Január

Timotej si vybudoval vieru na faktoch, ktoré mu pomohli vypestovať si blízky vzťah k Jehovovi. Aj ty musíš študovať Bibliu a logicky uvažovať o tom, čo si sa z nej dozvedel o Jehovovi. Medzi dôležité náuky, o ktorých sa potrebuješ presvedčiť, patria tri základné pravdy. Po prvé, mal by si sa presvedčiť, že Jehova stvoril všetky veci. (2. Mojž. 3:14, 15; Hebr. 3:4; Zjav. 4:11) Po druhé, musíš sa uistiť, že Bibliu dal napísať Boh a je jeho darom pre ľudstvo. (2. Tim. 3:16, 17) A po tretie, musíš sa presvedčiť, že Jehova má na zemi svoj ľud, organizovanú skupinu, ktorá ho uctieva a uznáva Krista ako svoju Hlavu, a že touto skupinou sú Jehovovi svedkovia. (Iz. 43:10–12; Ján 14:6; Sk. 15:14) Na to, aby si sa o tom presvedčil, sa nepotrebuješ stať chodiacou encyklopédiou biblického poznania. Jednoducho využi svoje rozumové schopnosti, aby si sa uistil, že to, čomu veríš, je pravda. (Rim. 12:1, pozn. pod čiarou) w20.07 28:8 – 9

Toto proroctvo opisuje roj kobyliek, ktoré majú tváre podobné ľudským a na hlavách majú „akoby koruny zo zlata“. (Zjav. 9:7) Trápia „iba ľudí [Božích nepriateľov], ktorí nemajú na čele Božiu pečať“. (Zjav. 9:4) Robia to päť mesiacov, čo je priemerná dĺžka života kobylky. Tento opis sa hodí na Jehovových pomazaných služobníkov. Odvážne oznamujú Božie rozsudky nad týmto zlým svetom, čo veľmi znepokojuje všetkých, ktorí tento svet podporujú. Znamená to, že kobylky opísané v Joelovi 2:7–9 nie sú totožné s kobylkami, o ktorých hovorí kniha Zjavenie? Áno. Nie je neobvyklé, že v Biblii má nejaký symbol niekoľko významov. Napríklad v Zjavení 5:5 je Ježiš nazvaný „lev z kmeňa Júda“. No v 1. Petra 5:8 je označenie „revúci lev“ použité na Diabla. w20.04 14:8, 10

Hagar bola Sárajina slúžka a jej pani ju dala za manželku Abramovi. No keď Hagar otehotnela, zachovala sa nerozumne. Svojou paňou, ktorá nemohla mať deti, začala pohŕdať. Situácia sa natoľko vyostrila, že od svojej panej utiekla. (1. Mojž. 16:4–6) Z pohľadu nedokonalého človeka sa môže zdať, že Hagar bola zlomyseľná žena, ktorá dostala, čo si zaslúžila. Ale Jehova sa na ňu pozeral inak. Poslal za ňou anjela, aby jej pomohol zmeniť postoj a povedal jej, aké požehnanie ju čaká. Hagar si uvedomila, že Jehova si ju všíma a dobre pozná jej situáciu. Tak to na ňu zapôsobilo, že ho nazvala „Boh, ktorý vidí všetko“, teda aj ju. (1. Mojž. 16:7–13) Ako sa Jehova pozeral na Hagar? Vedel, z akého prostredia pochádza a čo všetko zažila. A hoci neospravedlňoval Hagarino neúctivé správanie, môžeme si byť istí, že jej situáciu a pocity vzal do úvahy. w20.04 16:8 – 9

Apoštol Pavol napísal, že všetci praví kresťania nastúpili na určité preteky. (Hebr. 12:1) A každý z nás, či je mladý, alebo vekovo starší, plný energie alebo unavený, v nich musí vytrvať do konca, aby mohol získať sľúbenú odmenu od Jehovu. (Mat. 24:13) Keď Pavol písal o pretekoch, vedel, o čom hovorí, lebo sám úspešne dobehol do cieľa. (2. Tim. 4:7, 8) Ale o akých pretekoch hovoril? Pavol niekedy používal črty atletických hier v starovekom Grécku, aby pomocou nich vyvodil dôležité poučenie. (1. Kor. 9:25–27; 2. Tim. 2:5) Pri viacerých príležitostiach hovoril o bežeckých pretekoch a znázornil nimi život kresťana. (1. Kor. 9:24; Gal. 2:2; Fil. 2:16) Kresťan nastupuje tento „beh“, keď sa zasvätí Jehovovi a dá sa pokrstiť. (1. Petra 3:21) A do cieľa dobieha vtedy, keď ho Jehova odmení večným životom. (Mat. 25:31–34, 46; 2. Tim. 4:8) w20.04 18:1 – 3

