Júl

Žijeme v „kritických časoch“, s ktorými sa dá „ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) A kým príde nový svet a na zemi zavládne pokoj, situácia sa bude ešte zhoršovať. Preto je dobré, keď si položíme otázku: Na koho sa obraciam, keď potrebujem radu? Žalmista pred mnohými storočiami napísal, že keď potrebujeme pomoc, je veľmi dôležité vzhliadať k Jehovovi. (Žalm 123:1–4) To, ako „sú naše oči obrátené k Jehovovi“, prirovnal k tomu, ako sú oči sluhov obrátené „k ruke ich pána“. Čo tým žalmista myslel? Sluha sa pozerá na svojho pána nielen preto, že mu dáva jedlo a ochraňuje ho, ale aj preto, aby vyhovel každému jeho prianiu. Podobne aj my musíme denne skúmať Božie Slovo, aby sme sa uistili, čo Jehova od nás očakáva, a potom podľa toho aj konali. Iba tak si môžeme byť istí, že Jehova nám pomôže, keď to budeme potrebovať. w18.07 2:1 – 2

Ježiš poukazoval na oslobodenie z najväčšieho otroctva a útlaku, aké ľudstvo kedy zažilo – z otroctva hriechu. (Ján 8:34) Hriech spôsobuje, že máme sklon robiť to, čo je nesprávne, a zároveň je pre nás ťažké robiť to, o čom vieme, že je správne, a plne využívať svoje schopnosti a možnosti. Preto sa dá povedať, že sme otrokmi hriechu, v dôsledku čoho často pociťujeme frustráciu, musíme znášať bolesť a utrpenie a nakoniec zomierame. (Rim. 6:23) Až keď budeme oslobodení z pút hriechu, zažijeme pravú slobodu, ktorú mali kedysi prví ľudia. Z Ježišovho výroku „ak zostanete v mojom slove“ vyplýva, že na to, aby sme boli slobodní, musíme spĺňať určité požiadavky. (Ján 8:31) Aké? Je potrebné zasvätiť sa Jehovovi, vzdať sa života podľa vlastných predstáv, stať sa nasledovníkmi Ježiša Krista a žiť v súlade s jeho učením. (Mat. 16:24) Ale pravú slobodu, ktorú sľúbil Ježiš, získame až v budúcnosti, keď budeme mať plný úžitok z výkupnej obete. w18.04 1:14 – 16

Jehovovi záleží na pocitoch jeho služobníkov, a to aj vtedy, keď sa na veci nepozerajú správne. Zamysli sa napríklad nad Jonášom. Boh ho poslal, aby oznámil rozsudok nad obyvateľmi Ninive. Tí sa kajali, a preto sa Boh rozhodol, že ich nezničí. Jonáš s tým však vôbec nebol spokojný. Keď sa jeho proroctvo o zničení nesplnilo, „rozpálil sa hnevom“. Ale Jehova bol k nemu trpezlivý a pomohol mu zmeniť uvažovanie. (Jon. 3:10–4:11) Časom Jonáš pochopil, čo ho chcel Jehova naučiť, a Jehova ho dokonca použil, aby svoj príbeh zaznamenal na náš úžitok. (Rim. 15:4) Z toho, ako Jehova zaobchádzal so svojimi služobníkmi, jasne vidíme, že s nami súcití. Vie o bolestiach a trápeniach každého z nás. Chápe naše najvnútornejšie myšlienky, pocity aj naše obmedzenia. A „nepripustí, aby [sme] boli pokúšaní nad to, čo [môžeme] zniesť“. (1. Kor. 10:13) To je naozaj krásne uistenie! w19.03 12:6 – 7

Pod mojžišovským Zákonom mali ustanovení starší na starosti nielen záležitosti týkajúce sa uctievania, ale riešili aj prípady týkajúce sa občianskeho a trestného práva. Pouvažujme o niekoľkých príkladoch. Keď Izraelita niekoho zabil, nebol automaticky odsúdený na smrť. Starší jeho mesta museli najprv preskúmať všetky okolnosti a až potom mali rozhodnúť, či si zasluhuje trest smrti. (5. Mojž. 19:2–7, 11–13) Starší riešili aj rôzne stránky každodenného života, od majetkových sporov až po manželské nezhody. (2. Mojž. 21:35; 5. Mojž. 22:13–19) Keď starší súdili spravodlivo a Izraeliti poslúchali Zákon, každý mal z toho úžitok a národ prinášal česť Jehovovi. (3. Mojž. 20:7, 8; Iz. 48:17, 18) Z toho vidíme, že Jehova sa zaujíma o naše správanie v každej oblasti života. Chce, aby sme s druhými zaobchádzali spravodlivo a láskavo. A všíma si, čo hovoríme a robíme aj v súkromí. w19.02 9:16 – 18

