Marec

Netúžime po tom, aby nás ľudia nenávideli. Nechceme byť mučeníkmi. Tak prečo môžeme byť šťastní, keď nás druhí nenávidia? Uveďme si tri dôvody. Po prvé, keď znášame nenávisť, získavame Božiu priazeň. (1. Petra 4:13, 14) Po druhé, naša viera je preskúšaná a stáva sa silnejšou. (1. Petra 1:7) A po tretie, získame úžasnú odmenu – večný život. (Rim. 2:6, 7) Krátko po Ježišovom vzkriesení apoštoli pocítili šťastie, o ktorom Ježiš hovoril. Keď ich zbičovali a prikázali im, aby prestali zvestovať, radovali sa. Prečo? Preto, lebo „mali tú česť znášať potupu pre Ježišovo meno“. (Sk. 5:40–42) Ich láska k ich Pánovi bola silnejšia než strach z nenávisti ich nepriateľov. Svoju lásku dokazovali tak, že „neprestávali... zvestovať dobrú správu“. Aj dnes mnohí naši bratia verne slúžia Jehovovi napriek ťažkostiam. Vedia, že Jehova nezabudne na ich prácu a na lásku, ktorú prejavujú jeho menu. w21.03 12:18 – 19

Pomazaní kresťania sa nerodia s nádejou na život v nebi. Túto nádej im do srdca vkladá Boh. Premýšľajú o nej, hovoria o nej vo svojich modlitbách a tešia sa na to, keď svoju odmenu v nebi získajú. Nevedia si predstaviť, aké to bude, keď budú mať duchovné telo. (Fil. 3:20, 21; 1. Jána 3:2) Napriek tomu sa veľmi tešia na svoje miesto v nebeskom Kráľovstve. Iné ovce si veľmi cenia nádej, ktorá je pre ľudí prirodzená – nádej na večný život na zemi. Tešia sa na čas, keď budú môcť spolu s ostatnými pracovať na tom, aby sa celá zem stala rajom. Túžia po tom, ako si budú stavať domy, vysádzať záhrady a vychovávať deti a všetci budú dokonale zdraví. (Iz. 65:21–23) Už sa nevedia dočkať, ako budú spoznávať zem – hory, lesy a moria – a skúmať všetko to rozmanité Jehovovo stvorenie. Ale zo všetkého najviac sa tešia na to, že si budú môcť vytvárať stále bližší vzťah k Jehovovi. w21.01 3:17 – 18

Po útoku Babylončanov sa ľudia o krajine vyjadrovali takto: „Je to pustatina bez ľudí a zvierat, vydaná do rúk Chaldejcov.“ (Jer. 32:43) Asi 200 rokov po vyslovení Joelovho proroctva Jehova prostredníctvom Jeremiáša uviedol ďalšie podrobnosti o tomto útoku. Predpovedal, že Babylončania dôkladne prehľadajú celú krajinu, aby našli všetkých Izraelitov, ktorí sa dopúšťajú zlých skutkov, a odvedú ich do zajatia. „‚Posielam po mnohých rybárov,‘ vyhlasuje Jehova, ‚a budú ich loviť. Potom pošlem po mnohých lovcov a pochytajú ich na všetkých vrchoch a kopcoch a v skalných puklinách... V plnej miere im odplatím za ich previnenie a hriech.‘“ Nekajúcni Izraeliti sa nemohli schovať pred Babylončanmi ani v moriach, ani v lesoch. (Jer. 16:16, 18) w20.04 14:12 – 13

Boží služobník Lót sa v jednej rozhodujúcej chvíli zdráhal poslúchnuť Jehovu. Ľahko by sme mohli dôjsť k záveru, že Lót bol ľahostajný alebo dokonca neposlušný. No Jehova ho nezavrhol. „Keďže Jehova s ním mal súcit“, anjeli chytili jeho a jeho rodinu za ruku a vyviedli ich z mesta. (1. Mojž. 19:15, 16) Jehova mal s Lótom súcit pravdepodobne z viacerých dôvodov. Lót mal možno obavy opustiť svoj dom, pretože sa bál ľudí, ktorí žili mimo mesta. A hrozilo aj ďalšie nebezpečenstvo. Lót pravdepodobne vedel o dvoch kráľoch, ktorí v neďalekom údolí padli do jám s asfaltom. (1. Mojž. 14:8–12) Lót bol dobrý manžel a otec a o svoju rodinu sa určite bál. Navyše, bol bohatý, takže pravdepodobne mal v Sodome krásny dom. (1. Mojž. 13:5, 6) Samozrejme, nič z toho ho neospravedlňovalo, že Jehovu ihneď neposlúchol. No Jehova sa nesústreďoval na jeho nedostatky. Považoval ho za „spravodlivého muža“. (2. Petra 2:7, 8) w20.04 16:13 – 14

