November

Mnohí, ktorí sú pokladaní za múdrych, sa posmievajú biblickým radám o vyrovnanom pohľade na seba. Tvrdia, že keď považujeme druhých za dôležitejších ako seba, stávame sa zraniteľnými a ľudia nás začnú využívať. Ale k čomu vedie sebecký postoj, ktorý propaguje Satanov svet? Sú sebeckí ľudia šťastní? Majú šťastné rodiny a pravých priateľov? Majú blízky vzťah k Bohu? Teda čo vedie k lepším výsledkom – riadiť sa „múdrosťou tohto sveta“ alebo múdrosťou z Biblie? (1. Kor. 3:19) Človek, ktorý sa riadi radami tých, ktorí sú múdri z pohľadu tohto sveta, je ako turista, ktorý sa pýta na cestu iného turistu, ktorý sa tiež stratil. Ježiš sa vyjadril o ľuďoch, ktorí boli v jeho časoch považovaní za múdrych, takto: „Slepí vodcovia. Ak vedie slepý slepého, obaja spadnú do jamy.“ ​(Mat. 15:14) Je to tak, Boh považuje múdrosť tohto sveta za bláznovstvo. w19.05 21:14 – 16

Počet tých, ktorí na Pamätnej slávnosti prijímajú symboly, v posledných rokoch neustále stúpa. Malo by nás to znepokojovať? Nie, pretože „Jehova pozná tých, čo mu patria“. (2. Tim. 2:19) Bratia, ktorí na Pamätnej slávnosti počítajú tých, ktorí prijímajú symboly, nevedia, kto z nich je naozaj pomazaný. To vie len Jehova. Preto do počtu zarátajú aj tých, ktorí si myslia, že sú pomazaní, ale v skutočnosti nie sú. Napríklad niektorí v minulosti prijímali symboly, ale časom prestali. Iní možno trpia psychickými poruchami, následkom ktorých veria, že budú vládnuť s Kristom v nebi. Z toho vyplýva, že nevieme presne povedať, koľko pomazaných je ešte na zemi. Keď Ježiš príde vziať pomazaných do neba, budú žiť v rôznych častiach zeme. Biblia naznačuje, že v posledných dňoch bude na zemi malý počet pomazaných. (Zjav. 12:17) No nikde sa v nej nepíše o tom, koľko pomazaných bude na zemi, keď vypukne veľké súženie. w20.01 5:11 – 13

Ježiš znázornil hĺbku Jehovovej otcovskej lásky v podobenstve o márnotratnom synovi. (Luk. 15:11–32) Otec v tomto podobenstve nikdy neprestal dúfať, že jeho syn sa vráti. Keď nakoniec prišiel domov, otec ho nadšene privítal. Aj my si môžeme byť istí, že keby sme opustili Jehovu, ale potom by sme sa úprimne kajali, náš milujúci Otec je pripravený nás opäť privítať. Náš Otec napraví všetky škody, ktoré spôsobil Adam. Po jeho vzbure sa Jehova rozhodol, že vyberie 144 000 ľudí, aby s jeho Synom slúžili v nebi ako králi a kňazi. V novom svete bude Ježiš s týmito spoluvládcami pomáhať poslušným ľuďom, aby získali dokonalosť. Keď v záverečnej skúške zostanú verní, Boh im daruje večný život. Potom budú na zemi žiť dokonalí Boží synovia a dcéry. Náš nebeský Otec bude mať z toho veľkú radosť. Budú to nádherné časy! w20.02 6:17 – 19

Každý z nás by si mal položiť otázku: Mením sa len navonok alebo sa mením hlboko vo svojom vnútri? V tom je podstatný rozdiel! Ježiš nám v Matúšovi 12:43–45 ukázal, čo máme urobiť. Z týchto slov sa dozvedáme dôležitú vec: Nestačí len zbaviť sa nesprávnych myšlienok. Musíme si myseľ naplniť myšlienkami, ktoré sa páčia Bohu. Je vôbec možné zmeniť hlboko zakorenené sklony? Božie Slovo odpovedá: „Oblečte si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti.“ ​(Ef. 4:24) Teda to, akí sme vnútri, môžeme zmeniť. No nie je to ľahké. Vyžaduje si to od nás viac než len potláčať nesprávne túžby a vyhýbať sa zlým skutkom. Musíme „pretvárať svoj spôsob uvažovania“. To zahŕňa zmeniť svoje túžby, sklony a pohnútky. Vyžaduje si to od nás vytrvalé úsilie. w19.06 24:6 – 7

