťastie. (Kaz. 2:1–10) Postavil si domy, naprojektoval záhrady a parky a získal všetko, na čo si len pomyslel. Ako sa potom cítil? Bol šťastný? Uspokojovalo ho to? Nemusíme hádať, pretože nám to sám povedal v dnešnom dennom texte. Poučíš sa z toho, čo Šalamún zistil? Jehova nechce, aby si sa učil na vlastných chybách a potom sa zbytočne trápil. Chce, aby si ho počúval a nechal si od neho poradiť. Na to potrebuješ vieru. Rozhodnutia, ktoré na základe nej urobíš, nikdy neoľutuješ. A Jehova nikdy nezabudne „na lásku, ktorú [si prejavoval] jeho menu“. (Hebr. 6:10) Preto sa snaž vybudovať si silnú vieru. Potom budeš v živote robiť múdre rozhodnutia a na vlastnej koži sa presvedčíš, že tvoj nebeský Otec chce pre teba len to najlepšie. (Žalm 32:8) w18.12 3:14 – 15

Duchovný človek dôveruje Bohu a snaží sa na veci pozerať tak ako on. Rady pre život hľadá u Jehovu a je rozhodnutý ho poslúchať. (1. Kor. 2:12, 13) Takým človekom bol Dávid. Spieval: „Jehova je časť môjho prideleného podielu a môjho pohára.“ (Žalm 16:5) Dávid bol vďačný za svoj „pridelený podiel“, teda za svoj blízky vzťah k Bohu, u ktorého hľadal pomoc. (Žalm 16:1) Ako ho to ovplyvnilo? Napísal: „Moje srdce sa naozaj raduje.“ Nič neprinášalo Dávidovi väčšiu radosť ako dôverný vzťah k Bohu. (Žalm 16:9, 11) Takú radosť, akú mal Dávid, nemôžu mať ľudia, ktorí sa zameriavajú na zábavu a peniaze. (1. Tim. 6:9, 10) Keď si posilňuješ vieru v Jehovu a slúžiš mu, tvoj život bude mať zmysel a budeš šťastný. Silnejšiu vieru získaš, keď s ním budeš tráviť čas, teda budeš si čítať jeho Slovo, pozorovať jeho stvorenie a premýšľať o tom, aký je, napríklad o tom, že ťa miluje. (Rim. 1:20) w18.12 4:7 – 8

Pavol nespomenul tieto slová len tak okrajovo. Práve naopak, je to pokyn. Teda každý kresťan musí mať manželstvo v úcte a musí si ho ceniť. Pozeráš sa tak na manželstvo aj ty, najmä ak si ženatý alebo vydatá? Ak máš manželstvo v úcte, riadiš sa príkladom Ježiša Krista. Ježiš si vážil toto usporiadanie. Keď sa ho farizeji pýtali na rozvod, citoval to, čo Boh povedal o prvom manželstve: „Človek opustí svojho otca a matku a tí dvaja budú jedno telo.“ Potom dodal: „Čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ (Mar. 10:2–12; 1. Mojž. 2:24) Ježiš potvrdil, že manželstvo zriadil Boh, a zdôraznil, že má byť trvalé. Boh nepovedal Adamovi a Eve, že môžu manželstvo ukončiť rozvodom. Vzorom stanoveným v Edene je monogamné manželstvo, pričom „tí dvaja“ majú zostať v trvalom zväzku. w18.12 2:2 – 4

Keď sme spoznávali pravdu, učili sme sa, aké dôležité je riadiť sa Jehovovými základnými požiadavkami. Ale ako duchovne rastieme, dozvedáme sa viac o tom, ako Jehova uvažuje – čo má rád, čo sa mu nepáči a aký má názor na mnohé veci a prispôsobujeme tomu svoje správanie a rozhodnutia. Učiť sa premýšľať tak ako Jehova je príjemné. Ale keďže sme nedokonalí, niekedy môže byť pre nás náročné pozerať sa na veci ako on. Napríklad poznáme jeho názor na mravnú čistotu, hmotárstvo, zvestovateľskú službu, zneužívanie krvi či iné veci. Ale nie vždy chápeme, prečo sa na to tak pozerá. Čo môžeme robiť, aby sme stále viac uvažovali v súlade s Jehovovým zmýšľaním? Musíme obnovovať svoju myseľ tak, že si budeme študovať Bibliu s cieľom pochopiť, ako Jehova zmýšľa, rozjímať o tom a osvojovať si jeho názor na veci. w18.11 5:2 – 4