Keď sme pod stresom, môže byť ťažké zostať mierny. V situáciách, ktoré za normálnych okolností zvládame, sme možno zrazu podráždení. Možno začneme rozprávať necitlivo a chladným tónom. Ak si niekedy pod stresom, premýšľaj o príklade, ktorý nám dal Ježiš. Počas posledných mesiacov života na zemi bol pod veľkým stresom. Vedel, že má byť popravený a že bude veľmi trpieť. (Ján 3:14, 15; Gal. 3:13) Niekoľko mesiacov pred svojou smrťou povedal, že je stiesnený. (Luk. 12:50) A len pár dní predtým, ako zomrel, povedal: „Moja duša je teraz znepokojená.“ Zo slov, ktorými v modlitbe vyjadril svoje pocity, vidíme, že bol pokorný a podriaďoval sa Bohu. (Ján 12:27, 28) Keď nadišla tá chvíľa, Ježiš sa odvážne vydal do rúk Božích nepriateľov, ktorí ho popravili tým najmučivejším a najpotupnejším spôsobom. Napriek tomu, že bol pod stresom a veľmi trpel, zostal mierny – pokorne sa podriadil Božej vôli. S istotou môžeme povedať, že Ježiš je tým najlepším príkladom človeka, ktorý zostal mierny aj pod stresom. (Iz. 53:10) w19.02 7:14 – 15

Chodiť pravidelne na zhromaždenia si od nás vyžaduje odvahu najmä vtedy, keď máme náročné okolnosti. Niektorí bratia a sestry prežívajú žiaľ, sú skľúčení alebo majú zdravotné problémy, ale napriek tomu chodia na zhromaždenia. Iní zažívajú silný odpor zo strany rodiny alebo vládnych autorít, ale aj oni prejavujú odvahu a prichádzajú na zhromaždenia. Zamysli sa teraz nad tým, ako tvoj príklad v účasti na zhromaždeniach vplýva na bratov, ktorí sú vo väzení pre svoju vieru. (Hebr. 13:3) Keď vedia, že chodíme na zhromaždenia aj napriek skúškam, posilňuje to ich vieru a dodáva im to odvahu, aby zostali verní Jehovovi. Keď bol Pavol vo väzení v Ríme, vždy sa tešil, keď počul, že jeho bratia verne slúžia Bohu. (Fil. 1:3–5, 12–14) Krátko pred prepustením alebo po ňom napísal list Hebrejom. V tomto liste nabádal verných kresťanov, aby „neopúšťali svoje zhromaždenia“. (Hebr. 10:25) w19.01 5:9

Satan chce, aby sme boli ako on – aby sme sa vzbúrili proti Jehovovým zákonom a zameriavali sa len na seba. Obklopuje nás ľuďmi, ktorých sa mu už podarilo skaziť a dúfa, že skazia našu myseľ i správanie. (1. Kor. 15:33) Satan sa snaží skaziť naše srdce aj ďalším spôsobom. Chce, aby sme sa viac spoliehali na ľudskú múdrosť než na to, čo nás učí Jehova. (Kol. 2:8) Zamysli sa napríklad nad týmto názorom, ktorý Satan propaguje: Prvoradé v živote sú peniaze. Tí, ktorí zastávajú tento názor, možno zbohatnú, ale možno aj nie. V každom prípade sa však dostávajú do nebezpečnej situácie. Prečo? Pretože sa možno natoľko zameriavajú na zarábanie peňazí, že sú ochotní obetovať zdravie, vzťahy v rodine a dokonca priateľstvo s Bohom. (1. Tim. 6:10) Sme vďační, že náš múdry nebeský Otec nám pomáha mať správny názor na peniaze. (Kaz. 7:12; Luk. 12:15) w19.01 3:6, 9

