Jún

Tento sľub musel apoštolov veľmi posilniť! Hoci v tej chvíli ešte celkom nechápali, že Ježiš čoskoro zomrie, jeho slová ich uisťovali, že nezostanú bez pomoci. Jehova ich rád vypočuje, keď ho budú prosiť o pomoc pri spĺňaní príkazu zvestovať posolstvo o Kráľovstve. A túto pomoc pocítili už zakrátko po Ježišovej smrti, keď Jehova vypočul ich prosbu a dal im odvahu hovoriť jeho slovo. (Sk. 4:29, 31) Rovnako je to aj dnes. Keď vytrvalo prinášame úrodu, tešíme sa z Ježišovho priateľstva. A sme si istí, že Jehova vypočuje naše modlitby o pomoc pri prekonávaní ťažkostí, s ktorými sa stretávame vo zvestovateľskej službe. (Fil. 4:13) Sme veľmi vďační, že Jehova vypočúva naše modlitby a že smieme byť Ježišovými priateľmi. Vďaka týmto darom od Jehovu môžeme načerpať silu a vytrvalo prinášať úrodu. (Jak. 1:17) w18.05 2:17 – 18

Už päť rokov po napísaní listu Hebrejom kresťania v Jeruzaleme videli, že sa priblížil Jehovov deň súdu. Rozoznali znamenie, ktoré im dal Ježiš, a uvedomili si, že majú utiecť z mesta. (Sk. 2:19, 20; Luk. 21:20–22) Jehovov deň nastal v roku 70 n. l., keď Rimania zničili Jeruzalem. Dnes všetko nasvedčuje tomu, že Jehovov veľký a bázeň vzbudzujúci deň je blízko. (Joel 2:11) Prorok Sofoniáš napísal: „Jehovov veľký deň je blízko. Je blízko a veľmi sa ponáhľa.“ (Sof. 1:14) Toto varovné proroctvo sa vzťahuje aj na našu dobu. Vzhľadom na blízkosť Jehovovho dňa nás Pavol nabáda, aby sme „dbali jedni o druhých [„všímali si jeden druhého“, Jeruzalemská Biblia], aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom“. (Hebr. 10:24) Preto by sme sa mali zaujímať o spolukresťanov viac než kedykoľvek predtým a povzbudzovať ich, keď to budú potrebovať. w18.04 4:1 – 2

Jehova týmito slovami povzbudil Jozuu, keď mal voviesť Izraelitov do Zasľúbenej krajiny. No Jehova povzbudzoval nielen jednotlivcov, ale aj svoj ľud ako celok. Vedel, že keď sa Židia dostanú do zajatia v Babylone, budú potrebovať útechu. Preto dal pre nich zapísať povzbudzujúce proroctvo: „Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.“ (Iz. 41:10) Povzbudzoval aj kresťanov v prvom storočí a rovnako povzbudzuje i nás. (2. Kor. 1:3, 4) Spomeňme si, že Jehova povzbudzoval aj Ježiša. Po krste Ježiš počul hlas z neba: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Mat. 3:17) Vieš si predstaviť, ako veľmi ho museli tieto slová posilňovať počas jeho služby na zemi? w18.04 3:3 – 5

Po prečítaní príkazu z 1. Mojžišovej mnohí ľudia obviňujú Jehovu, že Adamovi odoprel slobodu robiť si, čo chce. Títo ľudia si však neuvedomujú, že slobodná vôľa nie je to isté ako právo určovať, čo je dobré a čo zlé. Adam a Eva sa mohli slobodne rozhodnúť, či budú Boha poslúchať alebo nie. Ale jedine Jehova má plné právo rozhodovať, čo je dobré a čo je zlé. „Strom poznania dobrého a zlého“ v záhrade Eden symbolizoval toto právo. (1. Mojž. 2:9) Keď dal Jehova Adamovi a Eve príkaz nejesť zo stromu poznania dobrého a zlého, chcel ich láskavo naučiť, ako majú správne využívať pravú slobodu. Ale naši prví rodičia sa rozhodli neposlúchnuť Jehovu. Dá sa povedať, že Adam a Eva sa potom stali slobodnejšími? Vôbec nie. V túžbe po nezávislosti stratili pravú slobodu. w18.04 1:9 – 12

