August

Ježiš si zachovával vnútorný pokoj, aj keď bol prenasledovaný, lebo vedel, že keď zostane verný, urobí radosť svojmu Otcovi. Stále ho poslúchal, a to aj vtedy, keď to bolo preňho ťažké. Miloval ho a celý svoj život zasvätil službe jemu. Už pred príchodom na zem bol Božím „majstrom v diele“. (Prísl. 8:30) A počas svojho života na zemi s nadšením učil druhých o svojom Otcovi. (Mat. 6:9; Ján 5:17) Táto práca mu prinášala veľkú radosť. (Ján 4:34–36) Ježiša napodobňujeme tak, že poslúchame Jehovu a vždy máme „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58) Keď sa naplno venujeme zvestovateľskej službe, dokážeme sa pozrieť na svoje problémy z nadhľadu. (Sk. 18:5) Napríklad vidíme, že ľudia, ktorých stretávame v službe, majú často väčšie problémy než my. Ale keď si vytvoria vzťah k Jehovovi a riadia sa jeho radami, zlepší sa im život a sú šťastnejší. Vždy, keď to vidíme, nadobudneme ešte väčšiu istotu, že Jehova sa o nás postará. w19.04 15:8 – 9

Títo ľudia sa pevne postavili proti zlým duchom. Ich knihy o mágii stáli veľa peňazí. Napriek tomu ich nespeňažili ani ich nikomu nedali, ale rozhodli sa ich zničiť. Viac im záležalo na Jehovovej priazni než na finančnom zisku. Ako môžeme napodobniť kresťanov z Efezu? Je múdre zbaviť sa všetkého, čo je nejako spojené s okultizmom. Môžu to byť amulety, talizmany alebo iné veci, ktoré nosia alebo vlastnia ľudia v snahe chrániť sa pred zlými duchmi. (1. Kor. 10:21) Zamysli sa v tejto súvislosti nad svojou zábavou. Polož si otázku: Súvisí niečo z mojej zábavy so špiritizmom? Rozhodni sa vyberať si takú zábavu, pri ktorej sa zďaleka vyhneš všetkému, čo Jehova nenávidí. Chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme si zachovali pred Bohom čisté svedomie. (Sk. 24:16) w19.04 17:10 – 12

Keď sa starší dozvedia o nejakom vážnom previnení, musia starostlivo zvážiť niekoľko vecí. V prvom rade im záleží na tom, aby nebolo znesvätené Božie meno. (3. Mojž. 22:31, 32; Mat. 6:9) Úprimne sa zaujímajú aj o duchovné blaho bratov a sestier v zbore. Chcú tiež poskytnúť útechu a podporu každému, kto sa stal obeťou previnenia. Okrem toho, ak je previnilcom niekto zo zboru, starší sa snažia zistiť, či robí pokánie. Ak áno, snažia sa mu pomôcť, aby si napravil vzťah k Jehovovi. (Jak. 5:14, 15) Kresťan, ktorý podľahne nesprávnej túžbe a vážne zhreší, je duchovne chorý. To znamená, že nemá dobrý vzťah k Jehovovi. Starší slúžia ako duchovní lekári a snažia sa chorému, čiže previnilcovi, pomôcť, aby sa duchovne uzdravil. Vďaka ich biblickým radám si môže obnoviť vzťah k Bohu. To je možné jedine vtedy, keď sa úprimne kajá. (Sk. 3:19; 2. Kor. 2:5–10) w19.05 19:10 – 11

Jehova nám môže dať túžbu konať to, čo je správne. Možno sa dozvieme, že náš zbor alebo nejaký iný potrebuje konkrétnu pomoc. To nás môže podnietiť, aby sme sa spýtali sami seba: Ako by som mohol pomôcť? Alebo možno dostaneme nejakú náročnú úlohu a uvažujeme, či ju zvládneme. Alebo po prečítaní nejakej biblickej pasáže začneme uvažovať: Ako by som tieto myšlienky mohol uplatniť a pomôcť druhým? Keď Jehova vidí, že sme ochotní sa nad sebou zamyslieť, môže v nás roznietiť túžbu dať sa viac k dispozícii. Môže nám dať aj silu konať to, čo sa mu páči. (Iz. 40:29) Ako? Napríklad pomocou svätého ducha dokáže zlepšiť naše prirodzené schopnosti. (2. Mojž. 35:30–35) Môže to urobiť aj prostredníctvom svojej organizácie, ktorá nás vyškolí, ako vykonávať určité úlohy. Ak nemáš istotu, ako si spĺňať zverenú úlohu, popros niekoho o pomoc. A nezabudni, že môžeš kedykoľvek požiadať nášho štedrého nebeského Otca o „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. (2. Kor. 4:7; Luk. 11:13) w19.10 42:3 – 4

