Júl

Priateľstvo s Ježišom je nevyhnutné na to, aby Jehova odpovedal na naše modlitby. To znamená, že na konci modlitby nestačí len povedať „v Ježišovom mene“. Vieme, že ten, kto počúva naše modlitby a odpovedá na ne, je Jehova. Ale musíme chápať, akú úlohu má pri tom Ježiš. Ježiš povedal apoštolom: „O čokoľvek poprosíte v mojom mene, urobím to.“ (Ján 14:13) Teda Jehova dal Ježišovi autoritu, aby vykonával jeho rozhodnutia. Predtým ako Boh vypočuje naše modlitby, si všíma, či sa riadime Ježišovým učením. Napríklad Ježiš povedal: „Ak odpustíte ľuďom ich previnenia, aj váš nebeský Otec odpustí vám. Ale ak ľuďom neodpustíte ich previnenia, ani váš Otec neodpustí vám.“ (Mat. 6:14, 15) Z toho vidno, aké je dôležité, aby sme sa správali k druhým rovnako láskavo, ako sa Jehova a Ježiš správajú k nám. w20.04 17:6

Keď apoštol Pavol zistil, čo jeho poslucháčov zaujíma, prispôsobil tomu tému rozhovoru. Napríklad obyvatelia mesta Lystra nevedeli o Božom Slove takmer nič. Preto použil argumenty, ktorým mohli rozumieť. Hovoril o bohatej úrode a o radosti zo života. Používal zrozumiteľné slová a znázornenia. Všímaj si, čo ľudí v tvojom obvode zaujíma, a prispôsob tomu tému, o ktorej sa s nimi chceš rozprávať. Ako môžeš zistiť, čo zaujíma niekoho, s kým si sa stretol alebo komu sa chystáš zaklopať na dvere? Buď všímavý. Možno pracuje v záhrade, číta si knihu, opravuje auto alebo robí niečo iné. Ak je to vhodné, mohol by si to využiť na začatie rozhovoru. (Ján 4:7) Veľa sa môžeš dozvedieť aj z jeho oblečenia – napríklad to, odkiaľ pochádza, aké je jeho zamestnanie alebo aký je jeho obľúbený športový tím. w20.04 15:11 – 12

Niektorí bratia a sestry trpia silnými pocitmi úzkosti a v každodennom styku s druhými bývajú veľmi nervózni a rozpačití. Hoci sa cítia nesvoji vo veľkej skupine ľudí, naďalej verne navštevujú zborové zhromaždenia a zjazdy. Je pre nich náročné rozprávať sa s neznámymi ľuďmi, no napriek tomu sa zúčastňujú na zvestovateľskej službe. Ak to platí aj o tebe, mysli na to, že podobné ťažkosti prežívajú mnohí ľudia. Nezabudni, že Jehova si veľmi cení, že mu slúžiš celou dušou. Už len to, že si sa doteraz nevzdal, je dôkazom toho, že ťa podporuje a dáva ti potrebnú silu. (Fil. 4:6, 7) Keď napriek fyzickým či duševným ťažkostiam verne slúžiš Jehovovi, buď si istý, že má z teba radosť. Mnohí z nás majú zdravotné obmedzenia a napriek tomu v kresťanskom behu vytrvávajú. (2. Kor. 4:16) S Jehovovou pomocou dokážeme všetci dobehnúť do cieľa! w20.04 18:20 – 21

Z toho, ako Boh vytvoril náš domov, Zem, vidno, aký je múdry. (Hebr. 3:4) Naša planéta je jedinečná. Len na Zemi existujú podmienky, vďaka ktorým na nej môžu žiť ľudia. V istom ohľade by sa naša Zem dala prirovnať k lodi, ktorá sa plaví šírym oceánom. No naša Zem sa od takejto lode značne odlišuje. Predstav si, ako dlho by cestujúci na lodi dokázali žiť, keby si mali sami vyrábať kyslík, potravu a vodu a keby nemohli odpadky vyhadzovať do mora. Určite by zakrátko zomreli. Na druhej strane na Zemi sú ideálne podmienky pre život miliárd ľudí a zvierat. Zem produkuje kyslík, potravu a vodu a tieto životne dôležité zdroje sa neustále obnovujú. Odpad, ktorý vyprodukujeme, neodvážame niekam do vesmíru, napriek tomu je naša planéta krásna a obývateľná. Ako je to možné? Jehova ju vytvoril so schopnosťou recyklovať odpad. w20.05 21:3 – 4