„Pán je verný, on vás posilní a ochráni pred tým zlým.“ (2. Tes. 3:3) Ako nás Jehova chráni? Jehova nám dal duchovnú výzbroj, ktorá nás môže ochrániť pred Satanovými útokmi. (Ef. 6:13–17) Táto výzbroj je silná a účinná. Ale ochráni nás iba vtedy, keď budeme mať na sebe všetky jej časti a nezložíme ju. Napríklad opasok pravdy predstavuje pravdu, ktorá sa nachádza v Božom Slove, Biblii. Prečo ho musíme nosiť? Lebo nechceme, aby nás oklamal Satan, „otec klamstva“. (Ján 8:44) S klamaním má tisícročné skúsenosti a zvádza „celý svet“. (Zjav. 12:9) Ale biblická pravda nás chráni, aby sme neboli oklamaní. Ako môžeme nosiť opasok pravdy? Tak, že spoznávame pravdu o Jehovovi, uctievame ho „duchom a pravdou“ a snažíme sa správať vo všetkom poctivo. (Ján 4:24; Ef. 4:25; Hebr. 13:18) w21.03 13:3 – 5

Táto krajina bola mimoriadne krásna najmä preto, lebo ľudia v nej uctievali pravého Boha, Jehovu. Od Letníc roku 33 n. l. už touto „krajinou“ nie je nijaké konkrétne miesto na zemi. To je logické, lebo Jehovov ľud dnes žije na celej zemi. Teda „krajinou Okrasy“ je sféra pôsobnosti Jehovovho ľudu, čiže všetko, čím uctievame Jehovu, vrátane zvestovateľskej služby a zhromaždení. V priebehu posledných dní kráľ severu niekoľkokrát vstúpil do „krajiny Okrasy“. Napríklad istý čas zastávalo úlohu kráľa severu nacistické Nemecko. Najmä počas druhej svetovej vojny vstúpil tento kráľ do „krajiny Okrasy“ tak, že prenasledoval a zabíjal Božích služobníkov. Po vojne prevzal úlohu kráľa severu Sovietsky zväz. Aj ten vstúpil do „krajiny Okrasy“, keď prenasledoval Božích služobníkov a posielal ich do vyhnanstva. w20.05 20:7 – 8

Zamyslime sa nad niektorými mužmi z predkresťanských čias, ktorí sa stali Božími priateľmi. Jedným z nich je Abrahám. Tento muž mal výnimočnú vieru. Ešte aj vyše 1 000 rokov po jeho smrti ho Jehova nazýval svojím priateľom. (Iz. 41:8) Z toho vidno, že aj keď jeho služobníci zomrú, stále ich považuje za svojich priateľov. Jehova na Abraháma nezabudol a je pre neho stále živý. (Luk. 20:37, 38) Ďalším Božím priateľom je Jób. Jehova vyhlásil pred zhromaždenými anjelmi, že Jóbovi úplne dôveruje. Nazval ho „zásadovým a čestným človekom, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému“. (Jób 1:6–8) A čo si Jehova myslel o Danielovi, ktorý mu asi 80 rokov verne slúžil v pohanskej krajine? Prostredníctvom anjelov tohto zostarnutého muža trikrát ubezpečil, že je mu „veľmi drahý“. (Dan. 9:23; 10:11, 19) Môžeme si byť istí, že Jehova sa veľmi teší na deň, keď svojich priateľov vzkriesi. (Jób 14:15) w20.05 22:3 – 4

Záujemca môže dobre poznať Božie zákony a môže si ich aj ceniť. Ale bude poslúchať Jehovu preto, lebo ho miluje? Spomeň si, že Eva poznala Boží zákon, ale nemilovala Boha, ktorý ho dal. To isté platilo aj o Adamovi. (1. Mojž. 3:1–6) Preto musíme robiť viac, než len učiť druhých Božie spravodlivé požiadavky a normy. Jehovove zákony sú vždy na naše dobro. (Žalm 119:97, 111, 112) Ale ak záujemca nevidí, že Jehova nám dal tieto zákony z lásky, bude ich považovať za príťaž. Preto sa ho môžeme opýtať: „Čo si myslíš, prečo Boh chce, aby sme niektoré veci robili a iné nerobili? Čo sa z toho o ňom učíme?“ Ak záujemcov učíme premýšľať o Jehovovi a rozvíjať si lásku k jeho slávnemu menu, pravdepodobne zapôsobíme na ich srdce. Potom si zamilujú nielen biblické zákony, ale aj toho, ktorý ich dal. Upevnia si vieru a vytrvajú aj v náročných skúškach. (1. Kor. 3:12–15) w20.06 24:10 – 11

