Marec

Keď milujeme Boha a jeho Slovo, budeme mať silu ho poslúchať, aj keď sme pod tlakom zo strany príbuzných alebo priateľov. Možno nás chcú v dobrej viere presvedčiť, aby sme sa podieľali na nebiblických zvykoch v súvislosti s mŕtvymi. Niektorí sa nás snažia zahanbiť a tvrdia, že príbuzného, ktorý zomrel, sme nemilovali alebo že sme si ho nevážili. Môžu nás tiež obviniť, že zosnulý bude pre náš postoj ubližovať živým. V jednej krajine v Karibiku sú mnohí presvedčení, že po smrti človeka sa môže jeho duch pohybovať v okolí a trestať tých, ktorí sa k nemu správali zle. Podľa jedného diela ľudia v tejto krajine veria, že duch môže dokonca „napáchať veľké škody v komunite“. V niektorých častiach Afriky je zvykom pozakrývať v dome zosnulého všetky zrkadlá a otočiť k stene obrazy, na ktorých je zobrazený. Prečo? Niektorí tvrdia, že duch sa nesmie vidieť. My však slúžime Jehovovi, a preto určite neveríme žiadnym mýtom ani nechceme mať nič spoločné so zvykmi, ktoré sú založené na Satanových klamstvách. (1. Kor. 10:21, 22) w19.04 16:11 – 12

Ježiš učil svojich nasledovníkov uplatňovať zásady, ako zaobchádzať s druhými spravodlivo. Medzi ne patrí aj Zlaté pravidlo uvedené v texte na dnešný deň. Všetci chceme, aby s nami druhí zaobchádzali spravodlivo. Preto by sme aj my mali zaobchádzať s nimi spravodlivo. Ak to robíme, je pravdepodobné, že sa tak budú správať aj oni. Ale čo ak nám niekto ukrivdil? Ježiš učil svojich nasledovníkov aj to, aby dôverovali, že Jehova určite zabezpečí „právo [tým], ktorí k nemu kričia dňom a nocou“. (Luk. 18:6, 7) Tento výrok je vlastne sľubom: Náš spravodlivý Boh vie o skúškach, ktoré zažívame v týchto posledných dňoch, a v pravý čas nám zabezpečí spravodlivosť. (2. Tes. 1:6) Keď sa budeme riadiť zásadami, ktoré vyučoval Ježiš, budeme s druhými zaobchádzať spravodlivo. A ak sme sa v tomto Satanovom svete stali obeťou nejakej krivdy, nachádzajme útechu v Jehovovom sľube, že nám zabezpečí spravodlivosť. w19.05 18:18 – 19

Si mladý a chodíš do školy? Tvoji spolužiaci možno veria v evolučnú teóriu. Možno by si sa rád zastal toho, čo učí Biblia, ale nevieš ako. Môže ti pomôcť, ak si urobíš študijný projekt. Daj si dva ciele: (1) posilniť si presvedčenie, že všetko stvoril Boh, a (2) naučiť sa obhájiť pravdu. (Rim. 1:20) Najprv sa zamysli nad tým, aké argumenty používajú tvoji spolužiaci v prospech evolúcie. Potom si pomocou publikácií urob starostlivý výskum. Zastať sa svojej viery nemusí byť také ťažké, ako si myslíš. Väčšina ľudí verí v evolúciu iba preto, lebo v ňu verí niekto, koho si vážia. Ale ak spolužiakom predložíš jeden či dva argumenty, možno niekomu, kto sa na to úprimne pýta, pomôžeš nájsť uspokojujúcu odpoveď. (Kol. 4:6) w19.05 22:13

Keď raz prorok Eliáš utekal pred nepriateľmi, ktorí ho chceli zabiť, bol taký skľúčený, že chcel zomrieť. Jehova za ním poslal mocného anjela, ktorý mu poskytol presne to, čo v tej chvíli potreboval. Zaobstaral mu teplé jedlo a láskavo mu povedal, aby sa najedol. (1. Kráľ. 19:5–8) V tejto správe nachádzame užitočnú radu: Praktický láskavý skutok, hoci aj malý, môže spôsobiť veľa dobrého. Malý darček, jedlo alebo niekoľko premyslených slov na kartičke môže zroneného spolukresťana uistiť o tom, že ho máme radi a že nám na ňom záleží. Ak je pre nás ťažké hovoriť s niekým o veľmi osobných alebo citlivých veciach, môžeme dať svoj záujem najavo tak, že poskytneme praktickú pomoc. Jehova urobil zázrak, keď dal Eliášovi dostatok síl, aby zvládol dlhú cestu na vrch Choreb, ďaleko z dosahu tých, ktorí ho chceli zabiť. Čo sa z toho učíme? Ak chceme utešiť obeť zneužívania, najprv jej musíme pomôcť, aby sa cítila v bezpečí, či už u seba doma, alebo v sále Kráľovstva. w19.05 20:11, 13 – 14