Satan urobil z Jehovu klamára. Tak sa stal Diablom, čiže ohováračom. Eva bola dôkladne oklamaná a uverila Satanovi. (1. Tim. 2:14) Dôverovala mu viac ako Jehovovi. To viedlo k tomu, že urobila to najhoršie možné rozhodnutie. Vzoprela sa Jehovovi a začala jesť zo zakázaného ovocia. Potom ho dala aj Adamovi. (1. Mojž. 3:6) Čo myslíš, ako mala Eva odpovedať Satanovi? Predstav si, že mu hovorí niečo takéto: „Neviem, kto si, ale poznám svojho Otca Jehovu. Milujem ho a dôverujem mu. Všetko máme od neho. Ako sa opovažuješ o ňom takto hovoriť? Ihneď odíď!“ Jehova by mal určite radosť, keby videl, aká verná mu je jeho milovaná dcéra. (Prísl. 27:11) Eva však neprejavila Jehovovi vernú lásku a neprejavil ju ani Adam. Keďže svojho Otca nemilovali, nezastali sa jeho mena, keď ho Satan ohováral. w20.06 23:10 – 11

Naše sestry si zaslúžia pochvalu za všetko, čo robia pre Jehovu. Napríklad pomáhajú pri výstavbe a údržbe našich budov, slúžia v inojazyčných skupinách alebo v Bételi. Podieľajú sa na humanitárnej práci, prekladajú naše publikácie a slúžia ako priekopníčky a misionárky. Okrem toho manželky podporujú svojich manželov, aby mohli vykonávať veľa užitočnej práce pre zbor a pre organizáciu. Títo bratia by nemohli v takej miere slúžiť „ako dary“, nebyť podpory ich manželiek. (Ef. 4:8) Múdri starší si uvedomujú, že sestry tvoria „veľký zástup“ ochotných dobrovoľníkov a že často patria k tým najlepším zvestovateľom dobrej správy. Starší si tiež uvedomujú, že zrelé sestry môžu mladším sestrám veľmi pomôcť pri riešení rôznych životných situácií. (Tít. 2:3–5) Naše sestry si naozaj zaslúžia, aby sme si ich vážili. w20.09 39:13 – 14

Jehova nikdy nezabudne na tých, ktorí mu slúžili a neskôr duchovne zoslabli. Nezabudne ani na to, čo všetko preňho urobili. (Hebr. 6:10) Prorok Izaiáš zaznamenal krásne prirovnanie, z ktorého vidno, ako sa Jehova stará o svoj ľud. Napísal: „Bude sa starať o svoje stádo ako pastier. Zozbiera jahňatá a ponesie ich v náručí.“ (Iz. 40:11) Ako sa Jehova, Veľký Pastier, cíti, keď niektorá z jeho ovečiek zablúdi? Jeho pocity odhalil Ježiš, keď sa opýtal svojich učeníkov: „Čo myslíte? Ak má nejaký človek 100 oviec a jedna z nich zablúdi, nenechá tých 99 na vrchoch a nepôjde hľadať tú jednu, ktorá blúdi? Hovorím vám, že keď ju nájde, raduje sa z nej viac ako z tých 99, ktoré nezablúdili.“ (Mat. 18:12, 13) w20.06 25:8 – 9

Služba Jehovovi je pre nás veľkou cťou, nech už preňho robíme čokoľvek. (Žalm 27:4; 84:10) Je chvályhodné, keď je nejaký brat ochotný robiť pre Jehovu viac. Ale ak dostane nejakú úlohu, nemal by si o sebe myslieť viac, ako treba. (Luk. 17:7–10) Mal by pokorne slúžiť druhým. (2. Kor. 12:15) V Biblii nachádzame varovné príklady ľudí, ktorí si o sebe mysleli priveľa. Diotrefes sa neskromne usiloval zaujať „prvé miesto“ v zbore. (3. Jána 9) Uzzijah si pyšne prisvojil úlohu, ktorou ho Jehova nepoveril. (2. Kron. 26:16–21) Abšalóm sa ľstivo snažil votrieť do priazne ľudu, lebo sa chcel stať kráľom. (2. Sam. 15:2–6) Z týchto príkladov jednoznačne vyplýva, že Jehovovi sa nepáči, keď sa niekto usiluje o „vlastnú slávu“. (Prísl. 25:27) Pyšný a ctižiadostivý človek zle skončí. (Prísl. 16:18) w20.07 27:7 – 8

