Jún

Anna, matka proroka Samuela, zažívala viacero vážnych ťažkostí. Trápilo ju, že nemôže mať deti. (1. Sam. 1:2) Mnohí Izraeliti považovali neplodnosť za prekliatie. Preto sa cítila pokorená. (1. Mojž. 30:1, 2) Život jej strpčovalo aj to, že jej manžel mal ešte druhú ženu, Peninnu, s ktorou mal deti a ktorá sa jej za to vysmievala. Spočiatku Anna túto náročnú situáciu nezvládala. Bola taká skľúčená, že „plakala a nejedla“. V Biblii čítame, že „bola zúfalá“. (1. Sam. 1:7, 10) Kde našla útechu? Anna sa zverila so svojimi pocitmi Jehovovi. Po modlitbe vysvetlila svoju situáciu veľkňazovi Élimu. Ten jej potom povedal: „Choď v pokoji... a nech Boh Izraela splní tvoju prosbu.“ K čomu to viedlo? Anna „odišla, najedla sa a smútok z jej tváre sa vytratil“. (1. Sam. 1:17, 18) Vďaka modlitbe znovu získala vnútorný pokoj. w20.02 9:4 – 5

Jehova čoskoro zničí tento zlý svet. Prežijú len tí, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. (Sk. 13:48) Je len prirodzené, že chceme, aby sa pravdu o Jehovovi dozvedeli aj naši príbuzní. Náš láskavý Otec Jehova „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Mali by sme pamätať na to, že o pravde z Biblie sa dá hovoriť vhodným, ale i nevhodným spôsobom. V akom zmysle? Napríklad keď zvestujeme dobrú správu cudziemu človeku, bývame taktní, no v prípade našich príbuzných sme možno až príliš priami. Mnohí z nás možno nemajú dobrý pocit pri spomienke na to, ako sa prvýkrát snažili vydať svedectvo príbuzným, a priali by si, aby to vtedy urobili inak. Na radu od apoštola Pavla uvedenú v texte na dnešný deň by sme mali pamätať vždy, keď sa s našimi príbuznými rozprávame o pravde. Inak by sme ich mohli odradiť od toho, aby sa s nami rozprávali o Biblii. w19.08 33:3 – 5

Ako si zareagoval, keď si sa dozvedel, čo Biblia učí o Božom Synovi? Ježiš je druhou najdôležitejšou osobou vo vesmíre. Je naším Vykupiteľom. Ochotne sa vzdal svojho života v náš prospech. Keď svojím životom dokazujeme, že veríme vo výkupné, Boh nám odpúšťa hriechy, stávame sa jeho priateľmi a môžeme získať večný život. (Ján 3:16) Ježiš je aj naším Veľkňazom. Pomáha nám, aby sme mali úžitok z jeho výkupnej obete a aby sme si vypestovali blízky vzťah k Bohu. (Hebr. 4:15; 7:24, 25) Je Kráľom Božieho Kráľovstva a jeho prostredníctvom Jehova posvätí svoje meno, odstráni všetko zlo a prinesie ľudstvu nekonečné požehnania v pozemskom raji. (Mat. 6:9, 10; Zjav. 11:15) Ježiš je naším vzorom. Dal nám príklad, aby sme sa zameriavali na konanie Božej vôle. (Ján 4:34) Keď uveríš tomu, čo Biblia učí o Božom Synovi, nepochybne si ho zamiluješ. Potom aj ty budeš túžiť konať Božiu vôľu tak ako Ježiš. w20.03 11:12 – 13

Ježiš sa počas svojho posledného dňa na zemi často modlil. Po zavedení Slávnosti na pripomienku svojej smrti poďakoval v modlitbe za chlieb a víno. (1. Kor. 11:23–25) Pred odchodom z miesta, kde slávili Pesach, sa modlil so svojimi učeníkmi. (Ján 17:1–26) Keď v ten večer prišli na Olivový vrch, znovu sa niekoľkokrát modlil. (Mat. 26:36–39, 42, 44) A aj jeho posledné slová tesne pred smrťou boli modlitbou. (Luk. 23:46) Pri každej dôležitej udalosti v ten významný deň sa obracal na Jehovu. Obstál v skúškach okrem iného aj preto, lebo sa často modlil. Naproti tomu apoštoli v tú noc nevytrvávali v modlitbe. Následkom toho stratili v skúškach odvahu. (Mat. 26:40, 41, 43, 45, 56) Ak chceme zostať v skúškach verní Jehovovi, musíme sa tak ako Ježiš „neustále modliť“. w19.04 15:4 – 5

