Máj

Ježiš sa už ako chlapec rozhodol, že bude poslúchať svojich rodičov. Nikdy neprotestoval, keď ho chceli niečo naučiť, a nemyslel si, že vie niečo lepšie ako oni. Zodpovednosť, ktorú mal ako najstarší syn, bral vážne. Od svojho adoptívneho otca sa usilovne učil tesárske remeslo, aby mu pomohol uživiť rodinu. Ježišovi jeho rodičia pravdepodobne porozprávali o jeho zázračnom narodení i o tom, čo o ňom povedali poslovia od Boha. (Luk. 2:8–19, 25–38) Ale Ježiš sa neuspokojil iba s tým, čo počul. Aj sám si študoval Písmo. Ako to vieme? Lebo učitelia v Jeruzaleme, s ktorými sa pri jednej príležitosti rozprával, „žasli nad jeho porozumením a odpoveďami“. (Luk. 2:46, 47) A to mal ešte len 12 rokov! Navyše už v takom mladom veku s istotou vedel, že Jehova je jeho Otcom. (Luk. 2:42, 43, 49) w20.10 44:13 – 14

Viera vo vzkriesenie Ježiša Krista je základom našej kresťanskej nádeje. Apoštol Pavol začal rozbor náuky o vzkriesení tým, že vymenoval tri dôležité veci: (1) Kristus „zomrel za naše hriechy“, (2) „bol pochovaný“, (3) „v súlade s Písmom [bol] na tretí deň vzkriesený“. (1. Kor. 15:3, 4) Čo to znamená pre nás, že Ježiš zomrel, bol pochovaný a vzkriesený? Prorok Izaiáš predpovedal, že Mesiáš bude „vyťatý z krajiny živých“ a „určia mu hrob so zlými“. Ale dodal ešte jednu dôležitú podrobnosť: že Mesiáš ponesie „hriech mnohých“. To sa splnilo, keď Ježiš dal svoj život ako výkupné. (Iz. 53:8, 9, 12; Mat. 20:28; Rim. 5:8) Teda skutočnosť, že Ježiš zomrel, bol pochovaný a vzkriesený, tvorí pevný základ našej nádeje, že budeme oslobodení od hriechu a smrti a znovu sa stretneme s našimi milovanými, ktorí zomreli. w20.12 49:4 – 6, 11

Apoštol Pavol často zvestoval dobrú správu v synagógach. Napríklad v synagóge v Tesalonike sa po tri sabaty „rozprával so [Židmi] na základe Písma“. (Sk. 17:1, 2) Keďže bol pôvodom Žid, synagóga bola preňho známym prostredím. (Sk. 26:4, 5) A pretože vedel, čomu Židia veria a ako uvažujú, mohol im zvestovať bez zábran. (Fil. 3:5) Keď bol Pavol nútený utiecť pred prenasledovateľmi z Tesaloniky a neskôr aj z Beroje, prišiel do Atén. Aj tam „sa v synagóge rozprával so Židmi a ďalšími ctiteľmi Boha“. (Sk. 17:17) Keď však zvestoval na trhovisku, mal tam iný typ poslucháčov. Boli medzi nimi filozofi a iní ľudia z pohanských národov, ktorí sa na jeho posolstvo pozerali ako na „nové učenie“. Povedali mu: „To, čo hovoríš, nám znie cudzo, preto chceme vedieť, čo to znamená.“ (Sk. 17:18–20) w20.04 15:5 – 6

Ak zápasíš s nejakou slabosťou, nemysli si, že nestojíš za nič. Nikto z nás si nemôže vyslúžiť spravodlivé postavenie pred Bohom. Všetci sme závislí od Božej nezaslúženej láskavosti, ktorú nám prejavuje na základe výkupného. (Ef. 1:7; 1. Jána 4:10) A vždy sa môžeme obrátiť na našich bratov a sestry – na našu duchovnú rodinu. Keď sa potrebujeme vyrozprávať, sú ochotní si nás vypočuť a povzbudiť nás slovami, ktoré nám vlejú radosť. (Prísl. 12:25; 1. Tes. 5:14) Joy z Nigérie, ktorá bojuje so skľúčenosťou, hovorí: „Bez mojich drahých bratov a sestier by som bola stratená. Sú pre mňa dôkazom, že Jehova odpovedá na moje modlitby. Dokonca som sa od nich naučila, ako povzbudzovať iných, ktorí to potrebujú.“ Musíme si však uvedomiť, že naši bratia a sestry nemusia vždy vedieť, že potrebujeme povzbudenie. V takom prípade je na nás, aby sme urobili prvý krok a poprosili duchovne zrelého spolukresťana, aby nám pomohol. w20.12 52:7 – 8

