Október

Máme množstvo dôkazov, že Jehova chráni svoj ľud. Napríklad zvestujeme dobrú správu a vyučujeme pravdu vo všetkých častiach sveta. (Mat. 28:19, 20) Pri tejto činnosti odhaľujeme zlo, ktoré napáchal Satan. Keby mohol, určite by zastavil všetku našu činnosť, ale nemôže. Preto sa nemusíme báť zlých duchov. Keď sme verní Jehovovi, démoni nám nemôžu trvale uškodiť. Napriek tomu musí každý z nás odolávať zlým duchom a dôverovať Jehovovi. Keď to robíme, Jehova nás odmení a Satanovi sa nepodarí oklamať nás. Okrem toho nepodľahneme strachu z démonov a predovšetkým si posilníme vzťah k Jehovovi. Učeník Jakub napísal: „Vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás. Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jak. 4:7, 8) w19.04 17:15, 18

Rodičia, vaše deti sú darom od Boha, „dedičstvom od Jehovu“. Jehova vám zveril zodpovednosť chrániť ich. Čo môžete robiť, aby ste ich chránili pred sexuálnym zneužitím? Po prvé, vyhľadajte si informácie o zneužívaní detí. Zistite si, akí ľudia zneužívajú deti a aké taktiky používajú, aby ich oklamali. Pozorne si všímajte, či dieťaťu nehrozí nejaké nebezpečenstvo. (Prísl. 22:3; 24:3) Pamätajte na to, že vo väčšine prípadov býva páchateľom človek, ktorého dieťa pozná a dôveruje mu. Po druhé, otvorene sa s deťmi rozprávajte. (5. Mojž. 6:6, 7) K tomu patrí byť pozorným poslucháčom. (Jak. 1:19) Myslite na to, že deti sa často zdráhajú povedať niekomu o zneužívaní. Možno sa im páchateľ vyhráža, že im ublíži, ak to niekomu povedia, alebo sa boja, že im nikto neuverí. Keď si všimnete, že niečo nie je s dieťaťom v poriadku, klaďte mu láskavé otázky a trpezlivo ho počúvajte. Po tretie, poučte svoje deti. Učte ich, čo majú povedať a urobiť, keby sa ich niekto chcel dotýkať nevhodným spôsobom. w19.05 19:19 – 22

Prečo sa Jehovovi hnusia pyšní ľudia? Jedným z dôvodov je, že ľudia, ktorí majú radi len seba a povzbudzujú k tomu aj druhých, sú arogantní a odzrkadľujú Satanove vlastnosti. Predstav si, aký bol Satan trúfalý! Myslel si, že Ježiš, ktorý s Bohom spolupracoval pri tvorení všetkých vecí, sa mu pokloní a bude ho uctievať. (Mat. 4:8, 9; Kol. 1:15, 16) Každý, kto sa riadi „múdrosťou tohto sveta“ a priveľa si o sebe myslí, je v Božích očiach nerozumný. (1. Kor. 3:19) Biblia nám však pomáha získať vyrovnaný pohľad na seba. Píše sa v nej, že mať zdravú lásku k sebe je správne. Ježiš povedal: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ ​(Mat. 19:19) Z toho vidíme, že by sme mali v rozumnej miere myslieť na svoje potreby. Na druhej strane Biblia nehovorí, že by sme sa mali považovať za dôležitejších, než sú druhí. Skôr radí: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ ​(Fil. 2:3; Rim. 12:3) w19.05 21:13 – 14

Spomeň si, aké zmeny si urobil, keď si spoznal pravdu a rozhodol si sa slúžiť Jehovovi. Pre mnohých z nás to znamenalo prestať s nejakým nesprávnym konaním. (1. Kor. 6:9–11) Sme veľmi vďační Jehovovi, že nám pomohol, aby sme to dokázali! Nikdy by sme si však nemali myslieť, že sa už viac nemusíme meniť. Aj keď sme sa pred krstom prestali dopúšťať vážnych hriechov, stále sa musíme starostlivo vyhýbať všetkému, čo by nás mohlo zvádzať, aby sme sa k nim vrátili. Musíme urobiť dva kroky. Po prvé, nesmieme sa dať „formovať týmto svetom“. Po druhé, musíme „sa premieňať pretváraním svojho zmýšľania“. Takáto premena zahŕňa viac než len zmeniť sa navonok. Je to zmena, ktorá sa týka každej stránky našej osobnosti. Musíme úplne pretvoriť svoje zmýšľanie, teda svoje najvnútornejšie postoje, pocity a túžby. w19.06 24:4 – 6