Môže trvať istý čas, kým ťa ľudia, ktorí ťa poznajú odmalička, budú brať ako dospelého. Ale buď si istý, že Jehova vidí viac ako ľudia. Vie, aký si a čo dokážeš. (1. Sam. 16:7) Dávid pracoval na svojom vzťahu k Bohu. Robil to tak, že pozoroval Jehovovo stvorenie. Zamýšľal sa nad tým, čo sa z vytvorených vecí o ňom dozvedá. To sa od Dávida môžeš naučiť. (Žalm 8:3, 4; 139:14; Rim. 1:20) Keď máš nejaký problém, spoliehaj sa na Jehovu, že ti ho pomôže zvládnuť. Napríklad posmievajú sa ti spolužiaci za to, že si Jehovov svedok? Ak áno, modli sa k Jehovovi, aby ti s tým pomohol. A uplatni praktické rady, ktoré nájdeš v Biblii a v biblických publikáciách a videách. Zakaždým, keď uvidíš, že ti Jehova pomohol zvládnuť nejaký problém, tvoja dôvera v neho sa posilní. A keď druhí uvidia, že sa spoliehaš na Jehovu, získaš si ich dôveru. w21.03 9:7

Blízki priatelia sa radi rozprávajú o tom, čo si myslia a cítia. Platí to isté aj o našom priateľstve s Jehovom? Určite áno! Jehova sa nám prihovára prostredníctvom svojho Slova, v ktorom nám odhaľuje svoje myšlienky a pocity. My s ním komunikujeme prostredníctvom modlitby, v ktorej mu hovoríme o svojich najtajnejších myšlienkach a pocitoch. Je naším milujúcim priateľom, a preto nielenže naše modlitby počúva, ale na ne aj odpovedá. Niekedy nám odpovie hneď. Inokedy sa musíme modliť dlhšie, kým našu modlitbu vypočuje. No môžeme si byť istí, že vždy zareaguje v správnom čase a tým najlepším spôsobom. Môže nám odpovedať úplne inak, ako sme čakali. Napríklad niekedy našu skúšku neodstráni, ale dá nám múdrosť a silu, aby sme ju „dokázali zniesť“. (1. Kor. 10:13) Ako môžeme dať najavo vďačnosť za vzácny dar v podobe modlitby? Napríklad tak, že poslúchneme Jehovovu radu, aby sme „sa neustále modlili“. (1. Tes. 5:17) w20.05 22:7 – 8

Bežci na dlhé vzdialenosti sa musia stále pozerať pod nohy, aby sa nepotkli. Keď spadnú, vstanú a bežia ďalej. Nesústreďujú sa na to, o čo sa potkli, ale na to, aby dobehli do cieľa a získali cenu. Aj v našom kresťanskom behu môžeme mnohokrát „zakopnúť a spadnúť“, čiže povedať alebo urobiť niečo nesprávne. Alebo sa nás môže dotknúť niečo, čo neúmyselne povedali či urobili naši spolukresťania. Ak sa to stane, nemalo by nás to prekvapiť, lebo všetci sme nedokonalí a bežíme po tej istej úzkej ceste. Preto sa stáva, že do seba niekedy „narazíme“ a vznikne „dôvod sťažovať sa na niekoho“. (Kol. 3:13) No nemali by sme sa sústrediť na to, čo nás pohoršilo, ale na odmenu, ktorá nás čaká, a pokračovať v kresťanskom behu. Keby sme zatrpkli a odmietli vstať, nedobehli by sme do cieľa a prišli by sme o odmenu. Okrem toho by sme mohli priviesť k duchovnému pádu druhých, ktorí sa snažia zostať na úzkej ceste vedúcej k životu. w20.04 18:1, 8 – 9

