Február

Byť „spravodlivý“ v biblickom zmysle slova znamená dodržiavať to, čo Boh považuje za správne, a robiť to bez predsudkov. Zamysli sa nad tým, ako Ježiš dokázal svojimi skutkami, že má zmysel pre spravodlivosť. V čase, keď bol na zemi, náboženskí vodcovia nenávideli ľudí nežidovského pôvodu, opovrhovali obyčajnými Židmi a neprejavovali žiadnu úctu ženám. Ježiš však zaobchádzal s každým spravodlivo a nestranne. Prijímal aj ľudí nežidovského pôvodu, ktorí v neho prejavovali vieru. (Mat. 8:5–10, 13) Bez predsudkov zvestoval dobrú správu všetkým, bohatým i chudobným. (Mat. 11:5; Luk. 19:2, 9) K ženám nikdy nebol hrubý ani násilnícky. Práve naopak, správal sa k nim láskavo a úctivo, a to i k tým, ktorými druhí pohŕdali. (Luk. 7:37–39, 44–50) Ježiša napodobňujeme tak, že sa správame k druhým bez predsudkov a oznamujeme dobrú správu všetkým, ktorí sú ochotní si nás vypočuť, bez ohľadu na to, aké majú spoločenské postavenie alebo čomu veria. Bratia sa riadia jeho príkladom tak, že sa k ženám správajú s úctou. w19.05 18:1, 15 – 17

Starší pomocou Biblie nežne a jemne utešujú tých, ktorí to potrebujú, napríklad tých, ktorí sa stali obeťami zneužívania. No mali by takýchto ľudí utešovať len starší? Nie. Všetci sa môžeme „navzájom utešovať“. (1. Tes. 4:18) Napríklad duchovne zrelé sestry môžu veľmi pomôcť sestrám, ktoré potrebujú útechu. Je výstižné, že Jehova prirovnal sám seba k matke, ktorá utešuje svojho syna. (Iz. 66:13) V Biblii nachádzame správu o ženách, ktoré utešovali iných v ich nešťastí. (Jób 42:11) Jehova sa teší, keď vidí, ako kresťanky utešujú sestry, ktoré prežívajú citovú bolesť. Niekedy môžu starší súkromne požiadať takú duchovne zrelú sestru, aby pomohla inej a utešila ju. Samozrejme, dávame si pozor, aby sme sa nemiešali do vecí, ktoré si bratia a sestry chcú nechať pre seba. (1. Tes. 4:11) w19.05 20:10 – 12

Prečo starší potrebujú najmenej dvoch svedkov daného činu, kým podniknú v zbore právne kroky? Lebo táto požiadavka je súčasťou vysokých biblických noriem spravodlivosti. Ak sa previnilec sám neprizná, sú potrební dvaja svedkovia, aby sa previnenie dokázalo a aby starší mohli podniknúť právne kroky. (5. Mojž. 19:15; 1. Tim. 5:19) Ak jednotlivec obvinenie popiera, starší si vypočujú svedkov previnenia. Keď previnenie potvrdia aspoň dvaja ľudia – ten, kto vzniesol obvinenie, a niekto ďalší, kto môže toto obvinenie potvrdiť –, starší zostavia právny výbor. Ak neexistuje druhý svedok, neznamená to, že ten, kto vzniesol obvinenie, nehovorí pravdu. Aj keď obvinenie nemôžu potvrdiť dvaja svedkovia, starší si uvedomujú, že mohlo dôjsť k vážnemu hriechu. Preto naďalej citovo podporujú a utešujú tých, ktorí sa cítia zranení, a sú ostražití, aby chránili zbor pred prípadným nebezpečenstvom. (Sk. 20:28) w19.05 19:15 – 16