Svet povzbudzuje ľudí, aby mali o sebe príliš vysokú mienku. V jednej encyklopédii sa píše, že v 70. rokoch 20. storočia „zažívali rozmach knihy o sebazdokonaľovaní“. Niektoré „vyzývajú čitateľov, aby spoznali samých seba, aby prijali samých seba takých, akí sú, a aby boli na seba hrdí“. Všimnime si napríklad úryvok z jednej knihy: „Stanovte si osobný cieľ, že začnete ľúbiť toho najkrajšieho, najvzrušujúcejšieho, najcennejšieho človeka zo všetkých – seba samého.“ Táto kniha obhajuje „náboženstvo samého seba, v ktorom jednotlivec rozhoduje o svojom vlastnom správaní podľa vlastného svedomia a zákonov jeho kultúry, ktoré mu vyhovujú“. Znie ti tento názor povedome? K niečomu takému povzbudzoval Satan Evu. Povedal, že „bude ako Boh a bude poznať dobré a zlé“. (1. Mojž. 3:5) Dnes si mnohí ľudia o sebe myslia tak veľa, že podľa nich nikto, ani Boh, nemá právo určovať im, čo je správne a čo je nesprávne. Tento postoj vidno zvlášť v ich názore na manželstvo. w19.05 21:10 – 11

Z času na čas bol vystavený intenzívnemu stresu aj kráľ Dávid. Zamysli sa, aké ťažkosti zažíval. Zaťažoval ho pocit viny za mnohé chyby, ktoré urobil. (Žalm 40:12) Jeho milovaný syn Abšalóm proti nemu vyvolal vzburu, ktorá sa skončila Abšalómovou smrťou. (2. Sam. 15:13, 14; 18:33) A zradil ho jeden z jeho najbližších priateľov. (2. Sam. 16:23–17:2; Žalm 55:12–14) Dávid napísal mnoho žalmov, v ktorých opisuje svoje pocity zúfalstva, ale aj svoju neotrasiteľnú dôveru v Jehovu. (Žalm 38:5–10; 94:17–19) Podobné pocity mal aj istý žalmista, možno potomok Lévitu Asafa, ktorý slúžil vo „veľkolepej Božej svätyni“. Začal závidieť zlým ľuďom, ako si žijú. To ho tak citovo vyčerpávalo, že začal byť nešťastný a nespokojný. Dokonca pochyboval o tom, či sa oplatí slúžiť Bohu. (Žalm 73:2–5, 7, 12–14, 16, 17, 21) w19.06 25:12 – 13

Satan zneužíva prirodzené túžby. Máme prirodzenú túžbu rozvíjať si schopnosti, vďaka ktorým sa môžeme postarať o seba a o svoju rodinu. (1. Tim. 5:8) Tieto schopnosti nadobúdame väčšinou tak, že chodíme do školy a usilovne sa učíme. Ale musíme byť opatrní. Vzdelávací systém v mnohých krajinách poskytuje študentom nielen praktické vedomosti, ale vyučuje aj múdrosť tohto sveta. Študenti sú vedení k tomu, aby spochybňovali existenciu Boha a hodnotu Biblie. Učia ich, že všetci inteligentní ľudia veria v evolučnú teóriu. (Rim. 1:21–23) Takéto učenie je v rozpore s múdrosťou od Boha. (1. Kor. 1:19–21; 3:18–20) Buď rozhodnutý, že nikdy nedovolíš, aby ťa Satan zviedol „filozofiou a prázdnym klamom“ tohto sveta. (Kol. 2:8) Stále si dávaj pozor na jeho taktiky. (1. Kor. 3:18) Nikdy mu nedovoľ, aby zahmlil tvoj pohľad na Jehovu. Ži podľa Jehovových vysokých morálnych noriem a nedaj sa Satanom zviesť k tomu, aby si ignoroval Jehovove rady. w19.06 23:13, 17

Predtým ako si vyberieš námet na rozhovor, pouvažuj o ľuďoch, s ktorými sa budeš rozprávať. Zamysli sa, aký úžitok im to prinesie, keď sa dozvedia, čo učí Biblia. Je veľmi dôležité, aby si si ich vypočul a bral do úvahy ich názor. Vďaka tomu ich budeš lepšie chápať a oni si ťa ochotnejšie vypočujú. Kým sa niekto rozhodne študovať Bibliu, možno budeš musieť vynaložiť veľa času a úsilia na vykonávanie opätovných návštev. Prečo? Lebo ľudia jednoducho nemusia byť doma alebo nemusia mať čas, keď za nimi znovu prídeš. Okrem toho to zvyčajne trvá nejaký čas, kým dotyčný človek prekoná zábrany a prijme ponuku biblického štúdia. Pamätaj na to, že ak má kvetina rásť, musíš ju pravidelne polievať. Podobne keď chceme, aby si záujemca vypestoval lásku k Jehovovi a Ježišovi, musíme s ním pravidelne rozoberať myšlienky z Božieho Slova. w19.07 29:1, 7 – 8

