December

Ak nedržíme svoj jazyk na uzde, môžeme spôsobiť veľa škody. Napríklad čo urobíš, keď sa stretneš s bratom alebo so sestrou, ktorí žijú v krajine, kde je naša činnosť zakázaná, a ty by si chcel vedieť, ako tam prebiehajú zhromaždenia a zvestovateľská služba? Samozrejme, že to myslíš dobre. Keďže máme našich bratov a sestry radi, zaujímame sa, ako sa im darí. Okrem toho, keď sa za nich modlíme, chceme byť konkrétni. No práve v takejto situácii by sme mali mlčať. Ak by sme na niekoho naliehali, aby nám vyzradil dôverné informácie, bol by to prejav nedostatku lásky – jednak k nemu, ale aj k bratom a sestrám, ktorí mu dôverujú, že nebude hovoriť o ich činnosti. Určite nikto z nás nechce týmto bratom a sestrám pridávať ďalšie starosti. Podobne ani žiaden kresťan žijúci v krajine, kde sú Jehovovi svedkovia zakázaní, by nechcel prezradiť podrobnosti o činnosti tamojších svedkov. w20.03 12:11 – 12

Boh nemal v úmysle, aby ľudia zomierali. Adam a Eva mohli žiť večne, ale museli poslúchať Jehovu. Dal im tento jednoduchý príkaz: „Zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojž. 2:16, 17) Potom sa na scéne objavil Satan. Prostredníctvom hada povedal Eve to, čo čítame v texte na dnešný deň. Je smutné, že Eva uverila tejto lži a jedla zo zakázaného ovocia. Neskôr sa k nej pripojil aj jej manžel. (1. Mojž. 3:6) Následkom toho sa ľudia stali hriešnymi a začali zomierať. (Rim. 5:12) Adam a Eva zomreli, presne tak ako im to povedal Boh. Ale Satan neprestal šíriť klamstvá o smrti a časom vymyslel ďalšie. Jedným z nich je, že telo síce zomiera, ale nejaká časť človeka žije ďalej, možno v duchovnej ríši. Tomuto klamstvu v jeho rôznych podobách verí až dodnes nespočetné množstvo ľudí. (1. Tim. 4:1) w19.04 16:3 – 4

Deti ešte nedokážu analyzovať veci, rozhodovať sa a predvídať nebezpečenstvo. Preto pre páchateľa nie je ťažké oklamať ich a potom zneužiť. Hovorí im nebezpečné klamstvá, napríklad že vinu za zneužívanie nesie samotné dieťa, že o zneužívaní sa nesmie nikto dozvedieť, že keď dieťa o tom niekomu povie, nikto ho nebude počúvať ani to nebude nikoho zaujímať a že sexuálny vzťah medzi dospelým a dieťaťom je normálnym prejavom úprimnej lásky. Dieťa nedokáže rozlíšiť, že sú to klamstvá, a pravdu si uvedomí až po mnohých rokoch. Môže vyrastať s pocitom, že je nečisté a že si nezaslúži, aby ho niekto miloval a súcitil s ním. Preto nás neprekvapuje, že sexuálne zneužitie môže spôsobiť obeti trvalé následky. Takéto zločiny sú dôkazom, že žijeme v posledných dňoch, keď sú ľudia „bez prirodzenej náklonnosti“ a „zlí ľudia a podvodníci postupujú od zlého k horšiemu“. (2. Tim. 3:1–5, 13) w19.05 20:7 – 8

Ako Ježiš vyučoval ľudí? Po prvé, učil ich tým, čo hovoril. Jeho slová mali váhu, pretože učil pravdu o Bohu, hovoril o skutočnom zmysle života a poukazoval na Božie Kráľovstvo ako na jediný prostriedok na riešenie problémov ľudstva. (Luk. 24:19) Po druhé, vyučoval svojím príkladom. Tým, ako žil, ukázal svojim nasledovníkom, ako by mali žiť. (Ján 13:15) Kedy Ježiš vyučoval? Robil to počas svojej služby na zemi. (Mat. 4:23) Svojich nasledovníkov učil aj krátko po svojom vzkriesení. Napríklad zjavil sa skupine viac ako 500 učeníkov a poveril ich, aby robili ďalších učeníkov. (Mat. 28:19, 20; 1. Kor. 15:6) Je Hlavou zboru, a preto dával kresťanom pokyny aj po svojom návrate do neba. Napríklad asi v roku 96 n. l. povzbudil a usmernil pomazaných kresťanov prostredníctvom apoštola Jána. (Kol. 1:18; Zjav. 1:1) w19.05 18:4 – 5