Habakuk žil v mimoriadne náročnom období. Ľudia boli zlí a násilnícki. To ho veľmi skľučovalo. Kládol si otázky: Kedy sa zlo skončí? Prečo Jehova už nezasiahol? Kamkoľvek sa pozrel, videl, ako členovia jeho vlastného národa páchajú nespravodlivosť a utláčajú druhých. V tých temných časoch sa cítil bezmocný, a preto prosil Jehovu, aby niečo urobil. Možno si začal myslieť, že Jehova sa o svoj ľud nezaujíma a že v najbližšom čase ani nezasiahne. Vieš sa vžiť do pocitov tohto verného Božieho služobníka? Prestal Habakuk dôverovať Jehovovi? Neveril už jeho sľubom? Určite nie! Veď už len to, že sa zveril so svojimi problémami a obavami Jehovovi, a nie nejakému človeku, dokazuje, že nepodľahol zúfalstvu. Zjavne bol znepokojený, lebo nevedel, kedy Boh zasiahne, a nerozumel, prečo pripustil, aby tak veľmi trpel. w18.11 3:4 – 5

Pri jednej príležitosti Ježiš pozval rybárov Petra a Andreja, aby sa stali „rybármi ľudí“. Zareagovali tak, že „zanechali siete“. (Mat. 4:18–20) To, samozrejme, neznamená, že keď niekto spozná pravdu, mal by odísť z práce. Človek musí pracovať, aby sa postaral o svoju rodinu. (1. Tim. 5:8) Ale často je to tak, že ľudia, ktorí sa učia o Jehovovi, musia zmeniť postoj k hmotným veciam a prehodnotiť svoje priority. Presne to urobila Maria. Golfu sa začala venovať ešte ako malé dievčatko. Na strednej škole už bola skúsenou hráčkou a nakoniec získala vysokoškolské štipendium. Golf bol jej životom a chcela sa venovať lukratívnej kariére profesionálnej golfistky. Potom začala študovať Bibliu a bola vďačná, že pravda jej pomohla urobiť zmeny v živote. Uvedomila si, že by bolo náročné usilovať sa o duchovné a súčasne aj o materiálne bohatstvo. (Mat. 6:24) A tak sa rozhodla, že sa vzdá svojho celoživotného sna. Teraz je priekopníčkou a hovorí, že vedie „ten najšťastnejší a najzmysluplnejší život“. w18.11 1:9 – 10

Keď mal Ježiš 30 rokov, odložil tesárske nástroje nabok, lebo sa začal venovať oveľa dôležitejšej činnosti. Povedal, že jedným z dôvodov, prečo ho Boh poslal na zem, je oznamovať dobré posolstvo o Kráľovstve. (Mat. 20:28; Luk. 3:23; 4:43) Sústredil sa predovšetkým na službu a chcel, aby sa k nemu pridali aj druhí. (Mat. 9:35–38) Málokto z nás je tesárom, ale všetci sme služobníkmi, ktorí učia druhých o pravde. Táto činnosť je taká dôležitá, že je do nej zapojený aj Boh. V Biblii sa píše, že „sme Božími spolupracovníkmi“. (1. Kor. 3:9; 2. Kor. 6:4) Stotožňujeme sa so slovami žalmistu, že „podstata [Jehovovho] slova je pravda“. (Žalm 119:159, 160) Preto sa chceme uistiť, že v službe „správne zaobchádzame so slovom pravdy“. (2. Tim. 2:15) A tak sa stále zdokonaľujeme v používaní Biblie, ktorá je naším najdôležitejším nástrojom pri vyučovaní ľudí o Jehovovi, Ježišovi a Kráľovstve. w18.10 2:1 – 2

