Január

Všetci verní Boží služobníci sa chcú naučiť, ako môžu svoju službu „úplne dovŕšiť“, čiže robiť v službe všetko, čo môžu. (2. Tim. 4:5) Je to tá najdôležitejšia a najnaliehavejšia práca! Avšak venovať službe toľko času, koľko by sme chceli, môže byť náročné. Svoj čas a energiu musíme venovať aj iným dôležitým činnostiam. Možno musíme denne tráviť veľa hodín v práci, aby sme sa dokázali postarať o seba a o svoju rodinu. Alebo máme ešte ďalšie rodinné povinnosti, sme chorí, bojujeme s psychickými problémami alebo s ťažkosťami, ktoré súvisia s pokročilým vekom. Ak nám okolnosti nedovoľujú tráviť v službe toľko času, koľko by sme chceli, nemali by sme byť smutní. Ježiš vedel, že nie každý bude môcť priniesť rovnakú „úrodu“, čiže venovať zvestovaniu dobrej správy o Kráľovstve rovnaké množstvo času. (Mat. 13:23) Jehova si veľmi cení všetko, čo robíme v službe, keď mu dávame to najlepšie, čo môžeme. (Hebr. 6:10–12) w19.04 14:1 – 3

Satan svojimi klamstvami o smrti ohovoril Jehovu. Medzi tieto klamstvá patrí aj učenie, že ľudia sú po smrti trápení v pekle. Táto náuka však stavia Boha do zlého svetla. Prečo? Lebo pod jej vplyvom si ľudia myslia, že Boh, ktorý je zosobnením lásky, je rovnako krutý ako Diabol. (1. Jána 4:8) Aké pocity to v tebe vyvoláva? A čo je ešte dôležitejšie, aké pocity to vyvoláva v Bohu? Veď Boh nenávidí krutosť vo všetkých jej podobách! (Jer. 19:5) Satanove klamstvá o smrti podkopávajú vieru v Kristovu výkupnú obeť. (Mat. 20:28) Ďalším satanským klamstvom je, že človek má nesmrteľnú dušu. Keby to bola pravda, žili by sme večne a Kristus by nemusel dať za nás svoj život ako výkupné. No nezabudnime, že Kristova obeť je tým najväčším prejavom lásky k ľudstvu v dejinách. (Ján 3:16; 15:13) Náuka o nesmrteľnosti duše vlastne učí, že tento vzácny dar nemá žiadnu cenu. Predstav si, aké pocity to vyvoláva v Jehovovi a jeho Synovi! w19.04 16:1, 8 – 9

Kde je zapísané Ježišovo učenie? Mnoho z toho, čo Ježiš povedal a urobil, keď bol na zemi, je zaznamenané v štyroch evanjeliách. Aj ostatné časti Kresťanských gréckych Písiem nám pomáhajú chápať Ježišov pohľad na veci, lebo ich napísali muži, ktorých viedol svätý duch a ktorí uvažovali ako Kristus. Ježišovo učenie sa týka všetkých stránok nášho života. „Kristov zákon“ by mal ovplyvňovať naše správanie doma, v práci, v škole i v zbore. (Gal. 6:2) Tento zákon spoznávame tak, že si čítame Kresťanské grécke Písma a rozjímame o nich. A poslúchame ho vtedy, keď žijeme v súlade s pokynmi, príkazmi a zásadami, ktoré sú obsiahnuté v tejto časti Biblie. Keď sa riadime Kristovým zákonom, poslúchame nášho láskavého Boha, Jehovu, ktorý je zdrojom všetkého, čo Ježiš učil. (Ján 8:28) w19.05 18:6 – 7

Je smutné, že ľudia sa správajú tak, ako sa to páči Satanovi, ktorého zámery sú úplne skazené. Ale Jehova vie o všetkom, čo Satan robí. Vidí, aké trápenie zažívame, a poskytne nám potrebnú útechu. Je pre nás požehnaním, že slúžime „Bohu každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení, aby sme mohli potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení útechou, ktorou nás samých potešuje Boh“. (2. Kor. 1:3, 4) Tí, ktorých rodičia nechránili pred zneužívaním alebo ktorí boli zneužití niekým blízkym, potrebujú mimoriadne veľkú útechu. Žalmista Dávid vedel, že Jehova mu poskytne tú najlepšiu útechu. (Žalm 27:10) Bol presvedčený, že sa stará o tých, ktorých zavrhli blízki členovia rodiny. Ako to Jehova robí? Prostredníctvom svojich verných služobníkov. Spoluveriaci sú našou duchovnou rodinou. Ježiš nazval tých, ktorí s ním uctievali Jehovu, svojimi bratmi, sestrami a matkami. (Mat. 12:48–50) w19.05 20:8 – 9

