Február

Snaž sa lepšie spoznať bratov a sestry. Rozprávaj sa s nimi pred zhromaždením aj po ňom, spolupracuj s nimi v službe, a ak je to možné, pozvi ich na jedlo. Možno zistíš, že sestra, ktorá pôsobí odmerane, je v skutočnosti plachá, že brat, o ktorom si si myslel, že je zameraný na hmotné veci, je veľmi štedrý, a že sestra s deťmi, ktorá často mešká na zhromaždenia, zažíva doma odpor. (Jób 6:29) Samozrejme, nemali by sme sa „miešať do cudzích záležitostí“. (1. Tim. 5:13) No ak chceme pochopiť, prečo sú naši bratia a sestry takí, akí sú, musíme sa niečo dozvedieť o tom, aké majú okolnosti a čo v minulosti zažili. Keď lepšie spoznáš tých, ktorí ťa niekedy dráždia, možno ich budeš vedieť lepšie pochopiť. Je pravda, že spoznať druhých si vyžaduje určité úsilie. No ak poslúchaš biblickú radu a „otvoríš svoje srdce dokorán“, napodobňuješ Jehovu, ktorý miluje „ľudí každého druhu“. (2. Kor. 6:11–13; 1. Tim. 2:3, 4) w20.04 16:10 – 12

V tú noc, keď Ježiš zomrel, kládol svojim učeníkom na srdce, aby milovali jeden druhého. Vedel, že keď budú jeden druhého obetavo milovať, zostanú zjednotení a dokážu znášať nenávisť sveta. Zoberme si ako príklad zbor v Tesalonike. Kresťania v tomto zbore boli prenasledovaní už od jeho vzniku. No oni sa nevzdali, naopak, dali ostatným príklad vo vytrvalosti a láske. (1. Tes. 1:3, 6, 7) Pavol ich nabádal, aby „ďalej rástli“ v láske. (1. Tes. 4:9, 10) Láska ich mala podnecovať, aby utešovali skľúčených a podopierali slabých. (1. Tes. 5:14) Kresťania v Tesalonike sa riadili týmito Pavlovými radami. Asi o rok im Pavol napísal druhý list, v ktorom ich pochválil: „Vzájomná láska vás všetkých silnie.“ (2. Tes. 1:3–5) Táto láska im pomohla zniesť ťažkosti a prenasledovanie. w21.03 12:11

Ak chceme získať cenu, večný život, nesmieme odbočiť zo správnej cesty, čiže musíme žiť v súlade s kresťanskými zásadami. (Sk. 20:24; 1. Petra 2:21) Avšak Satan a tí, ktorí sú pod jeho vplyvom, chcú, aby sme si vybrali iný spôsob života a „bežali“ s nimi. (1. Petra 4:4) Vysmievajú sa nám a tvrdia, že cesta, po ktorej kráčajú oni, je lepšia než naša, lebo vedie k slobode. Ale je to klamstvo. (2. Petra 2:19) Je veľmi dôležité, aby sme si vybrali tú správnu cestu. Satan chce, aby sme prestali kráčať po úzkej ceste, ktorá „vedie do života“, a išli po priestrannej ceste, po ktorej kráča väčšina ľudí v tomto svete. Je to veľmi obľúbená cesta a kráča sa po nej ľahko, ale „vedie do záhuby“. (Mat. 7:13, 14) Keď chceme zostať na správnej ceste a nechceme, aby nás niečo od nej odviedlo, musíme dôverovať Jehovovi a poslúchať ho. w20.04 18:1, 5, 7

V posledných rokoch vstupuje do „krajiny Okrasy“ Rusko a jeho spojenci. (Dan. 11:41) Ako? V roku 2017 tento súčasný kráľ severu zakázal činnosť Jehovových svedkov a uväznil niektorých našich bratov a sestry. Zakázal aj naše publikácie vrátane Prekladu nového sveta. Okrem toho skonfiškoval budovy našej pobočky v Rusku, ako aj sály Kráľovstva a zjazdové sály. Na základe týchto udalostí vedúci zbor v roku 2018 dospel k záveru, že kráľom severu je Rusko a jeho spojenci. No Jehovovi služobníci nebojujú proti žiadnej vláde, a to ani vtedy, keď ich nejaká vláda kruto prenasleduje. Riadia sa biblickou radou, aby sa modlili „za všetkých vo vysokom postavení“, najmä keď títo ľudia robia rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na slobodu uctievania. w20.05 20:9