Jehova nenávidí špiritizmus! Izraelitom povedal: „Nemá sa nájsť v tebe nikto, kto nechá prejsť ohňom svojho syna alebo svoju dcéru, nikto, kto používa veštenie, kto pestuje mágiu, ani nikto, kto hľadá znamenie, ani čarodejník, ani ten, kto spútava iných zaklínaním, ani nikto, kto sa radí so špiritistickým médiom alebo s tým, kto z povolania predpovedá udalosti, ani nikto, kto sa vypytuje mŕtvych. Lebo každý, kto robí tieto veci, je niečím odporným Jehovovi.“ ​(5. Mojž. 18:10–12) Kresťania nemusia dodržiavať Zákon, ktorý dal Jehova Izraelitom. Vieme však, že Boží názor na špiritizmus sa nezmenil. Jehova nás pred špiritizmom varuje, lebo vie, že Satan ho používa, aby ubližoval ľuďom. Satan prostredníctvom špiritizmu rozširuje klamstvá, napríklad že mŕtvi žijú v nejakej inej ríši. (Kaz. 9:5) Používa ho aj na to, aby udržiaval ľudí v strachu a odvracal ich od Jehovu. Chce, aby sa zaoberali špiritizmom a dôverovali zlým duchovným silám, a nie Jehovovi. w19.04 17:5 – 6

Sexuálne zneužitie dieťaťa je vážny hriech. Ten, kto zneužíva dieťa, mu otrasným spôsobom ubližuje. Zrádza jeho dôveru a oberá ho o pocit bezpečia. Musíme chrániť deti pred takýmto krutým zaobchádzaním, a ak sa niektoré dieťa stane obeťou zneužívania, musíme mu poskytovať útechu a pomoc. (1. Tes. 5:14) Keď niekto, kto je spojený so zborom, sexuálne zneužil dieťa, prináša pohanu na zbor. (Mat. 5:16; 1. Petra 2:12) Kresťanský zbor nestrpí vo svojom strede nekajúcnych jednotlivcov, ktorí sa dopúšťajú vážnych hriechov a kazia dobré meno zboru. Ak niekto v zbore poruší zákon, napríklad sa dopustí sexuálneho zneužitia dieťaťa, hreší proti svetským autoritám. (Porovnaj Skutky 25:8.) Hoci starší nie sú oprávnení presadzovať zákony danej krajiny, nechránia páchateľa pred právnymi dôsledkami jeho hriechu. w19.05 19:4 – 7

Jehova je naším Vznešeným Učiteľom a s jeho pomocou zvládneme akúkoľvek náročnú situáciu. (Iz. 30:20, 21) V Biblii nachádzame všetko, čo potrebujeme, aby sme boli „celkom spôsobilí“ a „úplne vyzbrojení pre každé dobré dielo“. (2. Tim. 3:17) Keď sa riadime biblickými radami, stávame sa múdrejšími než ľudia, ktorí obhajujú „múdrosť tohto sveta“. (Žalm 119:97–100) Žiaľ, svetská múdrosť môže ľudí priťahovať, lebo je zameraná na uspokojovanie sebeckých túžob. Preto si musíme dávať pozor, aby sme nezačali premýšľať či konať ako ľudia v tomto svete. V Božom Slove nachádzame múdru radu: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície.“ ​(Kol. 2:8) V súlade s biblickým proroctvom o posledných dňoch ľudia začali „viac milovať rozkoše ako Boha“. (2. Tim. 3:4) Nárast počtu prípadov pohlavne prenášaných chorôb, ako je napríklad AIDS, je len jedna z vecí, ktoré potvrdzujú, že múdrosť tohto sveta je bláznovstvom. (2. Petra 2:19) w19.05 21:1 – 2, 4 – 5