Predstav si, že si čítaš proroctvo o Mesiášovej smrti v Zachariášovi 12. kapitole. (Zach. 12:10) V 12. verši sa píše, že „rod Nátanovho domu“ bude horko nariekať nad Mesiášovou smrťou. Zastav sa pri tomto detaile a polož si otázku: Čo majú spoločné Nátan a Mesiáš? Zahraj sa tak trochu na „detektíva“. Pri tomto verši je niekoľko krížových odkazov. Prvý je na 2. Samuelovu 5:14. Keď si prečítaš aj predchádzajúci, 13. verš, dozvieš sa, že Nátan bol jedným zo synov kráľa Dávida. Druhý krížový odkaz ťa dovedie k Lukášovi 3:31. Z tohto a 23. verša vyplýva, že Ježiš bol Nátanovým potomkom cez rodovú líniu Márie. Zrazu ťa to začne zaujímať. Vedel si, že o Ježišovi bolo predpovedané, že bude potomkom Dávida. (Mat. 22:42) Ale Dávid mal viac ako 20 synov. Nie je úžasné, že Zachariáš poukazuje práve na Nátanovu domácnosť ako na tú, ktorá bude nariekať nad Ježišovou smrťou? w19.05 22:17

Ako môžeme pretvárať svoje zmýšľanie? Keď si budeme pravidelne študovať Bibliu a naše publikácie, sami sa presvedčíme, že to, čo sme sa naučili, je pravda. Budeme mať stopercentnú istotu, že Jehovove normy sú správne. Budeme ako strom so silnými koreňmi, pevne zakorenení, „upevnení vo viere“. (Kol. 2:6, 7) Pamätaj na to, že nikto nemôže upevniť tvoju vieru za teba. Preto je nevyhnutné, aby si pretváral svoje zmýšľanie. Vytrvalo sa modli, pros Jehovu, aby ti pomáhal prostredníctvom svojho ducha. Rozjímaj a skúmaj svoje myšlienky a pohnútky. Vyberaj si dobrých priateľov, stretávaj sa s tými, ktorí ti pomôžu pretvárať tvoje zmýšľanie. Keď to budeš robiť, budeš sa chrániť pred škodlivým vplyvom Satanovho sveta a podarí sa ti zavrhnúť „úvahy a všetko povýšené, čo sa pozdvihuje proti poznaniu Boha“. (2. Kor. 10:5) w19.06 24:17 – 18

Tak ako Rút zotrvávala s Noemi, aj my by sme mali stále poskytovať podporu tým, ktorým zomrel niekto blízky. (Rút 1:16, 17) Paula, ktorej zomrel manžel, hovorí: „Krátko po smrti manžela ma prišlo utešiť veľa ľudí. Ale v priebehu času sa vrátili k svojim každodenným starostiam. Môj život sa však úplne zmenil. Keď si druhí uvedomia, že človek, ktorý žiali, potrebuje útechu celé mesiace, dokonca roky, je to obrovská pomoc.“ Samozrejme, každý človek je iný. Niektorí sa prispôsobia novým okolnostiam pomerne rýchlo. Pre iných je však každá činnosť, ktorú kedysi vykonávali s milovaným človekom, bolestnou pripomienkou, že už tu nie je. Každý človek smúti inak. Je to veľká česť, že nám Jehova zveril zodpovednosť starať sa o tých, ktorým zomrel manželský partner. w19.06 26:16