Jehova mal s Lótom súcit a poslal anjelov, aby ho aj s rodinou zachránili. No Lót „stále otáľal“. Anjeli ho museli chytiť za ruku a vyviesť ho spolu s rodinou z mesta. (1. Mojž. 19:15, 16) Potom mu povedali, aby utiekol do hôr. Ale Lót opäť neposlúchol Jehovu a prosil, aby mohol ísť do neďalekého mesta. (1. Mojž. 19:17–20) Jehova si ho trpezlivo vypočul a dovolil mu to. Neskôr začal mať Lót zo života v tom meste strach a presťahoval sa do hôr, presne do tej oblasti, do ktorej ho Jehova poslal už predtým. (1. Mojž. 19:30) Jehova bol k Lótovi mimoriadne trpezlivý! Môže sa stať, že aj niekto z našej duchovnej rodiny urobí zlé rozhodnutie a spôsobí si vážne problémy. Ako by si zareagoval, keby sa to stalo? Možno by sme boli v pokušení povedať mu, že žne to, čo zasial, a bola by to pravda. (Gal. 6:7) Ale môžeme urobiť niečo lepšie. Môžeme mu pomôcť, podobne ako Jehova pomohol Lótovi. w19.06 26:3 – 5

Keď nepriatelia zakážu našu činnosť, dúfajú, že sa zľakneme a prestaneme slúžiť Jehovovi. Okrem samotného zákazu možno o nás šíria falošné správy, vykonávajú u nás domové prehliadky, vodia nás pred súdy a dokonca niektorých z nás uväznia. Myslia si, že keď niekoľkých bratov a sestry zavrú do väzenia, naženú nám tým strach. Keby sme dovolili, aby nás ochromil strach, v podstate by sme si sami „zakázali“ uctievať Jehovu. Nechceli by sme byť ako ľudia, o ktorých sa píše v 3. Mojžišovej 26:36, 37. Nedovolíme, aby sme zo strachu spomalili v duchovných činnostiach alebo aby sme prestali slúžiť Jehovovi. Dôverujeme mu z celého srdca a nepodliehame panike. (Iz. 28:16) Prosíme ho, aby nás viedol. Vieme, že keď máme jeho podporu, ani tá najmocnejšia ľudská vláda nám nemôže zabrániť, aby sme ho verne uctievali. Prenasledovanie má za cieľ vyvolať v nás strach. Často sa ním však dosiahne pravý opak. Môže nás podnietiť, aby sme slúžili Jehovovi ešte viac. w19.07 28:6 – 7

Hoci sa zdá, že tvoja služba neprináša výsledky, nestrácaj nádej, že nájdeš nových učeníkov. Spomeň si, že Ježiš prirovnal našu činnosť k práci rybára. Rybárom možno trvá veľa hodín, kým chytia nejaké ryby. Často pracujú dlho do noci alebo zavčas rána a niekedy sa musia plaviť veľmi ďaleko. (Luk. 5:5) Podobne niektorí zvestovatelia celé hodiny trpezlivo „rybárčia“ v rozličnom čase a na rôznych miestach. Prečo? Pretože tak majú možnosť hovoriť s viacerými ľuďmi. Tí, ktorí vynakladajú mimoriadne úsilie, často zožnú odmenu a nájdu ľudí, ktorí sa zaujímajú o pravdu. Mohol by si sa prispôsobiť a chodiť do služby v inom čase alebo na iné miesta, aby si sa s dobrou správou dostal k viacerým ľuďom? Prečo musíme byť trpezliví aj pri vedení biblického štúdia? Lebo našou úlohou nie je len pomôcť záujemcovi spoznať biblickú pravdu a zamilovať si ju. Chceme mu pomôcť, aby spoznal aj autora Biblie, Jehovu, a vytvoril si k nemu blízky vzťah. w19.07 29:14 – 15