Jehova nielenže súcití so svojimi služobníkmi, ktorí trpia, ale im aj pomáha. Keď napríklad Izraeliti trpeli v egyptskom otroctve, vedel, čo prežívajú, a to ho podnietilo, aby odstránil ich bolesť. Mojžišovi povedal: „Určite som videl trápenie svojho ľudu... a počul som ich krik... dobre poznám bolesti, ktorými trpia. A zostúpim, aby som ich oslobodil z ruky Egypťanov.“ (2. Mojž. 3:7, 8) Jehova so svojím ľudom súcitil, a preto ho vyslobodil z otroctva. V nasledujúcich storočiach, keď Izraeliti žili v Zasľúbenej krajine, útočili na nich nepriateľské národy. Ako na to Jehova reagoval? V Biblii sa píše, že „cítil ľútosť nad ich stenaním kvôli ich utláčateľom a tým, ktorí ich ustrkovali“. Znova pocítil súcit a pomohol im. Posielal k nim sudcov, aby ich zachraňovali z rúk nepriateľov. (Sud. 2:16, 18) w19.03 12:4 – 5

Prvé dve z desiatich prikázaní zakazovali uctievanie modiel a vyžadovali, aby Izraeliti uctievali výlučne Jehovu. (2. Mojž. 20:3–6) Tieto prikázania im Jehova nedal preto, že by z toho mal nejaké výhody. Boli na ich úžitok. Keď uctievali bohov iných národov, trpeli. No keď mu boli verní a správali sa jeden k druhému v súlade s jeho spravodlivými normami, tešili sa z jeho požehnania. (1. Kráľ. 10:4–9) Jehovu nemožno obviňovať z toho, keď tí, ktorí tvrdia, že mu slúžia, porušujú jeho normy a ubližujú jeho ľudu. Jehova nás miluje a vidí, keď znášame nespravodlivosť. Keď trpíme, súcití s nami oveľa viac než matka so svojím dieťaťom. Hoci niekedy nezasiahne okamžite, v určenom čase potrestá nekajúcnych hriešnikov, ktorí zaobchádzali s druhými nespravodlivo. w19.02 9:13 – 15

V týždňoch pred Pamätnou slávnosťou uvažujeme na zhromaždeniach viac o príklade Ježiša Krista a o tom, akú pokoru prejavil, keď za nás dal svoj život ako výkupné. Podnieti nás to, aby sme boli pokorní tak ako on a aby sme konali Jehovovu vôľu aj za náročných okolností. Zamýšľame sa napríklad nad tým, akú odvahu prejavil niekoľko dní pred svojou smrťou. Uvedomoval si, že jeho nepriatelia ho čoskoro budú ponižovať a biť a že ho popravia. (Mat. 20:17–19) Napriek tomu sa postavil tvárou v tvár smrti. Keď prišiel ten čas, svojim verným apoštolom, ktorí boli s ním v Getsemanskej záhrade, povedal: „Vstaňte, poďme. Hľa, môj zradca sa priblížil.“ (Mat. 26:36, 46) A keď prišiel ozbrojený dav, aby ho zatkol, vykročil dopredu, povedal, že je to on, koho hľadajú, a požiadal vojakov, aby apoštolom dovolili odísť. (Ján 18:3–8) Ježiš tak prejavil mimoriadnu odvahu. Dnes sa pomazaní kresťania a iné ovce snažia napodobňovať Ježišov príklad odvahy. w19.01 5:7 – 8

Podobne ako maliar kombinuje niekoľko krásnych farieb, aby namaľoval obraz, my musíme skombinovať niekoľko krásnych vlastností, aby sme boli mierni. Tými hlavnými sú pokora, podriadenosť, láskavosť a odvaha. Iba pokorní ľudia sa podriaďujú Božej vôli. Boh si okrem iného praje, aby sme boli láskaví. (Gal. 5:22) Keď konáme Božiu vôľu, Satan zúri. Preto nás mnohí ľudia, ktorí sú časťou Satanovho sveta, nenávidia, aj keď sme pokorní a láskaví. (Ján 15:18, 19) Vzoprieť sa Satanovi si teda vyžaduje odvahu. Opakom mierneho človeka je niekto, kto je pyšný, neovláda svoj hnev a neposlúcha Jehovu. To dokonale vystihuje Satana. Nie div, že nenávidí miernych ľudí. Je to tak preto, lebo ich dobré vlastnosti sú v úplnom protiklade k jeho osobnosti. A čo je pre Satana ešte horšie, dokazujú, že je klamár. Ako? Bez ohľadu na to, čo hovorí alebo robí, nemôže im zabrániť, aby slúžili Jehovovi. (Jób 2:3–5) w19.02 7:3 – 5

