August

Na zhromaždeniach si pravidelne pripomíname, čo pre nás Jehova a Ježiš urobili. Cítime hlbokú vďačnosť a snažíme sa každý deň žiť tak, aby sme napodobňovali Ježiša. (2. Kor. 5:14, 15) Okrem toho chceme chváliť Jehovu za výkupné, ktoré za nás zaplatil. Jedným zo spôsobov, ako to môžeme robiť, je podávať komentáre na zhromaždeniach. Ako dokážeme, že Jehovu a Ježiša veľmi milujeme? Napríklad tak, že sme ochotní sa niečoho vzdať. Návšteva zhromaždení si z našej strany často vyžaduje rôzne obete. V mnohých zboroch sa týždenné zhromaždenie koná na konci pracovného dňa, keď sme už unavení. Ďalšie zhromaždenie je cez víkend, keď iní ľudia oddychujú. Vidí Jehova, že chodíme na zhromaždenia, aj keď sme už unavení? Určite áno. Čím viac úsilia vynakladáme, aby sme prišli na zhromaždenie, tým viac si to cení, lebo vie, že ho milujeme. (Mar. 12:41–44) w19.01 5:12 – 13

Ježiš zažil niektoré náročné situácie, do ktorých sa dostávali ľudia v jeho okolí. Napríklad vyrástol v chudobnej rodine. Po boku svojho adoptívneho otca Jozefa sa naučil tvrdo pracovať. (Mat. 13:55; Mar. 6:3) A zdá sa, že Jozef zomrel ešte predtým, ako Ježiš začal svoju pozemskú službu. Teda je pravdepodobné, že z vlastnej skúsenosti poznal bolesť zo straty milovaného človeka. Okrem toho vedel, aké náročné je žiť v nábožensky rozdelenej rodine. (Ján 7:5) Všetko, čo Ježiš zažil, viedlo k tomu, že sa naučil chápať, aké problémy a pocity zažívajú obyčajní ľudia. Jeho záujem o ľudí bol zvlášť zjavný z toho, že robil zázraky. Nerobil ich iba z pocitu povinnosti. Keď videl, ako ľudia trpia, bol „pohnutý ľútosťou“. (Mat. 20:29–34; Mar. 1:40–42) Súcitil s ľuďmi a chcel im pomôcť. (Mar. 7:32–35; Luk. 7:12–15) w19.03 12:10 – 11

Predstav si, pod akým stresom musel byť Ježiš v posledný večer svojho života na zemi. Zostane Bohu verný až do smrti? Závisel od toho život miliárd ľudí. (Rim. 5:18, 19) A čo je ešte dôležitejšie, šlo o povesť jeho Otca. (Jób 2:4) Keď naposledy večeral so svojimi najbližšími priateľmi, rozhovor apoštolov sa zvrtol na „prudký spor o tom, ktorý z nich sa zdá byť najväčším“. Je obdivuhodné, že Ježiš sa nedal vyprovokovať. Reagoval mierne. Láskavo, ale pevne apoštolom znova vysvetlil, aký postoj by mali mať. Potom ich pochválil za to, že verne zostali s ním. (Luk. 22:24–28; Ján 13:1–5, 12–15) Aj keď si vystresovaný, môžeš napodobniť Ježiša a zostať mierny. Pomôže ti, keď budeš pamätať na to, že všetci hovoríme a robíme veci, ktoré druhých dráždia. (Prísl. 12:18; Jak. 3:2, 5) Okrem toho sa snaž druhých chváliť za ich dobré vlastnosti. (Ef. 4:29) w19.02 7:16 – 17

Mojžišovský Zákon minimalizoval možnosť, že niekto bude falošne obvinený zo zločinu. Obvinený mal právo vedieť, kto ho obvinil. (5. Mojž. 19:16–19; 25:1) A predtým ako bol usvedčený, museli jeho vinu potvrdiť aspoň dvaja svedkovia. (5. Mojž. 17:6; 19:15) Čo v prípade, keď sa Izraelita dopustil zločinu, ale existoval len jeden svedok? Vinník si nemal myslieť, že unikne trestu, lebo Jehova videl, čo urobil. Jehova nám dáva dokonalý príklad, lebo všetko, čo robí, je spravodlivé. Odmeňuje tých, ktorí žijú v súlade s jeho zásadami, a trestá tých, ktorí zneužívajú svoju moc. (2. Sam. 22:21–23; Ezech. 9:9, 10) Niektorí možno páchajú zlo a zdá sa, že unikajú trestu, ale Jehova ich vo svojom stanovenom čase postaví pred súd. (Prísl. 28:13) A ak nebudú robiť pokánie, čoskoro spoznajú, že „je hrozné upadnúť do rúk živého Boha“. (Hebr. 10:30, 31) w19.02 9:20 – 21