Čo Ježiš myslel týmito slovami? Nechcel tým povedať, že kresťania sa budú tešiť, keď ich druhí budú nenávidieť. Skôr to povedal preto, lebo si uvedomoval, aká je realita. Nie sme časťou tohto sveta. Žijeme podľa Ježišovho učenia a zvestujeme rovnakú správu ako on. Preto nás svet nenávidí. (Ján 15:18–21) Chceme sa páčiť Jehovovi. Keď nás ľudia nenávidia, pretože milujeme nášho Otca, nemusíme sa tým trápiť, lebo nerobíme nič zlé. Nesmieme si však myslieť, že naša hodnota sa meria podľa toho, akí sme obľúbení. Nevieme, kedy sa zdvihne vlna prenasledovania alebo vláda dokonca zakáže našu činnosť. Ale vieme, že už teraz sa na to môžeme pripravovať. Ako? Posilňujme si vzťah k Jehovovi, pracujme na odvahe a učme sa vyrovnávať s nenávisťou. Keď sa pripravíme už dnes, pomôže nám to zostať verní v budúcnosti. w19.07 27:17 – 18, 21

Keď študujeme s ľuďmi, ktorí nie sú nábožensky založení, musíme im pomáhať, aby si posilňovali vieru v Boha a dôveru v Bibliu. To si od nás vyžaduje, aby sme im niektoré myšlienky zopakovali viackrát. Na každom štúdiu by sme s nimi mali rozobrať nejaký dôkaz, že Biblia je Božie Slovo, a poukázať na splnené biblické proroctvá, jej vedeckú a historickú presnosť alebo na jej praktické rady. Keď ľuďom prejavujeme lásku, bez ohľadu na to, či sú nábožensky založení, alebo nie, môžeme im pomôcť, aby sa stali Ježišovými nasledovníkmi. (1. Kor. 13:1) Keď ich učíme z Biblie, naším cieľom je ukázať im, že Boh nás miluje a chce, aby sme ho aj my milovali. Každý rok sa tisíce ľudí, ktorí sa predtým o duchovné veci nezaujímali vôbec alebo len veľmi málo, dávajú pokrstiť, lebo si vypestovali vzťah k Bohu. Preto buď pozitívny a prejavuj osobný záujem o všetkých ľudí. Ochotne si ich vypočuj a snaž sa ich pochopiť. Buď pre nich dobrým príkladom a tak im pomáhaj, aby sa stali Kristovými učeníkmi. w19.07 30:16 – 17

Jehova použil dcéry izraelského kniežaťa Šalluma, aby pomáhali pri obnove jeruzalemských múrov. (Neh. 2:20; 3:12) Aj keď boli dcérami kniežaťa, ochotne sa pustili do tejto náročnej a nebezpečnej práce. (Neh. 4:15–18) Aj dnes ochotné sestry rady pomáhajú pri stavbe a údržbe budov, v ktorých uctievame Jehovu. Ich skúsenosti, nadšenie a vernosť sú v tejto zvláštnej forme svätej služby veľmi potrebné. Jehova podnietil Tabitu, aby robila veľa dobrých skutkov. Rada obdarúvala druhých, zvlášť vdovy. (Sk. 9:36) Bola výnimočne štedrá a láskavá, a keď zomrela, mnohí za ňou smútili. Keď ju apoštol Peter vzkriesil, všetci sa z toho veľmi radovali. (Sk. 9:39–41) Čo sa od nej učíme? Bez ohľadu na to, či sme mladí, alebo starší, muži alebo ženy, všetci môžeme našim bratom a sestrám prakticky pomáhať. w19.10 42:11 – 12