Keď manžel napodobňuje svoju Hlavu, Ježiša Krista, jeho manželka si k nemu ľahšie vypestuje „hlbokú úctu“. (Ef. 5:22–25, 33) A ak ho má v úcte, správa sa k nemu ohľaduplne. Keď sú rodičia k sebe ohľaduplní, dávajú dobrý príklad svojim deťom. Okrem toho majú aj zodpovednosť vyučovať ich, aby sa správali ohľaduplne k druhým. Napríklad ich učia, že je nesprávne behať po sále Kráľovstva alebo že na spoločenských stretnutiach, na ktorých sa podáva jedlo, by mali pustiť pred seba vekovo starších. Keď nám niektoré dieťa prejaví ohľad, napríklad nám otvorí dvere, mali by sme ho pochváliť. Pochvala má na mladého človeka dobrý účinok, lebo sa učí, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. w18.09 5:5 – 6

Náš Kráľ, Ježiš Kristus, nás aktívne vedie a berie pri tom do úvahy, čo nás čaká v budúcnosti. Preto si všímajme, aký úžitok nám to prinieslo, keď sme sa prispôsobili nedávnym zmenám. Na rodinnom uctievaní by ste sa mohli porozprávať o tom, k akým dobrým výsledkom viedli úpravy týkajúce sa týždenných zhromaždení a zvestovateľskej služby. Ak chápeme hlbší význam pokynov, ktoré dostávame od Jehovovej organizácie, a uvedomujeme si, aký úžitok z nich máme, ochotne sa nimi budeme riadiť. Stačí sa napríklad zamyslieť, koľko prostriedkov sa ušetrí, keď už netlačíme také množstvo publikácií ako predtým. Vďaka tomu, že viac používame nové technológie, sa dostaneme s dobrým posolstvom k väčšiemu počtu ľudí. Preto ak nám to okolnosti umožňujú, v ešte väčšej miere používajme elektronické publikácie a audio- a videonahrávky. Tak dáme najavo, že sa podriaďujeme Kristovi, ktorý chce, aby sme múdro využívali prostriedky našej organizácie. Keď sa svedomito riadime Kristovými pokynmi, prispievame k jednote Božieho ľudu a k tomu, že bratia a sestry si posilňujú vieru. w18.10 3:17 – 19

Keď napodobňujeme Jehovu a sme k druhým jemní, môže naším prostredníctvom odpovedať na modlitby niekoho strápeného. (2. Kor. 1:3–6) Avšak neočakávaj od bratov a sestier dokonalosť. Udržiavaj si na nich vyrovnaný pohľad a nečakaj, že sa nikdy nedopustia chyby. Prehnané očakávania sú nerealistické a vedú iba ku sklamaniu. (Kaz. 7:21, 22) Pamätaj, že ani Jehova od nás neočakáva dokonalosť. Ak ho napodobňujeme, ľahšie sa vyrovnáme s nedostatkami druhých. (Ef. 4:2, 32) Preto v nich nevyvolávajme dojem, že by mali robiť viac, ale chváľme ich za to, čo robia. Vďaka tomu nadobudnú novú silu a budú mať „príčinu jasať“ nad tým, čo sa im darí robiť pre Jehovu. Chváliť druhých je omnoho lepšie, ako ich porovnávať s inými, lebo to by ich len znechutilo. (Gal. 6:4) w18.09 2:16 – 17

Konať Božiu vôľu bolo pre Ježiša duchovným pokrmom. V akom zmysle je konanie Božej vôle pre nás pokrmom? Tak ako si výživným jedlom posilňujeme organizmus a udržiavame si dobré zdravie, konaním Božej vôle si posilňujeme vieru a udržiavame si nádej na večný život. Byť múdry znamená uplatňovať Božie rady vo svojom živote. (Žalm 107:43) Tí, ktorí konajú múdro, získavajú veľkú odmenu. V Biblii o múdrosti čítame: „Všetky ostatné potešenia sa jej nemôžu vyrovnať... Je stromom života pre tých, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí ju stále pevne držia, sú nazvaní šťastnými.“ (Prísl. 3:13–18) Ježiš povedal: „Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“ (Ján 13:17) Učeníci mohli byť trvale šťastní, len ak žili v súlade s tým, čo sa naučili od Ježiša. Jeho učením a príkladom sa nenadchli len krátkodobo. Napodobňovali ho a uplatňovali jeho rady do konca svojho života. w18.09 1:4 – 5

