Máj

V posledných rokoch zažíva mnoho krajín prílev utečencov. Čo keby si sa naučil pozdrav v ich jazyku? Môžeš sa naučiť aj niekoľko viet, ktorými vzbudíš ich záujem o pravdu. A možno budeš mať príležitosť ukázať im našu stránku jw.org a rôzne videá a publikácie dostupné v ich jazyku. Jehova nám láskavo poskytuje všetko, čo potrebujeme, aby sme sa stali lepšími zvestovateľmi. Napríklad na zhromaždení Náš kresťanský život a služba dostávame praktické rady, ako prekonať obavy z vykonávania opätovných návštev a zavádzania biblických štúdií. Rodičia, učte svoje deti podávať komentáre vlastnými slovami, aby aj ony nechali svietiť svoje svetlo. Vďaka ich jednoduchým, úprimným slovám si už viacerí záujemcovia uvedomili, že našli biblickú pravdu. (1. Kor. 14:25) w18.06 4:7 – 9

Mali by sme pamätať na to, že kedysi sme boli všetci „cudzincami“ v tom zmysle, že sme nemali vzťah k Bohu. (Ef. 2:12) Ale Jehova nás k sebe pritiahol „šnúrami lásky“. (Hoz. 11:4; Ján 6:44) A Ježiš nás privítal, teda, obrazne povedané, otvoril nám dvere, aby sme sa stali súčasťou Božej rodiny. Keďže nás takto láskavo prijal, hoci sme nedokonalí, aj my by sme mali konať podobne a na nikoho by sme sa nemali pozerať zhora. Tento svet sa blíži k svojmu koncu, a tak sa dá očakávať, že ľudia budú stále viac nejednotní, plní predsudkov a nenávisti. (Gal. 5:19–21; 2. Tim. 3:13) Ale ako Boží služobníci sa snažíme riadiť „múdrosťou zhora“, ktorá „nerobí stranícke rozdiely“ a pôsobí pokoj. (Jak. 3:17, 18) Radi nadväzujeme priateľstvá s ľuďmi z iných krajín, spoznávame inú kultúru a možno sa učíme aj cudzie jazyky. Keď to robíme, náš pokoj je ako rieka a naša spravodlivosť ako morské vlny. (Iz. 48:17, 18) w18.06 2:18 – 19

Rímsky vojak, ktorý nebol obutý, nebol pripravený na vojenský pochod. Jeho obuv podobnú sandálom tvorili tri kožené časti, ktoré boli spojené tak, aby poskytovali nohe dobrú oporu. Táto obuv bola odolná i pohodlná. Kým v skutočnej obuvi pochodovali rímski vojaci do vojny, obrazná obuv pomáha kresťanom oznamovať posolstvo pokoja. (Iz. 52:7; Rim. 10:15) No hovoriť o pravde, keď vznikne príležitosť, si vyžaduje odvahu. „Bál som sa vydávať svedectvo spolužiakom,“ hovorí 20-ročný Bo. „Myslím, že som sa hanbil. Keď si na to dnes spomeniem, nechápem, prečo som sa tak cítil. Teraz s radosťou zvestujem ľuďom vo svojom okolí.“ Mnohí mladí zistili, že keď sú dobre pripravení oznamovať dobré posolstvo, cítia pri tom väčšiu istotu. w18.05 4:9 – 11

Večer pred svojou smrťou Ježiš povedal apoštolom: „Svoj pokoj vám dávam.“ (Ján 14:27) Ako nám Kristov pokoj, tento vzácny dar, pomáha prinášať úrodu? Keď vytrvávame v službe, pociťujeme trvalý vnútorný pokoj, lebo vieme, že sa páčime Jehovovi i Ježišovi. (Žalm 149:4; Rim. 5:3, 4; Kol. 3:15) Ježiš chcel, aby jeho apoštoli zažívali radosť a aby „bola [ich] radosť úplná“. Potom im vysvetlil, že je dôležité, aby prejavovali obetavú lásku. (Ján 15:11–13) Ďalej im povedal: „Nazval som vás priateľmi.“ Priateľstvo s Ježišom bolo pre apoštolov vzácnym darom. Ako si mohli tento blízky vzťah udržať? Ježiš im vysvetlil, čo majú robiť, keď im povedal, „aby... išli ďalej a stále prinášali ovocie“. (Ján 15:14–16) Asi dva roky predtým im dal tento pokyn: „Keď pôjdete, zvestujte a hovorte: ‚Nebeské kráľovstvo sa priblížilo.‘“ (Mat. 10:7) Inými slovami, tesne pred svojou smrťou ich povzbudil, aby vytrvalo pokračovali v službe. (Mat. 24:13; Mar. 3:14) w18.05 2:15 – 16