Keď chodíme na zhromaždenia, aj keď sme pod stresom, umožňujeme Jehovovi, aby nám pomáhal a utešoval nás, a znovu načerpáme silu. Posilňuje nás prostredníctvom svätého ducha, svojho Slova a našich bratov a sestier. Na zhromaždeniach máme príležitosť vzájomne sa povzbudzovať. (Rim. 1:11, 12) Sestra, ktorá sa volá Sophia, povedala: „Jehova a spolukresťania mi pomáhali ísť ďalej. Najdôležitejšie boli pre mňa zhromaždenia. Zistila som, že čím viac som v službe a so zborom, tým lepšie sa vyrovnávam so stresom a starosťami.“ Keď sme skľúčení, pamätajme na to, že Jehova nám sľubuje nielen trvalú úľavu v budúcnosti, ale ponúka nám pomoc v boji so stresom už dnes. Podnecuje v nás túžbu prekonávať pocit skľúčenosti a beznádeje a dáva nám na to silu. (Fil. 2:13) w19.06 25:17 – 18

Prvé, čo chcel Ježiš urobiť po svojom vzkriesení, bolo stretnúť sa so svojimi nasledovníkmi. Chcel im odovzdať veľmi dôležité pokyny. Na stretnutí, ktoré zorganizoval, poveril svojich učeníkov dôležitou úlohou. Rovnakú úlohu, akú jeho učeníci vykonávali v prvom storočí, vykonávame aj my dnes. Ježiš povedal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... učte ich dodržiavať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Mat. 28:19, 20) Túto úlohu nedostalo len 11 verných Ježišových apoštolov. Ježiš si praje, aby všetci jeho nasledovníci oznamovali dobrú správu. Ako si tým môžeme byť istí? Keď dal Ježiš na vrchu v Galilei príkaz robiť učeníkov, neboli tam prítomní len apoštoli. Spomeňme si, že anjel povedal ženám: „Tam [v Galilei] sa stretnete.“ ​(Mat. 28:7) Preto je logické, že pri tej príležitosti museli byť prítomné aj verné ženy. w20.01 1:1 – 4

Ježiš vysvetlil, prečo by sme mali očakávať, že budeme prenasledovaní. Povedal, že ľudia nás budú nenávidieť, pretože nie sme časťou sveta. Prenasledovanie nie je známkou toho, že nemáme Jehovovo požehnanie. Naopak, je dôkazom, že konáme to, čo je správne. Naši nepriatelia nám nemôžu zabrániť, aby sme uctievali Všemohúceho Boha Jehovu. Sú to len ľudia. Mnohí sa o to pokúsili, ale bez úspechu. Zamysli sa nad tým, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny. V tom čase vlády mnohých krajín intenzívne prenasledovali Boží ľud. Činnosť Jehovových svedkov zakázala nielen nacistická strana v Nemecku, ale aj vlády v Austrálii, Kanade a v iných krajinách. Ale všimni si, čo sa napriek tomu stalo. Na začiatku vojny v roku 1939 bolo na celom svete 72 475 zvestovateľov. Zo správ vyplýva, že na konci vojny v roku 1945 vďaka Jehovovmu požehnaniu podalo správu zo služby 156 299 zvestovateľov. Ich počet sa viac než zdvojnásobil! w19.07 28:4 – 5

Aj keď momentálne s nikým neštuduješ, môžeš pomáhať robiť učeníkov inými spôsobmi. Napríklad keď uvidíš, že do sály Kráľovstva prišiel niekto nový, môžeš ho privítať a spriateliť sa s ním. Vďaka tomu sa môže presvedčiť, že je medzi nami láska, ktorá charakterizuje pravých kresťanov. Aj tým, keď podávaš na zhromaždení krátke komentáre, učíš nových, aby úprimne a úctivo hovorili o svojej viere. Môžeš ísť s novým zvestovateľom aj do služby a ukázať mu, ako používať Bibliu. Keď to robíš, učíš druhých nasledovať Krista. (Luk. 10:25–28) Mnohí kresťania sú veľmi zamestnaní. Napriek tomu si nachádzajú čas na vedenie biblických štúdií a majú z toho veľkú radosť. w19.07 29:11, 13

