Júl

Keď sa k nám niekto správa neláskavo, vyvoláva to v nás úzkosť. Platí to najmä vtedy, keď nás zraní priateľ alebo člen rodiny. O tom, ako bojovať s úzkosťou, sa môžeme veľa naučiť od Anny, ktorej sa neustále vysmievala jej manželská sokyňa. (1. Sam. 1:12) Aj my môžeme tak ako Anna Jehovovi podrobne porozprávať o svojich starostiach a obavách. V modlitbe sa nemusíme vyjadrovať poeticky ani nemusíme používať dokonalú skladbu viet. Niekedy sa možno v modlitbe neubránime trpkým slovám a slzám. Napriek tomu naše modlitby Jehovu nikdy neunavia. No modlitba by nemala byť len prosbou o pomoc. Mali by sme pamätať na radu zapísanú vo Filipanom 4:6, 7. Apoštol Pavol vysvetlil, že by sme mali v modlitbe aj ďakovať. Máme mnoho dôvodov na vďačnosť. Môžeme Jehovovi ďakovať za dar života, za jeho stvoriteľské diela, za jeho vernú lásku a za úžasnú nádej, ktorú nám dáva. w20.02 9:3, 6

Reč je darom od Jehovu. (2. Mojž. 4:10, 11; Zjav. 4:11) Prostredníctvom svojho Slova nám pomáha používať tento dar správnym spôsobom. Vždy by sme mali byť pripravení hovoriť o Jehovovi a o jeho Kráľovstve. (Mat. 24:14; Rim. 10:14) Keď to robíme, napodobňujeme Ježiša. Jedným z dôvodov, pre ktoré Ježiš prišiel na zem, bolo, aby vyučoval ľudí pravdu o svojom Otcovi. (Ján 18:37) No veľmi dôležité je aj to, ako sa s druhými rozprávame. Keď druhým hovoríme o Jehovovi, mali by sme to robiť „s miernosťou a hlbokou úctou“ a mali by sme vziať do úvahy ich pocity a to, čomu veria. (1. Petra 3:15) Potom sa s nimi nebudeme len rozprávať, ale budeme ich vyučovať a možno zapôsobíme na ich srdce. Zboroví starší by sa nemali zdráhať dať bratovi či sestre radu. Samozrejme, mali by na to zvoliť vhodný čas, aby takého človeka neuviedli do rozpakov. w20.03 12:2 – 4

O čo by sme sa mali modliť? Mali by sme prosiť Jehovu, aby nám dal „viac viery“. (Luk. 17:5; Ján 14:1) Vieru potrebujeme preto, lebo Satan vyskúša každého, kto nasleduje Ježiša. (Luk. 22:31) Keď sme v rozumnej miere urobili všetko, čo sme mohli, aby sme skúšku zvládli, viera nám pomôže ponechať záležitosť v Jehovových rukách. Dôverujeme Jehovovi, že dokáže veci riešiť lepšie než my, a to môže veľmi prispieť k nášmu vnútornému pokoju. (1. Petra 5:6, 7) Vďaka modlitbe si dokážeme zachovať vnútorný pokoj bez ohľadu na to, akú náročnú skúšku zažívame. Robert, ktorý má vyše 80 rokov a slúži ako zborový starší, hovorí: „Prežil som veľa skúšok a zvládol som ich vďaka rade vo Filipanom 4:6, 7. Musel som riešiť finančné problémy. A nejaký čas som nemohol slúžiť ako starší.“ Ako si Robert dokáže zachovávať vnútorný pokoj? Vysvetľuje: „Len čo si začnem s niečím robiť starosti, ihneď sa pomodlím. Zistil som, že čím častejšie a vrúcnejšie sa modlím, tým väčší pokoj cítim.“ w19.04 15:5 – 7

Sexuálne zneužitie dieťaťa je hriech proti Bohu. Keď človek hreší proti inému človeku, hreší aj proti Jehovovi. Všimnime si jeden príklad zo Zákona, ktorý dal Boh izraelskému národu. Zákon hovoril, že ten, kto okradol svojho blížneho alebo ho podviedol, „sa neverne správal voči Jehovovi“. (3. Mojž. 6:2–4) Je teda jasné, že keď niekto, kto je spojený so zborom, sexuálne zneužije dieťa a tak ho oberie o pocit bezpečia, koná neverne voči Bohu. Prináša veľkú pohanu na Jehovovo meno. Z toho dôvodu musí byť sexuálne zneužívanie dieťaťa odsúdené ako to, čím skutočne je – ako vážny hriech proti Bohu. Články v Strážnej veži a v Prebuďte sa! obsahujú rady, čo môžu robiť obete takého zneužívania, aby zmiernili svoju citovú bolesť. Obsahujú aj návrhy, ako pomáhať obetiam zneužívania. Rodičia v nich môžu nájsť rady, ako chrániť svoje deti. Starší dostávajú podrobné pokyny založené na Biblii, ako majú postupovať v prípade sexuálneho zneužitia dieťaťa, a naša organizácia tieto pokyny stále aktualizuje. w19.05 19:8 – 9