Jehova vedel, že obyvatelia Babylona sa budú báť. Na Babylon mala zaútočiť silná médo-perzská armáda. Jehova mal túto armádu použiť na to, aby svoj ľud vyslobodil z babylonského zajatia. (Iz. 41:2–4) Keď sa teda Babylončania a ľudia z ďalších národov dozvedeli, že sa približujú nepriatelia, dodávali si odvahu tým, že jeden druhému hovorili: „Buď silný.“ Vyrábali si tiež viac modiel, dúfajúc, že ich títo bohovia ochránia. (Iz. 41:5–7) Jehova v tom čase upokojil srdce židovských zajatcov, keď povedal: „Ty, Izrael, [na rozdiel od tvojich susedov] si môj služobník... Neznepokojuj sa, veď som tvoj Boh.“ (Iz. 41:8–10) Všimni si, že Jehova povedal: „Som tvoj Boh.“ Týmito slovami znova uistil svojich verných služobníkov, že na nich nezabudol a že sú stále jeho ľudom. Povedal im, že ich sám ponesie a zaobstará im únik. Tieto slová ich určite veľmi povzbudili. (Iz. 46:3, 4) w19.01 1:8

V Markovi 1:9–11 čítame o prvej z troch situácií, keď Jehova prehovoril z neba. Jehova povedal: „Ty si môj Syn, milovaný; schválil som ťa.“ Na Ježiša muselo hlboko zapôsobiť, keď počul svojho Otca, ako ho uisťuje, že ho miluje a dôveruje mu. Z Jehovových slov sa dozvedáme tri dôležité fakty o Ježišovi. Po prvé, Ježiš je jeho Syn. Po druhé, Jehova miluje svojho Syna. A po tretie, Jehova schválil svojho Syna. Slovami „ty si môj Syn“ Jehova vyjadril, že medzi ním a jeho milovaným Synom vznikol nový vzťah. Ježiš bol Božím Synom už v nebesiach. Pri krste ho však Jehova pomazal svätým duchom. Boh vtedy ukázal, že Ježiš je jeho pomazaným Synom a teraz má vyhliadku, že sa vráti do neba, aby sa stal Božím ustanoveným Kráľom a Veľkňazom. (Luk. 1:31–33; Hebr. 1:8, 9; 2:17) Z toho je zrejmé, prečo Jehova povedal pri Ježišovom krste: „Ty si môj Syn.“ (Luk. 3:22) w19.03 11:3 – 4

Zlé rady majú svoj pôvod už na počiatku ľudskej histórie, keď sa na scéne objavil Satan. Tento opovážlivý tvor, ktorý sa sám ustanovil za radcu, povedal Eve, že ona i jej manžel budú šťastnejší, ak budú žiť podľa vlastných predstáv. (1. Mojž. 3:1–6) Ale Satan to povedal zo sebeckých pohnútok. Chcel, aby Adam s Evou a ich budúce potomstvo poslúchali a uctievali jeho, a nie Jehovu. Ale všetko, čo mali, pochádzalo od Jehovu. Vďaka nemu mali jeden druhého, nádherný rajský domov a dokonalé telo so schopnosťou žiť navždy. Je smutné, že Adam a Eva neposlúchli Jehovu, a tak prišli o vzťah, ktorý s ním mali. Ako dobre vieš, výsledky boli tragické. Podobne ako odtrhnutý kvet pomaly vädne a potom uschne, aj oni začali starnúť a nakoniec zomreli. Následky ich hriechu znáša celé ich potomstvo. (Rim. 5:12) Napriek tomu väčšina ľudí nechce poslúchať Boha a žije si podľa vlastných predstáv. (Ef. 2:1–3) Výsledky takého správania jasne potvrdzujú pravdivosť dnešného denného textu. w18.12 3:3 – 4

