Apríl

Prežívaš nejakú náročnú situáciu? Možno ti ublížil niekto zo zboru. (Jak. 3:2) Alebo sa ti posmievajú spolupracovníci alebo spolužiaci za to, že slúžiš Jehovovi. (1. Petra 4:3, 4) Alebo ti členovia rodiny bránia chodiť na zhromaždenia či do služby. (Mat. 10:35, 36) Ak prežívaš niečo veľmi ťažké, možno máš chuť vzdať sa a prestať slúžiť Jehovovi. Ale buď si istý, že Jehova ti dá v každej skúške múdrosť, aby si ju zvládol, a silu, aby si v nej vytrval. Jehova dal do svojho Slova zapísať podrobnosti o tom, ako nedokonalí ľudia zvládli rôzne náročné skúšky. Prečo? Aby sme sa z toho poučili. Tak to na Jehovov podnet napísal apoštol Pavol. Keď si čítame tieto príbehy, prináša nám to útechu a nádej. Ale nestačí si ich len čítať. Musíme umožniť, aby Božie Slovo formovalo naše zmýšľanie a pôsobilo na naše srdce. w21.03 11:1 – 2

Pozeráš sa na ľudí, ktorým vydávaš svedectvo, ako na úrodu, ktorá je zrelá na žatvu? Ak áno, dáš to najavo tromi spôsobmi. Po prvé, budeš zvestovať s väčšou naliehavosťou. Obdobie žatvy je časovo ohraničené a práca neznesie odklad. Po druhé, budeš mať väčšiu radosť, keď uvidíš, že ľudia reagujú na dobrú správu. V Biblii sa píše, že „ľudia sa v čase žatvy radujú“. (Iz. 9:3) A po tretie, budeš sa na ľudí v obvode pozerať ako na budúcich Kristových nasledovníkov a prispôsobíš svoj prístup, aby si s nimi hovoril o niečom, čo ich zaujíma. Niektorí Ježišovi nasledovníci si mysleli, že Samaritáni sa nikdy nestanú kresťanmi, ale Ježiš sa na nich pozeral ako na svojich budúcich učeníkov. Aj my sa tak musíme pozerať na ľudí v našich obvodoch. Vynikajúci príklad nám v tom dal apoštol Pavol. Zistil, čomu ľudia veria, zistil, čo ich zaujíma, a pozeral sa na nich ako na budúcich Kristových učeníkov. w20.04 15:3 – 4

Snaž sa pochopiť, čo druhí prežívajú. Potom ich nebudeš posudzovať povrchne. Jediný, kto nám dokonale rozumie, je Jehova. Preto ho pros, aby ti pomohol vidieť druhých tak, ako ich vidí on, a nájsť spôsob, ako im prejaviť súcit. Nemôžeme si vyberať, ktorým bratom a sestrám budeme prejavovať nežný súcit. Každý z nich zápasí s nejakým problémom. Mnohí prežívajú niečo podobné ako Jonáš, Eliáš, Hagar a Lót. V niektorých prípadoch si ťažkosti spôsobili vlastnou vinou. Musíme uznať, že niečo podobné sa už stalo každému z nás. Preto je namieste, že Jehova od nás chce, aby sme boli k druhým súcitní. (1. Petra 3:8) Keď ho poslúchame, prispievame k jednote našej výnimočnej a rôznorodej celosvetovej rodiny. Preto napodobňujme Jehovu pri zaobchádzaní s druhými, buďme rozhodnutí pozorne ich počúvať, snažme sa ich lepšie spoznať a buďme k nim súcitní. w20.04 16:15 – 17

Ježiš vo všetkom poslúchal Jehovu a dal nám v tom dokonalý príklad. Preto keď chceme poslúchať Jehovu, je dôležité, aby sme čo najvernejšie kráčali v Ježišových stopách. (Ján 8:29) Ak máme žiť v súlade s pravdou, musíme byť presvedčení, že Jehova je Bohom pravdy a že všetko, čo nám hovorí vo svojom Slove, je pravda. Okrem toho musíme byť presvedčení, že Ježiš je sľúbeným Mesiášom. Mnohí ľudia neveria, že Ježiš je Kráľom Božieho Kráľovstva. Ján varoval kresťanov, že je „mnoho podvodníkov“, ktorí by mohli zviesť každého, kto nie je pripravený obhájiť pravdu o Jehovovi a Ježišovi. (2. Jána 7–11) Napísal: „Kto je klamár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus?“ (1. Jána 2:22) Jediný spôsob, ako sa nedať oklamať, je študovať Božie Slovo. Iba tak spoznáme Jehovu a Ježiša. (Ján 17:3) A iba vtedy budeme presvedčení, že to, čomu veríme, je pravda. w20.07 30:4 – 5