Priateľstvo obvykle vzniká tak, že s niekým trávime čas. Rozprávame sa o tom, aké máme názory a čo sme zažili, a tak sme si stále bližší. Ale keď sa chceme spriateliť s Ježišom, narážame na určité prekážky. Jednou z nich je, že sme sa s Ježišom nikdy osobne nestretli. Mnohí kresťania v prvom storočí boli na tom rovnako. Napriek tomu im apoštol Peter napísal: „Aj keď ste Krista nikdy nevideli, milujete ho. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte v neho.“ (1. Petra 1:8) Z toho vidno, že hoci sme Ježiša nikdy osobne nestretli, môžeme sa stať jeho blízkymi priateľmi. Ďalšou prekážkou je, že sa s Ježišom nemôžeme rozprávať. Keď sa modlíme, rozprávame sa s Jehovom. Je pravda, že sa modlíme v Ježišovom mene, ale svoje modlitby neadresujeme jemu. A Ježiš ani nechce, aby sme sa k nemu modlili. Prečo? Lebo modlitba je súčasťou uctievania a uctievať máme iba Jehovu. (Mat. 4:10) Napriek tomu môžeme dávať najavo, že Ježiša milujeme. w20.04 17:1 – 3

Bežci na gréckych hrách museli prekonávať prekážky, medzi ktoré patrila únava a bolesť. Jediné, na čo sa mohli spoľahnúť, bol tréning a vlastné sily. Aj my dostávame „tréning“, čiže školenie, aby sme mohli bežať v našom kresťanskom behu. Ale oproti športovcom máme veľkú výhodu. Môžeme čerpať silu z neobmedzeného zdroja. Keď sa budeme spoliehať na Jehovu, sľubuje nám, že nás bude nielen školiť, ale aj posilňovať. Apoštol Pavol musel prekonávať veľa ťažkostí. Okrem urážok a prenasledovania, ktoré znášal od druhých, sa občas cítil slabý a musel bojovať s „ostňom v tele“. (2. Kor. 12:7) Napriek tomu sa nevzdal, ale pozeral sa na tieto ťažkosti ako na príležitosť spoľahnúť sa na Jehovu. (2. Kor. 12:9, 10) Vďaka tomu, že mal taký postoj, mu Jehova pomohol zvládnuť všetky prekážky. w20.04 18:13 – 14

Neviditeľným darom, ktorý máme, je možnosť spolupracovať s Jehovom a s nebeskou časťou jeho organizácie. (2. Kor. 6:1) Spolupracujeme s nimi vždy, keď sme vo zvestovateľskej službe. Pavol o sebe a o všetkých, ktorí sa zapájajú do tejto služby, povedal, že sú „Božími spolupracovníkmi“. (1. Kor. 3:9) Keď zvestujeme dobrú správu, spolupracujeme aj s Ježišom. Spomeňme si, že keď Ježiš svojim nasledovníkom prikázal, aby „robili učeníkov z ľudí všetkých národov“, dodal: „Budem s vami.“ (Mat. 28:19, 20) A ako spolupracujeme s anjelmi? Sme veľmi vďační, že anjeli nás vedú pri oznamovaní „večnej dobrej správy... tým, ktorí bývajú na zemi“. (Zjav. 14:6) Čo dokážeme robiť vďaka podpore z neba? Keď rozprávame o dobrej správe a zasievame obrazné semienka, niektoré z nich padnú do „dobrej pôdy“ a vyrastú. (Mat. 13:18, 23) Kto spôsobuje, že rastú a prinášajú úrodu? Odpoveď dal Ježiš v texte na dnešný deň. w20.05 22:14 – 15

Milióny rodín sa rozpadli, lebo manželia sa rozviedli. A v mnohých rodinách sa ich členovia vzájomne odcudzili, hoci žijú spolu. Jeden rodinný poradca hovorí: „Mama, otec a deti nevenujú pozornosť jeden druhému, ale všetka ich pozornosť patrí počítaču, tabletu, smartfónu alebo hernej konzole. Hoci tieto rodiny žijú pod jednou strechou, jeden druhého poriadne nepoznajú.“ Určite sa nechceme dať formovať týmto svetom, ktorý sa vyznačuje nedostatkom lásky. Preto by sme sa mali učiť prejavovať vrúcnu lásku nielen k členom našej rodiny, ale aj k tým, ktorí sú našou duchovnou rodinou. (Rim. 12:10) Grécky výraz, ktorý je preložený ako vrúcna láska, opisuje blízke vzťahy, aké majú medzi sebou členovia rodiny. A práve takúto lásku by sme mali cítiť k našej duchovnej rodine. Keď vrúcne milujeme našich bratov a sestry, prispievame k jednote, ktorou sa vyznačuje pravé uctievanie. (Mich. 2:12) w21.01 4:1 – 2