Niektoré kresťanské rodiny sa presťahovali do zahraničia za prácou alebo aby unikli zlej situácii vo svojej krajine. Ich deti teraz možno chodia do školy, kde sa vyučuje v jazyku krajiny, do ktorej sa presťahovali. Je možné, že aj ich rodičia sa musia naučiť úradný jazyk, aby si našli zamestnanie. Čo ak je na mieste, kde teraz žijú, zbor alebo skupina v ich materinskom jazyku? Do akého zboru by mala rodina chodiť? Do zboru, kde sa hovorí úradným jazykom, alebo do zboru v ich materinskom jazyku? O tom, do akého zboru bude rodina chodiť, rozhoduje hlava rodiny. On musí zvážiť, čo je v najlepšom záujme ich rodiny. Jeho rozhodnutie musíme rešpektovať. A keď sa rozhodne, že budú chodiť do nášho zboru, srdečne ich privítajme a pozerajme sa na nich ako na cennú súčasť zboru. (Rim. 15:7) w20.08 35:17 – 18

Ak chceme získať silu od Jehovu, musíme mať na seba správny pohľad. Fyzická sila, vzdelanie, spoločenské postavenie ani majetok neurčujú našu hodnotu. A nie sú podstatné ani pre našu službu Jehovovi. Pravda je taká, že medzi Božím ľudom nie je „mnoho tých, ktorí sú múdri z ľudského hľadiska, ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených“. (1. Kor. 1:26) Preto ak sa pre niečo cítiš znevýhodnený a slabý, nepozeraj sa na to ako na prekážku v službe Jehovovi. Naopak, pozeraj sa na svoje zdanlivé nedostatky ako na príležitosť zažiť, ako ti Jehova dá silu. Napríklad ak sa cítiš zastrašený ľuďmi, ktorí napádajú to, čomu veríš, modli sa k Jehovovi o smelosť, aby si dokázal obhájiť svoju vieru. (Ef. 6:19, 20) A ak dlhodobo zápasíš s nejakými zdravotnými ťažkosťami, pros Jehovu o silu, aby si dokázal robiť v službe všetko, čo môžeš. Zakaždým, keď pocítiš, ako ti Jehova pomohol, budeš o niečo silnejší a upevní sa aj tvoja viera. w20.07 29:9

Ak máme dávať Kráľovstvo na prvé miesto, musíme byť ako Abrahám, ktorý ochotne prinášal obete, aby sa páčil Bohu. (Mar. 10:28–30; Hebr. 11:8–10) Počítajme s tým, že môžu prísť ťažkosti. Nevyhnú sa im ani tí, ktorí celý svoj život zasvätili službe Jehovovi. (Jak. 1:2; 1. Petra 5:9) Dnes sa krásna budúcnosť, na ktorú sa tešíme, črtá pred nami oveľa jasnejšie než v minulosti. Udalosti vo svete svedčia o tom, že žijeme v závere posledných dní tohto sveta. Pod Božím Kráľovstvom budeme mať veľa dôvodov na radosť. K najradostnejším udalostiam bude patriť vzkriesenie našich blízkych. Jehova vráti život aj Abrahámovi a jeho rodine a to bude odmena za jeho vieru a trpezlivosť. Budeš tam, aby si ich mohol privítať? Môžeš tam byť, ak si podobne ako Abrahám ochotný prinášať obete pre Kráľovstvo, ak si zachovávaš vieru napriek ťažkostiam a ak trpezlivo čakáš na Jehovu. (Mich. 7:7) w20.08 31:13 – 14, 17

Vieme, že keby nás naši nepriatelia pripravili o život, Jehova nás vzkriesi. Sme presvedčení, že nič, čo urobia, nás neoddelí od Jehovovej lásky. (Rim. 8:35–39) Nádej na vzkriesenie, ktorú nám Jehova dáva, svedčí o jeho neprekonateľnej múdrosti. Prostredníctvom tejto nádeje Jehova vyráža Satanovi z rúk jednu z jeho najúčinnejších zbraní a zároveň nás vyzbrojuje nezlomnou odvahou. Keby sa ti Jehovovi nepriatelia vyhrážali smrťou, dôveroval by si Jehovovi, že ťa vzkriesi? Ako si to môžeš overiť? Polož si napríklad otázku: Svedčia moje každodenné rozhodnutia o tom, že dôverujem Jehovovi? (Luk. 16:10) Alebo iná otázka: Dokazuje môj spôsob života, že dôverujem Jehovovmu sľubu, že sa postará o moje hmotné potreby, ak dávam Kráľovstvo na prvé miesto? (Mat. 6:31–33) Ak si si na tieto otázky odpovedal kladne, si pripravený na akúkoľvek skúšku. (Prísl. 3:5, 6) w20.08 33:15 – 16