Božie Slovo je ako ostrý meč a dokáže odhaliť Satanove klamstvá. (Ef. 6:17) Odhaľuje napríklad falošné učenie, že mŕtvi môžu komunikovať so živými. (Žalm 146:4) Okrem toho nám pripomína, že len Jehova dokáže spoľahlivo predpovedať budúcnosť. (Iz. 45:21; 46:10) Keď si pravidelne čítame Bibliu a premýšľame o tom, čo sme si prečítali, budeme vyzbrojení, aby sme zavrhli klamstvá, ktoré propagujú zlí duchovia, a nenávideli ich. Preto odmietaj robiť čokoľvek, čo je spojené so špiritizmom. Keďže sme praví kresťania, neobraciame sa na špiritistické médiá ani sa žiadnym spôsobom nesnažíme komunikovať s mŕtvymi. Odmietame sa zúčastňovať na pohrebných zvykoch, ktoré sú založené na viere, že mŕtvi stále niekde žijú. A neobraciame sa na astrológov ani na veštcov, aby sme zistili, čo prinesie budúcnosť. Vieme, že všetky tieto praktiky sú veľmi nebezpečné a že by sme sa prostredníctvom nich mohli dostať do priameho kontaktu so Satanom a démonmi. w19.04 17:8 – 9

Ľudia, ktorí sa riadia múdrosťou tohto sveta, sa vysmievajú z biblických noriem. Tvrdia, že sa podľa nich nedá žiť. Pýtajú sa: Prečo by nás Boh stvoril so sexuálnymi túžbami a potom by nám prikazoval, aby sme ich potláčali? Táto otázka je založená na mylnej predstave, že ľudia by mali uspokojiť každú svoju túžbu. Biblia však hovorí, že sme schopní odolávať tomu, čo je zlé, a že nemusíme podľahnúť každej svojej túžbe. Vďaka tomu si môžeme zachovať sebaúctu. (Kol. 3:5) Jehova nám okrem toho poskytol dar manželstva a v ňom môžeme uspokojovať svoje sexuálne túžby spôsobom, ktorý je v jeho očiach čistý. (1. Kor. 7:8, 9) Na rozdiel od názorov, ktoré propaguje tento svet, Biblia predkladá múdry pohľad na intímny život. Píše sa v nej, že je zdrojom potešenia. (Prísl. 5:18, 19) Ale zároveň nám radí: „Každý z vás má ovládať svoje telo, aby sa zachoval svätý a počestný, a nemá sa oddávať nenásytnej telesnej vášni.“ ​(1. Tes. 4:4, 5) w19.05 21:7 – 9

Boh nedovolí, aby národy zničili jeho ľud. Jehovovi služobníci sú hrdí na to, že môžu nosiť jeho meno. Poslúchli jeho príkaz utiecť z Veľkého Babylona. (Sk. 15:16, 17; Zjav. 18:4) Usilovne pomáhajú aj iným, aby z neho utiekli. Preto nedostanú „časť z jeho rán“. No ich viera bude vyskúšaná. (Ezech. 38:2, 8) Po zničení falošného náboženstva bude Boží ľud jediný, kto bude uctievať Boha. Budú ako osamotený strom, ktorý zostane stáť po silnej búrke. Satana to, samozrejme, rozzúri. Svoj hnev si vyleje tak, že použije „nečisté inšpirované výroky“, čiže démonskú propagandu, ktorá podnieti koalíciu národov zaútočiť na Božích služobníkov. (Zjav. 16:13, 14) Táto koalícia národov je v Biblii nazvaná „Góg z krajiny Magóg“. Keď národy zaútočia proti Jehovovmu ľudu, začne sa armagedonská vojna. (Zjav. 16:16) w19.09 36:12 – 13