Milí mladí, zamerajte sa na službu Jehovovi a dávajte si duchovné ciele. Iní mladí v tvojom veku sa pravdepodobne zameriavajú hlavne na to, aby si užívali, ako sa len dá. Je možné, že ťa budú presviedčať, aby si si aj ty užíval. Skôr či neskôr sa budeš musieť rozhodnúť, či vytrvalo pôjdeš za svojím cieľom. Nedaj sa svojimi rovesníkmi odhovoriť. Existuje viacero spôsobov, ako odolávať tlaku rovesníkov. Napríklad vyhýbaj sa situáciám, v ktorých by si sa mohol ocitnúť v pokušení. (Prísl. 22:3) Okrem toho si pripomínaj, aké trpké následky by si musel znášať, keby si robil nesprávne veci. Pomôže ti aj to, keď pokorne uznáš, že potrebuješ radu. Ak ti rodičia a iní duchovne zrelí bratia a sestry chcú poradiť, buď ochotný to prijať. (1. Petra 5:5, 6) Si natoľko pokorný, aby si prijal múdru radu? w18.04 5:14 – 16

V posolstve, ktoré Ježiš adresoval niektorým zborom v Malej Ázii, vyjadril pochvalu za skutky, ktoré vykonávali jeho nasledovníci. Napríklad jeho posolstvo zboru v Tyatíre sa začína slovami: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ (Zjav. 2:19) Ježiš ich pochválil nielen za to, že robia pre Jehovu viac, ale aj za vlastnosti, ktoré ich k tomu podnecovali. A hoci niektorí členovia tohto zboru potrebovali naprávanie, Ježiš ich na začiatku i na záver povzbudil. (Zjav. 2:27, 28) Zamysli sa nad tým, akú autoritu má Ježiš ako Hlava kresťanského zboru. Nemusí nám ďakovať za prácu, ktorou nás poveril. Napriek tomu nás chváli. Dáva tým vynikajúci príklad všetkým zborovým starším. w19.02 8:10

Vedúci zbor v prvom storočí povzbudzoval nielen tých, ktorí sa starali o zbory, ale aj všetkých kresťanov. Napríklad poslal za Filipom dvoch svojich členov Petra a Jána, ktorí sa modlili, aby noví veriaci dostali svätého ducha. (Sk. 8:5, 14–17) Určite si vieme predstaviť, že takáto podpora bola pre Filipa i pre novoobrátených kresťanov veľkým zdrojom povzbudenia. V súčasnosti vedúci zbor Jehovových svedkov poskytuje povzbudenie členom rodiny Bétel, pracovníkom v zvláštnej službe celým časom a všetkým bratom a sestrám na celom svete. Výsledok je rovnaký ako v prvom storočí – cítime radosť z povzbudenia. Vedúci zbor chce povzbudiť aj tých, ktorí opustili pravdu, aby sa vrátili k Jehovovi. Preto v roku 2015 vydal brožúru Vráť sa k Jehovovi, určenú práve im. w18.04 3:18 – 20

Ľudia si možno myslia, že čím viac slobody majú, tým je to pre nich lepšie. Ale pravda je taká, že bezhraničná sloboda je dvojsečná zbraň. Už samotná predstava, ako by svet vyzeral, keby neexistovali žiadne obmedzenia, v nás vyvoláva zdesenie. V jednej encyklopédii sa uvádza: „Každá organizovaná spoločnosť si vytvára zložitý systém zákonov, ktorý definuje slobody a obmedzenia.“ (The World Book Encyclopedia) Slovo „zložitý“ je v tomto prípade naozaj výstižné. Len si pomysli na to množstvo zákonov, ktoré ľudia vytvorili, a na kvantum právnikov a sudcov potrebných na to, aby tieto zákony vysvetľovali a zabezpečovali ich dodržiavanie. Na to, aby sme boli skutočne slobodní, musíme podľa Ježiša splniť dve podmienky. Po prvé prijať pravdu, ktorú vyučoval, a po druhé stať sa jeho nasledovníkmi. Keď to urobíme, získame pravú slobodu. Od čoho budeme oslobodení? Ježiš to vysvetlil: „Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu... Ak vás oslobodí Syn, budete skutočne slobodní.“ (Ján 8:34, 36) w18.04 1:13, 14

