Máj

Rodičia, ako môžete pomôcť deťom, aby mali blízky vzťah k Jehovovi? Modlite sa o pomoc ako Samsonov otec Manoach. Buďte im aj dobrým príkladom. Na vaše deti má veľký vplyv nielen to, čo poviete, ale aj to, ako sa správate. Môžeme si byť istí, že Jozef s Máriou dali svojim deťom, teda aj Ježišovi, vynikajúci príklad. Jozef tvrdo pracoval, aby svoju rodinu uživil. No povzbudzoval ich aj k tomu, aby si cenili duchovné veci. (5. Mojž. 4:9, 10) Svoju rodinu brával „každý rok“ na oslavu Pesachu do Jeruzalema. (Luk. 2:41, 42) Niektorí otcovia v tom čase možno považovali takú cestu za nepohodlnú, časovo náročnú a drahú. No Jozef si očividne vážil duchovné veci a svoje deti učil to isté. A o Márii vieme, že dobre poznala Písma. Preto niet pochýb, že slovami i skutkami vštepovala svojim deťom lásku k Božiemu Slovu. w19.12 52:9 – 12

Dôkaz Jehovovej lásky vidíme aj v tom, čo urobil po vzbure prvých ľudí. Keď Adam neposlúchol svojho nebeského Otca, prestal byť časťou Jehovovej šťastnej rodiny. Platilo to aj pre jeho potomkov. (Rim. 5:12) Ale Jehova prišiel Adamovým potomkom na pomoc. Potrestal Adama, ale jeho potomkov nenechal v beznádejnej situácii. Hneď po Adamovej vzbure sľúbil, že poslušných ľudí znovu prijme do svojej rodiny. (1. Mojž. 3:15; Rim. 8:20, 21) Umožňuje to výkupná obeť jeho milovaného Syna, Ježiša. Jehova ho obetoval za nás a tak dokázal, že nás vrúcne miluje. (Ján 3:16) Lepšieho Otca mať nemôžeme. Venuje pozornosť našim modlitbám, dáva nám všetko, čo potrebujeme, a uspokojuje naše duchovné potreby. Školí nás a pomáha nám v ťažkostiach. A má pre nás pripravenú nádhernú budúcnosť. Je úžasné mať takého milujúceho a starostlivého Otca! w20.02 6:16 – 17, 20

Trápila ťa niekedy úzkosť? Možno niekto povedal alebo urobil niečo, čo ťa zranilo, alebo si sám urobil niečo podobné a teraz si to vyčítaš. Napríklad možno si sa dopustil nejakej chyby a robíš si starosti, či ti Jehova odpustí. A ešte ťažšie to môže byť vtedy, keď si myslíš, že tvoja úzkosť je prejavom slabej viery, a preto sa považuješ za zlého človeka. Pouvažuj však o niekoľkých príkladoch z Biblie. Anna, matka proroka Samuela, mala pevnú vieru. No keď zažívala zlé zaobchádzanie v rodine, premohla ju úzkosť. (1. Sam. 1:7) Apoštol Pavol mal tiež silnú vieru, ale aj tak naňho doliehala „starosť o všetky zbory“. (2. Kor. 11:28) Kráľ Dávid mal takú veľkú vieru, že Jehova si ho mimoriadne obľúbil. (Sk. 13:22) Napriek tomu sa dopustil chýb, ktoré ho veľmi trápili. (Žalm 38:4) Jehova utešoval každého z týchto svojich služobníkov a vlieval mu pokoj. w20.02 9:1 – 2

Zasvätiť sa Jehovovi znamená v modlitbe vyjadriť vrúcnu túžbu, že mu chceš navždy slúžiť. Keď sa zasvätíš Bohu, „zaprieš sám seba“, čiže si ochotný potláčať svoje sebecké túžby a sklon k osobnému pohodliu. Od tej chvíle patríš Jehovovi. A to je nesmierna česť! (Rim. 14:8) Vyjadruješ, že odteraz sa budeš zameriavať na službu Bohu, a nie na seba. Zasvätenie je sľub daný Bohu a treba ho brať vážne. Jehova nás nenúti, aby sme mu ho dali. Ale keď ho raz dáme, očakáva od nás, že ho budeme dodržiavať. (Žalm 116:12, 14) Zasvätenie je súkromná záležitosť a týka sa len teba a Jehovu. Krst sa koná na verejnosti, obvykle na krajskom alebo na regionálnom zjazde. Krstom dokazuješ, že už si sa zasvätil Jehovovi. Druhým tak dávaš najavo, že miluješ Jehovu celým srdcom, celou dušou, mysľou a silou a že si rozhodnutý slúžiť mu navždy. (Mar. 12:30) w20.03 11:4 – 5