Niektorých z nás možno trápia pocity viny za hriechy, ktorých sme sa dopustili v minulosti. Ak je to tak, môžeme si preštudovať povzbudzujúci námet o Kristovej výkupnej obeti. Keď o ňom rozjímame a modlíme sa, môžeme sa zbaviť neopodstatnených pocitov viny a prestaneme sa trestať za hriechy, ktoré nám Jehova už odpustil. Pouvažuj o ďalšej veci, ktorú sa učíme od Pavla. Niektorí z nás sa vzdali sľubnej kariéry, aby mohli viac slúžiť Jehovovi. Položme si otázku: Zabúdame na to, čo je za nami, a neobzeráme sa s ľútosťou späť za materiálnymi výhodami, o ktoré sme prišli? (4. Mojž. 11:4–6; Kaz. 7:10) „To, čo je za [nami]“, sa môže vzťahovať aj na to, čo sme už vykonali v službe Jehovovi, alebo na skúšky, ktoré sme zniesli pre svoju vieru. Samozrejme, keď premýšľame o tom, ako nás Jehova v minulosti požehnal a ako nám pomáhal, posilňujeme si k nemu vzťah. Mali by sme si však dávať pozor, aby sme sa neuspokojili s tým, čo sme už dosiahli, a nemysleli si, že svoj diel práce sme už vykonali. (1. Kor. 15:58) w19.08 31:5 – 6

Môžeme sa s úctou modliť kedykoľvek a kdekoľvek. Jehova nie je nikdy príliš zaneprázdnený, aby si nás vypočul. Je tu vždy pre nás a našim slovám vždy venuje pozornosť. Keď si to všetko uvedomíme, budeme za to vďační a posilníme si k nemu vzťah. Žalmista sa vyjadril: „Milujem Jehovu, lebo počuje môj hlas.“ ​(Žalm 116:1) Náš Otec nás nielen počúva, keď sa k nemu modlíme, ale na naše modlitby aj reaguje. Apoštol Ján nás uisťuje: „Boh nás počuje, nech prosíme o čokoľvek v súlade s jeho vôľou.“ ​(1. Jána 5:14, 15) Je pravda, že Jehova vždy neodpovie na naše modlitby tak, ako očakávame. Vie, čo je v našom najlepšom záujme, a preto nám niekedy nedá to, o čo prosíme, alebo nás nejaký čas nechá čakať. (2. Kor. 12:7–9) Poskytuje nám všetko, čo potrebujeme. Od všetkých otcov očakáva, že sa budú starať o svoju rodinu, a sám robí to isté. (1. Tim. 5:8) Nechce, aby sme boli úzkostliví, pokiaľ ide o jedlo, oblečenie a bývanie. (Mat. 6:32, 33; 7:11) Je náš milujúci Otec, a preto sa postaral o to, aby nám nič nechýbalo ani v budúcnosti. w20.02 6:10 – 12

Nie všetci, ktorí majú nádej na život v nebi, tvoria „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45–47) Jehova a Ježiš dnes sýtia, čiže vyučujú, mnohých prostredníctvom niekoľkých. Tak to bolo aj v prvom storočí. V tom čase sa len malý počet pomazaných kresťanov podieľal na písaní Kresťanských gréckych písiem. Aj dnes bolo poverených len niekoľko pomazaných, aby poskytovali Božiemu ľudu „pokrm v pravý čas“. Jehova sa rozhodol, že väčšine svojich služobníkov dá večný život na zemi a len niekoľkým život v nebi, kde budú vládnuť s Ježišom. Odmení všetkých, či už tvoria skupinu „Žida“, alebo patria k „desiatim mužom“. Od každého z nich očakáva, že budú poslúchať jeho zákony a zostanú mu verní. (Zach. 8:23) Musia zostať pokorní, zjednotene mu slúžiť a prispievať k pokoju v kresťanskom zbore. Buďme v tomto čase konca odhodlaní verne slúžiť Jehovovi a nasledovať Krista ako „jedno stádo“! w20.01 5:15 – 16

Našich príbuzných nemôžeme nútiť, aby spoznali pravdu, no môžeme ich povzbudiť k tomu, aby sa zamysleli nad dobrou správou a zareagovali na ňu. (2. Tim. 3:14, 15) Nechaj za seba hovoriť skutky. Naši príbuzní si často všimnú skôr to, čo robíme, ako to, čo hovoríme. Nevzdávaj sa. Najlepším príkladom vytrvalosti je Jehova. Opakovane dáva ľuďom príležitosť, aby zareagovali na dobrú správu a získali večný život. (Jer. 44:4) Aj apoštol Pavol povzbudzoval Timoteja, aby vytrvalo pomáhal iným. Prečo? Pretože tak mohol byť zachránený on aj tí, čo ho počúvali. (1. Tim. 4:16) Všetci máme veľmi radi svojich príbuzných, preto chceme, aby zareagovali na biblickú pravdu. w19.08 33:2, 8 – 9