V čase starovekého izraelského národa Satan používal na propagáciu nemravnosti falošné náboženstvo. Dnes robí to isté. Falošné náboženstvá tolerujú a dokonca propagujú nemravnosť. Následkom toho sa mnohí, ktorí tvrdia, že slúžia Bohu, prestávajú riadiť jeho jasnými mravnými normami. Apoštol Pavol v liste Rimanom ukázal, aké výsledky to prináša. (Rim. 1:28–31) Medzi „to, čo sa nepatrí“, zaradil všetky druhy sexuálnej nemravnosti vrátane homosexuality. (Rim. 1:24–27, 32; Zjav. 2:20) Preto je veľmi dôležité, aby sme sa pridržiavali toho, čo učí Biblia. Múdrosť tohto sveta ignoruje Jehovove normy spravodlivosti a dokonca sa stavia proti nim. Nepomáha ľuďom rozvíjať si vlastnosti, ktoré sú ovocím Božieho ducha, ale skôr ich podnecuje, aby konali „skutky tela“. (Gal. 5:19–23) Je živnou pôdou pre pýchu, ktorá vedie k tomu, že ľudia „milujú samých seba“. (2. Tim. 3:2–4) Tieto vlastnosti sú pravým opakom miernosti a pokory, ktoré si majú rozvíjať Boží služobníci. (2. Sam. 22:28) w19.06 23:12 – 14

Eliáš slúžil Jehovovi v ťažkých časoch a stretával sa s vážnymi problémami. Jehova mu povedal, aby zveril časť svojej práce Elizeovi. Tak mu dal cenného priateľa, ktorý mu určite pomáhal niesť jeho emocionálnu záťaž. Aj my sa dokážeme lepšie vyrovnať so stresom, keď sa zveríme priateľovi, ktorému dôverujeme. (2. Kráľ. 2:2) Ak si myslíš, že nemáš nikoho, komu by si sa mohol zveriť, pros Jehovu, aby ti pomohol nájsť duchovne zrelého kresťana, ktorý ti bude oporou. Jehova pomáhal Eliášovi zvládať náročné situácie. Vďaka tomu mu Eliáš verne slúžil veľa rokov. Možno zažívame jednu stresujúcu situáciu za druhou a cítime sa telesne i citovo vyčerpaní. Z toho, čo Eliáš zažil, však čerpáme nádej. Keď sa budeme spoliehať na Jehovu, dá nám silu, aby sme mu ďalej slúžili. (Iz. 40:28, 29) w19.06 25:4, 9 – 10

Naša odvaha rastie, keď verejne oznamujeme dobrú správu o Božom Kráľovstve. Prečo to môžeme povedať? Pretože vo zvestovateľskej službe sa učíme dôverovať Jehovovi a prekonávať strach z ľudí. Podobne ako si posilňujeme svalstvo fyzickým cvičením, odvahu si posilňujeme, keď sa zúčastňujeme na službe z domu do domu, so stojanmi, pri neformálnych príležitostiach alebo v obvode s obchodmi a firmami. Keď sa už dnes naučíme prejavovať odvahu v službe, budeme pripravení vydávať svedectvo aj v čase, keď bude naša činnosť zakázaná. (1. Tes. 2:1, 2) O odvahe sa môžeme veľa naučiť od vernej sestry Nancy Juenovej, ktorá nemerala viac ako 150 centimetrov, ale nedala sa len tak zastrašiť. Napriek zákazu neprestala zvestovať dobrú správu o Božom Kráľovstve, za čo strávila vyše 20 rokov vo väzení v komunistickej Číne. Vyšetrovatelia jej pri vypočúvaní povedali, že je „najzaťatejší človek v krajine“. w19.07 27:13 – 14

Niektorí ľudia sa túžia dozvedieť o pravde viac, zatiaľ čo mnohí pri prvom rozhovore neprejavia záujem o pravdu. Možno musíme vzbudiť ich záujem. Keď chceme, aby sa nám v službe darilo, musíme sa dobre pripravovať. Porozmýšľaj o konkrétnych témach, ktoré by mohli zaujímať ľudí v tvojom obvode. Potom si premysli, ako začneš rozhovor. Mohol by si sa napríklad spýtať: „Môžem sa opýtať na váš názor? Vo svete je stále viac problémov. Myslíte si, že sa dočkáme celosvetovej vlády, ktorá ich vyrieši?“ Potom môžeš poukázať na Daniela 2:44. Alebo by si mohol povedať: „Rád by som poznal váš názor na to, čo je potrebné, aby z detí vyrástli slušní ľudia.“ Potom prečítaj 5. Mojžišovu 6:6, 7. Keď pomáhame ľuďom stať sa Kristovými učeníkmi, nepochybne zažívame veľkú radosť. w19.07 29:4, 6 – 7