Satan zahmlieva pohľad ľudí na Jehovu. Po smrti Ježišových apoštolov začali niektorí z tých, ktorí tvrdili, že sú kresťania, šíriť falošné náuky. (Sk. 20:29, 30) Títo odpadlíci zahmlievali totožnosť jediného pravého Boha. Prestali vo svojich prekladoch Biblie používať Božie meno a uprednostňovali výrazy ako napríklad „Pán“. Keď odstránili Božie meno a nahradili ho titulom „Pán“, bolo pre čitateľov Biblie ťažšie vidieť rozdiel medzi Jehovom a inými „pánmi“, o ktorých hovorí Biblia. (1. Kor. 8:5) Výraz „Pán“ používali na Jehovu i na Ježiša, a preto bolo pre ľudí ťažké pochopiť, že Jehova a Ježiš sú dve odlišné osoby a majú rozdielne postavenie. (Ján 17:3) Tento zmätok prispel k vzniku náuky o Trojici, ktorá nie je založená na Biblii. Následkom toho mnohí považujú Boha za tajomnú bytosť a myslia si, že nie je možné spoznať ho. To je obrovské klamstvo! (Sk. 17:27) w19.06 23:11

Jeden spôsob, ako sa môžeme naplno venovať službe, je zlepšovať si schopnosti, ktoré ako zvestovatelia potrebujeme. (Prísl. 1:5; 1. Tim. 4:13, 15) Je to veľká česť, že môžeme byť „Božími spolupracovníkmi“! (1. Kor. 3:9) Keď sa budeš „uisťovať o dôležitejších veciach“ a zameriavať na službu Jehovovi, zažiješ radosť. (Fil. 1:10; Žalm 100:2) Si jedným z Božích služobníkov, a tak si môžeš byť istý, že Boh ti dá potrebnú silu, aby si mu slúžil naplno bez ohľadu na to, aké máš problémy alebo obmedzenia. (2. Kor. 4:1, 7; 6:4) Pokiaľ Bohu slúžiš celou dušou, „máš príčinu jasať“, a to bez ohľadu na to, či ti okolnosti umožňujú venovať službe viac alebo menej času. (Gal. 6:4) Ak robíš v službe všetko, čo môžeš, dávaš najavo, že miluješ Jehovu i svojich blížnych. „Takým počínaním zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ ​(1. Tim. 4:16) w19.04 14:15, 17

Satan a démoni sa snažia oklamať ľudí najmä prostredníctvom špiritizmu. Tí, ktorí sa ním zaoberajú, tvrdia, že poznajú alebo robia veci, ktoré ľudia normálne nedokážu. Niektorí sa napríklad zaoberajú veštením alebo astrológiou a tvrdia, že dokážu predpovedať budúcnosť. Iní budia dojem, že hovoria s mŕtvymi. A ďalší sa venujú čarodejníctvu alebo mágii a snažia sa niekoho začarovať. Z prieskumu v 18 krajinách v Latinskej Amerike a Karibiku vyplýva, že asi tretina opýtaných verí v mágiu a čarodejníctvo a takmer rovnaké množstvo ľudí verí, že je možné komunikovať s duchmi. Z iného prieskumu v 18 krajinách v Afrike vyšlo najavo, že v priemere viac ako polovica opýtaných verí v čarodejníctvo. No na špiritizmus si musíme dávať pozor bez ohľadu na to, kde žijeme. w19.04 17:3 – 4

Jehova nenávidí všetku skazenosť. (Žalm 5:4–6) Môžeme si byť istí, že taký hrozný zločin, ako je sexuálne zneužitie dieťaťa, je mu zvlášť odporný. Sme Jehovovi svedkovia, a preto sa na tento zločin pozeráme rovnako ako Jehova a v zbore ho netolerujeme. (Rim. 12:9) Zneužívanie detí v akejkoľvek forme je v úplnom rozpore s „Kristovým zákonom“. (Gal. 6:2) Všetko, čo Ježiš vyučoval a konal, je založené na láske a zabezpečuje spravodlivosť. Praví kresťania sa riadia týmto zákonom, a preto sa k deťom správajú tak, aby sa cítili milované a v bezpečí. Ale zneužitie dieťaťa je sebecký a odporný zločin, následkom ktorého sa dieťa cíti nemilované a stráca pocit bezpečia. Je smutné, že sa ho dopustili aj niektorí kresťania. Ako je to možné? Svet je plný „zlých ľudí a podvodníkov“ a niektorí z nich sa snažia preniknúť do zboru. (2. Tim. 3:13) Aj niektorí v kresťanskom zbore podľahli zvráteným telesným túžbam a dopustili sa sexuálneho zneužívania detí. w19.05 19:1 – 3