Satanovi sa podarilo zviesť Izraelitov, aby uverili, že sa im bude dobre dariť len vtedy, keď si osvoja zvyky okolitých pohanských národov. Ľudia z týchto národov boli presvedčení, že musia vykonávať určité rituály, aby im bohovia zoslali potrebný dážď. Izraeliti, ktorým chýbala viera v Jehovu, si mysleli, že jediný spôsob, ako sa vyhnúť dlhotrvajúcemu suchu, je zapojiť sa do pohanských rituálov pri uctievaní falošného boha Baala. Satan využil aj ich nemravné túžby. Pohanské národy uctievali svojich bohov odpornými sexuálnymi orgiami. K tomuto zvrátenému uctievaniu patrila ženská i mužská chrámová prostitúcia. Homosexualita a ďalšie formy nemravnosti sa nielenže tolerovali, ale považovali sa dokonca za normálne! (5. Mojž. 23:17, 18; 1. Kráľ. 14:24) Pohania si mysleli, že týmito rituálmi podnietia svojich bohov, aby im dali bohatú úrodu. Mnohým Izraelitom sa nemravné pohanské rituály páčili, a tak podľahli pokušeniu a slúžili falošným bohom. w19.06 23:3, 7 – 8

Tisíce členov rodiny Bétel a ďalší verní bratia a sestry boli pridelení do inej formy služby celým časom. Bolo pre nich veľmi ťažké opustiť prácu, ktorú si tak cenili. Ak si jedným z nich, čo ti môže pomôcť vyrovnať sa s touto zmenou? Posilňuj si vzťah k Jehovovi tak, že si budeš denne čítať Božie Slovo a uvažovať o tom, čo si si prečítal. Okrem toho sa naplno zapoj do služby so svojím novým zborom. Jehova nikdy nezabudne na tých, ktorí mu verne slúžia, ani keď už toho nedokážu urobiť toľko ako v minulosti. Ži jednoducho. Nedovoľ, aby prílišné starosti spojené so životom v tomto Satanovom svete udusili tvoje duchovné aktivity. (Mat. 13:22) Nepodľahni tlaku sveta ani priateľov či príbuzných, ktorí ti s dobrým úmyslom hovoria, aby si sa finančne zabezpečil. (1. Jána 2:15–17) Dôveruj Jehovovmu sľubu, že sa postará, aby si v pravý čas dostal všetko, čo potrebuješ po duchovnej, emocionálnej i materiálnej stránke. (Hebr. 4:16; 13:5, 6) w19.08 34:4, 7 – 8

Zažívaš nejakú stresujúcu situáciu? Je pre nás veľkou útechou, že Jehova nám rozumie, keď zažívame emočný stres. Vie, čo dokážeme zniesť, a dokonca vie, čo si myslíme a čo cítime. (Žalm 103:14; 139:3, 4) Keď sa budeme naňho spoliehať, pomôže nám, aby sme dokázali zvládnuť problémy, ktoré nám spôsobujú stres. Keď si v strese, možno uvažuješ negatívne a nevidíš východisko zo svojej situácie. V takej chvíli pamätaj na to, že Jehova ti pomôže. Chce, aby si sa mu zveril so svojimi starosťami. A na tvoje volanie o pomoc určite odpovie. (Žalm 5:3; 1. Petra 5:7) Preto sa s ním často rozprávaj o svojich problémoch. Nebude s tebou hovoriť priamo, ale prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie. Zo správ, ktoré čítaš v Biblii, môžeš načerpať útechu a nádej. Povzbudiť ťa môžu aj bratia a sestry. (Rim. 15:4; Hebr. 10:24, 25) w19.06 25:7 – 8

Keď zažívaš prenasledovanie, v modlitbe „vylej svoje srdce... ako vodu“ a povedz Jehovovi, z čoho máš strach a čo ťa trápi. (Plač 2:19) Čím častejšie sa budeš vrúcne modliť, tým bližší vzťah budeš mať k Jehovovi. (Rim. 8:38, 39) Pevne ver, že všetky Božie sľuby o Kráľovstve sa splnia. (4. Mojž. 23:19) Ak je tvoja viera v tieto sľuby slabá, Satan a tí, ktorí sú pod jeho vplyvom, ti ľahšie naženú strach. (Prísl. 24:10; Hebr. 2:15) Začni si študovať Božie sľuby súvisiace s Kráľovstvom a pri každom z nich premýšľaj o tom, prečo si môžeš byť istý, že sa splní. Ako ti to pomôže? Zamysli sa nad tým, vďaka čomu vytrval Stanley Jones, ktorý bol za svoju vieru sedem rokov vo väzení. Povedal: „Posilňovalo ma poznanie o Božom kráľovstve, bol som si ním istý a ani na okamih som o ňom nezapochyboval.“ Keď budeš pevne dôverovať Božím sľubom, nepodľahneš strachu. (Prísl. 3:25, 26) w19.07 27:1, 6 – 7