V používaní Božieho Slova musíme byť zruční. Takúto zručnosť môžeme do určitej miery nadobudnúť na zhromaždeniach. Ale ak máme pomôcť druhým, aby videli hodnotu biblickej pravdy, musíme aj sami pravidelne študovať. Musíme si pomocou Božieho Slova posilňovať vieru. To zahŕňa viac než si ho len čítať. Musíme premýšľať o tom, čo sme si prečítali, a hľadať v našich publikáciách, aby sme tomu správne rozumeli a dokázali to vysvetliť. (1. Tim. 4:13–15) Až potom budeme pripravení vyučovať z Božieho Slova druhých. Aj tu platí, že nestačí biblický verš len prečítať. Chceme, aby mu druhí rozumeli a vedeli, ako ho uplatniť. Keď si budeme Bibliu pravidelne študovať, staneme sa lepšími učiteľmi. (2. Tim. 3:16, 17) w20.09 40:12

Zamyslime sa, čo všetko pre nás Jehova robí, aby nám pomohol zameriavať sa na zvestovanie dobrej správy. Napríklad poskytuje nám hojnosť duchovného pokrmu v podobe tlačených a elektronických publikácií, audio- a videonahrávok a vysielania televízie JW Broadcasting. Naša oficiálna webová stránka je teraz dostupná vo viac ako 1 000 jazykoch. (Mat. 24:45–47) Zameriavať sa na službu nám pomôže aj to, keď sa riadime Ježišovým príkladom. Ničím sa nedal odviesť od vydávania svedectva o pravde. (Ján 18:37) Keď mu Satan ponúkal „všetky kráľovstvá sveta a ich slávu“, nedal sa tým zlákať. A nedal sa zlákať ani tým, keď ho druhí chceli urobiť kráľom. (Mat. 4:8, 9; Ján 6:15) Nerozptyľoval sa honbou za bohatstvom ani sa nedal zastrašiť prudkým odporom. (Luk. 9:58; Ján 8:59) Keď je skúšaná naša viera, pamätajme na Pavlovu radu z textu na dnešný deň. w20.09 37:6 – 7

Sme veľmi radi, že máme medzi sebou toľko sestier, ktoré vykonávajú pre zbor veľa užitočnej práce. Podávajú komentáre a majú úlohy na zhromaždeniach a chodia do služby. Zaujímajú sa aj o bratov a sestry a pomáhajú im. Niektoré pomáhajú pri údržbe sály Kráľovstva. Samozrejme, sestry sa stretávajú aj s problémami. Niektoré sa starajú o svojich zostarnutých rodičov, iné prekonávajú odpor v rodine. Ďalšie vychovávajú svoje deti samy a musia tvrdo pracovať, aby sa o ne postarali. Prečo by sme mali podporovať naše sestry? Lebo tento svet sa k ženám často nespráva s úctou, akú si zaslúžia. Aj Biblia nás povzbudzuje, aby sme boli pre sestry oporou. Napríklad apoštol Pavol prosil kresťanov zo zboru v Ríme, aby privítali Foibu a pomohli jej „vo všetkom, čo bude potrebovať“. (Rim. 16:1, 2) Pavol sa kedysi pohyboval v spoločnosti ľudí, ktorí považovali ženy za menejcenné. Ale ako kresťan napodobňoval Ježiša a správal sa k ženám láskavo a s úctou. w20.09 39:1 – 2

Ako môžeš v záujemcovi prebudiť túžbu deliť sa o dobrú správu s druhými? Môžeš sa ho opýtať: „Ako sa ti zlepšil život, keď si začal žiť podľa biblických zásad? Myslíš si, že aj druhí potrebujú počuť dobrú správu? Čo pre nich môžeš urobiť?“ (Prísl. 3:27; Mat. 9:37, 38) Ježiš nás poveril, aby sme učili druhých „dodržiavať všetko“, čo prikázal. K tomu určite patria dve najväčšie prikázania – milovať Boha a milovať svojho blížneho. (Mat. 22:37–39) Obe úzko súvisia so zvestovaním a robením učeníkov. Veď láska je hlavná pohnútka, prečo chodíme do služby. Je pochopiteľné, že niektorí záujemcovia majú zo služby obavy. Ale môžeme ich uistiť, že s Jehovovou pomocou môžu strach z ľudí časom prekonať. (Žalm 18:1–3; Prísl. 29:25) w20.11 45:6 – 8