Keď je niekto veľmi skľúčený, možno sa cíti nehodný obracať sa na Jehovu v modlitbe. Ak ho chceme utešiť, môžeme mu navrhnúť, že sa s ním pomodlíme, a potom v modlitbe používame jeho meno. Môžeme v modlitbe vyjadriť, že ho my i bratia a sestry v zbore máme radi. A poprosme Jehovu, aby túto svoju drahocennú ovečku upokojil a utešil. Takéto modlitby môžu byť pre skľúčeného človeka zdrojom veľkej útechy. Skôr ako niečo povieš, premýšľaj. Bezmyšlienkovité slová ubližujú. Láskavé slová liečia. (Prísl. 12:18) Preto pros Jehovu, aby ti pomohol nájsť láskavé a upokojujúce slová. A nezabudni, že Jehovove výroky zaznamenané v Biblii majú väčšiu moc než akékoľvek iné slová. (Hebr. 4:12) Keď druhých utešujeme, pripomíname im, že Jehova ich miluje. A nikdy nesmieme zabudnúť ani na to, že Jehova je aj Bohom spravodlivosti. Žiadny zločin v podobe sexuálneho zneužívania nie je pred ním skrytý. Všetko vidí a nedovolí, aby nekajúcny previnilec zostal bez trestu. (4. Mojž. 14:18) w19.05 20:18 – 19, 21

Satan chce, aby sme sa odvrátili od Jehovu. Preto sa snaží ovplyvňovať našu myseľ, zotročiť ju a tak dosiahnuť, aby sme ho poslúchali. Snaží sa nás presvedčiť alebo oklamať, aby sme ho nasledovali, a to tak, že zneužíva naše túžby. (Kol. 2:4) Naozaj nám hrozí nebezpečenstvo, že by nás mohol oklamať? Áno. Pamätajme na to, že Pavol neadresoval varovanie v texte na dnešný deň neveriacim. Napísal to kresťanom, ktorí boli pomazaní svätým duchom. (Kol. 1:2, 5) Títo kresťania boli v nebezpečenstve a nám hrozí ešte väčšie nebezpečenstvo. (1. Kor. 10:12) Prečo? Lebo Satan bol zvrhnutý do blízkosti zeme a zameriava sa na to, aby zviedol verných Božích služobníkov. (Zjav. 12:9, 12, 17) Okrem toho žijeme v čase, keď zlí ľudia a podvodníci postupujú „od zlého k horšiemu“. (2. Tim. 3:1, 13) w19.06 23:1 – 2

Keď sa Eliáš dopočul, že kráľovná Jezábel ho chce dať zabiť, dostal strach. Preto utiekol do oblasti neďaleko Beer-Šeby. Bol taký zúfalý, že chcel zomrieť. Prečo sa tak cítil? Bol to nedokonalý muž, „človek s pocitmi, ako sú naše“. (Jak. 5:17) Pravdepodobne bol v obrovskom strese a bol telesne vyčerpaný. Možno si myslel, že jeho úsilie presadiť uctievanie Jehovu bolo zbytočné, že sa v Izraeli nič nezlepšilo a že on je jediný, kto ešte slúži Jehovovi. (1. Kráľ. 18:3, 4, 13; 19:10, 14) Jehova jeho pocity chápal a nepokarhal ho za to, že ich vyjadril. Naopak, pomohol mu znovu získať silu. (1. Kráľ. 19:5–7) Neskôr mu ukázal svoju nesmiernu moc a tak mu láskavo pomohol napraviť spôsob uvažovania. Potom mu povedal, že v izraelskom národe je okrem neho ešte 7 000 ľudí, ktorí odmietajú uctievať Baala. (1. Kráľ. 19:11–18) Týmto konkrétnym spôsobom mu dal najavo, že ho miluje. w19.06 25:5 – 6

Je dôležité, aby sme vždy rešpektovali pokyny. Keď sa budeme riadiť pokynmi, ktoré dostávame od dôveryhodných bratov, ktorí boli poverení, aby nás viedli, vyhneme sa problémom. Uveďme si príklad. V jednej krajine, kde je naša činnosť zakázaná, dali vymenovaní bratia pokyn, že zvestovatelia nemajú v službe ponúkať ľuďom tlačené publikácie. Ale jeden priekopník si robil po svojom a rozdával ľuďom publikácie. K čomu to viedlo? Krátko po službe ho spolu s ďalšími bratmi a sestrami vzala polícia na výsluch. Úrady ich zjavne sledovali a publikácie, ktoré ľudia dostali, zhabali. Čo sa z toho učíme? Musíme sa riadiť pokynmi, aj keď s nimi nesúhlasíme. Keď spolupracujeme s bratmi, ktorých Jehova ustanovil, aby nás viedli, vždy nás odmení. (Hebr. 13:7, 17) w19.07 28:17