Sme radi, keď sa druhí zaujímajú o naše pocity a chcú, aby sa nám darilo. Napríklad snažia sa vžiť do našej situácie a predstaviť si, ako sa cítime a o čom premýšľame. Všimnú si, čo by sme potrebovali, a ponúknu nám pomoc, niekedy ešte skôr, ako o ňu poprosíme. Takýchto empatických ľudí si veľmi ceníme. Sme kresťania, a preto všetci chceme byť empatickí, čiže súcitní. No nie je to vždy ľahké. Jeden z dôvodov je, že sme nedokonalí. (Rim. 3:23) Preto musíme bojovať proti vrodenému sklonu myslieť v prvom rade na seba. Niektorých z nás ovplyvnila zlá výchova alebo nejaký nepríjemný zážitok, a preto môže byť pre nás ťažké byť empatickí. A vplývajú na nás aj ľudia v našom okolí. V týchto posledných dňoch sa väčšina z nich nezaujíma o pocity druhých. Skôr „milujú samých seba“. (2. Tim. 3:1, 2) No keď budeme napodobňovať Jehovu a Ježiša, budeme k druhým súcitnejší. w19.03 12:1 – 3

Posledné z desiatich prikázaní zakazovalo žiadostivosť, čiže nesprávnu túžbu po niečom, čo patrí niekomu inému. (5. Mojž. 5:21; Rim. 7:7) Jehova dal Izraelitom tento zákon preto, aby sa naučili niečo dôležité. Mali si chrániť srdce, to znamená myšlienky a túžby. Vie, že nesprávne skutky pramenia z nesprávnych myšlienok a túžob. Do tejto pasce padol aj kráľ Dávid. Hoci to bol dobrý človek, pri jednej príležitosti zatúžil po manželke iného muža. Jeho žiadosť viedla k tomu, že sa dopustil hriechu. (Jak. 1:14, 15) Dopustil sa s ňou cudzoložstva, snažil sa oklamať jej manžela a potom ho dal zabiť. (2. Sam. 11:2–4; 12:7–11) Jehova nás neposudzuje len podľa vonkajšieho zdania. Vidí do nášho srdca, vie, akí sme v skutočnosti. (1. Sam. 16:7) Žiadnu myšlienku, túžbu ani skutok pred ním neskryjeme. Zameriava sa na naše dobré stránky a pomáha nám, aby sme si ich rozvíjali. Ale chce, aby sme rozpoznali nesprávne myšlienky a prestali sa nimi zaoberať skôr, ako sa dopustíme niečoho zlého. (2. Par. 16:9; Mat. 5:27–30) w19.02 9:9, 11

V Biblii sa o Mojžišovi píše, že „bol ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojž. 12:3) Znamená to, že bol slabý, nerozhodný a bál sa stáť si za svojím presvedčením? Tak by možno niekto opísal mierneho človeka. Takáto predstava však nie je správna. Mojžiš mal vnútornú silu, bol to rozhodný a odvážny Boží služobník. S Jehovovou pomocou sa postavil proti mocnému egyptskému panovníkovi, viedol asi trojmiliónový národ cez púšť a pomáhal Izraelitom zvíťaziť nad nepriateľmi. My nezažívame také ťažkosti ako Mojžiš. Ale každý deň sa stretávame so situáciami, keď je pre nás ťažké zostať mierni. Máme však silnú motiváciu, aby sme si túto vlastnosť rozvíjali. Jehova sľubuje, že „mierni... budú vlastniť zem“. (Žalm 37:11) Povedal by si o sebe, že si mierny? Povedali by to o tebe druhí? w19.02 7:1 – 2

Ľudia dostali svedomie ako dar. Mali ho už prví ľudia v záhrade Eden. Keď porušili Boží zákon, skryli sa, z čoho vidno, že ich trápilo svedomie. Ľudia so slabo vyškoleným svedomím sa podobajú lodi, ktorá sa riadi pokazeným kompasom. Vydať sa na plavbu bez presného kompasu môže byť riskantné. Vzdušné a morské prúdy by mohli loď ľahko vychýliť z kurzu. Ale vďaka spoľahlivému kompasu môže kapitán viesť loď správnym smerom. Naše svedomie je akýmsi morálnym kompasom. Je to náš vnútorný zmysel pre to, čo je správne a čo nesprávne, a môže nás viesť správnym smerom. Ale aby nás svedomie mohlo spoľahlivo viesť, musíme si ho školiť. Keby sme to nerobili, nevarovalo by nás pred nesprávnym konaním. (1. Tim. 4:1, 2) Mohlo by nás dokonca presvedčiť, že „zlé je dobré“. w18.06 3:1 – 3