V dnešnej dobe je veľmi ťažké uživiť sa. Veľa našich bratov musí dlhé hodiny pracovať, aby svojej rodine zabezpečili aspoň základné veci na živobytie. Mnohí dochádzajú za prácou, a tak denne trávia niekoľko hodín cestovaním. A ďalší sa živia fyzicky náročnou prácou. Na konci dňa sú títo ťažko pracujúci bratia a sestry už vyčerpaní. To posledné, na čo majú po práci chuť, je niečo si preštudovať. Všetci si uvedomujeme, že si musíme nájsť čas na štúdium – hlboké štúdium Božieho Slova a biblických publikácií. Závisí od toho náš vzťah k Jehovovi a náš večný život. (1. Tim. 4:15, 16) Niektorí vstávajú skoro ráno, aby si niečo preštudovali, kým je v dome ešte ticho a majú čerstvú myseľ. Iní si zas nachádzajú niekoľko minút na konci dňa, aby si niečo v pokoji preštudovali a rozjímali o tom. w19.05 22:1 – 2

Zmeniť svoje zmýšľanie sa nám nepodarí za noc ani automaticky. Možno musíme celé roky vynakladať „vážne úsilie“. (2. Petra 1:5) Musíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa vo svojom vnútri zmenili. Prvým dôležitým krokom je modlitba. Musíme sa modliť podobne ako žalmista: „Stvor vo mne i čisté srdce, ó, Bože, a vlož do mňa nového ducha, stáleho.“ ​(Žalm 51:10) Musíme si priznať, že potrebujeme zmeniť svoje uvažovanie, a prosiť Jehovu o pomoc. Druhým dôležitým krokom je rozjímanie. Keď si denne pozorne čítame Božie Slovo, musíme pri tom rozjímať, čiže do hĺbky uvažovať, aké postoje a túžby potrebujeme zmeniť. (Žalm 119:59; Hebr. 4:12; Jak. 1:25) Musíme rozpoznať akékoľvek svoje sklony, ktoré sú ovplyvnené svetskými názormi. Je nutné priznať si svoje slabosti a potom usilovne pracovať na tom, aby sme sa ich zbavili. w19.06 24:1, 10 – 12

Keď robíš nejaké rozhodnutie, urči si termín, dokedy ho chceš uskutočniť, a potom sa termín snaž dodržať. Nečakaj na najvhodnejší čas, pretože ten nemusí nikdy prísť. (Kaz. 11:4) Nedovoľ, aby ťa menej dôležité veci oberali o čas a energiu, ktoré potrebuješ na dôležitejšie veci. (Fil. 1:10) Ak je to možné, nájdi si čas, keď je najpravdepodobnejšie, že ťa nikto nebude vyrušovať. Rodine a priateľom povedz, že sa vtedy potrebuješ sústrediť. Možno sa rozhodneš, že e-maily alebo sociálne siete si budeš prezerať neskôr, a vypneš si mobil. Uskutočnenie tvojho predsavzatia sa dá prirovnať k cieľu tvojej cesty. Keď sa chceš naozaj dostať do svojho cieľa a zistíš, že cesta je uzavretá, nevzdáš sa, ani keď budeš musieť nájsť inú trasu. Podobne keď sa zameriavaš na to, k akým výsledkom povedie tvoje rozhodnutie, nenecháš sa odradiť ťažkosťami ani zmenenými okolnosťami. (Gal. 6:9) w19.11 48:17 – 18

Čo by ťa malo motivovať ku krstu? Pri svojom štúdiu Biblie si sa o Jehovovi veľa naučil – aké má vlastnosti a ako uvažuje a koná. To, čo si sa o ňom dozvedel, zapôsobilo na tvoje srdce a začal si ho milovať. A to by mala byť hlavná pohnútka, prečo sa chceš dať pokrstiť. Tvoje rozhodnutie dať sa pokrstiť je založené aj na tom, čo si sa dozvedel z Biblie a teraz tomu veríš. Zamysli sa nad tým, čo povedal Ježiš, keď dával príkaz robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20) Podľa týchto slov musia byť noví učeníci pokrstení „v mene Otca a Syna a svätého ducha“. Čo to znamená? Musíš byť presvedčený, že to, čo Biblia učí o Jehovovi, o jeho Synovi, Ježišovi, a o svätom duchu, je pravda. Tieto pravdy majú veľkú silu a môžu hlboko zapôsobiť na tvoje srdce. w20.03 11:8 – 9