Prorok Daniel vykreslil sled vlád, ktoré zasahovali do života Božieho ľudu. Vlády sú znázornené časťami obrovskej sochy z rôznych kovov. Posledná vláda v tomto slede je zobrazená ako chodidlá zo železa zmiešaného s hlinou, ktoré predstavujú anglo-americkú svetovú veľmoc. Z tohto proroctva vyplýva, že táto veľmoc bude stále pri moci, keď Božie Kráľovstvo zničí všetky ľudské vlády. Aj apoštol Ján opísal sled svetových veľmocí, ktoré mali zasahovať do života Božieho ľudu. Tieto vlády sú v jeho videní znázornené divým zvieraťom so siedmimi hlavami. Siedma hlava zvieraťa symbolizuje anglo-americkú svetovú veľmoc. Je dôležité si všimnúť, že na zvierati sa už neobjavia žiadne ďalšie hlavy. To znamená, že siedma hlava zvieraťa bude pri moci, keď ju Kristus s nebeskými vojskami zničí a spolu s ňou aj zvyšok zvieraťa. (Zjav. 13:1, 2; 17:13, 14) w20.05 20:11 – 12

V tomto jednoduchom výroku je obsiahnutá základná pravda: Boh je nielen Zdrojom života, ale aj Zdrojom lásky. Jehova nás miluje! Vďaka tomu sa cítime v bezpečí a sme spokojní a šťastní. Kresťania si nemôžu vybrať, či budú milovať Boha a svojho blížneho, alebo nie. Je to prikázanie. (Mat. 22:37–40) Keď dobre spoznáme Jehovu, zistíme, že nie je ťažké poslúchať prvé prikázanie. Veď Jehova je dokonalý, je k nám ohľaduplný a láskavý. Ale poslúchať druhé prikázanie je už pre nás možno ťažšie. Prečo? Lebo naši bratia a sestry – ktorí sú našimi najbližšími blížnymi – sú nedokonalí. Niekedy možno povedia alebo urobia niečo, čo vnímame ako necitlivé a neláskavé. Jehova vedel, že s dodržiavaním druhého prikázania budeme mať ťažkosti. Preto svojím duchom viedol niektorých pisateľov Biblie, aby v nej vysvetlili, prečo a ako by sme mali milovať jeden druhého. Jedným z nich bol apoštol Ján. (1. Jána 3:11, 12) w21.01 2:1 – 2

Bez ohľadu na to, či slúžime Jehovovi krátko, alebo už veľa rokov, by sme si mali klásť otázku: Odolávam Satanovým snahám rozdeliť moje srdce? Napríklad ako reaguješ, keď pozeráš televíziu alebo si na internete a na obrazovke sa objaví obrázok, ktorý by mohol vyvolať nesprávne žiadosti? Niekto si možno pomyslí, že ten obrázok alebo film ešte nie je pornografia. Ale mohol by ho Satan využiť, aby rozdelil tvoje srdce? Taký obrázok môžeme prirovnať k malému klinu, ktorý niekto používa na štiepanie hrubých kmeňov. Najprv do dreva zasekne tenké ostrie klinu a potom ho vráža hlbšie a hlbšie, až sa kmeň rozštiepi. Nepodobajú sa takéto obrázky vyvolávajúce nesprávne túžby na tenký hrot klinu? To, čo sa spočiatku zdá ako malá a neškodná vec, môže rýchlo rozdeliť srdce človeka. Taký človek sa potom ľahko dopustí hriechu a naruší si vzťah k Jehovovi. Preto nedovoľme, aby do nášho srdca preniklo niečo nevhodné. Robme všetko pre to, aby sme sa báli Božieho mena celým srdcom! w20.06 24:14 – 15

Nečinní bratia a sestry potrebujú dlhodobú pomoc. Možno sú citovo doráňaní tak ako stratený syn z Ježišovho podobenstva. (Luk. 15:17–24) A následkom toho, čo zažili v Satanovom svete, pravdepodobne duchovne zoslabli. Potrebujú pomoc, aby si posilnili vieru v Jehovu. V podobenstve o stratenej ovci Ježiš opísal, ako si ju pastier vykladá na plecia a prináša ju späť do ohrady. Už pri jej hľadaní vynaložil veľa času a námahy. Ale uvedomuje si, že stratená ovečka nemá dosť síl, aby sa sama vrátila k stádu, a preto jej v tom musí pomôcť. (Luk. 15:4, 5) Možno aj my budeme musieť venovať veľa času a energie, aby sme nečinným bratom a sestrám pomohli prekonať problémy, ktoré ich oslabujú a bránia im v službe Jehovovi. Ale s pomocou svätého ducha, Biblie a publikácií od verného a rozvážneho otroka im môžeme pomôcť, aby si posilnili vzťah k Jehovovi. Starší ťa možno požiadajú, aby si s nečinným bratom alebo sestrou viedol biblické štúdium. Rád prijmeš takúto úlohu? w20.06 26:14 – 15