Tento svet propaguje svoje názory a postoje aj menej nápadnými spôsobmi. Musíme sa ich naučiť rozpoznať a odmietať. Napríklad správy v médiách sú niekedy predkladané tak, aby vykresľovali určité politické názory v pozitívnom svetle. Niektoré články opisujú príbehy zo života, v ktorých sú vyzdvihované svetské ciele a úspechy. Aj niektoré filmy a knihy podsúvajú postoj „najprv ja“ alebo „rodina na prvom mieste“, ktoré sa môžu zdať celkom rozumné, príťažlivé a dokonca správne. Ale takýto postoj je v rozpore s Bibliou, ktorá učí, že ak máme mať šťastnú rodinu a zdravú sebaúctu, je dôležité milovať Jehovu viac ako kohokoľvek iného. (Mat. 22:36–39) To neznamená, že sa nemôžeme tešiť z vhodnej zábavy. Mali by sme si však klásť otázky: Dokážem rozpoznať svetské zmýšľanie aj v menej nápadnej podobe? Chránim svoje deti i seba pred vplyvom svetského zmýšľania tak, že vyberám, na čo sa budeme pozerať alebo čo budeme čítať? Pomáham svojim deťom, aby sa nedali ovplyvniť svetskými názormi, ale osvojili si Jehovov pohľad na veci? w18.11 4:18 – 19

To, že je s nami, dáva najavo tak, že sa o nás veľmi zaujíma a že nás miluje. Všimni si, ako vyjadruje svoje nežné a hlboké city k nám: „Bol si v mojich očiach drahocenný, bol si považovaný za hodného cti, a sám som si ťa zamiloval.“ (Iz. 43:4) Žiadna sila vo vesmíre nemôže Jehovu prinútiť, aby prestal milovať svojich služobníkov. Jeho verná láska k nám je neotrasiteľná. (Iz. 54:10) Jehova nesľubuje, že odstráni ťažkosti, ktoré nám komplikujú život. Nepripustí však, aby sme sa v „riekach“ problémov utopili alebo aby nám „plamene“ skúšok spôsobili trvalú škodu. Uisťuje nás, že v takýchto náročných situáciách bude s nami a prevedie nás nimi. Ako to urobí? Pomôže nám, aby sme sa nebáli a zostali mu verní, a to dokonca tvárou v tvár smrti. (Iz. 41:13; 43:2) Keď budeme dôverovať Božiemu sľubu „budem s tebou“, aj my budeme v skúškach odvážni a silní. w19.01 1:4 – 6

Ak si mladý, možno aj teba učitelia, výchovní poradcovia a iní povzbudzujú, aby si šiel na vysokú školu alebo aby si sa usiloval o úspešnú kariéru. Ale Jehova ti radí niečo iné. Chce, aby si sa v škole dobre učil a potom bol schopný uživiť sa. (Kol. 3:23) Zároveň však vie, že ako mladý človek musíš robiť dôležité rozhodnutia, ktoré ovplyvnia tvoju budúcnosť. Preto ti dáva múdre rady, vďaka ktorým môžeš žiť tak, aby si mu v tomto čase konca robil radosť. (Mat. 24:14) Jehova vie, čo sa stane s dnešným svetom a ako blízko je koniec. (Iz. 46:10; Mat. 24:3, 36) Okrem toho ťa dobre pozná. Vie, vďaka čomu budeš šťastný a čo by viedlo k tomu, že budeš nešťastný. Ľudské rady sa môžu zdať dobré, ale ak nie sú založené na Božom Slove, nie sú ani trochu múdre. w18.12 3:1 – 2

Boh podnietil Dávida, aby zapísal proroctvo uvedené v dnešnom dennom texte. Napísal aj, že v tom čase budú „mierni... vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja“. Dávid tiež zapísal toto proroctvo: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ (Žalm 37:11, 29; 2. Sam. 23:2) Ako podľa teba vnímali tieto sľuby ľudia, ktorí chceli konať Božiu vôľu? Mohli z nich vyvodiť jednoduchý záver: ak majú žiť na zemi len spravodliví ľudia, znamená to, že bude obnovený raj, ktorý bol kedysi v záhrade Eden. Väčšina Izraelitov, ktorí tvrdili, že sú Božími služobníkmi, sa časom odvrátila od Jehovu a od pravého uctievania. Boh preto dovolil, aby si Babylončania podmanili jeho ľud, zničili ich krajinu a mnohých odviedli do vyhnanstva. (2. Par. 36:15–21; Jer. 4:22–27) Boží proroci však predpovedali, že po 70 rokoch sa Izraeliti vrátia do svojej domoviny. Tieto proroctvá sa splnili a majú veľký význam aj pre nás, pretože očakávame, že sa splnia, keď bude znovu na zemi raj. w18.12 1:9 – 10