Pavol nedovolil, aby úspechy, ktoré dosiahol, alebo chyby, ktorých sa dopustil, odvádzali jeho pozornosť od služby Jehovovi. Povedal, že zabúda na to, čo je za ním, aby mohol siahať po tom, čo je pred ním, teda aby úspešne dobehol do cieľa. Čo mohlo odvádzať Pavlovu pozornosť? Mohli to byť napríklad úspechy, ktoré dosiahol v judaizme pred spoznaním pravdy. Pavol sa však na ne pozeral ako na „množstvo smetí“. (Fil. 3:3–8) V službe mu mohli brániť aj pocity viny za to, že v minulosti prenasledoval kresťanov. No on to nedovolil. A nemyslel si ani, že v službe Jehovovi už toho urobil dosť. Stále sa v službe veľmi namáhal, a to napriek tomu, že zažil veľa ťažkostí, napríklad väzenie, bitie, kameňovanie, stroskotanie na mori a nedostatok jedla a oblečenia. (2. Kor. 11:23–27) Hoci toho už veľa dosiahol aj vytrpel, vedel, že musí v službe pokračovať. To isté by sme mali robiť aj my. w19.08 31:5

Mnohí naši bratia a sestry žijú v krajinách, kde je zakázané vydávať svedectvo na verejnosti alebo z domu do domu. Preto využívajú iné možnosti, ako hovoriť s druhými o dobrej správe. (Mat. 10:17–20) V jednej takej krajine povzbudil krajský dozorca zvestovateľov, aby vydávali svedectvo príbuzným, susedom, spolužiakom, kolegom v práci a známym a aby ich považovali za svoj osobný „obvod“. Do dvoch rokov počet zborov v tomto kraji značne vzrástol. My možno žijeme v krajine, kde je naša činnosť povolená. Ale od našich vynachádzavých bratov a sestier si môžeme vziať jedno cenné poučenie: Vždy hľadajme spôsoby, ako sa čo najviac zapojiť do služby, a dôverujme Jehovovi, že nám dá silu na prekonanie akýchkoľvek prekážok. (Fil. 2:13) V tomto významnom období ľudských dejín sa uisťujme o tom, čo je dôležité, buďme bez chyby, neoslabujme vieru druhých a prinášajme mnoho dobrého ovocia. Potom bude naša láska rásť a budeme prinášať chválu nášmu láskavému Otcovi, Jehovovi. w19.08 32:17 – 18

Málokto chce mať niečo spoločné s ľuďmi, ktorí stále trvajú na svojom a odmietajú prijať rady od druhých. Na druhej strane je pre nás veľmi osviežujúce, keď sme s bratmi a sestrami, ktorí sú chápaví, plní bratskej lásky, nežného súcitu a pokory. (1. Petra 3:8) Sme radi v spoločnosti takých ľudí a pravdepodobne aj oni sú radi s nami, ak sme pokorní. Pokora nám tiež uľahčuje život. Niekedy sa stáva, že sme svedkami nespravodlivosti alebo ju sami zažívame. Mimoriadne schopným ľuďom sa nie vždy dostáva uznania. A jednotlivcom, ktorí nemajú také schopnosti, ľudia niekedy prejavujú väčšiu úctu. Šalamún sa však vyjadril, že je múdre brať život taký, aký je, a netrápiť sa nad nepriaznivými okolnosťami. (Kaz. 6:9) Keď sme pokorní, ľahšie sa vyrovnáme s vecami, ktoré sa nám nepáčia a ktoré nemôžeme zmeniť. w19.09 35:9 – 10

Tí, ktorým Boh zveril určitú mieru autority, ako sú otcovia, môžu byť príkladom pre druhých. Jehova dal otcom úlohu hlavy rodiny a očakáva od nich, že budú poúčať a naprávať svoje deti. (1. Kor. 11:3) To však neznamená, že môžu používať svoju autoritu tak, ako sami uznajú za vhodné. Jehova je pôvodcom rodiny, a preto sa mu budú zodpovedať za to, ako zaobchádzajú so svojou rodinou. (Ef. 3:14, 15) Ako otcovia dokazujú, že sa podriaďujú Jehovovi? Keď uplatňujú svoju autoritu tak, aby sa mu to páčilo. Nezneužívaj autoritu, ktorú máš od Jehovu. Uznaj si chyby a prijmi biblické rady od druhých. Tak dokážeš, že si pokorný, a získaš si úctu svojej rodiny. Keď sa modlíš spolu s rodinou, zveruj sa Jehovovi so svojimi pocitmi, nech vidia, ako veľmi mu dôveruješ. A predovšetkým dávaj službu Jehovovi na prvé miesto v živote. (5. Mojž. 6:6–9) Tvoj dobrý príklad je jedným z najcennejších darov, aké môžeš dať svojej rodine. w19.09 37:8, 14, 16