Rodičia, ak majú byť vaše deti presvedčené, že poznajú pravdu, musia si vytvoriť osobný vzťah k Bohu a uistiť sa, že Biblia učí pravdu. Ak chcete učiť svoje deti pravdu o Bohu, musíte byť sami dobrými študentmi Božieho Slova. To si od vás vyžaduje, aby ste si vyhradili čas na rozjímanie. Len tak môžete deťom pomôcť, aby robili to isté. Okrem toho by ste ich mali učiť, aby pri štúdiu Biblie používali naše študijné pomôcky, tak ako to robíte, keď vediete biblické štúdium so záujemcami. Vďaka tomu si deti vytvoria blízky vzťah k Jehovovi a vypestujú si dôveru k „vernému a rozvážnemu otrokovi“, ktorý nám poskytuje duchovný pokrm. (Mat. 24:45–47) Vaše deti potrebujú poznať viac než len základné biblické náuky. Silnú vieru si môžu vybudovať len tak, že s nimi budete skúmať aj „hlbokú Božiu múdrosť“. (1. Kor. 2:10) Berte pritom do úvahy ich vek a schopnosti. w20.07 28:10, 12 – 13

Sú dnes na zemi ľudia, ktorých Jehova považuje za svojich blízkych priateľov? Áno, sú ich dokonca milióny. Blízky vzťah k Jehovovi môžu mať iba vďaka svojej viere v Ježišovu výkupnú obeť. Vďaka tejto viere môžeme aj my zasvätiť Jehovovi život a dať sa pokrstiť. Keď urobíme tieto dôležité kroky, pripojíme sa k miliónom kresťanov, ktorí sa už stali blízkymi priateľmi tej Najvýznamnejšej bytosti vo vesmíre. Ako môžeme dať najavo, že si vážime priateľstvo s Jehovom? Podobne ako Abrahám a Jób, ktorí Jehovovi verne slúžili viac ako 100 rokov, aj my mu musíme zostať verní, a to bez ohľadu na to, ako dlho mu už v tomto starom svete slúžime. A podobne ako pre Daniela, aj pre nás musí byť priateľstvo s Jehovom tou najdôležitejšou vecou v živote. (Dan. 6:7, 10, 16, 22) S Jehovovou pomocou dokážeme zdolať akékoľvek skúšky a naše priateľstvo s ním sa ešte viac upevní. (Fil. 4:13) w20.05 22:5 – 6

Raz kráľ Dávid videl manželku iného muža, ako sa kúpe. Dávid poznal Jehovov zákon: „Nebudeš túžiť po manželke svojho blížneho.“ (2. Mojž. 20:17) Ale napriek tomu sa na tú ženu neprestal pozerať. Jeho srdce sa rozdelilo – na jednej strane zatúžil po tej žene, Bat-Šebe, na druhej strane sa chcel páčiť Jehovovi. Aj keď už od mladosti miloval Jehovu a mal pred ním bázeň, podľahol svojej sebeckej túžbe. V tej chvíli sa vydal veľmi zlým smerom. Priviedol pohanu na Božie meno a spôsobil nesmiernu bolesť nevinným ľuďom vrátane členov svojej rodiny. (2. Sam. 11:1–5, 14–17; 12:7–12) Jehova pokarhal Dávida a ten si k nemu opäť napravil vzťah. (2. Sam. 12:13; Žalm 51:2–4, 17) Dávid nezabudol na ťažkosti a utrpenie, ktoré spôsobil sebe aj druhým, keď dovolil, aby sa jeho srdce rozdelilo. Jeho slová zapísané v Žalme 86:11 sa dajú preložiť aj takto: „Daj mi nerozdelené srdce.“ Pomohol Jehova Dávidovi, aby sa znovu celým srdcom bál jeho mena? Áno, lebo neskôr sa o ňom vyjadril, že jeho srdce bolo „úplne oddané Jehovovi, jeho Bohu“. (1. Kráľ. 11:4; 15:3) w20.06 24:12 – 13