Jeden spôsob, ako sa nestať „kameňom úrazu“ pre spolukresťanov, s ktorými bežíme kresťanský beh, je netrvať na svojich právach, ale uprednostniť ich záujmy vždy, keď je to možné. (Rim. 14:19–21; 1. Kor. 8:9, 13) V tejto dôležitej veci sa odlišujeme od bežcov na športových súťažiach, ktorí myslia predovšetkým na seba. Preto niekedy odstrčia iných bežcov, aby sa dostali do čela. No my medzi sebou nesúperíme. (Gal. 5:26; 6:4) Chceme pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí, aby dobehli do cieľa spolu s nami a získali cenu, večný život. Preto uplatňujme biblickú radu, aby sme sa „nestarali len o svoje záujmy, ale aj o záujmy druhých“. (Fil. 2:4) Všetkým, ktorí vytrvajú v kresťanskom behu, Jehova láskavo sľubuje odmenu – večný život v nebesiach alebo na zemi. w20.04 18:10, 12

Milióny Jehovových služobníkov prežijú veľké súženie a budú žiť v novom svete. Títo ľudia budú tu na zemi očitými svedkami ďalšieho víťazstva nad smrťou – vzkriesenia miliárd ľudí, ktorí v minulosti zomreli. Vieš si predstaviť radosť z takého víťazstva? (Sk. 24:15) A všetci tí, ktorí dokážu svoju bezvýhradnú vernosť Jehovovi, zvíťazia dokonca nad smrťou, ktorú sme zdedili po Adamovi. Potom už budú môcť žiť navždy. Každý z nás by mal byť vďačný za povzbudzujúce slová o vzkriesení, ktoré Pavol napísal Korinťanom. Preto by sme mali zo srdca poslúchať Pavlovo nabádanie, aby sme mali „mnoho práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58) Ak v tejto práci robíme všetko, čo je v našich silách, môžeme sa tešiť na nádhernú budúcnosť. Bude to oveľa šťastnejšia budúcnosť, než akú si dokážeme predstaviť. A nad každú pochybnosť sa potvrdí, že naša namáhavá práca pre Pána nebola zbytočná. w20.12 50:16 – 17

Zdá sa, že proroctvá v Ezechielovi 38:10–23, v Danielovi 2:43–45; 11:44–12:1 a v Zjavení 16:13–16, 21 opisujú to isté časové obdobie a rovnaké udalosti. Ak je to tak, potom by sme mohli očakávať nasledujúci vývoj udalostí. Niekedy po začiatku veľkého súženia vytvoria „králi celej obývanej zeme“ koalíciu národov. (Zjav. 16:13, 14) Táto koalícia je v Biblii nazvaná „Góg z krajiny Magóg“. (Ezech. 38:2) Podnikne záverečný útok na Boží ľud a bude ho chcieť úplne zničiť. Keď apoštol Ján opisuje toto obdobie, hovorí o tom, že Božích nepriateľov postihne neobyčajne silné krupobitie. Toto krupobitie možno predstavuje zdrvujúce rozsudky, ktoré bude oznamovať Boží ľud a ktoré vyprovokujú Góga z Magógu, aby zaútočil na Boží ľud s cieľom úplne ho vyhladiť. (Zjav. 16:21) w20.05 20:13 – 14

Boží svätý duch je dar, za ktorý by sme mali byť vďační. Vďačnosť za svätého ducha si prehĺbime tak, že budeme uvažovať o tom, čo sa vďaka jeho pôsobeniu dosiahlo v našich dňoch. Predtým ako Ježiš vystúpil do neba, povedal svojim učeníkom: „Keď na vás príde svätý duch, dostanete moc a budete mi svedkami... až v najvzdialenejších končinách zeme.“ (Sk. 1:8) Vďaka pôsobeniu svätého ducha sa stalo Jehovovými služobníkmi viac ako osem a pol milióna ľudí z rôznych kútov sveta. Okrem toho sa tešíme z duchovného raja, pretože vďaka tomuto duchu si rozvíjame také krásne vlastnosti, ako je „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť a sebaovládanie“. Tieto vlastnosti tvoria „ovocie ducha“. (Gal. 5:22, 23) Svätý duch je skutočne vzácny dar od Jehovu! w20.05 22:10, 13