Kým sa človek duchovne uzdraví, vyžaduje si to čas, preto musíme byť trpezliví. Mnohí bratia a sestry, ktorí boli kedysi nečinní, povedali, že kým opäť začali slúžiť Jehovovi, starší a iní spolukresťania ich museli veľakrát navštíviť. Nancy z juhovýchodnej Ázie napísala: „Veľmi mi pomohla priateľka zo zboru. Mala ma rada ako svoju staršiu sestru. Rozprávala sa so mnou o krásnych chvíľach, ktoré sme spolu zažili. Trpezlivo ma počúvala, keď som sa jej zverovala so svojimi pocitmi, a nebála sa mi dať radu, keď som to potrebovala. Bola pripravená kedykoľvek mi pomôcť. Prejavila sa ako pravá priateľka.“ Súcit je ako hojivý balzam, ktorý dokáže utíšiť citovú bolesť. Niektorí nečinní bratia a sestry sú zatrpknutí, lebo pred rokmi ich niekto zo zboru urazil. Zranené city im bránia vrátiť sa k Jehovovi. Niektorí majú pocit, že im bolo ukrivdené. Možno potrebujú niekoho, kto si ich vypočuje a prejaví im pochopenie. w20.06 26:10 – 11

Zakaždým, keď odoláš pokušeniu, posilníš si odhodlanie robiť to, čo je správne. Nezabudni ani na to, že pokrútený pohľad na sex pochádza od Satana. Preto keď odmietaš názory tohto sveta, víťazíš „nad tým zlým“. Naším Bohom je Jehova, a preto uznávame, že má právo povedať, čo je hriešne konanie. A robíme všetko pre to, aby sme sa nedopustili hriechu. Ale keď sa nám to stane, vyznáme svoj hriech Jehovovi. (1. Jána 1:9) A keď sa dopustíme vážneho hriechu, vyhľadáme pomoc starších, ktorých Jehova poveril, aby sa o nás duchovne starali. (Jak. 5:14–16) No nemali by sme sa neustále umárať výčitkami svedomia. Prečo? Lebo náš láskavý Otec Jehova zabezpečil výkupnú obeť svojho Syna, vďaka ktorej nám môže odpustiť hriechy. Keď Jehova hovorí, že kajúcnym hriešnikom odpustí, tak o tom nemusíme pochybovať. Urobil všetko potrebné, aby sme mu mohli slúžiť s čistým svedomím. (1. Jána 2:1, 2, 12; 3:19, 20) w20.07 30:9 – 10

Dlhé veky bol Jehova sám. Bol šťastný, necítil sa osamelý. Chcel však, aby sa zo života tešili aj druhí. Preto z lásky začal tvoriť. (1. Jána 4:19) Ako prvého stvoril svojho Syna, ktorý sa stal jeho spolupracovníkom. „Prostredníctvom neho bolo stvorené všetko ostatné“ vrátane miliónov inteligentných duchovných bytostí. (Kol. 1:16) Ježiš sa zo spolupráce so svojím Otcom veľmi radoval. (Prísl. 8:30) Radosť mali aj ďalší Boží synovia, anjeli. Boli akoby divákmi v predných radoch a sledovali, ako Jehova a Ježiš, „zručný remeselník“, tvoria nebo a zem. Ako na to reagovali? Keď bola stvorená zem, „volali na chválu“. (Jób 38:7) Určite boli rovnako nadšení aj pri ďalších Jehovových stvoriteľských dielach, najmä keď videli, ako Jehova stvoril svoje majstrovské dielo, človeka. (Prísl. 8:31, pozn. pod čiarou) Všetky tieto stvoriteľské diela svedčili o Jehovovej láske a múdrosti. (Žalm 104:24; Rim. 1:20) w20.08 33:1 – 2

Jehova nás vytvoril tak, aby sme dokázali milovať a túžili byť milovaní. Preto keď nás niekto nenávidí, zraňuje nás to a možno dokonca cítime strach. Jeden brat napísal: „Keď ma vojaci bili, urážali ma a vyhrážali sa mi za to, že som Jehovov svedok, bál som sa a cítil som sa ponížený.“ Aj keď nás takáto nenávisť zraňuje, neprekvapuje nás. Ježiš predpovedal, že svet nás bude nenávidieť. Prečo svet nenávidí Ježišových nasledovníkov? Lebo tak ako Ježiš nie sme „časťou sveta“. (Ján 15:17–19) A preto aj keď máme v úcte ľudské vlády, nemiešame sa do politiky a neuctievame štátne symboly. Naša oddanosť patrí iba Jehovovi. Zastávame sa Božieho práva vládnuť nad ľudstvom – práva, ktoré Satan a jeho „potomstvo“ rozhodne popierajú. (1. Mojž. 3:1–5, 15) Zvestujeme, že Božie Kráľovstvo je jedinou nádejou ľudstva a že toto Kráľovstvo čoskoro zničí všetkých, ktorí mu odporujú. (Dan. 2:44; Zjav. 19:19–21) To je dobrá správa pre miernych, ale zlá správa pre zlých. w21.03 12:1 – 2