Prečo je také dôležité, aby sme pomáhali ľuďom stať sa Kristovými učeníkmi? Pretože len tak môžu byť Božími priateľmi. Okrem toho, keď sa stanú Kristovými nasledovníkmi, môžu si už dnes zlepšiť život a získať nádej na večný život v budúcnosti. (Ján 14:6; 17:3) Je pravda, že Ježiš nás poveril zodpovednou úlohou, ale nie sme na to sami. Apoštol Pavol o sebe a o ďalších kresťanoch napísal, že sú „Božími spolupracovníkmi“. (1. Kor. 3:9) Byť Jehovovým a Kristovým spolupracovníkom je pre nedokonalých ľudí nesmierna česť! Keď pomáhame ľuďom spoznať Bibliu, zažívame aj veľa radosti. Prvým krokom v diele robenia učeníkov je hľadať tých, ktorí chcú spoznať Jehovu. Keď sa usilujeme vydať svedectvo všetkým v našom obvode, dokazujeme, že sme Jehovovými svedkami. A keď poslúchame Ježišov príkaz, aby sme zvestovali dobrú správu, dokazujeme, že sme pravými kresťanmi. w19.07 29:3 – 5

Na mnohých ľudí zapôsobia najmä praktické rady, ktoré nachádzame v Biblii. Istá sestra, ktorá v New Yorku navštevuje ľudí hovoriacich mandarínskou čínštinou, hovorí: „Snažím sa o ľudí prejavovať záujem a vypočuť si ich. Keď zistím, že sa sem prisťahovali len nedávno, pýtam sa ich: ‚Ako ste si tu zvykli? Našli ste si už prácu? Ako vás tu ľudia prijali?‘“ Niekedy má príležitosť porozprávať im o Biblii. Keď je to vhodné, dodá: „Čo je podľa vás kľúčom k tomu, aby ľudia spolu dobre vychádzali? Môžem vám ukázať jedno biblické príslovie? Píše sa tam: ‚Začiatok sporu je ako vypúšťanie vôd; preto sa vzdiaľ skôr, ako vypukne hádka.‘ Myslíte si, že je to dobrá rada?“ ​(Prísl. 17:14) Keď vedieme s ľuďmi takéto rozhovory, zistíme, či by sa o Biblii chceli dozvedieť viac. w19.07 30:13

Bratov a sestry, ktorým sa zmenili okolnosti a museli sa presťahovať, by sme sa mali snažiť chápať. Možno ich príbuzní alebo oni sami zápasia so zdravotnými problémami. Možno smútia nad smrťou niekoho blízkeho. A aj keď o tom nehovoria, možno im chýbajú starí priatelia. Kým prekonajú takéto pocity, musí prejsť nejaký čas. Môžeš im pomáhať aj tak, že s nimi budeš chodiť do služby a budeš im dávať dobrý príklad. Istá sestra, ktorá má za sebou veľa rokov služby v zahraničí, hovorí: „Na mieste, kde som predtým slúžila, som každý deň viedla niekoľko biblických štúdií. Teraz mám v službe sotvakedy príležitosť prečítať niečo z Biblie alebo prehrať video. Ale miestni zvestovatelia ma pozývajú na svoje opätovné návštevy a štúdiá. To mi pomáha zachovať si pozitívny pohľad na službu. Naučila som sa, ako oslovovať ľudí v obvode. Vďaka tomu všetkému mi služba znovu prináša radosť.“ w19.08 34:10, 13 – 14

Aj my možno máme rovnaký problém, aký mali Evodia a Syntycha. Je to problém, ktorý často najviac narušuje naše blízke vzťahy – sklon zameriavať sa na chyby druhých. Každý z nás robí denne veľa chýb. Keby sme sa zameriavali na chyby druhých, ťažko by sme ich mohli úprimne milovať. Napríklad keď nám nejaký brat zabudne pomôcť pri upratovaní sály Kráľovstva, môže nás to podráždiť. Keby nám hneď prišli na myseľ všetky chyby, ktoré ten brat urobil, boli by sme ešte viac podráždení a už by sme ho nemali tak radi ako predtým. Ak si v podobnej situácii, zamysli sa: Jehova vidí všetky moje chyby a vidí aj chyby toho brata. Napriek tomu nás oboch miluje. Preto by sme mali napodobňovať Jehovu v tom, ako nás miluje a ako sa zameriava na naše dobré vlastnosti. Keď sa snažíme rozvíjať si lásku k bratom a sestrám, posilňujeme si vzájomnú jednotu. (Fil. 2:1, 2) w19.08 32:7 – 8