Z viacerých dôvodov môžeme dôjsť k záveru, že tí, ktorí budú vítať vzkriesených, spoznajú svojich blízkych. Zoberme do úvahy prípady vzkriesenia, ktoré sa už stali. Zdá sa, že Jehova znovu stvorí ľudí tak, aby vyzerali, rozprávali a premýšľali rovnako ako krátko pred smrťou. Spomeňme si, že Ježiš prirovnal smrť k spánku a vzkriesenie k prebudeniu zo spánku. (Mat. 9:18, 24; Ján 11:11–13) Keď sa človek prebudí zo spánku, je rovnaký ako predtým a pamätá si tie isté veci. Tak to bolo aj s Lazarom. Bol mŕtvy štyri dni, takže jeho telo sa už začalo rozkladať. Ale keď ho Ježiš vzkriesil, jeho sestry ho hneď spoznali a Lazar ich zjavne spoznal tiež. (Ján 11:38–44; 12:1, 2) w20.08 33:3, 8

Rozdiel medzi pomazanými a inými ovcami nespočíva v tom, že by mali v Božích očiach inú hodnotu. Boh považuje obidve skupiny za rovnako cenné. Za všetkých zaplatil rovnakú cenu – život svojho drahého Syna. Za túto cenu vykúpil tak pomazaných, ako aj iné ovce. Tieto dve skupiny sa líšia v tom, že jedna má nádej na život v nebi a druhá nádej na život na zemi. Ale obe skupiny musia zostať verné Bohu a Kristovi. (Žalm 31:23) A pamätajme na to, že Boží duch pôsobí rovnako na každého z nás. To znamená, že Jehova dáva svojho svätého ducha každému podľa toho, koľko práve potrebuje. Jehova dáva každému svojmu oddanému služobníkovi nádhernú nádej do budúcnosti. (Jer. 29:11) Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti poskytuje každému z nás výnimočnú príležitosť chváliť Boha a Krista za to, čo pre nás urobili, aby sme sa mohli tešiť z večného života. Táto slávnosť je nepochybne tým najdôležitejším zhromaždením, na ktorom sa praví kresťania každý rok stretávajú. w21.01 3:16, 19

Veľká väčšina prítomných na Pamätnej slávnosti má nádej, že bude žiť v raji na zemi. Prečo potom prichádzajú na Pánovu večeru? Z toho istého dôvodu, pre ktorý ľudia prichádzajú niekomu na svadbu. Chcú dať novomanželom najavo, že ich majú radi a podporujú ich. Podobne aj iné ovce prichádzajú na Pamätnú slávnosť preto, lebo chcú dať Kristovi a pomazaným najavo svoju lásku a podporu. A prichádzajú tam aj preto, aby vyjadrili svoju vďačnosť za obeť, ktorú si na Pamätnej slávnosti pripomíname, obeť, vďaka ktorej budú môcť žiť večne na zemi. Iné ovce sa zúčastňujú na Pamätnej slávnosti aj preto, lebo chcú poslúchať Ježišov príkaz. Keď Ježiš zaviedol túto slávnosť, svojim verným apoštolom povedal: „Robte to na moju pamiatku.“ (1. Kor. 11:23–26) Teda iné ovce sa budú zúčastňovať Pánovej večere dovtedy, kým budú na zemi pomazaní. w21.01 3:13 – 14