Čo by malo patriť medzi naše priority? Určite by sme si mali denne študovať Božie Slovo. Teraz si každý týždeň na zhromaždení Náš kresťanský život a služba rozoberáme o niečo kratšiu pasáž z Biblie ako predtým. Vďaka tomu máme viac času na rozjímanie a výskum. Nemali by sme látku, ktorú si študujeme, iba preletieť. Mali by sme sa snažiť, aby pôsobila na naše srdce a aby sme si vytvorili bližší vzťah k Jehovovi. (Žalm 19:14) Štúdium Strážnej veže je vlastne štúdiom Biblie. Preto pri príprave venuj mimoriadnu pozornosť biblickým textom, a to zvlášť tým, ktoré sa budú čítať pri rozbore článku na zhromaždení. V biblických textoch sa zameraj na kľúčové slová a slovné spojenia, ktoré podporujú myšlienku v odseku. Okrem toho o nich rozjímaj a premýšľaj o tom, ako ich môžeš uplatniť vo svojom živote. (Joz. 1:8) w19.05 22:5, 9

Ježiš nám dal vynikajúci vzor vo svojom postoji k zvestovateľskej službe. Stredobodom jeho života bolo hovoriť o Božom Kráľovstve. Prešiel stovky kilometrov, aby zvestoval čo najväčšiemu počtu ľudí. Využil každú príležitosť, aby hovoril o dobrej správe s ľuďmi na verejnosti a v ich domovoch. Celý jeho život bol zameraný na službu. Ježiša napodobňujeme tak, keď si vytvárame príležitosti, aby sme o dobrej správe hovorili, kedykoľvek a kdekoľvek môžeme. Pre službu sme ochotní obetovať svoje pohodlie. (Mar. 6:31–34; 1. Petra 2:21) Niektorí z nás slúžia ako zvláštni, pravidelní či pomocní priekopníci. Iní sa naučili cudzí jazyk alebo sa presťahovali tam, kde je potrebných viac zvestovateľov. Veľa práce však robia zvestovatelia, ktorí nemôžu byť priekopníkmi, ale slúžia Jehovovi najlepšie, ako vedia. Bez ohľadu na to, aké máme okolnosti, Jehova od nás nežiada viac, ako môžeme zvládnuť. w19.04 14:7 – 8

Polož si otázky: Sú v mojom srdci nejaké stopy závisti alebo žiarlivosti? (1. Petra 2:1) Som pyšný na svoj pôvod, vzdelanie alebo majetok? (Prísl. 16:5) Pozerám sa zvrchu na tých, ktorí nemajú to, čo ja, alebo sú inej národnosti? (Jak. 2:2–4) Priťahujú ma veci, ktoré ponúka Satanov svet? (1. Jána 2:15–17) Priťahuje ma nemravná a násilnícka zábava? (Žalm 97:10; 101:3; Amos 5:15) Keď si úprimne odpovieš na tieto otázky, možno zistíš, na ktorých stránkach svojej osobnosti musíš pracovať. Ľudia, s ktorými sa stretávame, majú na nás silný vplyv. (Prísl. 13:20) Pravdepodobne sme v práci a v škole obklopení ľuďmi, ktorí nám nepomáhajú, aby sme uvažovali tak ako Jehova. Najlepších priateľov si môžeme nájsť v kresťanskom zbore. Práve tam dostávame povzbudenie, aby „sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom“. (Hebr. 10:24, 25) w19.06 24:13 – 14

Keď Jehova stvoril ľudí, nechcel, aby mali problémy a aby boli vystavení stresu, aký zažívame dnes. Preto je pochopiteľné, že človek, ktorý verne slúži Jehovovi, možno pod tlakom hovorí bezmyšlienkovito. (Jób 6:2, 3) Aj keby povedal niečo nesprávne o Jehovovi alebo o nás, nemali by sme sa hneď nahnevať ani ho za to súdiť. Človek, ktorý bojuje s nejakým stresujúcim problémom, občas potrebuje, aby mu niekto dal radu alebo ho napomenul. (Gal. 6:1) Ako to môžu starší urobiť? Mali by napodobniť Elíhua, ktorý súcitne počúval Jóba. (Jób 33:6, 7) Usmernil Jóba až potom, keď pochopil jeho uvažovanie. Starší, ktorí sa riadia Elíhuovým príkladom, si najprv spolukresťana pozorne vypočujú a snažia sa pochopiť jeho situáciu. Keď mu potom dajú nejakú radu, je pravdepodobnejšie, že zapôsobí na jeho srdce. w19.06 26:10 – 11