Športový tím, ktorý drží spolu, má väčšiu nádej na úspech ako tím, ktorý je rozdelený. Tvoje srdce sa môže podobať takému úspešnému tímu, ak zosúladíš svoje myšlienky, túžby a emócie so svojím cieľom slúžiť Jehovovi. Mysli na to, že Satan by rád rozdelil tvoje srdce. Chce, aby tvoje myšlienky, túžby a emócie boli v rozpore s tým, čo Jehova od teba očakáva. Ale ak sa chceš páčiť Jehovovi, musíš mu slúžiť celým srdcom. (Mat. 22:36–38) Nikdy nedovoľ Satanovi, aby rozdelil tvoje srdce! Modli sa tak ako Dávid: „Pomôž mi, aby som sa celým srdcom bál tvojho mena.“ Rob všetko, čo je v tvojich silách, aby si žil v súlade s touto modlitbou. Keď sa rozhoduješ, či už v dôležitých, alebo menej dôležitých veciach, vždy prejavuj bázeň pred Božím svätým menom. Keďže nosíš Božie meno, svojím správaním budeš prispievať k jeho posväteniu. (Prísl. 27:11) A každý z nás bude môcť povedať to čo prorok Micheáš: „My budeme navždy chodiť v mene Jehovu, nášho Boha.“ (Mich. 4:5, pozn. pod čiarou) w20.06 24:17 – 18

Útok kráľa severu a ďalších vlád na Boží ľud, o ktorom sa píše v tomto texte, vyvolá hnev Všemohúceho Boha a povedie k armagedonskej vojne. (Zjav. 16:14, 16) V tom čase bude kráľ severu spolu s ostatnými národmi, ktoré tvorili Góga z Magógu, zničený a „nikto mu nepomôže“. (Dan. 11:45) Hneď z nasledujúceho verša v Danielovom proroctve sa dozvedáme viac podrobností o tom, ako bude zničený kráľ severu a jeho spojenci a ako budeme zachránení. (Dan. 12:1) Čo znamenajú tieto slová? Michael je iné meno nášho Kráľa, Ježiša Krista. „Koná v prospech“ Božieho ľudu už od roku 1914, keď bolo v nebi zriadené Kráľovstvo. Zakrátko „povstane“, čiže zničí svojich nepriateľov v armagedonskej vojne. Daniel píše, že touto záverečnou udalosťou vyvrcholí obdobie, ktoré nazýva najväčším „časom tiesne“ v histórii. (Zjav. 6:2; 7:14) w20.05 20:15 – 17

Jozef ako otrok a neskôr ako väzeň nemohol na svojej situácii nič zmeniť. Ale napriek tomu neprepadal zúfalstvu. Ako je to možné? Nezameriaval sa na to, čo nemôže robiť, ale usilovne vykonával prácu, ktorá mu bola pridelená. A vždy sa snažil páčiť Jehovovi, lebo on bol tou najdôležitejšou osobou v jeho živote. Jehova si to cenil a žehnal všetko, čo Jozef robil. (1. Mojž. 39:21–23) Jozefov príbeh nám pripomína, že tento svet je krutý a musíme počítať s tým, že ľudia s nami budú zaobchádzať nespravodlivo. Môžu nám ukrivdiť dokonca aj naši spolukresťania. Ale ak je Jehova našou Skalou, čiže útočiskom, neskľúči nás to natoľko, že by sme mu prestali slúžiť. (Žalm 62:6, 7; 1. Petra 5:10) Spomeňme si aj na to, že Jozef mohol mať len okolo 17 rokov, keď ho Jehova poctil tým, že mu dal prorocké sny. Z toho vidíme, že Jehova dôveruje mladým ľuďom, ktorí mu slúžia. Dnes sa mnohí mladí podobajú Jozefovi. Aj oni majú pevnú vieru v Jehovu. A niektorí z nich boli dokonca nespravodlivo uväznení za to, že odmietli urobiť kompromis a zostali verní Bohu. (Žalm 110:3) w20.12 51:3, 5, 7