V noci pred svojou smrťou náš Pán, Ježiš Kristus, povedal, že všetci, ktorí sa rozhodnú stať jeho učeníkmi, budú nenávidení. (Ján 17:14) A to platí stále. Ľudia, ktorí odporujú pravému uctievaniu, prenasledujú Jehovových svedkov. Očakávame, že s blížiacim sa koncom tohto sveta sa bude toto prenasledovanie ešte zintenzívňovať. (Mat. 24:9) Ako sa môžeme už teraz pripravovať na prenasledovanie? Určite nie tak, že by sme si predstavovali, čo všetko by sa mohlo stať. Keby sme to robili, mohol by nás premôcť strach a úzkosť. Vlastné predstavy by nás mohli tak vystrašiť, že by sme prestali slúžiť Jehovovi ešte skôr, než vôbec zažijeme nejaké skúšky. (Prísl. 12:25; 17:22) Strach je silná zbraň, ktorú proti nám používa náš „protivník, Diabol“. (1. Petra 5:8, 9) Preto je veľmi dôležité posilňovať si vzťah k Jehovovi už teraz. w19.07 27:1 – 3

Ježiš sa po svojom vzkriesení dohovoril s apoštolmi, že sa stretnú na úbočí jedného vrchu. Všetci boli určite plní očakávania. (Mat. 28:16) Možno práve pri tejto príležitosti sa „zjavil viac než päťsto bratom naraz“. (1. Kor. 15:6) Prečo Ježiš zorganizoval toto stretnutie? Pozval ich, aby im dal vzrušujúcu úlohu, o ktorej čítame v texte na dnešný deň. (Mat. 28:18–20) Učeníci, ktorí počuli tento príkaz, sa stali súčasťou raného kresťanského zboru. Hlavným poslaním tohto zboru bolo pomáhať ďalším, aby sa stali Kristovými učeníkmi. Dnes sú na celom svete desaťtisíce kresťanských zborov a ich hlavným poslaním je tá istá práca. w19.07 29:1 – 2

Jeden cestujúci dozorca v Nórsku hovorí, že ľudia, ktorí sa neradi rozprávajú o duchovných veciach, sú často ochotní rozprávať sa o situácii vo svete. Po pozdrave obyčajne povie: „Myslíte si, že nás čaká lepšia budúcnosť? Dá sa očakávať, že ju zabezpečia politici, vedci alebo niekto iný?“ Keď si osloveného človeka pozorne vypočuje, prečíta alebo cituje biblický verš, z ktorého vyplýva, prečo sa môžeme pozerať do budúcnosti s optimizmom. Niektorých zaujme biblický sľub, že zem tu bude navždy a dobrí ľudia budú na nej žiť večne. (Žalm 37:29) V službe by sme mali používať rôzne prístupy. Prečo? Lebo to, čo zaujíma jedného človeka, nemusí zaujímať druhého. Niektorým neprekáža rozprávať sa o Bohu alebo o Biblii, ale iní zareagujú lepšie, keď sa s nimi najprv porozprávame na inú tému. Mali by sme sa rozprávať o pravde so všetkými ľuďmi bez rozdielu a využívať na to každú príležitosť. (Rim. 1:14–16) Jehova pôsobí, že pravda zapustí korienky v srdci úprimných ľudí a začne rásť. (1. Kor. 3:6, 7) w19.07 30:10 – 11

Keď si uvedomujeme, ako veľmi nás Boh miluje, podnecuje nás to, aby sme milovali spolukresťanov. (1. Jána 4:20, 21) Možno si myslíme, že láska k bratom a sestrám príde sama od seba. Veď uctievame Jehovu a snažíme sa prejavovať podobné vlastnosti, aké má on. Riadime sa aj príkladom Ježiša, ktorý nás tak miloval, že dal za nás svoj život. Niekedy však zistíme, že nie je ľahké poslúchať príkaz, aby sme milovali jeden druhého. Evodia a Syntycha boli dve horlivé kresťanky, ktoré slúžili „bok po boku“ s apoštolom Pavlom. No medzi týmito dvomi sestrami pravdepodobne vznikli nejaké osobné nezhody. V liste zboru vo Filipách, kde tieto sestry slúžili, sa o nich Pavol menovite zmieňuje a dáva im otvorenú radu, aby „boli rovnakej mysle“. (Fil. 4:2, 3) Považoval za dôležité, aby celému zboru povedal: „Všetko robte bez reptania a hádok.“ ​(Fil. 2:14) w19.08 32:6 – 7