Ako budeš uctievať Jehovu, keď bude naša činnosť zakázaná? Pobočka poskytne miestnym starším pokyny a praktické rady. Ak sa pobočka nebude môcť skontaktovať so staršími, potom bude na starších, aby všetkým v zbore pomáhali uctievať Jehovu. Svoje pokyny budú zakladať na Biblii a na našich publikáciách. (Mat. 28:19, 20; Hebr. 10:24, 25) Jehova sľúbil, že poskytne svojim služobníkom hojnosť duchovného pokrmu. (Iz. 65:13, 14; Luk. 12:42–44) Preto si môžeš byť istý, že jeho organizácia urobí maximum, aby si dostával potrebné duchovné povzbudenie. Čo môžeš v čase zákazu urobiť ty? Nájdi si vhodné miesto, kam by si si mohol schovať Bibliu a naše publikácie. Daj si pozor, aby si tento vzácny materiál, či už v tlačenej, alebo v elektronickej podobe, nikdy nenechal na mieste, kde by ho mohol niekto ľahko objaviť. Každý z nás musí urobiť praktické kroky, aby zostal duchovne silný. w19.07 28:10 – 11

Celé tisícročia sa väčšina ľudí hlásila k nejakému náboženstvu. Ale v posledných desaťročiach sa to veľmi zmenilo. Čím ďalej, tým viac ľudí o sebe tvrdí, že nepatria k žiadnemu náboženstvu. A v niektorých krajinách to o sebe hovorí väčšina ľudí. (Mat. 24:12) Prečo? Niektorí sa možno zameriavajú na pôžitky alebo na svoje problémy. (Luk. 8:14) Iní sa stali ateistami. Ďalší síce veria v Boha, ale považujú náboženstvo za staromódne, nepraktické a nezlučiteľné s vedou a logickým myslením. Možno je to preto, že od priateľov, učiteľov alebo z médií počúvajú, že evolučná teória je fakt, a málokedy počujú logické dôvody pre vieru v Boha. Ešte ďalších znechucuje správanie duchovných, ktorí túžia po peniazoch a po moci. A na niektorých miestach zase náboženskú činnosť obmedzujú vlády. w19.07 30:1 – 2

Na to, aby si bol duchovne silný, nepotrebuješ fyzickú silu. Často je to tak, že mnohí bratia a sestry, ktorým ubúda síl, vytrvávajú v kresťanskom behu. (2. Kor. 4:16) Možno aj ty slúžiš Jehovovi už veľa rokov a pre oslabené zdravie už nemôžeš robiť v službe toľko, koľko si robil v minulosti. Ale nezúfaj! Jehova si veľmi cení tvoju doterajšiu vernú službu. (Hebr. 6:10) A nezabudni, že tvoja láska k Jehovovi sa nemeria tým, koľko toho preňho robíš. Hĺbka tvojej oddanosti Jehovovi je zjavná z toho, že prejavuješ pozitívny postoj a robíš všetko, čo ti okolnosti dovoľujú. (Kol. 3:23) Jehova chápe, že naše možnosti sú obmedzené, a neočakáva od nás viac, ako mu môžeme dať. (Mar. 12:43, 44) w19.08 31:6, 11 – 12

Jehova priťahuje k sebe ľudí prostredníctvom dobrých skutkov, ktoré robia jeho služobníci. (Mat. 5:14, 15; 1. Petra 2:12) Pozná sa tvoj manželský partner, ktorý nie je Jehovovým svedkom, s bratmi a sestrami zo zboru? Pozvi ho na zhromaždenie. (1. Kor. 14:24, 25) Veľmi si prajeme, aby naši príbuzní slúžili Jehovovi spolu s nami. No môže sa stať, že napriek našej snahe nikdy neprijmú pravdu. Ak sa tak rozhodnú, nemali by sme sa za to obviňovať. Musíme pamätať na to, že nikoho nemôžeme prinútiť, aby sa stal Jehovovým svedkom. Na druhej strane, keď naši príbuzní vidia, akí sme šťastní v službe Jehovovi, môže to mať na nich dobrý vplyv. Modli sa za nich, buď k nim taktný a nevzdávaj sa. (Sk. 20:20) Dôveruj Jehovovi, že požehná tvoje úsilie. A keď ťa tvoji príbuzní budú počúvať, budú zachránení! w19.08 33:15 – 17

