Jún

O svojho záujemcu by si sa mal úprimne zaujímať. Pozeraj sa naňho ako na svojho budúceho brata alebo sestru. Nezabúdaj, že preňho nie je ľahké vzdať sa priateľov, ktorých mal vo svete, a urobiť všetky potrebné zmeny, aby mohol slúžiť Jehovovi. Zvestovatelia, ktorým sa darí viesť produktívne biblické štúdiá, sa snažia zoznámiť záujemcu s bratmi a sestrami zo zboru. Môžu mať naňho dobrý vplyv. Medzi Božím ľudom si nájde priateľov, ktorí mu pomôžu posilňovať si vzťah k Jehovovi a budú mu oporou, keď to bude potrebovať. Záleží nám na tom, aby každý záujemca cítil, že patrí do zboru a je časťou našej duchovnej rodiny. Chceme, aby ho priťahovala vrúcna atmosféra, ktorá vládne v kresťanskom zbore. Potom bude preňho ľahšie pretrhnúť putá s ľuďmi, ktorí ho nepovzbudzujú, aby miloval Jehovu. (Prísl. 13:20) Ak sa mu bývalí kamaráti obrátia chrbtom, bude vedieť, že pravých priateľov môže nájsť v Jehovovej organizácii. (Mar. 10:29, 30; 1. Petra 4:4) w20.10 42:10 – 11

Priateľstvo s Ježišom je nevyhnutné, ak máme mať dobrý vzťah s Jehovom. Prečo je to tak? Najmenej z dvoch dôvodov. Po prvé, Ježiš povedal svojim učeníkom: „Otec vás miluje, lebo vy milujete mňa.“ (Ján 16:27) A inokedy zasa povedal: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ (Ján 14:6) Snažiť sa byť Jehovovým priateľom, a pritom nemať blízky vzťah s Ježišom je ako snažiť sa vojsť do budovy a nepoužiť dvere. Ježiš použil podobné znázornenie, keď sám o sebe povedal: „Ja som dverami pre ovce.“ (Ján 10:7) Po druhé, Ježiš dokonale odzrkadľuje vlastnosti svojho Otca. Svojim nasledovníkom povedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Ján 14:9) Teda jedným z hlavných spôsobov, ako môžeme spoznať Jehovu, je skúmať Ježišov život. Čím viac budeme o Ježišovi vedieť, tým ho budeme mať radšej. A čím bližší vzťah budeme mať k Ježišovi, tým viac budeme milovať aj jeho Otca. w20.04 17:5 – 6

Si pripútaný na lôžko alebo na invalidný vozík? Cítiš, ako ti slabnú nohy alebo zrak? Ak je to tak, môžeš napriek tomu vytrvávať v kresťanskom behu spolu s mladými a zdravými spolukresťanmi? Určite áno! Po ceste, ktorá vedie k životu, kráča veľa bratov a sestier, ktorí majú vyšší vek a rôzne zdravotné obmedzenia. Nedokázali by slúžiť Jehovovi iba z vlastných síl. Čerpajú však silu od neho tak, že počúvajú zhromaždenia cez telefón alebo cez internet. Rozprávajú sa o pravde so zdravotníckym personálom a s príbuznými a tak sa zúčastňujú na diele zvestovania a robenia učeníkov. Ak máš zdravotné ťažkosti, nikdy nedovoľ, aby ťa natoľko skľučovali, že by si prestal kráčať po ceste vedúcej k životu. Jehova ťa miluje, lebo v neho prejavuješ vieru a roky mu verne slúžiš. Teraz potrebuješ jeho pomoc viac než kedykoľvek predtým a on ti sľubuje, že ťa nikdy neopustí. (Žalm 9:10) Stane sa ti ešte bližším priateľom. w20.04 18:16 – 17

O čom môžeš hovoriť s veriacim človekom? Snaž sa nájsť spoločný základ. Možno zistíš, že uctieva len jedného Boha, považuje Ježiša za Vykupiteľa alebo verí, že tento svet sa čoskoro skončí a všetko zlo bude odstránené. Hovor o tom, čo máte spoločné, aby bolo biblické posolstvo preňho príťažlivé. Pamätaj na to, že nie každý verí všetkému, čo učí jeho náboženstvo. Preto i keď ti niekto povie, k akému náboženstvu patrí, snaž sa zistiť, čomu verí on. Jeden misionár v Argentíne si všimol, že i keď niektorí hovoria, že veria v Trojicu, v skutočnosti neveria, že Otec, Syn a svätý duch sú jednou osobou. A dodáva: „Keď zistím, čomu oslovený človek verí, ľahšie nájdem spoločný základ.“ Preto sa snaž zistiť, čomu ľudia naozaj veria. Potom sa ako apoštol Pavol „pre ľudí každého druhu staneš všetkým“. (1. Kor. 9:19–22) w20.04 15:9 – 10