Mnohé zbory a jednotlivci si zasluhujú pochvalu, lebo robia všetko, čo môžu, aby pomáhali služobníkom celým časom pokračovať v službe. Povzbudzujú ich, aby v nej vytrvávali, poskytujú im materiálnu podporu alebo sa starajú o členov rodiny tých, ktorí slúžia ďaleko. Ak boli do vášho zboru pridelení služobníci celým časom, ktorí doteraz slúžili inde, neznamená to, že zlyhali v službe alebo urobili niečo zlé. Pomáhaj im, aby sa čo najskôr prispôsobili. Vrúcne ich privítaj a pochváľ ich za to, čo v službe robia, aj keď ich už obmedzujú zdravotné ťažkosti. Snaž sa s nimi lepšie zoznámiť. Čerpaj z ich bohatých vedomostí a skúseností. Tí, ktorí boli pridelení na iné miesto, budú možno potrebovať, aby si im pomohol s ubytovaním, dopravou, zamestnaním a inými nevyhnutnými vecami. w19.08 34:12 – 13

Góg sa bude spoliehať na „rameno tela“, čiže na svoju vojenskú silu. (2. Kron. 32:8, pozn. pod čiarou) No my budeme dôverovať Jehovovi, nášmu Bohu. Národy to však budú považovať za nerozumné. Veď ani bohovia Veľkého Babylona, ktorý bol dovtedy taký vplyvný, nedokázali ochrániť Veľký Babylon pred „divým zvieraťom“ a jeho „desiatimi rohmi“. (Zjav. 17:16) Teda Góg bude považovať Boží ľud za ľahkú korisť. Jeho útok na Jehovov ľud je v Biblii prirovnaný k mračnu, ktoré prikrýva krajinu. Góg však veľmi skoro zistí, že sa dostal do pasce. Tak ako faraón pri Červenom mori, aj on si uvedomí, že v skutočnosti bojuje proti Jehovovi. (2. Mojž. 14:1–4; Ezech. 38:3, 4, 18, 21–23) Kristus so svojou nebeskou armádou anjelov ochráni Boží ľud a Góga navždy odstráni. (Zjav. 19:11, 14, 15) Ale čo bude s Božím najväčším nepriateľom Satanom, ktorý svojou lživou propagandou podnietil národy, aby zaútočili na Boží ľud? Ježiš uvrhne Satana a jeho démonov do priepasti, kde budú väznení tisíc rokov. (Zjav. 20:1–3) w19.09 36:14 – 15

Je prirodzené, že túžime po splnení Jehovových úžasných sľubov. Keď sa však nespĺňajú podľa našich predstáv, mohlo by to viesť k tomu, že by sme poľavili v horlivosti. Mohli by sme sa dokonca vzdať v našom kresťanskom behu. (Prísl. 13:12) Niečo podobné sa odohralo začiatkom 20. storočia. V tom čase mnohí pomazaní kresťania očakávali, že svoju nebeskú odmenu dostanú v roku 1914. Ako sa verní kresťania vyrovnali s tým, že sa ich očakávania nenaplnili? Nevzdali sa svojho kresťanského behu, pretože sa sústreďovali v prvom rade na to, aby verne konali Božiu vôľu, a nie na nebeskú odmenu. Boli odhodlaní vytrvalo pokračovať v pretekoch o život. Aj ty určite túžiš po tom, aby Jehova posvätil svoje meno, obhájil svoje právo vládnuť a splnil všetky svoje sľuby. Buď si istý, že to všetko sa stane v čase, ktorý stanovil. Dovtedy sa naplno zapájaj do služby Bohu a nikdy nedovoľ, aby si pre nenaplnené očakávania v službe spomalil. w19.08 31:9 – 10

Spýtaj sa sám seba: Poznajú ma druhí ako mierneho a pokorného človeka? Som ochotný vykonávať aj podradnejšie úlohy? Som láskavý? Ježiš vytváral okolo seba pokojnú atmosféru a mal radosť, že môže svojich spolupracovníkov vyučovať. (Luk. 10:1, 19–21) Povzbudzoval ich, aby kládli otázky, a zaujímal sa o ich názory. (Mat. 16:13–16) Staral sa o nich ako o rastlinky v skleníku, a preto sa im dobre darilo. Keď žili podľa jeho rád, prinášali ovocie v podobe dobrých skutkov. Bola ti zverená určitá autorita? Ak áno, zamysli sa: Akú atmosféru vytváram v práci alebo v rodine? Prispievam k pokoju? Som prístupný a môžu mi druhí bez obáv klásť otázky? A som ochotný vypočuť si ich názor? Určite by sme nechceli byť ako farizeji, ktorí neznášali, keď niekto spochybňoval ich názory, a prenasledovali ľudí len preto, že mali iný názor ako oni. (Mar. 3:1–6; Ján 9:29–34) w19.09 38:1, 9 – 11