Pri príprave na biblické štúdium pros Jehovu, aby ti pomohol vidieť, čo tvoj záujemca potrebuje. Modli sa aj o to, aby si pri vyučovaní dokázal pôsobiť na jeho srdce. Mysli na to, že tvojím cieľom je pomôcť mu dospieť ku krstu. Okrem toho je dôležité, aby záujemca komunikoval s Jehovom. Ako? Tak, že ho bude počúvať a rozprávať sa s ním. Počúvať ho môže tak, že si bude denne čítať Bibliu. (Joz. 1:8; Žalm 1:1–3) A rozprávať sa s Jehovom môže tak, že sa bude denne modliť. Preto každé štúdium začínaj a konči vrúcnou modlitbou. Modli sa s ním i zaňho. Keď bude počúvať tvoje modlitby, naučí sa, ako sa má modliť zo srdca a že svoje úprimné modlitby má adresovať Jehovovi v mene Ježiša Krista. (Mat. 6:9; Ján 15:16) Pamätaj na to, že keď si tvoj záujemca bude denne čítať Bibliu, to znamená počúvať Jehovu, a bude sa k nemu modliť, čiže bude sa s Jehovom rozprávať, veľmi si tým posilní svoj vzťah k nemu. (Jak. 4:8) w20.10 41:8, 10 – 11

Dnes má Jehovova organizácia rovnaké prianie ako v prvom storočí – aby bol v zboroch poriadok a pokoj. (Sk. 16:4, 5) Keby si sa napríklad zúčastnil štúdia Strážnej veže v inom zbore – alebo aj v inej krajine –, vedel by si, ako bude štúdium prebiehať a ktorý článok sa bude študovať. Hneď by si sa cítil ako doma. Čomu inému môžeme vďačiť za takúto úžasnú jednotu, ak nie pôsobeniu Božieho ducha? (Sof. 3:9, pozn. pod čiarou) Polož si otázky: Prispievam v zbore k jednote a pokoju? Poslúcham bratov, ktorí vedú zbor? Môžu sa na mňa druhí spoľahnúť, najmä keď mi bola v zbore zverená nejaká zodpovednosť? Som dochvíľny a ochotne pomáham druhým? (Jak. 3:17) Ak vidíš, že by si sa mohol v niečom zlepšiť, modli sa o svätého ducha. Čím viac mu dáš priestor, aby formoval tvoju osobnosť a ovplyvňoval tvoje konanie, tým viac ťa budú mať bratia a sestry v zbore radi a budú si ťa vážiť. w20.10 43:12 – 13

Božie Slovo môže byť pre nás ako zrkadlo. (Jak. 1:23–25) Väčšina z nás sa pozrie do zrkadla, skôr ako ráno odíde z domu. Tak zistíme, či nepotrebujeme na sebe niečo upraviť, kým nás uvidia druhí. Podobne keď si denne čítame Bibliu, zistíme, v čom by sme mali upraviť svoje uvažovanie alebo postoje. Mnohým pomáha, keď si každé ráno pred odchodom z domu prečítajú denný text. Tak umožnia, aby Božie Slovo vplývalo na ich myslenie, a počas dňa si môžu všímať situácie, v ktorých môžu danú radu uplatniť. Okrem toho by sme si mali každý deň čítať Božie Slovo a rozjímať o ňom. Možno to znie jednoducho, ale je to jeden z najdôležitejších spôsobov, ako môžeme zostať na úzkej ceste do života. Božie Slovo je v istom zmysle ako röntgen. Umožňuje nám vidieť, čo je v našom vnútri. Ale ak máme mať úžitok z rád, ktoré sa nachádzajú v Biblii a ktoré nám dávajú bratia, ktorí nás vedú, musíme byť pokorní. w20.11 47:3, 8

Aj keď boli kresťania v prvom storočí často prenasledovaní, občas zažívali i pokojnejšie obdobie. Ako využili tieto priaznivé okolnosti? Horlivo oznamovali dobrú správu o Kráľovstve. V Skutkoch čítame, že „žili v bázni pred Jehovom“, venovali sa službe a výsledkom bolo, že „ich stále pribúdalo“. Múdro využili pokojné obdobie a Jehova ich očividne žehnal. (Sk. 9:26–31) Učeníci v prvom storočí využili každú príležitosť na oznamovanie dobrej správy. Napríklad keď apoštol Pavol videl, že v Efeze sa mu otvorilo veľa možností na službu, chopil sa tejto príležitosti a priviedol mnohých ľudí k pravde. (1. Kor. 16:8, 9) Učeníci s veľkým nadšením hlásali „dobrú správu o Jehovovom slove“. (Sk. 15:30–35) K čomu to viedlo? K tomu, o čom sa píše v texte na dnešný deň. w20.09 38:6 – 8