Počas zákazu musíme vedieť, kedy je „čas mlčať“. (Kaz. 3:7) Musíme udržiavať v tajnosti citlivé informácie, ako sú mená našich bratov a sestier, miesta, kde sa schádzame, metódy našej služby a to, odkiaľ dostávame duchovný pokrm. Mali by sme si dať pozor, aby sme takéto informácie neprezradili svetským autoritám ani o nich nehovorili s priateľmi či príbuznými v našej krajine či v zahraničí. Keby sme sa dali chytiť do takejto pasce, ohrozili by sme bezpečnosť našich bratov. Nedovoľ, aby nás niečo rozdelilo. Satan vie, že rozdelená rodina nemôže obstáť. (Mar. 3:24, 25) Bude sa stále snažiť vyvolať medzi nami nejednotu. Chce, aby sme začali bojovať jeden proti druhému, a nie proti nemu. Aj duchovne zrelí kresťania si musia dať pozor, aby sa nechytili do tejto pasce. Ak usilovne pracujeme na tom, aby sme prekonávali problémy, ktoré máme medzi sebou, vyhneme sa pasci v podobe nejednoty. (Kol. 3:13, 14) w19.07 28:14 – 16

Priaznivá reakcia ľudí na dobrú správu často závisí viac od toho, ako im ju predložíme, než od toho, čo im povieme. Ľudia sú radi, keď sme láskaví, taktní a úprimne sa o nich zaujímame, keď im svoje názory nevnucujeme, ale snažíme sa chápať ich postoj k náboženstvu. Keď sa Pavol rozprával so Židmi, citoval Božie Slovo. Ale keď hovoril s gréckymi filozofmi na Areopágu, nepovedal, že cituje z Písma. (Sk. 17:2, 3, 22–31) Ako sa môžeme riadiť jeho príkladom? Keď sa rozprávaš s človekom, ktorý neuznáva Bibliu ako autoritu, možno je lepšie nepoužívať slovo Biblia. Ak si myslíš, že by niekomu bolo nepríjemné, keby iní videli, že mu z nej čítaš, skús mu ukázať biblické verše nejakým menej nápadným spôsobom, napríklad v elektronickom zariadení. w19.07 30:5 – 6

Satan rafinovane zvádzal Izraelitov k modlárstvu. Využil fakt, že si potrebovali zabezpečiť jedlo. Keď vstúpili do Zasľúbenej krajiny, museli zmeniť spôsob pestovania plodín. V Egypte zavlažovali polia vodou z Nílu. V Zasľúbenej krajine nezískavali vodu z nejakého veľkého riečneho systému, ale rastliny zavlažoval sezónny dážď a rosa. (5. Mojž. 11:10–15; Iz. 18:4, 5) Preto sa Izraeliti museli naučiť nové poľnohospodárske metódy. Ale prečo Jehova varoval Izraelitov pred uctievaním falošných bohov, keď im hovoril o nových metódach obrábania pôdy? Vedel, že Izraeliti budú v pokušení kontaktovať sa s okolitými pohanskými národmi a naučiť sa od nich niektoré miestne poľnohospodárske postupy. Ale uvažovanie kanaánskych roľníkov bolo ovplyvnené ich vierou v Baala. (4. Mojž. 25:3, 5; Sud. 2:13; 1. Kráľ. 18:18) w19.06 23:4 – 6

Mesto Filipy bolo v prvom storočí rímskou kolóniou. Keď tam prišli Pavol so Sílasom, Lukášom a Timotejom, zistili, že mnohí ľudia prejavujú záujem o správu o Kráľovstve. Títo štyria horliví bratia tam založili kresťanský zbor. Všetci noví bratia a sestry sa začali stretávať na zhromaždeniach, pravdepodobne v dome pohostinnej sestry, ktorá sa volala Lýdia. (Sk. 16:40) Kresťania v tomto novom zbore začali zakrátko zažívať ťažkosti. Satan podnietil odporcov pravdy, aby im začali brániť vo zvestovateľskej činnosti. Pavol so Sílasom boli zatknutí, zbití prútmi a uväznení. Po prepustení z väzenia navštevovali nových učeníkov a povzbudzovali ich. Potom Pavol so Sílasom a Timotejom odišli z mesta, ale Lukáš tam pravdepodobne zostal. Ako sa po ich odchode darilo novým bratom a sestrám? S pomocou Jehovovho ducha verne pokračovali v službe Jehovovi. (Fil. 2:12) Pavol mohol byť na nich oprávnene hrdý! w19.08 32:1 – 2