Jehova poslal k Lótovi anjelov nielen preto, aby ho varovali, ale aj preto, aby mu pomohli uniknúť pred katastrofou, ktorá čakala Sodomu. (1. Mojž. 19:12–14, 17) Možno aj my musíme varovať nášho brata, keď vidíme, že si svojím správaním môže spôsobiť ťažkosti. Aj keď ihneď neuplatní biblickú radu, ktorú dostáva, mali by sme byť trpezliví. Buďme ako tí dvaja anjeli. Nevzdávajme sa a neodvracajme sa od neho, ale hľadajme spôsob, ako mu pomôcť. (1. Jána 3:18) Možno ho budeme musieť akoby chytiť za ruku a pomôcť mu, aby uplatnil dobré rady, ktoré dostáva. Jehova sa mohol zamerať na Lótove nedostatky, no neurobil to. Neskôr podnietil apoštola Petra, aby o Lótovi napísal, že to bol spravodlivý muž. (Žalm 130:3) Môžeme sa na bratov a sestry pozerať podobne, ako sa Jehova pozeral na Lóta? Keď sa budeme zameriavať na ich pekné vlastnosti, budeme k nim trpezlivejší. Potom možno ochotnejšie prijmú našu pomoc. w19.06 26:6 – 7

Keď vláda v tvojej krajine zakáže našu činnosť, možno si kladieš otázku, či by si sa mal presťahovať niekam, kde je náboženská sloboda. Je to osobné rozhodnutie, ktoré za teba nemôže urobiť nikto iný. Niektorí pri rozhodovaní možno vezmú do úvahy, čo urobili počas prenasledovania kresťania v prvom storočí. Učeníci z Jeruzalema sa rozpŕchli do rôznych častí Judey a Samárie a dokonca až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie. (Mat. 10:23; Sk. 8:1; 11:19) Ale po ďalšej vlne prenasledovania sa apoštol Pavol rozhodol zostať v oblasti, kde ľudia bránili kresťanskej činnosti. (Sk. 14:19–23) Čo sa učíme z týchto správ? Každý, kto je hlavou rodiny, sa musí sám rozhodnúť, či sa s rodinou odsťahuje alebo nie. Ešte predtým by sa mal modliť a dôkladne zvážiť okolnosti svojej rodiny, ako aj pozitívne i negatívne účinky, ktoré by mohlo presťahovanie pre ňu znamenať. Preto by sme druhých nemali za ich rozhodnutie súdiť. w19.07 28:8 – 9

Ježiš nám povedal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ ​(Mat. 28:19) Okrem toho, že záujemcu učíme, čo Ježiš očakáva od svojich učeníkov, musíme ho učiť aj to, ako uplatňovať jeho učenie, a tak sa stať pravým kresťanom. Musíme mu trpezlivo pomáhať, keď je preňho náročné žiť v súlade s biblickými zásadami. Niektorí dokážu zmeniť svoje postoje a zvyky za niekoľko mesiacov. Iným to trvá dlhšie. Jeden misionár v Peru sa presvedčil, že trpezlivosť prináša dobré výsledky. Rozpráva: „Mal som záujemcu, ktorý sa volá Raúl. Preštudoval som s ním dve knihy, ale stále mal veľké problémy. Mal problémové manželstvo a vulgárne rozprával. Preto sa jeho deti správali k nemu neúctivo. Chodil však na zhromaždenia, a tak som ho stále navštevoval a pomáhal jemu i jeho rodine. Po viac ako troch rokoch od nášho prvého stretnutia sa mohol dať pokrstiť.“ w19.07 29:3, 15 – 17

Zamysli sa nad tým, v akej situácii bol Pavol, keď písal list Filipanom. Bol v domácom väzení v Ríme, takže jeho možnosti na vydávanie svedectva boli veľmi obmedzené. Napriek tomu horlivo svedčil o pravde všetkým, ktorí ho prišli navštíviť, a písal listy zborom. Vedel, že sa musí podobne ako Kristus namáhať do konca života. Preto prirovnal život kresťana k pretekom. (1. Kor. 9:24–27) Bežci na pretekoch musia stále myslieť na to, že chcú dobehnúť do cieľa, a nesmú sa dať ničím rozptýliť. Napríklad na pretekoch v meste musia bežať po trase vedúcej cez obchodné štvrte a iné miesta, ktoré by ich mohli rozptýliť. Vieš si predstaviť, že by sa nejaký bežec zastavil, aby si prezeral tovar vo výkladoch? Ak chce vyhrať, určite by to neurobil. Aj my sa musíme v našich pretekoch o život vyhýbať rozptyľujúcim činiteľom. Keď sme zameraní na cieľ a namáhame sa tak ako Pavol, potom získame odmenu. w19.08 31:4, 7