Jehova dáva kresťanským sestrám v zbore dôstojné miesto. Ich múdrosť, viera, horlivosť, odvaha, štedrosť a dobré skutky sú pre nás úžasným príkladom. (Luk. 8:2, 3; Sk. 16:14, 15; Rim. 16:3, 6; Fil. 4:3; Hebr. 11:11, 31, 35) Sme šťastní, že máme v zbore aj našich bratov a sestry v pokročilom veku. Mnohí z nich zápasia so zdravotnými ťažkosťami, ktoré sú spojené s vyšším vekom. Napriek tomu títo drahí bratia a sestry robia v službe, čo môžu, a zo všetkých síl sa snažia povzbudzovať a školiť druhých. Sú bohatým zdrojom skúseností pre celý zbor. V Jehovových i v našich očiach sú skutočne krásni! (Prísl. 16:31) Nezabudnime ani na našich mladých. Majú to náročné, lebo vyrastajú vo svete, ktorý je ovládaný Satanom Diablom a v ktorom sú rozšírené nepravdivé filozofie a skazené názory. Ale keď vidíme, ako podávajú komentáre, podieľajú sa na službe a odvážne obhajujú svoju vieru, veľmi nás to povzbudzuje. Naši mladí, aj vy máte dôležité miesto v Jehovovom zbore! (Žalm 8:2) w20.08 34:9 – 11

Keď začneme vydávať svedectvo a povieme, že sme Jehovovi svedkovia, môžeme sa stretnúť s odporom v rodine, s výsmechom našich známych a s odmietaním biblického posolstva. Ako si môžeš posilňovať odvahu? V prvom rade musíš veriť, že Ježiš stále riadi toto dielo. (Ján 16:33; Zjav. 14:14–16) Musíš tiež veriť, že Jehova sa o teba postará, tak ako sľúbil. (Mat. 6:32–34) Čím silnejšia bude tvoja viera, tým budeš odvážnejší. Prejavil si veľkú vieru, keď si povedal členom svojej rodiny a známym, že si začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a chodíš na ich zhromaždenia. Určite si urobil v živote veľké zmeny, aby si sa prispôsobil Jehovovým normám. Aj na to bola potrebná viera a odvaha. Keď si budeš posilňovať odvahu, môžeš si byť istý, že „Jehova, tvoj Boh, [bude] s tebou, kamkoľvek pôjdeš“. (Joz. 1:7–9) w20.09 36:11 – 12

Kráľ Asa nám dáva vynikajúci príklad, lebo konal múdro a úplne sa spoliehal na Jehovu. Neslúžil mu len v náročných časoch, ale aj v pokojnom období. V Biblii sa píše, že „Asovo srdce bolo po celý jeho život úplne oddané Jehovovi“. (1. Kráľ. 15:14) Svoju oddanosť dokázal tým, že očistil Judsko od falošného uctievania. Čítame o ňom, že „odstránil oltáre cudzích bohov a posvätné výšiny, rozbil posvätné stĺpy a zoťal posvätné koly“. (2. Kron. 14:3, 5) Dokonca zbavil svoju starú matku Maachu výsadného postavenia na kráľovskom dvore. Prečo? Lebo presadzovala v krajine uctievanie modly. (1. Kráľ. 15:11–13) Asa nezostal len pri tom, že odstránil uctievanie falošných bohov. Zároveň podporoval pravé uctievanie a pomohol obyvateľom Judska vrátiť sa k Jehovovi. Jehova požehnal Asu i celý národ obdobím pokoja. Za jeho vlády „nastal v krajine pokoj na desať rokov“. (2. Kron. 14:1, 4, 6) w20.09 38:2 – 3

