September

Jehova a Ježiš nám dávajú príklad v pracovitosti. Znamená to, že by sme nemali odpočívať? Vôbec nie. Jehova nikdy nie je unavený, a preto nepotrebuje odpočívať. V Biblii však čítame, že keď stvoril nebesia a zem, „odpočinul si a potom sa občerstvil“. (2. Mojž. 31:17) Zjavne na chvíľu prestal pracovať, aby sa pozrel na to, čo vytvoril, a tešil sa z toho. Keď bol Ježiš na zemi, aj on usilovne pracoval, ale urobil si čas na odpočinok a jedlo so svojimi priateľmi. (Mat. 14:13; Luk. 7:34) Jehova nás vo svojom Slove povzbudzuje, aby sme sa z práce tešili. Nemali by sme byť leniví, ale usilovní. (Prísl. 15:19) Možno chodíš do práce, aby si sa postaral o rodinu. A keďže sme Ježišovými nasledovníkmi, máme zodpovednosť chodiť do zvestovateľskej služby. Ale nemali by sme zabúdať ani na odpočinok. w19.12 49:2, 4 – 5

Ježiš nerozprával príbehy o démonoch a my sa chceme riadiť jeho príkladom. Pred príchodom na zem žil v nebi, takže vedel veľa o Satanovi a démonoch. Nerozprával však o tom, čo robili títo zlí duchovia. Chcel vydávať svedectvo o Jehovovi, nie robiť reklamu Satanovi. Môžeme ho napodobňovať tak, že nebudeme šíriť príbehy o démonoch. Svojou rečou chceme dať najavo, že naše „srdce sa rozochvelo dobrou vecou“, čiže pravdou. (Žalm 45:1) Nemaj panický strach zo zlých duchov. V dnešnom svete sa nám môžu stať rôzne zlé veci. Môže sa nám prihodiť nehoda, môžeme neočakávane ochorieť alebo dokonca zomrieť. Nemali by sme si však myslieť, že sú za to zodpovedné neviditeľné bytosti. Biblia vysvetľuje, že každého postihuje „čas a nepredvídaná udalosť“. (Kaz. 9:11) Čo sa týka démonov, Jehova ukázal, že je oveľa mocnejší ako oni. w19.04 17:13 – 14

Musia sa starší riadiť svetským zákonom o nahlasovaní podozrenia zo zneužitia dieťaťa svetským autoritám? Áno. V krajinách, kde existuje takýto zákon, sa ním starší riadia a nahlásia podozrenie zo zneužitia dieťaťa. Tento zákon nie je v rozpore s Božím zákonom. (Sk. 5:28, 29) Teda keď sa starší dozvedia o podozrení zo zneužitia dieťaťa, okamžite sa skontaktujú s pobočkou, aby zistili, ako majú postupovať v súlade so spomínaným zákonom. Keď budú starší hovoriť s obeťou zneužívania, s rodičmi a ďalšími, ktorí o záležitosti vedia, pripomenú im, že majú právo nahlásiť obvinenie orgánom štátnej moci. Ale čo ak sa obvinenie týka niekoho zo zboru a prípad by sa mohol dostať na verejnosť? Mal by mať kresťan, ktorý obvinenie nahlásil, pocit, že potupil Božie meno? Nie. Ten, kto priniesol pohanu na Božie meno, je páchateľ. w19.05 19:13 – 14

Jehova povzbudzuje manželov, aby si cenili jeden druhého a aby brali vážne svoj manželský sľub. Oboch partnerov nabáda, aby boli pevne rozhodnutí zostať spolu. V Biblii čítame: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ ​(1. Mojž. 2:24) Ľudia, ktorí sa riadia „múdrosťou tohto sveta“, majú na manželstvo iný názor. Podľa nich by sa mal každý z partnerov zameriavať na svoje vlastné potreby. V istej knihe, ktorá sa zaoberá rozvodom, čítame: „V niektorých prípadoch sa znenie manželského sľubu zmenilo z pôvodného ‚po všetky dni svojho života‘ na ‚po všetky dni našej vzájomnej lásky‘.“ Tento ľahkovážny postoj k manželskému sľubu už viedol k rozpadu mnohých rodín a k nesmiernej citovej bolesti. Niet pochýb, že takýto neúctivý pohľad na manželstvo je veľmi nerozumný. w19.05 21:12