Keď sme sa rozhodli slúžiť Bohu a urobili sme v živote zmeny, našim príbuzným sa to možno nepáčilo. Niektorí sa možno spočiatku hnevali, že s nimi už neoslavujeme náboženské sviatky ani sa nezapájame do politických aktivít. (Mat. 10:35, 36) No nemali by sme si myslieť, že sa nikdy nezmenia. Ak by sme im prestali hovoriť o Biblii, dali by sme najavo, že podľa nás si nezaslúžia získať večný život, a v podstate by sme ich odsúdili. No právomoc súdiť dal Jehova Ježišovi, a nie nám. (Ján 5:22) Ak budeme trpezliví, naši príbuzní možno nakoniec zareagujú na biblickú pravdu. Keď znášame ťažkosti pre svoju vieru, musíme byť pevní, ale zároveň taktní. (1. Kor. 4:12b) Možno to potrvá istý čas, kým naši príbuzní pochopia, aké dôležité je pre nás uctievať Jehovu. w19.08 33:10, 13 – 14

„Pri spomienke na ťažkosti, ktoré som prežil, si uvedomujem, že by som ich nemohol zvládnuť vlastnými silami.“ Povedal si niekedy aj ty niečo podobné? Možno si sa tak vyjadril po prekonaní vážnej choroby alebo keď ti zomrel niekto blízky. Spätne to hodnotíš tak, že si zvládol každý deň len s pomocou Jehovovho svätého ducha, ktorý ti dával silu „nad to, čo je prirodzené“. (2. Kor. 4:7–9) Vďaka svätému duchu dokážeme odolávať aj vplyvu tohto zlého sveta. (1. Jána 5:19) Okrem toho potrebujeme pomoc, aby sme zápasili „so zlými duchovnými silami“. (Ef. 6:12) Jehovov svätý duch nám dáva silu, aby sme dokázali plniť svoje povinnosti napriek ťažkostiam. Aj apoštol Pavol zažíval ťažkosti, ale vďaka tomu, že sa spoliehal na „Kristovu moc“, mohol pokračovať v službe Jehovovi. (2. Kor. 12:9) w19.11 45:1 – 3

Biblia je jediný spoľahlivý záznam o tom, čo pre teba Ježiš urobil a stále robí. Rozvíjaj si k Ježišovi lásku. Keď to budeš robiť, vypestuješ si aj lásku k Jehovovi. Prečo to môžeme povedať? Lebo Ježiš prejavuje rovnaké vlastnosti ako jeho Otec. Čím lepšie spoznáš Ježiša, tým lepšie budeš chápať, ako Jehova zmýšľa a koná, a posilníš si k nemu vzťah. Premýšľaj napríklad o tom, aký súcitný bol Ježiš k chudobným, chorým a bezbranným ľuďom, ktorými druhí pohŕdali. Premýšľaj tiež o praktických radách, ktoré ti dáva, a ako sa ti zlepšil život, keď si ich uplatnil. (Mat. 5:1–11; 7:24–27) Čím viac budeš premýšľať o tom, akú obeť Ježiš priniesol, aby nám mohli byť odpustené hriechy, tým viac ho budeš milovať. (Mat. 20:28) Keď si uvedomíš, že Ježiš bol ochotný za teba zomrieť, pravdepodobne ťa to podnieti robiť pokánie a prosiť Jehovu o odpustenie. (Sk. 3:19, 20; 1. Jána 1:9) A keď budeš milovať Ježiša a Jehovu, budeš sa chcieť priateliť s ľuďmi, ktorí ich milujú tiež. w20.03 10:10 – 12