Čo ak si sa nedávno presťahoval? Presťahovanie môže byť spojené s veľkými finančnými výdavkami, a preto by si sa mohol ľahko zadlžiť. Snaž sa dlhy minimalizovať a odolávaj pokušeniu kupovať si na úver veci, ktoré nie sú nevyhnutné. (Prísl. 22:3) Keď si pod emocionálnym tlakom, napríklad keď sa staráš o chorého člena rodiny, môže byť pre teba ťažké rozhodnúť sa, koľko by si si mal požičať. V takej situácii predkladaj Jehovovi „prosebné žiadosti“ a on ti pomôže urobiť správne rozhodnutie. Odpovie na tvoje modlitby a dá ti vnútorný pokoj, ktorý bude „strážiť tvoje srdce a tvoje myšlienkové sily“, vďaka čomu si dokážeš všetko dôkladne a v pokoji premyslieť. (Fil. 4:6, 7; 1. Petra 5:7) Priateľ sa s duchovne zameranými ľuďmi. Rozprávaj sa o svojich radostiach a starostiach s dobrými priateľmi, najmä s tými, ktorí zažili niečo podobné ako ty. Vďaka tomu sa ti uľaví. (Kaz. 4:9, 10) Priatelia, ktorých si mal predtým, ako si sa presťahoval, budú naďalej tvojimi priateľmi. w19.08 34:9 – 10

Prečo Jehova dáva veľkú záverečnú vojnu do súvisu s Megiddom? Mesto Megiddo a neďaleké údolie Jezreel boli dejiskom mnohých vojen. Do niektorých z nich Jehova priamo zasiahol. Napríklad „pri megiddských vodách“ Boh pomohol izraelskému sudcovi Barákovi zvíťaziť nad kanaánskou armádou, ktorej velil Sisera. Barák s prorokyňou Deborou za toto zázračné víťazstvo ďakovali Jehovovi v piesni slovami: „Z neba bojovali hviezdy... proti Siserovi... Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Jehova. A nech sú tí, ktorí ťa milujú, ako keď vychádza slnko vo svojej moci.“ ​(Sud. 5:19–21, 31) Aj v Armagedone budú zničení všetci Boží nepriatelia, ale tí, ktorí milujú Boha, budú zachránení. No medzi armagedonskou vojnou a tou, ktorú viedol Barák, je zásadný rozdiel. V Armagedone Boží služobníci nebudú bojovať. Dokonca nebudú ani ozbrojení. Ich „moc sa jednoducho ukáže v dôvere“ v Jehovu a v jeho nebeské vojská „a v tom, že sa nebudú znepokojovať“. (Iz. 30:15; Zjav. 19:11–15) w19.09 36:4 – 5

Ako môžeme prísť k Ježišovi? Napríklad tak, že sa čo najviac dozvieme o tom, čo hovoril a robil. (Luk. 1:1–4) To za nás nemôže urobiť nikto iný. Každý z nás má osobnú zodpovednosť študovať si Bibliu. Okrem toho k Ježišovi prichádzame tak, že sa dáme pokrstiť a staneme sa jeho učeníkmi. Ježišovo pozvanie prijmeme aj tak, že požiadame o pomoc zborových starších. Ježiš dal tieto „dary v podobe ľudí“, aby sa starali o jeho ovečky. (Ef. 4:7, 8, 11; Ján 21:16; 1. Petra 5:1–3) No ak chceme, aby nám starší pomohli, musíme vynaložiť úsilie a ísť za nimi. Zamysli sa nad tým, čo povedal brat, ktorý sa volá Julian: „Požiadal som starších o pomoc a zistil som, že pastierska návšteva bola jeden z najlepších darov, aký som kedy dostal.“ Verní starší, ako tí dvaja, ktorí navštívili Juliana, nám môžu pomôcť spoznať „Kristovu myseľ“, teda pochopiť, ako Ježiš premýšľal a konal, a napodobňovať ho. (1. Kor. 2:16; 1. Petra 2:21) Takáto pomoc od starších je jeden z najlepších darov, aké nám môžu dať. w19.09 38:4 – 5

V Božom Slove čítame o mnohých mužoch a ženách, ktorí mali silnú vieru a pôsobil na nich Boží duch, no napriek tomu nepatria k 144 000. Jedným z nich je Ján Krstiteľ. (Mat. 11:11) Ďalším je Dávid. (Sk. 2:34) Oni a mnohí ďalší budú po vzkriesení žiť na rajskej zemi. Spolu s členmi veľkého zástupu budú mať príležitosť verne slúžiť Jehovovi a podriaďovať sa jeho vláde. Prvýkrát v histórii Boh zhromaždil milióny ľudí zo všetkých národov, aby ho jednotne uctievali. Či už máme nádej na život v nebi, alebo na zemi, musíme pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí, aby sa aj oni pripojili k veľkému zástupu „iných oviec“. Jehova spôsobí, že zakrátko nastane predpovedané veľké súženie. V ňom budú odstránené vlády a náboženstvá, ktoré spôsobili ľudstvu toľko utrpenia. Veľký zástup má pred sebou veľkolepú vyhliadku – bude môcť slúžiť Jehovovi na zemi po celú večnosť! (Zjav. 7:14) w19.09 39:18 – 19