Marek rád slúžil druhým. Napríklad viackrát mal príležitosť slúžiť s apoštolom Pavlom a apoštolom Petrom a je možné, že im zabezpečoval jedlo, ubytovanie a iné veci. (Sk. 13:2–5; 1. Petra 5:13) Pavol o ňom napísal, že bol jedným z jeho spolupracovníkov „na záujmoch Božieho Kráľovstva“ a jedným z „pomocníkov, ktorí ho posilňujú“. (Kol. 4:10, 11, pozn. pod čiarou) Marek sa stal Pavlovým blízkym priateľom. Napríklad keď bol Pavol okolo roku 65 n. l. poslednýkrát uväznený v Ríme, napísal Druhý list Timotejovi. V tomto liste Timoteja žiadal, aby za ním prišiel a vzal so sebou aj Marka. (2. Tim. 4:11) Pavol si nepochybne vážil Markovu vernú službu, preto chcel, aby bol v tomto náročnom období s ním. Marek pomáhal Pavlovi v praktickom ohľade, možno tak, že mu zabezpečoval jedlo a písacie potreby. Takáto pomoc a povzbudenie Pavlovi určite pomohli zvládnuť posledné dni pred jeho popravou. w20.01 2:12 – 13

V službe Jehovovi sa veľmi namáhame a vedieme obetavý spôsob života. Ježiš nás varoval, že budeme prenasledovaní, ale môžeme si byť istí, že Jehova nás bude posilňovať, aby sme zvládli všetky ťažkosti. Čím väčšiu vytrvalosť prejavíme v skúškach, tým silnejšia bude naša viera. (Jak. 1:2–4) A môžeme sa spoľahnúť aj na to, že Jehova sa o nás vždy postará, že Ježiš, náš Pastier, nás povedie a že naši bratia a sestry nás budú povzbudzovať. (Mat. 6:31–33; Ján 10:14; 1. Tes. 5:11) Žena, ktorá bola „postihnutá krvácaním“, pocítila okamžitú úľavu, keď ju Ježiš vyliečil. (Luk. 8:43–48) No ak z toho chcela mať trvalý úžitok, musela prijať Ježišovo pozvanie a nasledovať ho. Biblia nehovorí, ako sa rozhodla. Ale ak vzala na seba Ježišovo jarmo, získala nádhernú nádej, že s ním bude spolupracovať v nebi. Nech by sa vzdala čohokoľvek, aby ho mohla nasledovať, bolo by to nič v porovnaní s odmenou, ktorá ju čakala. A ako je to s nami? Sme veľmi vďační za Ježišovo pozvanie „poďte ku mne“, ktoré nám umožnilo získať vyhliadku na večný život – buď v nebi, alebo na zemi. w19.09 38:21 – 22

Dávidovi muži raz potrebovali pomoc, a tak požiadali zámožného Izraelitu Nábala o nejaké jedlo. Mysleli si, že sa môžu naňho bez zábran obrátiť, keďže ochraňovali jeho stáda oviec v pustatine. No sebecký Nábal im nechcel nič dať. Dávida to tak rozhnevalo, že sa rozhodol Nábala a všetkých mužov v jeho domácnosti zabiť. (1. Sam. 25:3–13, 22) Nábal mal však krásnu a rozvážnu manželku Abigail. Odvážne vyšla Dávidovi naproti, padla pred ním na kolená a prosila ho, aby sa neprevinil preliatím krvi. Taktne ho požiadala, aby nechal záležitosť v Jehovových rukách. Jej pokorný a rozvážny prístup na Dávida veľmi zapôsobil. Pochopil, že ju poslal Jehova. (1. Sam. 25:23–28, 32–34) Abigail si rozvíjala vlastnosti, ktoré si Jehova cení, a preto ju použil na uskutočnenie svojho zámeru. Ak si kresťanské sestry rozvíjajú taktnosť a rozumnosť, aj ich môže Jehova použiť, aby pomáhali svojej rodine a zboru. (Tít. 2:3–5) w19.10 42:10

Všetci praví kresťania musia zostať úplne oddelení od Veľkého Babylona. Predtým ako niekto začal študovať Bibliu, bol možno členom falošného náboženstva. Chodil na bohoslužby, zúčastňoval sa na cirkevných činnostiach alebo finančne prispieval na cirkev. Skôr ako sa môže stať nepokrsteným zvestovateľom, musí ukončiť všetky zväzky s falošným náboženstvom. Mal by písomne alebo iným spôsobom požiadať o vymazanie zo zoznamu členov cirkvi a akejkoľvek inej organizácie, ktorá je spojená s Veľkým Babylonom. Pravý kresťan by mal dbať na to, aby jeho zamestnanie nemalo nič spoločné s Veľkým Babylonom. (2. Kor. 6:14–17) Prečo to berieme tak vážne? Pretože nechceme žiadnym spôsobom podporovať falošné učenie ani činnosť náboženských organizácií, ktoré sú v Božích očiach nečisté. (Iz. 52:11) w19.10 40:16 – 17