Jedným z Božích služobníkov, ktorí upierali svoj zrak na Jehovu a nechávali sa ním viesť, je nepochybne Mojžiš. V Biblii sa o ňom píše, že „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Hebr. 11:24–27) Neprešli ani dva mesiace odvtedy, čo Izraeliti vyšli z Egypta, a ešte boli len na ceste k vrchu Sinaj, keď nastal vážny problém. Ľud sa začal sťažovať, že nemá vodu, a reptal proti Mojžišovi. Situácia sa natoľko vyhrotila, že Mojžiš volal k Jehovovi: „Čo mám robiť s týmto ľudom? Ešte chvíľu a budú ma kameňovať!“ (2. Mojž. 17:4) Jehova mu potom dal jasné pokyny. Mal si zobrať palicu a udrieť do skaly v Chorebe, z ktorej mala vytrysknúť voda. V Biblii čítame: „Mojžiš tak urobil pred očami starších mužov Izraela.“ Izraeliti uhasili svoj smäd a problém bol vyriešený. (2. Mojž. 17:5, 6) w18.07 2:4 – 5

Jehova nám prejavuje svoju lásku napríklad tak, že nás povzbudzuje prostredníctvom zboru. A my mu jeho lásku opätujeme, keď milujeme našich bratov a sestry a posilňujeme ich po citovej a duchovnej stránke. (1. Jána 4:19–21) Apoštol Pavol nabádal kresťanov: „Utešujte sa navzájom a vzájomne sa budujte, ako to aj naozaj robíte.“ (1. Tes. 5:11) Takže všetci, nielen zboroví starší, môžeme napodobňovať Jehovu a Ježiša, keď utešujeme a povzbudzujeme spolukresťanov. (Rim. 15:1, 2) Niektorí bratia a sestry trpia duševnými poruchami, a preto možno potrebujú odbornú pomoc a liečbu. (Luk. 5:31) Zboroví starší a ďalší spolukresťania prejavujú skromnosť a uvedomujú si, že nie sú odborníkmi na duševné zdravie. Všetci však máme dôležitú úlohu, a to „hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami, podopierať slabých, byť zhovievaví ku všetkým“. (1. Tes. 5:14) w18.09 2:10 – 11

Jehovovi budeme viac dôverovať, keď ho lepšie spoznáme. A jediný spôsob, ako môžeme Jehovu skutočne spoznať, je pozorne čítať Bibliu a do hĺbky premýšľať o tom, čo sme si prečítali. V Biblii nachádzame spoľahlivý záznam o tom, ako Jehova chránil svoj ľud v minulosti. Pri jej štúdiu nadobúdame istotu, že sa postará aj o nás. Uvažuj o nádhernom slovnom obraze, pomocou ktorého Izaiáš vykreslil, ako nás Jehova chráni. Opisuje Jehovu ako pastiera a jeho služobníkov ako jahňatá. Hovorí o ňom: „Svojím ramenom zozbiera jahňatá; a ponesie ich v náručí.“ (Iz. 40:11) Keď vnímame, ako nás Jehova objíma svojimi silnými ramenami, cítime sa v bezpečí. Keď budeš premýšľať o povzbudzujúcich slovách dnešného denného textu, budeš napriek problémom cítiť vnútorný pokoj. Pomôže ti to zvládnuť náročné situácie, ktoré sú pred nami. w19.01 1:17 – 18

Máš jeden alebo viac duchovných cieľov, na ktorých pracuješ? Možno sa snažíš každý deň si prečítať nejakú časť z Biblie. Alebo pracuješ na tom, aby si mal lepšie komentáre a úlohy na zhromaždení. Možno si si dal za cieľ lepšie používať Bibliu v službe. Ako sa cítiš, keď si všimneš, že si sa v niečom zlepšil, alebo keď ťa za to druhí pochvália? Určite máš z toho dobrý pocit a veľmi sa tešíš. A máš na to dobrý dôvod, pretože robíš to, čo si praje Jehova, a tým napodobňuješ Ježiša. (Prísl. 27:11) Keď si dáš za cieľ slúžiť Jehovovi, budeš zameraný na prácu, vďaka ktorej budeš šťastný a tvoj život bude mať zmysel. Apoštol Pavol napísal: „Buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna.“ (1. Kor. 15:58) Na druhej strane ľudia, ktorí sa usilujú o svetské ciele, napríklad o peniaze a slávu, v skutočnosti nie sú šťastní. Aj keď sa môžu zdať úspešní, často cítia vnútornú prázdnotu. (Luk. 9:25) w18.12 3:12 – 13