Môžeme sa pozerať do budúcnosti s dôverou, lebo Daniel i Ján nás uisťujú, že tí, ktorí slúžia Jehovovi a Ježišovi, prežijú tento čas tiesne, ktorý nemá obdobu. Daniel hovorí, že prežijúci budú mať svoje meno „zapísané v knihe“. Čo môžeme robiť, aby bolo naše meno zapísané v tejto knihe? Musíme dávať jasne najavo, že máme vieru v Ježiša, Božieho Baránka. (Ján 1:29) Musíme sa zasvätiť Bohu a dať sa pokrstiť. (1. Petra 3:21) A musíme podporovať Božie Kráľovstvo tak, že budeme zo všetkých síl pomáhať druhým, aby aj oni spoznali Jehovu. Už dnes by sme si mali posilňovať dôveru v Jehovu a v jeho organizáciu. Už dnes by sme mali podporovať Božie Kráľovstvo. Ak to robíme, môžeme si byť istí, že budeme zachránení, keď Božie Kráľovstvo zničí kráľa severu a kráľa juhu. w20.05 20:18 – 19

Adam a Eva poznali Božie meno. O nositeľovi tohto mena vedeli veľa dôležitých vecí. Napríklad vedeli, že je Stvoriteľom, dal im život, rajský domov a dokonalého manželského partnera. (1. Mojž. 1:26–28; 2:18) Vznikajú však otázky: Zamýšľali sa nad tým, čo všetko pre nich Jehova urobil? Snažili sa prehlbovať si k nemu lásku a vďačnosť? Odpovede na tieto otázky vyšli najavo vtedy, keď ich Boží nepriateľ vystavil skúške. Satan prehovoril k Eve prostredníctvom hada a položil jej otázku: „Naozaj vám Boh nedovolil jesť zo všetkých stromov v záhrade?“ (1. Mojž. 2:16, 17; 3:1) V tejto otázke bolo skryté rafinované klamstvo, ktoré pôsobilo v Evinej mysli ako zákerný jed. Pravda bola taká, že Boh dovolil ľuďom jesť zo všetkých stromov v záhrade, s výnimkou jedného. (1. Mojž. 2:9) Satan chcel vyvolať dojem, že Boh nie je štedrý. Eva si možno kládla otázku: Neodopiera nám Boh niečo dobré? w20.06 23:8 – 9

Niektorých Jehovových služobníkov zranilo správanie spolukresťana. Apoštol Pavol uznal, že niekedy môžeme mať „dôvod sťažovať sa na“ brata alebo sestru. Možno nám niekto dokonca ukrivdil. Keby sme si nedali pozor, mohli by sme voči takému človeku prechovávať hnev. Nakoniec by sme mohli zatrpknúť a odtiahnuť sa od zboru. Pablo, brat z Južnej Ameriky, bol krivo obvinený zo zlého konania, a preto už nemohol v zbore vykonávať pridelené úlohy. Ako na to zareagoval? Spomína: „Nahnevalo ma to a postupne som sa vzdialil od zboru.“ Niektorých kresťanov, ktorí v minulosti vážne zhrešili, môže stále trápiť svedomie a môžu mať pocit, že si nezaslúžia, aby ich mal Jehova rád. I keď urobili pokánie a Jehova im odpustil, môžu mať pocit, že nepatria do Božieho ľudu. Ako sa pozeráš na bratov a sestry, ktorí zažívajú podobné situácie? w20.06 25:6 – 7

Musíme sa naučiť predvídať duchovné nebezpečenstvo, aby sme sa mu mohli vyhnúť. (Hebr. 5:14) Napríklad si musíme múdro vyberať, ako trávime voľný čas. V televíznych programoch a vo filmoch sa často zobrazuje nemravnosť. Vieme, že Jehova nenávidí nemravnosť a že ľudia, ktorí sa jej dopúšťajú, škodia sebe i druhým. Takej zábave sa vyhýbame, lebo by mohla postupne oslabiť našu lásku k Bohu. (Ef. 5:5, 6) Musíme si tiež uvedomovať, aké nebezpečné je venovať pozornosť nepravdivým informáciám, ktoré pochádzajú od odpadlíkov. Odpadlíci sa snažia vyvolať pochybnosti o našich bratoch a o Jehovovej organizácii. (1. Tim. 4:1, 7; 2. Tim. 2:16) Takéto mylné informácie by mohli oslabiť našu vieru. Musíme si dať pozor, aby sme neuverili ich klamstvám, lebo sú to „ľudia, ktorí majú skazenú myseľ, nerozumejú už pravde“, a ich cieľom je vyvolať „škriepky a hádky“. (1. Tim. 6:4, 5) Chcú, aby sme ich ohováračským rečiam uverili a prestali bratom dôverovať. w20.09 40:13, 15