Pravá láska sa prejavuje skutkami. (Porovnaj Jakuba 2:17, 26.) Príkladom je Jehovova láska. (1. Jána 4:19) Jehova dal zapísať do svojho Slova veľa krásnych slov, ktorými nás uisťuje o svojej láske. (Žalm 25:10; Rim. 8:38, 39) Ale o jeho láske nás presviedčajú nielen jeho slová, ale aj to, čo pre nás robí. Jehova poslal svojho milovaného Syna, aby za nás trpel a zomrel. (Ján 3:16) Mohol by niekto pochybovať, že Jehova nás miluje? Svoju lásku k Jehovovi a Ježišovi dokazujeme tak, že ich poslúchame. (Ján 14:15; 1. Jána 5:3) A Ježiš nám výslovne prikázal, aby sme milovali jeden druhého. (Ján 13:34, 35) Nestačí len bratom a sestrám hovoriť, že ich milujeme. Musíme im to dokázať tým, čo pre nich robíme. (1. Jána 3:18) w21.01 2:6, 8

Kresťania pomazaní svätým duchom sa môžu tešiť na to, že budú s Ježišom ako spoluvládcovia v Božom Kráľovstve. Majú nádej, že ho uvidia, budú sa s ním rozprávať a budú s ním navždy. (Ján 14:2, 3) Aj tí, ktorí majú nádej na život na zemi, pocítia Ježišovu lásku a starostlivosť. Hoci Ježiša neuvidia, budú ho mať stále radšej, lebo Jehova a Ježiš im umožnia žiť večne. (Iz. 9:6, 7) Keď prijmeme Ježišovo pozvanie, aby sme sa stali jeho priateľmi, získame veľkú odmenu. Už dnes pociťujeme jeho lásku a podporu. Máme nádej na večný život. A čo je najdôležitejšie, vďaka priateľstvu s Ježišom si vytvárame ten najcennejší vzťah – blízky vzťah k jeho Otcovi Jehovovi. Byť Ježišovými priateľmi je pre nás mimoriadna česť! w20.04 17:15 – 16

Apoštol Pavol napísal list pomazaným kresťanom v Korinte, ktorí mali byť vzkriesení, aby žili v nebi. Títo kresťania boli „posvätení ako nasledovníci Krista Ježiša a povolaní za svätých“. Ďalej sa zmienil o tých, „čo zomreli ako Kristovi učeníci“. (1. Kor. 1:2; 15:18; 2. Kor. 5:17) V inom liste o nich Pavol pod vedením svätého ducha napísal, že sa „zjednotili [s Ježišom] tým, že... zomreli takou smrťou ako on,“ a že s ním budú „zjednotení aj podobnosťou jeho vzkriesenia“. (Rim. 6:3–5) Ježiš bol vzkriesený ako duchovná bytosť a išiel do neba. Rovnako to bude so všetkými Kristovými učeníkmi pomazanými duchom. Pavol napísal, že Kristus bol vzkriesený ako „prvý z tých, čo zomreli“. (1. Kor. 15:20) Ježiš bol prvý, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych ako duchovná bytosť a dostal večný život. w20.12 49:15 – 16

Pomazaní kresťania, ktorí dnes dokončia svoj pozemský beh, sú okamžite vzkriesení a získavajú život v nebi. Potvrdzujú to slová apoštola Pavla zapísané v 1. Korinťanom 15:51, 52. Keď budú títo Kristovi bratia vzkriesení, ich radosť bude úplná. Z Biblie sa dozvedáme, čo budú vzkriesení pomazaní robiť v nebi. Ježiš im povedal: „Tomu, kto zvíťazí a bude až do konca dodržiavať to, čo som prikázal, dám moc nad národmi. Bude ich pásť železnou palicou a budú rozbité ako hlinené nádoby. Takúto moc som dostal od svojho Otca aj ja.“ (Zjav. 2:26, 27) w20.12 50:14 – 15

Tým, že apoštol Pavol nazval Ježiša „prvým“, doslova „prvým plodom“, naznačil, že časom budú vzkriesení do neba aj ďalší. Ježiša mali nasledovať do neba apoštoli a ďalší jeho učeníci pomazaní duchom. (1. Kor. 15:18) V určenom čase mali byť vzkriesení a získať život v nebi tak ako Ježiš. V čase, keď Pavol písal Korinťanom, ešte vzkriesenie do neba neprebiehalo. Pavol vysvetlil, že to nastane až v budúcnosti, keď napísal: „Každý vo svojom poradí: Kristus ako prvý a potom, počas Kristovej prítomnosti, tí, čo mu patria.“ (1. Kor. 15:23; 1. Tes. 4:15, 16) Dnes žijeme v predpovedanom čase „Kristovej prítomnosti“. Teda apoštoli a ďalší pomazaní kresťania nezískali svoju nebeskú odmenu hneď, ako zomreli, ale „zjednotení [s Ježišom] podobnosťou jeho vzkriesenia“ boli až počas jeho prítomnosti. (Rim. 6:5) w20.12 49:12, 16 – 17