Každý z nás by mal milovať svojich bratov a sestry, lebo podľa toho sa dajú spoznať praví Kristovi nasledovníci. Ale potrebujeme aj „presné poznanie a dobrý úsudok“. (Fil. 1:9) Inak by sme mohli byť ovplyvnení „hocijakým vetrom učenia, za ktorým je ľudská úskočnosť“, vrátane učenia odpadlíkov. (Ef. 4:14) V prvom storočí mnohí učeníci prestali nasledovať Ježiša. Apoštol Peter vtedy s pevným presvedčením Ježišovi povedal: „Ty máš slová večného života.“ (Ján 6:67, 68) Hoci vtedy Peter nerozumel všetkému, čo Ježiš učil, zostal verný, lebo bol presvedčený, že Ježiš je sľúbený Mesiáš. Aj ty sa môžeš uisťovať, že to, čo učí Biblia, je pravda. Vďaka tomu si v skúškach zachováš pevnú vieru a pomôžeš druhým, aby si takú vieru vypestovali aj oni. (2. Jána 1, 2) w20.07 28:2, 18

Určite chceme pomáhať našim bratom a sestrám, aby zostali v pravde. Preto je dôležité, aby sme im prejavovali súcit. (1. Jána 3:10, 11, 16, 17) Musíme milovať jeden druhého nielen vtedy, keď všetko ide hladko, ale aj vtedy, keď nastanú problémy. Napríklad poznáš niekoho, komu zomrel niekto blízky a potrebuje útechu alebo praktickú pomoc? Alebo vieš o bratoch a sestrách, ktorých postihla prírodná katastrofa a potrebujú pomoc pri oprave sál Kráľovstva a svojich domov? Hĺbku svojej lásky a súcitu im dokážeme nielen slovami, ale predovšetkým skutkami. Keď milujeme jeden druhého, napodobňujeme nášho nebeského Otca. (1. Jána 4:7, 8) Svoju lásku prejavujeme aj tak, že jeden druhému odpúšťame. Dajme tomu, že nás niekto urazí. Keď mu odpustíme a zabudneme na to, čo sa stalo, prejavíme mu lásku. (Kol. 3:13) w20.07 30:14 – 15

Bude sa viesť biblické štúdium s každým vzkrieseným človekom zvlášť, tak ako sa vedú štúdiá dnes? Budú títo noví pridelení do zborov a budú školení, aby mohli vyučovať ľudí, ktorí budú vzkriesení po nich? Na odpovede na tieto otázky si budeme musieť počkať. Ale jednu vec vieme s istotou už teraz. Na konci Kristovej tisícročnej vlády „bude zem naplnená poznaním o Jehovovi“. (Iz. 11:9) Čaká nás tisíc rokov plných radostnej činnosti! Počas Kristovej tisícročnej vlády budú musieť všetci Jehovovi služobníci na zemi robiť zmeny, aby sa mu páčili. Preto budú s pochopením pomáhať vzkrieseným, aby prekonávali svoje hriešne sklony a žili podľa Jehovových noriem. (1. Petra 3:8) Keď vzkriesení uvidia, že aj Jehovovi služobníci pokorne „pracujú na svojej záchrane“, určite budú chcieť uctievať Jehovu spolu s nimi. (Fil. 2:12) w20.08 33:6 – 7

Ak podľa rady apoštola Pavla preskúmaš „svoje skutky“, zistíš, že aj ty máš nejaký výnimočný dar. Napríklad starší možno nie je najlepší rečník, ale priviedol už mnohých k pravde. Možno nie je až taký dobrý organizátor ako iní starší v zbore, ale je známy ako láskavý pastier a zvestovatelia za ním radi chodia, keď potrebujú nejakú biblickú radu. Alebo ho všetci poznajú ako pohostinného brata. (Hebr. 13:2, 16) Keď si uvedomíš, aké sú tvoje silné stránky, budeš mať dobrý pocit, že aj ty máš niečo, čím môžeš byť pre zbor užitočný. A potom nebudeš závidieť druhým bratom, že majú schopnosti, ktoré ty nemáš. Bez ohľadu na to, aké je naše miesto v zbore, každý z nás by sa mal snažiť zlepšovať v službe a rozvíjať si svoje schopnosti. w20.08 35:16 – 18