Manžel a manželka sa majú k sebe správať s láskou a úctou. (Ef. 5:33) Z Biblie vieme, že sa máme zameriavať viac na to, aby sme dávali, než prijímali. (Sk. 20:35) Akú vlastnosť potrebujú manželia, aby si mohli prejavovať lásku a úctu? Je to pokora. Kresťania, ktorí sú pokorní, sú v manželstve šťastnejší. Napríklad Steven o manželstve hovorí: „Ak tí dvaja tvoria tím, budú spolupracovať, najmä keď vzniknú problémy. Nebudú uvažovať, čo je najlepšie pre mňa, ale čo je najlepšie pre nás.“ Jeho manželka Stephanie s tým súhlasí: „Nikto nemá rád, keď mu ten druhý stále protirečí. Keď vznikne problém, najprv ho pomenujeme. Potom sa pomodlíme, vyhľadáme si biblické rady v našich publikáciách a porozprávame sa, ako ich uplatniť. Proste sa pustíme do problému, nie do seba.“ Ak si ani jeden z manželov o sebe nemyslí viac, ako treba, ich manželstvo bude šťastné. w20.07 27:5 – 6

Keď slúžime Jehovovi, nespoliehajme sa na vlastnú silu a schopnosti. Apoštol Pavol bol vzdelaný človek. Jeho učiteľom bol Gamaliel, jeden z najuznávanejších židovských vodcov tých čias. (Sk. 5:34; 22:3) V istom čase bol Pavol uznávaným členom židovskej komunity. (Sk. 26:4) Ale nespoliehal sa na seba. Ochotne sa vzdal všetkého, čo mu z pohľadu sveta dávalo určitú moc. (Fil. 3:8) Ako Kristov nasledovník to nemal ľahké. Jeho vlastný národ ho nenávidel. (Sk. 23:12–14) Jeho rímski spoluobčania ho viackrát zbili a uväznili. (Sk. 16:19–24, 37) Okrem toho si bolestne uvedomoval svoje vlastné obmedzenia. (Rim. 7:21–25) Napriek tomu nedovolil, aby ho jeho odporcovia ani jeho vlastné nedostatky obrali o silu. Naopak, s radosťou prijímal svoje slabosti. Prečo? Lebo práve keď bol slabý, cítil, že mu Boh dáva silu. (2. Kor. 4:7; 12:10) w20.07 29:7 – 8

Je veľmi dôležité, aby zvestovateľská služba zostávala v centre našej pozornosti. Ježiš predpovedal, že sa bude vykonávať v oveľa väčšom rozsahu, než v akom ju vykonával on, a že bude pokračovať dlho po jeho smrti. Keď bol Ježiš vzkriesený, vykonal zázrak a pomohol svojim učeníkom chytiť veľké množstvo rýb. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že práca rybárov ľudí je oveľa dôležitejšia než čokoľvek iné. (Ján 21:15–17) Tesne pred svojím návratom do neba povedal svojim učeníkom, že zvestovateľská činnosť, ktorú začal, sa rozšíri ďaleko za hranice Izraela. (Sk. 1:6–8) Po mnohých rokoch dal Ježiš videnie apoštolovi Jánovi, aby mu ukázal, čo sa bude diať v „Pánovom dni“. Ján videl v tomto videní niečo pozoruhodné. Pod vedením anjelov sa „večná dobrá správa“ oznamovala „ľuďom zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás“. (Zjav. 1:10; 14:6) Je jasné, že Jehova chce, aby sme sa zapájali do tejto celosvetovej zvestovateľskej činnosti, až kým ju neukončí. w20.09 37:5