Jeremiáš napísal biblickú knihu, ktorá nesie jeho meno, a pravdepodobne aj Prvú a Druhú knihu Kráľov. Pri tejto práci mal mimoriadnu príležitosť vidieť, ako milosrdne Jehova zaobchádza s nedokonalými ľuďmi. Napríklad vedel, že keď kráľ Achab robil pokánie, Jehova sa rozhodol, že neprivedie nešťastie na jeho rodinu za jeho života. (1. Kráľ. 21:27–29) Jeremiáš vedel aj o tom, že Manašše urážal Jehovu ešte viac než Achab a napriek tomu mu Jehova odpustil, lebo videl, že robí pokánie. (2. Kráľ. 21:16, 17; 2. Kron. 33:10–13) Keď Jeremiáš uvažoval o týchto správach, nepochybne napodobňoval Božiu trpezlivosť a milosrdenstvo. Báruch raz dovolil, aby niečo odviedlo jeho pozornosť od úlohy, ktorú mu Jehova zveril. Ako sa k nemu Jeremiáš správal? Nekonal unáhlene a svojho priateľa neopustil. Odovzdal mu otvorenú, ale láskavú radu od Jehovu, aby mu pomohol opäť získať duchovnú rovnováhu. (Jer. 45:1–5) w19.11 44:14 – 15

Z Tretej knihy Mojžišovej sa dozvedáme, že Izraeliti prinášali obete spoločenstva ako prejav vďačnosti. (3. Mojž. 7:11–13, 16–18) Neprinášali ich preto, že museli, ale preto, že chceli. Naša služba Jehovovi sa podobá obetiam spoločenstva, pretože ňou vyjadrujeme, čo k nemu cítime. Dávame mu to najlepšie, čo máme, a robíme to preto, lebo ho zo srdca milujeme. Jehovu určite veľmi teší, keď vidí, ako mu milióny jeho služobníkov ochotne a z lásky slúžia a poslúchajú ho. Veľmi nás povzbudzuje, keď vieme, že si všíma nielen to, čo robíme, ale aj to, z akej pohnútky to robíme. Napríklad ak už pre vyšší vek nedokážeš preňho robiť toľko, koľko by si chcel, buď si istý, že vie, že máš obmedzené možnosti. Možno máš pocit, že už preňho môžeš robiť len veľmi málo, ale on vidí, že ho miluješ a že mu dávaš v službe všetko, čo môžeš. Z takej obete má veľkú radosť. w19.11 47:9, 11 – 12

Je veľmi dôležité mať vyrovnaný pohľad na prácu. Kráľ Šalamún napísal: „Je ustanovený čas... na každú záležitosť.“ Spomenul také činnosti ako sadenie, stavanie, plač, smiech a tanec. (Kaz. 3:1–8) Náš život sa skladá z dvoch základných vecí – z práce a odpočinku. Ježiš mal na tieto dve veci vyrovnaný názor. Raz mali apoštoli vo zvestovateľskej službe toľko práce, že „sa nemali ani kedy najesť“. Ježiš im povedal to, čo čítame v texte na dnešný deň. (Mar. 6:30–34) Hoci si Ježiš a apoštoli nemohli dopriať odpočinok vždy, keď ho potrebovali, Ježiš vedel, že je dôležité, aby si našli na odpočinok čas. Každý z nás si niekedy potrebuje odpočinúť alebo zmeniť každodenný stereotyp. Vidíme to z opatrenia, ktoré urobil Boh pre svojich služobníkov v staroveku – z týždenného sabatu. Aj keď sa neriadime mojžišovským Zákonom, môžeme sa z tohto opatrenia veľa naučiť. w19.12 49:6 – 7