Rodičia by mali deťom vysvetliť, ako sa môžu pripravovať na zhromaždenia a ako si môžu urobiť výskum v súvislosti s nejakým problémom, ktorý zažili v škole. (Hebr. 5:14) Ak budú deti doma venovať čas nejakému študijnému projektu, bude pre ne ľahšie dávať pozor na zhromaždeniach a zjazdoch. Dĺžku štúdia by mali rodičia prispôsobiť veku a povahe svojich detí. Aj naši záujemcovia potrebujú, aby sme ich naučili študovať. Na začiatku sme veľmi radi, ak si pri príprave na biblické štúdium a na zhromaždenie podčiarknu odpovede. Ale to nestačí. Je dôležité, aby sme ich učili, ako si môžu urobiť výskum a sami si niečo do hĺbky preštudovať. Keď sa to naučia, v prípade problémov si budú vedieť sami vyhľadať praktickú radu v našich publikáciách. w19.05 22:2, 10 – 11

Satan chce stoj čo stoj zmeniť naše zmýšľanie. Prostredníctvom rôznych filozofií a názorov pôsobí proti dobrému vplyvu, ktorý má na nás Božie Slovo. Dnes vyvoláva v mysliach ľudí rovnakú otázku, akú položil Eve v záhrade Eden: „Naozaj Boh povedal, že...?“ ​(1. Mojž. 3:1) V tomto svete ovládanom Satanom často počujeme otázky, ktoré by v nás mohli vyvolávať pochybnosti. Napríklad: Naozaj Boh neschvaľuje sobáše osôb rovnakého pohlavia? Naozaj Boh nechce, aby si oslavoval Vianoce a narodeniny? Naozaj Boh očakáva, že odmietneš transfúziu? Naozaj od teba láskavý Boh chce, aby si sa nestýkal s vylúčenými príbuznými a priateľmi? Je veľmi dôležité, aby sme boli presvedčení o tom, čomu veríme. Keby sme si ponechali v mysli nezodpovedané otázky, mohli by sme podľahnúť pochybnostiam. A tie by mohli nakoniec pokriviť naše uvažovanie a zničiť našu vieru. w19.06 24:15 – 17

Jehova je náš láskavý Otec a veľmi nás miluje. (Ján 3:16) Chceme ho napodobňovať, a preto sa snažíme riadiť slovami textu na dnešný deň. Chceme sa tak správať ku všetkým ľuďom, ale najmä k tým, „čo sú nám príbuzní vo viere“. (Gal. 6:10) Bratia a sestry sú členmi našej duchovnej rodiny, a keď niekto z nich zažíva ťažkosti, chceme mu pomôcť. Ako môžeme utešiť niekoho, komu zomrel manželský partner? Hoci sme možno v rozpakoch alebo nevieme, čo povedať, je dôležité, aby sme s ním hovorili. Paula, ktorej náhle zomrel manžel, hovorí: „Chápem, že ľudia neradi hovoria o smrti. Boja sa, že to, čo pozostalému povedia, ho môže rozrušiť. Ale aj keď človek povie niečo rozpačité, je to lepšie, ako keď nepovie vôbec nič.“ Pozostalý od nás pravdepodobne neočakáva, že povieme nejakú hlbokú myšlienku. Paula pokračuje: „Bola som vďačná, keď mi priatelia jednoducho povedali: ‚Je mi to veľmi ľúto.‘“ w19.06 26:1, 14

Ak bude naša činnosť zakázaná, starší budú zhromaždenia organizovať tak, aby nepriťahovali neželanú pozornosť. Možno sa budeme schádzať v menších skupinách a starší budú často meniť čas a miesto zhromaždení. Čo sa týka zvestovateľskej služby, okolnosti sa môžu na rôznych miestach odlišovať. Keďže milujeme Jehovu a radi sa s druhými rozprávame o jeho Kráľovstve, vždy si nájdeme spôsob, ako hovoriť o pravde. (Luk. 8:1) Historička Emily Baranová sa o Jehovových svedkoch v bývalom Sovietskom zväze vyjadrila takto: „Keď štát povedal veriacim, že nemôžu hovoriť o svojej viere s druhými, svedkovia sa o nej začali rozprávať so susedmi, spolupracovníkmi a priateľmi. Keď sa za svoju činnosť ocitli v pracovných táboroch, získavali nových členov medzi ostatnými väzňami.“ Naši bratia neprestali oznamovať dobrú správu ani napriek zákazu. Riaďme sa ich príkladom. w19.07 28:12 – 13