V roku 1935 zaznel na zjazde vo Washingtone historický prejav s názvom „Veľký zástup“. Predniesol ho Joseph Rutherford a vysvetlil v ňom, kto tvorí „veľký zástup“ zo Zjavenia 7:9. Dovtedy bola táto skupina považovaná za druhotnú nebeskú triedu, ktorá neslúžila Jehovovi tak verne ako tí, ktorí boli vybraní za vládcov v nebi. Brat Rutherford na základe Biblie vysvetlil, že veľký zástup netvoria ľudia, ktorých Boh vybral, aby žili v nebi, ale že sú to Kristove iné ovce, ktoré prežijú „veľké súženie“ a budú žiť navždy na zemi. (Zjav. 7:14) Ježiš o nich povedal: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počúvať môj hlas a vznikne jedno stádo s jedným pastierom.“ (Ján 10:16) Títo verní Jehovovi svedkovia, ktorých Ježiš prirovnal k ovciam, majú vyhliadku na večný život v pozemskom raji. (Mat. 25:31–33, 46) w21.01 3:1 – 2

Na to, aby sme vytrvali a dokončili zvestovateľskú činnosť, potrebujeme sebadisciplínu. (Mat. 28:19, 20) So sebadisciplínou sa človek nerodí. Práve naopak, máme sklon vyberať si tú ľahšiu cestu. Preto sa musíme učiť robiť aj veci, ktoré sú pre nás ťažké. Ak máme byť disciplinovaní, potrebujeme si rozvíjať sebaovládanie. A v tom nám pomáha Jehova prostredníctvom svojho svätého ducha. (Gal. 5:22, 23) Apoštol Pavol bol disciplinovaný. Ale pripustil, že musí „biť svoje telo“, aby robil to, čo je správne. (1. Kor. 9:25–27) K sebadisciplíne povzbudzoval aj druhých a nabádal ich, aby všetko robili „slušne a usporiadane“. (1. Kor. 14:40) Musíme byť disciplinovaní, aby sme nezanedbávali duchovné činnosti, ku ktorým patrí pravidelná účasť na zvestovateľskej službe. (Sk. 2:46) w20.09 36:15 – 17

V mnohých krajinách môžeme vykonávať našu činnosť bez prekážok. Žiješ v krajine, kde je náboženská sloboda? Ak áno, polož si otázku: Ako túto slobodu využívam? V týchto posledných dňoch sa Jehovovi služobníci zúčastňujú na tej najväčšej zvestovateľskej a vyučovacej kampani v dejinách. Každému z nás sa otvára veľa príležitostí na službu. Ako môžeš využiť toto pokojné obdobie? (2. Tim. 4:2) Mohol by si sa ty alebo niekto z tvojej rodiny ešte viac zapojiť do služby alebo sa dokonca stať priekopníkom? Teraz nie je čas hromadiť si peniaze a majetok. Počas veľkého súženia nám hmotné veci nebudú nič platné. (Prísl. 11:4; Mat. 6:31–33; 1. Jána 2:15–17) Mnohí zvestovatelia sa naučili nový jazyk, aby pomohli druhým spoznať Jehovu. Božia organizácia podporuje ich úsilie tak, že vydáva biblické publikácie vo vyše 1 000 jazykoch! w20.09 38:9 – 11

Dobrého vojaka charakterizuje vernosť. Keď treba chrániť niekoho, koho miluje, alebo niečo, čo si váži, bude za to bojovať s nasadením života. Pavol povzbudzoval Timoteja, aby sa cvičil v oddanosti Bohu – to znamená vo vernosti a v hlbokej úcte k Bohu. (1. Tim. 4:7) Čím hlbšia je naša láska a oddanosť Bohu, tým väčšia je naša túžba pevne sa držať pravdy. (1. Tim. 4:8–10; 6:6) Aby bol vojak v dobrej kondícii, musí viesť sám seba k disciplíne. Timotej bol v dobrej duchovnej kondícii, pretože sa riadil Pavlovou radou, aby utekal pred nesprávnymi túžbami, pracoval na kresťanských vlastnostiach a stretával sa so spoluveriacimi. (2. Tim. 2:22) Na to potreboval sebaovládanie. Aj my potrebujeme sebaovládanie, aby sme dokázali zvíťaziť nad telesnými túžbami. (Rim. 7:21–25) Potrebujeme ho aj na to, aby sme odložili starú osobnosť a obliekli si novú. (Ef. 4:22, 24) A keď sme na konci dlhého dňa unavení, možno sa musíme prinútiť, aby sme išli na zhromaždenie. (Hebr. 10:24, 25) w20.09 40:9 – 11