Každý z nás má nejakú cennú vec a niekedy ju potrebuje zveriť do rúk niekoho iného. Napríklad peniaze si ukladáme do banky. Očakávame, že tam budú v bezpečí, nestratia sa ani ich nikto neukradne. Apoštol Pavol pripomenul Timotejovi, že dostal od Boha niečo drahocenné – presné poznanie o Božom predsavzatí s ľudstvom a vzácnu úlohu „hlásať slovo“ a „konať dielo evanjelistu“. (2. Tim. 4:2, 5) Pavol nabádal Timoteja, aby chránil, čo mu bolo zverené. Tak ako Timotejovi, aj nám Jehova zveril niečo cenné. Poctil nás presným poznaním vzácnych právd, ktoré nachádzame v jeho Slove, Biblii. Prečo sú tieto pravdy také vzácne? Lebo vďaka nim vieme, ako môžeme mať dobrý vzťah k Jehovovi a ako môžeme byť v živote skutočne šťastní. Keď sa s nimi stotožníme a žijeme podľa nich, nie sme otrokmi falošných náuk a nemravnosti. (1. Kor. 6:9–11) w20.09 40:1 – 3

Záujemca by mal vidieť, že si pravdou nadšený a že si o nej presvedčený. Potom sa dá očakávať, že sa pre pravdu nadchne aj on. Ak sa to hodí, môžeš mu povedať, ako to pomáha tebe, keď uplatňuješ biblické zásady. Vďaka tomu si uvedomí, že Biblia obsahuje praktické rady, ktoré môžu pomôcť aj jemu. Záujemcovi môžeš porozprávať o bratoch a sestrách, ktorí mali rovnaký problém ako on a prekonali ho. Môžeš vziať na štúdium niekoho zo zboru, kto by ho mohol svojím príkladom povzbudiť. Pomôž mu vidieť, aké múdre je uplatňovať biblické zásady. Ak záujemca žije v manželstve, študuje aj jeho manželský partner? Ak nie, navrhni mu, aby sa k vám pripojil. Povzbudzuj záujemcu, aby o tom, čo sa naučil, hovoril členom svojej rodiny a priateľom. (Ján 1:40–45) w20.10 42:7 – 9

Jozef a Mária sa pri výchove Ježiša riadili Jehovovými radami a tak mu pomohli, aby z neho vyrástol človek, ktorý mal Božiu priazeň. (5. Mojž. 6:6, 7) Obaja veľmi milovali Jehovu a v prvom rade im záležalo na tom, aby si taký vzťah k Bohu vytvorili aj ich deti. Jozef a Mária boli rozhodnutí, že sa budú ako rodina venovať duchovným činnostiam. Každý týždeň chodievali na zhromaždenia do synagógy v Nazarete a každý rok na slávnosť Pesach do Jeruzalema. (Luk. 2:41; 4:16) Je možné, že na týchto každoročných cestách do Jeruzalema učili Ježiša a jeho súrodencov o histórii Jehovovho ľudu a možno pritom navštívili miesta, ktoré sa spomínajú v Písme. Ako sa rodina rozrastala, pre Jozefa a Máriu bolo určite čoraz náročnejšie pravidelne sa venovať duchovným činnostiam. Ale ich úsilie stálo za to. Keďže uctievanie Jehovu dávali na prvé miesto, ich deti si vytvorili k Jehovovi blízky vzťah. w20.10 44:8 – 9

Keď ťa niekto pozve na biblické štúdium, snaž sa naň vopred pripraviť. Zvláštny priekopník, ktorý sa volá Dorin, hovorí: „Som veľmi rád, keď sa môj spolupracovník na štúdium pripraví. Potom sa môže zmysluplne zapojiť.“ Má to aj ďalšiu výhodu. Keď záujemca uvidí, že ste obaja dobre pripravení, dáte mu tým dobrý príklad. Ak sa z nejakých dôvodov nemôžeš dôkladne pripraviť, nájdi si čas aspoň na to, aby si si prešiel hlavné body látky, ktorá sa bude študovať. Dôležitou súčasťou biblického štúdia je modlitba. Preto si vopred premysli, čo povieš, keď budeš požiadaný, aby si sa pomodlil. Potom bude tvoja modlitba konkrétnejšia. (Žalm 141:2) Hanae z Japonska si pamätá na modlitby jednej sestry, ktorá chodievala na jej biblické štúdium. Hovorí: „V jej modlitbách sa odrážal jej blízky vzťah k Jehovovi a ja som chcela byť ako ona. A keď v modlitbe spomenula moje meno, cítila som, že niekto ma má rád.“ w21.03 10:7 – 8