Ešte predtým ako prišiel Boží Syn na zem a dal nám dokonalý príklad, ako povzbudzovať druhých, verní Jehovovi služobníci si uvedomovali, aké je to dôležité. Pouvažujme o kráľovi Ezechiášovi. Keď Asýrčania chceli zaútočiť na Jeruzalem, zhromaždil ľud a vojenských veliteľov, aby ich povzbudil. „A ľud sa oprel o [jeho] slová.“ (2. Par. 32:6–8) O povzbudzovaní sa učíme aj od Jóba. Hoci sám potreboval útechu, poučil svojich troch „bolestných tešiteľov“, ako povzbudzovať druhých. Povedal im, čo by urobil, keby bol na ich mieste: „Ja by som vás radšej povzbudil, svoj súcit by som nechal tiecť prúdom.“ (Jób 16:1–5, Jeruzalemská Biblia) Nakoniec Jóba povzbudil Elíhu aj sám Jehova. (Jób 33:24, 25; 36:1, 11; 42:7, 10) w18.04 3:6, 8 – 9

Izaiáš už predtým opísal, ako Jehova posilní svoj ľud. Povedal: „Jehova príde ako niekto silný a jeho rameno bude zaňho vládnuť.“ (Iz. 40:10) V Biblii sa slovo „rameno“ často používa v symbolickom zmysle a znamená „sila“. Preto výrok o tom, že Jehovovo „rameno bude... vládnuť“, nás uisťuje, že Jehova je mocný Kráľ. Svoju nepremožiteľnú silu využíval, aby podporoval a chránil svojich služobníkov v minulosti, a rovnako ju využíva i dnes v prospech tých, ktorí mu dôverujú. (5. Mojž. 1:30, 31; Iz. 43:10) Jehova plní svoj sľub „ja ťa posilním“, zvlášť keď nás prenasledujú nepriatelia. V niektorých častiach sveta sa snažia zastaviť zvestovateľskú činnosť alebo zakázať našu organizáciu. No my z takýchto útokov nemáme prehnaný strach. Jehova nám dal sľub, ktorý nám dodáva silu a odvahu. Povedal: „Akákoľvek zbraň vytvorená proti tebe, nebude mať úspech.“ (Iz. 54:17) w19.01 1:12 – 13

Od zvierat sa líšiš napríklad tým, že máš duchovné potreby, a tie dokáže uspokojiť iba Stvoriteľ. (Mat. 4:4) Keď pozorne počúvaš to, čo ti hovorí, získavaš porozumenie, múdrosť a šťastie. Boh ti dal svoje Slovo a množstvo duchovného pokrmu od „verného a rozvážneho otroka“, aby uspokojil tvoje duchovné potreby. (Mat. 24:45) Tento pokrm je veľmi pestrý a pomáha ti mať bližší vzťah k Jehovovi. (Iz. 65:13, 14) Vďaka duchovnému pokrmu získaš múdrosť a schopnosť premýšľať, ktorá ťa chráni v mnohých ohľadoch. (Prísl. 2:10–14) Potom dokážeš rozoznať falošné učenie. Patrí k nemu napríklad názor, že neexistuje Stvoriteľ alebo že peniaze a hmotné veci sú kľúčom k šťastiu. Okrem toho dokážeš odolávať nesprávnym žiadostiam a vyhýbať sa škodlivým zvykom. Preto sa zo všetkých síl snaž získať múdrosť a schopnosť premýšľať a chráň si ich ako poklad. w18.12 3:6 – 7

Príde niekedy čas, keď budú naše dni „ako dni stromu“? Niektoré stromy žijú tisíce rokov. Aby ľudia mohli žiť tak dlho, museli by mať dobré zdravie. A keby okrem toho žili aj v pokojnom a nádhernom prostredí, o akom písal Izaiáš, bolo by to úžasné! Žili by v rajských podmienkach. A toto proroctvo sa určite splní! Zamyslime sa, ako spomínané sľuby potvrdzujú, že raj opäť príde. Dozvedáme sa z nich, že Boh požehná ľudí na celej zemi. Zvieratá ani ľudia už nebudú nikomu škodiť. Slepí, hluchí a chromí budú uzdravení. Ľudia si budú stavať domy a pestovať výživné potraviny. Budú žiť dlhšie než stromy. V Biblii nachádzame dôkazy o tom, že takýto raj je pred nami. Napriek tomu nám niektorí ľudia možno povedia, že z týchto proroctiev vyvodzujeme viac, než v nich skutočne je. Máš opodstatnený dôvod veriť, že na zemi bude raj? Jasný dôkaz nám o tom poskytol najvýznamnejší človek, aký kedy žil. (Luk 23:43) w18.12 1:13 – 15