S blížiacim sa koncom Satanovho systému môžeme očakávať stále väčšie skúšky vernosti Bohu a jeho Kráľovstvu. Pravdepodobne sa budeme stretávať so stále väčším posmechom. Jedným z dôvodov môže byť naša kresťanská neutralita. Musíme pracovať na svojej vernosti už dnes, aby sme zostali verní aj počas veľkého súženia. Počas veľkého súženia nastane zmena, pokiaľ ide o bratov, ktorí vedú pozemskú časť našej organizácie. V určitej chvíli budú všetci pomazaní, ktorí sú ešte na zemi, zhromaždení do neba, aby sa zapojili do armagedonskej vojny. (Mat. 24:31; Zjav. 2:26, 27) To znamená, že vedúci zbor tu už nebude. Veľký zástup však bude naďalej organizovaný. Povedú nás spôsobilí bratia spomedzi iných oviec. Bude potrebné, aby sme týchto bratov verne podporovali a riadili sa pokynmi, ktoré dostanú od Boha. Bude od toho závisieť naše prežitie. w19.10 41:13 – 14

Noemi verne slúžila Jehovovi a milovala ho. Po smrti manžela a oboch synov si chcela zmeniť meno z Noemi na „Mara“, čo znamená „horká“. (Rút 1:3, 5, 20, 21) Jej nevesta Rút zostala s ňou aj v ťažkostiach. Svojej svokre nielenže prakticky pomáhala, ale ju aj utešovala. Jednoduchými, úprimnými slovami jej vyjadrovala lásku a podporu. Keď členovi našej duchovnej rodiny zomrie manželský partner, potrebuje našu pomoc. Manželskú dvojicu môžeme prirovnať k dvom stromom, ktoré rastú vedľa seba. V priebehu rokov sa ich korene vzájomne preplietli. Keď sa jeden strom vyvráti a uhynie, ten druhý sa môže vážne poškodiť. Podobne keď niekomu zomrie manželský partner, môže ho to citovo silno poznačiť na dlhý čas. w19.06 26:12 – 13

Nie je dôležité len to, akú zábavu si vyberáme, ale aj to, koľko času jej venujeme. Ak si na to nedáme pozor, mohli by sme venovať viac času zábave ako službe Jehovovi. Prvým krokom je zistiť, koľko času jej venuješ. Poznač si do kalendára, koľko hodín týždenne si pozeral televíziu, surfoval po internete alebo hral elektronické hry. Ak zistíš, že si zábave venoval veľa času, skús si urobiť rozvrh činností. Najprv si vyhraď čas na dôležitejšie veci a potom na zábavu. Popros Jehovu, aby ti pomohol držať sa svojho plánu. Tak budeš mať dosť času a energie na osobné štúdium Biblie, rodinné uctievanie, zhromaždenia a službu. Potom nebudeš mať výčitky svedomia, že si si vyhradil čas aj na zábavu. w19.10 43:14, 16 – 17

Okolo roku 55 n. l. urobili Korinťania jedno dôležité rozhodnutie. Dozvedeli sa, že bratia v Jeruzaleme a Judei potrebujú pomoc, a rozhodli sa, že sa zapoja do zbierky, aby im pomohli. (1. Kor. 16:1; 2. Kor. 8:6) No o niekoľko mesiacov sa apoštol Pavol dozvedel, že Korinťania finančný dar ešte nepripravili. Mohlo to viesť k tomu, že ich dar by nebol pripravený včas, a tak by nemohol byť doručený do Jeruzalema spolu s príspevkami od druhých zborov. (2. Kor. 9:4, 5) Korinťania urobili dobré rozhodnutie a Pavol ich pochválil za ich silnú vieru a túžbu prejaviť štedrosť. No zároveň ich musel povzbudiť, aby dokončili, čo začali. (2. Kor. 8:7, 10, 11) Z toho, čo sa stalo kresťanom v Korinte, sa učíme, že aj verní kresťania niekedy nedokončia to, čo začali. Prečo? Lebo pre zdedenú nedokonalosť máme sklon odkladať povinnosti na neskôr. Alebo nám v tom môžu zabrániť nepredvídané okolnosti. (Kaz. 9:11) w19.11 48:3 – 5