Pavol si robil starosti, pretože niektorí kresťania boli zjavne ovplyvnení škodlivými názormi a filozofiami, ktoré propagoval Satanov svet. (Ef. 4:17–19) To sa môže stať každému z nás. Satan, ktorý je bohom tohto sveta, sa nás zúfalo snaží odvrátiť od Jehovu a používa pri tom rôzne taktiky. Napríklad ak máme sklon k ctižiadostivosti alebo sa radi predvádzame, môže to využiť. Môže dokonca využiť určité veci, ktoré súvisia s našou výchovou, zvykmi či vzdelaním. Robí to preto, aby sme prijali jeho spôsob uvažovania. Je možné zboriť „silné opevnenia“, čiže hlboko zakorenené postoje? (2. Kor. 10:4) Všimnime si, ako na to Pavol odpovedá: „Boríme úvahy a všetko povýšené, čo sa pozdvihuje proti poznaniu Boha, a privádzame každú myšlienku do zajatia, aby sme ju urobili poslušnou Kristovi.“ ​(2. Kor. 10:5) Teda s Jehovovou pomocou sa dokážeme zbaviť nesprávnych postojov. w19.06 24:1 – 3

Anna, Dávid a žalmista zažívali veľké trápenie, no spoliehali sa na Jehovovu pomoc. Zverili sa mu so svojimi starosťami vo vrúcnej modlitbe. Úprimne mu povedali, prečo sa cítia pod takým tlakom. A stále chodili na miesto, kde ľudia uctievali Jehovu. (1. Sam. 1:9, 10; Žalm 55:22; 73:17; 122:1) Boh Jehova súcitne zareagoval na potreby každého z nich. Anna nadobudla vnútorný pokoj. (1. Sam. 1:18) Dávid napísal: „Mnohé sú nešťastia spravodlivého, ale Jehova ho oslobodzuje zo všetkých.“ ​(Žalm 34:19) A žalmista neskôr cítil, že Jehova „chytil [jeho] pravicu“ a viedol ho prostredníctvom svojich láskavých rád. (Žalm 73:23, 24) Čo sa učíme z ich príkladu? Občas aj nás zaťažia problémy, ktoré nám spôsobia stres. Ale môžeme ich zvládnuť, keď budeme rozjímať o tom, ako Jehova pomáhal druhým, keď sa budeme naňho spoliehať v modlitbe a keď budeme konať to, čo od nás očakáva. (Žalm 143:1, 4–8) w19.06 25:14 – 15

Bez ohľadu na to, čo ľudia hovoria alebo robia, nikdy sa nehanbi za to, že si Jehovov svedok. (Mich. 4:5) Zamyslime sa, čo robili apoštoli v Jeruzaleme krátko po Ježišovej smrti. Vedeli, že židovskí náboženskí vodcovia ich z celej duše nenávidia. (Sk. 5:17, 18, 27, 28) Napriek tomu každý deň chodili do chrámu, zvestovali dobrú správu o Kráľovstve a tak sa verejne hlásili ku Kristovým učeníkom. (Sk. 5:42) Odmietli sa poddať strachu. Aj my sa naučíme prekonávať strach z ľudí, keď budeme pri každej príležitosti verejne dávať najavo, že sme Jehovovi svedkovia – v práci, v škole alebo v susedstve. (Sk. 4:29; Rim. 1:16) Prečo boli apoštoli šťastní napriek prenasledovaniu? Vedeli, prečo ich ľudia nenávidia, a považovali za česť, že s nimi zle zaobchádzajú, lebo konajú Jehovovu vôľu. (Luk. 6:23; Sk. 5:41; 1. Petra 2:19–21) Keď chápeme, že ľudia nás nenávidia preto, lebo robíme, čo je správne, nikdy nedovolíme, aby nás ochromil strach z ľudí. w19.07 27:19 – 20

Ježiš a jeho nasledovníci židovského pôvodu sa riadili mojžišovským Zákonom a zachovávali sabat. Ale Ježiš svojimi slovami a skutkami ukázal, že zákon o sabate je rozumný a že nezakazuje láskavo pomáhať druhým. (Mat. 12:9–11) Nemyslel si, že láskavé skutky sú porušením zákona o sabate. Z toho, čo robil, bolo vidno, že veľmi dobre vedel, prečo Boh dal svojmu ľudu tento zákon. Vďaka tomu, že Izraeliti v ten deň nepracovali, mohli sa venovať duchovným veciam. Rodina, v ktorej Ježiš vyrastal, využívala sabat na uctievanie Boha. Vieme to zo správy o Ježišovej návšteve jeho rodného mesta Nazaret. Píše sa tam: „Podľa svojho zvyku v sabatný deň vošiel do synagógy a vstal, aby čítal.“ ​(Luk. 4:15–19) Aj učeníci mali veľkú úctu k zákonu o sabate. Vidno to z toho, že prerušili prípravy na Ježišov pohreb, kým sa neskončil sabat. (Luk. 23:55, 56) w19.12 49:10