Ako by sa mohlo stať, že by sme niekoho priviedli k pádu? Predstav si nasledujúcu situáciu. Záujemcovi sa podarí prekonať svoju závislosť od alkoholu. Uvedomuje si, že odteraz nesmie vypiť ani kvapku. Robí pekné duchovné pokroky a dáva sa pokrstiť. Časom je pozvaný na spoločenské stretnutie, na ktorom mu hostiteľ, náš brat, ponúka alkohol. Bez zlého úmyslu mu hovorí: „Ak si rozvíjaš sebaovládanie, nemusíš mať obavy, keď si trošku vypiješ.“ Predstav si, k akým katastrofálnym následkom by to viedlo, keby nový brat poslúchol túto zlú radu! Naše zhromaždenia nám pomáhajú uplatniť rady z textu na dnešný deň. Dozvedáme sa na nich, čo Jehova považuje za dôležité, a učíme sa, vďaka čomu nás môže považovať za bezchybných. Okrem toho nás podnecujú milovať Jehovu a spolukresťanov. A keď milujeme Boha a našich bratov a sestry, budeme si dávať veľký pozor, aby sme ich nepriviedli k pádu. w19.08 32:9, 13 – 14

Niektorí ľudia pôsobia sebavedome a sú veľmi priami, ale to neznamená, že sú pyšní. (Ján 1:46, 47) Bez ohľadu na to, akí sme, všetci si musíme rozvíjať pokorný postoj. Pouvažuj o príklade apoštola Pavla. Jehova ho použil, aby zakladal nové zbory v jednom meste za druhým. Pravdepodobne toho vykonal v službe viac než ktorýkoľvek iný apoštol Ježiša Krista. Pavol si však nemyslel, že je lepší alebo dôležitejší než ostatní. Uvedomoval si, že za svoj dobrý vzťah k Jehovovi nevďačí svojim schopnostiam alebo skutkom, ale Božej nezaslúženej láskavosti. (1. Kor. 15:10) Z jeho listu do Korintu vidno, aký bol pokorný. Aj keď ho niektorí jednotlivci v korintskom zbore kritizovali, on sa vo svojom liste nevyvyšoval. (2. Kor. 10:10) w19.09 35:5 – 6

Jedným z dôvodov, prečo je pre nás niekedy náročné podriadiť sa Jehovovi, je naša nedokonalosť a zdedený hriech. Preto máme sklon búriť sa proti autorite. Keď sa Adam a Eva vzbúrili proti Bohu a jedli zo zakázaného ovocia, dali najavo, že si chcú sami určovať, čo je dobré a čo zlé. (1. Mojž. 3:22) Až dodnes väčšina ľudstva prehliada Jehovove normy a riadi sa vlastnými. Aj keď na rozdiel od ľudí zo sveta poznáme Jehovu a milujeme ho, niekedy máme problém vo všetkom sa mu podriadiť. Zažíval to aj apoštol Pavol. (Rim. 7:21–23) Aj my chceme tak ako Pavol konať to, čo je správne v Jehovových očiach. Ale musíme neustále bojovať proti sklonu robiť to, čo je zlé. Ďalší dôvod, prečo môže byť pre nás náročné podriaďovať sa Jehovovi, je ten, že sme ovplyvnení prostredím, v ktorom sme vyrastali. Mnoho ľudských názorov je v rozpore s tým, čo nás učí Jehova. Preto musíme vynakladať veľké úsilie, aby sme sa týchto názorov zbavili. w19.09 37:4 – 6

Musíme byť realistickí a uznať, že každý z nás má iné množstvo energie. Preto musíme byť rozumní v tom, aký náklad si na seba naložíme. Napríklad by sme mohli zbytočne míňať energiu na to, aby sme získali veľa majetku. Všimni si, čo povedal Ježiš istému bohatému mladému mužovi, ktorý sa ho opýtal: „Čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“ Musel to byť dobrý človek, keď Marek vo svojom evanjeliu píše, že Ježiš „pocítil k nemu lásku“. Ježiš mu povedal to, čo čítame v texte na dnešný deň. Keď tento muž počul Ježišove slová, veľmi zosmutnel, lebo „mal mnoho majetku“. (Mar. 10:17–22) Odmietol vziať na seba Ježišovo jarmo a radšej zostal otrokom bohatstva. (Mat. 6:24) Čo by si na jeho mieste urobil ty? Z času na čas je dobré, aby sme prehodnotili svoje priority. Prečo? Aby sme zistili, či svoju energiu využívame múdro. w19.09 38:17 – 18

Našu zvestovateľskú činnosť budeme vykonávať dovtedy, kým Jehova nepovie, že je skončená. Dokedy budú mať ľudia príležitosť spoznať pravdu? (Ján 17:3) To nevieme. Vieme však, že tí, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“, budú môcť priaznivo zareagovať na dobrú správu, až kým sa nezačne veľké súženie. (Sk. 13:48) Ako môžeme pomáhať týmto ľuďom, kým nebude neskoro? Jehova nám prostredníctvom svojej organizácie poskytuje všetko, čo potrebujeme, aby sme mohli učiť ľudí o Biblii. Napríklad pravidelne nás vyučuje na našich týždenných zhromaždeniach. Učíme sa na nich, čo máme povedať pri prvom rozhovore a na opätovných návštevách. A keď dáš človeku, s ktorým si mal príjemný rozhovor, leták alebo časopis, môže sa z neho dozvedieť viac, kým ho opäť navštíviš. Každý z nás má osobnú zodpovednosť, aby sa každý mesiac zúčastňoval na zvestovateľskej službe. w19.10 40:7, 9 – 10