Svetoví lídri niekedy používajú podobné vyjadrenia, keď hovoria o stabilizácii vzťahov medzi národmi. Avšak vyhlásenie „mieru a bezpečia“, o ktorom sa píše v Biblii, bude znamenať niečo iné. Keď zaznie, ľudia si budú myslieť, že vedúcim predstaviteľom sveta sa podarilo urobiť zo sveta bezpečnejšie miesto. Ale v skutočnosti sa začne „veľké súženie“, ktoré povedie k náhlemu zničeniu Božích nepriateľov. (Mat. 24:21) Zatiaľ nevieme, čo k tomuto vyhláseniu povedie alebo ako bude vyhlásené. A nevieme, či to bude len jedno vyhlásenie alebo séria vyhlásení. No nech to bude akokoľvek, jedno vieme s istotou: Nemali by sme podľahnúť klamnej predstave, že svetoví lídri skutočne zabezpečia svetový mier. Bude to skôr signál, že „Jehovov deň“ sa začína. (1. Tes. 5:2) w19.10 40:3 – 4

Armagedonská vojna bude veľkolepým vyvrcholením záveru tohto systému. Ale nemusíme sa ničoho báť, lebo to bude Boží boj, a nie náš. (Prísl. 1:33; Ezech. 38:18–20; Zach. 14:3) Na Jehovov pokyn Ježiš Kristus povedie nebeské vojská do boja. Budú s ním aj vzkriesení pomazaní a myriady anjelov. Spoločne budú bojovať proti Satanovi, jeho démonom a ich podporovateľom na zemi. (Zjav. 6:2; 17:14) Jehova nás ubezpečuje: „Akákoľvek zbraň vytvorená proti tebe, nebude mať úspech.“ ​(Iz. 54:17) „Veľký zástup“ verných Jehovových služobníkov „vyjde z veľkého súženia“, čiže ho prežije! Potom budú Jehovovi naďalej preukazovať svätú službu. (Zjav. 7:9, 13–17) Vďaka Biblii sa môžeme pozerať do budúcnosti s úplnou dôverou. Čítame v nej, že „verných Jehova pozorne stráži“. (Žalm 31:23) Všetci, ktorí milujú Jehovu a chvália ho, zažijú radosť, keď budú svedkami toho, ako posvätí svoje meno. (Ezech. 38:23) w19.10 41:17 – 18

Čím viac sa blížime k záveru „posledných dní“, tým viac sa stretávame s vážnymi ťažkosťami. (2. Tim. 3:1) Príkladom toho sú udalosti, ktoré sa odohrali v jednej západoafrickej krajine. Po volebnej kampani sa tam zdvihla vlna občianskych nepokojov a davového násilia. Naši bratia a sestry sa viac ako šesť mesiacov nemohli voľne pohybovať, lebo ich okolie sa premenilo na bojovú zónu. Vďaka čomu zvládli tieto ťažkosti? Niektorí našli útočisko v domovoch spolukresťanov v bezpečnejšej oblasti. Istý brat sa vyjadril: „Veľmi som si vtedy cenil, že mám okolo seba priateľov. Mohli sme sa vzájomne povzbudzovať.“ Po vypuknutí „veľkého súženia“ budeme veľmi radi, že máme milujúcich priateľov. (Zjav. 7:14) Preto je dôležité, aby sme si vytvárali pevné priateľstvá už dnes. (1. Petra 4:7, 8) Prečo? Pretože naši nepriatelia budú o nás šíriť klamstvá, aby medzi nás zasiali nejednotu. Budú sa snažiť, aby sme si prestali dôverovať a navzájom si pomáhať. Ale ich úsilie vyjde nazmar. Nebudú môcť pretrhnúť naše puto kresťanskej lásky. w19.11 44:1 – 2, 19