Ježiš uistil apoštola Pavla, že sa dostane do Ríma. Ale niektorí Židia v Jeruzaleme sa sprisahali, že Pavla zabijú. Keď sa o tomto sprisahaní dozvedel rímsky veliteľ Klaudius Lyziáš, postaral sa o Pavlovu bezpečnosť. Rýchlo zariadil, aby bol Pavol odvedený v sprievode stoviek vojakov z Jeruzalema do Cézarey. Tam Pavla odovzdali miestodržiteľovi Félixovi, ktorý „prikázal, aby ho strážili v Herodesovom paláci“. Tak Pavol unikol úkladnej vražde. (Sk. 23:12–35) Po čase však do úradu miestodržiteľa nastúpil po Félixovi Festus, ktorý „si chcel nakloniť Židov“. Preto sa Pavla opýtal: „Chceš ísť do Jeruzalema a tam byť súdený v mojej prítomnosti?“ Pavol vedel, že v Jeruzaleme by mohol prísť o život. Preto povedal: „Odvolávam sa na cisára!“ Festus mu povedal: „Odvolal si sa na cisára, pôjdeš k cisárovi.“ Časom sa Pavol dostal do Ríma, ďaleko z dosahu Židov, ktorí sa ho snažili zabiť. (Sk. 25:6–12) w20.11 46:4, 8 – 10

Všetci vieme, aké to je mať výčitky svedomia. Niektorí si možno vyčítajú veci, ktoré robili predtým, ako spoznali pravdu. Iných trápi svedomie, lebo urobili niečo nesprávne po krste. (Rim. 3:23) Chceme robiť to, čo je správne, ale „často robíme chyby“. (Jak. 3:2; Rim. 7:21–23) Hoci výčitky svedomia nie sú vôbec príjemné, môžu byť užitočné. Môžu nás motivovať, aby sme urobili potrebné zmeny a rozhodli sa svoje chyby už neopakovať. (Hebr. 12:12, 13) Niekedy sa však stáva, že človek cíti prehnané výčitky svedomia – cíti sa vinný, aj keď robil pokánie a Jehova mu dal najavo, že mu odpustil. Také výčitky nie sú užitočné. Naopak, sú škodlivé. (Žalm 31:10; 38:3, 4) Musíme si dávať veľký pozor, aby nás prehnané výčitky svedomia nepohltili. Predstav si, ako by sa Satan tešil, keby sme nad sebou zlomili palicu, hoci Jehova nám odpustil. (Porovnaj 2. Korinťanom 2:5–7, 11.) w20.11 48:12 – 13

Lévita, ktorý napísal tento žalm, začal závidieť pyšným a zlým ľuďom. Nezávidel im to, že si môžu robiť, čo chcú, ale to, že sa im zjavne hmotne darí. (Žalm 73:2–9, 11–14) Zdalo sa, že majú všetko: sú bohatí, dobre si žijú a nič ich netrápi. Lévita potreboval vidieť veci z Jehovovho pohľadu. Keď získal správny pohľad, znova nadobudol vnútorný pokoj a bol šťastný. Povedal Jehovovi: „Kým si so mnou, nič mi na zemi nechýba.“ (Žalm 73:25) Ani my nikdy nezáviďme zlým ľuďom, ktorým sa zdanlivo darí. Ich šťastie je len pozlátkou, je dočasné. (Kaz. 8:12, 13) Keby sme im závideli, pripravili by sme sa o vnútorný pokoj a radosť a dokonca by sme mohli stratiť svoj vzťah k Jehovovi. Preto ak zistíš, že závidíš zlým ich zdanlivý úspech, urob to čo Lévita. Riaď sa Božími múdrymi radami a stretávaj sa s tými, ktorí konajú Jehovovu vôľu. Keď bude pre teba vzťah k Jehovovi tou najcennejšou vecou v živote, nájdeš pravé šťastie. A zostaneš na ceste, ktorá vedie do „skutočného života“. (1. Tim. 6:19) w20.12 51:14 – 16

Keď sa zverujeme Jehovovi so svojimi starosťami, nezabúdajme ani na slová vďaky. Aj keď máme veľa problémov, určite je mnoho vecí, za ktoré môžeme byť vďační, a je dobré, keď o tom premýšľame. Niekedy nevieme nájsť tie správne slová, aby sme presne vyjadrili, čo cítime. Ale pamätajme, že Jehova odpovedá aj vtedy, keď nedokážeme povedať nič iné, iba „Prosím, pomôž mi!“ (2. Kron. 18:31) Nespoliehajme sa na svoju múdrosť, ale na múdrosť od Jehovu. V ôsmom storočí pred n. l. sa obyvatelia Judska obávali, že na nich zaútočia Asýrčania. V zúfalej snahe vyhnúť sa tomu, aby si ich Asýrčania podrobili, požiadali o pomoc pohanský Egypt. (Iz. 30:1, 2) Konali svojhlavo a Jehova ich varoval, že na to kruto doplatia. (Iz. 30:7, 12, 13) Prostredníctvom Izaiáša im povedal, čo majú robiť, aby boli v skutočnom bezpečí. Dal im radu: „Keď budete pokojní a budete mi dôverovať, budete silní.“ (Iz. 30:15b) w21.01 1:8 – 9