Hoci Adam a Eva boli v záhrade Eden sami, Boh ich viedol k tomu, aby mysleli aj na druhých. Poveril ich konkrétnou prácou. Povedal im, aby mali deti a urobili zo zeme raj. (1. Mojž. 1:28) Tak ako Stvoriteľ pripravil zem, aby sa ľudia mohli tešiť zo života na nej, aj Adam a Eva mali pre svoje deti pripraviť krásny domov. Z celej zeme sa mal stať raj, v ktorom sa bude tešiť zo života celá ľudská rodina. Na tomto obrovskom projekte mali spolupracovať všetci potomkovia Adama a Evy. Dokonalí ľudia mali premieňať zem na raj, čím dostali príležitosť plne spolupracovať s Jehovom a podieľať sa na uskutočňovaní jeho vôle. Tak mohli vojsť do jeho odpočinku. (Hebr. 4:11) Predstav si, aká uspokojujúca a radostná práca by to bola! Keby ju nesebecky konali v prospech druhých, Jehova by ich bohato požehnal a boli by šťastní. w18.08 3:2, 8 – 9

Čo ak sa staneš obeťou zlomyseľného ohovárania? Presne to zažil Ježiš i Ján Krstiteľ. (Mat. 11:18, 19) Ako Ježiš reagoval, keď niekto o ňom šíril nepravdivé informácie? Nemárnil čas ani energiu na to, aby dokazoval, že nie sú pravdivé. Ľuďom povedal, aby si overili fakty, inými slovami, aby si všímali, čo robí a čo vyučuje. Vyjadril sa: „Múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ (Mat. 11:19, Katolícky preklad) Z tejto Ježišovej skúsenosti sa môžeme veľa naučiť. Ľudia občas povedia o nás niečo nepravdivé alebo nelichotivé. Je pochopiteľné, že v túžbe po spravodlivosti by každý rád očistil svoju povesť. Čo pre to môžeme urobiť? Ak niekto o nás rozširuje lož, žime tak, aby jej nikto neveril. Od Ježiša sa učíme, že najúčinnejšou metódou, ktorou môžeme vyvrátiť polopravdy a falošné obvinenia, je získať si dobrú povesť svojím kresťanským správaním. w18.08 1:11 – 13

Z biblickej správy o neposlušnosti Kaina, Šalamúna a Izraelitov pri vrchu Sinaj vyplýva, že všetci mali príležitosť „robiť pokánie a obrátiť sa“. (Sk. 3:19) Je zrejmé, že Jehova je trpezlivý a tým, ktorí urobia chybný krok, dáva priestor na nápravu. Spomeňme si, ako odpustil Áronovi. Dnes nás Jehova varuje prostredníctvom svojho Slova, biblických publikácií alebo láskavej rady od spolukresťana. Keď dbáme na tieto výstrahy, môžeme si byť istí, že Jehova nám prejaví milosrdenstvo. Nezaslúžená láskavosť, ktorú nám Jehova prejavuje, má určitý účel. (2. Kor. 6:1) Dáva nám príležitosť, aby sme „odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti“. (Tít. 2:11–14) Kým budeme žiť „uprostred tohto terajšieho systému vecí“, dostaneme sa do situácií, v ktorých bude vyskúšaná naša výlučná oddanosť. Preto buďme pevne odhodlaní vždy stáť na Jehovovej strane! w18.07 3:20 – 21

Ako si môžeme posilňovať túžbu získať uznanie od Jehovu, a nie uznanie zo strany sveta? Pamätajme na dve dôležité skutočnosti. Po prvé, Jehova vždy prejavuje uznanie tým, ktorí mu verne slúžia. (Hebr. 6:10; 11:6) Veľmi si cení každého svojho služobníka a považoval by za nespravodlivé, keby sa nezaujímal o tých, čo sú mu verní. „Pozná cestu spravodlivých“ a vie, ako ich oslobodiť zo skúšky. (Žalm 1:6; 2. Petra 2:9) Po druhé, Jehova nám môže vyjadriť uznanie nečakaným spôsobom. Tí, ktorí robia dobré skutky iba preto, aby si ich druhí všimli, nedostanú žiadnu odmenu od Jehovu. Prečo? Pretože už v plnej miere dostali odmenu. (Mat. 6:1–5) Ježiš však povedal, že jeho Otec „sa pozerá v skrytosti“ na tých, ktorým sa za ich dobré skutky nedostalo nijakého uznania. Jehova si všíma všetko dobré, čo robia, a každého jednotlivca odmení. w18.07 1:8, 10