Apoštol Pavol bol inteligentný a vzdelaný muž, ktorý hovoril minimálne dvomi jazykmi. (Sk. 5:34; 21:37, 39; 22:2, 3) Ale keď išlo o to, čo je správne a čo nesprávne, neriadil sa svetskou múdrosťou, ale Božím Slovom. (Sk. 17:2; 1. Kor. 2:6, 7) Vďaka tomu sa mu v službe dobre darilo a mohol sa tešiť na odmenu v podobe večného života. (2. Tim. 4:8) Je jasné, že Božie zmýšľanie je nadradené svetskému zmýšľaniu. Keď sa riadime biblickými zásadami, sme šťastní a dobre sa nám darí. Ale Jehova nám svoje zmýšľanie nevnucuje. „Verný a rozvážny otrok“ sa nesnaží ovládať naše myslenie a nerobia to ani zboroví starší. (Mat. 24:45; 2. Kor. 1:24) Každý z nás sa musí sám snažiť, aby zosúladil svoje zmýšľanie s Božím zmýšľaním. w18.11 4:12 – 13

Boh prostredníctvom proroka Izaiáša predpovedal, v akých podmienkach budú žiť Izraeliti po návrate do svojej domoviny. A jeho proroctvo sa naplnilo. Nemuseli bojovať ani sa nemuseli báť zvierat či ľudí, ktorí sa správajú ako zvieratá. Deti a starí ľudia sa cítili v bezpečí. (Iz 11:6–9; 35:5–10; 51:3) V tomto proroctve sa tiež uvádza, že celá zem – nielen izraelský národ – bude „naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more“. Izaiáš zopakoval predpoveď, že keď sa Izraeliti vrátia z babylonského zajatia, nebudú sa musieť báť útokov zo strany ľudí ani zvierat. V ich krajine mala byť hojnosť ovocia, pretože bola dobre zavlažovaná, rovnako ako to bolo kedysi v záhrade Eden. (1. Mojž. 2:10–14; Jer. 31:12) Malo sa toto proroctvo splniť iba na starovekých Izraelitoch? V Biblii sa neuvádza, že tí, ktorí sa vrátili zo zajatia, boli zázračne uzdravení. Napríklad slepí nezačali znovu vidieť. Preto môžeme očakávať, že tieto sľuby sa v doslovnom zmysle ešte len splnia. w18.12 1:11 – 12

Chodiť v pravde je neustály proces a dúfame, že po ceste pravdy budeme kráčať navždy. Ako si môžeme posilňovať odhodlanie žiť podľa pravdy? Študuj si vzácne pravdy z Božieho Slova a rozjímaj o nich. Pravidelne si na to vyhradzuj čas. Čím viac budeš študovať, tým viac si budeš pravdu ceniť a tým pevnejšie budeš rozhodnutý nikdy ju nepredať. V Prísloviach 23:23 čítame, že okrem pravdy si máme kúpiť aj „múdrosť a kázeň a porozumenie“. Nestačí len poznať pravdu z Biblie. Musíme ju uplatňovať v živote. Vďaka porozumeniu chápeme, že všetky Jehovove výroky sú vo vzájomnom súlade. A múdrosť nás podnecuje, aby sme žili podľa toho, čo sme sa naučili. Niekedy nás pravda aj napráva, lebo vďaka nej vidíme, v čom sa potrebujeme zlepšiť. Vždy sa snažme pohotovo reagovať na takéto usmerňovanie. Naprávanie má oveľa väčšiu hodnotu ako striebro. (Prísl. 8:10) w18.11 2:3, 13 – 14

Čo je tvojím najcennejším vlastníctvom? Bol by si ochotný vymeniť to za niečo, čo má menšiu hodnotu? Pre Jehovových služobníkov nie je ťažké nájsť odpoveď na tieto otázky. Naším najcennejším vlastníctvom je vzťah k Jehovovi a nevymenili by sme ho za nič na svete. Veľmi si ceníme aj pravdu z Biblie, lebo vďaka nej sme si vytvorili vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. (Kol. 1:9, 10) Jehova je náš Vznešený Učiteľ a prostredníctvom svojho Slova nás vyučuje mnohým veciam. Učí nás, aký je význam jeho mena a aké má príťažlivé vlastnosti. Objasňuje nám význam vynikajúceho opatrenia výkupného, ktoré láskavo zaobstaral prostredníctvom svojho Syna. Dáva nám spoznať aj pravdu o mesiášskom Kráľovstve a o nádeji na život v pozemskom raji. Učí nás tiež, ako máme žiť. Tieto biblické pravdy si veľmi ceníme, lebo vďaka nim si môžeme vytvoriť blízky vzťah k nášmu Stvoriteľovi. Nášmu životu dávajú zmysel. w18.11 1:1 – 2