Apoštol Pavol hovoril o ľuďoch, ktorí sú kriesení s „duchovným telom“ a majú žiť v nebi. (1. Kor. 15:43, 44) Keď žil Ježiš na zemi, mal hmotné telo. Ale keď bol vzkriesený, „stal sa životodarným duchom“ a vrátil sa do neba. Podobne aj pomazaní kresťania dostanú pri vzkriesení duchovné telo, aby mohli žiť v nebi. Pavol vysvetlil: „Ako sa podobáme tomu vytvorenému z prachu, tak sa budeme podobať tomu, ktorý prišiel z neba.“ (1. Kor. 15:45–49) Majme na mysli, že Ježiš nebol vzkriesený v ľudskom tele. Pavol vysvetľuje prečo: „Telo a krv nemôžu zdediť Božie Kráľovstvo“, ktoré sídli v nebi. (1. Kor. 15:50) Apoštoli a ďalší pomazaní kresťania nemali byť kriesení do neba s porušiteľným telom z mäsa a krvi. w20.12 50:10 – 12

Boh viedol svojím svätým duchom niektorých Ježišových učeníkov v prvom storočí, aby zapísali určité podrobnosti o nádeji na život v nebi. Napríklad apoštol Ján napísal: „Teraz sme Božími deťmi, ale ešte sa neukázalo, akými budeme. Vieme však, že keď sa zjaví, budeme ako on.“ (1. Jána 3:2) Teda pomazaní kresťania nevedia, aké to bude, keď pri vzkriesení dostanú duchovné telo a pôjdu do neba. Ale to, čo vedia, je, že keď dostanú svoju odmenu v nebi, uvidia Jehovu. Biblia nám o tom poskytuje určité informácie. Pomazaní budú s Kristom v nebi, keď „odstráni každú vládu, každú mocnosť a silu“ i „posledného nepriateľa“, smrť. Potom sa aj sám Ježiš spolu so svojimi spoluvládcami podriadi Jehovovi. Nakoniec bude Jehovovi podriadené všetko. (1. Kor. 15:24–28) Bude to úžasné vyvrcholenie Kristovej tisícročnej vlády! w20.12 50:2

Nádej na vzkriesenie majú aj verní kresťania, ktorí nebudú žiť s Kristom v nebi. V Biblii sa píše, že apoštol Pavol a ďalší, ktorí majú nádej na život v nebi, získavajú „skoršie vzkriesenie z mŕtvych“. (Fil. 3:11) Z toho vyplýva, že bude aj nejaké ďalšie vzkriesenie. To je vzkriesenie, v ktoré dúfal Jób. (Jób 14:15) Tí, čo patria Kristovi, s ním budú v nebi, keď odstráni každú vládu, každú vrchnosť a moc. Nakoniec bude odstránený aj „posledný nepriateľ“, smrť. Je isté, že tí, ktorí budú vzkriesení do neba, už nebudú zomierať. (1. Kor. 15:23–26) A tí, ktorí nedostali pozvanie žiť s Kristom v nebi, majú nádej, o ktorej píše Pavol v texte na dnešný deň. Je jasné, že nespravodlivý človek nemôže získať život v nebi. Z toho vyplýva, že tieto slová poukazujú na vzkriesenie, ktoré nastane v budúcnosti na zemi. w20.12 49:18 – 19