Abrahám zažíval v rodine problémy. Jeho milovaná manželka Sára nemohla mať deti, čo obom prinášalo celé desaťročia trpké sklamanie. Nakoniec dala Sára Abrahámovi za ženu svoju slúžku Hagar, aby im porodila dieťa. Ale keď Hagar otehotnela a čakala Izmaela, začala Sárou pohŕdať. Situácia sa natoľko vyhrotila, že Sára vyhnala Hagar z domu. (1. Mojž. 16:1–6) Nakoniec otehotnela aj Sára a porodila Abrahámovi syna, ktorému dal meno Izák. Abrahám mal rád obidvoch svojich synov, Izmaela aj Izáka. Ale Izmael sa správal k Izákovi zle, a tak bol Abrahám nútený poslať ho aj s Hagar preč. (1. Mojž. 21:9–14) Neskôr Jehova požiadal Abraháma, aby Izáka obetoval ako zápalnú obeť. (1. Mojž. 22:1, 2; Hebr. 11:17–19) V oboch prípadoch musel Abrahám dôverovať, že Jehova sa postará o to, aby to s jeho synmi dopadlo dobre. w20.08 31:9 – 10

Predstav si, akú radosť budú cítiť vzkriesení, keď si budú vyzliekať starú osobnosť a prispôsobovať svoj život Božím normám. Tí, ktorí urobia tieto zmeny, budú vzkriesení pre život. Ale tým, ktorí sa budú búriť proti Bohu, nebude dovolené narúšať pokoj, ktorý bude vládnuť v raji. (Iz. 65:20; Ján 5:28, 29) Všetci Boží služobníci, ktorí budú žiť pod vládou Kráľovstva, zažijú, ako sa na nich splnia slová z Prísloví 10:22: „Jehovovo požehnanie obohacuje a neprináša žiadnu bolesť.“ V akom zmysle budú Boží služobníci obohatení? V duchovnom zmysle, lebo s pomocou Jehovovho ducha sa bude ich osobnosť stále viac podobať Kristovej a budú spieť k dokonalosti. (Ján 13:15–17; Ef. 4:23) Deň za dňom budú lepšími ľuďmi. Budú čoraz zdravší a silnejší a budú sa tešiť zo života. (Jób 33:25) w20.08 33:11 – 12

Mali by sme brať do úvahy, že niektorí bratia a sestry sa rozhodli, že zostanú slobodní. Iní by radi vstúpili do manželstva, ale nikoho vhodného zatiaľ nenašli. A ďalší sú sami preto, lebo ich manželský partner zomrel. Bolo by správne, keby sme sa slobodného kresťana vypytovali, prečo si ešte nikoho nenašiel alebo či mu s tým nemáme pomôcť? Ak o takúto pomoc nepožiada, ako by sa asi cítil, keby sme mu ponúkali, že ho s niekým zoznámime? (1. Tim. 5:13) Nemali by sme hodnotiť druhých podľa toho, či sú slobodní, alebo v manželstve, ale podľa toho, akými sú ľuďmi. Slobodní bratia a sestry nám budú za takýto postoj vďační. Nemali by sme ich ľutovať, ale mali by sme si ich vážiť za ich vernosť. Potom nebudú mať pocit, že si o nich druhí myslia: „Nepotrebujem ťa.“ (1. Kor. 12:21) Budú vedieť, že si ich vážime a uznávame, že majú v zbore svoje miesto. w20.08 35:10, 14

Neskôr sa Ježiš zjavil aj samotnému apoštolovi Pavlovi. (1. Kor. 15:8) Pavol (v tom čase ešte Saul) bol na ceste do Damasku, keď dostal videnie vzkrieseného Ježiša a počul jeho hlas. (Sk. 9:3–5) Pavlov zážitok bol ďalším dôkazom, že Ježišovo vzkriesenie nie je výmysel. (Sk. 26:12–15) Keďže Pavol kedysi prenasledoval kresťanov, jeho svedectvo bolo pre niektorých zvlášť presvedčivé. Keď sa presvedčil, že Ježiš vstal z mŕtvych, robil všetko, čo mohol, aby o tom presvedčil aj druhých. Nezastavilo ho v tom ani bitie, väznenie či stroskotanie lode. (1. Kor. 15:9–11; 2. Kor. 11:23–27) Pavol si bol natoľko istý Ježišovým vzkriesením, že o tom zvestoval, aj keď ho to mohlo stáť život. Nie je pre teba svedectvo raných kresťanov presvedčivým dôkazom, že Ježiš bol vzkriesený? A neposilňuje to tvoju vieru vo vzkriesenie? w20.12 49:8 – 10