Ľudia, ktorí klamú, v žiadnom prípade neoklamú Jehovu, pretože pred ním je „všetko... obnažené a odhalené“. (Hebr. 4:13) Napríklad Ananiáš a Zafíra si naplánovali, že oklamú apoštolov. Predali nejaký majetok a chceli na zbor urobiť dojem, akí sú štedrí. Preto apoštolom povedali, že im priniesli všetky peniaze, hoci to bola len časť z nich. Ale Jehova vedel, čo urobili, a za ich pokrytectvo ich potrestal. (Sk. 5:1–10) Ako sa Jehova pozerá na klamstvo? Nekajúcni zlomyseľní klamári budú spolu so Satanom uvrhnutí „do jazera ohňa“. Inými slovami, budú navždy zničení. (Zjav. 20:10; 21:8; Žalm 5:6) Vieme, že Jehova „nie je človek, aby luhal“ a že „je nemožné, aby... luhal“. (4. Mojž. 23:19; Hebr. 6:18) „Jehova nenávidí... falošný jazyk.“ (Prísl. 6:16, 17) Aby sme mohli získať jeho priazeň, musíme vždy hovoriť pravdu. w18.10 1:10 – 13

Predstav si, že ťa zamestnávateľ požiada, aby si prispel na blížiace sa oslavy súvisiace s falošným náboženstvom. Čo urobíš? Je múdre čakať, kým taká situácia nastane? Nebolo by lepšie zamyslieť sa už teraz, ako sa na také veci pozerá Jehova? Ak sa potom dostaneš do podobnej situácie, bude pre teba ľahšie povedať a urobiť to, čo je správne. Je tiež veľmi užitočné, keď si vopred premyslíme, ako zachovať vernosť v prípade nejakej naliehavej situácie. Je nám jasné, že rozhodne odmietame transfúziu krvi a jej štyri hlavné zložky. (Sk. 15:28, 29) Ale pri niektorých postupoch zahŕňajúcich použitie krvi musí každý kresťan urobiť osobné rozhodnutie založené na biblických zásadách. Kedy je najlepšie premyslieť si, čo by sme v takej situácii urobili? Keď sme už v nemocnici, možno máme bolesti a sme pod tlakom, aby sme sa rýchlo rozhodli? Určite nie. Najlepšie je pripraviť sa už teraz, keď môžeme preskúmať fakty, vyplniť právny dokument v otázkach zdravotnej starostlivosti a porozprávať sa so svojím lekárom. w18.11 5:5, 15 – 16

Jehova je láskavý Pastier, ktorý nás jemne drží vo svojom náručí a chráni pred nepriateľmi. Preto sa pred koncom tohto systému pozeráme do budúcnosti s dôverou. Neprestane sa o nás starať ani v rýchlo sa blížiacom veľkom súžení. (Zjav. 7:9, 10) Medzi nami sú mladí aj starší, zdraví i telesne postihnutí. Ale počas veľkého súženia nepodľahneme panike ani sa nebudeme triasť od strachu. Bude to presne naopak! V tom čase sa budeme riadiť Ježišovým nabádaním: „Vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.“ (Luk. 21:28) S rovnakou dôverou budeme hľadieť aj v ústrety Gógovmu útoku, keď na nás zaútočí koalícia mocných národov. (Ezech. 38:2, 14–16) Prečo môžeme mať takú dôveru? Lebo vieme, že Jehova sa nezmenil. Vždy bude starostlivým a ohľaduplným Záchrancom svojho ľudu. (Iz. 26:20) w18.09 4:15 – 16