Apoštoli Peter a Ján považovali za česť, že môžu byť prenasledovaní za to, že sú Ježišovými nasledovníkmi a šíria jeho učenie. (Sk. 4:18–21; 5:27–29, 41, 42) Títo pokorní kresťania z prvého storočia sa nemali za čo hanbiť. Z dlhodobého hľadiska boli pre ľudstvo väčším prínosom než ktorýkoľvek z ich odporcov. Z biblických kníh, ktoré niektorí z nich napísali, dodnes čerpajú milióny ľudí silu a nádej. Kráľovstvo, ktoré oznamovali, dnes už nielenže existuje, ale čoskoro zavládne nad celou zemou. (Mat. 24:14) Naproti tomu mocný Rím, ktorý kresťanov prenasledoval, skončil v prepadlisku dejín, ale títo verní Ježišovi učeníci dnes vládnu ako králi v nebi. Ich odporcovia sú dávno mŕtvi, a ak budú niekedy vzkriesení, budú poddanými Kráľovstva, ktoré oznamovali tí nenávidení kresťania. (Zjav. 5:10) w20.07 29:4

Abrahám tak pevne veril Božím sľubom, že už akoby videl Mesiáša, ktorý bude Kráľom v Božom Kráľovstve. Preto mohol Ježiš povedať Židom: „Váš otec Abrahám sa veľmi tešil na to, že uvidí môj deň, a videl ho a radoval sa.“ (Ján 8:56) Abrahám teda zjavne vedel, že jeho potomkovia budú tvoriť Kráľovstvo, ktoré bude mať Jehovovu podporu, a ochotne čakal, kým Jehova tento sľub splní. Z čoho bolo vidno, že Abrahám očakáva mesto, čiže Kráľovstvo, ktorého tvorcom mal byť Boh? Po prvé, nestal sa občanom žiadneho vtedajšieho kráľovstva. Sťahoval sa z miesta na miesto, nikde sa natrvalo neusadil a nepodporoval žiadneho ľudského kráľa. Po druhé, nezaložil ani svoje vlastné kráľovstvo. Vždy poslúchal Jehovu a čakal, kým splní svoje sľuby. Tým prejavil výnimočnú vieru. w20.08 31:4 – 5

Jehova sľubuje, že počas Kristovej vlády nikto nepovie: „Som chorý.“ (Iz. 33:24) Z toho vyplýva, že tí, ktorí budú vzkriesení, vstanú so zdravým telom. Ale nebudú hneď dokonalí. Keby to tak bolo, ich blízki by ich nemuseli spoznať. Zdá sa, že počas Kristovej tisícročnej vlády ľudia získajú dokonalosť postupne. Prečo to môžeme povedať? Vieme, že Ježiš odovzdá Kráľovstvo svojmu Otcovi až na konci tisíc rokov. V tom čase bude splnené všetko, čo malo Kráľovstvo za úlohu, vrátane toho, že ľudstvo dosiahne dokonalosť. (1. Kor. 15:24–28; Zjav. 20:1–3) Predstav si, aké to bude, keď nastane vzkriesenie a ty budeš vítať svojich blízkych! Budeš od radosti plakať alebo sa smiať? Budeš spievať na chválu Jehovovi? Určite pocítiš ešte vrúcnejšiu lásku k svojmu starostlivému Otcovi a k jeho obetavému Synovi a budeš im ďakovať za krásny dar vzkriesenia. w20.08 33:9 – 10

Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov, aby zvážili, či by nemohli slúžiť Jehovovi ako slobodní. (1. Kor. 7:8, 9) Pavol sa nepozeral na slobodných kresťanov zhora. Dôkazom toho je, že poveril dôležitými úlohami práve mladého a slobodného brata Timoteja. (Fil. 2:19–22) Z toho jasne vyplýva, že by nebolo správne hodnotiť duchovnú spôsobilosť nejakého brata na základe toho, či je slobodný alebo ženatý. (1. Kor. 7:32–35, 38) Ani Ježiš, ani Pavol neučili, že kresťania musia zostať slobodní. Ale neučili ani to, že musia vstúpiť do manželstva. Teda ako by sme sa mali pozerať na manželstvo a na slobodný stav? V Strážnej veži z 1. októbra 2012 sa o tom výstižne písalo: „Oba stavy možno vnímať ako dar od Boha... Na slobodný stav sa Jehova nepozerá ako na pohanu a zdroj zármutku.“ Preto by sme mali uznávať, že aj slobodní bratia a sestry majú v zbore dôležité miesto. w20.08 35:8 – 9

V niektorých krajinách ľudia reagujú na dobrú správu o Kráľovstve s nadšením, akoby na ňu čakali. V iných krajinách sa ľudia o Boha alebo o Bibliu už veľmi nezaujímajú. Ako je to tam, kde žiješ? Nech ľudia reagujú akokoľvek, Jehova od nás očakáva, že budeme v tejto činnosti pokračovať, až kým nepovie, že je ukončená. Jehova už rozhodol, kedy sa toto dielo skončí a kedy „príde koniec“. (Mat. 24:14) Ježiš predpovedal udalosti a podmienky, ktorými sa budú vyznačovať posledné dni a ktoré by mohli odviesť jeho nasledovníkov od zvestovateľskej činnosti. Preto ich nabádal, aby boli bdelí. (Mat. 24:42) Mohli by nás rozptyľovať podobné veci ako ľudí v Noemových dňoch, pre ktoré nevenovali pozornosť výstrahe, ktorú oznamoval Noe. (Mat. 24:37–39; 2. Petra 2:5) Chceme si na ne dávať pozor a zameriavať sa na prácu, ktorou nás Jehova poveril. w20.09 37:1 – 2, 4