Biblia prirovnáva Jehovovu lásku k jeho ľudu k povrazu alebo lanu. V akom zmysle sa Božia láska podobá lanu? Zamysli sa nad týmto znázornením: Predstav si, že sa topíš v rozbúrenom mori a niekto ti hodí záchranné koleso. Určite by si bol za túto pomoc vďačný, lebo tak by si sa ľahšie udržal nad hladinou. Ale záchranné koleso nestačí na to, aby si zostal nažive. Voda je studená, a keby si sa nedostal do záchranného člna, neprežil by si. Niekto ti musí hodiť lano a pritiahnuť ťa k člnu. Jehova slovami textu na dnešný deň povedal, že s láskou priťahoval Izraelitov, ktorí sa od neho vzdialili. To isté platí dnes. Boh chce k sebe pritiahnuť tých, ktorí mu prestali slúžiť a topia sa v problémoch a starostiach. Chce, aby vedeli, že ich miluje a túži po tom, aby sa k nemu vrátili. A môže ťa použiť, aby pocítili jeho lásku. Je veľmi dôležité uisťovať nečinných spolukresťanov, že Jehova ich miluje a my tiež. w20.06 26:12 – 13

Keď bol zavraždený učeník Štefan, mnohí kresťania utiekli z Jeruzalema, „rozpŕchli sa po území Judey a Samárie“ a dostali sa až na Cyprus a do Antiochie. (Sk. 7:58–8:1; 11:19) Určite museli znášať rôzne ťažkosti. Napriek tomu horlivo zvestovali dobrú správu, kamkoľvek šli, a po celej Rímskej ríši vznikali zbory. (1. Petra 1:1) Ale čakali ich ešte ťažšie časy. Napríklad okolo roku 50 n. l. rímsky cisár Klaudius prikázal, aby všetci Židia odišli z Ríma. Preto Židia, ktorí sa stali kresťanmi, museli opustiť svoje domovy a usadiť sa niekde inde. (Sk. 18:1–3) Asi v roku 61 n. l. apoštol Pavol napísal, že jeho spolukresťanov verejne vystavovali urážkam, väznili a oberali o majetok. (Hebr. 10:32–34) A tak ako iní ľudia, ani kresťania sa nevyhli chudobe a chorobám. (Rim. 15:26; Fil. 2:25–27) w21.02 8:2 – 4

Ak si posilňujeme vieru, Satan ani tí, ktorí sú pod jeho vplyvom, nemôžu urobiť nič, čím by podkopali naše odhodlanie žiť v súlade s pravdou. (2. Jána 8, 9) Nemalo by nás prekvapovať, že tento svet nás nenávidí. (1. Jána 3:13) Ján nám pripomína, že „celý svet je v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) A s blížiacim sa koncom Satanov hnev rastie. Útočí na nás nielen menej nápadnými prostriedkami, ako je lákadlo nemravnosti alebo klamstvá odpadlíkov. Používa aj hrubú silu. Satan vie, že už mu zostáva len krátky čas, a preto používa všetky prostriedky, aby zastavil našu zvestovateľskú činnosť a oslabil našu vieru. Preto nie div, že v mnohých krajinách je naša činnosť obmedzovaná alebo zakázaná. No aj napriek tomu naši bratia a sestry v týchto krajinách verne slúžia Jehovovi. Sú živým dôkazom, že bez ohľadu na to, akú zbraň proti nám ten zlý použije, v duchovnom boji môžeme zvíťaziť. w20.07 30:12 – 13