Keď pomáhame záujemcovi napredovať k zasväteniu a krstu, musíme byť trpezliví. Ale po nejakom čase by sme mali zistiť, či túži slúžiť Jehovovi. Dá sa povedať, že sa snaží poslúchať Ježišove príkazy? Alebo mu ide iba o to, aby si rozšíril biblické poznanie? Z času na čas sa zamysli nad tým, aký pokrok záujemca robí. Klaď si napríklad takéto otázky: Hovorí o tom, čo cíti k Jehovovi? Modlí sa k nemu? (Žalm 116:1, 2) Číta si Bibliu? (Žalm 119:97) Chodí pravidelne na zhromaždenia? (Žalm 22:22) Robí vo svojom živote zmeny? Rozpráva o tom, čo sa dozvedel, rodine a priateľom? (Žalm 9:1) A predovšetkým, chce sa stať Jehovovým svedkom? (Žalm 40:8) Ak záujemca nerobí pokrok v žiadnej z týchto oblastí, taktne sa snaž zistiť prečo a potom sa s ním o tom láskavo, ale otvorene porozprávaj. w20.10 42:14 – 15

Ježišov nebeský Otec vždy robí dobré rozhodnutia. Aj Ježišovi pozemskí rodičia sa rozhodovali múdro. Ale keď Ježiš vyrástol, musel robiť vlastné rozhodnutia. (Gal. 6:5) Mal slobodnú vôľu ako každý z nás. Mohol si vybrať, že pôjde v živote vlastnou cestou. Ale on sa rozhodol, že si zachová dobrý vzťah k Jehovovi. Keď sa Ježiš dozvedel, aká je jeho úloha v Božom predsavzatí, rozhodol sa, že bude konať Božiu vôľu. (Ján 6:38) Vedel, že mnohí ho budú nenávidieť. A hoci si nič také neželal, predsa sa rozhodol podriadiť Jehovovej vôli. Keď sa v roku 29 n. l. dal pokrstiť, jeho hlavným životným cieľom bolo konať to, čo od neho Jehova očakáva. (Hebr. 10:5–7) A v tomto rozhodnutí nezakolísal ani vtedy, keď zomieral na mučeníckom kole. (Ján 19:30) w20.10 44:12, 15

Vieš o nejakých bratoch alebo sestrách vo svojom zbore, ktorí prežívajú ťažké chvíle, lebo sú chorí alebo majú iné náročné okolnosti, napríklad im niekto zomrel? Ak o niekom takom vieme, prosme Jehovu, aby nám pomohol povedať mu alebo urobiť preňho niečo láskavé. Naše milé slová a skutky môžu byť práve tým, čo potrebuje. (1. Petra 4:10) Vieme, že Jehova je s nami, a preto nestrácame odvahu. Pomáha nám prostredníctvom Ježiša a anjelov. Ak je to v súlade s jeho zámerom, môže nám pomôcť aj prostredníctvom ľudí, ktorí majú určitú právomoc. A ako sme to už mnohí zažili, Jehova svojím svätým duchom podnecuje svojich služobníkov, aby prišli na pomoc svojim bratom a sestrám. Preto môžeme tak ako apoštol Pavol s plnou dôverou povedať: „Jehova je môj pomocník, nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?“ (Hebr. 13:6) w20.11 46:19 – 20

Apoštoli mali jasný dôkaz, že Jehova je s nimi. Dal im moc konať zázraky. (Sk. 5:12–16; 6:8) My takú moc nemáme. Ale Jehova nás prostredníctvom svojho Slova láskavo uisťuje, že keď trpíme za to, že robíme, čo je správne, máme jeho priazeň a pomoc jeho ducha. (1. Petra 3:14; 4:14) Preto si nerobme starosti, či zvládneme kruté prenasledovanie, ktoré možno zažijeme. Sústreďme sa na to, čo môžeme robiť teraz, aby sme si posilňovali dôveru, že Jehova je schopný sa o nás postarať a zachrániť nás. Musíme sa spoľahnúť na Ježišov sľub: „Dám vám také slová a múdrosť, ktorej ani všetci vaši protivníci dohromady nebudú schopní odporovať ani jej protirečiť.“ Ježiš nás uisťuje: „Keď vytrváte, zachránite si život.“ (Luk. 21:12–19) A nikdy nezabudnime, že aj keď Jehovovi služobníci zomrú, Jehova si ich pamätá do najmenších detailov a môže ich vzkriesiť. w21.01 1:12