Simeon bol verný zostarnutý muž, ktorý žil v Jeruzaleme. Jehova mu sľúbil, že nezomrie, kým neuvidí Mesiáša. Tento sľub ho musel veľmi povzbudiť, pretože na Mesiáša už čakal veľa rokov. No za svoju vieru a vytrvalosť bol odmenený. Jedného dňa bol „vedený duchom“ do chrámu, kde uvidel malého Ježiša. Jehova ho použil, aby vyslovil proroctvo, že toto dieťa sa stane Kristom. (Luk. 2:25–35) Hoci Simeon pravdepodobne zomrel skôr, ako Ježiš začal svoju pozemskú službu, bol vďačný, že Jehova ho použil takýmto spôsobom. A to najlepšie ho ešte len čaká! V novom svete tento verný muž uvidí, ako budú pod Ježišovou vládou požehnané všetky národy zeme. (1. Mojž. 22:18) Aj my sme vďační za všetko, čo môžeme pre Jehovu vykonať. w19.10 42:7, 12

Bez ohľadu na to, či máme veľa peňazí, alebo málo, musíme si strážiť srdce. Ako to môžeme robiť? Dávajme si pozor, aby sa v nás nerozvinula láska k peniazom. Nedovoľme, aby bola pre nás práca dôležitejšia než služba Jehovovi. Ako sa môžeš v tomto ohľade preskúmať? Polož si otázky: Myslím často na prácu, keď som na zhromaždení alebo v službe? Robím si stále starosti o to, či budem mať aj v budúcnosti dosť peňazí? Sú peniaze a majetok zdrojom problémov v našom manželstve? Bol by som ochotný prijať prácu, ktorá nie je až taká atraktívna, ak by mi umožňovala slúžiť Jehovovi viac? (1. Tim. 6:9–12) Keď budeme uvažovať nad týmito otázkami, mali by sme si pripomínať, že Jehova nás má rád a že tým, ktorí sú mu oddaní, sľubuje: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ Preto nás Pavol povzbudzuje: „Nech je váš spôsob života bez lásky k peniazom.“ ​(Hebr. 13:5, 6) w19.10 43:10

Keď spolupracujeme s bratmi a sestrami tak ako Jeremiáš s Báruchom a všímame si ich dobré vlastnosti, môžeme sa od nich veľa naučiť a posilníme si priateľské putá. Napríklad keď si s niekým v službe a počúvaš, ako odvážne obhajuje biblické náuky alebo ako presvedčivo rozpráva druhým o Jehovovi a jeho sľuboch, pravdepodobne si k nemu vytvoríš bližší vzťah. Adeline, 23-ročná sestra, navrhla svojej priateľke Candice, aby s ňou išla slúžiť do zriedka prepracúvaného obvodu. Hovorí: „Potrebovali sme väčšiu motiváciu do služby a chceli sme v nej zažiť radosť. Obe sme potrebovali duchovnú vzpruhu.“ Čo im to prinieslo? Adeline spomína: „Na konci každého dňa sme sa rozprávali o svojich pocitoch, o tom, čo nás v službe povzbudilo a z čoho vidno, že nás vedie Jehova. Takéto rozhovory nám prinášali radosť a vďaka nim sme sa lepšie spoznali.“ w19.11 44:10 – 11

Keby sa vojak v staroveku vrátil domov bez štítu, vyslúžil by si hanbu. Rímsky historik Tacitus napísal: „Keď vojak prišiel o štít, bola to preňho najväčšia pohana.“ Preto si vojaci vždy dávali na svoj štít pozor a pevne ho počas boja držali. Ako dáme najavo, že pevne držíme svoj štít viery? Tak, že pravidelne navštevujeme zhromaždenia a hovoríme s druhými o Jehovovom mene a o jeho Kráľovstve. (Hebr. 10:23–25) Okrem toho si každý deň čítame Božie Slovo a prosíme Jehovu, aby nám pomohol uplatňovať jeho rady vo všetkom, čo robíme. (2. Tim. 3:16, 17) Keď sa nám to darí, žiadna zbraň, ktorú Satan používa, nám nespôsobí trvalú škodu. (Iz. 54:17) Náš „veľký štít viery“ nás bude chrániť. Zostaneme pevní a spolu s našimi bratmi a sestrami budeme odvážne slúžiť Jehovovi. Nielenže budeme každý deň víťaziť v našom boji za vieru, ale budeme mať aj česť byť svedkami Ježišovho víťazstva nad Satanom a jeho podporovateľmi. (Zjav. 17:14; 20:10) w19.11 46:18 – 19