Jehova chcel, aby sa ľudia tešili z večného života na krásnej planéte, ktorú stvoril. Ale Adam a Eva sa vzbúrili proti svojmu milujúcemu Otcovi a tak sa oni aj ich potomkovia ocitli v zovretí hriechu a smrti. (Rim. 5:12) Čo urobil Jehova? Okamžite vyhlásil, ako ľudstvo zachráni. (1. Mojž. 3:15) Rozhodol sa, že zabezpečí výkupné, vďaka ktorému budú môcť byť potomkovia Adama a Evy oslobodení od hriechu a smrti. Tak umožnil každému človeku, aby si zvolil, či mu bude slúžiť a či získa večný život. (Ján 3:16; 1. Kor. 15:21, 22) Môžeme predpokladať, že keď Jehova prostredníctvom svojho Syna vzkriesi nespočetné milióny ľudí, nestane sa to naraz. Prečo? Lebo taký prudký nárast populácie by mohol viesť k chaosu. A Jehova nič nerobí neorganizovane a chaoticky. Vie, že pre pokoj je nevyhnutný poriadok. (1. Kor. 14:33) w20.08 33:3, 5

Záujemca by mal pochopiť, že cieľom štúdia je pomôcť mu, aby sa stal Jehovovým svedkom. Pripomeňme si, aké kroky musí záujemca urobiť, aby sa mohol dať pokrstiť. Najprv spoznáva Jehovu, zamiluje si ho a uverí v neho. (Ján 3:16; 17:3) Potom si začne vytvárať osobný vzťah k Jehovovi i k bratom a sestrám v zbore. (Hebr. 10:24, 25; Jak. 4:8) Časom prestane s nesprávnym konaním a robí pokánie zo svojich hriechov. (Sk. 3:19) Ako jeho viera rastie, podnecuje ho hovoriť o pravde druhým. (2. Kor. 4:13) Nakoniec sa zasvätí Jehovovi a symbolizuje to krstom vo vode. (1. Petra 3:21; 4:2) Z toho majú všetci obrovskú radosť! Zakaždým, keď záujemca urobí jeden z týchto krokov, ho úprimne pochváľ a povzbuď ho, aby ďalej duchovne napredoval. w20.10 42:12 – 13

Ak sa porovnávame s druhými v zbore, prestávame vidieť svoju vlastnú hodnotu. Niektorí sú dobrí učitelia, schopní organizátori alebo láskaví pastieri. Možno si myslíš, že sa im v žiadnom z týchto darov nevyrovnáš. To dokazuje, že si pokorný. (Fil. 2:3) Ale ak sa neustále porovnávaš s tými, ktorí majú výnimočné schopnosti, bude ťa to len skľučovať. Dokonca by si mohol mať pocit, o ktorom písal aj apoštol Pavol – že do zboru vôbec nepatríš. Jehova dal niektorým kresťanom v prvom storočí zázračné dary svätého ducha, ale všetci nedostali rovnaký dar. (1. Kor. 12:4–11) No každý kresťan bol v Božích očiach cenný. Dnes už nedostávame zázračné dary svätého ducha. Ale princíp je rovnaký. Hoci všetci nemáme rovnaké schopnosti, Jehova si každého z nás cení. w20.08 34:13 – 15

Keď sa modlíš o odvahu, Jehova tvoje modlitby vypočuje a nikdy ťa neopustí. (Sk. 4:29, 31) Vždy stojí pri tebe a chce ti pomôcť. Zamysli sa nad tým, ako ti už Jehova pomohol, aké ťažkosti si s jeho pomocou prekonal a aké zmeny si urobil vo svojom živote. Ten, ktorý previedol svoj ľud cez Červené more, ti môže dať silu stať sa Kristovým nasledovníkom. (2. Mojž. 14:13) Prejavuj rovnakú dôveru ako žalmista, ktorý povedal to, čo čítame v texte na dnešný deň. Jehova môže pomôcť aj novým zvestovateľom, aby boli odvážni. Dokazuje to skúsenosť sestry, ktorá sa volá Tomojo. Keď išla prvýkrát do služby z domu do domu, prvá žena, ktorá im otvorila, na ňu skríkla: „Dajte mi pokoj s Jehovovými svedkami!“ a zabuchla dvere. Tomojo sa nezľakla a sestre, ktorá bola s ňou, povedala: „Počula si to? Nemusela som povedať ani slovo a hneď vedela, že som Jehovova svedkyňa. Nie je to úžasné?“ Tomojo teraz slúži ako pravidelná priekopníčka. w20.09 36:13 – 14