Satan má „veľký hnev“ a klamali by sme samých seba, keby sme si mysleli, že jeho hnev na sebe nepocítime. (Zjav. 12:12) V blízkej budúcnosti bude viera každého z nás vyskúšaná. Nastane „veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až doteraz“. (Mat. 24:21) Je možné, že v tom čase sa proti nám obrátia členovia našej rodiny a naša činnosť bude zakázaná. (Mat. 10:35, 36) Budeš tak ako kráľ Asa dôverovať Jehovovi, že ti pomôže a ochráni ťa? (2. Kron. 14:11) Jehova nás už teraz pripravuje na to, čo je pred nami, a pomáha nám, aby sme si posilnili vieru. Používa „verného a rozvážneho otroka“, aby nám dával kvalitný duchovný pokrm „v pravý čas“. Máme tak všetko, čo potrebujeme, aby sme zostali duchovne silní. (Mat. 24:45) Ale každý z nás musí aj sám robiť všetko, čo môže, aby si vybudoval neotrasiteľnú vieru v Jehovu. (Hebr. 10:38, 39) w20.09 38:16 – 18

Keď je to v súlade s Jehovovým zámerom, Jehova môže svojím mocným svätým duchom spôsobiť, aby ľudia, ktorí majú určitú právomoc, robili to, čo si želá. Tak ako ľudia dokážu vykopať kanál a odviesť nejaký vodný tok tým smerom, ktorý vyhovuje ich plánom, aj Jehova dokáže svojím duchom viesť myšlienky vládcov, aby konali v súlade s jeho zámerom. Keď to urobí, ľudia s určitou právomocou urobia rozhodnutie, ktoré je na úžitok Božieho ľudu. (Porovnaj Ezdráša 7:21, 25, 26.) Čo môžeme robiť my? Môžeme sa modliť „za kráľov a za všetkých vo vysokom postavení“, keď majú urobiť rozhodnutie, ktoré bude mať vplyv na náš kresťanský život a službu. (1. Tim. 2:1, 2; Neh. 1:11) Vrúcne sa modlime aj za našich bratov a sestry, ktorí sú vo väzení, tak ako to robili kresťania v prvom storočí. (Sk. 12:5; Hebr. 13:3) w20.11 46:13 – 14

Čo cítiš, keď sa krstí niekto, s kým si študoval? Tvoja radosť je neopísateľná! (1. Tes. 2:19, 20) Novopokrstení bratia a sestry sú „odporúčacími listami“ nielen pre tých, ktorí s nimi študovali, ale aj pre celý zbor. (2. Kor. 3:1–3) Sme veľmi radi, že v priebehu štyroch rokov sa na celom svete viedlo mesačne priemerne asi 10 miliónov biblických štúdií. A za ten istý čas sa každý rok dalo pokrstiť priemerne viac ako 280 000 nových učeníkov Ježiša Krista. Ako môžeme pomôcť ďalším z tých miliónov záujemcov, aby sa dali pokrstiť? Jehova je trpezlivý a ešte stále dáva ľuďom možnosť stať sa Kristovými učeníkmi. Preto chceme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli čo najrýchlejšie dospieť ku krstu. Čas sa rýchlo kráti! (1. Kor. 7:29a; 1. Petra 4:7) w20.10 41:1 – 2

Kráľ Saul neposlúchol Jehovu. A keď mu prorok Samuel poukázal na jeho chybu, odmietol si ju priznať. Namiesto toho ospravedlňoval svoje konanie, zľahčoval to, čo urobil, a zvalil vinu na druhých. (1. Sam. 15:13–24) Podobný postoj prejavil už aj predtým. (1. Sam. 13:10–14) Je smutné, že dovolil, aby jeho srdce spyšnelo. A keďže nenapravil svoje uvažovanie, Jehova ho zavrhol. Ak sa máme zo Saulovho varovného príkladu poučiť, musíme si položiť tieto otázky: Ako reagujem, keď si prečítam nejakú radu z Božieho Slova? Hľadám výhovorky, prečo sa to mňa netýka? Nahováram si, že to, čo robím, nie je až také zlé? Zvaľujem vinu na niekoho iného? Ak si na niektorú z týchto otázok odpovieme áno, musíme napraviť svoje uvažovanie a postoje. Keby sme to neurobili, naše srdce by mohlo tak spyšnieť, že Jehova by nás zavrhol a už by sme neboli jeho priateľmi. w20.11 47:4 – 5