Do diela robenia učeníkov je zapojený každý Boží služobník. Môžeme to prirovnať k hľadaniu strateného dieťaťa. V akom zmysle? Zamysli sa nad nasledujúcim príbehom, ktorý sa skutočne stal. Raz sa stratil jeden trojročný chlapček a do hľadania sa zapojilo asi 500 ľudí. Nakoniec ho asi po 20-hodinovom hľadaní našiel jeden dobrovoľník v kukuričnom poli. Odmietol však zásluhy za to, že ho našiel. Povedal: „Našli sme ho vďaka tomu, že sa do toho zapojili stovky ľudí.“ Mnohí ľudia sú ako to dieťa – cítia sa stratení. Nemajú žiadnu nádej a túžia po pomoci. Na hľadaní týchto ľudí sa podieľa viac ako osem miliónov zvestovateľov. Ty osobne možno nenájdeš nikoho, kto by chcel študovať Bibliu. Ale iní zvestovatelia, ktorí pracujú v tom istom obvode, možno niekoho takého nájdu. Keď sa potom záujemca stane Kristovým učeníkom, každý, kto sa na hľadaní zúčastnil, má dôvod na radosť. w19.07 29:9 – 10

Apoštol Pavol kresťanom vo Filipách pripomenul, že je potrebné, aby vytrvávali v kresťanskom behu. Bratia a sestry znášali prenasledovanie už od vzniku tohto zboru. Všetko sa to začalo asi v roku 50 n. l., keď Pavol a Sílas zareagovali na pozvanie od Boha, aby „prešli do Macedónie“, a prišli do Filíp. (Sk. 16:9) Našli tam ženu, ktorá sa volala Lýdia. Keď jej Pavol hovoril o dobrej správe, „počúvala a Jehova otvoril dokorán jej srdce“. (Sk. 16:14) Zakrátko sa dala aj so svojou domácnosťou pokrstiť. Ale Diabol nezaháľal. Obyvatelia mesta privliekli Pavla a Sílasa pred mestských úradníkov a falošne ich obvinili z poburovania. Potom ich úradníci dali zbiť, uvrhli ich do väzenia a neskôr ich požiadali, aby odišli z mesta. (Sk. 16:16–40) Viedlo to k tomu, že sa vzdali? Vôbec nie! A čo bratia a sestry v tomto novovzniknutom zbore? Je chvályhodné, že ani oni sa nevzdali. Nepochybne ich veľmi povzbudil Pavlov a Sílasov príklad vytrvalosti. w19.08 31:1 – 2

Medzi „dobré ovocie“, o ktorom sa tu píše, určite patrí láska k Jehovovi a k jeho ľudu. Patrí k nemu aj to, že hovoríme druhým o svojej viere v Ježiša a o úžasnej nádeji. „Dobré ovocie“ prinášame, keď sa aktívne zapájame do tej najdôležitejšej činnosti robenia učeníkov. (Mat. 28:18–20) Žiariť ako nositelia svetla môžeme za každých okolností. Niektoré veci sa spočiatku môžu zdať ako prekážka pri oznamovaní dobrej správy, ale neskôr sa ukáže, že nám vlastne poskytujú príležitosť na vydávanie svedectva. Niečo podobné zažil apoštol Pavol, ktorý bol v čase písania listu Filipanom v domácom väzení v Ríme. Väzenské putá mu však nezabránili, aby hovoril o pravde s vojakmi, ktorí ho strážili, a s tými, ktorí ho prišli navštíviť. Horlivo vydával svedectvo aj za takýchto okolností a to povzbudilo bratov, aby s dôverou „nebojácne hovorili Božie slovo“. (Fil. 1:12–14; 4:22) w19.08 32:15 – 16