Naša myseľ je prispôsobivá a môže sa neustále meniť. Takéto zmeny sú do veľkej miery závislé od toho, o čom premýšľame. Ak rozjímame o tom, ako sa na veci pozerá Jehova, sami sa presvedčíme, že jeho názory sú vždy správne. Vďaka tomu bude pre nás prirodzené zmýšľať tak ako on. Všimnime si však, že ak si chceme osvojiť Jehovov pohľad na veci, musíme sa „prestať utvárať podľa tohto systému“. To znamená, že musíme prestať prijímať do mysle názory a postoje, ktoré sú v rozpore s Božím zmýšľaním. Dôležitosť tohto kroku sa dá znázorniť tým, ako sa človek stravuje. Niekto sa rozhodne zlepšiť si zdravie, a tak začne jesť výživnú potravu. Ale akú by to malo cenu, keby súčasne jedol niečo pokazené? Podobne by nemalo žiadny zmysel, keby sme sýtili svoju myseľ Jehovovými myšlienkami a súčasne si ju kazili prijímaním svetských názorov. w18.11 4:14 – 15

Buď pevne rozhodnutý žiť každý deň v súlade s pravdou. Opáš sa pravdou ako opaskom. V biblických časoch nosil vojak opasok, aby si spevnil driek a chránil vnútorné orgány. Ak mu mal byť opasok užitočný, musel si ho pevne utiahnuť. Keby si ho uvoľnil, veľmi by ho nechránil. V akom zmysle je pravda podobná opasku? Keď sme, obrazne povedané, pevne opásaní biblickou pravdou ako opaskom, bude nás chrániť pred nesprávnym uvažovaním a pomôže nám múdro sa rozhodovať. Posilní tiež naše odhodlanie konať správne v pokušení alebo vo vážnej situácii. Vojakovi by nikdy ani nenapadlo ísť do boja bez opasku. Rovnako aj my musíme byť rozhodnutí nikdy si nepovoliť opasok pravdy ani si ho neodložiť. Zo všetkých síl sa snažme riadiť pravdou v každej oblasti života. w18.11 2:15

Nájsť pravdu z Božieho Slova si vyžaduje úsilie. Musíme byť ochotní niečo obetovať. Múdry pisateľ Prísloví napísal, že keď si ju raz „kúpime“, čiže získame, musíme dávať pozor, aby sme ju „nepredali“, inými slovami, aby sme o ňu neprišli. Aj keď je nejaká vec zadarmo, môže nás niečo stáť. Hebrejské slovo, ktoré je v Prísloviach 23:23 preložené ako „kúpiť“, môže tiež znamenať „získať“. Obidve tieto slová vyjadrujú myšlienku, že ak má človek získať nejakú hodnotnú vec, musí vynaložiť určité úsilie alebo sa musí niečoho vzdať. Uveďme si príklad. Dajme tomu, že v obchode majú akciu „Banány zadarmo!“ Objavia sa nám tieto banány zázračne na stole? Nie. Musíme pre to niečo urobiť – ísť do obchodu a priniesť si ich domov. Sú tieto banány zadarmo? Áno, ale musíme vynaložiť čas a energiu, aby sme ich získali. Rovnako je to s pravdou. Je síce zadarmo, ale na to, aby sme ju získali, musíme niečo urobiť. w18.11 1:4 – 5

Ježiš povedal Petrovi, Jakubovi a Jánovi, aby išli s ním na vysoký vrch. Tam mali pozoruhodné videnie. Ježišova tvár jasne žiarila a odev sa mu trblietal. Videli dve postavy, ktoré predstavovali Mojžiša a Eliáša, ako hovoria s Ježišom o jeho blízkej smrti a vzkriesení. (Luk. 9:29–32) Potom ich zatienil jasný oblak, z ktorého bolo počuť hlas – Boží hlas! Toto videnie poskytuje predstavu, akú slávu a moc bude mať Ježiš v postavení Kráľa Božieho Kráľovstva. Ježiša určite povzbudilo a posilnilo, aby zniesol utrpenie a bolestivú smrť. Upevnilo aj vieru učeníkov a pripravilo ich na skúšky vernosti a namáhavú prácu, ktorá ich čakala v nastávajúcich rokoch. Apoštol Peter opísal toto videnie asi o 30 rokov neskôr. Z toho vidno, že bolo v jeho pamäti stále živé. (2. Petra 1:16–18) w19.03 11:7 – 8