Niektorý brat by si mohol myslieť, že len on dokáže dobre vykonávať určitú úlohu. Alebo sestra by mohla uvažovať: „Môj manžel je oveľa schopnejší než brat, ktorý dostal tú úlohu.“ No ak sme pokorní, nebudeme prejavovať takýto pyšný postoj. Zamyslime sa nad Mojžišom. Jehova ho poveril, aby viedol izraelský národ. Túto úlohu si veľmi cenil. Neskôr Boh umožnil ďalším, aby slúžili spolu s ním. Ako na to Mojžiš zareagoval? Vôbec na nich nežiarlil. (4. Mojž. 11:24–29) Aj pri inej príležitosti prejavil pokorný postoj, keď súhlasil, aby okrem neho súdili ľud aj ďalší muži. (2. Mojž. 18:13–24) Viedlo to k tomu, že Izraeliti už nemuseli čakať tak dlho ako predtým, kým sudcovia prerokovali ich právne spory. Z toho vidíme, že Mojžišovi viac záležalo na tom, aby sa národu dobre darilo, než na jeho postavení vodcu. Dal nám vynikajúci príklad! Nezabudnime, že na to, aby nás mohol Jehova používať, je dôležitejšie prejavovať pokoru než mať výnimočné schopnosti. w19.09 35:13 – 14

Nevieme, čím národy odôvodnia svoj útok na Veľký Babylon. Možno budú tvrdiť, že náboženstvo je prekážkou mieru a mieša sa do politiky. Alebo budú hovoriť, že náboženské organizácie si nahromadili príliš veľa bohatstva a majetku. (Zjav. 18:3, 7) Pri tomto útoku podľa všetkého nezahynú všetci členovia falošných náboženstiev. Pravdepodobnejšie je, že národy zrušia náboženské organizácie. Potom si bývalí členovia týchto organizácií uvedomia, že náboženskí predstavitelia ich sklamali, a pravdepodobne budú tvrdiť, že nemajú s náboženstvom nič spoločné. Veľký Babylon bude zničený v relatívne krátkom čase. (Zjav. 18:10, 21) Jehova sľubuje, že „skráti dni“ veľkého súženia, aby prežili „vyvolení“ a aby pretrvalo pravé uctievanie. (Mar. 13:19, 20) w19.10 41:4 – 5

Matky, možno vás vychovávali rodičia, ktorí ľahko stratili sebaovládanie a správali sa k deťom drsne, a preto ste vyrastali v presvedčení, že takéto zaobchádzanie s deťmi je normálne. No možno aj potom, keď ste spoznali zásady, ktoré nás vyučuje Jehova, je pre vás náročné zostať pokojné a trpezlivé, najmä keď ste unavené a deti vás neposlúchajú. (Ef. 4:31) V takých chvíľach je viac než inokedy potrebné, aby ste prosili Jehovu o pomoc. (Žalm 37:5) Pre niektoré matky je možno ťažké prejaviť deťom lásku, lebo vyrastali v rodine, kde nebolo zvykom prejavovať deťom vrúcnu lásku. Ak ste to zažili aj vy, nemusíte robiť tú istú chybu ako vaši rodičia. Matka, ktorá sa podriaďuje Jehovovi, sa možno musí učiť prejavovať svojim deťom lásku. Môže byť pre ňu ťažké urobiť zmenu. Ale je to možné. Ak sa jej to podarí, celá rodina i ona sama bude mať z toho úžitok. w19.09 37:19 – 20

Ak by sme uctievali Jehovu a zároveň venovali nadmerné množstvo času a úsilia tomu, aby sme zbohatli, v podstate by sme sa snažili slúžiť dvom pánom. V takom prípade by sme neslúžili bezvýhradne Jehovovi. Koncom prvého storočia n. l. sa niektorí kresťania v Laodicei chválili: „Som bohatý a nadobudol som bohatstvo a nič nepotrebujem.“ Ale v Jehovových a v Ježišových očiach boli „biedni a poľutovaniahodní a chudobní a slepí a nahí“. Ježiš ich pokarhal, no nie preto, že boli bohatí, ale preto, že milovali peniaze, čím si oslabili vzťah k Jehovovi. (Zjav. 3:14–17) Ak zistíme, že v našom srdci rastie láska k peniazom, musíme rýchlo napraviť svoje zmýšľanie. (1. Tim. 6:7, 8) Ak to neurobíme, nebudeme už Jehovovi slúžiť bezvýhradne a on nebude prijímať naše uctievanie. Nezabudnime, že od nás „vyžaduje výlučnú oddanosť“. (5. Mojž. 4:24) w19.10 43:5 – 6