Istý brat na Ďalekom východe už dlhý čas oznamuje dobrú správu ľuďom, ktorí nie sú nábožensky založení. Vysvetľuje: „Keď mi niekto povie, že je neveriaci, často to znamená, že neverí v bohov, ktorých tu uctieva väčšina ľudí. Obvykle súhlasím, že väčšinu bohov si vymysleli ľudia. Často takému človeku prečítam Jeremiáša 16:20 a opýtam sa ho: ‚Ako sa dá zistiť, ktorý Boh je skutočný a ktorého si vymysleli ľudia?‘ Pozorne si ho vypočujem a prečítam mu Izaiáša 41:23: ,Povedzte veci, ktoré prídu potom, nech vieme, že ste bohovia.‘ Potom mu ukážem, ako sa splnilo nejaké konkrétne proroctvo z Biblie.“ Ďalší brat hovorí: „Ukazujem ľuďom praktické rady z Biblie, splnené proroctvá a zákony, ktorými sa riadi vesmír. Potom im vysvetľujem, ako to všetko dokazuje existenciu živého a múdreho Stvoriteľa. Keď niekto pripustí, že Boh existuje, začnem mu ukazovať, čo Biblia hovorí o Jehovovi.“ w19.07 30:14 – 15

K tomu, čo je dôležité, patrí posvätenie Jehovovho mena, uskutočnenie Božieho predsavzatia, pokojné vzťahy a jednota v zbore. (Mat. 6:9, 10; Ján 13:35) Keď sa zameriavame na tieto dôležité veci, dokazujeme, že milujeme Jehovu. Apoštol Pavol okrem iného povedal, že máme byť „bez chyby“. To neznamená, že musíme byť dokonalí. Keď sa zo všetkých síl snažíme rozvíjať si lásku a rozlišujeme, čo je dôležité, Jehova sa na nás bude pozerať ako na bezchybných. Jeden zo spôsobov, ako dokazujeme lásku k spolukresťanom, je, že sa snažíme správať tak, aby sme druhých nepohoršovali. Pokyn, aby sme druhých nepohoršovali, treba brať veľmi vážne. Ako by sme mohli druhých pohoršiť? Napríklad tak, že by sme na nich nebrali ohľad pri výbere zábavy, oblečenia alebo zamestnania. Možno to, čo robíme, nie je samo osebe zlé. Ale ak sa na tom druhí pohoršujú, je to vážna vec. (Mat. 18:6) w19.08 32:9 – 11

V roku 1935 Jehovovi svedkovia pochopili, že veľký zástup z Jánovho videnia tvoria verní kresťania, ktorí majú nádej na večný život na zemi. (Zjav. 7:9, 10) Aby mohli členovia veľkého zástupu prežiť veľké súženie, musia sa učiť o Jehovovi a jeho požiadavkách ešte pred začiatkom Milénia. Musia si vypestovať silnú vieru, aby sa im „podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať“ pred začiatkom Kristovej tisícročnej vlády. (Luk. 21:34–36) Členovia veľkého zástupu sú veľmi šťastní, že majú takú nádej. Uvedomujú si, že je to Jehova, kto rozhoduje, či budú jeho verní služobníci žiť v nebi alebo na zemi. Pomazaní aj členovia veľkého zástupu vedia, že túto odmenu môžu získať len vďaka tomu, že Jehova vo svojej nezaslúženej láskavosti poslal svojho Syna, aby za nich dal svoj život ako výkupné. (Rim. 3:24) w19.09 39:10, 12 – 13

Čo môžeš robiť, keď si bol pridelený na nové miesto? Nemysli si, že si zlyhal alebo že si už nepotrebný. Premýšľaj o tom, ako ti Jehova pomáha, a vytrvalo mu slúž. Napodobňuj kresťanov z prvého storočia. Čítame o nich, že nech sa dostali kamkoľvek, „prechádzali krajinou a oznamovali dobré posolstvo slova“. (Sk. 8:1, 4) Keď budeš verne pokračovať v službe, prinesie to dobré výsledky. Napríklad priekopníci, ktorých úrady vypovedali z jednej krajiny, sa presťahovali do susednej krajiny, kde bolo potrebných viac zvestovateľov a kde mohli zvestovať ľuďom hovoriacim ich jazykom. O niekoľko mesiacov tam vzniklo veľa nových skupín. Naša radosť by mala prameniť predovšetkým z nášho vzťahu k Jehovovi. Teda ak si chceš zachovať radosť, udržiavaj si blízky vzťah k Jehovovi, riaď sa jeho múdrymi radami a spoliehaj sa naňho. Uvedom si, že miesto, kde si slúžil predtým, si si zamiloval predovšetkým preto, lebo si chcel pomáhať ľuďom, ktorí tam žijú. Rovnako sa pozeraj aj na miesto, kde žiješ teraz, a s Jehovovou pomocou si ho zamiluješ. (Kaz. 7:10) w19.08 34:15 – 16