Jehova sľúbil, že sa o svojich služobníkov postará, a cíti povinnosť tento sľub dodržať. (Žalm 31:1–3) Okrem toho, keďže sme jeho deti, vie, že keby sa o nás nestaral, boli by sme nešťastní. Sľubuje, že sa postará o naše hmotné aj duchovné potreby, a nič mu nezabráni, aby svoj sľub dodržal. (Mat. 6:30–33; 24:45) Keď budeme pamätať na to, prečo Jehova vždy plní svoje sľuby, budeme mu dôverovať, že nás neopustí, ani keď sa dostaneme do finančných ťažkostí. Zamysli sa nad tým, čo zažili kresťania v prvom storočí. Keď sa zdvihla vlna prenasledovania proti zboru v Jeruzaleme, „všetci okrem apoštolov sa rozpŕchli“. (Sk. 8:1) Predstav si, aké vážne finančné problémy to kresťanom zrejme prinieslo! Pravdepodobne prišli o svoj domov aj o zdroj obživy. No Jehova ich neopustil, ani sa nedali obrať o radosť. (Sk. 8:4; Hebr. 13:5, 6; Jak. 1:2, 3) Môžeme si byť istí, že tak ako pomáhal im, bude pomáhať aj nám. (Žalm 37:18, 19) w20.01 3:14 – 15

Keď Dávid zabil leva a medveďa, aby ochránil otcove ovce, uvedomil si, že tieto šelmy premohol len vďaka sile od Jehovu. Keď neskôr porazil obra Goliáša, jasne videl, že víťazstvo mu dal Jehova. (1. Sam. 17:37) A keď bol na úteku pred žiarlivým kráľom Saulom, opäť si uvedomil, že to bol Jehova, kto ho zachránil. (Žalm 18, nadpis) Pyšný človek by zrejme pripísal zásluhy za tieto víťazstvá sebe. No keďže Dávid bol pokorný, uvedomoval si, že to všetko zvládol len vďaka Jehovovej pomoci. Čo sa z toho učíme? Nestačí len prosiť Jehovu o pomoc. Musíme sa aj snažiť rozpoznať, kedy a ako nám pomáha. Keď pokorne uznáme svoje obmedzenia, jasne uvidíme, že Jehova za nás robí veci, na ktoré sami nestačíme. A zakaždým, keď niečo také zažijeme, náš vzťah k nemu sa ešte viac posilní. w19.12 51:18 – 19

Máme veľa dôvodov veriť, že Jehova si nás cení. Všimol si, ako sme zareagovali na dobrú správu, a preto nás k sebe pritiahol. (Ján 6:44) Keď sme si k nemu začali vytvárať bližší vzťah, aj on sa „priblížil k nám“. (Jak. 4:8) Venuje nám čas a robí veľa pre to, aby nás vyučoval, a tak nám dokazuje, že si nás cení. Veľmi dobre nás pozná a vie, že sa môžeme stať lepšími ľuďmi. A napráva nás, lebo nás miluje. To je jasný dôkaz toho, že si nás cení. Jedným z Božích služobníkov, ktorého si niektorí ľudia nevážili, bol kráľ Dávid. On však vedel, že Jehova ho má rád a že mu pomáha, a vďaka tomu si na svoju situáciu dokázal udržať správny pohľad. (2. Sam. 16:5–7) Keď sme skľúčení alebo zažívame ťažkosti, Jehova nám môže pomôcť, aby sme svoje problémy videli zo správnej perspektívy, a dá nám silu, aby sme ich dokázali prekonať. (Žalm 18:27–29) Môžeme si byť istí, že keď nám pomáha Jehova, nič nás neoberie o radosť z toho, že mu slúžime. (Rim. 8:31) w20.01 3:7 – 8

Biblické štúdium začínaj vždy modlitbou. Všeobecne platí, že je najlepšie začínať a končiť štúdium modlitbou čo najskôr, možno už niekoľko týždňov po jeho zavedení. Pomôž záujemcovi pochopiť, že porozumieť Božiemu Slovu môže len s pomocou svätého ducha. Niektorí zvestovatelia vysvetľujú záujemcovi dôležitosť modlitby na štúdiu tak, že mu najprv prečítajú Jakuba 1:5, kde sa píše: „Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech o ňu prosí Boha.“ Potom sa ho opýtajú: „Čo by sme mali robiť, keď chceme získať múdrosť od Boha?“ Záujemca obvykle odpovie, že by sme sa mali modliť. Uč záujemcu, ako sa má modliť. Uisťuj ho, že Jehova vypočuje jeho úprimné modlitby. Vysvetli mu, že vo svojich osobných modlitbách môžeme Jehovovi povedať všetko, čo máme na srdci, vrátane pocitov, s ktorými by sme sa možno nezverili žiadnemu človeku. Veď Jehova pozná naše najhlbšie myšlienky. (Žalm 139:2–4) w20.01 1:3, 11 – 12