Grécky výraz preložený slovom „unášaný“ sa dá preložiť aj ako „byť poháňaný“. Príbuzná forma tohto gréckeho slova je v knihe Skutky, kde pisateľ Lukáš opisuje loď unášanú vetrom. (Sk. 27:15) Teda keď apoštol Peter uviedol, že pisatelia Biblie boli „unášaní“, podľa istého biblického učenca použil „zaujímavú námornícku metaforu“. Peter v podstate povedal, že tak ako vietor poháňa loď, aby sa dostala do cieľa, aj biblických prorokov a pisateľov viedol svätý duch, aby dokázali splniť svoju úlohu. Ten istý učenec napísal: „Proroci akoby napli svoje plachty.“ A Jehova vykonal svoj diel práce. Poskytol „vietor“, čiže svätého ducha. Pisatelia Biblie urobili, čo mali. Nechali sa viesť týmto duchom. Loď, ktorá sa ocitla na rozbúrenom mori, sa môže vďaka priaznivému vetru doplaviť do prístavu. Podobne môžeme vďaka svätému duchu prekonať rôzne ťažkosti a dostať sa do Božieho nového sveta. w19.11 45:7 – 9

Každý z nás niekedy zažíva ťažkosti, ktoré ho skľučujú. Bolo by nezodpovedné tváriť sa, že neexistujú. Ale nemali by sme myslieť len na ne. Keby sme sa nimi stále zaoberali, mohli by sme stratiť zo zreteľa nádhernú nádej, ktorú nám dáva Jehova. (Zjav. 21:3, 4) Keď človek prepadne beznádeji, oberie ho to o silu a mohol by prestať slúžiť Jehovovi. Istá sestra v Spojených štátoch sa stará o svojho vážne chorého manžela. Všimni si, čo jej pomáha udržať si silnú vieru. Napísala: „Niekedy to máme náročné a sme utrápení, ale máme pevnú nádej. Som Jehovovi veľmi vďačná za všetko, čo nám dáva, aby nás povzbudil a posilnil našu vieru. Jeho rady a povzbudenie veľmi potrebujeme. Vďaka tomu mu dokážeme verne slúžiť a vytrvalo znášať ťažkosti.“ Z týchto slov vidíme, že skľúčenosť môžeme prekonať! Ako? Keď budeme pamätať na to, že všetky naše ťažkosti sú následkom Satanovej vzbury, budeme vždy hľadať útechu u Jehovu a budeme si ceniť duchovný pokrm, ktorý nám poskytuje. w19.11 46:9 – 10

Touto biblickou zásadou by sa mali riadiť najmä zboroví starší. Uvedomujú si, že nesmú „prezrádzať tajomstvá“ o bratoch a sestrách v zbore. Ak by to robili, stratili by ich dôveru a svoju dobrú povesť. Tí, ktorým boli zverené zodpovedné úlohy v zbore, by nemali byť „dvojtvárni“, čiže falošní. (1. Tim. 3:8; pozn. pod čiarou) To znamená, že by nemali byť nečestní ani by nemali mať sklon klebetiť. Keď starší miluje svoju manželku, nebude ju zaťažovať informáciami, ktoré by nemala vedieť. Manželka pomáha svojmu manželovi udržať si dobrú povesť, keď sa ho nevypytuje na veci, o ktorých by nemal hovoriť. Tak svojho manžela podporuje a zároveň prejavuje úctu tým, ktorí sa mu s niečím zdôverili. A čo je najdôležitejšie, robí radosť Jehovovi, pretože prispieva k dobrým vzťahom a jednote v zbore. (Rim. 14:19) w20.03 12:13 – 14

V roku 1512 pred n. l., keď Izraeliti postavili svätostánok na úpätí vrchu Sinaj, Mojžiš pred zhromaždeným národom uviedol Árona a jeho synov do kňazského úradu. (2. Mojž. 40:17; 3. Mojž. 9:1–5) Ako Jehova ukázal, že toto nové usporiadanie schvaľuje? Keď Mojžiš s Áronom požehnali ľud, Jehova zoslal oheň, ktorý spálil obeť na oltári. (3. Mojž. 9:23, 24) Prečo to urobil? Dal tým najavo, že plne podporuje áronské kňazstvo. To pomohlo Izraelitom pochopiť, že aj oni musia toto usporiadanie podporovať. Ako sa to týka nás? Kňazstvo v Izraeli predobrazovalo niečo oveľa významnejšie – Ježiša Krista a jeho 144 000 spoluvládcov, ktorí s ním budú slúžiť v nebi. (Hebr. 4:14; 8:3–5; 10:1) S istotou môžeme povedať, že Jehova podporuje svoju organizáciu a bohato ju žehná. w19.11 47:13 – 14, 16