Čo Ježiš myslel slovami, ktoré sú uvedené v texte na dnešný deň? To, že by sme mali viesť jednoduchý spôsob života, čiže byť zameraní na jeden cieľ a nedať sa od neho odviesť. Ježiš nám dal príklad v tom, že sa zameriaval na službu, a aj svojich nasledovníkov učil, aby sa zameriavali na službu Jehovovi a na jeho Kráľovstvo. Ježiša napodobňujeme tak, že „hľadáme najprv kráľovstvo a [Božiu] spravodlivosť“, teda že dávame službu na prvé miesto. (Mat. 6:33) Jeden spôsob, ako sa zameriavať na službu, je zjednodušiť si život. Potom budeme mať viac času na to, aby sme druhým pomáhali spoznať Jehovu a zamilovať si ho. Mohol by si si napríklad upraviť pracovný čas tak, aby si počas týždňa chodil viac do služby? Mohol by si obmedziť niektoré oddychové činnosti, ktoré ti zaberajú veľa času? w19.04 14:12 – 13

Mnohí bratia a sestry, ktorí slúžia Jehovovi už desaťročia, boli v posledných rokoch pridelení do inej formy služby. Nebolo pre nich ľahké prispôsobiť sa týmto zmenám, lebo si zamilovali prácu, ktorú dovtedy vykonávali. Niektorým bolo za ňou určitý čas veľmi ľúto, ale postupne sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam. Vďaka čomu? Predovšetkým vďaka tomu, že milujú Jehovu. Uvedomujú si, že sa nezasvätili práci, ale Bohu. (Kol. 3:23) Tešia sa, že mu môžu naďalej pokorne slúžiť, nech už preňho robia čokoľvek. „[Uvrhli] naňho všetku svoju úzkostlivú starosť“, lebo vedia, že sa o nich stará. (1. Petra 5:6, 7) Keď si rozvíjame pokoru, prináša to úžitok nielen nám, ale aj druhým. Vďaka tomu sme lepšie pripravení zvládnuť náročné situácie. A predovšetkým si vytvárame bližší vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. w19.09 35:15 – 17

Kráľ Dávid nebol len hlavou svojej rodiny, Jehova ho ustanovil za hlavu celého izraelského národa. Keďže bol kráľom, mal veľkú moc. Je pravda, že niekedy svoju moc zneužil a dopustil sa vážnych chýb. (2. Sam. 11:14, 15) Ale prijal naprávanie od Jehovu a tým dal najavo, že sa mu podriaďuje. Zveril sa mu so svojimi pocitmi. (Žalm 51:1–4) A snažil sa zo všetkých síl správne zareagovať na to, čo mu Jehova povedal. To, že je pokorný, dokázal tak, že prijal radu nielen od mužov, ale i od žien. (1. Sam. 19:11, 12; 25:32, 33) Poučil sa zo svojich chýb a na prvé miesto v živote dával službu Jehovovi. Dávid vedel, akú odmenu prináša podriadenosť Jehovovi. Medzi tými, ktorí sa podriaďujú Jehovovi, a tými, ktorí sa odmietajú riadiť jeho láskavými radami, je veľký rozdiel. Tí, ktorí sa mu podriaďujú, „radostne kričia pre dobrý stav srdca“. (Iz. 65:13, 14) w19.09 37:15, 21