O tom, dokedy bude prebiehať výber pomazaných, rozhoduje Jehova. (Rim. 8:28–30) Prvých pomazaných začal vyberať po Ježišovom vzkriesení. Zdá sa, že všetci praví kresťania v prvom storočí boli pomazaní. V nasledujúcich storočiach väčšina ľudí tvrdila, že sú kresťania, ale v skutočnosti Krista nenasledovali. No aj v tej dobe žili jednotlivci, ktorých Jehova považoval za pravých kresťanov a pomazal ich svätým duchom. Ježiš ich prirovnal k pšenici, ktorá bude rásť medzi burinou. (Mat. 13:24–30) Aj v týchto posledných dňoch Jehova vyberá tých, ktorí patria do počtu 144 000. Kto z nás môže spochybňovať, či Boh koná múdro, keď sa tesne pred koncom rozhodol vybrať ďalších pomazaných? (Rim. 9:11) Musíme si dávať pozor, aby sme nereagovali ako robotníci, ktorých Ježiš opísal v jednom zo svojich podobenstiev. Sťažovali sa, že ich pán dal všetkým rovnakú odmenu, aj tým, ktorí odpracovali na jeho vinici len poslednú hodinu. (Mat. 20:8–15) w20.01 5:14

Jehova chce, aby bola jeho rodina šťastná. Hoci sa niekedy stretávame s ťažkosťami, máme veľa dôvodov na radosť. Napríklad vieme, že náš nebeský Otec nás vrúcne miluje. Získali sme presné poznanie Božieho Slova. (Jer. 15:16) A sme súčasťou jedinečnej duchovnej rodiny, v ktorej všetci milujú Jehovu, žijú v súlade s jeho vysokými morálnymi zásadami a prejavujú si lásku. (Žalm 106:4, 5) K nášmu šťastiu prispieva aj to, že máme istú nádej na lepší život v budúcnosti. Jehova čoskoro odstráni všetko zlo a pod vládou jeho Kráľovstva bude na zemi obnovený raj. Máme tiež nádhernú vyhliadku, že mŕtvi budú vzkriesení a opäť sa stretnú so svojimi milovanými. (Ján 5:28, 29) To bude úžasná radosť! A čo je najdôležitejšie, čoskoro bude každý v nebesiach i na zemi slúžiť výlučne nášmu milujúcemu Otcovi a bude mu vzdávať chválu a česť, ktorú si zaslúži. w20.02 7:15 – 16

Ak si sa dopustil vážneho hriechu, nesnaž sa to zatajiť, ale úprimne vyznaj svoj hriech Jehovovi. Uvidíš, že tvoja úzkosť spôsobená zaťaženým svedomím začne pomaly ustupovať. Ale ak si chceš obnoviť vzťah k Jehovovi, musíš urobiť niečo viac, než sa modliť. Potrebuješ prijať naprávanie. Keď Jehova poslal za kráľom Dávidom proroka Nátana, aby odhalil jeho hriech s Bat-Šebou, Dávid sa nezačal ospravedlňovať ani sa nepokúšal svoj hriech zľahčovať. Ihneď uznal, že zhrešil, a to nielen proti Bat-Šebinmu manželovi, ale predovšetkým proti Jehovovi. Prijal naprávanie od Jehovu a Jehova mu odpustil. (2. Sam. 12:10–14) Keď vážne zhrešíme, mali by sme sa o tom porozprávať s bratmi, ktorých Jehova poveril, aby sa o nás duchovne starali. (Jak. 5:14, 15) A musíme potláčať sklon ospravedlňovať sa. Čím skôr prijmeme naprávanie a uplatníme rady, ktoré sme dostali, tým skôr získame vnútorný pokoj a radosť. w20.02 9:17 – 18

„Desať mužov“, o ktorých sa tu píše, symbolizuje ľudí, ktorí majú nádej na večný život na zemi. Vedia, že Jehova žehná pomazaných, ktorí predstavujú skupinu „Žida“, a považujú za česť, že môžu spolu s nimi slúžiť Jehovovi. Aj keď nie je možné poznať mená všetkých pomazaných, tí, ktorí majú nádej na život na zemi, môžu „ísť s nimi“. V akom zmysle? Na to dáva odpoveď text na dnešný deň. Hoci sa tu hovorí len o jednom Židovi, z vyjadrenia „s vami“ vyplýva, že nejde len o jednu osobu. To znamená, že tento Žid nie je len jeden človek, ale predstavuje celú skupinu pomazaných. Tí, ktorí nie sú pomazaní, slúžia Jehovovi spolu s nimi. No nepozerajú sa na pomazaných ako na svojich vodcov, lebo vedia, že ich Vodcom je Kristus. (Mat. 23:10) w20.01 5:1 – 2