Mnohé svetské rady sa nezhodujú s biblickým učením. Sú však rady, ktoré dáva svet, praktickejšie než biblické rady? Ježiš povedal: „Múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami.“ (Mat. 11:19) Je pravda, že svet dosiahol značný technologický pokrok. Napriek tomu nie je schopný odstrániť závažné problémy, pre ktoré ľudia nemôžu byť šťastní, napríklad vojny, rasizmus a zločinnosť. A k čomu vedie povoľný postoj k morálke? Mnohí ľudia uznávajú, že taký postoj neprispieva k šťastnému rodinnému životu, ale vedie k rozpadu rodín, chorobám a ďalším problémom. Na druhej strane kresťania, ktorí sa pozerajú na veci rovnako ako Boh a zachovávajú mravnú čistotu, sa tešia z lepších rodinných vzťahov, lepšieho zdravia a celosvetovej jednoty. (Iz. 2:4; Sk. 10:34, 35; 1. Kor. 6:9–11) Nie je to dôkaz, že Jehovovo zmýšľanie je nadradené zmýšľaniu tohto sveta? w18.11 4:8 – 10

Určite sa veľmi snažíme byť k príbuzným priateľskí a udržiavať s nimi dobré vzťahy. No nemôžeme porušovať Božie normy, aby sme im vyhoveli. Hoci sa snažíme dobre vychádzať s členmi rodiny, za priateľov si vyberáme len tých, ktorí milujú Jehovu. Každý, kto chce žiť v súlade s pravdou, musí byť svätý. (Iz. 35:8; 1. Petra 1:14–16) Keď sme spoznávali pravdu, všetci sme museli urobiť nejaké zmeny, aby sme žili podľa Božích spravodlivých noriem. A niektorí z nás museli urobiť radikálne zmeny. Bez ohľadu na to, aké zmeny to boli, nikdy by sme nemali vymeniť svoj čistý a svätý spôsob života za morálne bahno tohto sveta. Ako môžeme odolávať pokušeniu dopustiť sa nemravného konania? Rozjímajme o tom, akú vysokú cenu Jehova zaplatil, aby sme boli svätí – drahocennú krv svojho Syna, Ježiša Krista. (1. Petra 1:18, 19) Ak chceme zostať v Jehovových očiach čistí, mali by sme stále pamätať na hodnotu Ježišovej výkupnej obete a zo srdca si ju ceniť. w18.11 2:10 – 11

Mnohí služobníci celým časom, ktorým sa zmenili okolnosti, môžu dosvedčiť, že vnútorný pokoj si zachovali práve vďaka tomu, že sa zamerali na službu. Z ich príkladu vidíme, že ak robíme všetko, čo nám okolnosti dovoľujú, a s dôverou čakáme na Jehovu, zachováme si vnútorný pokoj. Keď sa prispôsobíme zmeneným okolnostiam, časom si dokonca uvedomíme, že sme si posilnili vzťah k Jehovovi. Život nám môže priniesť nečakané zmeny. Možno dostaneme novú úlohu v organizácii, postihnú nás zdravotné ťažkosti alebo sa nám zmení situácia v rodine. Buďme si istí, že Jehova sa o nás zaujíma a v pravý čas nám pomôže. (Hebr. 4:16; 1. Petra 5:6, 7) Dovtedy sa snažme robiť vo svojej situácii všetko, čo môžeme. Prosme nášho milujúceho nebeského Otca o pomoc a úplne sa naňho spoliehajme. Tak si aj napriek zmeneným okolnostiam zachováme vnútorný pokoj. w18.10 4:17, 19, 22