Pokoru si rozvíjame predovšetkým preto, lebo sa chceme páčiť Jehovovi. Jasne to vysvetlil apoštol Peter v texte na dnešný deň. Kniha „Poď a buď mojím nasledovníkom“ v 3. kapitole v 23. odseku vysvetľuje Petrove slová takto: „Povýšenosť je ako jed. Jej účinky môžu byť ničivé. Je to vlastnosť, ktorá môže aj toho najnadanejšieho človeka urobiť nepoužiteľným pre Boha. Na druhej strane pokora môže aj z najbezvýznamnejšieho človeka urobiť človeka, ktorého bude Jehova vo veľkej miere používať... Bude sa... tešiť, keď aj teba bude môcť odmeniť za tvoju pokoru.“ Súhlasíš s tým, že to najlepšie, čo môžeme robiť, je prinášať radosť Jehovovi? (Prísl. 23:15) Keď sme pokorní, prináša nám to veľkú odmenu. Páčime sa Jehovovi a ľudia sa v našej spoločnosti cítia príjemne. Prečo je to tak? Zamysli sa, ako sa cítiš v spoločnosti pokorných ľudí. (Mat. 7:12) w19.09 35:8 – 9

Starší sa veľmi namáhajú v prospech bratov a sestier. Nepovažujú sa za dôležitejších než druhí len preto, že im bola zverená určitá autorita. S bratmi a sestrami zaobchádzajú citlivo. (1. Tes. 2:7, 8) To, že majú spolukresťanov veľmi radi a že sú pokorní, vidno aj z toho, ako sa s druhými rozprávajú. Andrew, ktorý je skúseným starším, hovorí: „Zistil som, že bratia a sestry reagujú lepšie, keď sú k nim starší láskaví a priateľskí. Vďaka tomu so staršími ochotnejšie spolupracujú.“ Iný brat, ktorý sa volá Tony a už dlho slúži ako starší, hovorí: „Snažím sa uplatňovať radu z Filipanom 2:3 a pracujem na tom, aby som považoval druhých za lepších od seba. To mi pomáha, aby som sa nesprával ako diktátor a nenútil druhých, aby ma poslúchali.“ Starší musia byť pokorní, lebo aj Jehova je pokorný. Hoci je Najvyšším vládcom celého vesmíru, „znižuje sa“, aby „zdvihol poníženého z prachu“. (Žalm 18:35; 113:6, 7) V Biblii čítame, že sa mu hnusí každý, kto je pyšný a namyslený. w19.09 37:11 – 12

Ak chceš nájsť občerstvenie pod Ježišovým jarmom, je dôležité zachovať si správny pohľad. Keďže slúžime Jehovovi a on je naším Pánom, musíme robiť veci jeho spôsobom. (Luk. 17:10) Keby sme mu slúžili podľa vlastných predstáv, dávali by sme najavo, že odmietame prijať Ježišovo jarmo. Na druhej strane, keď sa necháme viesť Jehovom, dokážeme urobiť zdanlivo nemožné veci a prekonáme všetky prekážky. Pamätaj na to, že nikto nezabráni Jehovovi, aby uskutočnil svoj zámer. (Rim. 8:31; 1. Jána 4:4) Naším cieľom je prinášať slávu Jehovovi, nášmu láskavému Otcovi. Niektorí ľudia v prvom storočí začali nasledovať Ježiša, ale pretože boli chamtiví a chceli mať len výhody, zakrátko sa stali nespokojnými a odmietli jeho jarmo. (Ján 6:25–27, 51, 60, 66; Fil. 3:18, 19) No tí, ktorí milovali Boha a blížnych, boli šťastní, že môžu niesť Ježišovo jarmo a získať vyhliadku, že budú slúžiť spolu s Kristom v nebi. Keď budeme podobne ako oni slúžiť Bohu zo správnych pohnútok, budeme šťastní, že môžeme niesť Ježišovo jarmo. w19.09 38:1, 19 – 20

Zamysli sa, aký úžitok ti prináša to, že si bol oslobodený od hlboko zakorenených nebiblických náuk. Určite sa veľmi tešíme z takejto slobody! V budúcnosti môžeme očakávať ešte väčšiu slobodu. Ježiš zanedlho odstráni falošné náboženstvo a skorumpované ľudské vlády. Boh zachráni „veľký zástup“ ľudí, ktorí mu slúžia, a umožní im, aby sa tešili z množstva požehnaní na rajskej zemi. (Zjav. 7:9, 14) Nastane vzkriesenie nesmierneho množstva ľudí, ktorí dostanú príležitosť oslobodiť sa od všetkých následkov Adamovho hriechu. (Sk. 24:15) Počas tisícročnej vlády bude Kristus so svojimi spoluvládcami pomáhať ľuďom, aby získali dokonalé zdravie a aby sa opäť stali Božími synmi. Tento čas obnovy a oslobodenia sa bude podobať jubilejnému roku v starovekom Izraeli. Všetci verní Jehovovi služobníci na zemi dosiahnu dokonalosť a nebudú podliehať hriechu. w19.12 50:14 – 16