Predstav si, ako Izraelitov povzbudilo, keď im Jehova ako národu povedal slová uvedené v dnešnom dennom texte. Aj dnes Jehova vrúcne miluje každého svojho služobníka, i teba. Všetkým, ktorí ho uctievajú prijateľným spôsobom, sľubuje: „Ako Ten mocný zachráni. Bude nad tebou jasať s plesaním.“ (Sof. 3:16, 17) Jehova sľubuje, že bude svojich služobníkov podporovať a utešovať vo všetkých ich trápeniach. Hovorí: „Budete nosení na boku a budete láskaní na kolenách. Ako muža, ktorého stále utešuje jeho matka, tak vás ja sám budem stále utešovať.“ (Iz. 66:12, 13) Len si predstav milujúcu matku, ktorá nesie na rukách svoje dieťatko alebo ho kolíše na kolenách. Tento obraz nás určite hreje pri srdci. Vidno, ako nežne a vrúcne Jehova miluje svojich služobníkov. Preto nikdy nepochybuj, že aj ty sám si preňho drahocenný a že ťa miluje. (Jer. 31:3) w18.09 2:6 – 7

Za čias izraelského národa boli často potrební dobrovoľníci. (2. Mojž. 36:2; Neh. 11:2) Rovnako je to aj dnes. Máme množstvo príležitostí, pri ktorých môžeme využiť svoj čas, prostriedky a schopnosti na pomoc našim bratom a sestrám. Keď sa dávame k dispozícii, prináša nám to radosť a Jehova nás za to požehná. Mnohí bratia a sestry, ktorí sa zapojili do stavebných projektov našej organizácie, si rozšírili okruh priateľov. Ako príklad si uveďme Margie, ktorá pracuje na výstavbe sál Kráľovstva už 18 rokov. Za ten čas si vzala pod svoje krídla niekoľko mladých sestier a poskytla im cenné školenie. Hovorí, že tieto projekty sú vynikajúcou príležitosťou na vzájomné duchovné povzbudenie. (Rim. 1:12) Priateľstvá, ktoré si na týchto stavbách vytvorila, jej veľmi pomáhali, keď v živote prechádzala ťažším obdobím. Zapojil si sa už do nejakého stavebného projektu našej organizácie? w18.08 4:9, 11

Keď Pavol písal tieto slová, Timotej mal krátko po 30. Napriek tomu ho poveril vážnymi úlohami. Bez ohľadu na to, v akej súvislosti dal Pavol túto radu, poučenie je jasné. Mladých bratov by sme nemali posudzovať len podľa veku. Veď aj náš Pán Ježiš Kristus mal len niečo vyše 30 rokov, keď na zemi vykonával svoju službu. V niektorých krajinách sa ľudia pozerajú na mladých mužov zvrchu. To by mohlo spôsobiť, že zboroví starší váhajú odporučiť mladého brata na služobného pomocníka alebo na staršieho, hoci spĺňa požiadavky. Ale všetci starší by si mali uvedomovať, že Biblia neuvádza, koľko rokov by mal mať brat, ktorého chcú navrhnúť na vymenovanie. (1. Tim. 3:1–10, 12, 13; Tít. 1:5–9) w18.08 2:15 – 16

Keď sa chceme múdro rozhodovať, potrebujeme spoľahlivé informácie. Preto by sme mali byť prieberčiví a starostlivo si vyberať, čo budeme čítať. (Fil. 4:8, 9) Bolo by stratou času, keby sme si prezerali pochybné internetové stránky alebo čítali neoverené správy, ktoré dostávame e-mailom. Mimoriadne dôležité je vyhýbať sa odpadlíckym stránkam, ktorých cieľom je uškodiť Božiemu ľudu a prekrútiť pravdu. Nespoľahlivé informácie vedú k zlým rozhodnutiam. Nikdy nepodceňuj nebezpečný účinok, ktorý majú zavádzajúce informácie na tvoju myseľ a srdce. Zamysli sa, akú škodu napáchali desiati z 12 vyzvedačov, ktorých Mojžiš vyslal prešpehovať Zasľúbenú krajinu, keď po návrate podali zlú správu. (4. Mojž. 13:25–33) Ich prehnaný a nepravdivý opis situácie spôsobil, že Boží ľud úplne stratil odvahu. (4. Mojž. 14:1–4, 6–10) Neoverili si fakty a neprejavili dôveru v Jehovu, ale rozhodli sa uveriť zlej správe. w18.08 1:4 – 5