Dávid v žalme, ktorý je dnešným denným textom, poukazoval na čas, keď všetci ľudia na zemi budú žiť v súlade s Božími zásadami. (2. Petra 3:13) V proroctve z Izaiáša 65:22 sa píše: „Dni môjho ľudu budú ako dni stromu.“ Z toho sa dozvedáme, že ľudia budú žiť tisíce rokov. Podľa Zjavenia 21:1–4 Boh obráti pozornosť na ľudstvo a jedným z požehnaní, ktoré zažije, bude, že v Božom spravodlivom novom svete „smrti už viac nebude“. Adam a Eva stratili možnosť žiť v raji, ale raj nie je stratený navždy. Boh sľúbil, že požehná ľudí na zemi. Pod pôsobením svätého ducha Dávid povedal, že mierni a spravodliví ľudia zdedia zem a budú na nej bývať navždy. (Ža 37:11) Vďaka proroctvám v knihe Izaiáš sa ešte viac tešíme na nádherný život v rajských podmienkach. (Iz 11:6–9; 35:5–10; 65:21–23) Kedy to nastane? Keď sa splní sľub, ktorý dal Ježiš zločincovi. (Luk 23:43) V tomto raji môžeš byť aj ty. w18.12 1:22 – 23

Dá sa úplne vyhnúť kontaktu so svetským zmýšľaním? Nie, pretože žijeme v tomto svete, a tak sa občas stretávame so svetskými postojmi. (1. Kor. 5:9, 10) Napríklad vo zvestovateľskej službe si musíme vypočuť mnoho mylných názorov. Aj keď sa niekedy nedá úplne vyhnúť kontaktu so svetskými názormi, dajme si pozor, aby sme sa nimi nezaoberali ani si ich neosvojili. Tak ako Ježiš by sme mali rýchlo zavrhnúť všetky úvahy, ktoré slúžia Satanovým zámerom. Okrem toho by sme sa nemali zbytočne vystavovať vplyvu svetského zmýšľania. Napríklad by sme mali byť opatrní pri výbere priateľov. Biblia nás varuje, že ak sa priatelíme s ľuďmi, ktorí neuctievajú Jehovu, osvojíme si ich názory a postoje. (Prísl. 13:20; 1. Kor. 15:12, 32, 33) A keď odmietame zábavu, ktorá podporuje evolučnú teóriu, násilie alebo nemravnosť, chránime si myseľ pred škodlivým vplyvom názorov, ktoré sú „proti poznaniu Boha“. (2. Kor. 10:5) w18.11 4:16 – 17

Ako si môžeme posilňovať odhodlanie žiť podľa pravdy? Napríklad tak, že venujeme vyučovaniu biblickej pravdy čo najviac času. Tak pevne uchopíme náš duchovný meč, „Božie slovo“. (Ef. 6:17) Každý z nás by sa mal snažiť, aby sa stal lepším učiteľom a „správne zaobchádzal so slovom pravdy“. (2. Tim. 2:15) Keď používame Bibliu a pomáhame druhým, aby si aj oni kúpili pravdu a neverili falošnému učeniu, vštepujeme si Božie výroky ešte hlbšie do mysle a srdca. Vďaka tomu si posilňujeme rozhodnutie ďalej chodiť v pravde. Pravda je drahocenný dar od Jehovu. Umožňuje nám získať to najcennejšie vlastníctvo – blízky vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. To, čo nás doteraz naučil, je len začiatok. Sľubuje nám, že k pravde, ktorú sme si už kúpili, nám pridá večný život. Preto si vážme pravdu ako vzácnu perlu. Zväčšujme svoje duchovné bohatstvo v podobe pravdy a nikdy ju nepredajme. (Prísl. 23:23) w18.11 2:2, 15 – 17

Pred príchodom potopy Noach varoval ľudí pred nadchádzajúcim zničením. Všimnime si Ježišove slová: „Lebo akí boli v tých dňoch pred potopou, keď jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu; a nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla, taká bude prítomnosť Syna človeka.“ (Mat. 24:38, 39) Z týchto slov sa dozvedáme, že ľudia nevenovali pozornosť varovnému posolstvu od Boha. Ale Noach ho ďalej verne oznamoval. Dnes sa snažíme zastihnúť v službe z domu do domu i na verejnosti čo najviac ľudí a priniesť im posolstvo o Kráľovstve. Vďaka tomu sa môžu dozvedieť, čo Boh pripravuje pre ľudstvo. A podobne ako Jehova si veľmi želáme, aby zareagovali na toto posolstvo a „zostali nažive“. (Ezech. 18:23) Okrem toho ich varujeme, že Božie Kráľovstvo odstráni tento bezbožný svet. (Ezech. 3:18, 19; Dan. 2:44; Zjav. 14:6, 7) w18.05 2:8 – 9