V prvom storočí n. l. sa dal Jehovovi k dispozícii štedrý muž, ktorý sa volal Jozef (prezývaný Barnabáš). (Sk. 4:36, 37) Keď sa Saul stal kresťanom, mnohí bratia sa ho báli, lebo predtým prenasledoval Ježišových nasledovníkov. No Barnabáš za ním prišiel a láskavo mu pomohol. (Sk. 9:21, 26–28) Neskôr sa starší v Jeruzaleme dozvedeli, že je potrebné povzbudiť bratov a sestry, ktorí žili vo vzdialenej sýrskej Antiochii. Koho tam poslali? Barnabáša. A bola to dobrá voľba. V Biblii sa píše, že „všetkých povzbudzoval, aby podľa predsavzatia svojho srdca zotrvali v Pánovi“. (Sk. 11:22–24) Aj nám môže Jehova pomôcť, aby sme sa pre našich bratov a sestry stali „synmi útechy“. Napríklad nás môže použiť, aby sme utešili niekoho, komu zomrel niekto blízky. Alebo nás môže podnietiť, aby sme niekoho, kto je chorý či skľúčený, navštívili alebo mu zatelefonovali a povzbudili ho. Dovolíš Jehovovi, aby ťa používal tak ako Barnabáša? (1. Tes. 5:14) w19.10 42:8

Pri spolupráci s bratmi a sestrami niekedy zistíme, že nemajú len dobré vlastnosti, ale aj nedostatky. Vďaka čomu si k nim zachováme dobrý vzťah? Uvedomujeme si, že naši bratia a sestry nie sú dokonalí. Preto by sme mali usilovne pracovať na tom, aby sme si udržali priateľstvá, ktoré sme si vytvorili. Keď náš priateľ urobí chybu, možno mu musíme dať otvorenú, a pritom láskavú biblickú radu. (Žalm 141:5) A keď nás sklame, mali by sme mu odpustiť. Keď mu odpustíme, nemali by sme už jeho chybu nikdy spomínať. V týchto kritických posledných dňoch je veľmi dôležité, aby sme sa zameriavali na silné stránky našich bratov a sestier, a nie na ich nedostatky. Tak prispievame k tomu, že naše priateľstvo zostane pevné. Počas veľkého súženia budeme veľmi potrebovať blízkych priateľov. w19.11 44:13, 16

Na biblických štúdiách by sme sa mali zo všetkých síl snažiť „robiť učeníkov... a učiť ich dodržiavať všetko, čo [nám Ježiš] prikázal“. Musíme ľuďom pomáhať, aby pochopili, aké dôležité je slúžiť Jehovovi a podriadiť sa jeho Kráľovstvu. Chceme ich podnietiť, aby si osvojili pravdu a žili v súlade s ňou, zasvätili sa Jehovovi a dali sa pokrstiť. Len tak môžu prežiť Jehovov deň. (1. Petra 3:21) Do konca tohto systému zostáva už len veľmi málo času. Preto si nemôžeme dovoliť študovať s ľuďmi, ktorí nerobia zmeny vo svojom živote a tak dávajú najavo, že sa nechcú stať Kristovými nasledovníkmi. (1. Kor. 9:26) Naša práca je naliehavá! Je ešte veľa ľudí, ktorí potrebujú počuť dobrú správu o Kráľovstve, kým nebude neskoro. w19.10 40:14 – 15

V Deň zmierenia, ktorý sa v Izraeli slávil každý rok, sa zhromaždil celý národ a kňazi predložili Bohu zvieracie obete. Tieto obete Izraelitom pomáhali pochopiť, že potrebujú byť očistení od svojich hriechov. No najprv musel veľkňaz dať posvätné kadidlo na žeravé uhlíky, aby sa miestnosť naplnila príjemnou vôňou. Čo sa z toho učíme? Ku kadidlu sú v Biblii prirovnané modlitby verných Jehovových služobníkov. (Žalm 141:2; Zjav. 5:8) Keď veľkňaz vstupoval s kadidlom do Najsvätejšej, robil to s hlbokou úctou. Podobne aj my, keď sa modlíme, robíme to s posvätnou bázňou. Sme veľmi vďační, že náš Stvoriteľ nám dovoľuje, aby sme sa k nemu modlili a mali k nemu taký blízky vzťah ako dieťa k otcovi. (Jak. 4:8) Jehova nás považuje za svojich priateľov. (Žalm 25:14) Tento vzťah je pre nás natoľko cenný, že by sme ho nikdy nechceli sklamať. w19.11 47:3 – 5