Ako môžeme pomáhať ľuďom, ktorí nie sú nábožensky založení, aby sa naučili milovať Boha a stali sa Kristovými učeníkmi? Musíme si uvedomiť, že reakcia človeka na pravdu z Biblie možno závisí od toho, z akého prostredia pochádza. Napríklad Európania môžu reagovať na dobrú správu odlišne ako ľudia z Ázie. Prečo? Lebo mnohí Európania vedia niečo o Biblii a o učení, že všetko vytvoril Boh. Ale v Ázii väčšina ľudí Bibliu nepozná alebo o nej vedia len veľmi málo a možno ani neveria v Stvoriteľa. Takže buď pozitívny. Mnohí z tých, ktorí sa každý rok stávajú Jehovovými svedkami, predtým neboli nábožensky založení. Niektorí sa už pred spoznaním pravdy riadili vysokými morálnymi hodnotami a boli znechutení pokrytectvom v náboženstve. Iní žili nemorálne a mali zlozvyky, ktorých sa museli zbaviť. Môžeme si byť istí, že s Jehovovou pomocou dokážeme nájsť ľudí, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. (Sk. 13:48; 1. Tim. 2:3, 4) w19.07 30:3 – 4

Či už máme nádej na život v nebi, alebo v raji na zemi, všetci sa musíme usilovať, aby sme tento cieľ dosiahli. Bez ohľadu na naše okolnosti sa nesmieme obzerať späť za vecami, ktoré sme zanechali, ani nesmieme spomaliť v duchovnom pokroku. (Fil. 3:16) Niekedy sa nám môže zdať, že splnenie našich očakávaní sa oneskoruje. Možno nám ubúdajú sily. A je možné, že už dlho znášame rôzne ťažkosti a prenasledovanie. Nech už je naša situácia akákoľvek, „o nič sa úzkostlivo nestarajme“, ale úpenlivo prosme Boha o pomoc. Dá nám vnútorný pokoj, ktorý presahuje naše chápanie. (Fil. 4:6, 7) Bežec, ktorý je v cieľovej rovinke, vynakladá všetky sily, aby dobehol do cieľa. Podobne aj my majme v našich pretekoch o život stále pred očami cieľ. Robme všetko, čo je v našich silách, a zameriavajme sa na nádherné veci, ktoré sú pred nami. w19.08 31:16 – 17

Možno vôbec nevieme, čo povedať spolukresťanovi, ktorý je premožený žiaľom. Ale niekedy sú slzy viac ako slová. Keď zomrel Ježišov priateľ Lazar, Mária a Marta spolu s ďalšími plakali nad stratou milovaného brata a priateľa. O štyri dni ich navštívil Ježiš a pri stretnutí s nimi mu tiež „vyhŕkli slzy“, hoci vedel, že Lazara o chvíľu vzkriesi. (Ján 11:17, 33–35) Z toho, že Ježiš vtedy zaplakal, vidíme, čo pri smrti Lazara cítil jeho nebeský Otec, a tiež to, že Ježiš túto rodinu veľmi miloval. Máriu a Martu to muselo veľmi utešiť. Keď naši bratia a sestry cítia, že ich milujeme a myslíme na nich, uvedomia si, že nie sú sami, ale sú obklopení priateľmi. Niekedy stačí byť len pozorným poslucháčom. Nechaj spolukresťana, ktorý smúti, nech sa vyrozpráva, a nepohoršuj sa, keď povie niečo neuvážené. (Jób 6:2, 3) Okrem toho, že žiali, môže byť aj pod tlakom príbuzných, ktorí neuctievajú Jehovu. Preto sa s ním modli. Pros Jehovu, ktorý „vypočúva modlitbu“, aby mu dal silu a schopnosť jasne uvažovať. (Žalm 65:2) w19.04 16:18 – 19