Čo by si mal robiť, keby bola naša činnosť zakázaná a ty by si na výsluchu dostával otázky týkajúce sa našich bratov a sestier? Musíš povedať všetko, čo vieš? Čo urobil Ježiš, keď ho vypočúval rímsky miestodržiteľ? Riadil sa zásadou, že je „čas mlčať a čas hovoriť“, a na niektoré otázky vôbec neodpovedal. (Kaz. 3:1, 7; Mat. 27:11–14) V takejto situácii je lepšie mlčať, aby sme neohrozili spoluveriacich. (Prísl. 10:19; 11:12) Čo ak sa tvoj priateľ alebo príbuzný dopustil vážneho hriechu a ty o tom vieš? V Biblii sa píše, že máš povedať pravdu. Je nevyhnutné, aby si povedal starším celú pravdu a aby si ju neskresľoval. Starší majú právo poznať fakty. Vďaka tomu môžu rozhodnúť, aký je najlepší spôsob, ako pomôcť previnilcovi obnoviť si dobrý vzťah k Jehovovi. (Jak. 5:14, 15) w18.10 1:17 – 18

Ako môžeme druhých s láskou povzbudzovať? Jeden zo spôsobov je byť dobrým poslucháčom. (Jak. 1:19) Strápenému spolukresťanovi prejavíš lásku napríklad tak, že si ho trpezlivo vypočuješ. Súcitne a taktne sa ho pýtaj na jeho pocity, aby si lepšie pochopil, aké trápenie zažíva. Vďaka tomu sa dokážeš vcítiť do jeho situácie a ľahšie ho povzbudíš. Úprimný záujem dáš najavo aj výrazom tváre. Ak sa potrebuje vyrozprávať, buď trpezlivý a odolaj nutkaniu skočiť mu do reči. Pozorne ho počúvaj, aby si lepšie pochopil, ako sa cíti. Tým si získaš jeho dôveru, a keď sa ho budeš snažiť povzbudiť, ochotnejšie si ťa vypočuje. Keď mu dáš najavo, že ti na ňom skutočne záleží, veľmi ho to uteší. w18.09 2:10, 13

Čas je cena, ktorú musí zaplatiť za pravdu každý z nás. Vypočuť si správu o Kráľovstve, čítať si a študovať Bibliu a biblické publikácie, pripravovať sa na zhromaždenia a chodiť na ne – to všetko si od nás vyžaduje čas. Ale kde ho brať? Musíme si ho „vykupovať“, čiže musíme využívať čas, ktorý by sme inak venovali menej dôležitým činnostiam. (Ef. 5:15, 16) Koľko času to zaberie, kým človek spozná základné biblické náuky? To závisí od okolností každého jednotlivca. A je pravda, že o Jehovovej múdrosti, uvažovaní a činnosti nikdy nebudeme vedieť všetko. (Rim. 11:33) V prvom čísle Strážnej veže bola pravda pripodobnená k „skromnému kvietku“. Ďalej sa tam písalo: „Neuspokojte sa s jedným kvetom pravdy. Keby stačil jeden, neboli by vytvorené žiadne ďalšie. Stále zbierajte, stále hľadajte.“ I keď budeme žiť navždy, stále sa budeme môcť učiť o Jehovovi niečo nové. Dnes je však dôležité, aby sme múdro využívali svoj čas a kupovali si zaň toľko pravdy, koľko nám naše okolnosti dovoľujú. w18.11 1:7

Biblia nabáda manželov, aby zaobchádzali s manželkami „podľa poznania“. (1. Petra 3:7) Toto slovné spojenie sa tiež dá preložiť ako „správajte sa k nim ohľaduplne; majte pre ne pochopenie“. Pochopenie a ohľaduplnosť idú ruka v ruke. Chápavý manžel si uvedomuje, že manželka je jeho doplnkom a v mnohých ohľadoch sa od neho odlišuje. To však neznamená, že je menejcenná. (1. Mojž. 2:18) Preto láskavo berie ohľad na to, ako sa cíti, a zaobchádza s ňou dôstojne a úctivo. Pozorný manžel berie do úvahy pocity svojej manželky aj vtedy, keď prichádza do kontaktu s inými ženami. Nikdy s nimi neflirtuje ani neprejavuje o ne nevhodný záujem. (Jób 31:1) A nerobí to ani na sociálnych sieťach a internetových stránkach. Zostáva verný svojej manželke, nielen preto, že ju miluje, ale aj preto, lebo miluje Boha a tak ako on nenávidí to, čo je zlé. (Žalm 19:14; 97:10) w18.09 5:3 – 4