Každý mladý človek si musí vybrať, komu bude slúžiť. Musíš dobre rozumieť, kto je Jehova a akým je Bohom, aké je jeho predsavzatie a ako sa jeho vôľa týka tvojho života. (Rim. 12:2) Až potom budeš môcť urobiť to najdôležitejšie rozhodnutie vo svojom živote – rozhodnutie slúžiť Jehovovi. (Joz. 24:15) Ak si budeš pravidelne čítať a študovať Bibliu, Jehova bude pre teba skutočnejší a budeš ho milovať stále viac. Rozhodni sa dávať Jehovovu vôľu na prvé miesto v živote. Satanov svet sa ti snaží nahovoriť, že ak budeš využívať svoj talent a schopnosti vo vlastný prospech, budeš šťastný. Ale pravda je taká, že tí, ktorí sa zameriavajú na peniaze a materiálne ciele, „si spôsobujú mnoho bolesti“. (1. Tim. 6:9, 10) No ak poslúchneš Jehovu a rozhodneš sa dávať jeho vôľu na prvé miesto v živote, bude sa ti dobre dariť a „budeš konať múdro“. (Joz. 1:8) w20.10 44:17 – 18

Správa, ktorú oznamoval Ježiš v prvom storočí, znamenala nádej pre celé ľudstvo. Ježiš prikázal svojim nasledovníkom, aby pokračovali v práci, ktorú začal, a vydávali svedectvo „až v najvzdialenejších končinách zeme“. (Sk. 1:8) Je jasné, že z vlastnej sily by to nikdy nedokázali. Potrebovali svätého ducha – „pomocníka“, ktorého im Ježiš sľúbil. (Ján 14:26; Zach. 4:6) Ježišovi nasledovníci dostali svätého ducha na Letnice roku 33 n. l. S jeho pomocou začali okamžite oznamovať dobrú správu a zakrátko ju prijali tisíce ľudí. (Sk. 2:41; 4:4) Keď sa zdvihla vlna odporu, učeníci sa nedali zastrašiť, ale prosili Boha o pomoc. Modlili sa: „Pomôž svojim otrokom, aby odvážne hovorili tvoje slovo.“ Nato boli naplnení svätým duchom a „odvážne hovorili Božie slovo“. (Sk. 4:18–20, 29, 31) w20.10 43:4 – 5

Prečo si môžeme byť istí, že Jehova vrátil Ježišovi život? Ježišovo vzkriesenie potvrdilo mnoho očitých svedkov. (1. Kor. 15:5–7) Prvý, koho apoštol Pavol spomenul, bol apoštol Peter (Kéfas). To, že Peter videl Ježiša, potvrdili aj ďalší učeníci. (Luk. 24:33, 34) Ježiša videli po vzkriesení aj „dvanásti“, čiže apoštoli. Potom sa Kristus „zjavil viac než 500 bratom naraz“, možno na radostnom stretnutí v Galilei, o ktorom sa hovorí v Matúšovi 28:16–20. Okrem toho sa „zjavil Jakubovi“. Pravdepodobne išlo o Ježišovho nevlastného brata, ktorý predtým neveril, že Ježiš je Mesiáš. (Ján 7:5) Ale keď uvidel vzkrieseného Ježiša, uveril. Keď Pavol okolo roku 55 n. l. písal svoj list, mnohí očití svedkovia Ježišovho vzkriesenia ešte žili. Takže každý, kto pochyboval o Ježišovom vzkriesení, si to mohol overiť u týchto dôveryhodných svedkov. w20.12 49:5, 7 – 8

Keď sa necítime dobre a najmä keď trpíme nejakou chronickou chorobou, môže byť ťažké udržať si pozitívny postoj. Preto prosme o pomoc Jehovu. Vieme, že nás dnes zázračne nevylieči, ale utešuje nás a dáva nám silu, aby sme dokázali svoju situáciu zvládnuť. (Žalm 94:19) Napríklad môže podnietiť nejakého spolukresťana, aby nám pomohol s domácimi prácami. Môže podnietiť našich bratov, aby sa s nami modlili. Alebo nám môže pripomenúť utešujúce myšlienky zo svojho Slova, napríklad úžasnú nádej na dokonalý život bez chorôb a bolesti v novom svete, ktorý je teraz už tak blízko. (Rim. 15:4) Možno už nemôžeme robiť v službe toľko, koľko by sme chceli. Sestra, ktorá sa volala Laurel, bola 37 rokov uväznená v železných pľúcach. Prekonala rakovinu a niekoľko veľkých operácií a trpela aj chronickými kožnými chorobami. Ale nezabránilo jej to, aby sa s druhými delila o dobrú správu. Vydávala svedectvo svojim opatrovateľkám a ďalším zdravotníkom, ktorí prichádzali k nej domov, a pomohla minimálne 17 ľuďom, aby sa stali Jehovovými svedkami! w20.12 52:9, 12