Je prirodzené, že v Bételi alebo v inej forme služby celým časom si obľúbime ľudí, s ktorými tam slúžime, alebo aj miesto, kde slúžime. Keď musíme z nejakého dôvodu odísť, trhá nám to srdce. Tí, ktorých opúšťame, nám budú veľmi chýbať a robíme si o nich starosti, najmä ak musíme odísť z krajiny, kde bratia zažívajú prenasledovanie. (Mat. 10:23; 2. Kor. 11:28, 29) Okrem toho keď sme pridelení na iné miesto, môže byť pre nás náročné prispôsobiť sa novému prostrediu. To platí dokonca aj vtedy, keď sa vrátime domov. Niektorí možno musia riešiť nečakané finančné výdavky. Môžu pociťovať neistotu a stratiť radosť. Čo ti môže pomôcť? Zachovaj si blízky vzťah k Jehovovi. (Jak. 4:8) Čo môžeš pre to urobiť? Obracaj sa naňho s dôverou ako na Toho, „ktorý vypočúva modlitbu“. (Žalm 65:2) Jehova môže „urobiť viac ako v nadbytku všetko, o čo prosíme, alebo na čo si pomyslíme“. (Ef. 3:20) Nestanovil žiadne obmedzenia, o čo ho môžeme prosiť. Naše problémy môže vyriešiť úplne nečakaným spôsobom. w19.08 34:5 – 6

Niektorí ľudia si myslia, že Armagedon je atómová vojna či nejaká ekologická katastrofa. No v Biblii sa o Armagedone píše, že ľudstvu prinesie úžitok, a preto máme dôvod tešiť sa na jeho príchod. (Zjav. 1:3) V armagedonskej vojne nebude ľudstvo zničené, ale zachránené. Prečo bude Armagedon znamenať pre ľudstvo záchranu? Pretože v ňom budú zničené ľudské vlády a odstránení zlí ľudia. Spravodliví však budú zachránení a vďaka tomuto Božiemu zásahu už viac ľudia nebudú ničiť zem. (Zjav. 11:18) Slovo Armagedon sa v Biblii nachádza len raz a pochádza z hebrejského výrazu, ktorý znamená „vrch Megiddo“. (Zjav. 16:16) Megiddo bolo staroveké izraelské mesto. (Joz. 17:11) No Armagedon sa nevzťahuje na nejaké konkrétne miesto na zemi. Jednoducho povedané, vzťahuje sa na situáciu, keď budú „králi celej obývanej zeme“ zhromaždení, aby bojovali proti Jehovovi. (Zjav. 16:14) w19.09 36:1 – 3

Žena, ktorá prišla za Ježišom, zúfalo potrebovala pomoc. Navštívila mnohých lekárov v nádeji, že jej pomôžu. Trpela dlhých 12 rokov a nikto ju nedokázal vyliečiť. Podľa mojžišovského Zákona bola nečistá. (3. Mojž. 15:25) Potom sa dopočula, že Ježiš dokáže vyliečiť chorých, a rozhodla sa ho vyhľadať. Keď sa dostala do jeho blízkosti, dotkla sa obruby jeho vrchného odevu a okamžite bola uzdravená. Ježiš ju nielenže vyliečil, ale pomohol jej aj znovu získať pocit dôstojnosti. Napríklad keď sa s ňou rozprával, nežne a úctivo ju oslovil „dcéra“. Vieš si predstaviť, ako ju to osviežilo a povzbudilo? (Luk. 8:44–48) Všimni si, že táto žena prišla za Ježišom, teda vyvinula iniciatívu. To isté musíme urobiť aj my – musíme za Ježišom prísť. Hoci dnes Ježiš zázračne nevylieči tých, ktorí za ním prídu, jeho pozvanie „poďte ku mne... a ja vás občerstvím“ stále platí. (Mat. 11:28) w19.09 38:2 – 3