V roku 1935 si Jehovovi svedkovia uvedomili, že veľký zástup nemusí ísť do neba, aby mohol „stáť pred trónom a pred Baránkom“. Toto vyjadrenie je symbolické. Aj keď žijú na zemi, stoja „pred trónom“ v tom zmysle, že uznávajú Jehovovo právo vládnuť a podriaďujú sa jeho vláde. (Iz. 66:1) To, že stoja „pred Baránkom“, znamená, že veria v Ježišovu výkupnú obeť. Podobný opis nachádzame v Matúšovi 25:31, 32. Tam čítame, že keď sa Ježiš „posadí na svoj slávny trón“, „budú pred ním zhromaždené všetky národy“ vrátane zlých ľudí. Je jasné, že tieto národy nebudú v nebi, ale na zemi. Táto úprava v porozumení, ku ktorej došlo v roku 1935, je opodstatnená. Prečo? Lebo v Biblii sa nikde nepíše, že veľký zástup má byť vzatý do neba. Sľub večného života v nebi dostala len jedna skupina ľudí – 144 000 tých, ktorí budú s Ježišom „vládnuť ako králi nad zemou“. (Zjav. 5:10) w19.09 39:9

Jehova od nás očakáva, že sa úplne oddelíme od Veľkého Babylona. Znamená to však urobiť niečo viac než len preťať všetky zväzky s falošným náboženstvom. Musíme sa pridŕžať pravého uctievania. Pouvažujme o dvoch spôsoboch, ako to môžeme robiť. Po prvé, musíme sa pevne zastávať Jehovových morálnych noriem. Nechceme sa riadiť svetskými názormi a správaním. Napríklad neschvaľujeme žiadnu sexuálnu nemravnosť vrátane manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia ani iné homosexuálne správanie. (Mat. 19:4, 5; Rim. 1:26, 27) Po druhé, musíme uctievať Jehovu so spolukresťanmi. Stretávame sa s nimi v sálach Kráľovstva, alebo ak to nie je možné, v domovoch našich bratov či na iných miestach a v prípade zákazu aj v tajnosti. Bez ohľadu na okolnosti sa neprestaneme zhromažďovať s bratmi a sestrami. A potrebujeme sa stretávať „tým viac, keď vidíme, že sa blíži ten deň“. (Hebr. 10:24, 25) w19.10 41:6 – 7

Jehova chce, aby sme sa tešili zo života, a k tomu môže prispieť aj zábava. V Biblii sa píše, že „nie je nič lepšie pre človeka, než aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu“. (Kaz. 2:24) No nie každá zábava, ktorú ponúka tento svet, je pre nás vhodná, lebo na nás môže mať zlý vplyv. Znižuje morálne hodnoty a vedie ľudí k tomu, aby tolerovali alebo dokonca milovali veci, ktoré Božie Slovo zavrhuje. Keďže chceme byť Jehovovi bezvýhradne oddaní, nechceme sa sýtiť súčasne pri „Jehovovom stole“ aj „pri stole démonov“. (1. Kor. 10:21, 22) Spoločné jedlo je často znakom priateľstva. Keby sme si vyberali zábavu, ktorá zobrazuje násilie, špiritizmus a nemravnosť a živí v ľuďoch nesprávne túžby a postoje, v podstate by sme sa sýtili niečím, čo pripravili Boží nepriatelia. Nielenže by sme si ublížili, ale narušili by sme si aj vzťah k Jehovovi. w19.10 43:2, 11 – 12

Ak má námorník využiť silu vetra, musí urobiť dve veci. Po prvé, musí sa s loďou dostať tam, kde fúka vietor. Keby zostal v prístave, ďaleko od miest, kde duje vietor, jeho plachetnica by sa nemohla ani pohnúť. Po druhé, námorník musí vytiahnuť plachty a čo najviac ich napnúť. Loď sa pohne dopredu len vtedy, keď námorník rozvinie plachty, aby sa do nich mohol oprieť vietor. Aj my dokážeme vytrvať v službe Jehovovi, len ak využívame pomoc svätého ducha. Aby na nás mohol pôsobiť, musíme urobiť dve veci. Po prvé, musíme sa zapájať do činností, kde na nás môže pôsobiť. Po druhé, musíme „napnúť svoje plachty“, čiže vynakladať v týchto činnostiach čo najväčšie úsilie. (Žalm 119:2) S pomocou svätého ducha sa dokážeme „preplaviť cez rozbúrené more“ v podobe prenasledovania a ťažkostí a budeme mať silu vytrvať až do konca. w19.11 45:8, 11