Položme si otázku: Chodím na všetky zhromaždenia? Naše zhromaždenia nás vždy duchovne občerstvia a vzájomne sa na nich s bratmi a sestrami povzbudíme. (Mat. 11:28) Môžeme sa zamyslieť aj nad otázkou: Pravidelne si študujem Bibliu? Ak máš rodinu, máte každý týždeň rodinné uctievanie? A ak bývaš sám, vyhradzuješ si čas na osobné štúdium? Robíš, čo môžeš, aby si sa zapájal do zvestovania dobrej správy a robenia učeníkov? Prečo by sme si mali klásť takéto otázky? Biblia hovorí, že Jehova skúma naše myšlienky a naše srdce, a preto by sme mali robiť to isté. (1. Kron. 28:9) Keď zistíme, že musíme urobiť nejaké zmeny, pokiaľ ide o naše ciele alebo postoje, mali by sme prosiť Jehovu, aby nám pomohol. Teraz je čas na to, aby sme sa pripravili na skúšky, ktoré sú pred nami. w20.09 38:19 – 20

Raz Ježiš porozprával podobenstvo o tom, čo musí urobiť človek, ktorý sa chce stať jeho učeníkom. Hovoril o človeku, ktorý chce stavať vežu, a o kráľovi, ktorý chce vytiahnuť do vojny. Ježiš povedal, že keď chce niekto stavať vežu, musí si najprv sadnúť a spočítať náklady, aby videl, či má dosť na jej dokončenie. Aj kráľ si musí najprv sadnúť a poradiť sa, či môže so svojimi vojakmi poraziť nepriateľské vojsko. (Luk. 14:27–32) To isté platí aj o človeku, ktorý sa chce stať Ježišovým učeníkom. Taký človek musí starostlivo zvážiť, čo to znamená nasledovať ho. Záujemcovi v tom môžeme pomôcť, ak ho povzbudíme, aby študoval každý týždeň. Keď vedieš biblické štúdium, zakaždým sa naň dobre priprav. Pri príprave mysli na potreby svojho záujemcu a vopred si premysli, ako mu látku vysvetlíš jednoducho a jasne, aby ju pochopil a mohol uplatniť. (Neh. 8:8; Prísl. 15:28a) w20.10 41:5, 7

Ježišov príkaz je jasný. Musíme učiť ľudí to, čo prikázal. Ale to samo osebe nestačí. Všimnime si jeden dôležitý detail. Ježiš nepovedal len: „Učte ich všetko, čo som vám prikázal.“ Povedal: „Učte ich dodržiavať všetko, čo som vám prikázal.“ Tento príkaz znamená, že svojich záujemcov musíme nielen učiť, čo majú robiť, ale im aj vysvetľovať, ako to majú robiť. (Sk. 8:31) Keď študujeme s niekým Bibliu, nestačí ho len učiť, čo od nás Boh očakáva. Musíme mu aj pomáhať, aby vedel, ako má to, čo sa učí, uplatňovať vo svojom každodennom živote. (Ján 14:15; 1. Jána 2:3) Na konkrétnych príkladoch zo svojho života mu môžeme ukázať, ako môže uplatniť základné biblické zásady v škole, v práci alebo pri oddychových činnostiach. A keď sa so záujemcom modlíme, prosme Jehovu, aby ho viedol svojím svätým duchom. (Ján 16:13) w20.11 45:3 – 5

Ježišovi učeníci museli prekonávať rôzne prekážky. Napríklad mali len málo odpisov Písma. Nemali žiadne študijné pomôcky, ako máme dnes. A dobrú správu mali oznamovať ľuďom, ktorí hovorili mnohými jazykmi. Napriek tomu všetkému títo horliví Ježišovi učeníci dokázali zdanlivo nemožné. Už za niekoľko desaťročí sa dobrá správa „zvestovala všade pod nebom“. (Kol. 1:6, 23) Dnes Jehova naďalej vedie a posilňuje svoj ľud, a to hlavne prostredníctvom svojho Slova. V ňom nachádzame správu o Ježišovej službe a príkaz, aby jeho nasledovníci pokračovali v práci, ktorú začal. (Mat. 28:19, 20) Jehova je nestranný a predpovedal, že dobrá správa sa bude oznamovať „ľuďom zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás“. (Zjav. 14:6, 7) Praje si, aby sa o Božom Kráľovstve mohol dozvedieť každý. w20.10 43:6 – 8