Jehova miluje pokorných ľudí. Len tí, ktorí sú pokorní, môžu mať k nemu blízky vzťah. Ale text na dnešný deň pokračuje: „Od pyšných si zachováva odstup.“ Každý z nás chce prinášať Jehovovi radosť a tešiť sa z jeho priazne. Preto máme dobrý dôvod, aby sme si rozvíjali pokoru. Pokora je opakom pýchy a arogancie. Pokorný človek si nemyslí, že je dôležitejší než ostatní. Z Biblie vyplýva, že taký človek má na seba správny pohľad. Uvedomuje si, aký je malý v porovnaní s Jehovom a že každý človek ho v nejakom ohľade prevyšuje. (Fil. 2:3, 4) Niektorí ľudia sa zdajú pokorní, ale v skutočnosti takí nie sú. Možno pôsobia nenápadne a sú nesmelí. Alebo sa správajú k druhým úctivo a zdvorilo, pretože boli tak vychovaní. No vnútri môžu byť veľmi pyšní. Skôr či neskôr však vyjde najavo, čo je v ich srdci. (Luk. 6:45) w19.09 35:1, 3 – 4

Prijímať „dobrú správu o našom Pánovi Ježišovi“ znamená nielen poznať Ježišovo učenie, ale podľa neho aj žiť. Znamená to dávať Božie Kráľovstvo na prvé miesto v živote, hovoriť o ňom iným a žiť podľa Božích spravodlivých noriem. (Mat. 6:33; 24:14) A znamená to aj pomáhať Kristovým pomazaným bratom, ktorých Ježiš poveril dôležitými úlohami. (Mat. 25:31–40) Boží pomazaní služobníci čoskoro odmenia „iné ovce“ za podporu, ktorú im poskytovali, kým boli na zemi. (Ján 10:16) Ako to urobia? Krátko pred armagedonskou vojnou už bude všetkých 144 000 pomazaných kresťanov vzkriesených do neba ako duchovné bytosti, kde získajú nesmrteľnosť. Stanú sa súčasťou nebeskej armády duchovných tvorov, ktorí zničia Góga a zachránia „veľký zástup“, ktorý budú tvoriť ľudia podobní ovciam. (Zjav. 2:26, 27; 7:9, 10) Veľký zástup považuje za nesmiernu česť, že môže podporovať Jehovových pomazaných služobníkov, kým sú ešte na zemi. w19.09 36:16 – 18

Prečo je práca, ktorou nás Ježiš poveril, osviežujúca? Pretože máme tých najlepších pastierov. Naším najväčším Pastierom je Jehova. Nie je nevďačný ani krutý, ale cení si prácu, ktorú preňho robíme. (Hebr. 6:10) Dáva nám silu, aby sme dokázali niesť svoj náklad zodpovednosti. (2. Kor. 4:7; Gal. 6:5) Náš Kráľ Ježiš nám dal dokonalý príklad, ako zaobchádzať s druhými. (Ján 13:15) A máme aj starších, ktorí sa o nás starajú a ktorí napodobňujú Ježiša, „veľkého pastiera“. (Hebr. 13:20; 1. Petra 5:2) Usilujú sa byť láskaví a odvážni, keď nás vyučujú, vedú a starajú sa o nás. Okrem toho máme tých najlepších priateľov. Nikto nemá takých láskavých priateľov a takú zmysluplnú prácu ako my. Máme česť spolupracovať s ľuďmi, ktorí žijú podľa tých najvyšších mravných noriem, ale pritom sa nepovyšujú nad ostatných a sú skromní. Nevnímajú nás len ako spolupracovníkov, ale aj ako priateľov. A majú nás tak radi, že sú ochotní za nás aj zomrieť! w19.09 38:1, 12 – 14

Apoštol Pavol tu hovorí o „Jehovovom dni“. (1. Tes. 5:1–6) „Jehovov deň“ sa v tomto kontexte vzťahuje na časové obdobie, ktoré sa začne útokom proti „Veľkému Babylonu“, svetovej ríši falošného náboženstva, a skončí sa Armagedonom. (Zjav. 16:14, 16; 17:5) Pavol nám hovorí, čo by sme mali robiť, aby sme na tento deň boli pripravení. Nabáda nás, aby sme „nespali ako ostatní“, ale aby sme „zostali bdelí“ a nedali sa zatiahnuť do politických záležitostí tohto sveta. Keby sme sa do nich zapojili, stali by sme sa „časťou sveta“. (Ján 15:19) Vieme, že jedine Božie Kráľovstvo zabezpečí mier na celej zemi. Okrem toho chceme pomáhať aj druhým, aby sa prebudili z duchovného spánku a pripravili sa na udalosti predpovedané v Biblii. Keď sa začne veľké súženie, bude už neskoro na to, aby niekto začal slúžiť Jehovovi. To je dôvod, prečo je naša zvestovateľská služba taká naliehavá. w19.10 40:3, 5 – 6