Možno si hovoríš: Ako si môžem byť istý, že mi Jehova odpustil? Dá sa povedať, že už len tým, že si takú otázku kladieš, si môžeš byť istý, že ťa Jehova nezavrhol. V jednej Strážnej veži sa pred desiatkami rokov písalo: „[Možno] zisťujeme, že mnohokrát zakopávame a padáme cez nejaký zlozvyk, ktorý sa v našom predošlom spôsobe života zakorenil hlbšie, než sme si uvedomovali... Nevyvodzuj z toho, že si sa dopustil neodpustiteľného hriechu. Práve k takému uvažovaniu by ťa rád doviedol Satan. Už samotný fakt, že si zarmútený a nahnevaný sám na seba, je dôkazom toho, že si nezašiel priďaleko. Nech ťa nikdy neunaví pokorne a úprimne sa obracať na Boha a usilovať sa o jeho odpustenie, očistenie a pomoc.“ Predtým ako sa apoštol Pavol stal kresťanom, dopustil sa mnohých vážnych hriechov a pamätal si ich. (1. Tim. 1:12–15) Ale na výkupné sa pozeral ako na osobný dar od Jehovu. Vďaka tomu sa neumáral prehnanými výčitkami svedomia a zameriaval sa na to, aby dával Jehovovi to najlepšie. w20.11 48:14, 17

Satan nás mnohými spôsobmi pokúša, aby sme sa dopustili hriechu. Ako reagujeme? Je ľahké nahovárať si, že na tých veciach nie je nič zlé. Napríklad by sme si mohli pomyslieť: Veď za to by som ešte nebol vylúčený, takže to nie je také vážne. Takéto uvažovanie je však veľmi nesprávne. Skôr by sme si mali položiť otázky: Nesnaží sa tým Satan rozdeliť moje srdce? K čomu to povedie, keď podľahnem nesprávnej túžbe? Neprivediem pohanu na Božie meno? Posilním si tým vzťah k Bohu alebo si ho naruším? Premýšľaj o týchto otázkach. Popros Jehovu o múdrosť a úprimne si na ne odpovedz. Takéto kroky budú pre teba ochranou. Vďaka nim dokážeš pokušenie rázne odmietnuť. Budeš konať podobne ako Ježiš, keď povedal: „Odíď, Satan!“ (Mat. 4:10) Pamätaj, že rozdelené srdce prináša len problémy. w20.06 24:16 – 17

Jehova vie, čo je pre nás najlepšie. Preto sa pokorne riadime jeho radami. (Ef. 4:22–24) Keď sme pokorní, nepovažujeme za dôležitejšie to, čo chceme my, ale to, čo chce Jehova. A na druhých sa pozeráme ako na takých, ktorí nás prevyšujú. Vďaka tomu máme dobrý vzťah k Jehovovi aj k našim bratom a sestrám. (Fil. 2:3) Keby sme si nedávali pozor, mohli by nás ovplyvniť ľudia zo sveta, ktorí sú pyšní a sebeckí. Zdá sa, že niektorým kresťanom v prvom storočí n. l. sa to stalo, lebo apoštol Pavol Rimanom napísal: „Obraciam sa na každého z vás, aby si o sebe nemyslel viac, ako treba, ale aby mal na seba triezvy pohľad.“ Pavol si uvedomoval, že je potrebné, aby sme mali určitú mieru sebaúcty. Ale ak si chceme udržať vyrovnaný pohľad na seba, musíme byť pokorní. Pokora nám pomôže, aby sme si o sebe nemysleli viac, ako treba. w20.07 27:1 – 2

Za vlády kráľa Asu sa pokojné obdobie po nejakom čase skončilo. Z Etiópie pritiahla obrovská armáda, v ktorej bolo milión vojakov. Jej veliteľ Zerach si bol istý, že Judsko ľahko porazí. Asa sa však nespoliehal na svoje vojsko, ale na svojho Boha, Jehovu. Modlil sa: „Pomôž nám, Jehova, náš Bože, veď sa spoliehame na teba a v tvojom mene sme vytiahli proti tomuto veľkému vojsku.“ (2. Kron. 14:11) Hoci Etiópčania predstavovali takmer dvojnásobnú presilu, Asa vedel, že Jehova je mocný a dokáže zachrániť svoj ľud. A Jehova ho nesklamal. Etiópska armáda utrpela zdrvujúcu porážku. (2. Kron. 14:8–13) Nevieme, čo nás ako jednotlivcov v budúcnosti čaká. Ale vieme, že pokojné obdobie, ktoré Boží ľud teraz zažíva, sa raz určite skončí. Veď Ježiš predpovedal, že v posledných dňoch budú jeho učeníkov nenávidieť všetky národy. (Mat. 24:9) w20.09 38:14 – 16