Asa povedal ľudu, že to bol Jehova, kto im „doprial pokoj na všetkých [ich] hraniciach“. (2. Kron. 14:6, 7) Asa si však nemyslel, že by v tomto pokojnom období mali len odpočívať. Naopak, pustil sa do výstavby miest, hradieb, veží a brán. Obyvateľom Judska povedal: „Krajina je naša.“ Čo tým myslel? Chcel tým povedať, že v krajine, ktorú im Boh dal, sa môžu voľne pohybovať a stavať bez toho, aby sa museli brániť pred nepriateľmi. Povzbudzoval ľud, aby toto pokojné obdobie dobre využil. Asa využil pokojné obdobie aj na to, aby lepšie vyzbrojil svoje vojsko. (2. Kron. 14:8) Znamená to, že nedôveroval Jehovovi? Nie. Vedel, že ako kráľ má povinnosť pripraviť národ na ťažkosti, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti. Počítal s tým, že obdobie, ktoré v Judsku nastalo, sa môže skončiť. A tak to aj bolo. w20.09 38:4 – 5

Niektorý starší môže s dobrým úmyslom stanovovať pravidlá, ktoré sú podľa neho na ochranu Božieho stáda. Ale medzi úlohou staršieho a úlohou hlavy rodiny sú podstatné rozdiely. Napríklad Jehova poveril starších, aby príležitostne konali ako sudcovia. Dal im právomoc, aby nekajúcnych previnilcov vylúčili zo zboru. (1. Kor. 5:11–13) Na druhej strane Jehova dal hlavám rodín určitú právomoc, ktorú nedal starším. Napríklad oprávnil muža, ktorý je hlavou rodiny, aby stanovoval pravidlá pre svoju rodinu a trval na ich dodržiavaní. (Rim. 7:2) Hlava rodiny má napríklad právo rozhodnúť, kedy majú byť deti večer doma. A ak deti toto pravidlo neposlúchnu, má právo ich potrestať. (Ef. 6:1) Samozrejme, skôr ako stanoví nejaké pravidlo pre rodinu, poradí sa so svojou manželkou, pretože sú „jedno telo“. (Mat. 19:6) w21.02 7:10 – 13

Prečo by sme mali považovať pravdy z Božieho Slova za veľmi vzácne? Jeden dôvod je ten, že Jehova ich dáva spoznať iba pokorným ľuďom, ktorí majú „správny postoj k pravde“. (Sk. 13:48) Títo ľudia uznávajú, že Jehova dnes šíri tieto pravdy prostredníctvom verného a rozvážneho otroka. (Mat. 11:25; 24:45) Presné porozumenie Biblie je vzácnejšie než čokoľvek iné a sami by sme k nemu nikdy nedospeli. (Prísl. 3:13) Jehova nám zveril aj vzácnu úlohu oznamovať pravdu o ňom a o jeho predsavzatí ďalším ľuďom. (Mat. 24:14) Posolstvo, ktoré oznamujeme, má neoceniteľnú hodnotu, lebo dáva ľuďom možnosť stať sa časťou Jehovovej rodiny a získať večný život. (1. Tim. 4:16) Niektorým z nás okolnosti dovoľujú chodiť do služby viac, iným menej, ale všetci podporujeme to najdôležitejšie dielo, ktoré sa dnes vykonáva. (1. Tim. 2:3, 4) Byť Božími spolupracovníkmi je nevýslovná česť! (1. Kor. 3:9) w20.09 40:4 – 5

Jehova apoštolovi Pavlovi počas jeho cesty do Ríma opakovane pomáhal prostredníctvom spoluveriacich. Napríklad Aristarchos a Lukáš, dvaja verní Pavlovi priatelia, sa rozhodli, že ho budú na ceste do Ríma sprevádzať. Boli ochotní riskovať svoj život, aby mohli pomáhať Pavlovi, hoci nič nenaznačuje, že by Ježiš niektorému z nich osobne sľúbil, že sa dostane do Ríma. Až neskôr, keď sa ich loď zmietala v búrke, sa dozvedeli, že prežijú. V prístave v Sidóne Július dovolil Pavlovi „ísť k priateľom, aby sa oňho mohli postarať“. (Sk. 27:1–3) A neskôr, keď loď dorazila do Puteol, Pavol a jeho priatelia tam našli bratov, ktorí ich prosili, aby „u nich zostali sedem dní“. Kým sa kresťania na týchto miestach starali o to, čo Pavol a jeho priatelia potrebujú, Pavol im určite rozprával povzbudzujúce skúsenosti a oni mali z toho veľkú radosť. (Porovnaj Skutky 15:2, 3.) w20.11 46:15 – 17