Tak ako veľký štít chráni vojaka pred zranením, viera ťa chráni pred zlým vplyvom tohto skazeného sveta, ako je nemravnosť, násilie a ďalšie veci, ktoré sú v rozpore s Božími normami. Náš boj je duchovný a medzi našich nepriateľov patria aj zlí duchovia. (Ef. 6:10–12) Ako si môžeš zachovať silnú vieru, ktorá obstojí v skúškach? Po prvé, musíš prosiť Boha o pomoc. Potom musíš študovať Božie Slovo, aby si sa presvedčil, či žiješ v súlade s Božou vôľou. (Hebr. 4:12) Biblia hovorí: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ ​(Prísl. 3:5, 6) Zamysli sa, či si uplatnil radu z tohto textu pri niektorých rozhodnutiach, ktoré si urobil v poslednom čase. Napríklad riešil si vážne finančné problémy? Spomenul si si vtedy na Jehovov sľub zapísaný v Hebrejom 13:5? Tam čítame: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ Nadobudol si na základe tohto sľubu istotu, že Jehova ti pomôže? Ak áno, dokazuje to, že si udržiavaš štít viery v dobrom stave. w19.11 46:1, 4

Každé dieťa si vyžaduje a zároveň zaslúži, aby mu určité množstvo času a energie venovali obaja rodičia. Preto ak majú rodičia niekoľko detí krátko po sebe, môže byť pre nich ťažké venovať všetkým deťom potrebnú pozornosť. Niektorí rodičia, ktorí mali viac malých detí, sa vyjadrili, že sa cítili preťažení. Matku to môže fyzicky aj emocionálne vyčerpávať. Mohla by byť taká unavená, že by už nemala dosť síl na štúdium, modlitbu a zvestovateľskú službu. Okrem toho by pre ňu mohlo byť ťažké sústrediť sa na zhromaždeniach a mať z nich úžitok. Milujúci manžel sa, samozrejme, snaží urobiť maximum, aby manželke s deťmi pomohol, či už na zhromaždeniach, alebo doma. Napríklad jej môže pomôcť pri domácich prácach. Snaží sa, aby jeho rodina mala úžitok z pravidelného rodinného uctievania. A pravidelne chodí s manželkou a deťmi do služby. w19.12 52:8

Aký úžitok mali Izraeliti z jubilejného roku? Predstav si, že nejaký Izraelita sa zadlžil. Aby mohol splatiť dlhy, musel predať pole. Počas jubilejného roku mu však malo byť vrátené. Každý muž sa tak „vrátil k svojmu vlastníctvu“ a jeho deti neprišli o dedičstvo. Inokedy mal možno Izraelita toľko dlhov, že musel predať svoje dieťa – ba dokonca sám seba – do otroctva, aby ich splatil. V jubilejnom roku mali byť otroci prepustení na slobodu a mali sa „vrátiť k svojmu rodu“. (3. Mojž. 25:10) Teda nikto nemal zostať otrokom celý život. Okrem toho im Jehova prostredníctvom Mojžiša povedal: „Nikto by však medzi vami nemal schudobnieť, lebo Jehova ťa celkom istotne požehná v krajine, ktorú ti Jehova, tvoj Boh, dáva do dedičstva.“ ​(5. Mojž. 15:4) To sa veľmi odlišuje od toho, čo sa deje v tomto svete, v ktorom bohatí stále viac bohatnú a chudobní stále viac chudobnejú. w19.12 50:3 – 4

Keď bol Ježiš v skúškach, modlil sa „so silnými výkrikmi a slzami“. (Hebr. 5:7) Vo svojich vrúcnych modlitbách vyjadroval túžbu zostať verný Jehovovi a tak si ešte viac posilňoval odhodlanie poslúchať ho. Pre Jehovu boli jeho modlitby ako kadidlo s príjemnou vôňou. Ježiš celým svojím životom robil Jehovovi radosť a obhájil jeho právo vládnuť. Ako ho môžeme napodobňovať? Tak, že sa zo všetkých síl snažíme verne poslúchať Jehovu a dodržiavať jeho zákony. Keď sme v skúškach, úpenlivo sa k nemu modlíme o pomoc, pretože chceme, aby z nás mal radosť. Uvedomujeme si, že Jehova nebude vypočúvať naše modlitby, ak robíme veci, ktoré zavrhuje. No ak žijeme podľa jeho noriem, môžeme si byť istí, že naše úprimné modlitby budú preňho ako príjemne voňajúce kadidlo. A môžeme si byť istí, že svojou vernosťou a poslušnosťou robíme nášmu nebeskému Otcovi veľkú radosť. w19.11 47:7 – 8