Apoštol Pavol sa ocitol v nebezpečenstve. Asi v roku 56 n. l. ho dav vyvliekol z chrámu v Jeruzaleme a chcel ho zabiť. Na druhý deň, keď Pavla priviedli pred Sanhedrin, ho jeho nepriatelia takmer roztrhali na kusy. (Sk. 21:30–32; 22:30; 23:6–10) V tej chvíli si Pavol možno hovoril, že viac už nezvládne. Akú pomoc dostal? V noci po zatknutí sa Pavlovi zjavil „Pán“, Ježiš, a povedal mu: „Buď odvážny! Lebo ako si dôkladne svedčil o mne v Jeruzaleme, tak budeš svedčiť aj v Ríme.“ (Sk. 23:11) Toto povzbudenie prišlo v pravý čas. Ježiš pochválil Pavla za to, ako o ňom svedčil v Jeruzaleme. Ubezpečil ho, že sa bezpečne dostane do Ríma a aj tam bude o ňom svedčiť. Po tomto uistení sa Pavol určite cítil v bezpečí ako dieťa v náručí svojho otca. w20.11 46:1, 3 – 4

Nádej na Kráľovstvo je „pre nás ako kotva duše“. Pomáha nám, aby sme nestratili rovnováhu, keď prežívame náročné obdobie alebo sa nás zmocní úzkosť. Uvažuj o budúcnosti, ktorú nám sľubuje Jehova, keď budú všetky negatívne myšlienky minulosťou. (Iz. 65:17) Predstavuj si sám seba v pokojnom novom svete, kde už nebudú žiadne stresujúce situácie. (Mich. 4:4) Svoju nádej si posilníš aj tým, že o nej budeš hovoriť s druhými. Čo najviac sa zapájaj do zvestovania dobrej správy a robenia učeníkov. Tak bude tvoja nádej „úplne istá až do konca“. (Hebr. 6:11) S blížiacim sa koncom tohto starého sveta budú pribúdať situácie, ktoré nám budú spôsobovať úzkosť. Môžeme ich zvládnuť a zostať pokojní, nie však z vlastnej sily, ale preto, lebo budeme dôverovať Jehovovi. Dávajme svojimi skutkami najavo, že dôverujeme Jehovovmu sľubu: „Keď budete pokojní a budete mi dôverovať, budete silní.“ (Iz. 30:15) w21.01 1:17 – 18

Všimnime si, že v Žalme 103:8 sa Jehovova vrúcna láska spája s ďalšou jeho príťažlivou vlastnosťou – s milosrdenstvom. (2. Mojž. 34:6) Jehova nám prejavuje milosrdenstvo okrem iného tak, že nám odpúšťa naše previnenia. (Žalm 51:1) Z Biblie vyplýva, že milosrdenstvo nezahŕňa len odpúšťanie. Milosrdenstvo je silný cit, ktorý sa v človeku prebudí pri pohľade na niekoho, kto trpí, a podnieti v ňom túžbu pomôcť mu. Jehova hovorí, že jeho túžba pomôcť nám je silnejšia ako túžba matky pomôcť svojmu dieťaťu. (Iz. 49:15) Keď sme v ťažkostiach, Jehova nám pomáha, lebo je milosrdný. (Žalm 37:39; 1. Kor. 10:13) Aj my chceme byť milosrdní k našim bratom a sestrám. Keď nás sklamú alebo sa nás niečím dotknú, odpustíme im a nebudeme sa na nich hnevať. (Ef. 4:32) Ale milosrdenstvo im môžeme prejavovať hlavne tak, že budeme pri nich stáť v ťažkých chvíľach, ktoré prežívajú. Tým napodobňujeme Jehovu, ktorý je dokonalým príkladom vrúcnej lásky. (Ef. 5:1) w21.01 4:5