Prečo je pre nás ťažké žiť v súlade s tým, čo sa učíme z Božieho Slova? Pretože ak máme robiť to, čo je správne, musíme byť pokorní. No naša pokora je dnes vystavená skúške, lebo v týchto „posledných dňoch“ žijeme medzi ľuďmi, o ktorých bolo predpovedané, že „budú milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú sebaistí, pyšní“ a „bez sebaovládania“. (2. Tim. 3:1–3) Uvedomujeme si, že sebectvo je nesprávne, ale niekedy možno sebeckým ľuďom závidíme, ako sa im darí a ako pokojne si žijú. (Žalm 37:1; 73:3) Možno si kladieme otázky: Má nejaký zmysel uprednostňovať záujmy druhých pred vlastnými? Budú si ma druhí vážiť, ak sa budem „správať ako menší“? Ak by sme dovolili, aby nás ovplyvnil sebecký duch tohto sveta, naštrbili by sme si dobré vzťahy so spolukresťanmi a stratili by sme svoju kresťanskú totožnosť. Ale ak uvažujeme o biblických príkladoch pokorných Božích služobníkov a napodobňujeme ich, zožneme bohatú odmenu. w18.09 1:1

Dlhý čas predtým ako Jehova začal so svojou stvoriteľskou činnosťou, existoval iba on. No nemyslel len sám na seba. Naopak, rozhodol sa, že životom obdaruje aj ďalších, a tak stvoril inteligentné bytosti v nebi i na zemi. Je „šťastným Bohom“ a rád druhým dáva dobré veci. (1. Tim. 1:11; Jak. 1:17) A keďže si praje, aby sme aj my boli šťastní, učí nás prejavovať štedrosť. (Rim. 1:20) Stvoril ľudí na svoj obraz. (1. Mojž. 1:27) To znamená, že dokážeme prejavovať také vlastnosti, aké má on. Preto ak chceme byť šťastní a mať Božiu priazeň, musíme ho napodobňovať, napríklad tak, že sa zaujímame o druhých a sme k nim štedrí. (Fil. 2:3, 4; Jak. 1:5) Prečo je to tak? Jednoducho povedané, pretože Jehova nás tak vytvoril. Teda napriek našej nedokonalosti ho môžeme v prejavovaní štedrosti napodobňovať. Jehova si praje, aby sme ho napodobňovali, a preto je veľmi rád, keď sme štedrí. (Ef. 5:1) w18.08 3:1 – 2, 4

Kristovi nasledovníci počúvajú Ježišov hlas nielen tak, že venujú pozornosť jeho slovám, ale aj tak, že sa nimi riadia. Nerozptyľujú sa „úzkostlivými životnými starosťami“. (Luk. 21:34) Najdôležitejšie je pre nich poslúchať Ježišove prikázania, aj keď je to pre nich náročné. Zostávajú verní Jehovovi, a to aj za cenu veľkých obetí. Ďalší spôsob, ako dáme najavo, že počúvame Ježiša, je, že spolupracujeme s tými, ktorých ustanovil, aby nás viedli. (Hebr. 13:7, 17) V posledných rokoch došlo v Božej organizácii k mnohým zmenám. Napríklad používame nové nástroje a metódy v službe, zhromaždenie v týždni prebieha iným spôsobom ako v minulosti a zaviedli sa úpravy pri výstavbe, rekonštrukcii a údržbe sál Kráľovstva. Veľmi si vážime, ako láskavo a premyslene nás Božia organizácia vedie! Môžeme si byť istí, že Jehova nás bude podporovať v našom úsilí riadiť sa aktuálnymi pokynmi, ktoré od nej dostávame. w19.03 11:11 – 12