Rodičia, usilujte sa, aby vaše deti z vašich slov aj skutkov videli, ako veľmi milujete Jehovu. Najväčší dar, ktorý im môžete dať, je pomôcť im, aby si vytvorili vzťah k Jehovovi. A jedna z najdôležitejších vecí, ktoré ich môžete naučiť, je to, aby si vypestovali dobré duchovné návyky – aby si pravidelne študovali Bibliu, modlili sa a chodili na zhromaždenia a do služby. (1. Tim. 6:6) Samozrejme, musíte sa postarať aj o ich hmotné potreby. (1. Tim. 5:8) Ale pamätajte, že žiadne peniaze, žiaden majetok im nepomôže prežiť koniec tohto starého sveta. Do Božieho nového sveta sa dostanú iba vďaka tomu, že budú mať blízky vzťah k Jehovovi. (Ezech. 7:19) Je krásne vidieť, že mnohí kresťanskí rodičia robia múdre rozhodnutia, vďaka ktorým sa ich deťom dobre duchovne darí. Deti, ktoré vyrastajú v takýchto rodinách, si často udržia tieto dobré návyky aj v dospelosti a sú svojim rodičom vďačné za to, že ich tak vychovali. (Prísl. 10:22) w20.10 44:10 – 11

Apoštol Peter občas povedal alebo urobil veci, ktoré neskôr ľutoval. Napríklad keď Ježiš povedal svojim apoštolom, že bude trpieť a zomrie, Peter mu začal dohovárať slovami, ktoré sú v texte na dnešný deň. (Mat. 16:21–23) Ježiš potom Petra pokarhal. Keď zástup prišiel zatknúť Ježiša, Peter bez rozmýšľania vytasil meč a odťal veľkňazovmu otrokovi ucho. (Ján 18:10, 11) Ježiš ho znova musel pokarhať. A aby toho nebolo málo, Peter sa ešte aj chvastal, že aj keby ostatní apoštoli Ježiša opustili, on ho nikdy neopustí! (Mat. 26:33) Ale jeho prehnaná sebadôvera ho čoskoro opustila. Peter podľahol strachu z ľudí a trikrát zaprel svojho Pána. Hlboko sklamaný „vyšiel von a horko plakal“. (Mat. 26:69–75) Určite ho trápilo, či mu Ježiš niekedy odpustí. Peter časom prekonal svoju skľúčenosť. Hoci sa dopustil chýb, opäť nadobudol rovnováhu a neskôr o ňom čítame, že sa znova začal stretávať s apoštolmi. (Ján 21:1–3; Sk. 1:15, 16) w20.12 51:17 – 18

Hlava rodiny môže prejaviť pokoru v rôznych ohľadoch. Napríklad tak, že od svojej manželky a detí neočakáva dokonalosť. Aj keď majú členovia jeho rodiny na niečo iný názor ako on, rád si ho vypočuje a vezme ho do úvahy. Pokorný manžel je tiež ochotný zapojiť sa do domácich prác, a to aj vtedy, keď to ľudia v ich okolí považujú za ženskú prácu. To nemusí byť vždy ľahké. Prečo? Sestra, ktorá sa volá Rachel, vysvetľuje: „Tam, odkiaľ pochádzam, je to tak, že keď muž pomáha manželke umývať riad alebo upratovať, susedia a príbuzní si o ňom hovoria, že to nie je skutočný muž a nedokáže si so ženou urobiť poriadok.“ Ak je takýto názor bežný aj v tvojom okolí, spomeň si, že Ježiš umyl nohy svojim učeníkom, aj keď sa to považovalo za prácu otroka. Mužovi, ktorý je dobrou hlavou rodiny, nejde o to, aby pred druhými vyzeral dobre, ale o to, aby sa dobre cítila jeho manželka a deti. w21.02 5:3, 11