Keď bol zvitok, o ktorom sa píše v tomto texte, dokončený, nastal čas na jeho zverejnenie. Jeremiáš sa musel v tejto veci spoľahnúť na Bárucha. (Jer. 36:5, 6) Báruch túto nebezpečnú úlohu odvážne splnil. Vošiel na chrámové nádvorie a tam nahlas prečítal obsah zvitku. Vieš si predstaviť, aký hrdý musel byť Jeremiáš na svojho priateľa? (Jer. 36:8–10) Judské kniežatá sa dopočuli, čo Báruch urobil, a prikázali mu, aby prečítal obsah zvitku aj im. (Jer. 36:14, 15) Rozhodli sa, že Jeremiášove slová oznámia kráľovi Jehojakimovi. Keď kráľ Jehojakim počul slová proroka Jeremiáša, tak sa nahneval, že zvitok spálil a prikázal, aby Jeremiáša a Bárucha uväznili. Jeremiáš však vzal iný zvitok a znovu Báruchovi nadiktoval posolstvo od Jehovu. Báruch zapísal „všetky slová knihy, ktorú spálil v ohni judský kráľ Jehojakim“. (Jer. 36:26–28, 32) w19.11 44:4 – 6

Jehova sa môže stať čímkoľvek, čo je potrebné, aby uskutočnil svoj zámer. Napríklad sa stal učiteľom, utešovateľom a evanjelistom. (Iz. 48:17; 2. Kor. 7:6; Gal. 3:8) No na uskutočňovanie svojho zámeru často používa aj ľudí. (Mat. 24:14; 28:19, 20; 2. Kor. 1:3, 4) Jehova môže komukoľvek z nás dať múdrosť a silu, aby sme sa stali čímkoľvek, čo je potrebné na uskutočnenie jeho zámeru. Aj to patrí k významu Božieho mena, na čom sa zhodujú aj mnohí biblickí učenci. Všetci chceme slúžiť Jehovovi, no niektorí z nás možno pochybujú, či sú preňho užitoční. Prečo? Možno ich obmedzuje vysoký vek či okolnosti alebo si myslia, že nemajú dostatok schopností. Na druhej strane niektorí sú možno celkom spokojní s tým, čo pre Jehovu v službe robia, a nevidia, že je potrebné, aby sa dali k dispozícii viac. w19.10 42:1 – 2

Keby sme mali lásku k peniazom, prestali by sme venovať prvoradú pozornosť duchovným veciam a starať sa o svoj štít viery. Apoštol Pavol napísal: „Nikto, kto slúži ako vojak, sa nezapletá do obchodných záležitostí života, aby získal schválenie toho, ktorý ho najal za vojaka.“ ​(2. Tim. 2:4) Rímski vojaci nesmeli obchodovať ani mať nejaké iné zamestnanie. Chcel by si byť ako tí vojaci, ktorí boli pripravení na boj? Potom nedovoľ, aby ťa niečo odviedlo od cieľa – získať priazeň našich Veliteľov, Jehovu a Ježiša Krista. Uvedomujeme si, že je to oveľa cennejšie než čokoľvek iné, čo nám môže ponúknuť Satanov svet. Robíme všetko pre to, aby sme mali dostatok času a energie na službu Jehovovi, a udržiavame si štít viery a ostatné časti duchovnej výzbroje v dobrom stave. Nikdy nesmieme poľaviť v bdelosti! Prečo? Apoštol Pavol varoval, že tí, ktorí „sú rozhodnutí zbohatnúť“, budú „odvedení od viery“. (1. Tim. 6:9, 10) w19.11 46:12, 14 – 15