Kráľ Dávid miloval „Jehovov zákon“. (Žalm 1:1–3) Vedel, že Jehova zachraňuje pokorných, ale stavia sa proti pyšným. Preto dovolil, aby Boží zákon naprával jeho uvažovanie. Napísal: „Budem chváliť Jehovu, svojho radcu. Ešte aj v noci ma naprávajú myšlienky, ktoré sú hlboko v mojom vnútri.“ (Žalm 16:7) Ak sme pokorní, dovolíme, aby Božie Slovo napravilo naše nesprávne uvažovanie ešte skôr, než by sme sa dopustili nesprávneho konania. Vtedy bude Božie Slovo akoby hlasom, ktorý nám povie: „Toto je správna cesta. Choďte po nej!“ Upozorní nás, ak odbočujeme z cesty doprava alebo doľava. (Iz. 30:21) Keď počúvneme Jehovu, bude to na náš úžitok. (Iz. 48:17) Napríklad nebude nás musieť usmerniť niekto iný a my sa nebudeme musieť hanbiť. A náš vzťah k Jehovovi sa upevní, lebo si uvedomíme, že s nami zaobchádza ako s milovaným dieťaťom. (Hebr. 12:7) w20.11 47:6 – 7

Tento postoj možno ovplyvnil niektorých kresťanov v Korinte. (1. Kor. 15:12) Iní si možno mysleli, že vzkriesenie je iba symbolické vyjadrenie, ktoré znamená, že človek je „mŕtvy“ pre svoje hriechy, ale keď sa stane kresťanom a hriechy sú mu odpustené, „ožije“. Nech už uvažovali akokoľvek, keď popierali vzkriesenie, ich viera bola zbytočná. Keby Boh nevzkriesil Ježiša, nebolo by zaplatené žiadne výkupné a nikto by nebol oslobodený od hriechov. Teda tí, ktorí neverili vo vzkriesenie, nemali žiadnu nádej do budúcnosti. (1. Kor. 15:13–19; Hebr. 9:12, 14) Apoštol Pavol sa osobne presvedčil, že „Kristus bol vzkriesený z mŕtvych“. Ježišovo vzkriesenie bolo nadradené vzkrieseniu tých, ktorí boli privedení k životu pred ním, lebo oni po čase znovu zomreli. Pavol povedal, že Ježiš bol „prvý z tých, čo zomreli“. Ježiš bol prvý, kto bol vzkriesený ako duchovná bytosť, a bol prvý z ľudí, ktorý išiel do neba. (1. Kor. 15:20; Sk. 26:23; 1. Petra 3:18, 22) w20.12 49:11 – 12

Bratia, ktorí v prvom storočí tvorili vedúci zbor v Jeruzaleme, spolupracovali na tom, aby bol medzi Božím ľudom pokoj a poriadok. (Sk. 2:42) Napríklad keď asi v roku 49 n. l. vyvrcholil spor o obriezku, vedúci zbor pod vedením svätého ducha túto záležitosť prediskutoval. Keby zbory zostali v tejto otázke rozdelené, brzdilo by to zvestovateľskú činnosť. Hoci boli apoštoli a starší muži Židia, nedali sa ovplyvniť židovskou tradíciou ani tými, ktorí ju silne presadzovali. Namiesto toho hľadali usmernenie v Božom Slove a prosili Jehovu o pomoc svätého ducha. (Sk. 15:1, 2, 5–20, 28) K čomu to viedlo? Jehova požehnal ich rozhodnutie, v zboroch opäť zavládol pokoj a jednota a zvestovateľská činnosť úspešne pokračovala. (Sk. 15:30, 31; 16:4, 5) Aj dnes sa Jehovova organizácia veľmi usiluje o to, aby bol medzi Božími služobníkmi poriadok a pokoj. w20.10 43:11 – 12

Možno by sme radi vykonávali určitú teokratickú úlohu, ale obmedzuje nás vek, zdravotné ťažkosti alebo iné faktory. Ak je to tak, môžeme sa veľa naučiť od kráľa Dávida. Dávid veľmi túžil postaviť Boží dom. Napriek tomu, keď sa dozvedel, že Boh ho na túto úlohu nevybral, z celého srdca podporoval toho, komu Boh zveril túto prácu. A nielen to, na tento projekt prispel štedrými finančnými darmi. Dal nám vynikajúci príklad! (2. Sam. 7:12, 13; 1. Kron. 29:3–5) Brat z Francúzska, ktorý sa volá Hugues, musel pre zdravotné problémy prestať slúžiť ako starší a nedokázal už vykonávať ani bežné práce okolo domu. Píše: „Bol som z toho zdrvený a cítil som sa neužitočný. Ale potom som si uvedomil, že sa musím zmieriť s tým, že niektoré veci už nemôžem robiť, a naučil som sa tešiť z toho, čo môžem pre Jehovu robiť v rámci svojich možností. Tak ako Gedeon a jeho 300 mužov vytrvávali v boji, aj keď boli unavení, aj ja som rozhodnutý vytrvať vo svojom boji.“ (Sud. 8:4) w20.12 52:14 – 15