Jehova odmení vernosť Kristových pomazaných bratov a stanú sa kráľmi a kňazmi s Kristom v nebi. (Zjav. 20:6) Jehova a všetci, ktorí tvoria jeho duchovnú rodinu v nebi, sa budú veľmi tešiť, keď uvidia, ako všetkých 144 000 dostane svoju nebeskú odmenu. Apoštol Ján najprv počul, že kráľov a kňazov bude 144 000, a potom videl niečo pozoruhodné – „veľký zástup“, ktorý prežije Armagedon. Táto druhá skupina je oveľa väčšia a jej počet nie je ohraničený. (Zjav. 7:9, 10) Sú „oblečení do bieleho rúcha“, čo naznačuje, že sa „zachovali bez poškvrny“ od Satanovho sveta a zostali verní Bohu a Kristovi. (Jak. 1:27) Volajú silným hlasom, že za záchranu vďačia tomu, čo pre nich urobil Jehova a Ježiš, Boží Baránok. V rukách majú palmové vetvy, čím dávajú najavo, že s radosťou prijímajú Ježiša ako Kráľa, ktorého ustanovil Jehova. (Porovnaj Jána 12:12, 13.) w21.01 3:6 – 7

Muž sa môže stať dobrou hlavou rodiny tak, že bude napodobňovať Jehovu a Ježiša v tom, ako uplatňujú svoju autoritu. Zamyslime sa napríklad nad ich pokorou. Nikto nie je múdrejší ako Jehova, a predsa Jehova počúva názory svojich služobníkov. (1. Mojž. 18:23, 24, 32) Jehova je dokonalý, ale v súčasnosti od nás neočakáva dokonalosť. Naopak, pomáha nedokonalým ľuďom, ktorí mu slúžia, aby sa im darilo. (Žalm 113:6, 7) V Biblii je priamo označený ako „pomocník“. (Žalm 27:9; Hebr. 13:6) Kráľ Dávid uznal, že za to všetko, čo dokázal, vďačí iba Jehovovej pokore. Aj Ježiš prejavoval pokoru. Napríklad svojim učeníkom umyl nohy, hoci bol ich Pán a Učiteľ. A povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ (Ján 13:12–17) Ježiš mal veľkú autoritu, ale neočakával, že mu druhí budú slúžiť. Naopak, on slúžil iným. (Mat. 20:28) w21.02 5:8 – 10

Mladí bratia, môžete byť pre zbor veľmi užitoční. Mnohí z vás máte veľa síl a energie. Ste pre zbor veľkým prínosom. Možno by ste už radi slúžili ako služobní pomocníci. Ale možno si myslíte, že druhí vás považujú za príliš mladých alebo príliš neskúsených na to, aby vám bola zverená nejaká dôležitá úloha. Hoci ste mladí, sú veci, na ktorých môžete pracovať už teraz, aby ste si získali dôveru a úctu ostatných v zbore. Máte schopnosti, z ktorých by mohli mať úžitok bratia a sestry v zbore? Mnohí z vás ich máte. Napríklad viete veľmi dobre používať tablety a iné elektronické zariadenia, ktoré používame pri osobnom štúdiu a na zhromaždeniach. Možno ste si všimli, že niektorí starší bratia a sestry s tým majú problém a veľmi by si ocenili, keby ste im pomohli. Títo vekovo starší bratia a sestry tak môžu mať z vašich schopností veľký úžitok. Všetko, čo robíte, robte tak, aby bol váš nebeský Otec na vás hrdý. w21.03 9:1, 3, 18

Aj keď má žena vyššie vzdelanie ako jej manžel, je to muž, kto má viesť rodinu pri rodinnom uctievaní a iných teokratických činnostiach. (Ef. 6:4) Manželka sa musí podriaďovať svojmu manželovi, ale aj sama nesie zodpovednosť za svoj duchovný stav. Preto si musí nachádzať čas na osobné štúdium a rozjímanie. Tak si bude rozvíjať lásku a úctu k Jehovovi a s radosťou sa bude podriaďovať svojmu manželovi. Manželky, ktoré sa z lásky k Jehovovi podriaďujú svojmu manželovi, sú šťastnejšie a spokojnejšie ako tie, ktoré odmietajú Jehovovo rozdelenie autority v rodine. Dávajú dobrý príklad mladým mužom aj mladým ženám. A prispievajú k vrúcnej atmosfére nielen v rodine, ale aj v zbore. (Tít. 2:3–5) w21.02 6:21 – 23