Keď Adam zhrešil, odsúdil na smrť seba i svojich potomkov. Tragické následky jeho neposlušnosti cítime dodnes. Ale vďaka tomu, že Boh vzkriesil svojho Syna, máme úžasnú vyhliadku! Apoštol Pavol napísal: „Aj vzkriesenie mŕtvych prichádza prostredníctvom človeka“, Ježiša. A vysvetlil: „Ako vinou Adama všetci zomierajú, tak vďaka Kristovi všetci ožijú.“ (1. Kor. 15:22) Koho mal Pavol na mysli, keď povedal, že „vinou Adama všetci zomierajú“? Mal na mysli Adamových potomkov, ktorí zdedili od Adama hriech a nedokonalosť, a preto podliehajú smrti. (Rim. 5:12) Pavol napísal, že „vďaka Kristovi všetci ožijú“. Ale Adam medzi nich nebude patriť. Kristova výkupná obeť sa naňho nevzťahuje, lebo Adam bol dokonalý človek, ktorý vedome neposlúchol Boha. Adam dostal rovnaký rozsudok, aký čaká tých, ktorých „Syn človeka“ posúdi ako „capov“ – čiže „večné zničenie“. (Mat. 25:31–33, 46; Hebr. 5:9) w20.12 49:13 – 14

Ak nedostaneme určitú úlohu v Jehovovej organizácii, pripomeňme si príklad verných anjelov. Keď vládol zlý kráľ Achab, Jehova vyzval anjelov, aby prišli s návrhmi, ako tohto kráľa oklamať. Padlo veľa návrhov, ale Boh vybral iba jeden z nich. Anjelovi, ktorý s týmto návrhom prišiel, povedal: „Podarí sa ti to.“ (1. Kráľ. 22:19–22) Boli ostatní anjeli sklamaní? Mali pocit, že sa namáhali zbytočne? Určite nie. Anjeli sú pokorní a chcú, aby všetka sláva pripadla Jehovovi. (Sud. 13:16–18; Zjav. 19:10) Pripomínajme si, že tou najväčšou cťou je byť Jehovovým svedkom a oznamovať dobrú správu o Kráľovstve. Pre Jehovu nie sme drahocenní preto, aké úlohy vykonávame v jeho organizácii. Jehova aj naši bratia si nás cenia hlavne za to, že sme pokorní a skromní. Preto pros Jehovu, aby ti pomohol zostať pokorný a skromný. Uvažuj o mnohých príkladoch skromnosti a pokory, o ktorých sa píše v jeho Slove. A ochotne slúž svojim bratom, ako len môžeš. (1. Petra 5:5) w20.12 52:16 – 17

Prilba záchrany je nádej, ktorú nám dáva Jehova – nádej, že odmení všetkých, ktorí konajú jeho vôľu, a že aj keby zomreli, vzkriesi ich. (1. Tes. 5:8; 1. Tim. 4:10; Tít. 1:1, 2) Nádej na záchranu chráni našu schopnosť premýšľať. Pomáha nám, aby sme boli zameraní na Božie sľuby a aby sme videli problémy zo správnej perspektívy. Prilbu záchrany si nasadíme tak, že zosúladíme svoje zmýšľanie s Božím zmýšľaním. Napríklad nevkladáme svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha. (Žalm 26:2; 104:34; 1. Tim. 6:17) Meč ducha je Božie Slovo, Biblia. Tento meč dokáže rozseknúť spleť klamstiev a oslobodiť ľudí z otroctva falošných náuk a škodlivých zvykov. (2. Kor. 10:4, 5; 2. Tim. 3:16, 17; Hebr. 4:12) S týmto mečom sa učíme správne narábať, keď si študujeme Bibliu a využívame školenie, ktoré nám poskytuje Božia organizácia. (2. Tim. 2:15) w21.03 13:4, 10 – 11