Nikto nemá rád, keď ho druhí urážajú. A naši nepriatelia nás často urážajú. Keby sme si ich urážky príliš brali k srdcu, mohlo by nás to obrať o silu. (Prísl. 24:10) Teda ako sa k urážkam stavať? Môžeme ich tak ako apoštol Pavol s radosťou prijímať. Prečo s radosťou? Lebo urážky a odpor, ktoré zažívame, sú dôkazom, že sme pravými Ježišovými učeníkmi. (1. Petra 4:14) Ježiš predpovedal, že jeho nasledovníkov budú prenasledovať. (Ján 15:18–20) To sa potvrdilo hneď v prvom storočí. Tí, ktorí boli ovplyvnení gréckou kultúrou, sa na kresťanov pozerali ako na obmedzených a spoločensky neužitočných. Aj Židia považovali kresťanov za „nevzdelaných a obyčajných ľudí“, tak ako sa raz vyjadrili o apoštolovi Petrovi a Jánovi. (Sk. 4:13) V očiach sveta boli kresťania slabí a bezbranní, veď nemali žiadnu politickú ani vojenskú moc a boli odsunutí na okraj spoločnosti. Dali sa raní kresťania odradiť tým, že svet mal o nich zlú mienku? Nie. w20.07 29:3 – 4

Apoštol Ján miloval svojich bratov a veľmi mu záležalo na tom, aby sa im duchovne dobre darilo. To je zjavné z rád, ktoré im dal vo svojich troch listoch. Je povzbudzujúce vedieť, že takí muži a ženy, ako bol Ján, sú pomazaní, aby vládli s Ježišom v nebi. (1. Jána 2:27) Jánove rady by sme si mali vziať k srdcu. Buďme odhodlaní žiť v súlade s pravdou a vo všetkom poslúchať Jehovu. Študujme jeho Slovo a dôverujme, že učí pravdu. Posilňujme si vieru v Ježiša. Odmietajme múdrosť tohto sveta a učenie odpadlíkov. Odolávajme tlaku viesť dvojaký život a nedovoľme, aby nás premohol hriech. Žime podľa Jehovových vysokých morálnych noriem. Odpúšťajme bratom a sestrám, ktorí sa nás niečím dotkli, a poskytujme pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Tak im pomôžeme, aby zostali v pravde. Keď si tieto rady vezmeme k srdcu, dokážeme prekonať všetky prekážky a žiť v súlade s pravdou. w20.07 30:15 – 17

Jehova nás má rád a každému z nás dal v zbore určité miesto. Hoci máme rôzne úlohy, všetci sme pre Jehovu cenní a potrebujeme jeden druhého. Apoštol Pavol zdôraznil, že nikto z nás by si o žiadnom Jehovovom služobníkovi nemal pomyslieť: „Nepotrebujem ťa.“ (1. Kor. 12:21) Ak má v zbore vládnuť pokoj, musíme si jeden druhého vážiť a navzájom spolupracovať. (Ef. 4:16) Keď dobre spolupracujeme, zboru sa duchovne darí a silnie v láske. Všetci zboroví starší sú vymenovaní Jehovovým svätým duchom. Ale každý z nich má iné dary a schopnosti. (1. Kor. 12:17) Niektorí slúžia ako starší len krátko a nemajú toľko skúseností ako iní. Ďalších možno obmedzuje vyšší vek a zdravotné ťažkosti. Ale ani jeden starší by si o žiadnom spolustaršom nikdy nemal pomyslieť: „Nepotrebujem ťa.“ Každý starší by si mal vziať k srdcu Pavlovu radu zapísanú v Rimanom 12:10. w20.08 35:1 – 2, 4

Jehova nás vedie po ceste do života prostredníctvom pozemskej časti svojej organizácie. Keď od Božej organizácie dostaneme nové vysvetlenie nejakej biblickej náuky alebo pokyny ohľadom morálky, bez problémov sa s nimi stotožníme. Ale ako reagujeme, keď Božia organizácia urobí zmeny, ktoré sa týkajú iných oblastí nášho života, napríklad keď sa predáva sála Kráľovstva, do ktorej chodíme? Ak pamätáme na to, že všetko, čo robíme, robíme pre Jehovu a že on vedie svoju organizáciu, udržíme si radosť. (Kol. 3:23, 24) Dobrý príklad nám dal kráľ Dávid. Keď daroval prostriedky na stavbu chrámu, povedal: „Kto som ja a čo je môj ľud, že sme boli schopní priniesť taký dobrovoľný dar? Veď všetko je od teba a dali sme ti to, čo sme dostali z tvojej ruky.“ (1. Kron. 29:14) Keď prispievame na dielo, aj my dávame Jehovovi z toho, čo sme dostali z jeho ruky. No Jehova si aj tak cení čas, energiu a prostriedky, ktoré vynakladáme na podporu jeho diela. (2. Kor. 9:7) w20.11 47:14 – 16