Niečo podobné predpovedal už prorok Zachariáš. Napísal: „V tých dňoch sa desať mužov zo všetkých jazykov národov chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ ​(Zach. 8:23) Jehovovi svedkovia si uvedomujú, že ak majú byť zhromaždení ľudia zo všetkých jazykových skupín, musia oznamovať dobrú správu v čo najväčšom počte jazykov. Dnes je naša prekladateľská činnosť rozsiahlejšia než kedykoľvek predtým a naše publikácie vychádzajú v stovkách jazykov. Sme svedkami novodobého zázraku – Jehova zhromažďuje veľký zástup zo všetkých národov. Vďaka tomu, že duchovný pokrm je dostupný v stále väčšom počte jazykov, môže táto rozmanitá skupina ľudí jednotne uctievať Jehovu. A Jehovovi služobníci sú známi tým, že horlivo oznamujú dobrú správu a milujú jeden druhého. To veľmi posilňuje našu vieru! (Mat. 24:14; Ján 13:35) w19.09 39:16 – 17

Počas veľkého súženia budú ľudia v šoku, lebo všetko, na čo sa spoliehali a čo považovali za stabilné, sa začne rúcať. Nastane najtemnejšie obdobie ľudských dejín. Ľudia budú prežívať úzkosť a budú sa báť o svoj život. (Sof. 1:14, 15) Je pravdepodobné, že v tom čase sa bude ťažšie žiť aj Jehovovým služobníkom. Možno budeme prežívať ťažkosti, pretože nie sme časťou sveta. A možno sa budeme musieť zaobísť bez niektorých základných životných potrieb. „Verný a rozvážny otrok“ nám mnohými spôsobmi pomáha, aby sme si zachovali vernosť, keď príde veľké súženie. (Mat. 24:45) Zamyslime sa napríklad nad programom regionálnych zjazdov, ktoré sa konali v rokoch 2016 až 2018. V prejavoch sme boli povzbudení, aby sme pracovali na vlastnostiach, ktoré budeme potrebovať počas Jehovovho dňa. w19.10 41:2, 10, 12

Keď niečo zjeme, nastupujú automatické procesy, pri ktorých sa živiny z jedla vstrebávajú do nášho tela. Keď jeme kvalitné jedlo, môžeme byť zdravší. A keď si nedávame pozor na to, čo jeme, môžeme mať zdravotné problémy. Výsledky sa zvyčajne neprejavia hneď, ale až po nejakom čase. Platí to aj pri zábave. Musíme uvažovať, čím sýtime svoju myseľ, pretože aj v tomto prípade nastupujú automatické procesy – zábava, ktorú sme si vybrali, ovplyvňuje naše myšlienky a pocity. Vhodná zábava nás môže osviežiť, zatiaľ čo nevhodná nám môže ublížiť. (Jak. 1:14, 15) Účinky nesprávnej zábavy sa nemusia prejaviť ihneď, ale až po čase. V Biblii nachádzame toto varovanie: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať; lebo kto rozsieva s ohľadom na svoje telo, zožne od svojho tela porušenosť.“ ​(Gal. 6:7, 8) Preto je veľmi dôležité, aby sme sa vyhýbali zábave, ktorá propaguje veci, ktoré Jehova nenávidí. (Žalm 97:10) w19.10 43:12 – 14

Jehova nám dokázal svoju lásku tak, že dal za nás svojho Syna ako výkupné. (Ján 3:16) Ako môžeme milovať druhých podobne ako Jehova? Každého spolukresťana považujme za drahocenného a tešme sa, keď môžeme privítať stratenú ovcu, ktorá sa vracia k Jehovovi. (Žalm 119:176; Luk. 15:7, 10) To, že bratov a sestry milujeme, môžeme dokázať aj tak, že neváhame vynakladať čas a energiu v ich prospech, napríklad pomáhame tým, ktorí sú v núdzi. (1. Jána 3:17) Ježiš prikázal svojim nasledovníkom, aby prejavovali obetavú lásku. (Ján 13:34, 35) Jeho prikázanie je nové, lebo vyžaduje takú lásku, akú nevyžadoval Zákon daný Izraelitom. Nové prikázanie hovorí: Miluj bratov a sestry, podobne ako Ježiš miloval teba. To si od nás vyžaduje obetavú lásku. Spoluveriacich by sme mali milovať dokonca viac ako samých seba. Mali by sme ich milovať tak, že budeme ochotní za nich zomrieť, podobne ako to urobil Ježiš. w19.05 18:11 – 13