Mali by sme pamätať na to, že keď si niekto dá tú námahu a dá nám radu, pravdepodobne sme urobili väčšiu chybu, než si uvedomujeme. Našou prvou reakciou v takých prípadoch je, že radu odmietneme. Možno máme sklon kritizovať človeka, ktorý nám ju dal, alebo spôsob, akým nám ju dal. Ale ak sme pokorní, prejavíme správny postoj. Pokorný človek si cení rady. Znázornime si to. Predstav si, že si na zhromaždení. Rozprávaš sa s niekoľkými spolukresťanmi, keď ťa niekto z nich zoberie nabok a nenápadne ťa upozorní, že máš medzi zubami kúsok jedla. Nepochybne sa cítiš trápne. Ale nie si zároveň vďačný, že ťa na to upozornil? Možno si hovoríš, že ti to mal povedať už skôr. Podobne by sme mali prejaviť pokoru a byť vďační spolukresťanovi, ktorý pozbiera odvahu a dá nám potrebnú radu. Pozerajme sa na neho ako na priateľa, nie ako na nepriateľa. (Prísl. 27:6; Gal. 4:16) w19.09 35:11 – 12

Jehova zveril matkám čestnú úlohu v rodine a dal im určitú mieru autority nad deťmi. Matkina výchova môže mať na deti hlboký a dlhotrvajúci vplyv. (Prísl. 22:6) Pozrime sa, čo sa môžu matky naučiť od Ježišovej matky Márie. Mária veľmi dobre poznala Božie Slovo. Vypestovala si k Jehovovi hlbokú úctu a blízky vzťah. Ochotne sa podriadila Jehovovej vôli, hoci to znamenalo, že sa jej život úplne zmení. (Luk. 1:35–38, 46–55) Matky, ako sa môžete riadiť príkladom, ktorý vám dala Mária? Po prvé, tak, že si budete udržiavať blízky vzťah k Jehovovi prostredníctvom osobného štúdia Biblie a modlitby. Po druhé, tak, že budete ochotné urobiť zmeny vo svojom živote, aby ste sa páčili Jehovovi. w19.09 37:17 – 19

Apoštol Ján dostal strhujúce prorocké videnie. Anjeli v ňom dostali príkaz, aby zadržiavali ničivé vetry veľkého súženia, dokiaľ nebude s konečnou platnosťou zapečatená skupina Božích otrokov. (Zjav. 7:1–3) Tvorí ju 144 000 tých, ktorí budú vládnuť s Ježišom v nebesiach. (Luk. 12:32; Zjav. 7:4) Potom Ján videl inú skupinu. Bola veľmi početná. Opísal ju ako „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov, stojaci pred trónom a pred Baránkom“. (Zjav. 7:9–14) Predstav si, akú radosť musel mať, keď sa dozvedel, že v budúcnosti sa k pravému uctievaniu pripojí také veľké množstvo ľudí! Toto videnie nepochybne posilnilo jeho vieru. O čo viac by malo posilniť našu vieru, keďže žijeme v čase spĺňania tohto videnia! Vidíme, ako sa zhromažďujú milióny tých, ktorí majú nádej, že prežijú veľké súženie a budú žiť večne na zemi. w19.09 39:2 – 3

Predstav si, že svetoví vodcovia práve urobili dlho očakávané vyhlásenie „mieru a bezpečia“. Možno sa pýšia, že ich zásluhou sa svet stal bezpečnejším než kedykoľvek predtým. Presviedčajú nás, že majú situáciu vo svete pevne v rukách. Ale voči tomu, čo nastane potom, sú úplne bezmocní. „Veľký Babylon“ bude zničený! (Zjav. 17:5, 15–18) „Boh [vloží] do ich sŕdc, aby uskutočnili jeho úmysel“. Aký úmysel? Zničiť svetovú ríšu falošného náboženstva vrátane takzvaného kresťanstva. Boh vloží tento úmysel do srdca „desiatich rohov“ „šarlátového divého zvieraťa“. „Desať rohov“ symbolizuje všetky vlády, ktoré podporujú „divé zviera“, čiže Organizáciu Spojených národov. (Zjav. 17:3, 11–13; 18:8) Keď tieto vlády zaútočia na falošné náboženstvo, bude to signál, že sa začalo veľké súženie. Bude to udalosť naháňajúca hrôzu a zasiahne celý svet. w19.10 41:1, 3