Ako Jehovovi svedkovia nehodnotíme svoj úspech podľa toho, koľko ľudí sme priviedli do Božej organizácie. (Luk. 8:11–15) V Jehovových očiach sme úspešní vtedy, keď vytrvávame vo zvestovaní dobrej správy a robení učeníkov. Prečo? Lebo tým poslúchame jeho a jeho Syna. (Mar. 13:10; Sk. 5:28, 29) Máme naliehavý dôvod, aby sme nepoľavovali v našej zvestovateľskej činnosti. Koniec tohto zlého sveta sa rýchlo blíži a času na záchranu ľudských životov zostáva už len veľmi málo. Preto nečakaj na ideálne podmienky a čo najskôr sa zapoj do tejto životne dôležitej činnosti. Teraz je čas, aby si si posilňoval motiváciu, prehlboval poznanie Biblie, posilňoval si odvahu a pracoval na sebadisciplíne. Pripoj sa k vyše osemmiliónovému zástupu rybárov ľudí a zažiješ radosť, ktorú dáva Jehova. (Neh. 8:10; Luk. 5:10) Zapájaj sa do služby zo všetkých síl a vytrvávaj v nej, až kým ju Jehova neukončí. w20.09 36:18 – 20

Nemôžeme dovoliť, aby hmotné veci odviedli našu pozornosť od duchovných vecí. „Podvodná moc bohatstva“ by mohla zadusiť našu lásku k Jehovovi, našu vďačnosť za Božie Slovo a našu túžbu hovoriť o ňom s druhými. (Mat. 13:22) Keď vidíme nebezpečenstvo, musíme konať rýchlo, aby sme ochránili to, čo nám Jehova zveril. Môžeme si vopred premyslieť, čo urobíme, keď sa na internete, v televízii alebo v nejakom filme objaví nemravná či násilná scéna alebo materiál od odpadlíkov. Ak budeme pripravení na to, čo sa môže stať, budeme schopní pohotovo zareagovať. Tak sa vyhneme duchovnej škode a zostaneme čistí v Jehovových očiach. (Žalm 101:3; 1. Tim. 4:12) Musíme si chrániť cenné veci, ktoré nám Jehova zveril – vzácne biblické pravdy a možnosť učiť o nich druhých. Keď to budeme robiť, zachováme si čisté svedomie, náš život bude mať skutočný zmysel a budeme mať radosť z toho, že môžeme druhým pomáhať spoznať Jehovu. w20.09 40:16 – 19

Si pokrsteným Jehovovým svedkom? Ak áno, svojím krstom si dal verejne najavo, že veríš v Jehovu a že mu chceš slúžiť spolu s jeho organizáciou. V tom, ako Jehova vedie svoju organizáciu, vidíme jeho osobnosť, predsavzatie a normy. Všimnime si tri črty Jehovovej osobnosti, ktorými sa vyznačuje i jeho organizácia. Po prvé, „Boh je nestranný“. (Sk. 10:34) Z lásky dal svojho Syna ako „výkupné za všetkých“. (1. Tim. 2:6; Ján 3:16) Chce, aby z výkupného malo úžitok čo najviac ľudí, a preto posiela svojich služobníkov, aby zvestovali dobrú správu všetkým, ktorí sú ochotní si ju vypočuť. Po druhé, Jehova je Bohom poriadku a pokoja. (1. Kor. 14:33, 40) Dá sa teda očakávať, že jeho služobníci budú tvoriť organizovanú, pokojamilovnú skupinu. A po tretie, Jehova je „Vznešený Učiteľ“. (Iz. 30:21) Preto sa jeho organizácia zameriava na vyučovanie z Biblie, či už v zbore, alebo vo zvestovateľskej službe. w20.10 43:1 – 3