Biblia obsahuje mnoho príkladov, ako ohľaduplne Jehova zaobchádza so svojimi služobníkmi. Napríklad, zamysli sa nad tým, ako láskavo Jehova pomohol mladému Samuelovi, aby oznámil prísny rozsudok veľkňazovi Élimu. Píše sa o tom v 1. Samuelovej 3:1–18. Jehovov Zákon nariaďoval deťom, aby mali úctu k vekovo starším, najmä k tým s určitou autoritou. (2. Mojž. 22:28; 3. Mojž. 19:32) Vieš si predstaviť, že by Samuel išiel ráno za Élim a odvážne mu tlmočil Boží prísny rozsudok? Pravdepodobne nie. Správa hovorí, že „sa bál povedať Élimu videnie“. Ale Boh dal Élimu jasne na vedomie, že Samuela volá on. A tak Éli prikázal Samuelovi, aby pred ním neskrýval ani „jedno slovo“. Samuel poslúchol a všetko mu vyrozprával. Jeho slová boli v súlade s posolstvom, ktoré Éli dostal už predtým. (1. Sam. 2:27–36) Z tejto správy sa dozvedáme, aký je Jehova ohľaduplný a múdry. w18.09 4:2, 4 – 5

V dnešnej spoločnosti sa klamstvo stalo súčasťou bežného života. V článku „Prečo klameme“ v časopise National Geographic sa uvádza: „Lož sa stala hlboko zakorenenou črtou ľudskej osobnosti.“ Ľudia klamú najčastejšie preto, aby sa pred niečím ochránili alebo aby sa ukázali v lepšom svetle. Klamú, aby zatajili vlastné chyby a priestupky alebo aby získali finančné či osobné výhody. V článku sa ďalej píše: „Bez mihnutia oka klameme v malých i vo veľkých veciach, či už cudzím ľuďom, spolupracovníkom, priateľom, alebo členom rodiny.“ K čomu vedie všetko to klamstvo? K strate dôvery a zničeným vzťahom. Dávid povedal Jehovovi v modlitbe: „Našiel si potešenie v pravdivosti vo vnútri.“ (Žalm 51:6) Vedel, že pravdovravnosť vychádza zo srdca, z nášho vnútra. Praví kresťania vždy hovoria „pravdivo jeden s druhým“. Zech. 8:16. w18.10 1:4, 9 – 10, 19

Keď Izraeliti vyšli v roku 1513 pred n. l. z Egypta, mohlo ich byť viac ako tri milióny. Tento národ sa skladal z troch až štyroch generácií a boli medzi nimi deti, vekovo starší a nepochybne aj mnohí chorí a postihnutí. Vyviesť taký nesmierny zástup z Egypta bola náročná úloha, ktorá si vyžadovala chápavého a ohľaduplného vodcu. Jehova bol takýmto Vodcom a ako prostredníka použil Mojžiša. Vďaka tomu sa Izraeliti mohli cítiť v bezpečí, hoci opúšťali Egypt, ktorý bol dovtedy ich jediným domovom. (Žalm 78:52) Čo Jehova urobil, aby sa jeho ľud cítil v bezpečí? Postaral sa napríklad o to, aby vyšli z Egypta dobre zorganizovaní „v bojovom šíku“. (2. Mojž. 13:18) Toto usporiadanie bolo pre Izraelitov dôkazom, že Boh má situáciu pevne v rukách. Okrem toho im poskytol viditeľný dôkaz o svojej prítomnosti – „oblak vo dne a... svetlo ohňa“ v noci. (Žalm 78:14) Akoby im hovoril: Nebojte sa, som s vami. Budem vás viesť a ochraňovať. w18.09 4:11 – 12

Aj niektorí verní Boží služobníci v minulosti boli takí strápení, že chceli zomrieť. Napríklad užialený Jób nemal chuť ďalej žiť a povzdychol si: „Mám toho dosť!“ (Jób 7:16, Slovenský ekumenický preklad) Alebo Jonáš, ktorý bol sklamaný z toho, ako sa veci vyvinuli, povedal: „A teraz, prosím, ó, Jehova, odním odo mňa moju dušu, veď zomrieť je pre mňa lepšie ako byť nažive.“ (Jon. 4:3) Dokonca aj verný prorok Eliáš sa v určitom momente modlil, aby zomrel: „Už dosť! Teraz odním moju dušu, Jehova.“ (1. Kráľ. 19:4) Jehova však týchto oddaných služobníkov miloval a chcel, aby žili. Neodsúdil ich za to, ako sa cítia, ale s láskou ich povzbudil, aby znovu získali chuť do života a ďalej mu verne slúžili. w18.09 2:4