Príbeh, ktorý je pravdivý len na desať percent, je stopercentne zavádzajúci. Pouvažuj, čo sa stalo Izraelitom, ktorí žili za dní Jozuu na západnej strane Jordánu. (Joz. 22:9–34) Dopočuli sa, že Izraeliti žijúci na východnej strane postavili veľký, impozantný oltár. Ale to bola len časť pravdy. Na základe tejto neúplnej informácie Izraeliti na západnej strane dospeli k záveru, že ich bratia na východnej strane sa vzbúrili proti Jehovovi. (Joz. 22:9–12) Rozhodli sa, že na nich zaútočia, no našťastie poverili dôveryhodných mužov, aby ešte pred tým zistili všetky fakty. Čo sa dozvedeli? Zistili, že oltár nepostavili na obete, ale na to, aby slúžil ako pamätník. Mal každému pripomínať, že aj oni verne slúžia Jehovovi. Vieš si predstaviť, akí boli Izraeliti zo západnej časti krajiny vďační, že nepozabíjali svojich bratov? Určite boli radi, že nevychádzali len z neúplnej informácie, ale venovali čas tomu, aby si overili fakty! w18.08 1:9 – 10

Pavol poukázal na to, že aj praví Boží služobníci sa môžu zapliesť do nesprávneho konania. Niektorí si možno myslia, že aj keď podľahli pokušeniu, stále majú Božiu priazeň. No len samotné prianie páčiť sa Jehovovi alebo tvrdenie, že sme mu verní, z nás ešte nerobí jeho priateľov. (1. Kor. 10:1–5) Tak ako sa Izraeliti stali netrpezlivými, keď Mojžiš dlho neschádzal z vrchu Sinaj, aj niektorých kresťanov v dnešnej dobe znepokojuje, že Jehovov deň súdu a nový svet ešte neprišiel. Možno sa im zdá, že tieto sľuby sa splnia až v ďalekej budúcnosti alebo že sú príliš pekné, než aby boli pravdivé. Keby sme sa dali ovplyvniť takýmto uvažovaním, mohli by sme sa zamerať na uspokojovanie telesných žiadostí, a nie na konanie Jehovovej vôle. Časom by sme sa mohli odvrátiť od Jehovu a dopustiť sa skutku, na ktorý by sme predtým ani nepomysleli. w18.07 3:17 – 18

Keď nás Jehova osobne pozná, prináša nám to veľké požehnanie. Ale ako to môžeme docieliť? Je potrebné, aby sme si ho zamilovali a zasvätili mu svoj život. (1. Kor. 8:3) Ale dôležité je aj to, aby sme si drahocenný vzťah k nášmu nebeskému Otcovi udržiavali. Podobne ako kresťania v Galácii, aj my dostávame radu, aby sme sa nedali zotročiť „slabými a biednymi základnými vecami“, ku ktorým patrí aj túžba po uznaní zo strany tohto sveta. (Gal. 4:9) Títo kresťania z prvého storočia urobili pokrok do tej miery, že ich Boh poznal. Pavol však o nich povedal, že sa „opäť obracajú“ k bezcenným veciam. Bolo to, akoby im povedal: Prečo sa teraz, keď ste urobili taký duchovný pokrok, vraciate k pochabým a bezcenným veciam, ktorých ste sa už raz vzdali? w18.07 1:5 – 6

Na to, aby sme sa naučili, čo je správne a čo nesprávne, nie je nutné, aby sme najprv pocítili následky porušenia Božích zákonov. Môžeme sa poučiť z chýb druhých, o ktorých sa píše v Božom Slove. To najlepšie poučenie dostávame od Boha, keď si čítame Bibliu a rozjímame o živote biblických postáv. Zamyslime sa napríklad nad trápením, ktoré si spôsobil Dávid, keď porušil Jehovov zákon a dopustil sa cudzoložstva s Bat-šebou. (2. Sam. 12:7–14) Keď si čítame túto správu, môžeme si položiť otázky: Ako mohol Dávid predísť bolestným následkom, ktoré musel znášať pre svoj hriech? Čo by som urobil, keby som sa ocitol v podobnom pokušení ako on? Mal by som silu odolať? Utiekol by som ako Jozef alebo by som podľahol ako Dávid? (1. Mojž. 39:11–15) Keď premýšľame o katastrofálnych následkoch hriechu, učíme sa „mať v nenávisti to, čo je zlé“. (Ámos 5:15) w18.06 3:5, 7

Keď ľudia zažívajú nespravodlivosť, často v nich vzplanú politické vášne. V Ježišových dňoch bolo horúcou témou platenie daní. Všetci rímski poddaní vrátane Ježišových poslucháčov boli zaťažení mnohými daňami, napríklad za tovar, pôdu a dom. Okrem toho vyberači daní boli skorumpovaní, čo situáciu ešte zhoršovalo. Niektorí dokonca podplácali vládnych predstaviteľov, aby si zaistili postavenie a mohli od ľudí vymáhať peniaze. Napríklad Zacheus, hlavný vyberač daní v Jerichu, zbohatol tak, že zdieral ľudí na daniach. (Luk. 19:2, 8) A to zrejme nebol ojedinelý prípad. Odporcovia chceli Ježiša chytiť do pasce, a tak mu dali otázku, či sa majú platiť dane. Opýtali sa ho na „daň od hlavy“, čo bol poplatok vo výške jedného denára, ktorý museli platiť všetci poddaní Rímskej ríše. (Mat. 22:16–18) Táto daň bola Židom tŕňom v oku, pretože im pripomínala, že sú rímskymi poddanými. w18.06 1:8 – 10