Keď Peter počul slová uvedené v dnešnom dennom texte zostal vo veľkých rozpakoch, čo mu chce hlas z neba naznačiť. Vtom k nemu prišli poslovia od Kornélia. Na základe pokynu, ktorý Peter dostal prostredníctvom svätého ducha, sa spolu s nimi vydal na cestu do Cézarey. Keby Peter posudzoval záležitosti len podľa vonkajšieho zdania, nikdy by nevkročil do Kornéliovho domu. Židia totiž nevstupovali do domu pohanov. Teda prečo to Peter urobil a prekonal silno zakorenené predsudky? Lebo hlboko na neho zapôsobilo videnie, ktoré dostal, a dal sa viesť svätým duchom. Nepochybne ho ovplyvnilo aj to, čo mu vyrozprával Kornélius, takže pod inšpiráciou vyhlásil: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ (Sk. 10:34, 35) Peter musel byť týmto novým porozumením určite veľmi nadšený. No malo to mať ešte ďalekosiahlejšie účinky. w18.08 2:3 – 4

Určite sa zďaleka vyhýbame skutkom, ktoré Boh nenávidí. Ale existujú oblasti života, pre ktoré nenachádzame v Biblii žiadne priame usmernenie. Ako môžeme v takých prípadoch zistiť, čo je v súlade s Božou vôľou? Tu prichádza na rad naše biblicky školené svedomie. Jehova nám vo svojom Slove láskavo poskytol zásady, vďaka ktorým si môžeme vyškoliť svedomie. Sám nás uisťuje: „Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť.“ (Iz. 48:17, 18) Keď uvažujeme o biblických zásadách a necháme ich pôsobiť na naše srdce, naprávame a formujeme svoje svedomie. Vďaka tomu sa potom múdro rozhodujeme. Zásada je „základná pravda alebo princíp, na základe ktorého človek dospeje k určitému rozhodnutiu alebo vykoná určitý skutok“. Aby sme pochopili nejakú biblickú zásadu, je potrebné vedieť, ako Jehova uvažuje, a poznať dôvody, prečo nám dal isté zákony. w18.06 3:5, 8 – 10

Ak by Ježiš daň odsúdil, Herodesovi straníci, ktorí mu položili túto otázku, by ho mohli obviniť z poburovania. A ak by povedal, že je potrebné platiť ju, mohol by stratiť podporu svojich nasledovníkov. Ježiš si dal pozor, aby zostal v otázke daní neutrálny. Aj keď vedel, že vyberači daní sú skorumpovaní, nezačal sa venovať riešeniu tohto problému. Uvedomoval si, že všetky problémy odstráni jedine Božie Kráľovstvo. Mali by sme prejavovať rovnaký postoj ako Ježiš a nemiešať sa do politických záležitostí, aj keby sa zdalo, že je na to oprávnený dôvod. Praví kresťania stoja na strane Božieho Kráľovstva a spoliehajú sa na Božiu spravodlivosť. Preto si nevytvárajú vyhranené názory na nespravodlivosť v politike ani sa kriticky nevyjadrujú k určitým problémom v spoločnosti. (Mat. 6:33) Mnohí naši bratia a sestry mali kedysi silne zakorenené politické názory, ale zbavili sa ich. w18.06 1:9 – 11

Satan zrejme pokúšal neverných anjelov nielen príležitosťou mať nemravný pohlavný styk, ale aj sľubom získať nad ľudstvom moc. Jeho cieľom bolo zrejme narušiť príchod sľúbeného potomstva ženy. (1. Mojž. 3:15) Nech už boli jeho plány akékoľvek, Jehova ich všetky ukončil tým, že spôsobil potopu. Tak v tom čase prekazil úsilie Satana a spurných anjelov. Nikdy nepodceňujme lákadlo nemravnosti alebo nebezpečenstvo sebectva. Anjeli, ktorí sa pripojili k Satanovi, predtým celé veky slúžili v prítomnosti samého Boha. No aj tak mnohí dovolili, aby sa v nich zakorenili a rozrástli zlé túžby. Podobne aj my slúžime v pozemskej časti Božej organizácie už možno celé desaťročia. No aj v tomto duchovne čistom prostredí sa v nás môžu zakoreniť nečisté túžby. (1. Kor. 10:12) Je nesmierne dôležité, aby sme stále skúmali svoje srdce, odmietali nemravné myšlienky a potláčali pýchu. (Gal. 5:26; Kol. 3:5) w18.05 3:11 – 12