V roku 1919 Ježiš ustanovil malú skupinu svojich pomazaných bratov za „verného a rozvážneho otroka“. Tento otrok vedie celosvetové zvestovateľské dielo a dáva Kristovým nasledovníkom „pokrm v pravý čas“. Satan a tí, ktorí ho podporujú, sa všemožne snažia zastaviť prácu verného otroka. Ak by tento otrok nemal Jehovovu podporu, z ľudského hľadiska by bolo nemožné, aby vo svojej práci pokračoval. Stále verne poskytuje duchovný pokrm Ježišovým nasledovníkom na zemi, a to napriek dvom svetovým vojnám, neutíchajúcemu prenasledovaniu, globálnym ekonomickým krízam či nespravodlivému zaobchádzaniu. Zamysli sa len nad tým, koľko duchovného pokrmu máme dnes k dispozícii! Je poskytovaný zadarmo vo viac ako 900 jazykoch. Nie je to jasný dôkaz, že Jehova podporuje verného otroka? Ďalším dôkazom Jehovovej podpory je zvestovateľská činnosť. Spĺňa sa proroctvo, že dobrá správa sa bude oznamovať „po celej obývanej zemi“. (Mat. 24:14) w19.11 47:15 – 16

Predtým ako v Deň zmierenia veľkňaz predložil krv obetovaných zvierat, obetoval kadidlo. Vďaka tomu Jehova jeho obeť prijal. Keď bol Ježiš na zemi, obetoval svoj život ako výkupné. No ešte predtým musel urobiť niečo dôležité – dokonca dôležitejšie ako obetovať svoj život za ľudí. Čo to bolo? Ak chcel, aby Jehova jeho obeť prijal, bolo potrebné, aby ho verne poslúchal. Tým by ukázal, že jediný správny spôsob života je žiť podľa Jehovových noriem. Zároveň by obhájil, že Jehova je jediným oprávneným a spravodlivým Panovníkom celého vesmíru. Ježiš sa počas svojho života na zemi dokonale riadil Jehovovými normami. Žiadne pokušenia ani skúšky ho neodradili, aby obhajoval Jehovov spôsob vládnutia. (Fil. 2:8) w19.11 47:6 – 7

Počas náročnej služby, ktorú Ježiš vykonával, mu boli jeho verní apoštoli pravými priateľmi. Ježiš si ich veľmi cenil. (Prísl. 18:24) Počas jeho pozemskej služby v neho neuveril ani jeden z jeho telesných bratov. (Ján 7:3–5) Raz dokonca jeho príbuzní o ňom hovorili, že sa pomiatol. (Mar. 3:21) Naproti tomu svojim verným apoštolom mohol večer pred svojou smrťou povedať slová, ktoré čítame v texte na dnešný deň. Apoštoli občas Ježiša sklamali, ale on sa nezameriaval na ich chyby. Videl, že v neho veria. (Mat. 26:40; Mar. 10:13, 14; Ján 6:66–69) V noci pred svojou popravou týmto verným mužom povedal: „Nazval som vás priateľmi, lebo som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ ​(Ján 15:15) Vidno, že jeho priatelia boli preňho veľkým povzbudením. w19.04 15:11 – 12

Ako človek vie, že má vyhliadku na život v nebi? Odpoveď jasne vyplýva z Pavlovho listu kresťanom v Ríme, „ktorí boli povolaní, aby boli svätí“. Okrem toho, čo čítame v texte na dnešný deň, im napísal: „Nedostali ste ducha otroctva, aby ste znovu žili v strachu, ale dostali ste ducha prijatia za synov, ktorý nás podnecuje volať: ‚Abba, Otče!‘“ ​(Rim. 1:7; 8:15) Teda prostredníctvom svojho svätého ducha dáva Boh pomazaným jasne najavo, že majú nádej na život v nebi. (1. Tes. 2:12) Jehova nenecháva nikoho z pomazaných na pochybách, že má túto nádej. (1. Jána 2:20, 27) Pomazaní kresťania nepotrebujú, aby im niekto potvrdil, že sú pomazaní. w20.01 4:7 – 8