Ak si svoj plán zapíšeš, ľahšie sa ti ho podarí uskutočniť. (1. Kor. 14:40) Napríklad starší dostali pokyn, aby poverili jedného staršieho, ktorý by robil zápis z každého stretnutia rady starších. Zápis by mal obsahovať meno toho, kto je zodpovedný za vykonanie jednotlivých úloh, ako aj termín, dokedy majú byť úlohy vykonané. Bratia, ktorí sa držia tohto pokynu, ľahšie uskutočnia rozhodnutia, ku ktorým dospeli. Niečo podobné by si mohol uplatniť vo svojom živote. Napríklad si môžeš zostaviť zoznam každodenných úloh a zoradiť si ich podľa dôležitosti. Vďaka tomu nielenže dokončíš, čo si začal, ale urobíš toho viac za kratší čas. Musíš byť aj usilovný. Držať sa svojho plánu a dokončiť, čo začneš, si vyžaduje úsilie. (Rim. 12:11) Apoštol Pavol povzbudil Timoteja, že musí vynakladať úsilie a nevzdávať sa, keď sa chce stať dobrým učiteľom. Túto radu môžeme uplatniť aj pri iných duchovných cieľoch, ktoré si dáme. (1. Tim. 4:13, 16) w19.11 48:15 – 16

Keď Jehova poveril Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z Egypta, Mojžiš sa na to necítil a opakovane Jehovovi hovoril, že to nezvládne. Ako na to Jehova zareagoval? Prejavil mu súcit a pomohol mu. (2. Mojž. 4:10–16) Vďaka tomu Mojžiš dokázal faraónovi tlmočiť Jehovove odsudzujúce rozsudky. Jehova mu ukázal svoju moc, keď vyslobodil Izraelitov a zničil faraóna a jeho vojsko v Červenom mori. (2. Mojž. 14:26–31; Žalm 136:15) Keď Mojžiš vyviedol izraelský národ z egyptského zajatia, stále sa na niečo sťažovali. Mojžiš mohol pozorovať, aký je Jehova k svojmu ľudu nesmierne trpezlivý. (Žalm 78:40–43) A keď Jehova na jeho prosbu zmenil svoje rozhodnutie, videl Jehovovu úžasnú pokoru. (2. Mojž. 32:9–14) Po vyjdení z Egypta sa Mojžišov vzťah k Jehovovi natoľko prehĺbil, že to bolo, akoby svojho nebeského Otca videl. (Hebr. 11:27) w19.12 51:7 – 9

Väčšina Ježišových nasledovníkov pochádzala z Galiley. Preto bol na stretnutie s veľkým počtom ľudí vhodnejší vrch v Galilei než súkromný dom v Jeruzaleme. Okrem toho vzkriesený Ježiš sa už predtým stretol s 11 apoštolmi v súkromnom dome v Jeruzaleme. Keby chcel úlohou zvestovať a robiť učeníkov poveriť len apoštolov, mohol to urobiť v Jeruzaleme a nemusel ich žiadať, aby sa stretol s nimi, so ženami a s ďalšími v Galilei. (Luk. 24:33, 36) Ježišov príkaz robiť učeníkov nebol určený len kresťanom, ktorí žili v prvom storočí. Ako to vieme? Ježiš zakončil svoj príkaz slovami: „Budem s vami po všetky dni až do konca tohto usporiadania sveta.“ ​(Mat. 28:19, 20) Dnes je dielo robenia učeníkov v plnom prúde. Len si to predstav: Každý rok sa dáva pokrstiť takmer 300 000 ľudí! Stávajú sa Jehovovými svedkami a súčasne učeníkmi Ježiša Krista. w20.01 1:1, 5 – 6