V posledný deň svojho života na zemi bol Ježiš veľmi znepokojený. Zanedlho mal podstúpiť mučenícku smrť z rúk zlých ľudí. To však nebol jediný dôvod, prečo si robil starosti. Veľmi miloval svojho Otca a nechcel ho sklamať. Uvedomoval si, že ak v nastávajúcej skúške zostane verný, prispeje k ospravedlneniu Božieho mena. Miloval ľudí a vedel, že len keď zostane verný Bohu až do smrti, získajú nádej na večný život. Aj keď bol pod veľkým tlakom, zostal pokojný. Tešil sa z „Božieho pokoja“, vnútorného pokoja, ktorý vyplýva z toho, že človek má blízky vzťah k Jehovovi. Vďaka tomu si nerobil prílišné starosti. (Fil. 4:6, 7) Nikto z nás nebude pod takým tlakom, aký musel zniesť Ježiš, ale všetci jeho nasledovníci zažívajú skúšky. (Mat. 16:24, 25; Ján 15:20) A tak ako on, aj my máme niekedy pocit, že je toho na nás priveľa. w19.04 15:1 – 3

Spýtaj sa sám seba: Som vďačný, že môžem patriť k pozemskej časti Jehovovej organizácie? Požehnania, ktoré jeho organizácia dnes zažíva, sú jasným dôkazom jeho schválenia. Máme naozaj veľa dôvodov na vďačnosť. (1. Tes. 5:18) Ako môžeme podporovať túto organizáciu, ktorú Jehova používa? Tak, že sa budeme riadiť radami založenými na Biblii, ktoré sú v našich publikáciách alebo ktoré odznejú na našich zhromaždeniach a zjazdoch. Svoju podporu dokážeme aj tak, že sa čo najviac zapájame do zvestovateľskej a vyučovacej činnosti. (1. Kor. 15:58) Žime tak, aby Jehova prijímal naše obete. Slúžme mu z vďačnosti. Dávajme mu to najlepšie, čo môžeme, a robme to z lásky. A z celého srdca podporujme jeho organizáciu. Tak dáme Jehovovi najavo, ako veľmi si ceníme, že mu môžeme slúžiť ako jeho svedkovia. w19.11 47:17 – 18

Znamenajú slová tohto textu, že Ježišovi nasledovníci budú robiť zázraky? Nie. Znamená to skôr, že budú zvestovať a vyučovať na väčšom území, dostanú sa k väčšiemu počtu ľudí a budú to robiť dlhšie časové obdobie. Ak chodíš do zamestnania, polož si tieto otázky: Poznajú ma druhí ako usilovného pracovníka? Dokončím prácu v stanovenom čase a vykonávam ju čo najlepšie? Ak je to tak, pravdepodobne ti bude tvoj zamestnávateľ dôverovať. Prispievaš aj k tomu, že pre tých, ktorí si ťa všímajú, sa správa o Kráľovstve stane príťažlivejšou. No mal by si si položiť aj takéto otázky: Poznajú ma bratia a sestry ako horlivého zvestovateľa? Pripravujem sa na to, ako osloviť ľudí v službe? Vykonávam opätovné návštevy čo najskôr? Pravidelne sa zapájam aj do iných foriem služby? Ak si si na tieto otázky dal kladnú odpoveď, v službe určite zažívaš radosť. w19.12 49:14 – 15

Manželia, ktorí sa rozhodnú mať deti, by sa mali porozprávať o dvoch dôležitých otázkach: Po prvé, kedy by chceli mať deti, a po druhé, koľko. Kedy je najvhodnejšie porozprávať sa o týchto otázkach? A prečo je to dôležité? O tom, či mať deti alebo nie, by sa mali páry porozprávať ešte pred svadbou. Prečo práve vtedy? Pretože je dôležité, aby mali v tejto oblasti rovnaký názor. Takisto by mali zvážiť, či sú na túto zodpovednosť pripravení. Niektoré páry sa rozhodli, že s rodičovstvom počkajú aspoň rok alebo dva po svadbe, lebo si vyžaduje veľa času a energie. Uvedomujú si, že tak budú mať viac času zvyknúť si na manželstvo a vytvoriť si bližší vzťah. w19.12 52:4 – 5