Ak chceme, aby nám Jehova dal svätého ducha, musíme sa oň vytrvalo modliť. (Luk. 11:13) Z Ježišovho podobenstva v Lukášovi 11:5–9 sa dozvedáme aj to, prečo si môžeme byť istí, že Jehova nám dá svätého ducha. Muž v podobenstve chcel byť dobrým hostiteľom. Záležalo mu na tom, aby svojmu hosťovi ponúkol jedlo, aj keď už bola noc a doma nič nemal. Sused mu nakoniec vyhovel, pretože ten muž ho o to neprestal prosiť. Čo nás tým chcel Ježiš naučiť? Ak je nedokonalý človek ochotný pomôcť susedovi, ktorý ho o niečo vytrvalo prosí, o čo viac pomôže náš láskavý nebeský Otec tým, ktorí ho vytrvalo prosia o svätého ducha! Môžeme sa spoľahnúť, že Jehova vyhovie našim naliehavým prosbám. (Žalm 10:17; 66:19) Aj keď Satan na nás neustále útočí, dokážeme nad ním zvíťaziť. w19.11 45:17 – 19

Ježiš si uvedomoval, že je potrebné, aby si on aj apoštoli niekedy trochu oddýchli. Ale tak ako vtedy, aj dnes majú mnohí ľudia podobný postoj ako bohatý muž z Ježišovho podobenstva. Tento muž si hovoril: „Urob si pohodu, jedz, pi a teš sa.“ ​(Luk. 12:19; 2. Tim. 3:4) Za najdôležitejšie veci v živote považoval odpočinok a pohodlie. Na rozdiel od neho sa Ježiš a apoštoli nezameriavali na vlastné potešenie. Ako sa môžeme riadiť Ježišovým príkladom? Tak, že využívame čas po práci nielen na odpočinok, ale aj na konanie dobrých skutkov. Patrí k nim napríklad zvestovateľská služba a návšteva zhromaždení. Tieto duchovné činnosti považujeme za také dôležité, že robíme všetko pre to, aby sme sa na nich podieľali pravidelne. (Hebr. 10:24, 25) Dokonca aj keď sme na dovolenke, vyhradzujeme si čas na duchovné veci. Ak je to možné, chodíme na zhromaždenia miestneho zboru a využívame príležitosti, aby sme sa s ľuďmi porozprávali o Biblii. (2. Tim. 4:2) w19.12 49:16 – 17

Jehova dal každému z nás možnosť robiť vlastné rozhodnutia. Učí nás rozhodovať sa múdro, a ak poslúchame jeho rady, sme v živote šťastní. (Žalm 119:173) Čím viac sa riadime múdrymi radami z Božieho Slova, tým lepšie rozhodnutia robíme. (Hebr. 5:14) Niekedy sa môže stať, že si dáme dobrý cieľ, no máme problém dokončiť to, čo sme začali. Uveďme si niekoľko príkladov. Mladý brat sa rozhodne, že si prečíta Bibliu. Niekoľko týždňov sa mu to darí, ale po čase s tým prestane. Sestra sa rozhodne, že sa stane pravidelnou priekopníčkou, no stále odsúva dátum, keď začne. Rada starších sa zhodne na tom, že v zbore je potrebné vykonávať pastierske návštevy, ale prejdú celé mesiace a nevykonajú ani jednu. Opísané situácie sú odlišné, no jedno majú spoločné. Títo kresťania si dali cieľ, no potom ho neuskutočnili. w19.11 48:1 – 2

Ježiš prirovnal čas, v ktorom žijeme, k Noemovým dňom a niet pochýb, že žijeme v „kritických časoch, s ktorými sa [dá] ťažko vyrovnať“. (Mat. 24:37; 2. Tim. 3:1) Preto sa niektoré páry rozhodli ostať nejaký čas bezdetné, aby mohli viac slúžiť Jehovovi. Manželia, ktorí sa chcú múdro rozhodnúť, či mať deti a koľko, si vopred „spočítajú náklady“. (Luk. 14:28, 29) Skúsení rodičia vedia, že výchova detí si vyžaduje nielen veľa peňazí, ale aj času a energie. Preto by manželia mali pouvažovať nad týmito otázkami: Budeme musieť obaja pracovať, aby sme zabezpečili základné potreby pre našu rodinu? Máme rovnaký názor na to, čo sú „základné potreby“? Kto sa bude starať o deti, ak budeme obaja musieť pracovať? Kto bude mať vplyv na ich uvažovanie a správanie? Manželia by si mali tieto otázky pokojne rozobrať a vziať pritom do úvahy slová textu na dnešný deň. w19.12 52:6 – 7