Apoštol Pavol býval počas svojho pobytu v Korinte u Akvilu a Priscilly a spoločne „pracovali, lebo boli čo do remesla výrobcami stanov“. Keď napísal, že pracoval „vo dne v noci“, nemyslel tým, že nemal žiadne voľno. Niektoré dni nepracoval, napríklad v sabat. Vďaka tomu mal príležitosť vydávať svedectvo Židom, ktorí v ten deň tiež nepracovali. (Sk. 13:14–16, 42–44; 16:13; 18:1–4) Hoci si musel zarábať na živobytie, dbal aj na to, aby sa pravidelne „venoval svätému dielu Božieho dobrého posolstva“. (Rim. 15:16; 2. Kor. 11:23) A povzbudzoval k tomu aj druhých. Napríklad Akvila a Priscilla boli jeho „spolupracovníkmi v Kristu Ježišovi“. (Rim. 12:11; 16:3) Kresťanov v Korinte nabádal, aby mali „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58; 2. Kor. 9:8) Jehova dokonca viedol Pavla svojím duchom, aby napísal: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“ ​(2. Tes. 3:10) w19.12 49:12 – 13

Jehova vytvoril prvý ľudský pár s túžbou mať deti. Kto by však mal rozhodovať o tom, či by manželia mali mať deti a kedy? V niektorých kultúrach sa očakáva, že manželia budú mať deti čo najskôr po svadbe. Príbuzní na nich môžu dokonca robiť nátlak, aby sa týmto zvykom riadili. Jethro, ktorý žije v Ázii, hovorí: „Niektorí rodičia v zbore tlačia na bezdetné páry, aby mali deti.“ Jeffrey, ďalší brat, ktorý žije v Ázii, sa vyjadril: „Niektorí bezdetným párom hovoria, že sa o nich nebude mať kto starať, keď zostarnú.“ No každý manželský pár sa musí sám rozhodnúť, či mať deti alebo nie. Je to ich zodpovednosť. (Gal. 6:5) I keď si priatelia a príbuzní prajú, aby boli novomanželia šťastní, mali by myslieť na to, že toto rozhodnutie musia ponechať na nich. (1. Tes. 4:11) w19.12 52:1 – 3

Nedokážeš si predstaviť, že by si mohol nazývať Boha svojím Otcom? Pre niektorých je to ťažké, lebo sa v porovnaní s ním cítia malí a bezvýznamní. Pochybujú, že by sa Všemohúci Boh mohol o nich zaujímať. No náš milujúci Otec nechce, aby sme sa na to tak pozerali. Dal nám život a praje si, aby sme si k nemu vytvorili blízky vzťah. Keď apoštol Pavol hovoril o týchto myšlienkach svojim poslucháčom v Aténach, povedal, že Jehova „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Sk. 17:24–29) Boh si praje, aby sme za ním prichádzali bez zábran, rovnako ako prichádza dieťa za svojím milujúcim a starostlivým rodičom. Pre iných je ťažké považovať Jehovu za svojho Otca preto, lebo vlastný otec im prejavoval málo lásky. Zažila to aj jedna sestra. Hovorí: „Otec bol veľmi drsný človek. Keď som začala študovať Bibliu, bolo pre mňa ťažké vytvoriť si vzťah k nejakému Otcovi v nebi.“ Bojuješ s podobnými pocitmi? Ak áno, nevzdávaj sa. Aj pre teba sa môže Jehova stať tým najlepším Otcom. w20.02 6:4 – 5

Ježiš povedal, že Jehova si veľmi cení našu službu, aj keď už máme vyšší vek a zdá sa nám, že toho preňho môžeme urobiť len veľmi málo. (Žalm 92:12–15; Luk. 21:2–4) Preto sa zameriavaj na to, čo môžeš robiť, a netráp sa tým, čo nemôžeš robiť. Napríklad môžeš druhým hovoriť o Jehovovi, modliť sa za bratov a sestry a pomáhať im, aby mu naďalej verne slúžili. Jehova ťa považuje za svojho spolupracovníka preto, že ho zo srdca poslúchaš, a nie preto, čo dokážeš robiť. (1. Kor. 3:5–9) Sme veľmi vďační, že uctievame Boha, ktorý miluje svojich služobníkov a cení si ich. Vytvoril nás, aby sme konali jeho vôľu, a keď mu verne slúžime, dáva to nášmu životu zmysel. (Zjav. 4:11) Ľudia vo svete nás možno považujú za bezcenných, ale Jehova sa za nás nehanbí. (Hebr. 11:16, 38) Keď ťa skľučuje vážna choroba, finančné ťažkosti alebo vyšší vek, nikdy nezabudni, že nič ťa nemôže oddeliť od lásky nášho nebeského Otca. (Rim. 8:38, 39) w20.01 3:16, 18 – 19