Mnohí Jehovovi služobníci na celom svete zažívajú ťažkosti, ktoré ich oberajú o pokoj. Niektorí spolukresťania sa musia vyrovnávať s vážnou chorobou alebo so smrťou milovaného človeka. Ďalší prežívajú veľkú bolesť, pretože ich príbuzný alebo priateľ opúšťa Jehovu. A iní trpia následkom prírodných katastrof. Všetci títo bratia a sestry potrebujú povzbudenie. Ako im môžeš pomôcť? Buď verným priateľom. Praví priatelia sú ochotní prinášať obete. Zažil to aj Peter, ktorému diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu a povedali mu, že jeho stav sa bude rapídne zhoršovať. Jeho manželka Kathryn hovorí: „K lekárovi, kde sme sa dozvedeli o Petrovej chorobe, s nami išli jedni manželia zo zboru. Hneď vtedy sa rozhodli, že nás v tejto náročnej situácii nenechajú samých a že tu pre nás budú vždy, keď to budeme potrebovať.“ Sme vďační za priateľov, ktorí nám pomáhajú zvládať naše ťažkosti! w20.01 2:1, 5 – 6

Keby si bol jedným z učeníkov, ktorí sa na Letnice 33 n. l. zhromaždili v hornej miestnosti, vôbec by si nepochyboval, že ťa Jehova pomazal svätým duchom. (Sk. 2:5–12) Ale prebieha pomazanie u všetkých kresťanov rovnakým spôsobom? Nie. Pouvažuj o tom, kedy boli jednotliví kresťania pomazaní. Na Letnice roku 33 n. l. nebolo pomazaných len tých asi 120 kresťanov. Neskôr v ten deň dostalo sľúbeného svätého ducha aj viac ako 3 000 ďalších. Tí boli pomazaní v deň svojho krstu. (Sk. 2:37, 38, 41) Ale v nasledujúcich rokoch to tak vždy nebolo. Samaritáni dostali svätého ducha až nejaký čas po krste. (Sk. 8:14–17) Na druhej strane Kornélius a jeho domácnosť boli pomazaní ešte pred svojím krstom. To bol však výnimočný prípad. (Sk. 10:44–48) w20.01 4:2 – 4

Ježiš hovoril o Jehovovi ako o Otcovi veľmi často. V evanjeliách ho tak nazval asi 165-krát. Prečo toľkokrát? Jedným z dôvodov bolo, aby aj druhí začali Jehovu považovať za milujúceho Otca. (Ján 17:25) Pouvažuj, čo sa učíme o Jehovovi z toho, ako sa správal k svojmu Synovi. Vždy venoval pozornosť Ježišovým modlitbám. Nielenže si ich vypočul, ale na ne aj reagoval. (Ján 11:41, 42) Bez ohľadu na to, aké náročné situácie Ježiš prežíval, vždy cítil lásku a pomoc svojho Otca. (Luk. 22:42, 43) Jehova je milujúci Otec, a preto Ježiša uisťoval o tom, že má jeho podporu. (Mat. 26:53; Ján 8:16) Aj keď ho Jehova nechránil pred všetkým, čo by mu mohlo ublížiť, pomohol mu vytrvať vo všetkých skúškach. Ježiš si bol istý, že akákoľvek škoda, ktorú azda utrpí, bude len dočasná. (Hebr. 12:2) Jehova dokázal, že Ježiša miluje, lebo si ho vždy vypočul, poskytoval mu všetko potrebné, školil ho a pomáhal mu. (Ján 5:20; 8:28) w20.02 6:6 – 7, 9

Keď sa rozhodujeme, či budeme dodržiavať nejaký zvyk alebo tradíciu, mali by sme vziať do úvahy, aký vplyv môže mať naše rozhodnutie na svedomie iných, najmä spolukresťanov. Určite nikdy nechceme svojím počínaním oslabiť vieru druhých. (Mar. 9:42) Nechceme ani urážať tých, ktorí neuctievajú Jehovu. Láska nás podnieti, aby sme s nimi hovorili úctivo, lebo tak oslavujeme Jehovu. Nebudeme sa s ľuďmi hádať ani sa vysmievať z ich tradícií. Nezabudni, že láska má veľkú moc. Keď máme ľudí radi a sme k nim ohľaduplní a úctiví, môžeme obmäkčiť aj srdcia odporcov. Daj ľuďom vo svojom okolí vedieť, že si Jehovov svedok. (Iz. 43:10) Keď tvoji príbuzní a známi budú vedieť, že uctievaš Jehovu, pravdepodobne ľahšie zvládneš emocionálne vypäté situácie. Nikdy by sme sa nemali hanbiť za svoj názor, keď sa zastávame pravdy. (Rim. 1:16) w19.04 16:14 – 16