Satan je „otcom lži“ a používa tých, ktorí sú v jeho moci, aby o Jehovovi a o našich bratoch a sestrách šírili klamstvá. (Ján 8:44) Napríklad odpadlíci nás falošne obviňujú a prekrúcajú fakty o Jehovovej organizácii. Svoje tvrdenia zverejňujú na internete, v televízii či v iných médiách. Takéto útoky sú v Biblii opísané ako „ohnivé šípy toho zlého“. Ako by sme mali reagovať, keď nám niekto začne rozprávať takéto klamstvá? Nemali by sme ho počúvať. Prečo? Lebo Jehovovi a našim bratom dôverujeme. Vyhýbame sa každému kontaktu s odpadlíkmi. Nikdy, ani zo zvedavosti, by sme sa s nimi nemali pustiť do diskusie, ani by sme im nemali dovoliť, aby oslabili našu vieru. Odmietol si počúvať odpadlíkov a diskutovať s nimi o klamstvách, ktoré šíria? Urobil si dobre. Stále však musíš zostať bdelý, lebo Satan proti nám používa aj iné zbrane. w19.11 46:8, 11

Predtým ako urobíš nejaké rozhodnutie, preskúmaj svoje pohnútky. Jehova chce, aby sme boli vo všetkom čestní. Teda keď sa pre niečo rozhodujeme, mali by sme byť k sebe aj k druhým úprimní. Keby to tak nebolo, pravdepodobne by pre nás bolo ťažké držať sa svojho rozhodnutia. Napríklad mladý brat sa rozhodol, že bude pravidelným priekopníkom. No po nejakom čase zistí, že sa mu nedarí spĺňať požadovaný počet hodín a zo služby už nemá takú radosť ako predtým. Možno si spočiatku myslel, že jeho hlavnou pohnútkou bola túžba páčiť sa Jehovovi. Ale nebola jeho hlavnou pohnútkou túžba zapáčiť sa rodičom alebo niekomu inému? Alebo si predstav záujemcu, ktorý chce prestať fajčiť. Aj keď je to preňho ťažké, týždeň alebo dva sa mu to darí. No potom sa k tomuto zlozvyku vráti. Nakoniec sa mu ho však podarí úplne prekonať. Vďaka čomu? Vďaka tomu, že miluje Jehovu a chce robiť to, čo sa mu páči. (Kol. 1:10; 3:23) w19.11 48:9 – 10

Apoštol Pavol bol presvedčený, že svoj kresťanský beh úspešne dokončí. Bol pomazaným kresťanom a dúfal, že získa „cenu Božieho povolania hore“, teda v nebesiach. Uvedomoval si však, že ak má dosiahnuť tento cieľ, musí vynakladať úsilie. (Fil. 3:14) Pomocou zaujímavého znázornenia povzbudil Filipanov, aby zostali zameraní na cieľ. Pripomenul im, že ich „občianstvo je v nebesiach“. (Fil. 3:20) Prečo mali na to pamätať? V tých dňoch si ľudia veľmi cenili rímske občianstvo, lebo im prinášalo mnoho výhod. Ale pomazaní kresťania mali vyhliadku na oveľa cennejšie občianstvo. V porovnaní s ním malo rímske občianstvo len malú hodnotu. Pomazaní kresťania nám dávajú znamenitý príklad v tom, ako sa usilujú o cieľ večného života v nebesiach. w19.08 31:14 – 15

Oslobodenie, ktoré priniesol Ježiš, je oveľa hodnotnejšie než to, ktoré mohli získať Izraeliti v jubilejnom roku. (3. Mojž. 25:8–12) Napríklad muž, ktorý bol v jubilejnom roku prepustený na slobodu, sa opäť mohol stať otrokom a v každom prípade nakoniec zomrel. Ale oslobodenie, ktoré ponúka Ježiš, potrvá navždy. Na Letnice roku 33 n. l. Jehova pomazal svätým duchom apoštolov a iných verných mužov a ženy. Tak sa stali jeho duchovnými deťmi a získali vyhliadku, že budú vzkriesení do neba, aby vládli s Ježišom. (Rim. 8:2, 15–17) Patrili medzi prvých, ktorí mali úžitok z oslobodenia, o ktorom hovoril Ježiš v synagóge v Nazarete. (Luk. 4:16–19, 21) Títo muži a ženy už neboli zotročení falošnými náukami židovských náboženských vodcov a ich zvykmi. Okrem toho sa Boh na nich pozeral ako na oslobodených od hriechu, ktorý vedie k smrti. Symbolický jubilejný rok, ktorý sa začal pomazaním Kristových nasledovníkov v roku 33 n. l., potrvá až do konca Kristovej tisícročnej vlády. w19.12 50:11 – 12