Jehova je náš Stvoriteľ, a preto by sme sa mu mali podriaďovať. (Zjav. 4:11) Má právo určovať normy správania. Ďalší dôležitý dôvod, prečo by sme ho mali poslúchať, je ten, že jeho spôsob vlády je ten najlepší. V priebehu dejín mali mnohí vládcovia určitú mieru moci a autority. No v porovnaní s nimi je Jehova tým najmúdrejším, najláskavejším, najmilosrdnejším a najsúcitnejším vládcom. (2. Mojž. 34:6; Rim. 16:27; 1. Jána 4:8) Podriadenosť Jehovovi dávame najavo tak, že sa ho snažíme poslúchať a odolávame sklonu spoliehať sa sami na seba. (Prísl. 3:5) Keď spoznávame jeho nádherné vlastnosti, je pre nás ľahšie ho poslúchať. Prečo? Lebo tieto vlastnosti vidno zo všetkého, čo robí. (Žalm 145:9) Čím viac ho spoznávame, tým viac ho milujeme. A keď ho milujeme, nepotrebujeme rozsiahly zoznam pravidiel, čo máme robiť a čo nie. w19.09 37:1, 3

Satanove lži zaťažujú ľudí ako bremeno. Napríklad Satan chce, aby sme uverili tomu, že Jehova nás nemiluje a že nám neodpustí hriechy. Toto hrozné klamstvo pôsobí na ľudí veľmi skľučujúco. (Ján 8:44) No keď prijmeme Ježišovo pozvanie, aby sme k nemu prišli, naše hriechy sú nám odpustené. (Mat. 11:28) A môžeme si byť istí, že Jehova nás veľmi miluje. (Rim. 8:32, 38, 39) Náklad, ktorý nám dáva Ježiš, je úplne odlišný od nákladu, ktorý musíme niesť každý deň. Napríklad na konci dňa sme zo svetskej práce nielen vyčerpaní, ale chýba nám aj hlboký pocit uspokojenia. No keď strávime čas službou Jehovovi a Ježišovi, cítime hlboké uspokojenie. Alebo sme možno príliš unavení a musíme sa prinútiť, aby sme v ten večer išli na zhromaždenie. Ale často sa z neho vraciame domov občerstvení a posilnení. To isté zažijeme, keď sa namáhame v službe alebo pri osobnom štúdiu Biblie. Zistíme, že tá námaha stála za to! w19.09 38:1, 15 – 16

Do začiatku „Jehovovho dňa“ zostáva už len krátky čas. Čo od nás Jehova očakáva? Chce, aby sme sa usilovne zapájali do zvestovateľskej služby a mali „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58) Keď Ježiš hovoril o všetkých tých významných veciach, ktoré sa mali odohrávať v posledných dňoch, dodal: „Najprv sa vo všetkých národoch musí zvestovať dobré posolstvo.“ ​(Mar. 13:4, 8, 10; Mat. 24:14) Vždy, keď ideš do služby, podieľaš sa na spĺňaní tohto biblického proroctva. Každý rok reaguje na dobrú správu o Kráľovstve stále viac ľudí. Zamysli sa napríklad nad tým, ako vzrástol počet hlásateľov Kráľovstva v týchto „posledných dňoch“. V roku 1914 bolo 5 155 zvestovateľov v 43 krajinách. Dnes je ich vyše osem a pol milióna v 240 krajinách! Ale naša práca sa ešte neskončila. Musíme naďalej oznamovať, že Božie Kráľovstvo je jediným riešením problémov ľudstva. (Žalm 145:11–13) w19.10 40:3, 7 – 8

Jehova použil Barzillaja, aby zabezpečil nevyhnutné veci pre kráľa Dávida. Dávid a jeho muži boli „hladní a unavení a smädní“, lebo utekali pred jeho synom Abšalómom. Barzillaj bol už starší muž, no spolu s ďalšími riskoval život, aby sa postaral o Dávida a o tých, ktorí boli s ním. Nemyslel si, že pre svoj pokročilý vek už nie je pre Jehovu užitočný. Práve naopak, štedro poskytol to, čo mal, a pomohol Božím služobníkom, ktorí to potrebovali. (2. Sam. 17:27–29) Čo sa od neho učíme? Bez ohľadu na to, koľko máme rokov, Jehova nás môže použiť, aby sme poskytli pomoc spolukresťanom, ktorí žijú v našom okolí alebo v iných krajinách. (Prísl. 3:27, 28; 19:17) Ak im nedokážeme pomôcť osobne, môžeme prispieť na celosvetové dielo, vďaka čomu sa prostriedky použijú na pomoc bratom a sestrám, ktorí sú v núdzi. (2. Kor. 8:14, 15) w19.10 42:6