Čo je jednou z vecí, vďaka ktorej sa praví kresťania odlišujú od členov falošného náboženstva? Riadia sa biblickým nabádaním, aby hovorili pravdu. (Zach. 8:16, 17) Hovoria pravdu či už v malých, alebo vo veľkých veciach, a to všetkým, cudzím ľuďom, spolupracovníkom, priateľom, alebo členom rodiny. Si mladý a chceš zapadnúť medzi ostatných? Nikdy kvôli tomu neži dvojakým životom tak, že by si sa s rodinou alebo so zborom správal vzorne, ale na sociálnych sieťach a so svetskými rovesníkmi by si bol úplne iný. Taký život by bol jedna veľká lož. Klamal by si svojich rodičov, klamal by si spoluveriacich a klamal by si aj Boha. (Žalm 26:4, 5) Jehova dobre vie, kedy ho uctievame len navonok, ale v skutočnosti robíme veci, ktoré nenávidí. (Mar. 7:6) Je oveľa lepšie, keď sa riadime nabádaním v Prísloviach 23:17: „Nech tvoje srdce nezávidí hriešnikom, ale buď v bázni pred Jehovom po celý deň.“ w18.10 1:14 – 15

Boží služobníci tvoria duchovnú rodinu, ktorá sa vyznačuje láskou. (1. Jána 4:21) Táto láska sa väčšinou neprejavuje niekoľkými hrdinskými činmi, ale mnohými nenápadnými spôsobmi, napríklad ohľaduplnou rečou a láskavými skutkami. Keď zaobchádzame s druhými láskavo a ohľaduplne, stávame sa „napodobňovateľmi Boha ako milované deti“. (Ef. 5:1) Ježiš dokonale napodobňoval svojho Otca, a preto s druhými vždy zaobchádzal láskavo. Povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím... lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca.“ (Mat. 11:28, 29) Keď sa riadime Kristovým príkladom a počíname si „ohľaduplne voči poníženému“, získavame priazeň nášho nebeského Otca a prináša nám to veľkú radosť. (Žalm 41:1) Preto prejavujme lásku členom rodiny, spolukresťanom a ľuďom v službe tak, že k nim budeme ohľaduplní. w18.09 5:1 – 2

S Jehovom spolupracujeme aj tak, že pomáhame bratom a sestrám, ktorých postihla prírodná katastrofa. Môžeme to robiť napríklad prostredníctvom dobrovoľných darov. (Ján 13:34, 35; Sk. 11:27–30) Alebo môžeme pomôcť s čistením či s opravami. Všimnime si, čo zažila Gabriela z Poľska. Jej dom bol počas povodne takmer úplne zničený. Veľmi sa potešila, keď jej prišli na pomoc bratia z okolitých zborov. Vyjadrila sa: „Netrápim sa tým, o čo som prišla, veď sú to iba veci. Skôr sa zameriavam na to, čo všetko som získala. Po tomto zážitku si ešte lepšie uvedomujem, že patriť do kresťanského zboru je obrovská česť. Zbor je pre mňa zdrojom radosti a šťastia.“ Rovnako to cítia mnohí ďalší, ktorým bratia podali pomocnú ruku po prírodnej katastrofe. A tí, ktorí takto pomáhajú svojim bratom, spolupracujú s Jehovom a nachádzajú v tom hlboké uspokojenie. (Sk. 20:35; 2. Kor. 9:6, 7) w18.08 4:12

Ak si máme chrániť srdce, musíme rozpoznať nástrahy, ktoré nám hrozia, a okamžite reagovať. Slovo, ktoré je preložené ako „chrániť“, nám pripomína úlohu strážcu. V Šalamúnových dňoch hliadkovali na mestských hradbách strážcovia, a keď spozorovali nebezpečenstvo, vyhlásili poplach. Keď si tento obraz predstavíme, lepšie pochopíme, čo musíme robiť, aby Satan neskazil našu myseľ. V staroveku strážcovia na hradbách úzko spolupracovali so strážcami brán. (2. Sam. 18:24–26) Keď sa blížil nepriateľ, chránili mesto tak, že zavreli brány. (Neh. 7:1–3) Naše biblicky školené svedomie má podobnú úlohu ako strážca. Varuje nás, keď chce Satan skaziť naše srdce, čiže keď sa snaží ovplyvniť naše myšlienky, pocity, pohnútky alebo túžby. Vždy, keď naše svedomie „vyhlási poplach“, musíme ho poslúchnuť a symbolicky zavrieť brány. w19.01 3:10 – 11