Mnohí ľudia majú veľa pekných vlastností, a hoci neuctievajú Jehovu, žijú relatívne slušným životom. Možno aj ty máš takých známych. Znamená to, že sú pre teba dobrými spoločníkmi? Polož si otázku, aký vplyv bude mať vaše priateľstvo na tvoj vzťah k Jehovovi. Pomôžu ti ho skvalitniť? Na čo sa v živote zameriavajú? Rozprávajú takmer výlučne o móde, peniazoch, elektronike, zábave či iných hmotných veciach? Vyjadrujú sa kriticky na adresu druhých? Radi rozprávajú neslušné vtipy? Ježiš vhodne povedal: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ (Mat. 12:34) Ak zistíš, že máš priateľov, ktorí ohrozujú tvoj dobrý vzťah k Jehovovi, neváhaj s nimi obmedziť kontakt, alebo ak je to potrebné, úplne sa prestaň s nimi priateliť. (Prísl. 13:20) w18.07 3:11

Mojžiš mal 80 rokov, keď ho Jehova poveril, aby oslobodil izraelský národ z egyptského otroctva. (2. Mojž. 3:10) Mojžiš sa viackrát vyhováral. Ale Jehova bol k nemu trpezlivý. Dokonca mu dal moc konať zázraky. (2. Mojž. 4:2–9, 21) Mohol Mojžiša prinútiť, aby ho okamžite poslúchol. No namiesto toho bol k nemu trpezlivý a láskavý a uisťoval tohto skromného a pokorného muža, že bude s ním. Zapôsobil na Mojžiša tento ohľaduplný spôsob zaobchádzania? Určite. Stal sa vynikajúcim vodcom Božieho ľudu a zaobchádzal s Izraelitmi rovnako mierne a ohľaduplne, ako Jehova zaobchádzal s ním. Ak ti bola zverená určitá autorita, je veľmi dôležité, aby si napodobňoval Jehovu a bol k tým, o ktorých sa staráš, ohľaduplný, láskavý a trpezlivý. (Kol. 3:19–21; 1. Petra 5:1–3) Ak budeš napodobňovať Jehovu a väčšieho Mojžiša, Ježiša Krista, druhí sa budú na teba bez zábran obracať a budeš pre nich zdrojom občerstvenia. (Mat. 11:28, 29) w18.09 4:7 – 10

Aj my môžeme na druhých dobre pôsobiť, keď budeme k nim láskaví a prívetiví. Tak prispejeme k našej jednote. Ak sa ti to darí, zaslúžiš si pochvalu. Ale mohol by si sa „rozšíriť“, čiže lepšie sa zoznámiť s viacerými bratmi a sestrami v zbore? (2. Kor. 6:11–13) Ako môžeš prispieť k tomu, aby aj ľudia v tvojom okolí videli jasne žiariť pravdu z Božieho Slova? Tvoje láskavé slová i skutky si môžu všimnúť tvoji susedia, ktorí sa vďaka tomu začnú zaujímať o pravdu. Polož si otázky: Ako ma vnímajú moji susedia? Prispievam k dobrému vzhľadu celého okolia tak, že udržiavam svoj dom a pozemok uprataný a čistý? Pomáham ľuďom v susedstve? Opýtaj sa bratov a sestier, ako to zapôsobilo na ich príbuzných, susedov, spolupracovníkov alebo spolužiakov, keď sa k nim správali láskavo a dávali im dobrý príklad. Je veľmi pravdepodobné, že ti porozprávajú veľa pekných zážitkov. (Ef. 5:9) w18.06 4:13 – 14

Presne tak konali tí, ktorí zavraždili učeníka Štefana, a ďalší im podobní. (Sk. 6:8, 12; 7:54–60) Je ironické, že náboženskí fanatici, ktorí o sebe tvrdia, že uctievajú Boha, porušujú jeho zákony a dopúšťajú sa hrozných zločinov, ako je napríklad vražda. (2. Mojž. 20:13) Je zrejmé, že svedomie ich vedie nesprávnym smerom. Čo je potrebné urobiť, aby nás svedomie viedlo správne? Vieme, že zákony a zásady obsiahnuté v Božom Slove sú „užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti“. (2. Tim. 3:16) Preto by sme mali usilovne študovať Bibliu, rozjímať o tom, čo sme si v nej prečítali, a uplatňovať to v živote. Vďaka tomu sa učíme premýšľať tak ako Jehova a školíme si svedomie, ktoré nás bude spoľahlivo viesť. w18.06 3:3 – 4