Možno je pre nás ťažké zveriť sa druhým so svojimi pocitmi, pretože nás niekto v minulosti sklamal alebo nás urazil. (Prísl. 18:19) Alebo možno povieme, že nemáme dosť času a energie, aby sme si vytvárali blízke priateľstvá. Nemali by sme sa však vzdávať. Ak chceme, aby nám spolukresťania pomáhali, keď sa dostaneme do ťažkostí, musíme sa už teraz naučiť dôverovať im a zverovať sa im so svojimi pocitmi. Len tak si môžeme vytvoriť blízke vzťahy. (1. Petra 1:22) Ježiš dôveroval svojim priateľom. Otvorene sa s nimi rozprával a nič pred nimi nezatajoval. (Ján 15:15) Dal nám príklad, aby sme sa aj my zverovali priateľom so svojimi radosťami a starosťami. Keď sa s tebou niekto rozpráva, pozorne ho počúvaj. Možno zistíš, že máte spoločné názory, pocity a ciele. Ak prejavíš iniciatívu a budeš úprimne komunikovať, pravdepodobne si s ním vytvoríš blízky vzťah. (Prísl. 27:9) w19.11 44:8 – 9

V súčasnosti oznamujeme dobrú správu o Kráľovstve a snažíme sa robiť učeníkov. Je však pravdepodobné, že počas veľkého súženia sa obsah nášho posolstva zmení. Zdá sa, že budeme oznamovať zdrvujúce posolstvo podobné ťažkému krupobitiu. (Zjav. 16:21) Možno budeme ohlasovať blížiace sa zničenie Satanovho sveta. Časom sa presne dozvieme, čo budeme oznamovať a ako. Budeme používať rovnaké metódy alebo využijeme iné? Musíme si počkať a uvidíme. No zdá sa, že budeme mať česť odvážne oznamovať Jehovove rozsudky bez ohľadu na to, ako to budeme robiť. (Ezech. 2:3–5) Je veľmi pravdepodobné, že svojou činnosťou vyprovokujeme národy, aby sa nás pokúsili raz a navždy umlčať. V tom čase sa budeme musieť v našej službe spoliehať na Jehovu rovnako, ako sa naňho spoliehame dnes. Môžeme si byť istí, že náš Boh nás „naplní silou“, aby sme vykonali jeho vôľu. (Mich. 3:8) w19.10 41:8 – 9

Slovo „odvedený“, ktoré je uvedené v tomto texte, poukazuje na to, že keby sme sa usilovali o veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme, mohlo by to odviesť našu pozornosť od toho, čo je dôležité. Potom by sme mohli podľahnúť „mnohým nezmyselným a škodlivým žiadostiam“. (1. Tim. 6:9) Nedovoľme, aby v našom srdci vznikli takéto žiadosti. Pamätajme na to, že sú to zbrane, ktoré používa Satan, aby oslabil našu vieru. Dajme tomu, že máme dostatok peňazí a môžeme si kúpiť, čo len chceme. Je na tom niečo zlé, keď si kupujeme veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme? Nemusí to tak byť. Ale zamysli sa: Budem mať dostatok času a energie, aby som všetky tie veci využíval a udržiaval? Nevytvorím si k nim príliš silný vzťah? Nemohla by ma láska k hmotným veciam viesť k tomu, že budem konať ako mladý muž, ktorý odmietol Ježišovo pozvanie venovať službe Bohu viac času? (Mar. 10:17–22) Oveľa lepšie je zjednodušiť si život a venovať svoj drahocenný čas a silu konaniu Božej vôle! w19.11 46:15 – 16

Jehova ti môže dať „chcenie, ako i konanie“, aby si uskutočnil svoje rozhodnutie. (Fil. 2:13) Preto ho pros, aby ti prostredníctvom svätého ducha dal potrebnú silu. Nevzdávaj sa, aj keď sa ti zdá, že tvoja modlitba zostala nevypočutá. Ježiš povedal: „Stále proste, a [svätý duch] vám bude daný.“ ​(Luk. 11:9, 13) Okrem toho si urob plán. Ak chceš zrealizovať nejaký projekt, potrebuješ plán. Potom sa ho musíš držať. Podobne by sme mali postupovať, keď robíme nejaké rozhodnutie. Pred rozhodnutím si urob zoznam krokov, ktoré ti pomôžu dosiahnuť tvoj cieľ. Väčšie úlohy si rozdeľ na menšie. Tak budeš môcť ľahšie sledovať, ako sa ti ich darí zvládnuť. Apoštol Pavol povzbudil Korinťanov, aby si „každý prvý deň v týždni“ odložili nejakú časť peňazí bokom, aby nemuseli robiť zbierky, až keď k nim príde. (1. Kor. 16:2) Keď si veľkú úlohu rozdelíš na menšie, nebude sa ti zdať nesplniteľná. w19.11 48:13 – 14