Aj keď bol apoštol Ján vo väzení za to, že zvestoval o Ježišovi, myslel na druhých. Napríklad zapísal zjavenie, ktoré dostal od Ježiša, a poslal ho zborom, aby sa dozvedeli, „čo sa má zakrátko stať“. (Zjav. 1:1) A pravdepodobne po návrate z vyhnanstva napísal evanjelium o Ježišovom živote a službe. Napísal aj tri listy, aby povzbudil a posilnil svojich bratov a sestry. Aj ty môžeš napodobňovať Jánov obetavý spôsob života a svoju lásku k ľuďom dokazovať tým, ako využívaš svoj život. Satanov svet ťa tlačí k tomu, aby si všetok svoj čas a všetku svoju energiu využíval pre seba, zarábal veľa peňazí a niečo vo svete znamenal. Naproti tomu obetaví kresťania na celom svete sa snažia venovať čo najviac času tomu, aby pomohli ľuďom dozvedieť sa dobrú správu o Kráľovstve a vytvoriť si blízky vzťah k Jehovovi. w21.01 2:9 – 10

Jonatán mohol na Dávida žiarliť. Keďže bol synom kráľa Saula, mohol trvať na tom, že je právoplatným dedičom trónu. (1. Sam. 20:31) Ale on bol pokorný a bol verný Jehovovi. Preto keď Jehova vybral za budúceho kráľa Dávida, Jonatán toto rozhodnutie zo srdca podporil. Bol verný aj Dávidovi, aj keď tým vyvolal Saulov hnev. (1. Sam. 20:32–34) Keďže Jonatán Dávida vrúcne miloval, nepovažoval ho za súpera. Jonatán bol vynikajúcim lukostrelcom a odvážnym bojovníkom. O ňom a o jeho otcovi Saulovi ľudia hovorili, že sú „rýchlejší ako orly“ a „silnejší ako levy“. (2. Sam. 1:22, 23) Teda Jonatán sa mohol chváliť svojimi hrdinskými činmi. Ale on nebol súperivý ani žiarlivý. Naopak, obdivoval Dávida, aký bol odvážny a ako sa spoliehal na Jehovu. Zamiloval si ho práve vtedy, keď Dávid zabil Goliáša. w21.01 4:6, 8 – 9

Všetci kresťania sa podriaďujú Ježišovi Kristovi, ktorý je dokonalou hlavou. Ale keď sa kresťanka vydá, stáva sa jej hlavou nedokonalý muž. Z toho môžu vznikať rôzne problémy. Preto keď uvažuje o nejakom bratovi, za ktorého by sa chcela vydať, mala by si položiť otázky: Čo naznačuje, že tento brat bude dobrou hlavou rodiny? Zohrávajú duchovné činnosti dôležitú úlohu v jeho živote? Ak nie, prečo si myslím, že keď sa vezmeme, bude ma dobre duchovne viesť? Samozrejme, mala by sa zamyslieť aj sama nad sebou: Mám také vlastnosti, aby som bola dobrou manželkou? Som trpezlivá a štedrá? Mám blízky vzťah k Jehovovi? (Kaz. 4:9, 12) Miera šťastia, ktoré bude žena pociťovať v manželstve, závisí do istej miery od rozhodnutí, ktoré urobí pred vstupom do manželstva. Milióny našich kresťanských sestier dávajú vynikajúci príklad v tom, ako sa podriaďujú svojmu manželovi. Zaslúžia si veľkú pochvalu! w21.02 6:1 – 2

V posledných rokoch sa mnohí zvestovatelia rozhodli učiť cudzí jazyk, aby pomohli ďalším ľuďom spoznať pravdu a aby mohli slúžiť v zbore, kde je potrebných viac zvestovateľov. Bolo to ich osobné rozhodnutie, lebo sa chceli viac nasadiť v službe. Hoci to môže trvať roky, kým sa naučia plynule hovoriť novým jazykom, už teraz robia v zbore veľa dobrej práce. Svojimi vlastnosťami a skúsenosťami posilňujú a upevňujú zbor. Týchto obetavých bratov a sestry si veľmi ceníme. Rada starších by nemala váhať s odporučením nejakého brata na staršieho alebo na služobného pomocníka len preto, že ešte nehovorí plynule ich jazykom. Starší by sa mali zamerať na to, či brat spĺňa biblické požiadavky na starších a služobných pomocníkov, a nie na to, či dobre hovorí jazykom miestneho zboru. (1. Tim. 3:1–10, 12, 13; Tít. 1:5–9) w20.08 35:15 – 16