Proti závisti môžeme bojovať, keď si budeme rozvíjať pokoru a spokojnosť. Keď si vypestujeme tieto dobré vlastnosti, už nebudeme druhým závidieť. Pokorný človek si o sebe nemyslí príliš veľa a nedomnieva sa, že si zaslúži viac než druhí. (Gal. 6:3, 4) Spokojný človek sa nezameriava na to, čo nemá, a neporovnáva sa s druhými. (1. Tim. 6:7, 8) Pokorný a spokojný človek sa teší, keď niekto niečo dostane alebo sa mu v niečom darí. Ak chceme bojovať proti sklonu k závisti a rozvíjať si pokoru a spokojnosť, musíme sa spoliehať na pomoc Božieho svätého ducha. (Gal. 5:16; Fil. 2:3, 4) Jehovov svätý duch nám pomôže preskúmať naše najvnútornejšie myšlienky a pohnútky. S Božou pomocou dokážeme odstrániť nesprávne myšlienky a pocity a nahradiť ich pozitívnymi. (Žalm 26:2) w20.02 8:8 – 9

Zasvätenie je sľub a Jehova očakáva, že ho budeš dodržiavať. Preto zostaň v úzkom spojení so zborom. Bratia a sestry v zbore sú teraz tvojou duchovnou rodinou. Pravidelne navštevuj zhromaždenia a tak si k nim posilňuj vzťah. Denne si čítaj Božie Slovo a uvažuj o tom, čo si si prečítal. (Žalm 1:1, 2) Tak myšlienky z Božieho Slova zapôsobia na tvoje srdce. A nezabúdaj sa modliť. (Mat. 26:41) Vďaka vrúcnym modlitbám si posilníš svoj vzťah k Jehovovi. „Dávaj na prvé miesto Kráľovstvo.“ ​(Mat. 6:33) Môžeš to robiť tak, že vyhradíš zvestovateľskej službe dôležité miesto v živote. Keď sa budeš pravidelne podieľať na službe, udržíš si pevnú vieru. Akékoľvek trápenie, ktoré možno zažívaš v tomto starom svete, „trvá len chvíľu a je ľahké“. (2. Kor. 4:17) Ale zasvätenie a krst ti umožňuje viesť zmysluplný život už dnes a v budúcnosti získať „skutočný život“. Stojí to za to? Určite áno! (1. Tim. 6:19) w20.03 11:19 – 21

Ak tvoj záujemca nerobí pokrok, raz si budeš musieť položiť otázku: Nemal by som štúdium ukončiť? Skôr ako sa rozhodneš, mal by si sa zamyslieť: Robí záujemca pokrok primerane svojim schopnostiam? Začína dodržiavať to, čo sa učí? (Mat. 28:20) Žiaľ, niektorí záujemcovia sú ako Izraeliti v Ezechielových dňoch. Jehova o nich Ezechielovi povedal: „Si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske, čo má krásny hlas a pekne hrá na lýre. Budú ťa počúvať, ale nebudú podľa toho konať.“ ​(Ezech. 33:32) Možno je pre teba ťažké povedať záujemcovi, že už s ním nebudeš študovať. Pamätaj však na to, že „už nezostáva veľa času“. Preto je lepšie nestrácať čas neproduktívnym štúdiom, ale radšej ho využívať na hľadanie tých, ktorí dávajú najavo, že majú „správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu“. (Sk. 13:48) w20.01 1:17, 20

Cirkvi takzvaného kresťanstva vo všeobecnosti nevyučujú biblickú náuku, že ľudia, ktorí poslúchajú Boha, budú jedného dňa žiť večne na zemi. (2. Kor. 4:3, 4) Učia, že všetci dobrí ľudia idú po smrti do neba. Malá skupina Bádateľov Biblie, ktorá koncom 19. storočia vydávala časopis Strážna veža, učila niečo iné. Chápali, že Boh obnoví na zemi raj a že milióny poslušných ľudí budú žiť tu na zemi, nie v nebi. Trvalo to však nejaký čas, kým jasne pochopili, kto budú títo poslušní ľudia. Bádatelia Biblie pochopili zo štúdia Božieho Slova aj to, že niektorí ľudia budú „kúpení zo zeme“, aby vládli s Ježišom v nebi. (Zjav. 14:3) Túto skupinu bude tvoriť 144 000 horlivých a oddaných kresťanov, ktorí počas svojho života na zemi verne slúžili Bohu. w19.09 39:4 – 5