Všetci, čo sa pridajú k Satanovi, musia zaplatiť cenu, ktorá je vždy oveľa vyššia než akékoľvek zdanlivé výhody, ktoré Satan ponúka. (Jób 21:7–17; Gal. 6: 8) Akú máme výhodu, keď vieme, aký veľký je Satanov vplyv? Pomáha nám to mať vyrovnaný názor na svetské autority a motivuje nás to pri vydávaní svedectva. Chápeme, že Jehova si želá, aby sme rešpektovali vládne autority. (1. Petra 2:17) A očakáva, že pokiaľ zákony ľudských vlád nie sú v rozpore s jeho normami, budeme ich poslúchať. (Rim. 13:1–4) Zároveň si uvedomujeme, že musíme zostať neutrálni a nikdy nesmieme nadŕžať nejakej politickej strane alebo vodcovi. (Ján 17:15, 16; 18:36) Keďže vidíme, čo sa Satan snaží urobiť s Jehovovým menom a povesťou, cítime sa viac podnecovaní učiť druhých pravdu o našom Bohu. Hrdo nosíme a používame jeho meno a uvedomujeme si, že láska k nemu prináša oveľa väčšiu odmenu ako láska k peniazom alebo k veciam. (Iz. 43:10; 1. Tim. 6:6–10) w18.05 3:8 – 9

Je rozluka prijateľným riešením, keď sú v manželstve problémy? V Biblii sa neopisujú dôvody na rozluku. Pavol napísal, že ak má „žena... neveriaceho manžela, a on je napriek tomu ochotný s ňou bývať, nech neopúšťa svojho manžela“. (1. Kor. 7:12, 13) A táto rada platí aj dnes. Niekedy dáva „neveriaci manžel“ najavo, že nechce bývať so svojou veriacou manželkou. Možno s ňou zaobchádza mimoriadne násilnícky, a to dokonca do takej miery, že sa obáva o svoje zdravie či život. Možno sa o ňu a o rodinu odmieta hmotne starať alebo vážne ohrozuje jej duchovný život. V takých prípadoch sa kresťanka možno rozhodne, že od neho odíde, lebo svojím správaním jej dáva najavo, že „nie je ochotný s ňou bývať“, aj keď možno hovorí niečo iné. Ale iné kresťanky sa v podobne náročnej situácii možno rozhodnú, že zostanú s manželom. Napriek ťažkostiam vytrvávajú v manželstve a pracujú na tom, aby sa situácia zlepšila. w18.12 2:14, 16 – 17

V podobenstve o rozsievačovi v Lukášovi 8:5–8 a 11–15 Ježiš vysvetlil, že semeno je „Božie slovo“, čiže posolstvo o Kráľovstve. Pôda predstavuje obrazné srdce človeka. Semeno pšenice, ktoré padlo na dobrú pôdu, sa v nej zakorenilo, vzišlo a „prinieslo stonásobnú úrodu“. Naše srdce je podobné znamenitej pôde v Ježišovom podobenstve, lebo sme prijali posolstvo o Kráľovstve podobné semenu. To sa v nás, obrazne povedané, zakorenilo a vyrástlo z neho nové pšeničné steblo pripravené priniesť úrodu. Touto úrodou nie sú nové steblá, ale nové semeno. Z toho vyplýva, že úrodou, ktorú prinášame, nie sú noví učeníci, ale nové semeno Kráľovstva. Ako prinášame túto úrodu? Vždy, keď tým či oným spôsobom oznamujeme posolstvo o Kráľovstve, znásobujeme a rozsievame obrazné semeno, ktoré bolo zasiate do nášho srdca. (Luk. 6:45; 8:1) Teda z tohto podobenstva sa učíme, že ak sa nevzdávame a zvestujeme posolstvo o Kráľovstve, „vytrvalo prinášame úrodu“. w18.05 1:10 – 11