Zboroví starší by nemali hodnotiť mladých bratov podľa osobných názorov ani miestnych zvykov, ale podľa Božieho Slova. (2. Tim. 3:16, 17) Keď sa starší neriadia biblickými zásadami, ale miestnymi zvykmi, brzdia spôsobilých bratov v duchovnom pokroku. V jednej krajine si istý šikovný služobný pomocník dobre spĺňal zverené úlohy. Hoci starší v jeho zbore súhlasili, že v rozumnej miere spĺňa biblické požiadavky na staršieho, neodporučili ho na vymenovanie. Niekoľkí z nich, ktorí boli vekovo starší, trvali na tom, že vyzerá príliš mlado, než aby sa stal zborovým starším. Je smutné, že nebol vymenovaný len preto, ako vyzeral. Zo správ vyplýva, že takýto spôsob uvažovania je bežný v mnohých krajinách. Preto je nesmierne dôležité, aby sme sa nespoliehali na vlastné názory, ale na Božie Slovo. Potom nebudeme súdiť druhých podľa vonkajšieho zdania, ale budeme napodobňovať Ježiša. (Ján 7:24) w18.08 2:16 – 17

Odosielanie správ bez rozmyslu v sebe skrýva riziko. Naša činnosť je v niektorých krajinách obmedzená alebo zakázaná. Odporcovia v týchto krajinách môžu úmyselne šíriť správy s cieľom vyvolať strach alebo zasiať medzi nami nedôveru. Všimni si, čo sa stalo v bývalom Sovietskom zväze. Tajná polícia, známa ako KGB, šírila nepravdivé chýry, že viacerí bratia, ktorí dozerajú na dielo, sú zradcovia. Je smutné, že mnohí uverili týmto správam a následkom toho sa oddelili od Jehovovej organizácie. Mnohí z nich sa našťastie vrátili. Ale niektorí sa nevrátili a zažili „stroskotanie svojej viery“. (1. Tim. 1:19) Ako sa môžeš vyhnúť takejto duchovnej katastrofe? Nepodieľaj sa na šírení negatívnych či nepotvrdených správ. Nebuď naivný ani ľahkoverný. Uisti sa, že poznáš všetky skutočnosti. w18.08 1:8

V skorších gréckych rukopisoch sa interpunkčné znamienka nepoužívali vždy. Preto vzniká otázka, či Ježiš skutočne povedal: „Hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji.“ Iná možnosť je takáto: „Hovorím ti dnes, budeš so mnou v raji.“ Pouvažujme o slovách, ktoré Ježiš predtým povedal svojím učeníkom: „Syn človeka bude v srdci zeme tri dni a tri noci.“ (Mat. 12:40; 16:21; 17:22, 23; Mar. 10:34; Sk. 10:39, 40) Ježiš teda nešiel do raja v ten deň, keď on i spomínaný zločinec zomreli. Bol vtedy „v hádese“, čiže hrobe, až kým ho Boh nevzkriesil z mŕtvych. (Sk. 2:31, 32) Tento zločinec nevedel o zmluve, ktorú Ježiš uzavrel so svojimi vernými apoštolmi o tom, že s ním budú vládnuť v nebi. (Luk. 22:29) Okrem toho nebol ani pokrstený. (Ján 3:3–6, 12) Z toho vidno, že Ježiš musel mať na mysli raj na zemi. Tento sľub sa teda mal splniť až neskôr. w18.12 1:17 – 18, 20 – 21

Ako rýchlo skĺzli Izraeliti k uctievaniu zlatého teľaťa! Napriek tomu, že porušovali jasný Boží zákon, nahovárali si, že sú stále na Jehovovej strane. Áron dokonca označil ich uctievanie teľaťa za „sviatok Jehovovi“! Ako sa Jehova pozeral na ich počínanie? Považoval to za neveru. Mojžišovi povedal, že tento ľud „si počína skazonosne“ a že „odbočili z cesty, po ktorej im prikázal ísť“. Preto vzplanul jeho hnev a dokonca uvažoval, že tento novovzniknutý národ úplne vyhladí. (2. Mojž. 32:5–10) Jehova sa však rozhodol, že Izraelitov nevyhladí. (2. Mojž. 32:14) Hoci aj Áron sa zapojil do výroby modly, neskôr sa kajal a verejne sa postavil sa s ostatnými Lévitmi na Jehovovu stranu. O život prišli tisíce modlárov. Avšak tí, ktorí zostali verní, prežili a Jehova im sľúbil, že ich odmení. (2. Mojž. 32:26–29) w18.07 3:13 – 16