Dvanástich apoštolov si Ježiš vybral už počas svojej služby na zemi, ale apoštol Pavol sa stal kresťanom až po Ježišovej smrti a vzkriesení. Aj keď bol časom ustanovený za „apoštola pre národy“, nikdy sa nestal jedným z 12 apoštolov. (Rim. 11:13; Sk. 1:21–26) Napriek tomu týmto 12 mužom nezávidel mimoriadnu česť osobne sa stretávať s Ježišom, ale bol spokojný s úlohou, ktorú mu Jehova zveril. Pavla napodobníme tak, keď budeme pokorní a spokojní a prejavíme úctu tým, ktorým Jehova zveril určitú autoritu. (Sk. 21:20–26) Jehova ustanovil mužov, ktorí majú viesť kresťanský zbor. Považuje týchto ľudí za dary, aj keď sú nedokonalí. (Ef. 4:8, 11) Keď si vážime vymenovaných bratov a pokorne sa riadime ich pokynmi, zachovávame si blízky vzťah k Jehovovi a prispievame k pokojným vzťahom medzi spolukresťanmi. w20.02 8:13 – 14

Možno už predtým, ako si začal študovať s Jehovovými svedkami, si si cenil Božie Slovo a miloval si Ježiša. A teraz, keď si spoznal Jehovových svedkov, si zrejme veľmi ceníš, že sa s nimi môžeš stretávať. Ale to všetko ešte nemusí stačiť, aby si sa chcel zasvätiť Jehovovi a dať sa pokrstiť. Tou hlavnou pohnútkou, ktorá ťa podnieti ku krstu, je láska k Jehovovi. Keď miluješ Jehovu viac než čokoľvek iné, nikto a nič ti nezabráni, aby si mu slúžil. Láska k Jehovovi ťa podnieti nielen k tomu, aby si sa dal pokrstiť, ale aj k tomu, aby si mu navždy verne slúžil. Ježiš povedal, že Jehovu musíme milovať celým srdcom, celou dušou, mysľou a silou. (Mar. 12:30) Ako sa môžeš naučiť tak vrúcne milovať Jehovu a vážiť si ho? Premýšľaj o tom, ako veľmi nás Jehova miluje. To ťa podnieti, aby si jeho lásku opätoval. w20.03 10:4 – 5

Čo znamená dôsledne konať svoju službu? Jednoducho povedané, znamená to čo najviac sa venovať zvestovaniu dobrej správy a vedeniu biblických štúdií. Nejde však iba o to, koľko času trávime v službe. Pre Jehovu je dôležité, s akou pohnútkou ju vykonávame. Keďže milujeme Jehovu a blížnych, vykonávame kresťanskú službu celou dušou. (Mar. 12:30, 31; Kol. 3:23) Slúžiť Jehovovi celou dušou znamená rozdávať sa, teda nešetriť v službe silami a dávať mu to najlepšie, čo máme. Keď si ceníme úlohu, ktorú nám dal Ježiš, snažíme sa o dobrej správe hovoriť s čo najviac ľuďmi. Možno máš k dispozícii len obmedzené množstvo času, ktorý môžeš venovať službe. Ale máš ju veľmi rád. Snažíš sa zlepšovať v tom, ako pôsobiť na srdce ľudí, keď im oznamuješ dobrú správu a službu dávaš na prvé miesto. w19.04 14:3 – 4, 6

Satanove klamstvá prispievajú k žiaľu a trápeniu. Keď zomrie dieťa, ľudia niekedy hovoria smútiacim rodičom, že Boh si ho vzal do neba, aby mal ďalšieho anjelika. Zmierni toto satanské klamstvo bolesť rodičov alebo k nej ešte pridá? Falošná náuka o pekelnom ohni slúžila cirkvi na ospravedlnenie toho, že mučila a upaľovala tých, ktorí sa stavali proti jej učeniu. Podľa jednej knihy o španielskej inkvizícii si niektorí z tých, ktorí boli zodpovední za takúto krutosť, mysleli, že dávajú kacírom len „okúsiť, aký by bol večný pekelný oheň“. Robili to preto, aby sa kacíri pred smrťou kajali a boli ušetrení od pekelných múk. V mnohých krajinách ľudia cítia povinnosť uctievať mŕtvych predkov, prejavovať im česť alebo ich prosiť o požehnanie. Iní si ich chcú uzmieriť, aby ich nepotrestali. Náuky, ktoré sú založené na satanských klamstvách, však neprinášajú žiadnu útechu. Skôr vyvolávajú zbytočnú úzkosť či dokonca strach. w19.04 16:1, 10