Rodičia, pomáhajte svojim deťom, aby si vybrali dobrých kamarátov. Je dôležité, aby obaja rodičia vedeli, s kým sa ich deti kamarátia a čo robia. Znamená to, že vedia, s kým ich dieťa komunikuje cez sociálne siete a prostredníctvom mobilu. Priatelia totiž môžu mať veľký vplyv na to, ako dieťa uvažuje a koná. Mnohí rodičia vynakladajú veľa úsilia, aby ich deti trávili čas s tými, ktorí verne slúžia Bohu. Napríklad manželia N’Déni a Bomine z Pobrežia Slonoviny často u seba ubytovávali krajského dozorcu. N’Déni spomína: „Na nášho syna to malo veľmi dobrý vplyv. Stal sa priekopníkom a teraz slúži ako zástupca krajského dozorcu.“ Čím skôr začnú rodičia učiť svoje deti o Jehovovi, tým lepšie. (Prísl. 22:6) Zamysli sa nad príkladom Timoteja. Jeho matka Eunika a jeho stará matka Loida ho učili o Jehovovi od „útleho detstva“. (2. Tim. 1:5; 3:15) w19.12 52:14, 16 – 17

Buďme spoľahlivými priateľmi. Napríklad nechceme našim bratom a sestrám len hovoriť, že sme tu pre nich, ale keď to potrebujú, radi pre nich niečo urobíme. (Mat. 5:37; Luk. 16:10) Keď budú vedieť, že sa na nás môžu spoľahnúť, určite to pre nich bude veľkým povzbudením. Istá sestra hovorí, prečo je to tak: „Keď viete, že na človeka, ktorý vám ponúkol pomoc, sa dá spoľahnúť, je to príjemný pocit. Nemusíte sa stresovať, lebo viete, že príde vtedy, keď ste sa dohodli.“ Tým, ktorí zažívajú ťažkosti alebo sklamanie, často pomôže, keď sa porozprávajú s niekým, komu môžu dôverovať. Ak chceme, aby nám druhí dôverovali a zverovali sa nám so svojimi ťažkosťami, musíme si pestovať trpezlivosť. Žanna, ktorú opustil manžel, sa o svojich pocitoch porozprávala s dobrými priateľmi. Hovorí, ako jej to pomohlo: „Trpezlivo ma počúvali, aj keď som asi hovorila dookola to isté.“ Aj ty môžeš byť pravým priateľom, keď budeš dobrým poslucháčom. w20.01 2:9 – 11

V Biblii nachádzame mnoho príkladov verných Božích služobníkov, ktorým Boh dával svätého ducha, aj keď nemali vyhliadku na život v nebi. Napríklad viedol svätým duchom Dávida. (1. Sam. 16:13) Vďaka tomu Dávid rozumel hlbokým duchovným pravdám o Jehovovi a napísal niektoré časti Biblie. (Mar. 12:36) Napriek tomu apoštol Peter povedal, že „Dávid nevystúpil do neba“. (Sk. 2:34) A o Jánovi Krstiteľovi čítame, že bol „naplnený svätým duchom“. (Luk. 1:13–16) Ježiš sa vyjadril, že nikto nebol významnejší ako Ján, ale zároveň o ňom povedal, že nebude medzi tými, ktorí budú vládnuť v nebeskom Kráľovstve. (Mat. 11:10, 11) Jehova použil svojho svätého ducha, aby dal týmto ľuďom moc konať úžasné skutky, ale nepoužil ho na to, aby ich vybral pre život v nebi. Znamená to, že neboli takí verní? Nie. Jednoducho to znamená, že ich vzkriesi a dá im život v pozemskom raji. (Ján 5:28, 29; Sk. 24:15) w20.01 4:15

Jehova nás pozýva, aby sme sa stali súčasťou duchovnej rodiny jeho služobníkov. Túto rodinu tvoria ľudia, ktorí sa zasvätili Bohu a prejavujú vieru vo výkupnú obeť jeho Syna. Sme šťastná rodina. Už dnes sa tešíme zo zmysluplného života a máme úžasnú vyhliadku na nekonečný život v nebesiach alebo v raji na zemi. Jehova nám umožnil stať sa členmi duchovnej rodiny jeho služobníkov, lebo nás vrúcne miluje. Ale stálo ho to veľmi veľa. (Ján 3:16) Boli sme „kúpení za vysokú cenu“. (1. Kor. 6:20) Vďaka výkupnému si môžeme k Jehovovi vytvoriť blízky vzťah. Máme nesmiernu česť nazývať Najvyššieho Vládcu celého vesmíru svojím Otcom. Jehova je tým najlepším Otcom. Možno si kladieme rovnakú otázku, akú si kládol jeden pisateľ Biblie: „Čím sa odvďačím Jehovovi za všetko dobré, čo pre mňa urobil?“ ​(Žalm 116:12) Odpoveďou je, že mu to nikdy nemôžeme splatiť. Ale Jehovova láska nás podnecuje, aby sme ho aj my milovali. w20.02 7:1 – 3