Aké uznanie je najdôležitejšie? Nie je to uznanie, o ktoré sa mnohí ľudia usilujú v oblasti vzdelania, podnikania či zábavy. O tom najdôležitejšom uznaní, na ktorom by nám malo záležať, apoštol Pavol napísal: „Teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr teraz, keď vás poznal Boh, ako to, že sa opäť obraciate k slabým a biednym základným veciam a chcete im zase znovu slúžiť ako otroci?“ (Gal. 4:9) To, že nás pozná Zvrchovaný Vládca vesmíru a dokonca chce mať k nám blízky vzťah, je úžasná česť! Istý učenec uviedol, že „sa stávame predmetom jeho priazne“. Keď nás Jehova uznáva za svojich priateľov, náš život nadobúda skutočný zmysel. (Kaz. 12:13, 14) w18.07 1:3 – 4

Ak máme mať úžitok z Božích zákonov, mali by sme ich milovať a riadiť sa nimi. (Ámos 5:15) Ako sa to dá dosiahnuť? Podstatné je, aby sme sa naučili pozerať na veci tak ako Jehova. Uveďme si príklad: Predstavme si, že máme problémy so spánkom. Lekár nám odporučí určitú diétu, cvičenie a zmenu životosprávy. Keď vyskúšame jeho rady, zistíme, že lepšie spávame. Určite budeme lekárovi veľmi vďační, že nám pomohol skvalitniť si život. Aj náš Stvoriteľ nám dal zákony, ktoré nás chránia pred škodlivými účinkami hriechu a skvalitňujú nám život. Spomeňme si napríklad, aký úžitok máme z toho, že uplatňujeme biblické zákony a vyhýbame sa klamstvu, podvodom, kradnutiu, sexuálnej nemravnosti, násiliu a špiritizmu. (Prísl. 6:16–19; Zjav. 21:8) Keď poslúchame Jehovu a potom vidíme, ako dobre sa nám darí, posilňujeme si k nemu lásku a prehlbujeme si vďačnosť za jeho zákony. w18.06 3:5 – 6

Pilát sa možno bál, že Ježiš vyvolá vzburu proti Rímu. Ježiš mu však odpovedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 18:36) Nechcel sa miešať do politiky, pretože jeho Kráľovstvo malo vládnuť v nebi. Pilátovi vysvetlil, že na zem prišiel preto, aby „svedčil o pravde“. (Ján 18:37) Keď rovnako ako Ježiš jasne chápeme, čo je našou úlohou, nebudeme ani len v duchu podporovať politické snahy o nezávislosť. To nemusí byť jednoduché. Istý cestujúci dozorca sa vyjadril: „Ľudia v našom okolí sú stále radikálnejší. Silnie nacionalizmus a mnohí sú presvedčení, že keď získajú politickú nezávislosť, bude sa im žiť lepšie. Našťastie bratia sa zameriavajú na zvestovanie posolstva o Kráľovstve, a tak si chránia kresťanskú jednotu. Sú presvedčení, že iba Boh dokáže odstrániť nespravodlivosť a všetky ostatné ťažkosti.“ w18.06 1:6 – 7

Iba tri knihy Hebrejských Písiem 1. Paralipomenon, Jób a Zechariáš uvádzajú označenie Satan, ktoré znamená „Odporca“. Prečo bolo až do príchodu Mesiáša odhalených tak málo informácií o našom nepriateľovi? Jehova zjavne nechcel venovať Satanovi neprimeranú pozornosť tým, že by pisatelia Hebrejských Písiem obšírne opisovali Satana a jeho činnosť. Táto časť Písiem mala pod Jehovovou inšpiráciou slúžiť hlavne na určenie totožnosti sľúbeného Mesiáša a mala k nemu priviesť Boží ľud. (Luk. 24:44; Gal. 3:24) Keď sa to uskutočnilo a Mesiáš prišiel, Jehova použil Ježiša a jeho učeníkov, aby odhalili veľa informácií o Satanovi a anjeloch, ktorí sa k nemu pripojili. To je vhodné, lebo Jehova použije práve Ježiša a jeho pomazaných spoluvládcov, aby zničili Satana a jeho stúpencov. (Rim. 16:20; Zjav. 17:14; 20:10) Pamätajme, že Satanova moc je obmedzená. Pri nás stojí Jehova, Ježiš a verní anjeli. S ich pomocou môžeme nášmu nepriateľovi odolať. w18.05 3:2 – 4