Apoštol Ján vo svojej správe o Ježišovom živote hovorí o láske častejšie než ostatní traja pisatelia evanjelií dohromady. Z biblických kníh, ktoré napísal, jasne vidno, že všetko, čo kresťania robia, musia robiť z lásky. (1. Jána 4:10, 11) Ale kým sa to Ján naučil, prešlo mnoho rokov. Keď bol mladý, v jeho živote nebola vždy zjavná láska. Napríklad raz, keď šiel Ježiš so svojimi učeníkmi do Jeruzalema, prechádzali cez Samáriu. Zastavili sa v jednej samaritánskej dedine, ale tam ich odmietli prijať. Ján žiadal Ježiša o dovolenie zvolať z neba oheň a zničiť všetkých týchto dedinčanov! (Luk. 9:52–56) Pri inej príležitosti spolu so svojím bratom Jakubom zjavne nahovorili svoju matku, aby išla za Ježišom a požiadala ho, aby im vo svojom Kráľovstve zabezpečil významné postavenie. Keď sa ostatní apoštoli dozvedeli, čo urobili Jakub a Ján, veľmi sa na nich nahnevali. (Mat. 20:20, 21, 24) Ale napriek všetkým týmto Jánovým chybám ho mal Ježiš veľmi rád. (Ján 21:7) w21.01 2:3 – 4

Jehova robí rozhodnutia, ktoré sú v najlepšom záujme druhých. Napríklad keď sa rozhodol stvoriť život, nesledoval tým svoje záujmy, ale chcel, aby sa aj druhí tešili zo života. Nikto ho nenútil, aby dal svojho Syna ako výkupné za naše hriechy. Rozhodol sa tak preto, lebo nám chcel pomôcť. Aj Ježiš robil rozhodnutia, z ktorých mali v prvom rade úžitok druhí. Napríklad aj keď bol unavený, vzdal sa odpočinku, aby mohol vyučovať zástup. (Mar. 6:31–34) Dobrá hlava rodiny vie, že jednou z najnáročnejších povinností je robiť v rodine múdre rozhodnutia, a túto zodpovednosť berie vážne. Dbá na to, aby sa nerozhodoval svojvoľne a podľa momentálnej nálady. Necháva sa školiť Jehovom. (Prísl. 2:6, 7) Vďaka tomu bude mať na srdci dobro iných a nie svoje vlastné. (Fil. 2:4) Ak sa manžel snaží riadiť príkladom Jehovu a Ježiša, bude dobrou hlavou rodiny. w21.02 5:19 – 21

Kráľ Asa bol v mladosti pokorný a odvážny. Napríklad keď nastúpil na trón po svojom otcovi Abijahovi, podnikol kampaň proti modlárstvu. Čítame o ňom: „Júdejcom povedal, aby hľadali Jehovu, Boha svojich predkov, a dodržiavali Zákon a prikázania.“ (2. Kron. 14:1–7) A keď proti Judsku pritiahol Etiópčan Zerach s miliónovým vojskom, Asa sa múdro obrátil na Jehovu a prosil ho o pomoc: „Jehova, ty dokážeš pomôcť tým, čo sú silní, i tým, čo sú slabí. Pomôž nám, Jehova, náš Bože, veď sa spoliehame na teba.“ To sú krásne slová. Vidno z nich, ako veľmi sa Asa spoliehal na Jehovu, že dokáže zachrániť jeho i jeho ľud. Asa dôveroval svojmu nebeskému Otcovi a on mu dal „víťazstvo nad Etiópčanmi“. (2. Kron. 14:8–12) Iste súhlasíš, že stáť proti miliónovej presile nebola hračka, ale Asa túto situáciu úspešne zvládol. w21.03 9:12 – 13