Hlava rodiny si musí zachovávať vyrovnanosť. Hoci sa chce dobre postarať o rodinu, nemal by v zamestnaní tráviť toľko času, že by mu to bránilo starať sa o duchovné a citové potreby členov rodiny, učiť ich a vychovávať. Jehova pre nás chce to najlepšie, a preto nás vychováva a napráva. (Hebr. 12:7–9) Ježiš napodobňuje svojho Otca a s láskou školí a vychováva všetkých, ktorí sú mu podriadení. (Ján 15:14, 15) Je pevný, ale zároveň láskavý. (Mat. 20:24–28) Berie ohľad na to, že sme nedokonalí a často robíme chyby. (Mat. 26:41) Hlava rodiny napodobňuje Jehovu a Ježiša tak, že berie ohľad na to, že členovia rodiny sú nedokonalí. Nerozčuľuje sa na manželku ani na deti. (Kol. 3:19) Riadi sa zásadou zapísanou v Galaťanom 6:1 a snaží sa ich viesť „v duchu miernosti“. Nezabúda, že aj on sám je nedokonalý. Tak ako Ježiš si uvedomuje, že najúčinnejší spôsob, ako učiť druhých, je dávať im dobrý príklad. w21.02 5:16 – 18

Prostredníctvom výkupného Jehova zaplatil za život každého v zbore a aj každého ďalšieho človeka, ktorý uverí v Ježiša. (Mar. 10:45; Sk. 20:28; 1. Kor. 15:21, 22) Preto je vhodné, že Ježiša, ktorý dal svoj život ako výkupné, ustanovil za hlavu zboru. Keďže Ježiš je našou hlavou, má právomoc určovať pravidlá správania jednotlivcov, rodín a celého zboru a trvať na ich dodržiavaní. (Gal. 6:2) Ale to nie je jeho jediná úloha. Ježiš nás aj duchovne sýti a o každého z nás sa s láskou stará. (Ef. 5:29) Ako dávajú sestry najavo, že sa podriaďujú Kristovi ako hlave? Tak, že sa riadia pokynmi od mužov, ktorých ustanovil, aby sa o ne starali. A ako bratia dávajú najavo, že chápu úlohu, ktorú im zveril Jehova? Tak, že majú sestry v úcte. Keď všetci v zbore chápu a rešpektujú, kto má akú úlohu, v zbore vládne pokoj. A čo je ešte dôležitejšie, prináša to chválu nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi Jehovovi. w21.02 7:14 – 17

Raz, keď bol Dávid so svojimi mužmi na úteku pred Saulom, museli opustiť svoje rodiny a odísť do boja. Kým boli preč, banda lupičov vyplienila ich majetok a odviedla ich rodiny do zajatia. Dávid si mohol povedať, že je skúseným bojovníkom a že sa mu iste podarí vymyslieť dobrý plán, ako vyslobodiť ich rodiny zo zajatia. Ale on sa obrátil na Jehovu, aby mu ukázal, čo má robiť. Spýtal sa: „Mám tú bandu lupičov prenasledovať?“ Jehova mu odpovedal, aby ich prenasledoval, a uistil ho, že dosiahne víťazstvo. (1. Sam. 30:7–10) Čo sa môžeš naučiť zo správy o tejto udalosti? Predtým ako urobíš nejaké rozhodnutie, sa s niekým poraď. Ak si mladý, porozprávaj sa so svojimi rodičmi. Dobrú radu ti môžu dať aj skúsení starší. Jehova týmto mužom dôveruje a môžeš im dôverovať aj ty. Jehova sa na nich pozerá ako na „dary“ pre zbor. (Ef. 4:8) Keď budeš napodobňovať ich vieru a zoberieš si ich múdre rady k srdcu, pomôže ti to robiť dobré rozhodnutia. w21.03 9:10 – 11

Ježiš povedal, že keby sme neuplatňovali to, čo sa učíme, podobali by sme sa mužovi, ktorý stavia svoj dom na piesku. Veľmi sa pri tom namáha, ale jeho úsilie vychádza nazmar. Prečo? Lebo keď príde búrka a záplava, jeho dom sa zrúti. (Mat. 7:24–27) Podobne keby sme neuplatňovali to, čo sme sa naučili, naša námaha by vyšla nazmar. V skúškach alebo v prenasledovaní by naša viera nebola dosť silná. Ale ak budeme študovať a uplatňovať to, čo sa učíme, budeme sa lepšie rozhodovať, budeme cítiť väčší pokoj a vypestujeme si silnejšiu vieru. (Iz. 48:17, 18) Verní v skúškach zostaneme len vtedy, keď sa budeme s dôverou obracať na Jehovu v modlitbách a keď si budeme pravidelne študovať Božie Slovo. A mali by sme si stále pripomínať, že tou najdôležitejšou vecou v našom živote je oslavovať Jehovu. Môžeme si byť istí, že Jehova nás nikdy neopustí a že nikto a nič mu nemôže zabrániť, aby nás miloval. (Hebr. 13:5, 6) w21.03 11:6, 20