Apoštol Pavol nebol prvý, kto hovoril o nádeji na vzkriesenie. Zmienil sa o nej aj patriarcha Jób. Jób si bol istý, že Boh si naňho spomenie a privedie ho späť k životu. (Jób 14:7–10, 12–15) „Vzkriesenie z mŕtvych“ patrí k „základom“, čiže k „základnému učeniu“ kresťanov. (Hebr. 6:1, 2) Pavlov rozbor tohto učenia je zaznamenaný v 1. Korinťanom 15. kapitole. To, čo Pavol napísal, určite posilňovalo vieru kresťanov v prvom storočí. Bez ohľadu na to, ako dlho už veríme vo vzkriesenie, štúdium tejto kapitoly môže povzbudiť aj nás a posilniť našu nádej. Vzkriesenie Ježiša Krista je základom našej nádeje, že naši blízki budú vzkriesení. Jeho vzkriesenie bolo súčasťou „dobrej správy“, ktorú Pavol oznámil Korinťanom. (1. Kor. 15:1, 2) Pavol povedal, že keby kresťan neveril v Ježišovo vzkriesenie, jeho viera by bola zbytočná. (1. Kor. 15:17) w20.12 49:2 – 4

Čo pomohlo apoštolovi Petrovi prekonať skľúčenosť? Bolo to viacero vecí. Napríklad si mohol spomenúť, že sa zaňho Ježiš modlil, aby jeho viera nezoslabla. Jehova vypočul túto úpenlivú modlitbu. Neskôr sa Ježiš osobne Petrovi zjavil, pravdepodobne preto, aby ho povzbudil. (Luk. 22:32; 24:33, 34; 1. Kor. 15:5) Ježiš povzbudil Petra aj pri inej príležitosti – keď sa zjavil svojim apoštolom po neúspešnom nočnom rybolove. Vtedy dal Ježiš Petrovi možnosť, aby mu povedal, ako veľmi ho má rád. Ježiš svojmu drahému priateľovi odpustil jeho chyby a poveril ho ďalšími úlohami. (Ján 21:15–17) Správal sa k Petrovi súcitne a milosrdne a tým dokonale napodobnil svojho Otca. Preto keď urobíme chybu, nemyslime si, že nás Jehova zavrhol. Pamätajme, že Satan by bol rád, keby sme si to mysleli. Snažme sa vidieť seba – i tých, ktorí proti nám zhrešia – súcitnými a láskavými očami nášho nebeského Otca. (Žalm 103:13, 14) w20.12 51:17 – 19

Poučiť sa môžeme aj z príkladov ľudí, ktorí nezostali pokojní, ale premohli ich obavy a nevložili dôveru v Jehovu. Keď o nich budeme uvažovať, môžeme sa vyhnúť chybám, ktoré urobili. Napríklad kráľ Asa sa v prvých rokoch svojej vlády obracal v problémoch na Jehovu. Ale neskôr začal brať záležitosti do vlastných rúk. (2. Kron. 16:1–3, 12) Na prvý pohľad sa mohol jeho plán požiadať o pomoc v boji proti Izraelu Sýrčanov javiť ako dobrý ťah. Ale hoci izraelské vojsko odtiahlo, pokoj v Judsku netrval dlho. Jehova prostredníctvom svojho proroka odkázal Asovi: „Pretože si sa spoľahol na sýrskeho kráľa a nie na Jehovu, svojho Boha, vojsko sýrskeho kráľa uniklo z tvojich rúk.“ (2. Kron. 16:7) Musíme si dávať pozor, aby sme neboli takí sebaistí, že by sme brali záležitosti do vlastných rúk a nehľadali by sme rady v Jehovovom Slove. Aj keď sa ocitneme v naliehavej situácii, zostaňme pokojní. Spoľahnime sa na Jehovu a on nám pomôže správne sa rozhodnúť. w21.01 1:13 – 15

Niektorí Jehovovi služobníci v súčasnosti trpia hladom, lebo nemajú dosť peňazí, aby si kúpili potraviny, alebo žijú v krajinách, kde prebiehajú občianske nepokoje alebo vojna. Ďalší sú za svoju vieru vo väzení. Veľký zástup sa veľmi teší na to, že keď prežije zničenie tohto starého sveta, bude mať navždy dostatok telesného aj duchovného pokrmu. Keď Jehova zničí tento skazený starý svet, veľký zástup „nespáli horúčava“ jeho hnevu. Všetkých, ktorí prežijú veľké súženie, Ježiš povedie „k prameňom vôd [večného] života“. (Zjav. 7:17) Veľký zástup má jedinečnú nádej. Len si to predstav: Na rozdiel od všetkých tých miliárd ľudí, ktorí kedy žili, oni nemusia nikdy zomrieť! (Ján 11:26) Iné ovce majú úžasnú nádej, za ktorú vďačia Jehovovi a Ježišovi. w21.01 3:11 – 12