Možno si myslíš, že Jehovu poznáš, lebo vieš, aké má meno a čo v minulosti urobil a povedal. No dobre ho poznať zahŕňa oveľa viac. Je potrebné, aby sme sa o Jehovovi učili a spoznali jeho nádherné vlastnosti. Potom začneme chápať, prečo niektoré veci hovorí alebo robí. Vďaka tomu zistíme, či sú naše názory, rozhodnutia a skutky v súlade s jeho vôľou. A keď pochopíme, čo od nás očakáva, je nutné, aby sme podľa toho žili. Niektorí z nás možno práve začali slúžiť Jehovovi a ľudia sa im za to posmievajú. A keď začali chodiť na zhromaždenia, zažívajú ešte väčší odpor. No keď dôverujeme Jehovovi, nikdy nás neopustí. Začneme si s ním budovať priateľstvo, ktoré sa nikdy neskončí. Ale je vôbec možné dobre spoznať Jehovu? Áno, je! w19.12 51:3 – 4

Rodičia sa niekedy môžu cítiť pri výchove detí vyčerpaní. No deti sú darom od Jehovu a on je vždy pripravený rodičom pomôcť. Ochotne vypočúva ich modlitby. Odpovedá na ne prostredníctvom Biblie, našich publikácií a rád od iných skúsených a príkladných rodičov v zbore. Hovorí sa, že výchova dieťaťa je 20-ročný projekt, no rodičia nikdy neprestanú byť rodičmi. K tým najlepším veciam, ktoré môžu svojim deťom dať, patrí láska, čas a výchova podľa biblických zásad. Každé dieťa bude na ne reagovať odlišne. Mnohé deti, ktoré vychovali kresťanskí rodičia, to cítia podobne ako Joanna Mae z Ázie: „Som rodičom veľmi vďačná, že ma naprávali a učili ma milovať Jehovu. Nedali mi len život, dali mi zmysluplný život.“ ​(Prísl. 23:24, 25) Milióny našich bratov a sestier to vníma podobne. w19.12 52:21 – 22

Je veľa bratov a sestier, ktorí potrebujú povzbudenie. Mali by sme hľadať možnosti, ako povzbudiť druhých, aj keď máme obavy, že to nedokážeme. Niekedy možno nevieme, čo povedať alebo urobiť. Ak chceme byť pre druhých povzbudením, musíme sa o nich úprimne zaujímať. Čím viac sa blíži koniec tohto zlého sveta, tým viac budeme potrebovať povzbudenie, pretože situácia sa bude zhoršovať a život bude náročnejší. (2. Tim. 3:13) Okrem toho nám spôsobuje problémy naša nedokonalosť. Apoštol Pavol vytrval verne až do smrti aj vďaka tomu, že ho povzbudzovali jeho spolupracovníci. Keď ich budeme napodobňovať, pomôžeme našim bratom a sestrám, aby verne slúžili Jehovovi až do konca. (1. Tes. 3:2, 3) w20.01 2:17 – 19

Pomazaní neočakávajú, že druhí im budú prejavovať mimoriadnu úctu. (Fil. 2:2, 3) Vedia, že keď ich Jehova pomazal svojím duchom, nedal o tom vedieť každému. Preto ich neprekvapuje, že niektorí ľudia môžu o ich pomazaní spočiatku pochybovať. Poznajú biblickú radu, aby sme rýchlo neuverili každému, kto hovorí, že dostal od Boha nejaké mimoriadne poverenie. Keď sa s niekým stretnú, nehovoria mu, že sú pomazaní, lebo nechcú na seba obracať pozornosť ani sa vychvaľovať. (1. Kor. 4:7, 8) Pomazaní kresťania nevyhľadávajú ďalších pomazaných, aby sa s nimi rozprávali o svojej nádeji ani spolu nevytvárajú oddelené skupiny na štúdium Biblie. (Gal. 1:15–17) Niečo také by neprispievalo k jednote zboru. Nejdú proti pôsobeniu svätého ducha, vďaka ktorému sa Boží ľud teší z pokoja a jednoty. (Rim. 16:17, 18) w20.01 5:6 – 7