Pekné spomienky sú darom od Jehovu. Ale aj keď sme prežili pekný život, naša budúcnosť v novom svete bude ešte krajšia. Môže sa stať, že nám niekto ublíži, ale keď sa rozhodneme, že mu odpustíme, dokážeme ísť ďalej. Prehnané výčitky svedomia nám môžu brániť v tom, aby sme Jehovovi slúžili s radosťou. Je veľmi dôležité, aby sme tak ako apoštol Pavol uverili, že Jehova nám odpustil. (1. Tim. 1:12–15) Máme nádej, že budeme žiť večne. V Božom novom svete nás už nebudú trápiť spomienky na minulosť. Biblia hovorí: „Na predošlé veci sa už nebude spomínať.“ (Iz. 65:17) Niektorí z nás už v službe Jehovovi zostarli, ale v novom svete budeme opäť mladí. (Jób 33:25) Preto nežime minulosťou, ale upierajme svoj pohľad do budúcnosti a na život, ktorý je pred nami! w20.11 48:4, 18 – 19

Čo nás ešte čaká? Čaká nás veľké súženie, v ktorom Jehova pozoruhodným spôsobom zachráni svojich verných služobníkov. Najprv nás zachráni v čase, keď podnieti kráľov zeme, aby zničili Veľký Babylon, celosvetovú ríšu falošného náboženstva. (Zjav. 17:16–18; 18:2, 4) Potom nás zachráni v Armagedone, keď zničí zvyšok Satanovho sveta. (Zjav. 16:14, 16) Ak zostaneme blízko pri Jehovovi, Satan nám nespôsobí žiadnu trvalú škodu. Naopak, trvalú škodu utrpí on. (Rim. 16:20) Obleč si teda úplnú výzbroj od Boha – a neskladaj ju! Nesnaž sa viesť duchovný boj z vlastných síl. Podporuj svojich bratov a sestry. A riaď sa Jehovovými pokynmi. Ak to budeš robiť, môžeš si byť istý, že tvoj milujúci nebeský Otec ťa posilní a ochráni. (Iz. 41:10) w21.03 13:16 – 17

Ako môžeme ukázať Jehovovi, že mu dôverujeme? Tak, že poslúchneme rady, ktoré nám dáva. V Biblii je zapísaných veľa správ o tom, aké dôležité je byť pokojný a dôverovať Jehovovi. Keď si ich budeš študovať, premýšľaj, čo pomohlo Božím služobníkom, aby zostali pokojní zoči-voči silnému odporu. Napríklad keď židovský najvyšší súd zakázal apoštolom zvestovať o Kristovi, apoštoli sa nedali zastrašiť. Smelo vyhlásili: „Boha musíme poslúchať viac ako ľudí.“ (Sk. 5:29) Aj keď ich zbičovali, zostali pokojní. Prečo? Lebo vedeli, že Jehova je s nimi a že majú jeho priazeň. Preto ďalej zvestovali dobrú správu. (Sk. 5:40–42) Podobne keď učeníkovi Štefanovi hrozila smrť, zostal taký pokojný, že „jeho tvár [bola] ako tvár anjela“. (Sk. 6:12–15) Prečo bol taký pokojný? Lebo vedel, že sa páči Jehovovi. w21.01 1:10 – 11

Tento verš ukazuje, že tí, ktorí patria k veľkému zástupu, majú čisté svedomie a Jehova ich považuje za spravodlivých. (Iz. 1:18) Zasvätili svoj život Jehovovi, dali sa pokrstiť, prejavujú silnú vieru v Ježišovu obeť a majú blízky vzťah k Jehovovi. (Ján 3:36; 1. Petra 3:21) Vďaka tomu môžu stáť pred Božím trónom a „dňom a nocou“ slúžiť Bohu na pozemskom nádvorí jeho duchovného chrámu. (Zjav. 7:15) Dávajú Božie Kráľovstvo na prvé miesto vo svojom živote a horlivo vykonávajú väčšinu práce vo zvestovaní o Kráľovstve a robení učeníkov. (Mat. 6:33; 24:14; 28:19, 20) Veľký zástup, ktorý vyjde z veľkého súženia, si môže byť istý, že Boh sa o nich bude naďalej starať, lebo „ten, ktorý sedí na tróne, rozprestrie nad nimi svoj stan“. Iné ovce zažijú, ako sa v plnej miere splní Boží sľub: „Zotrie im každú slzu z očí.“ (Zjav. 21:3, 4) w21.01 3:9 – 10