Ježiš v poslednú noc svojho života na zemi premýšľal o tom, čo čaká jeho učeníkov. Miloval ich, a preto prosil svojho Otca, aby ich „chránil pred tým zlým“. (Ján 17:14, 15) Ježiš vedel, že keď sa vráti do neba, Satan Diabol bude viesť vojnu proti každému, kto bude chcieť slúžiť Jehovovi. Teda Jehovov ľud bude potrebovať ochranu. Dnes potrebujeme Jehovovu ochranu ako nikdy predtým. Satan bol zvrhnutý z neba a má veľký hnev. (Zjav. 12:12) Dokázal presvedčiť niektorých ľudí, že keď nás prenasledujú, preukazujú „Bohu svätú službu“. (Ján 16:2) Ďalší, ktorí neveria v Boha, nás prenasledujú preto, lebo nezapadáme do predstáv tohto sveta. Ale nech nás prenasledujú z akéhokoľvek dôvodu, my sa nebojíme. Prečo? Odpoveď je v texte na tento deň. w21.03 13:1, 3

Všetko, čo Jehova robí, robí z lásky. S láskou sa stará o všetky naše potreby. Z lásky k nám zaobstaral výkupné. Aj Ježiš nás veľmi miluje, lebo dal za nás svoj život. (Ján 3:16; 15:13) Nič nemôže pretrhnúť puto lásky, ktoré spája Jehovu a Ježiša s tými, čo sú im verní. (Ján 13:1; Rim. 8:35) Podobne všetko, čo robí hlava rodiny, by malo byť motivované láskou. Prečo je to dôležité? Apoštol Ján odpovedá: „Kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí [alebo svoju rodinu, ktorú vidí], nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ (1. Jána 4:11, 20) Muž, ktorý miluje svoju rodinu a chce napodobňovať Jehovu a Ježiša, sa bude starať o duchovné, citové a hmotné potreby svojej rodiny. (1. Tim. 5:8) Bude učiť a usmerňovať svoje deti. Bude sa tiež učiť robiť také rozhodnutia, ktoré budú prinášať česť Jehovovi a budú dobré pre jeho rodinu. w21.02 5:12 – 13

Náš láskavý nebeský Otec vie, ako nás ovplyvňuje naša minulosť a negatívny pohľad na seba. Ale vidí v nás aj to dobré – vlastnosti, ktoré my možno nevidíme. (1. Jána 3:19, 20) Niekto možno bojuje s nejakým hlboko zakoreneným zlozvykom. Môže sa stať, že znovu podľahne svojej slabosti a je zo seba sklamaný. Keď zhrešíme, je prirodzené, že sa cítime vinní. (2. Kor. 7:10) Ale nemali by sme ísť do extrému a myslieť si, že sme totálne zlyhali a Jehova nám to nikdy neodpustí. Nič nie je ďalej od pravdy! Keby sme takto uvažovali, mohlo by to viesť k tomu, že by sme prestali slúžiť Jehovovi. Prosme Jehovu, aby nám odpustil, a tak „napravme veci medzi nami“. (Iz. 1:18) Keď uvidí, že úprimne ľutujeme to, čo sme urobili, a snažíme sa o nápravu, odpustí nám. A choďme aj za staršími. Budú nám trpezlivo pomáhať, aby sme sa duchovne uzdravili. (Jak. 5:14, 15) w20.12 52:5 – 6

Ježiš sa správal k ženám s úctou. Neriadil sa zvykom farizejov, ktorí sa pozerali na ženy zhora. Nerozprávali sa so ženami na verejnosti a už vôbec nie o duchovných veciach. Naopak, Ježiš zapájal ženy do hlbokých duchovných rozhovorov, ktoré viedol so svojimi učeníkmi. (Luk. 10:38, 39, 42) Dovolil tiež, aby ho ženy sprevádzali, keď cestoval po mestách a dedinách a oznamoval dobrú správu. (Luk. 8:1–3) A poctil ich tým, aby apoštolom oznámili správu o jeho vzkriesení. (Ján 20:16–18) Apoštol Pavol pripomenul Timotejovi, aby si ženy vážil. Uznával, že to bola Timotejova matka a stará matka, ktoré sa ako prvé zaslúžili o to, že Timotej poznal „sväté spisy“. (2. Tim. 1:5; 3:14, 15) Pavol sa vo svojom liste Rimanom menovite zmienil o niektorých sestrách a dal ich pozdraviť. Nielenže si všímal všetku ich prácu pre Pána, ale sa aj vyjadril, že im je za ňu veľmi vďačný. (Rim. 16:1–4, 6, 12; Fil. 4:3) w21.02 7:5 – 6