Biblia hovorí o nedokonalých ľuďoch, ktorí dokázali prejavovať vrúcnu lásku. Pouvažujme napríklad o Jonatánovi a Dávidovi. V Biblii sa píše: „Keď Jonatán počul, čo hovoril Dávid Saulovi, zamiloval si ho ako seba samého a z Dávida a Jonatána sa stali blízki priatelia.“ (1. Sam. 18:1) Dávid bol pomazaný za kráľa a mal nahradiť Saula. Saul začal na Dávida veľmi žiarliť a chcel ho zabiť. Ale Saulov syn Jonatán nepodporil otcov vražedný plán. Jonatán a Dávid si sľúbili, že zostanú priateľmi a vždy budú jeden druhého podporovať. (1. Sam. 20:42) Vrúcna láska medzi Jonatánom a Dávidom je o to pozoruhodnejšia, že ich priateľstvu na prvý pohľad bránilo viacero vecí. Napríklad Jonatán bol asi o 30 rokov starší ako Dávid. Mohol si povedať, že s týmto oveľa mladším a neskúseným človekom ho nič nespája. Ale Jonatán sa na Dávida nepozeral zhora. Naopak, veľmi si ho vážil. w21.01 4:6 – 7

Ježiš sľúbil svojim nasledovníkom, že budú skutočne šťastní. Ale zároveň im povedal, že budú zažívať skúšky. (Mat. 10:22, 23; Luk. 6:20–23) To, že sme Kristovými učeníkmi, nám prináša radosť. Ale ako na nás pôsobí predstava, že by sme zažívali odpor v rodine, prenasledovanie zo strany vlády alebo nátlak kolegov či spolužiakov, aby sme urobili niečo nesprávne? Je prirodzené, že takéto predstavy v nás vyvolávajú obavy. Asi nikto nepovažuje prenasledovanie za dôvod na radosť. Ale Božie Slovo nám hovorí niečo iné. Napríklad učeník Jakub napísal, že keď prežívame rôzne skúšky, nemáme prepadať beznádeji, ale máme to považovať za radosť. (Jak. 1:2, 12) A Ježiš povedal, že by sme mali byť šťastní, aj keď sme prenasledovaní. (Mat. 5:11) Jehova svojím duchom podnietil Jakuba, aby dal kresťanom praktické rady, ktoré im mohli pomôcť udržať si radosť napriek skúškam. w21.02 8:1 – 2, 5

Niektorí kresťania v Timotejových dňoch si prestali vážiť, že môžu byť Božími spolupracovníkmi. Boli to napríklad Démas, Fygelos, Hermogenes, Hymeneos, Alexander a Filetos. (1. Tim. 1:19, 20; 2. Tim. 1:15; 2:16–18; 4:10) Všetci boli kedysi duchovne silní, ale prestali vidieť hodnotu toho, čo im bolo zverené. Satan sa snaží dosiahnuť, aby sme si prestali ceniť to, čo nám Jehova zveril. Aké sú niektoré jeho taktiky? Prostredníctvom zábavy a médií propaguje správanie, hodnoty a názory, ktoré by mohli oslabiť naše odhodlanie pevne sa držať pravdy. Používa tlak vrstovníkov alebo prenasledovanie, aby nás zastrašil a odradil od zvestovania. Pokúša sa nás zviesť k tomu, aby sme počúvali „prázdne reči“ odpadlíkov a nakoniec opustili pravdu. Keby sme si nedali pozor, mohlo by sa stať, že by sme si pravdu postupne prestali ceniť. (1. Tim. 6:21) w20.09 40:6 – 8

Stalo sa ti, že nejaký priateľ alebo člen rodiny sklamal tvoju dôveru? Ak áno, môže ti veľmi pomôcť, keď si preštuduješ, čo sa stalo kráľovi Dávidovi. Zradil ho jeho vlastný syn Abšalóm. (2. Sam. 15:5–14, 31; 18:6–14) Predtým ako si prečítaš túto správu, povedz Jehovovi, aké pocity v tebe vyvoláva sklamanie, ktoré si zažil. (Žalm 6:6–8) A teraz si predstav, ako sa Dávid asi cítil, keď to všetko prežíval. Abšalóma miloval a Achitofelovi dôveroval. Ale obaja títo muži, ku ktorým mal blízky vzťah, ho zradili. Veľmi mu tým ublížili. Dokonca sa ho pokúsili zabiť. Dávid mohol stratiť dôveru ku všetkým svojim priateľom. Mohol ich podozrievať, že sa tiež pridali k Abšalómovi. Mohol myslieť len na seba a vydať sa na útek z krajiny sám. Alebo mohol podľahnúť zúfalstvu a vzdať sa. Ale on sa v tejto ťažkej situácii modlil o pomoc k Jehovovi. Poprosil o pomoc aj svojich priateľov. A rozhodnutia, ktoré urobil, hneď uskutočnil. Naďalej dôveroval Jehovovi i svojim priateľom. w21.03 11:7 – 8, 10 – 11