Ako sa väčšina ľudí v tvojom okolí pozerá na prácu? V mnohých krajinách dnes ľudia pracujú namáhavejšie a dlhšie než kedykoľvek predtým. Nemajú čas na odpočinok, na svoju rodinu ani na duchovné veci. (Kaz. 2:23) Na druhej strane, niektorým ľuďom sa vôbec nechce pracovať a stále sa na niečo vyhovárajú. (Prísl. 26:13, 14) Mnohí ľudia vo svete majú nevyrovnaný pohľad na prácu. Ale zamysli sa nad tým, ako sa na prácu pozerá Jehova a Ježiš. Niet žiadnych pochýb o tom, že Jehova rád pracuje. Ježiš sa vyjadril: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem.“ ​(Ján 5:17) Predstav si všetku tú prácu, ktorú Boh vykonal pri stvorení nespočetného množstva anjelov a nekonečného vesmíru! Príkladom Božích stvoriteľských diel je aj naša nádherná planéta Zem. w19.12 49:1 – 2

Vďaka čomu si Dávid vytvoril taký blízky vzťah k Jehovovi? Vďaka tomu, že spoznával Jehovu zo stvorenia. Keď bol mladý, trávil veľa času vonku, pretože sa staral o otcove ovce. Možno práve vtedy začal uvažovať o Jehovových stvoriteľských dielach. Napríklad keď sa zahľadel na nočnú oblohu, nevidel len množstvo hviezd, ale spoznával aj vlastnosti toho, ktorý ich vytvoril. (Žalm 19:1, 2) A keď uvažoval nad tým, ako úžasne Jehova vytvoril ľudské telo, videl v tom jeho nesmiernu múdrosť. (Žalm 139:14) Pri úvahe o Jehovovom stvorení pochopil, aký je v porovnaní s Jehovom bezvýznamný. (Žalm 139:6) Čo sa z toho učíme? Každý deň si všímaj veci okolo seba – rastliny, zvieratá a iných ľudí – a uvažuj, čo sa z toho môžeš naučiť o Jehovovi. Potom sa každý deň dozvieš o svojom milujúcom Otcovi niečo nové. (Rim. 1:20) A uvidíš, že každý deň ho budeš ešte viac milovať. w19.12 51:15 – 17

Mojžiš konal podľa toho, čo o Jehovovi vedel. Keď mal asi 40 rokov, „odmietol byť nazývaný synom faraónovej dcéry“ a rozhodol sa pridať k Hebrejom, ktorí boli Božím ľudom. Vzdal sa významného postavenia. Postavil sa na stranu Hebrejov, ktorí boli v Egypte otrokmi, aj keď riskoval, že faraón – najmocnejší egyptský vládca, ktorý bol považovaný za boha – sa naňho veľmi rozhnevá. No Mojžiš mal silnú vieru v Jehovu a úplne mu dôveroval. Takáto dôvera je základným kameňom trvalého priateľstva. (Prísl. 3:5) Čo sa z toho učíme? Tak ako Mojžiš, aj každý z nás sa musí rozhodnúť: Budem slúžiť Bohu a pripojím sa k jeho ľudu? Možno sa kvôli tomu musíme niečoho vzdať alebo tým riskujeme, že sa stretneme s odporom zo strany tých, ktorí Jehovu nepoznajú. No keď budeme nášmu nebeskému Otcovi dôverovať, môžeme si byť istí, že nám pomôže. w19.12 51:5 – 6

Aj keď sme boli vytvorení z prachu, pre Jehovu sme oveľa cennejší ako obyčajný prach. Uveďme si len niekoľko dôvodov, prečo si môžeme byť istí, že Jehova si nás cení. Vytvoril ľudí tak, aby dokázali napodobňovať jeho vlastnosti. (1. Mojž. 1:27) Urobil z človeka korunu tvorstva a poveril ho, aby sa staral o zem a zvieratá. (Žalm 8:4–8) Jehova neprestal mať ľudí rád, ani keď Adam zhrešil. Tak veľmi si nás cení, že poslal svojho milovaného Syna, Ježiša, aby nás vykúpil z hriechu. (1. Jána 4:9, 10) Keď Jehova uplatní hodnotu Ježišovej výkupnej obete, vzkriesi všetkých, ktorí zomreli následkom Adamovho hriechu – „spravodlivých aj nespravodlivých“. (Sk. 24:15) Z Božieho Slova sa dozvedáme, že Jehova nás považuje za cenných, aj keď sme chorí, máme finančné problémy alebo pokročilý vek. (Sk. 10:34, 35) w20.01 3:5 – 6