Sme veľmi radi, že patríme do Jehovovej rodiny, a zo všetkých síl sa snažíme rešpektovať tých, ktorým Jehova zveril určitú autoritu. Z Biblie vyplýva, že Jehova si cení ženy rovnako ako mužov. Dozvedáme sa z nej, že v prvom storočí dal svätého ducha ženám i mužom a dal im schopnosť vykonávať zázračné skutky, napríklad hovoriť rôznymi jazykmi. (Sk. 2:1–4, 15–18) Ženy aj muži boli pomazaní svätým duchom a budú vládnuť s Kristom v nebi. (Gal. 3:26–29) Odmenu večného života na zemi dostanú tak ženy, ako aj muži. (Zjav. 7:9, 10, 13–15) A tak muži, ako aj ženy dostali za úlohu zvestovať dobrú správu a robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20) Napríklad v knihe Skutky sa píše o sestre, ktorá sa volala Priscilla a ktorá spolu so svojím manželom Akvilom presnejšie vysvetlila pravdu vzdelanému mužovi Apollovi. (Sk. 18:24–26) w21.02 7:1, 4

Starší, máte veľkú zodpovednosť pomáhať bratom a sestrám, aby boli lepšími zvestovateľmi a učiteľmi Božieho Slova. Keď sa niekto necíti na to, aby viedol štúdium vo vašej prítomnosti, ponúknite sa, že ho povediete vy. Starší môžu urobiť veľa pre to, aby povzbudzovali zvestovateľov, ktorí vedú biblické štúdiá. (1. Tes. 5:11) Aj keď momentálne nevedieme biblické štúdium, môžeme záujemcom pomáhať duchovne rásť. Keď sme pozvaní na štúdium, spolupracujme so zvestovateľom, ktorý ho vedie. Môžeme prispieť dobre pripravenými komentármi, ale nemajme hlavné slovo. Keď záujemcovia začnú chodiť na zhromaždenia, spriateľme sa s nimi a dávajme im dobrý príklad. A starší môžu povzbudzovať záujemcov tak, že si na nich nájdu čas. Môžu pomáhať aj zvestovateľom, ktorí vedú biblické štúdiá, tak, že ich školia a chvália. Máme veľkú radosť, keď môžeme hoci len malým dielom niekomu pomôcť, aby si vytvoril vzťah k nášmu Otcovi, Jehovovi, a začal mu slúžiť. w21.03 10:18 – 19

Dávid bol pri vykonávaní každodenných povinností zodpovedný a spoľahlivý. Napríklad už ako chlapec sa svedomito staral o otcove ovce. Niekedy pri tom zažil nebezpečné situácie. Neskôr o tom rozprával kráľovi Saulovi: „Keď tvoj služobník pásol ovce svojho otca, raz prišiel lev a druhý raz medveď a odniesli zo stáda ovcu. Pustil som sa za nimi, zabil som ich a vytrhol som ovce z ich tlamy.“ (1. Sam. 17:34, 35) Dávid cítil za ovce zodpovednosť. Mladí bratia môžu Dávida napodobňovať tak, že svedomito vykonávajú každú úlohu, ktorá im je zverená. Dávid si v mladosti vytvoril blízky vzťah k Jehovovi. Jeho vzťah k Bohu bol oveľa dôležitejší než jeho odvaha alebo jeho hudobné nadanie. Jehova nebol pre Dávida len Bohom, bol aj jeho blízkym Priateľom. Mladí bratia, tou najdôležitejšou vecou, na ktorej môžete pracovať, je posilňovať si vzťah k svojmu nebeskému Otcovi. w21.03 9:4 – 5