Diotrefes, ktorý žil v prvom storočí, závidel tým, ktorí viedli kresťanský zbor. Chcel v zbore zaujať „prvé miesto“, a preto šíril zlomyseľné reči o apoštolovi Jánovi a iných bratoch, aby si ich zbor prestal vážiť. (3. Jána 10) Zrejme by sme nezašli tak ďaleko ako Diotrefes, no mohlo by sa stať, že by sme závideli spolukresťanovi, ktorému boli v zbore zverené určité úlohy, po ktorých túžime aj my, najmä ak si myslíme, že by sme ich zvládli rovnako dobre ako on, ak nie lepšie. Závisť je ako jedovatá burina. Keď v srdci zapustí korene, je ťažké ju vykynožiť. Je živnou pôdou pre ďalšie nežiaduce vlastnosti, ako je žiarlivosť, pýcha a sebectvo, a bráni rastu dobrých vlastností, ako je láska, súcit a láskavosť. Keď si uvedomíme, že v našom srdci začalo klíčiť semeno závisti, musíme ho čo najskôr vykoreniť. w20.02 8:6 – 7

Apoštol Pavol hovoril o tom, že ho trápi nejaký osobný problém. Nazval ho „Satanovým anjelom“, ktorý ho stále „fackuje“. Pavlovo trápenie pravdepodobne nespôsobil Satan ani jeho démoni. Ale keď zlí duchovia videli, že Pavlovi spôsobuje utrpenie obrazný osteň, možno mu ho chceli akoby vraziť hlbšie a tak zväčšiť jeho trápenie. Ako Pavol reagoval? Chcel, aby mu Jehova „osteň“ odstránil. Napísal: „Trikrát som úpenlivo prosil Pána [Jehovu], aby sa odo mňa vzdialil.“ No Jehova ho „ostňa v tele“ nezbavil. Znamená to, že nevypočul Pavlove modlitby? Určite nie. Jeho problém síce neodstránil, ale dal mu silu, aby ho dokázal znášať. Povedal mu: „Moja moc sa zdokonaľuje v slabosti.“ ​(2. Kor. 12:8, 9) Vďaka Božej pomoci si Pavol zachoval radosť a vnútorný pokoj. (Fil. 4:4–7) w19.11 45:4 – 5

Jehova je náš Stvoriteľ a Darca života, a preto si zaslúži našu výlučnú oddanosť. (Zjav. 4:11) No aj keď ho milujeme a vážime si ho, musíme si dať pozor, aby sa niektoré veci pre nás nestali takými dôležitými, že by sme mu už neslúžili bezvýhradne. V Biblii sa slovné spojenie „oddanosť Bohu“ spája s vrúcnou láskou k nemu. Ak sme Jehovovi výlučne oddaní, budeme uctievať jedine jeho. Nedovolíme, aby sme niekoho alebo niečo milovali viac ako Jehovu. (2. Mojž. 34:14) Naša oddanosť Jehovovi nie je slepá. Prečo to môžeme povedať? Pretože je založená na skutočnostiach, ktoré sme sa o ňom dozvedeli. Obdivujeme jeho nádherné vlastnosti. Vieme, čo sa mu páči a čo sa mu nepáči, a riadime sa podľa toho. Poznáme jeho zámer s ľuďmi a žijeme v súlade s ním. Považujeme za veľkú česť, že môžeme byť jeho priateľmi. (Žalm 25:14) Všetko, čo sa o ňom dozvedáme, posilňuje náš vzťah k nemu. (Jak. 4:8) w19.10 43:1 – 3

Naši bratia a sestry zažívajú rôzne ťažkosti. Napríklad mnohých postihujú prírodné či iné katastrofy. Keď sa to stane, niektorí z nás ich môžu prijať do svojich domovov. Iní môžu poskytnúť finančnú pomoc. Ale každý z nás sa môže za nich modliť. Keď vidíme, že niektorý spolukresťan je utrápený, možno nevieme, čo povedať alebo urobiť. Ale každý z nás toho môže preňho urobiť veľa. Napríklad si naňho môžeme vyhradiť čas a byť s ním. Môžeme si ho s pochopením vypočuť. A môžeme mu citovať alebo prečítať náš obľúbený biblický verš. (Iz. 50:4) To najdôležitejšie je byť s bratmi a sestrami, keď nás potrebujú. Už dnes musíme pracovať na tom, aby sme si vytvárali pevné priateľstvá s bratmi a sestrami a udržiavali ich. Naše priateľstvá pretrvajú nielen v tomto čase konca, ale po celú večnosť! w19.11 44:18 – 19