Kristov zákon je založený na tom najlepšom možnom základe – na láske. (Gal. 6:2) Všetko, čo Ježiš robil, robil z lásky. Jedným z prejavov lásky je nežný súcit. Súcit podnietil Ježiša, aby vyučoval zástupy, uzdravoval chorých, sýtil hladných a kriesil mŕtvych. (Mat. 14:14; 15:32–38; Mar. 6:34; Luk. 7:11–15) Ochotne uprednostňoval potreby druhých pred svojimi vlastnými. A svoju veľkú lásku prejavil predovšetkým tak, že položil za druhých svoj život. Ježiša napodobňujeme tak, že uprednostňujeme záujmy druhých pred svojimi vlastnými. Napodobňujeme ho aj tak, že sa učíme prejavovať súcit ľuďom v službe. Keď im oznamujeme dobrú správu a vyučujeme ich, lebo je nám ich ľúto, poslúchame Kristov zákon. w19.05 18:8 – 10

Ježiš oslobodzoval ľudí od učenia náboženských vodcov, ktoré ich zotročovalo. Mnohí Židia boli otrokmi ľudských tradícií a falošných náuk. (Mat. 5:31–37; 15:1–11) Tí, ktorí o sebe hovorili, že pomáhajú ľuďom slúžiť Bohu, boli v duchovnom ohľade slepí. Keďže odmietli prijať Mesiáša a duchovné osvietenie, ktoré ponúkal, zostali v tme a v zajatí hriechu. (Ján 9:1, 14–16, 35–41) Pokorní ľudia však mohli zažiť duchovné oslobodenie, keď prijali pravdu, ktorú učil Ježiš, a keď sa riadili jeho príkladom. (Mar. 1:22; 2:23–3:5) Ježiš umožnil ľudstvu získať oslobodenie aj od zdedeného hriechu, lebo dal svoj život ako výkupné. Tým, ktorí v neho prejavujú vieru a uznávajú jeho výkupnú obeť, Jehova odpúšťa hriechy. (Hebr. 10:12–18) w19.12 50:8, 10 – 11

Jehova prostredníctvom svätého ducha spôsobuje, že všetci pomazaní majú absolútnu istotu, že si ich vybral. Dal im svätého ducha ako „záruku [zálohu alebo závdavok]“, že v budúcnosti budú večne žiť v nebi, a nie na zemi. (2. Kor. 1:21, 22) Znamená to, že keď je kresťan pomazaný, určite dostane odmenu v nebesiach? Nie. Síce si je istý, že bol vybraný, aby šiel do neba, ale musí pamätať na toto nabádanie: „Bratia, preto sa ešte viac usilujte, aby ste si zaistili svoje povolanie a vyvolenie. Ak to budete robiť, nikdy nezlyháte.“ ​(2. Petra 1:10) Teda aj keď si Boh vybral niektorého kresťana, aby išiel do neba, tento kresťan dostane odmenu len vtedy, keď mu zostane verný. (Fil. 3:12–14; Hebr. 3:1; Zjav. 2:10) w20.01 4:5 – 6

Jedným dôvodom, prečo traja falošní priatelia nemali s Lótom žiadny súcit, je, že posudzovali jeho situáciu len podľa vonkajšieho zdania. Preto dospeli k nesprávnemu záveru a Jóba nemilosrdne odsúdili. Ako sa môžeme vyhnúť podobnej chybe? Pamätaj, že len Jehova pozná všetky skutočnosti týkajúce sa situácie druhého človeka. Keď ti bude utrápený človek niečo hovoriť, pozorne ho počúvaj. No nezostaň len pri tom, že si ho vypočuješ. Snaž sa pochopiť, čo cíti. Len vtedy mu dokážeš prejaviť súcit. Ak sme súcitní, nebudeme šíriť klebety o problémoch, ktoré niekto prekonáva. Klebetník neprispieva k súdržnosti zboru, ale ho rozdeľuje. (Prísl. 20:19; Rim. 14:19) Taký človek spôsobuje trpiacemu človeku ešte väčšiu bolesť. (Ef. 4:31, 32) Oveľa lepšie je, keď si všímame na druhých dobré vlastnosti, a premýšľame, ako im pomôcť v ich ťažkostiach. w19.06 26:8 – 9