Ježiš povedal, že jeho učeníkov bude možné jasne rozpoznať podľa toho, že budú milovať jeden druhého, tak ako ich miloval on. Platilo to v prvom storočí a platí to aj dnes. Preto je veľmi dôležité, aby sme napriek ťažkostiam milovali jeden druhého. Uvažuj: Čo sa môžem naučiť od bratov a sestier, ktorým sa darí milovať spolukresťanov aj napriek prekážkam? Keďže sme nedokonalí, milovať našich bratov a sestry môže byť pre nás niekedy ťažké. Napriek tomu sa musíme riadiť Ježišovým príkladom. Ježiš učil, že je dôležité zmieriť sa s bratom, ktorý má niečo proti nám. (Mat. 5:23, 24) Zdôraznil, že keď chceme mať dobrý vzťah k Bohu, musíme mať dobré vzťahy s druhými. Jehova je rád, keď robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme si s bratmi a sestrami udržiavali pokojné vzťahy. Ak by sme sa o to ani nepokúsili a stále by sme sa na nich hnevali, neprijímal by naše uctievanie. (1. Jána 4:20) w20.03 13:1 – 4

Satan je „otcom lži“ a klame ľudí už od čias Adama a Evy. (Ján 8:44) Medzi jeho klamstvá patria aj falošné náuky o smrti a o posmrtnom živote. Tieto náuky sa stali základom pre vznik mnohých zvykov a povier. Prečo verí tomuto klamstvu tak veľa ľudí? Lebo Satan zneužíva to, že ľudia prirodzene smútia, keď im niekto zomrie. Keďže sme boli stvorení, aby sme žili večne, nechceme zomrieť. (Kaz. 3:11) Smrť považujeme za nepriateľa. (1. Kor. 15:26) Napriek Satanovmu úsiliu pravda o smrti a nádej pre mŕtvych nezostala skrytá. Dnes ju pozná a hlása viac ľudí než kedykoľvek predtým. (Kaz. 9:5, 10; Sk. 24:15) V tejto pravde nachádzame útechu a vďaka nej nepodliehame zbytočnému strachu a neistote. w19.04 16:1, 5 – 6

Jehova miluje svojich služobníkov. Vždy ich miloval a vždy aj bude. Miluje aj spravodlivosť. (Žalm 33:5) Preto si môžeme byť istí dvomi vecami: Po prvé, Jehovu to bolí, keď niekto zaobchádza s jeho služobníkmi nespravodlivo, a po druhé, zabezpečí, aby sa s nimi zaobchádzalo spravodlivo. Zákon, ktorý dal Izraelitom prostredníctvom Mojžiša, bol založený na láske a viedol ich k tomu, aby s každým, i s tým najzraniteľnejším, zaobchádzali spravodlivo. (5. Mojž. 10:18) Z tohto Zákona vidno, ako Jehovovi veľmi záleží na jeho služobníkoch. Mojžišovský Zákon prestal platiť v roku 33 n. l., keď bol založený kresťanský zbor. Zostali kresťania bez zákona, ktorý je založený na láske a zabezpečuje spravodlivosť? V žiadnom prípade! Mali nový zákon – „Kristov zákon“. Ježiš nedal svojim nasledovníkom nejaký zoznam zákonov, ale dal im pokyny, príkazy a zásady, podľa ktorých majú žiť. „Kristov zákon“ zahŕňa všetko, čo Ježiš učil. w19.05 18:1 – 3

Ľudia prirodzene túžia po úteche a majú jedinečnú schopnosť ju poskytovať. Napríklad keď sa malé dieťa hrá a pritom spadne a odrie si koleno, rozplače sa a uteká za mamičkou či za oteckom. Rodičia nemôžu ranu zahojiť, ale môžu dieťa utešiť. Možno sa ho opýtajú, čo sa stalo, utrú mu slzy, upokojujú ho a ranu niečím ošetria a obviažu. Dieťa zakrátko prestane plakať a znova sa začne hrať. Časom sa rana zahojí. Niekedy však deti zažijú oveľa väčšiu bolesť. Niektoré sú sexuálne zneužívané. Môže sa to stať raz alebo sa to môže diať celé roky. Sexuálne zneužívanie zanecháva v dieťati hlboké citové rany. V niektorých prípadoch je páchateľ zadržaný a potrestaný. Inokedy sa môže zdať, že uniká spravodlivosti. Ale aj vtedy, keď je okamžite potrestaný, môže dieťa pociťovať bolestné následky zneužívania ešte aj v dospelosti. w19.05 20:1 – 2