Nádej na život v nebi sa nededí. Dáva ju Boh. (1. Tes. 2:12) Preto by sme sa mali vyhýbať tomu, aby sme pomazaným kládli netaktné otázky. Napríklad by sme sa nemali vypytovať manželky pomazaného brata, ako to bude znášať, keď bude v raji žiť bez neho. Môžeme si byť istí, že Jehova v novom svete „uspokojí túžbu všetkého živého“. (Žalm 145:16) Keď nepovažujeme pomazaných za dôležitejších než druhých, chránime aj samých seba. Ako? Z Biblie sa dozvedáme, že aj niektorí pomazaní sa môžu odvrátiť od pravdy. (Mat. 25:10–12; 2. Petra 2:20, 21) Ale ak nepodľahneme sklonu „obdivovať osobnosti“, nikdy nebudeme nasledovať ľudí, ani keby to boli pomazaní alebo iní uznávaní kresťania, ktorí slúžia Jehovovi už veľa rokov. (Júda 16, pozn. pod čiarou) Potom nestratíme vieru a neprestaneme slúžiť Jehovovi, ani keby sa niekto z nich stal neverným alebo by opustil kresťanský zbor. w20.01 5:9 – 10

Keďže sme Jehovove „milované deti“, snažíme sa ho napodobňovať. Rozvíjame si vlastnosti, aké má on, a preto sme k druhým láskaví, trpezliví a ochotne si vzájomne odpúšťame. Ľudia, ktorí nepoznajú Jehovu, si všímajú naše dobré správanie a to ich môže podnietiť, aby sa o ňom chceli dozvedieť viac. (1. Petra 2:12) Rodičia by sa mali snažiť, aby pri výchove detí napodobňovali Jehovu. Môže to viesť k tomu, že deti si budú chcieť vytvoriť priateľstvo s naším milujúcim Otcom. Sme hrdí na svojho nebeského Otca, Jehovu, a chceme druhým pomôcť, aby ho spoznali. Z celého srdca sa stotožňujeme so slovami kráľa Dávida: „Budem sa chváliť Jehovom.“ ​(Žalm 34:2) Ale čo ak máme obavy hovoriť druhým o Jehovovi? Ako ich môžeme prekonať? Pomôže nám, ak si predstavíme, akú radosť bude z nás mať Jehova a aký úžitok to prinesie druhým. Jehova nám dodá potrebnú odvahu. Pomohol nadobudnúť odvahu našim bratom v prvom storočí a pomôže ju nadobudnúť aj nám. (1. Tes. 2:2) w20.02 7:12 – 13

Mnohí záujemcovia robia duchovný pokrok a dávajú sa pokrstiť. Ale zdá sa, že niektorí váhajú stať sa učeníkmi. Štúdium sa im páči, ale nenapredujú ku krstu. Ak vedieš biblické štúdium, určite chceš záujemcovi pomáhať, aby uplatňoval, čo sa učí, a stal sa Kristovým učeníkom. Jehova chce, aby mu ľudia slúžili z lásky. Preto pomáhame záujemcom, aby pochopili, že Jehova sa o nich zaujíma ako o jednotlivcov a že ich veľmi miluje. Chceme im pomôcť, aby videli, že Jehova je „otcom sirôt a ochrancom vdov“. (Žalm 68:5) Keď si tvoj záujemca uvedomí, že Boh ho miluje, pravdepodobne to zapôsobí na jeho srdce a začne ho milovať tiež. Preto pomáhaj záujemcom pochopiť, že náš láskavý Boh chce, aby získali večný život, a túži im v tom pomôcť. w20.01 1:7 – 8