„Jehovovmu dňu“ bude predchádzať vyhlásenie „mieru a bezpečia“. (1. Tes. 5:1–6) V 1. Tesaloničanom 5:2 sa píše o „Jehovovom dni“, ktorý sa vzťahuje na „veľké súženie“. (Zjav. 7:14) Ako zistíme, že sa veľké súženie začalo? Z Biblie sa dozvedáme, že mu bude predchádzať prekvapujúce vyhlásenie, ktoré bude označovať začiatok veľkého súženia. Toto vyhlásenie bolo predpovedané v Biblii a bude znieť: „Mier a bezpečie!“ Zapoja sa doň náboženskí vodcovia? Je to možné. V každom prípade to bude ďalšia démonská lož. Táto lož bude zvlášť nebezpečná, pretože dá ľuďom falošný pocit bezpečia, no pritom sa začne najväčšie súženie, aké kedy ľudstvo zažilo. V Biblii sa píše, že „vtedy na nich zrazu príde zničenie ako pôrodné bolesti na tehotnú ženu“. A čo bude v tom čase s Jehovovými vernými služobníkmi? Možno budú prekvapení, ako náhle prišiel „Jehovov deň“, no nenájde ich nepripravených. w19.09 36:7 – 8

Predtým ako urobíš nejaké rozhodnutie, daj si konkrétny cieľ. Čím konkrétnejší cieľ si dáš, tým ľahšie sa ti ho podarí uskutočniť. Napríklad možno si sa rozhodol, že si budeš denne čítať Bibliu. Ale keď si neurobíš konkrétny plán, nemusí sa ti to podariť. Alebo zboroví starší sa rozhodnú, že budú častejšie vykonávať pastierske návštevy, ale po čase zistia, že svoje rozhodnutie neuskutočnili. Ak chcú, aby sa im to podarilo, môžu si položiť takéto otázky: Urobili sme si zoznam bratov a sestier, ktorí by veľmi potrebovali pastiersku návštevu? Určili sme si konkrétny dátum? Maj realistické očakávania. Nikto z nás nemá toľko času, prostriedkov ani energie, aby robil všetko, čo by chcel. Preto buď rozumný. Možno zistíš, že niektoré rozhodnutia musíš zmeniť, pretože ich nedokážeš uskutočniť. w19.11 48:11 – 12

Prorocký opis života na zemi nachádzame v Izaiášovi 65:21–23. Nebude to život v nečinnosti. Z Biblie vyplýva, že Boží služobníci budú v tom čase vykonávať užitočnú a uspokojujúcu prácu. Môžeme si byť istí, že na konci Kristovej tisícročnej vlády bude „tvorstvo oslobodené z otroctva porušenosti a získa slávnu slobodu Božích detí“. (Rim. 8:21) Tak ako dal Jehova Izraelitom sabat, aby si mohli odpočinúť a venovať sa duchovným činnostiam, niečo podobné urobí aj pre svoj ľud pod Kristovou tisícročnou vládou. Určite tam bude dostatok času na uctievanie Boha. Služba Bohu je kľúčom k šťastiu a bude to platiť aj v novom svete. Počas Kristovej tisícročnej vlády budú všetci verní ľudia šťastní, pretože budú mať uspokojujúcu prácu a budú uctievať Boha. w19.12 50:15, 17 – 18

Slovo „vštepovať“ znamená „učiť a ovplyvňovať častým opakovaním“. Preto rodičia musia so svojimi deťmi tráviť čas. Niekedy môže byť pre nich náročné deťom stále všetko opakovať. No mali by to považovať za príležitosť, aby im pomohli rozumieť Božiemu Slovu a žiť podľa neho. V 127. žalme sú deti prirovnané k šípom. (Žalm 127:4) Tak ako šípy môžu byť vyrobené z rôznych materiálov a mať rôznu veľkosť, aj každé dieťa je iné. Preto musia rodičia pristupovať k výchove individuálne. Istí manželia z Izraela, ktorých deti sa rozhodli slúžiť Jehovovi, povedali, čo im pri výchove pomáhalo: „S každým dieťaťom sme študovali Bibliu samostatne.“ Samozrejme, o tom, či je potrebné alebo možné takto študovať, rozhodne hlava rodiny. w19.12 52:18 – 20