Pavla trápilo, že Židia odmietali posolstvo o Kráľovstve. Napriek tomu im neprestal vydávať svedectvo. Všimnime si, ako vo svojom liste kresťanom v Ríme opísal, čo cíti k Židom: „Prianie môjho srdca a moja pokorná prosba k Bohu za nich je, aby boli zachránení. Lebo svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania.“ (Rim. 10:1, 2) Pavol vysvetlil, čo ho motivuje, aby Židom vytrvalo vydával svedectvo. Podnecovalo ho „prianie [jeho] srdca“. Úprimne túžil po tom, aby boli zachránení. (Rim. 11:13, 14) Úpenlivo prosil Jehovu, aby mohol aspoň niektorým Židom pomôcť prijať posolstvo o Kráľovstve. Dodal tiež, že „majú horlivosť pre Boha“. Všímal si ich dobré vlastnosti. Uvedomoval si, že ak svoju horlivosť zamerajú správnym smerom, môžu sa z nich stať horliví Kristovi učeníci. w18.05 1:4, 13 – 14

Každý z nás by mal byť vnímavý na potreby druhých. Pavol radil hebrejským kresťanom: „Narovnajte sklesnuté ruky a zoslabnuté kolená a stále narovnávajte cesty svojim nohám, aby sa chromé nevykĺbilo, ale skôr aby bolo uzdravené.“ (Hebr. 12:12, 13) Každý z nás vrátane mladých môže svojou rečou povzbudzovať druhých. Pavol dal túto radu: „Ak je nejaké povzbudenie v Kristovi, ak nejaká útecha lásky, ak nejaký podiel na duchu, ak nejaká nežná náklonnosť a súcit, naplňte moju radosť tým, že budete tej istej mysle, budete mať tú istú lásku a budete spojení ako jedna duša, budete jednomyseľní. A nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba, a nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ (Fil. 2:1–4) w18.04 4:10, 12

Dôvodom, prečo sme boli prostredníctvom Ježiša oslobodení zo zajatia hriechu a smrti, je to, aby sme sa v živote zameriavali na službu Bohu. Najlepší spôsob, ako môžeme využívať svoju slobodu, je zameriavať sa na duchovné činnosti. To nás ochráni pred tým, aby sme sa nedali ovládať svetskými ambíciami či vlastnými túžbami. (Gal. 5:16) Zamyslime sa napríklad nad Noachom a jeho rodinou. Boli obklopení ľuďmi, ktorí boli násilnícki a žili nemravne. Napriek tomu sa nedali ovplyvniť túžbami ani konaním svojich súčasníkov. Vďaka čomu dokázali odolať tomuto vplyvu? Rozhodli sa zamerať na prácu, ktorú dostali od Jehovu. Stavali koráb, robili zásoby potravy pre seba a pre zvieratá a varovali ľudí pred blížiacim sa zničením. „Noach tak urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ (1. Mojž. 6:22) K čomu to viedlo? Noach a jeho rodina prežili koniec vtedajšieho sveta. (Hebr. 11:7) w18.04 2:8, 11 – 12

Satan s démonmi zvádza „celú obývanú zem“ nielen prostredníctvom vlád, ale používa aj falošné náboženstvo a obchodný systém. (Zjav. 12:9) Cez falošné náboženstvo šíri o Jehovovi lži. Okrem toho jeho cieľom je, aby čo najviac ľudí zabudlo na Božie meno. (Jer. 23:26, 27) Výsledkom je, že úprimní ľudia, ktorí si myslia, že uctievajú Boha, v skutočnosti uctievajú démonov. (1. Kor. 10:20; 2. Kor. 11:13–15) Satan šíri lži aj prostredníctvom obchodného systému. Ten ľuďom vštepuje názor, že šťastie im zaručia peniaze a veľký majetok. (Prísl. 18:11) Tí, ktorí veria tejto lži, sa v živote zameriavajú na bohatstvo, nie na Boha. (Mat. 6:24) Ich láska k hmotným veciam môže nakoniec udusiť akúkoľvek lásku, ktorú mali k Bohu. (Mat. 13:22; 1. Jána 2:15, 16) w18.05 3:6 – 7