Meč, ktorý používali rímski pešiaci v čase, keď Pavol napísal svoj list, bol asi 50 centimetrov dlhý a bol určený na boj zblízka. Rímski vojaci boli v boji úspešní aj preto, lebo každý deň so zbraňami trénovali. Pavol pripodobňuje Božie Slovo k meču od Jehovu. No musíme sa učiť obratne ho používať, keď obhajujeme svoju vieru alebo keď potrebujeme napraviť svoje zmýšľanie. (2. Kor. 10:4, 5; 2. Tim. 2:15) V našom duchovnom boji sa nemusíme báť ani Satana a démonov. Sú hroziví, ale nie neporaziteľní. A sú smrteľní. Už onedlho počas Kristovej tisícročnej vlády budú uväznení v stave úplnej nečinnosti a potom budú zničení. (Zjav. 20:1–3, 7–10) Poznáme svojho nepriateľa, jeho taktiku a jeho ciele. S Jehovovou pomocou môžeme obstáť! w18.05 4:15, 19 – 21

Adam určite vedel, že hady nemôžu hovoriť. A tak možno predpokladal, že s Evou hovoril prostredníctvom hada nejaký duchovný tvor. (1. Mojž. 3:1–6) Adam ani Eva o tomto duchovi nič nevedeli. A predsa sa Adam rozhodol obrátiť chrbtom k svojmu milujúcemu nebeskému Otcovi a pripojiť sa k tomuto neznámemu tvorovi, ktorý odporoval Božej vôli. (1. Tim. 2:14) Jehova začal ihneď odhaľovať informácie o tomto nepriateľovi, ktorý skazil Adama a Evu, a sľúbil, že nakoniec bude zničený. No upozornil aj na to, že táto duchovná bytosť bude nejaký čas bojovať proti tým, ktorí milujú Boha. (1. Mojž. 3:15) Jehova nám vo svojej múdrosti nikdy neprezradil osobné meno anjela, ktorý sa proti nemu vzbúril. Až 2 500 rokov po prvej vzbure ho označil opisným menom. (Jób 1:6) w18.05 3:1 – 2

Ak si bol niekedy sklamaný z reakcie ľudí v obvode, spomeň si na apoštola Pavla. Počas svojej asi 30-ročnej služby pomohol mnohým ľuďom stať sa Kristovými nasledovníkmi. (Sk. 14:21; 2. Kor. 3:2, 3) No len málo Židov dokázal podnietiť, aby prijali kresťanstvo. Väčšina z nich ho odmietla počúvať a niektorí ho dokonca prenasledovali. (Sk. 14:19; 17:1, 4, 5, 13) Ako sa Pavol cítil, keď videl ich nepriaznivú reakciu? Otvorene priznal: „Hovorím pravdu v Kristovi... že mám veľký zármutok a stálu bolesť v srdci.“ (Rim. 9:1–3) Prečo mal také pocity? Lebo miloval službu i ľudí. Na Židoch mu veľmi záležalo. Preto ho bolelo, keď odmietali Božie milosrdenstvo. Podobne ako Pavol, aj my zvestujeme ľuďom dobré posolstvo, lebo nám na nich záleží. (Mat. 22:39; 1. Kor. 11:1) w18.05 1:4 – 5

Pavol ukázal, že aj tí, ktorí povzbudzujú druhých, potrebujú byť posilnení. Kresťanom v Ríme napísal: „Túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar, aby vás posilnil, alebo skôr, aby sme sa navzájom povzbudili spoločnou vierou, vašou i mojou.“ (Rim. 1:11, 12, Jeruzalemská Biblia) Teda aj Pavol, ktorý vedel druhých mimoriadne povzbudiť, občas potreboval povzbudenie. (Rim. 15:30–32) Všetci, ktorí žijú obetavým spôsobom života, si zasluhujú pochvalu. Bratia a sestry, ktorí zostali slobodní, lebo berú vážne nabádanie vstupovať do manželstva „iba v Pánovi“, tvoria ďalšiu skupinu, ktorá si zaslúži povzbudenie. (1. Kor. 7:39) Povzbudenie potrebujú aj bratia a sestry, ktorí napriek prenasledovaniu alebo chorobe verne slúžia Jehovovi. (2. Tes. 1:3–5) w18.04 4:3 – 5