Obete spoločenstva patrili k dobrovoľným obetiam, ktoré Izraeliti obetovali Jehovovi z lásky. Z mäsa obetovaného zvieraťa mohol jesť ten, kto ju predložil, jeho rodina a kňazi. No určité časti obete patrili výlučne Jehovovi. Ktoré to boli? Za najlepšiu časť obetovaného zvieraťa Jehova považoval tuk. Povedal, že vysokú hodnotu majú aj životne dôležité orgány vrátane obličiek. (3. Mojž. 3:6, 12, 14–16) Jehova si mimoriadne cenil, keď Izraeliti dobrovoľne obetovali tieto orgány a tuk jemu. Dokazovali tým, že túžia dať Bohu to najlepšie. Podobne dal Ježiš ochotne Jehovovi to najlepšie, keď mu slúžil celou dušou a z lásky. (Ján 14:31) Robilo mu nesmiernu radosť, že môže konať Božiu vôľu. (Žalm 40:8) Jehova bol určite šťastný, keď videl, že Ježiš mu tak ochotne slúži. w19.11 47:9 – 10

V Božom Slove čítame, že na konci šiesteho stvoriteľského „dňa“ Boh prestal so stvoriteľskou činnosťou, pokiaľ ide o našu zem. (1. Mojž. 2:2) Ale Jehova rád pracuje a Ježiš o ňom povedal, že „stále pracuje“. (Ján 5:17) Zákon o týždennom sabate bol založený na príklade, ktorý dal Jehova, keď pracoval šesť „dní“ a siedmy „deň“ odpočíval. Boh povedal, že sabat je znamením medzi ním a Izraelitmi. (2. Mojž. 31:12–14) Zákaz pracovať sa vzťahoval na každého vrátane detí, otrokov a dokonca domácich zvierat. (2. Mojž. 20:10) Sabat poskytoval ľuďom príležitosť venovať sa duchovným veciam. Mnohí náboženskí vodcovia v Ježišových dňoch stanovili príliš prísne pravidlá, ako sa má sabatný deň dodržiavať. Napríklad tvrdili, že je nezákonné v sabat hoci len odtrhnúť niekoľko obilných klasov a jesť ich zrná alebo uzdraviť chorého človeka. (Mar. 2:23–27; 3:2–5) Takéto názory neboli v súlade s Božím zmýšľaním a Ježiš to vysvetlil ľuďom, ktorí ho počúvali. w19.12 49:8 – 9

Čím viac Jehovu spoznávame, tým viac ho dokážeme napodobňovať. Dávid dobre spoznal svojho nebeského Otca, a tak ho napodobňoval v tom, ako zaobchádzal s druhými. Keďže mal k Jehovovi blízky vzťah, bol najobľúbenejším izraelským kráľom a stal sa vzorom, podľa ktorého Jehova posudzoval iných izraelských kráľov. (1. Kráľ. 15:11; 2. Kráľ. 14:1–3) Čo sa z toho učíme? Je nevyhnutné, aby sme aj my napodobňovali Boha. Keď pracujeme na svojej osobnosti a prejavujeme podobné vlastnosti, aké má Jehova, dokazujeme, že sme jeho deti. (Ef. 4:24) O Jehovovi sa nikdy neprestaneme učiť nové veci. (Kaz. 3:11) A nie je dôležité to, koľko toho o ňom už vieme, ale to, ako to uplatníme vo svojom živote. Ak žijeme podľa toho, čo sa učíme, a napodobňujeme nášho milujúceho Otca, nikdy nás neprestane milovať. (Jak. 4:8) Vo svojom Slove nás uisťuje, že neopustí tých, čo ho hľadajú. w19.12 51:20 – 21, 23

Jakob miloval všetkých svojich synov, ale 17-ročného Jozefa najviac. Ako na to reagovali Jozefovi bratia? Začali naňho žiarliť a znenávideli ho. Preto ho predali do otroctva a otca oklamali, že ho roztrhala divá zver. Nechali sa ovládnuť závisťou a tým narušili pokoj v rodine a otcovi spôsobili nesmiernu bolesť. (1. Mojž. 37:3, 4, 27–34) Závisť je zaradená medzi „skutky tela“, pre ktoré ľudia nezdedia Božie Kráľovstvo. (Gal. 5:19–21) Keď sa v srdci človeka zakorení závisť, môže priniesť jedovaté plody v podobe nenávisti, hádok a výbuchov hnevu. Z toho, čo urobili Jozefovi bratia, vidno, že závisť môže narušiť vzťahy a pokoj v rodine. Zrejme by sme nikdy neurobili to čo oni, ale nezabudnime, že každý z nás má nedokonalé a zradné srdce. Preto nás neprekvapuje, že občas bojujeme so závisťou. w20.02 8:1 – 3