Je možné, že ľudia, ktorých náboženstvo bude zničené, si v určitej chvíli uvedomia, že Jehovovi svedkovia stále vyznávajú svoje náboženstvo, a veľmi ich to nahnevá. Môžeme sa iba domnievať, aký rozruch to vyvolá v médiách vrátane sociálnych sietí. Národy a ich vládca, Satan, nás budú nenávidieť, lebo naše náboženstvo ako jediné prežije zničenie Veľkého Babylona. Nepodarí sa im dosiahnuť cieľ odstrániť všetky náboženstvá z povrchu zeme. Preto na nás sústredia svoju pozornosť. V tej chvíli sa národy stanú Gógom z Magógu. Spoja sa a podniknú zlomyseľný totálny útok proti Jehovovmu ľudu. (Ezech. 38:2, 14–16) Úvaha o týchto udalostiach nás môže do istej miery znepokojiť, najmä keď nepoznáme všetky podrobnosti. Jedno je však isté: Z veľkého súženia nemusíme mať strach. Jehova nám poskytne pokyny na prežitie. (Žalm 34:19) w19.10 41:10 – 11

Nechceme vďačnosť len cítiť, chceme ju dávať najavo svojimi slovami i skutkami. V tom sa odlišujeme od mnohých dnešných ľudí. Ľudia vo svete si nevážia to, čo pre nich Boh robí. Aj to je jedným z dôkazov, že žijeme v „posledných dňoch“. (2. Tim. 3:1, 2) Nikdy si nechceme osvojiť ich postoj! Poznávacím znakom pravých kresťanov je láska. Jehova si praje, aby jeho deti spolu dobre vychádzali. (Ján 13:35) Súhlasíme s tým, čo napísal žalmista: „Aké je to dobré a príjemné, keď bratia spolu nažívajú v jednote!“ ​(Žalm 133:1) Keď milujeme bratov a sestry, dokazujeme Jehovovi, že ho milujeme. (1. Jána 4:20) Je úžasné patriť do duchovnej rodiny, v ktorej sú všetci „k sebe navzájom láskaví, plní nežného súcitu“. (Ef. 4:32) w20.02 7:6 – 7

Annine problémy sa nevyriešili ihneď. Musela naďalej žiť v jednej domácnosti s Peninnou. A Biblia nehovorí nič o tom, že by Peninna zmenila svoj postoj. Je pravdepodobné, že Anna musela ďalej znášať pichľavé poznámky svojej sokyne. Ale Anna opäť získala vnútorný pokoj a dokázala si ho udržať. Keď vložila záležitosť do Jehovových rúk, už ju nepremáhala úzkosť. Dala Jehovovi priestor, aby ju utešil a vlial jej pokoj. Časom Jehova vypočul Anninu modlitbu, takže mala vlastné deti. (1. Sam. 1:2, 6, 7, 17–20) Aj keď príčiny našej úzkosti pretrvávajú, môžeme získať pokoj. Niektoré naše problémy možno nezmiznú, ani keď sa vrúcne modlíme a pravidelne chodíme na zhromaždenia. Ale z toho, čo zažila Anna, sa učíme, že Jehovovi nemôže nič zabrániť, aby upokojil naše strápené srdce. Nikdy na nás nezabudne a skôr či neskôr nás za našu vernosť odmení. (Hebr. 11:6) w20.02 9:9 – 10

Zboroví starší sa pri rozhovoroch s druhými snažia otvorene poukázať na biblickú radu, ktorá im môže pomôcť konať múdro. Prečo je dôležité nebáť sa prehovoriť, keď je to potrebné? Zamyslime sa nad príkladom veľkňaza Éliho. Éli mal dvoch synov a mal ich veľmi rád. I keď mali česť slúžiť ako kňazi vo svätostánku, nemali úctu k Jehovovi. Zneužívali svoje postavenie, neúctivo zaobchádzali s obeťami, ktoré sa Jehovovi predkladali, a bez štipky hanby sa dopúšťali nemravnosti. (1. Sam. 2:12–17, 22) Podľa mojžišovského Zákona si zaslúžili smrť. Ale Éli k nim bol príliš zhovievavý, len ich jemne napomenul a dovolil im naďalej slúžiť vo svätostánku. (5. Mojž. 21:18–21) Ako sa na to pozeral Jehova? Élimu povedal: „Prečo máš svojich synov vo väčšej úcte než mňa?“ a rozhodol, že jeho synovia zomrú. (1. Sam. 2:29, 34) w20.03 12:4 – 5