Pekným príkladom toho, ako povzbudzovať druhých, je apoštol Pavol. Svojich bratov povzbudzoval nielen slovami, ale bol ochotný sám seba „vydať a byť úplne vydaný“ v ich prospech. (2. Kor. 12:15) Podobne aj dnes je potrebné, aby starší povzbudzovali a utešovali spolukresťanov nielen tým, čo hovoria, ale aj tým, čo robia. Mali by sa o nich úprimne zaujímať. (1. Kor. 14:3) Povzbudzovať druhých niekedy znamená usmerniť ich. Aby to starší dokázali robiť budujúcim spôsobom, mali by sa aj v tejto oblasti riadiť vzorom z Biblie. Vynikajúci príklad im dal Ježiš po svojom vzkriesení. Zboru v Efeze, Pergame a Tyatíre musel dať dôraznú radu. Ale všimnime si, ako to urobil. Najprv zbory vrelo pochválil a až potom usmernil. (Zjav. 2:1–5, 12, 13, 18, 19) Teda keď starší niekoho usmerňujú, mali by napodobňovať Kristov príklad. w18.04 4:8 – 9

Ak si rodič, nepochybne robíš všetko, čo môžeš, aby si chránil svoje deti pred chorobami. Napríklad udržiavaš domov v čistote a vyhadzuješ všetko, z čoho by ste mohli ochorieť. Rovnako ich musíš chrániť pred filmami, televíznymi programami, elektronickými hrami a webovými stránkami, ktoré by ich mohli nakaziť Satanovým zmýšľaním. Jehova ti zveril úlohu starať sa o duchovné zdravie tvojich detí. (Prísl. 1:8) Preto sa neboj stanoviť domáce pravidlá, ktoré sú založené na biblických zásadách. Povedz deťom, čo môžu pozerať a čo nie, a pomôž im, aby pochopili, prečo si tak rozhodol. (Mat. 5:37) Ako deti rastú, pomáhaj im, aby samy dokázali rozlíšiť, čo je z Jehovovho pohľadu správne a čo je nesprávne. (Hebr. 5:14) A nezabudni na to, že deti sa najviac naučia z toho, čo robíš. (5. Mojž. 6:6, 7; Rim. 2:21) w19.01 3:8

Mohli by ste sa vy, mladí, viac zaujímať o starších bratov a sestry? Mnohí z nich sú už dlho v pravde, a keď ich poprosíte, radi vám porozprávajú o svojich zážitkoch zo služby Jehovovi. Môžete sa od nich veľa naučiť. Vás aj starších spolukresťanov to podnieti, aby ste ešte viac nechávali svietiť svetlo pravdy. A každý z nás by si mal dať za cieľ privítať nových, ktorí prichádzajú na zhromaždenie. Ak vedieš schôdzky pred zvestovateľskou službou, môžeš urobiť veľa pre to, aby sa aj starší bratia a sestry mohli zapojiť do služby. Majú napríklad obvod, ktorý je pre nich vhodný? V niektorých prípadoch môžeš požiadať mladšieho zvestovateľa, aby im poskytol fyzickú oporu. Vekovo starší a chorľaví zvestovatelia bývajú často skľúčení, že už nemôžu robiť v službe toľko, čo kedysi. Ale cítia sa oveľa lepšie, keď vidia, že nám na nich záleží a že sa snažíme vcítiť do ich situácie. Svojím láskavým záujmom povzbudíš všetkých, či už mladých, alebo starších, skúsených alebo menej skúsených, aby horlivo zvestovali dobré posolstvo. (3. Mojž. 19:32) w18.06 4:10 – 12

Nikdy by sme nemali považovať za samozrejmosť, že Jehova nás oslobodil zo zajatia hriechu a smrti. Vďaka výkupnému môžeme Bohu slúžiť s čistým svedomím a radosťou. (Žalm 40:8) Okrem toho, že by sme mali byť vďační za svoju vzácnu slobodu, nikdy by sme ju nemali ani zneužívať. Apoštol Peter varoval kresťanov, aby svoju slobodu nepovažovali za zámienku na uspokojovanie telesných žiadostí. Nepripomína ti Petrova výstraha to, čo sa stalo Izraelitom na pustatine? Pre nás je táto výstraha ešte aktuálnejšia. Satan a jeho svet chce ľudí zviesť množstvom lákadiel: jedlom, pitím, oblečením, oddychovými činnosťami, zábavou a mnohými ďalšími vecami. Vynachádzaví tvorcovia reklám často používajú pri propagácii výrobkov atraktívnych ľudí. Cieľom je vyvolať v druhých mylný dojem, že sa bez týchto výrobkov nezaobídu, hoci ich v skutočnosti nepotrebujú. Dávajme si pozor, aby sme nepadli za obeť Satanovej ľstivej taktike, a tak nevyužívali svoju slobodu nesprávne. w18.04 2:7, 8