Pri jednej príležitosti vzal Jehova niečo z ducha, ktorý bol na Mojžišovi, a dal ho skupine izraelských starších, ktorí stáli pri stane stretávania. Zakrátko sa Mojžiš dopočul, že dvaja starší, ktorí neboli pri stane stretávania, tiež dostali svätého ducha a začali sa správať ako proroci. Ako zareagoval, keď ho Jozua požiadal, aby im v tom zabránil? Mojžiš nezačal týmto dvom mužom závidieť, že im Jehova prejavil priazeň. Bol pokorný a tešil sa z toho, že Jehova ich takto poctil. (4. Mojž. 11:24–29) Čo sa učíme od Mojžiša? Možno slúžiš ako zborový starší a veľmi rád vykonávaš svoje povinnosti. Ako by si zareagoval, keby si mal školiť brata, ktorý by tieto úlohy časom mohol prevziať? Ak si pokorný tak ako Mojžiš, nebudeš sa pozerať na toho brata ako na súpera, ktorý ťa chce pripraviť o úlohu v zbore. Naopak, budeš šťastný, že mu môžeš pomáhať. w20.02 8:9 – 11

Vážna choroba v nás môže vyvolať stres. Môžeme sa cítiť trápne, keď si druhí všimnú, ako nás choroba obmedzuje, alebo keď sme závislí od pomoci druhých. A aj keď ľudia možno nevedia, že sme chorí, môže nás skľučovať to, že už nedokážeme robiť veci, ktoré sme robili predtým. V takých chvíľach nám Jehova veľmi pomáha. Ako? Dal do Biblie zapísať láskavé slová, ktoré nám pripomínajú, že mu na nás veľmi záleží, i keď sme chorí. (Žalm 31:19; 41:3) Keď si tieto myšlienky z Božieho Slova budeme čítať, Jehova nám dá silu bojovať proti negatívnym pocitom, ktoré súvisia s našou chorobou. Môžeš si byť istý, že Jehova vie, čo prežívaš. Pros ho, aby ti pomohol získať správny pohľad na svoju situáciu. Potom si v Biblii vyhľadaj povzbudzujúce slová, ktoré tam Jehova dal zapísať aj pre teba. Zameriavaj sa na tie pasáže, z ktorých vidno, ako veľmi si svojich služobníkov cení. Tak sa uistíš, že je láskavý ku všetkým, ktorí mu verne slúžia. (Žalm 84:11) w20.01 3:9 – 10, 12

Izák bol bohatý muž a Filištínci mu závideli, že sa mu tak darí. (1. Mojž. 26:12–14) Dokonca zasypali studne, z ktorých čerpal vodu pre svoje stáda. (1. Mojž. 26:15, 16, 27) Tak ako Filištínci, aj dnes niektorí ľudia závidia druhým, že majú viac majetku než oni. Nielenže chcú mať to, čo majú druhí, ale chcú ich o to aj pripraviť. Židovskí náboženskí vodcovia Ježišovi závideli, že bol medzi ľuďmi veľmi obľúbený. (Mat. 7:28, 29) Bol Božím zástupcom a vyučoval pravdu. Napriek tomu o ňom títo náboženskí vodcovia rozširovali klamstvá a chceli zničiť jeho dobrú povesť. (Mar. 15:10; Ján 11:47, 48; 12:12, 13, 19) Čo sa z toho učíme? Mali by sme bojovať proti akémukoľvek sklonu závidieť tým, ktorí si pre svoje pekné vlastnosti získali obľubu v zbore, a mali by sme sa ich snažiť napodobňovať. (1. Kor. 11:1) w20.02 8:4 – 5

Predstav si, že žiješ asi pred 2 500 rokmi v Perzii a chceš hovoriť s kráľom. Ani ti nenapadne, aby si sa pred ním objavil bez dovolenia. Keby si to urobil, mohol by si prísť o život. Sme veľmi vďační, že Jehova nie je ako perzský kráľ. Môžeme sa na neho kedykoľvek obrátiť a chce, aby sme s ním bez zábran komunikovali. Hoci má pôsobivé tituly ako Vznešený Stvoriteľ, Zvrchovaný Pán a Všemohúci, praje si, aby sme ho dôverne oslovovali „Otče“. (Mat. 6:9) Skutočnosť, že Jehova chce, aby sme mali k nemu vrúcny a dôverný vzťah, veľmi pôsobí na naše srdce. Nazývať Jehovu svojím Otcom je správne, veď on nám dal život. (Žalm 36:9) A keďže je naším Otcom, mali by sme ho poslúchať. Keď budeme robiť to, čo od nás očakáva, dá nám úžasnú odmenu. (Hebr. 12:9) Patrí k nej večný život v nebi alebo na zemi. w20.02 6:1 – 3