Predstav si nasledujúce situácie: Mladému bratovi zistia vážnu chorobu. Brat v strednom veku, ktorý je usilovným zamestnancom, príde o prácu a ani napriek vytrvalému úsiliu sa mu nedarí nájsť si novú. Verná sestra už pre vyšší vek nedokáže slúžiť Jehovovi tak ako predtým. Ak zažívaš niečo podobné, možno sa cítiš bezcenný. Takéto situácie ťa môžu oberať o radosť, o sebaúctu a dokonca môžu narušiť tvoje vzťahy s druhými. Mnohí ľudia v tomto svete majú rovnaký postoj ako Satan, ktorý vždy považoval ľudí za bezcenných. Nemilosrdne klamal Eve, že keď nebude poslúchať Boha, získa slobodu. Pritom veľmi dobre vedel, že Eva za to zaplatí tú najvyššiu cenu. Satan už od začiatku ľudských dejín ovláda tento svet. Preto nás neprekvapuje, že mnohí jeho vodcovia si podobne ako Satan necenia život druhých a pohŕdajú nimi. Naproti tomu Jehova chce, aby sme si vážili samých seba, a pomáha nám, keď zažívame situácie, ktoré nás oberajú o sebaúctu. (Rim. 12:3) w20.01 3:1 – 4

Jeremiáš žil asi 40 rokov medzi ľuďmi, ktorí sa správali zradne. Takí boli aj jeho susedia a možno i niektorí príbuzní v jeho rodnom meste Anatót. (Jer. 12:6) On sa však neizoloval. So svojimi pocitmi sa zveroval svojmu vernému tajomníkovi Báruchovi, ktorý ich zapísal, a vďaka tomu o nich vieme aj my. (Jer. 8:21; 9:1; 20:14–18; 45:1) Keď Báruch zapisoval dramatické zážitky, o ktorých mu Jeremiáš rozprával, určite sa veľmi spriatelili a začali si jeden druhého viac vážiť. (Jer. 20:1, 2; 26:7–11) Jeremiáš veľa rokov odvážne varoval Izraelitov pred tým, čo sa má stať s Jeruzalemom. (Jer. 25:3) Keď chcel Jehova znova podnietiť ľud k pokániu, požiadal Jeremiáša, aby jeho výstrahy zapísal do zvitku. (Jer. 36:1–4) Jeremiáš a Báruch spolupracovali na tejto úlohe pravdepodobne niekoľko mesiacov. Určite pri tom viedli povzbudzujúce rozhovory a vďaka tomu si posilňovali vieru. w19.11 44:3 – 4

Ako by sme sa mali správať k pomazaným bratom a sestrám? Keby sme vyzdvihovali niektorých jednotlivcov, aj keby to boli pomazaní Kristovi bratia, bolo by to nesprávne. (Mat. 23:8–11) V súvislosti so zborovými staršími sa v Biblii píše, aby sme „napodobňovali ich vieru“, ale nikde sa v nej nehovorí, že máme považovať nejakého človeka za svojho vodcu. (Hebr. 13:7) Je pravda, že niektorí kresťania „si zaslúžia dvojnásobnú úctu“. Ale takúto úctu by sme im nemali prejavovať preto, že sú pomazaní, ale preto, lebo „dobre vedú zbor“ a „usilovne sa venujú slovu a vyučovaniu“. (1. Tim. 5:17) Keby sme pomazaných neprimerane chválili alebo im prejavovali prehnanú pozornosť, mohli by sa cítiť nepríjemne. A čo je ešte horšie, mohlo by to viesť k tomu, že by spyšneli. (Rim. 12:3) Určite nechceme spôsobiť, aby niektorý z Kristových pomazaných bratov urobil takú vážnu chybu! (Luk. 17:2) w20.01 5:8

Apoštolovi Pavlovi spôsobovalo úzkosť mnoho vecí. Robil si starosti o bratov a sestry, ktorí zápasili s problémami. (2. Kor. 2:4) Často sa mu stávalo, že ho odporcovia zbili a uvrhli do väzenia. Inokedy pociťoval úzkosť preto, lebo mal nedostatok prostriedkov na živobytie. (Fil. 4:12) A najmenej trikrát zažil stroskotanie lode. Preto je pravdepodobné, že pri plavbe loďou bol vždy v napätí. (2. Kor. 11:23–27) Čo mu pomáhalo prekonávať úzkosť? Pavol si síce robil starosti o bratov a sestry, ktorí prežívali problémy, ale nesnažil sa všetky ich problémy vyriešiť sám. Bol skromný, a preto požiadal ďalších dôveryhodných mužov, ako boli Timotej a Títus, aby mu pomohli starať sa o zbor. Títo bratia svojou službou nepochybne prispeli k tomu, že Pavol sa tak neznepokojoval. (Fil. 2:19, 20; Tít. 1:1, 4, 5) w20.02 9:11 – 12