Keď zažívame ťažkosti, veľmi si ceníme, že nám niekto poskytne praktickú pomoc. Ryan, ktorému tragicky zomrel otec, hovorí: „V náročných chvíľach máte pocit, že nezvládnete ani každodenné činnosti. Keď vám vtedy niekto pomôže, hoci aj v maličkostiach, dobre vám to padne.“ Nikdy by sme nemali podceňovať pomoc, ktorú poskytneme druhým, i keď nám sa zdá bezvýznamná. Ježišov učeník Marek mal veľa povinností. Napriek tomu si vždy našiel čas, aby povzbudil apoštola Pavla, a Pavol vedel, že sa kedykoľvek môže na Marka obrátiť. Podobnú podporu od priateľov v zbore dostala aj Angela, ktorá sa musela vyrovnať s násilnou smrťou svojej starej mamy. Hovorí, ako veľmi si to cení: „Ozajstní priatelia si na teba vždy nájdu čas. Bez váhania ti pomôžu vždy, keď to potrebuješ.“ Zamysli sa: Poznajú ma bratia a sestry ako človeka, ktorý je im ochotný kedykoľvek pomôcť? w20.01 2:14 – 16

Ako by sa mohlo stať, že by pomazaný kresťan nebol hodný prijímať symboly na Pamätnej slávnosti? Bolo by to vtedy, keby nežil v súlade s Jehovovými spravodlivými normami. (Hebr. 6:4–6; 10:26–29) Pomazaní si uvedomujú, že musia zostať verní, aby mohli získať „cenu – nebeské povolanie, ktoré dáva Boh prostredníctvom Krista Ježiša“. (Fil. 3:13–16) Jehovov svätý duch pomáha kresťanom, aby boli pokorní, nie pyšní. (Ef. 4:1–3; Kol. 3:10, 12) Preto si pomazaní nemyslia, že sú lepší než ostatní. Vedia, že Jehova im nedáva viac svätého ducha než ostatným len preto, že sú pomazaní. Nedomnievajú sa, že rozumejú Biblii lepšie ako niekto iný. A nikdy nikomu nehovoria, že je tiež pomazaný a že by mal na Pamätnej slávnosti prijímať symboly. Pokorne uznávajú, že len Jehova vyberá tých, ktorí majú vládnuť s Kristom v nebi. w20.01 5:4 – 5

Jehova chce, aby sme si k nemu vytvorili blízky vzťah a aby sme s ním komunikovali. Povzbudzuje nás, aby sme „vytrvávali v modlitbe“, a vždy je ochotný vypočuť si nás. (Rim. 12:12) Nikdy nie je unavený ani príliš zaneprázdnený, aby venoval pozornosť našim modlitbám. My ho počúvame tak, že si čítame Bibliu a publikácie, ktoré nám pomáhajú, aby sme jej porozumeli. Počúvame ho aj tak, že venujeme sústredenú pozornosť tomu, čo sa hovorí na našich zhromaždeniach. Keď s Jehovom pravidelne komunikujeme, udržiavame si s ním blízky vzťah. Jehova chce, aby sme sa mu zverovali so svojimi najvnútornejšími myšlienkami a pocitmi. (Žalm 62:8) Preto by si si mal položiť otázku: Podobajú sa moje modlitby ďakovným pohľadniciam s neosobnými frázami z obchodu alebo vrúcnemu, vlastnoručne napísanému listu? Určite Jehovu veľmi miluješ a chceš si k nemu zachovať blízky vzťah. Preto by si s ním mal pravidelne komunikovať. Zveruj sa mu so svojimi radosťami i starosťami. S dôverou ho pros o pomoc. w20.02 7:4 – 5

Jehova zveril starším zodpovednú úlohu pásť jeho ľud. Starší sa môžu veľa naučiť z toho, ako Nehemiáš zaobchádzal s Jehovovým ľudom, keďže bol judským miestodržiteľom a mal veľkú právomoc. (Neh. 1:11; 2:7, 8; 5:14) Pouvažuj o niekoľkých problémoch, ktoré musel riešiť. Zistil, že Židia znesväcujú chrám a neposkytujú hmotnú podporu Lévitom, ako im to predpisoval Zákon. Porušovali aj zákon o sabate a niektorí muži sa oženili s cudzinkami, ktoré neuctievali Jehovu. Nehemiáš musel tejto náročnej situácii venovať pozornosť. (Neh. 13:4–30) Ale nezneužil svoju autoritu. Nenútil Boží ľud, aby sa riadil jeho názormi. Vrúcne prosil Jehovu, aby ho viedol, a vyučoval ľud Jehovov Zákon. (Neh. 1:4–10; 13:1–3) Okrem toho pokorne spolupracoval s ostatnými a dokonca im pomáhal pri oprave jeruzalemských múrov. (Neh. 4:15) w19.09 37:9 – 10