Boží spolupracovníci sú známi svojou pohostinnosťou. Slovo, ktoré sa v Kresťanských gréckych Písmach prekladá ako „pohostinnosť“, doslova znamená „láskavosť k cudzincom“. (Hebr. 13:2) V Božom Slove nachádzame viacero správ, z ktorých sa učíme prejavovať takúto lásku. (1. Mojž. 18:1–5) Preto je dobré, keď využívame príležitosti, aby sme druhým pravidelne pomáhali, či už sú to naši „príbuzní vo viere“, alebo nie. (Gal. 6:10) S Jehovom spolupracuješ aj tak, že prejavuješ pohostinnosť služobníkom celým časom. (3. Jána 5, 8) Sú to vynikajúce príležitosti na vzájomné povzbudenie. (Rim. 1:11, 12) Bratia nachádzajú v Božom Slove povzbudenie, aby sa usilovali o výsady v zbore. (1. Tim. 3:1, 8, 9; 1. Petra 5:2, 3) Tí, ktorí sa takto dávajú k dispozícii, chcú druhým pomáhať v praktickom i v duchovnom ohľade. (Sk. 6:1–4) Bratia, ktorí vykonávajú potrebné úlohy v zbore, môžu potvrdiť, že služba druhým je zdrojom veľkej radosti. w18.08 4:6 – 7, 10

Hoci Timotej mal v zbore určitú mieru autority, mal sa k starším bratom správať súcitne a s úctou. Do akej miery by sme sa mali riadiť touto zásadou? Čo ak niektorý vekovo starší člen zboru úmyselne hreší alebo obhajuje niečo, čo sa Jehovovi nepáči? Mali by sme to prehliadať? Jehova nesúdi podľa vonkajšieho vzhľadu ani netoleruje úmyselný hriech len preto, že sa ho dopúšťa niekto vekovo starší. Všimnime si zásadu zapísanú v Izaiášovi 65:20: „Na hriešnika, hoci storočného, bude zvolávané zlo.“ Podobnú zásadu nachádzame aj v Ezechielovom videní. (Ezech. 9:5–7) Preto by nám malo najviac záležať na tom, aby sme prejavovali úctu Pradávnemu dní, teda Jehovovi. (Dan. 7:9, 10, 13, 14) Potom sa nebudeme obávať dať radu niekomu, kto ju potrebuje, a to bez ohľadu na jeho vek. (Gal. 6:1) w18.08 2:13 – 14

Všetci praví kresťania by si mali rozvíjať schopnosť overovať si informácie a robiť správne závery. (Prísl. 3:21–23; 8:4, 5) Ale Satan a tento svet sa snažia pokriviť naše zmýšľanie. Keby sme si spomínanú schopnosť nerozvíjali, ľahko by sme sa stali ich obeťou. (Ef. 5:6; Kol. 2:8) Je logické, že k správnemu záveru dokážeme dospieť len vtedy, ak poznáme všetky fakty. Dnes sme priam zasypaní informáciami. Internetové stránky, televízia a iné masovokomunikačné prostriedky prezentujú zdanlivo nekonečné množstvo názorov. Mnohí z nás sú zaplavení aj e-mailami, esemeskami a správami od priateľov a známych, ktorí nás chcú v dobrom úmysle o niečom informovať. Iní ľudia úmyselne šíria nepravdivé správy a skreslené informácie. Preto máme opodstatnené dôvody, aby sme boli veľmi opatrní a starostlivo si overili všetko, čo sa k nám dostane. w18.08 1:1, 3

Keď nastal čas, aby sa Boží Syn narodil ako človek, Jehova vybral pokornú mladú ženu Máriu, aby sa stala matkou tohto výnimočného dieťaťa. Žila v bezvýznamnom meste Nazaret, ďaleko od Jeruzalema a jeho veľkolepého chrámu. (Luk. 1:26–33, 46–55) Bola duchovne zmýšľajúcim človekom, čo sa neskôr prejavilo aj pri rozhovore s jej príbuznou Alžbetou. (Luk. 1:46–55) Jehova si všímal Máriu a za jej vernosť ju odmenil nečakaným spôsobom. Keď sa Ježiš narodil, Jehova neoznámil túto radostnú správu nijakému významnému hodnostárovi ani panovníkovi v Jeruzaleme či v Betleheme. Poslal anjelov, aby sa zjavili obyčajným pastierom, ktorí pásli ovce pri Betleheme. (Luk. 2:8–14) Neskôr títo pastieri navštívili novonarodené dieťatko. (Luk. 2:15–17) Máriu a Jozefa iste veľmi milo prekvapilo, keď videli, akým spôsobom Jehova prejavil dieťatku svoje uznanie. w18.07 1:11 – 12