Apoštol Pavol často zažíval situácie, keď mu išlo o život. (2. Kor. 11:23–28) Okrem toho ho trápil „osteň v tele“, čo bol pravdepodobne nejaký zdravotný problém. (2. Kor. 12:7) Takisto zažil sklamanie, keď jeho bývalý spolupracovník Démas prestal slúžiť Jehovovi, „lebo si zamiloval tento svet“. (2. Tim. 4:10) Pavol bol pomazaný kresťan, bol odvážny a rád pomáhal druhým, no aj on niekedy potreboval povzbudenie. (Rim. 9:1, 2) Kto Pavla povzbudzoval a pomáhal mu? Jehova mu určite dával silu prostredníctvom svojho svätého ducha. (2. Kor. 4:7; Fil. 4:13) Pomáhal Pavlovi aj prostredníctvom jeho spolupracovníkov. Pavol o nich napísal, že preňho boli „veľkým povzbudením“. (Kol. 4:11) Medzi tými, ktorých spomenul menovite, boli Aristarchos, Tychikos a Marek. Títo traja kresťania mu pomohli vytrvávať v skúškach. w20.01 2:2 – 3

Z Ježišových slov vyplýva, že tomu, kto nie je pomazaný, nie je možné úplne vysvetliť, aké to je, keď sa niekto „narodí znovu“, čiže sa „narodí z ducha“. (Ján 3:3–8) Na čo sa v mysli začnú zameriavať kresťania, ktorých Boh pomazal svätým duchom? Dovtedy túžili po večnom živote na zemi. Tešili sa, že zažijú, ako Jehova odstráni zo zeme všetko zlo a urobí z nej raj. Možno si predstavovali, ako budú vítať vzkriesených členov rodiny a priateľov. Ale keď ich Jehova pomazal, začali premýšľať inak. Prečo? Nie preto, že by ich už neuspokojovala predstava života na zemi. Ani preto, že by zažili nejakú citovú traumu alebo veľké utrpenie, takže by o život na zemi stratili záujem. Nebolo to ani preto, že by večný život na zemi považovali za nudný. Bolo to preto, že Jehova prostredníctvom svätého ducha zmenil ich myslenie a nádej. w20.01 4:9 – 11

V starovekom Izraeli, v ktorom platil mojžišovský Zákon, Boh ustanovil sudcov a starších. Tí neriešili len záležitosti týkajúce sa uctievania, ale aj prípady týkajúce sa občianskeho a trestného práva. Avšak v rámci Kristovho zákona starší riešia len duchovnú stránku previnenia. (Gal. 6:2) Uznávajú, že v oblasti občianskeho a trestného práva Boh prenechal autoritu orgánom štátnej moci. To zahŕňa aj právo potrestať jednotlivcov pokutou alebo uväznením. (Rim. 13:2–4) Akú zodpovednosť majú starší, keď sa niekto v zbore dopustí vážneho hriechu? Preskúmajú záležitosť na základe Biblie a urobia rozhodnutie. Pamätajú na to, že základom Kristovho zákona je láska. Tá ich podnecuje, aby uvažovali takto: Ako môžeme pomôcť niekomu v zbore, proti komu sa niekto vážne previnil? Pokiaľ ide o previnilca, milujúci starší uvažujú: Robí pokánie? Môžeme mu pomôcť, aby sa duchovne uzdravil? w19.05 18:23 – 24