Jehova nás považuje za svojich služobníkov len vtedy, keď prinášame úrodu. (Mat. 13:23; 21:43) Preto ovocie z tohto podobenstva, ktoré musí každý kresťan prinášať, nemôžu byť noví učeníci. (Mat. 28:19) Keby to tak bolo, všetci tí verní bratia a sestry, ktorí ešte nikoho nepriviedli k pravde, lebo slúžia v náročnom obvode, by sa podobali na neplodné ratolesti z Ježišovho podobenstva. Ale tak to určite nie je! Nemôžeme predsa ľudí nútiť, aby prijali pravdu. Keby Jehova zavrhol svojich služobníkov za to, že nedokážu urobiť niečo, čo je nad ich sily, bolo by to v rozpore s jeho láskou. Vždy nám zverí len takú úlohu, ktorú dokážeme splniť. (5. Mojž. 30:11–14) Čo je teda ovocím, ktoré máme prinášať? Je ním činnosť, na ktorej sa môže podieľať každý z nás. Aká činnosť? Oznamovanie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Mat. 24:14) w18.05 1:8 – 9

V dnešnom svete existuje veľa náboženských predstaviteľov, či už sa im hovorí kňazi, pastori, rabíni, alebo nejako inak. Rovnako ako farizeji v prvom storočí, aj oni „potláčajú pravdu“ z Božieho Slova a „vymenili Božiu pravdu za lož“. (Rim. 1:18, 25) Vyučujú falošné náuky, napríklad „raz spasený, navždy spasený“, nesmrteľnosť ľudskej duše, prevteľovanie a názor, že Boh toleruje homosexuálny životný štýl alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Ľudí klamú aj mnohí politici. Už čoskoro zaznie jedna z najväčších lží. Politickí vodcovia vyhlásia, že zaistili svetu „mier a bezpečie“. Ale „vtedy ihneď príde na nich náhle zničenie“. Preto by sme im nemali veriť. Bude to len chabý pokus oklamať ľudí, aby si mysleli, že tento svet nie je až v takom zlom stave. Ale my „veľmi dobre [vieme], že Jehovov deň prichádza presne tak ako zlodej v noci“. (1. Tes. 5:1–4) w18.10 1:6 – 8

Ježiš nás povzbudzuje a vedie prostredníctvom svojich pomazaných bratov a „kniežat“ z iných oviec, čiže zborových starších, ktorí im pomáhajú. A tak je to správne, lebo starší nie sú „pánmi nad našou vierou“, ale „spolupracovníkmi na našu radosť“. (Iz. 32:1, 2; 2. Kor. 1:24) Apoštol Pavol dal starším príklad hodný napodobňovania. Kresťanom v Tesalonike, ktorí zažívali prenasledovanie, napísal: „Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ (1. Tes. 2:8) Pavol však vysvetlil, že slová povzbudenia nemusia vždy stačiť. Preto starším zboru v Efeze napísal slová dnešného denného textu. w18.04 4:6 – 8

Z tejto slobody môžeme mať úžitok iba vtedy, ak „nastane obrátenie k Jehovovi“, teda ak si k nemu vytvoríme blízky vzťah. (2. Kor. 3:16) A práve to chýbalo Izraelitom na pustatine. Nemali duchovný pohľad na to, ako sa Jehova o nich stará, ale pozerali sa na to telesne. Zatvrdili si srdce a myseľ si akoby zastreli závojom. Vyslobodenie z Egypta považovali predovšetkým za príležitosť na uspokojovanie svojich telesných žiadostí. (Hebr. 3:8–10) Sloboda, ktorú nám Jehova dáva prostredníctvom svätého ducha, však znamená viac než oslobodenie z fyzického otroctva. Žiadne ľudské snahy nezmôžu to, čo Jehovov duch, ktorý nás oslobodzuje z otroctva hriechu a smrti a tiež zo zajatia falošného náboženstva a jeho zvykov. (Rim. 6:23; 8:2) To je úžasná sloboda! Môže sa z nej tešiť aj človek, ktorý je vo väzení alebo je otrokom. (1. Mojž. 39:20–23) w18.04 2:3 – 5