Apoštol Pavol nám dal vynikajúci príklad v prejavovaní odvahy a vytrvalosti. Niekedy sa cítil slabý. Ale dokázal vytrvať, lebo sa spoliehal na Jehovu, že mu dá potrebnú silu. (2. Kor. 12:8–10; Fil. 4:13) Aj my môžeme mať takú silu a odvahu, keď pokorne uznáme, že potrebujeme Jehovovu pomoc. (Jak. 4:10) Môžeme si byť istí, že skúšky, ktoré prežívame, nie sú trestom od Jehovu. Učeník Jakub nás uisťuje: „Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: ‚Boh ma skúša.‘ Veď Boha nikto nemôže skúšať zlými vecami ani on sám nikoho neskúša zlými vecami.“ (Jak. 1:13) Keď sme o tom pevne presvedčení, približuje nás to k nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi. Jehova „sa nemení“. (Jak. 1:17) Tak ako pomáhal v skúškach kresťanom v prvom storočí, pomôže aj každému z nás. Preto vrúcne pros Jehovu o múdrosť, vieru a odvahu. Odpovie na tvoje modlitby. w21.02 8:19 – 21

Záujemcu, ktorý chodí na zhromaždenia, môžeš povzbudzovať tak, že sa oňho zaujímaš. (Fil. 2:4) Pochváľ ho za každú pozitívnu zmenu, ktorú urobí, a zaujímaj sa, ako sa mu darí na biblickom štúdiu, ako sa má jeho rodina a čo zažíva v práci, ale vyhýbaj sa príliš osobným otázkam. Vďaka takýmto rozhovorom si vytvoríte bližší vzťah. Keď sa z vás stanú priatelia, budeš mu môcť lepšie pomáhať napredovať ku krstu. Keď záujemca duchovne napreduje a robí v živote zmeny, pomôž mu, aby cítil, že patrí do zboru. Dosiahneš to tak, že budeš pohostinný. (Hebr. 13:2) Keď sa záujemca stane zvestovateľom, môžeš ho pozvať aj do služby. Diego z Brazílie hovorí: „Mnohí bratia ma pozývali do služby. To bol ten najlepší spôsob, ako som ich mohol dobre spoznať. Veľa som sa od nich naučil a vďaka tomu som si vytvoril bližší vzťah k Jehovovi a k Ježišovi.“ w21.03 10:15 – 16

Ježiš povedal svojim nasledovníkom, aby milovali svojich nepriateľov. (Mat. 5:44, 45) Je to ľahké? Určite nie. Ale je to možné, s pomocou Božieho svätého ducha. K ovociu Božieho ducha patrí láska, ale aj trpezlivosť, láskavosť, miernosť a sebaovládanie. (Gal. 5:22, 23) Tieto vlastnosti nám pomáhajú znášať nenávisť. Mnohí odporcovia sa zmenili práve vďaka tomu, že ich veriaci manžel, manželka, dieťa alebo sused prejavovali tieto pekné vlastnosti. A mnohí z nich sa stali našimi drahými bratmi a sestrami. Preto ak sa ti zdá ťažké milovať tých, ktorí ťa nenávidia iba preto, že slúžiš Jehovovi, modli sa o svätého ducha. (Luk. 11:13) A buď si istý, že konať podľa toho, ako nám hovorí Boh, je vždy to najlepšie. (Prísl. 3:5–7) Nenávisť môže byť veľmi silná a zraňujúca, ale láska je oveľa silnejšia. Láskou si môžeme získať srdcia. Keď milujeme, robíme radosť Jehovovi. Ale aj keď nás odporcovia naďalej nenávidia, môžeme byť šťastní. w21.03 12:13, 15, 17

Prorok Joel hovorí v tomto proroctve o vojenskom útoku. (Joel 2:1, 8, 11) Jehova povedal, že pošle „veľké vojsko“ (babylonských vojakov), aby potrestal neposlušných Izraelitov. (Joel 2:25) Táto nepriateľská armáda je vhodne nazvaná „severan“, lebo Babylončania mali vtrhnúť do Izraela zo severu. (Joel 2:20) Ich armáda je prirovnaná k dobre organizovanému roju kobyliek. Joel o nich napísal: „Každý [vojak] postupuje svojím smerom... Rútia sa do mesta... vyliezajú na domy, vnikajú oknami ako zlodeji.“ (Joel 2:8, 9) Vieš si to predstaviť? Vojaci sú úplne všade. Niet sa kam skryť. Nikto nemôže pred Babylončanmi uniknúť! Babylončania, čiže Chaldejci, zaútočili na Jeruzalem v roku 607 pred n. l. ako roje kobyliek. V Biblii čítame: „Chaldejský kráľ... sa nezľutoval nad mladým mužom ani pannou, nad starým ani slabým.“ (2. Kron. 36:17) w20.04 14:11 – 12