Ľudia si možno myslia, že šťastní budú iba vtedy, keď budú zdraví, budú mať veľa peňazí a budú mať dobré vzťahy v rodine. Ale radosť, o ktorej písal Jakub, nie je závislá od okolností. Je súčasťou ovocia Božieho ducha. (Gal. 5:22) Táto radosť, čiže hlboký pocit šťastia, pramení z toho, že sa páčime Jehovovi a riadime sa Ježišovým príkladom. (Luk. 6:22, 23; Kol. 1:10, 11) Tak ako plameň horí vnútri lampáša, táto radosť horí v srdci kresťana. Jej plameň nepohasne, keď sa nám zhorší zdravie alebo máme finančné problémy. A neudusí ju ani posmech alebo odpor členov rodiny či iných ľudí. Zakaždým, keď sa odporcovia pokúšajú sfúknuť plameň našej radosti, rozhorí sa ešte silnejšie. Skúšky, ktoré znášame pre svoju vieru, iba potvrdzujú, že sme pravými Kristovými nasledovníkmi. (Mat. 10:22; 24:9; Ján 15:20) Preto mohol Jakub napísať to, čo čítame v texte na dnešný deň. w21.02 8:6

Keď pri čítaní Biblie objavíš verše, z ktorých vyplýva, aké dôležité je byť pokojný a dôverovať Jehovovi, snaž sa ich naučiť naspamäť. Môžeš si ich opakovane nahlas čítať alebo si ich niekam vypíš a snaž sa ich naučiť. Jozua dostal príkaz, aby si pravidelne polohlasom čítal knihu Zákona. Vďaka tomu mohol konať múdro a vo svojej novej situácii nepodľahnúť strachu. (Joz. 1:8, 9) V Božom Slove je veľa vyjadrení, ktoré nám môžu dať vnútorný pokoj v situáciách, v ktorých by sme bežne cítili úzkosť alebo strach. (Žalm 27:1–3; Prísl. 3:25, 26) Na zhromaždeniach máme úžitok z biblických prejavov, z komentárov ostatných a z povzbudzujúcich rozhovorov s bratmi a sestrami. (Hebr. 10:24, 25) Môže nám tiež veľmi pomôcť, keď sa o svojich starostiach porozprávame s niekým, kto je nám v zbore blízky a komu dôverujeme. w21.01 1:15 – 16

Keď si sa dal pokrstiť, prejavil si veľkú vieru a dôveru v Jehovu. A Jehova je veľmi rád, že ťa mohol privítať vo svojej rodine. Teraz je veľmi dôležité, aby si mu naďalej dôveroval. Možno sa ti zdá, že je ľahké spoliehať sa na Jehovu, keď robíš vážne rozhodnutia, ktoré ovplyvnia celý tvoj život. Ale spoliehaš sa naňho aj v iných situáciách? Je veľmi dôležité dôverovať mu aj vtedy, keď si vyberáš zábavu, hľadáš si zamestnanie alebo sa rozhoduješ, na čo sa v živote zameriaš. Nespoliehaj sa sám na seba. Hľadaj biblické zásady, ktoré sa týkajú tvojej situácie, a potom sa nimi riaď. (Prísl. 3:5, 6) Ak to budeš robiť, Jehova bude mať z teba radosť a získaš si úctu bratov a sestier v zbore. Keďže všetci sme nedokonalí, je prirodzené, že aj ty občas urobíš chybu. Ale nemalo by ťa to odradiť, aby si robil v službe Jehovovi všetko, čo môžeš. w21.03 9:14 – 15

Robí ti rodina ťažkosti, lebo slúžiš Jehovovi? Alebo žiješ v krajine, kde je činnosť Jehovových svedkov obmedzovaná či dokonca zakázaná? Ak áno, môžu ťa povzbudiť slová z 2. Timotejovi 1:12–16 a 4:6–11, 17–22. Apoštol Pavol napísal tieto časti Božieho Slova, keď bol vo väzení. Predtým ako si prečítaš tieto pasáže, sa zver Jehovovi so svojím problémom a povedz mu, ako sa cítiš. Buď konkrétny. Potom ho popros, aby ti v tomto opise Pavlových skúšok pomohol nájsť zásady, vďaka ktorým sa budeš môcť správne rozhodnúť, čo máš robiť. Jehova vopred povedal Pavlovi, že bude prenasledovaný za to, že je kresťan. (Sk. 21:11–13) Ako mu pomáhal? Vypočúval jeho modlitby a posilňoval ho. Uistil ho, že dostane odmenu, o ktorú sa tak horlivo usiloval. A podnecoval jeho verných priateľov, aby mu poskytovali praktickú pomoc. w21.03 11:14 – 15, 19