Prečo sa Jehova rozhneval na Šalamúna? Biblia hovorí: „Lebo sa jeho srdce odklonilo od Jehovu... ktorý sa mu dvakrát zjavil. A v tejto veci mu prikázal, aby nechodil za inými bohmi; nedodržal však to, čo prikázal Jehova.“ Následkom toho Šalamún stratil Božiu priazeň a podporu. Následníci jeho trónu zdedili po ňom už len rozdelené kráľovstvo a po celé generácie ich stíhalo jedno nešťastie za druhým. (1. Kráľ. 11:9–13) Z varovného príkladu kráľa Šalamúna vyplýva, že ak by sme sa priatelili s tými, ktorí nechápu alebo neuznávajú biblické zásady, mohli by sme veľmi ohroziť svoju duchovnosť. Niektorí z nich možno chodia na zhromaždenia, ale sú duchovne slabí. Alebo možno sú to ľudia, ktorí neuctievajú Jehovu, napríklad naši príbuzní, susedia, spolupracovníci alebo spolužiaci. Ak naši blízki priatelia nežijú v súlade s Jehovovými normami, vystavujeme sa nebezpečenstvu, že časom stratíme dobrý vzťah k Bohu. w18.07 3:9 – 10

Satan sa snaží pôsobiť na našu myseľ aj prostredníctvom filmov a televíznych programov. Dobre vie, že príbehy zďaleka neslúžia len na to, aby nás pobavili. Chce, aby sme mysleli, cítili a správali sa tak ako postavy v príbehoch. Aj Ježiš vyučoval pomocou príbehov. Spomeňme si napríklad na podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi alebo o synovi, ktorý odišiel z domu a premrhal svoje dedičstvo. (Mat. 13:34; Luk. 10:29–37; 15:11–32) Avšak tí, ktorí sú ovplyvnení Satanovým zmýšľaním, využívajú príbehy na to, aby nás skazili. Na jednej strane chceme byť vyrovnaní, lebo niektoré filmy a televízne programy sú zábavné a poučné a nemusia skaziť našu myseľ. No na druhej strane musíme byť opatrní. Pri výbere zábavy by si si mal položiť otázku: Propaguje tento film predstavu, že nie je nič zlé na tom, keď človek podľahne telesným žiadostiam? (Gal. 5:19–21; Ef. 2:1–3) Čo by si mal robiť, keď zistíš, že nejaký program propaguje satanské názory? Vyhni sa mu rovnako, ako keby išlo o nákazlivú chorobu. w19.01 3:6 – 7

Tak ako prilba chráni mozog vojaka, „nádej na záchranu“ ochraňuje našu myseľ, čiže našu schopnosť premýšľať. (1. Tes. 5:8; Prísl. 3:21) Ako by nás Satan mohol priviesť k tomu, že by sme si prilbu zložili z hlavy? Zamyslime sa, čo urobil v prípade Ježiša. Satan určite vedel, že Ježiš má nádej, že nakoniec bude vládcom celého ľudstva. No Ježiš musel čakať na Jehovov ustanovený čas. A ešte predtým mal trpieť a zomrieť. Tak Satan ponúkol Ježišovi možnosť naplniť túto nádej skôr. Navrhol mu, že ak sa mu raz pokloní, môže mať všetko a hneď. (Luk. 4:5–7) Podobne je to aj dnes. Satan vie, že Jehova nám ponúka hmotný blahobyt v novom svete. Ale dovtedy musíme čakať a aj pretrpieť nejaké ťažkosti. A tak nám Satan ponúka lákavé možnosti, ako sa tešiť z takého života už teraz. Chce, aby sme sa usilovali hlavne o hmotné veci a snažili sa získať všetko a hneď. Nabáda nás, aby sme Kráľovstvo odsunuli na druhé miesto. (Mat. 6:31–33) w18.05 4:15 – 17

Jehova chce, aby boli mladí ľudia šťastní a chce, aby si bol šťastný aj ty. Pracuj na duchovných cieľoch a riaď sa Jehovovými radami vo všetkých oblastiach života. Čím skôr s tým začneš, tým skôr pocítiš, ako ťa Jehova vedie, chráni a požehnáva. Premýšľaj o múdrych radách z Biblie a vezmi si k srdcu nabádanie: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku.“ (Kaz. 12:1) Mladí, zaslúžite si úprimnú pochvalu, lebo využívate svoj život na službu Jehovovi. Pracujete na duchovných cieľoch a dávate zvestovateľskú službu na popredné miesto v živote. Odolávate tlaku zo strany tohto sveta, ktorý chce, aby ste zabudli na svoje ciele. Buďte si istí, že vaša namáhavá práca nie je márna. Bratia a sestry vás milujú a pomáhajú vám. Zameriavajte sa na službu Jehovovi a budete úspešní. w18.04 5:17, 19