Ako vyplýva z týchto slov, Ježiš uznával, že jeho Otec mu dal život a že aj jeho každodenný život závisí od neho. Svojmu Otcovi úplne dôveroval a on sa staral o to, aby mal Ježiš všetko, čo potreboval. A čo je najdôležitejšie, uspokojoval Ježišove duchovné potreby. (Mat. 4:4) Jehova sa stará aj o naše duchovné potreby. Vo svojom Slove nám oznámil, aký je, aký má zámer, čo je zmyslom života a čo prinesie budúcnosť. Keď nás rodičia alebo niekto iný o ňom učili, bol to prejav jeho osobného záujmu. A teraz nám láskavo naďalej pomáha prostredníctvom zborových starších a ďalších skúsených bratov a sestier. Okrem toho nás vyučuje na našich zhromaždeniach, na ktorých sa stretávame so svojou duchovnou rodinou. To je len niekoľko príkladov, ako nám všetkým Jehova prejavuje otcovskú lásku. (Žalm 32:8) w20.02 6:8, 13

Tam, kde vládne závisť, sa nedarí pokojným vzťahom. Musíme zo svojho srdca vykoreniť akékoľvek stopy závisti a súčasne si dávať pozor, aby sme nevyvolávali závisť v druhých. Čo konkrétne môžeme robiť, aby sme druhým pomohli bojovať proti závisti, a ako môžeme prispievať k pokoju? Náš postoj a naše skutky môžu mať na druhých veľký vplyv. Tento svet chce, aby sme si vypestovali „sklon pýšiť sa majetkom“. (1. Jána 2:16) My však určite nechceme neustále hovoriť o tom, čo máme a čo si chceme kúpiť, lebo by sme mohli v druhých živiť závisť. Podobne chceme zostať skromní a nechváliť sa úlohami, ktoré máme v zbore. Keď prejavujeme úprimný záujem o druhých a chválime ich, pomáhame im rozvíjať si spokojnosť a podporujeme jednotu a pokoj v zbore. w20.02 8:15 – 16

O Jehovovi sa môžeš učiť zo stvorenia. (Zjav. 4:11) Zamysli sa nad tým, ako múdro vytvoril rastliny a zvieratá. Pozri si niečo o tom, ako obdivuhodne je vytvorené naše telo. (Žalm 139:14) A premýšľaj, akú energiu vložil do nášho Slnka, ktoré je len jednou z miliárd hviezd vo vesmíre. (Iz. 40:26) Keď budeš premýšľať o jeho stvoriteľských dielach, budeš si ho ešte viac vážiť. No na to, aby si položil pevné základy svojho vzťahu k Jehovovi, nestačí len vedieť, že je múdry a mocný. Aby si si k nemu vypestoval vrúcnu lásku, musíš sa o ňom dozvedieť oveľa viac. Musíš sa presvedčiť, že Jehovovi na tebe záleží. Pamätaj, že „ak ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť“. (1. Kron. 28:9) Jehova hovorí, že „ťa k sebe pritiahol“. (Jer. 31:3) Čím viac si budeš ceniť všetko, čo pre teba urobil a stále robí, tým viac ho budeš milovať. w20.03 10:6 – 7

Dobrým príkladom človeka, pre ktorého bola služba najdôležitejšou činnosťou v živote, je apoštol Pavol. Keď bol počas svojej druhej misionárskej cesty v Korinte, nemal veľa peňazí, a tak musel nejaký čas vyrábať stany. Pracoval, aby uhradil svoje náklady a mohol oznamovať dobrú správu v Korinte bez toho, aby bratov a sestry finančne zaťažoval. (2. Kor. 11:7) Aj keď musel pracovať, službu dával na prvé miesto a zvestoval dobrú správu každý sabat. Keď sa mu zmenili okolnosti, mohol sa venovať službe viac. Čítame, že „sa dôkladne zaoberal slovom a svedčil Židom, aby dokázal, že Ježiš je Kristus“. (Sk. 18:3–5; 2. Kor. 11:9) Neskôr, keď bol dva roky v domácom väzení v Ríme, hovoril o dobrej správe s ľuďmi, ktorí ho navštevovali, a písal listy. (Sk. 28:16, 30, 31) Nepripustil, aby čokoľvek odvádzalo jeho pozornosť od služby. w19.04 14:9