Naším cieľom je pomáhať záujemcovi, aby robil duchovný pokrok. (Ef. 4:13) Keď si niekto praje, aby sme s ním študovali Bibliu, možno sa spočiatku zaujíma hlavne o to, aký z toho bude mať osobný úžitok. Ale ako rastie jeho láska k Jehovovi, pravdepodobne začne premýšľať o tom, ako by mohol pomáhať druhým vrátane tých, ktorí sú časťou zboru. (Mat. 22:37–39) Vo vhodnom čase mu môžeš vysvetliť, že máme česť podporovať naše dielo dobrovoľnými darmi. Ukáž záujemcovi, čo má robiť, keď vzniknú problémy. Ako by si mal reagovať, keby ti tvoj záujemca, ktorý je už nepokrsteným zvestovateľom, povedal, že ho niekto zo zboru urazil? Daj si pozor, aby si sa nepostavil na niečiu stranu, a vysvetli mu, aký je biblický postup. Môže sa rozhodnúť, že bratovi odpustí a na všetko zabudne. Alebo ak to nedokáže, môže za ním zájsť a láskavo sa s ním porozprávať s cieľom „získať svojho brata“. (Porovnaj Matúša 18:15.) Pomôž mu, aby si premyslel, čo povie. w20.01 1:14 – 15

Ako dáme najavo, že si ceníme Jehovovo milosrdenstvo? Tak, že ho prosíme o odpustenie, že prijmeme naprávanie a že sa usilujeme, aby sme neopakovali svoje chyby. Keď urobíme tieto kroky, budeme sa opäť tešiť z vnútorného pokoja. Je veľmi povzbudzujúce vedieť, že „Jehova je blízko tých, ktorých srdce je strápené bolesťou,“ a že „zachraňuje tých, čo sú zdrvení“. (Žalm 34:18) Dá sa očakávať, že s blížiacim sa koncom posledných dní budú príčiny úzkosti pribúdať. Keď ťa trápia úzkostné myšlienky, neváhaj a pros Jehovu o pomoc. Usilovne študuj Bibliu. Pouč sa od Anny, apoštola Pavla a kráľa Dávida. Modli sa, aby ti Jehova pomohol zistiť, čo je zdrojom tvojej úzkosti. (Žalm 139:23) Vlož naňho svoje bremeno, najmä v situácii, ktorú nemôžeš ovplyvniť. Ak to budeš robiť, môžeš zažiť to čo žalmista, ktorý Jehovovi spieval: „Keď ma premáhala úzkosť, utešoval si ma a vlieval mi pokoj.“ ​(Žalm 94:19) w20.02 9:17, 20 – 21

Grécky výraz preložený ako „pochádza od Boha“ doslovne znamená „vdýchnutý Bohom“. Boh použil svojho ducha, aby „vdýchol“, čiže vložil svoje myšlienky do mysle pisateľov Biblie. Pri čítaní Biblie a rozjímaní o tom, čo sme si prečítali, prenikajú Božie myšlienky do našej mysle a srdca. Podnecujú nás, aby sme žili v súlade s Božou vôľou. (Hebr. 4:12) Ak máme mať z pôsobenia svätého ducha čo najväčší úžitok, musíme si na pravidelné čítanie Biblie a premýšľanie o tom, čo sme si v nej prečítali, vyhradiť čas. Potom nás bude Božie Slovo ovplyvňovať vo všetkom, čo hovoríme a čo robíme. Takisto je dôležité chodiť na kresťanské zhromaždenia, pretože tam pôsobí Jehovov duch. (Žalm 22:22; Zjav. 2:29) Na zhromaždeniach sa modlíme o svätého ducha, spievame piesne Kráľovstva založené na Božom Slove a počúvame biblické rady, ktoré si pripravili bratia vymenovaní svätým duchom. Ak však máme mať z pôsobenia svätého ducha čo najväčší úžitok, musíme sa na zhromaždenia pripravovať a podávať komentáre. w19.11 45:13 – 14