Jehova od nás očakáva, že ho budeme poslúchať. Zaslúži si to, lebo je náš Stvoriteľ, Udržiavateľ nášho života a najmúdrejší zo všetkých rodičov. No hlavným dôvodom, prečo ho poslúchame, je, že ho milujeme. (1. Jána 5:3) Hoci existuje mnoho dôvodov, prečo by sme ho mali poslúchať, nikdy nás k tomu nenúti. Dal nám slobodnú vôľu a teší sa, keď ho poslúchame z lásky. Rodičia chcú, aby ich deti boli v bezpečí. Preto stanovujú určité pravidlá správania, ktoré musia deti dodržiavať. Keď sa nimi deti riadia, dávajú najavo, že rodičom dôverujú a vážia si ich. O čo dôležitejšie je, aby sme poznali zásady, ktoré stanovil náš nebeský Otec, a správali sa podľa nich. Keď to robíme, dokazujeme, že Jehovu milujeme a vážime si ho, a aj my sami máme z toho úžitok. (Iz. 48:17, 18) No tí, ktorí zavrhujú Jehovu a jeho normy, škodia sami sebe. (Gal. 6:7, 8) w20.02 7:8 – 9

Ako by sme mohli napodobniť Abigail? Keď vidíme, že sa niekto vydal nesprávnym smerom, otvorene sa s ním porozprávajme. (Žalm 141:5) Mali by sme byť úctiví, no odvážni. Keď mu dáme láskavú radu, dokážeme, že sme jeho praví priatelia. (Prísl. 27:17) Zvlášť zboroví starší musia prejaviť odvahu a upozorniť spolukresťanov na to, že sa vydávajú nesprávnym smerom. (Gal. 6:1) Pokorne si uvedomujú, že aj oni sú nedokonalí a niekedy potrebujú radu. To by im však nemalo brániť, aby usmernili tých, ktorí to potrebujú. (2. Tim. 4:2; Tít. 1:9) Keď niekoho napomínajú, snažia sa voliť správne slová a byť trpezliví. Robia to preto, lebo majú bratov a sestry veľmi radi. (Prísl. 13:24) A najviac im záleží na tom, aby robili česť Jehovovi tým, že sa zastávajú biblických noriem a chránia zbor pred duchovnou ujmou. (Sk. 20:28) w20.03 12:8 – 9

Jehova pomohol Mojžišovi, aby sa stal záchrancom Izraelitov. Ale kedy to urobil? Bolo to vtedy, keď sa Mojžiš na to cítil spôsobilý, lebo bol „vyučený v celej egyptskej múdrosti“? (Sk. 7:22–25) Nie, Jehova mu najprv pomohol, aby sa z neho stal pokorný a mierny človek. (Sk. 7:30, 34–36) Dal mu odvahu postaviť sa pred najmocnejšieho vládcu Egypta. (2. Mojž. 9:13–19) Z toho vidíme, že Jehova používa na uskutočnenie svojho zámeru len tých, ktorí prejavujú zbožné vlastnosti a čerpajú od neho silu. Počas ľudskej histórie Jehova umožnil svojim služobníkom, aby vykonávali rôzne úlohy. Čím sa vďaka nemu môžeš stať ty? Do veľkej miery to závisí od toho, ako sa budeš namáhať. (Kol. 1:29) Ak sa dáš Jehovovi k dispozícii, môžeš sa stať horlivým evanjelistom, vynikajúcim učiteľom, dobrým utešiteľom, zručným pracovníkom, verným priateľom alebo čímkoľvek, čo je potrebné, aby Jehova uskutočnil svoj zámer. w19.10 42:5, 14

S podporou dobrých priateľov môžeme zostať verní Jehovovi. Najlepší spôsob, ako si nájsť takých priateľov, je byť dobrým priateľom. (Mat. 7:12) Biblia nás napríklad povzbudzuje, aby sme venovali svoj čas a energiu pomoci druhým, najmä tým, „čo sú v núdzi“. (Ef. 4:28) Keď čo najviac pomáhame druhým, sme šťastnejší. (Sk. 20:35) Priatelia nás podporia, keď sme v ťažkostiach, a pomôžu nám zachovať si vnútorný pokoj. Elíhu počúval Jóba, keď hovoril o svojich skúškach. (Jób 32:4) Rovnako trpezlivo nás budú počúvať naši priatelia, keď sa im zveríme s tým, čo nás trápi. Nemali by sme očakávať, že rozhodnú za nás, ale je múdre dbať na ich rady, ktoré sú založené na Biblii. (Prísl. 15:22) Kráľ Dávid nebol pyšný, ale pokorne prijal pomoc od svojich priateľov. (2. Sam. 17:27–29) Ani my by sme nemali byť príliš hrdí na to, aby sme prijali pomoc od priateľov, keď sme v ťažkostiach. Takí priatelia sú cenným darom od Jehovu. (Jak. 1:17) w19.04 15:12, 14 – 15