Apoštol Pavol bol pokorný a uznal, že potrebuje povzbudenie. Nerobil si starosti, že druhí ho budú pre to považovať za slabocha. (Kol. 4:7–11) Keď pokorne uznáme, že potrebujeme povzbudenie, naši bratia a sestry nás s radosťou podporia. Pavol vedel, že aj z Božieho Slova môže načerpať útechu. (Rim. 15:4) Bolo preňho aj zdrojom múdrosti, ktorá mu pomohla zvládať ťažkosti. (2. Tim. 3:15, 16) Počas svojho druhého uväznenia v Ríme Pavol cítil, že sa blíži jeho smrť. Požiadal Timoteja, aby čo najskôr prišiel a priniesol mu zvitky. (2. Tim. 4:6, 7, 9, 13) Prečo? Zvitky pravdepodobne obsahovali časti Hebrejských písiem a Pavol si ich chcel vo väzení študovať. Napodobňujme Pavla a pravidelne si študujme Bibliu. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti prežívame, Jehova nám prostredníctvom svojho Slova vleje pokoj. w20.02 9:14 – 15

Elifaz, Bildad a Cófar nevenovali čas tomu, aby si premysleli, ako môžu Jóbovi pomôcť. Skôr uvažovali, ako by dokázali, že Jób urobil niečo zlé. Niektoré ich výroky síce boli pravdivé, no väčšina toho, čo povedali o Jóbovi a o Jehovovi, bola buď neláskavá, alebo to nebola pravda. Jóba nemilosrdne odsúdili. (Jób 32:1–3) Ako na to zareagoval Jehova? Na tých troch mužov sa nahneval, nazval ich nerozumnými a povedal im, aby požiadali Jóba, aby sa za nich modlil. (Jób 42:7–9) Z toho, čo sa v Biblii píše o Elifazovi, Bildadovi a Cófarovi, vyplýva niekoľko poučení. Po prvé, nemali by sme súdiť našich bratov a sestry, ale skôr ako niečo povieme, by sme si ich mali vypočuť. (Mat. 7:2–5) Len vtedy pochopíme, čo prežívajú. (1. Petra 3:8) Po druhé, mali by sme hovoriť láskavo a overiť si fakty. (Ef. 4:25) A po tretie, mali by sme vziať do úvahy, že Jehovovi záleží na tom, ako sa s druhými rozprávame. w20.03 12:15 – 16

Často je to tak, že keď učíme druhých o Jehovovi, aj my sami ho lepšie spoznávame. Napríklad keď nám Jehova pomáha hľadať ľudí, ktorí majú správny postoj k pravde, vidíme, aký je súcitný. (Ján 6:44; Sk. 13:48) Keď pozorujeme, ako sa naši záujemcovia zbavujú zlozvykov a obliekajú si novú osobnosť, vidíme, akú moc má Božie Slovo. (Kol. 3:9, 10) A z toho, koľko príležitostí Jehova dáva ľuďom v našich obvodoch, aby ho spoznali a získali záchranu, vidíme jeho trpezlivosť. (Rim. 10:13–15) Či už sme však začali slúžiť Jehovovi len nedávno, alebo mu slúžime roky, nikdy nepovažujme svoj vzťah s ním za samozrejmosť. Jedným z hlavných spôsobov, ako dokážeme, že si toto priateľstvo ceníme, je modlitba. Dobrá komunikácia je pre pevný vzťah nevyhnutná, rovnako ako krvný obeh pre ľudské telo. Preto sa často modli a nikdy sa neobávaj vyjadriť Jehovovi svoje najvnútornejšie pocity. w19.12 51:11, 13 – 14

Táto myšlienka nám prináša veľkú útechu. Ježiš v postavení Kráľa Božieho Kráľovstva odstráni všetky škody, ktoré nám spôsobil Satan a tento svet. (Iz. 65:17; 1. Jána 3:8; Zjav. 21:3, 4) To je úžasná nádej! Hoci nám Ježiš zveril náročnú úlohu, stále je s nami a podporuje nás v posledných dňoch tohto starého sveta. (Mat. 28:19, 20) Čerpáme z toho veľkú odvahu! Útecha, nádej a odvaha sú len niektoré zo základných kameňov, na ktorých je vybudovaný náš vnútorný pokoj. Ako si môžeš zachovať vnútorný pokoj, keď ťa stíha jeden vážny problém za druhým? Tak, že budeš robiť presne to čo Ježiš. Po prvé, vytrvalo sa modli, nech sa deje čokoľvek. Po druhé, poslúchaj Jehovu a horlivo oznamuj dobrú správu, a to aj vtedy, keď je to ťažké. A po tretie, prijmi pomoc priateľov. Potom bude Boží pokoj strážiť tvoju myseľ a tvoje srdce. (Fil. 4:6, 7) A zvládneš akúkoľvek skúšku podobne ako Ježiš. (Ján 16:33) w19.04 15:16 – 17