August

Len tí, ktorí sú Ježišovými priateľmi, môžu mať úžitok z jeho výkupnej obete. Ježiš povedal, že „dá svoj život za svojich priateľov“. (Ján 15:13) Boží služobníci, ktorí žili predtým, ako Ježiš prišiel na zem, sa budú musieť po svojom vzkriesení o ňom učiť a zamilovať si ho. Aj títo Jehovovi verní služobníci sa budú musieť stať Ježišovými priateľmi, aby mohli žiť večne. (Ján 17:3; Sk. 24:15; Hebr. 11:8–12, 24–26, 31) Máme radostnú úlohu spolupracovať s Ježišom na zvestovaní dobrej správy o Kráľovstve a robení učeníkov. Keď bol Ježiš na zemi, vyučoval pravdu o Bohu. A aj po svojom návrate do neba ako Hlava kresťanského zboru vedie zvestovateľskú a vyučovaciu činnosť. Vidí, čo všetko robíš, aby si vyučoval o ňom a o jeho Otcovi čo najviac ľudí, a veľmi si to cení. V skutočnosti môžeme túto prácu vykonávať len s Jehovovou a Ježišovou pomocou. (Ján 15:4) w20.04 17:7 – 8

Označenie „kráľ severu“ a „kráľ juhu“ sa pôvodne vzťahovalo na vládcov panujúcich severne a južne od izraelskej krajiny. (Dan. 10:14) Až do Letníc roku 33 n. l. bol Božím ľudom izraelský národ. Na Letnice však Jehova jasne ukázal, že jeho ľudom sú teraz Ježišovi verní učeníci. Preto sa veľká časť proroctva v Danielovi 11. kapitole týka Kristových nasledovníkov, a nie izraelského národa. (Sk. 2:1–4; Rim. 9:6–8; Gal. 6:15, 16) A totožnosť kráľa severu a kráľa juhu sa v priebehu času menila. No všetky tie vlády, ktoré zastávali ich úlohu, mali niečo spoločné. Po prvé, významným spôsobom zasahovali do života Božieho ľudu. Po druhé, kruto zaobchádzali s Božím ľudom, a tým dali najavo, že nenávidia pravého Boha, Jehovu. A po tretie, súperili medzi sebou o moc. w20.05 19:3 – 4

Jehova sa stane čímkoľvek, čo je potrebné, aby uskutočnil svoje predsavzatie. A môže spôsobiť, že aj jeho nedokonalí služobníci na zemi sa môžu stať čímkoľvek, čo je potrebné, aby mu mohli slúžiť a prispievať k spĺňaniu jeho zámeru. (Iz. 64:8) Tak Jehova spôsobuje, aby sa uskutočnila jeho vôľa. Nič mu v tom nemôže zabrániť. (Iz. 46:10, 11) Keď budeme uvažovať o tom, čo pre nás náš nebeský Otec robí a čo umožňuje robiť nám, ešte viac si ho budeme vážiť. Napríklad keď sa zamýšľame nad zázrakmi stvorenia, napĺňa nás bázňou, čo všetko Jehova dokázal vytvoriť. (Žalm 8:3, 4) A keď rozjímame nad tým, ako nám pomáha, aby sme dokázali konať jeho vôľu, rozvíjame si k nemu hlbokú úctu. Meno Jehova v nás skutočne vzbudzuje bázeň! Zahŕňa všetky stránky osobnosti nášho Otca, všetko, čo robí, a všetko, čo ešte urobí. (Žalm 89:7, 8) w20.06 24:6 – 7

Kyslík je plyn, ktorý potrebujú pre život rôzne živé organizmy vrátane ľudí. Odhaduje sa, že ročne ho spotrebujú až sto miliárd ton. Tie isté živé organizmy vydychujú odpadový produkt, ktorý sa volá oxid uhličitý. Napriek tomu sa zásoby kyslíka nikdy nevyčerpajú a atmosféra sa nikdy nezamorí „odpadovým“ plynom, teda oxidom uhličitým. Prečo je to tak? Pretože Jehova vytvoril aj ďalšie organizmy – od obrovských stromov po miniatúrne riasy –, ktoré prijímajú oxid uhličitý a vyrábajú kyslík. Teda kolobeh kyslíka potvrdzuje to, čo sa píše v texte na dnešný deň. Čo nám pomôže, aby sme boli vďační za našu jedinečnú planétu a za všetko, čo nám poskytuje? (Žalm 115:16) Napríklad to, že budeme uvažovať o tom, čo Jehova stvoril. Podnieti nás to, aby sme mu každý deň ďakovali za všetko dobré, čo nám dáva. Vďačnosť za našu planétu môžeme prejaviť aj tak, že sa budeme starať o svoje okolie, aby bolo čo najčistejšie. w20.05 21:5, 7

Jehova zareagoval na Satanov útok na svoje meno spôsobom, v ktorom sa odzrkadľuje jeho múdrosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Často pri tom prejavil aj svoju neobmedzenú moc. Ale zo všetkého najviac vyniká jeho veľká láska. (1. Jána 4:8) Jehova od vzbury v Edene neprestajne pracuje na tom, aby posvätil svoje meno. Satan dodnes hanobí Božie meno. Snaží sa o to, aby ľudia spochybňovali Božiu moc, spravodlivosť, múdrosť a lásku. Napríklad snaží sa ľudí presvedčiť, že Stvoriteľ neexistuje. A keď ľudia pripúšťajú, že Boh existuje, chce, aby považovali Božie normy za obmedzujúce a nespravodlivé. Podporuje učenie, že Jehova je krutý Boh, ktorý trápi ľudí v ohnivom pekle. Keď ľudia uveria takému klamstvu, ľahko odmietnu aj Jehovovu spravodlivú vládu. Kým nebude Satan zničený, pokúsi sa oklamať aj teba. Dovolíš mu to? w20.06 23:13 – 15

V mnohých zboroch sú bratia a sestry, ktorí nehovoria plynule miestnym jazykom, ale snažia sa ho naučiť. Preto môže byť pre nich náročné vyjadriť svoje myšlienky. Ale keď prehliadneme ich nedostatočnú znalosť jazyka, uvidíme, že milujú Jehovu a chcú mu slúžiť. Keď sa zameriame na tieto stránky ich kresťanskej osobnosti, budeme si ich hlboko vážiť. Nikdy si o nich nebudeme myslieť „nepotrebujem ťa“ len preto, že nehovoria plynule naším jazykom. (1. Kor. 12:21) Jehova nás poctil tým, že každému z nás dal dôležité miesto v zbore. Či už sme bratia, alebo sestry, slobodní alebo v manželstve, mladší alebo starší, či už hovoríme určitým jazykom plynule, alebo nie, každý z nás je pre Jehovu i pre svojich spolukresťanov veľmi cenný. (Rim. 12:4, 5; Kol. 3:10) Preto si ceňme svoje miesto i miesto druhých v Jehovovom zbore. w20.08 35:20 – 22

Aj keď Atény boli plné modlárstva, nemravnosti a pohanskej filozofie, apoštol Pavol si nemyslel, že Aténčania sa nemôžu stať Ježišovými nasledovníkmi. Neprestal im zvestovať dobrú správu, ani keď ho urážali. Uvedomoval si, že predtým ako sa stal kresťanom, aj on sa „rúhal Bohu, prenasledoval jeho ľud a konal opovážlivo“. (1. Tim. 1:13) Tak ako Ježiš veril, že z Pavla sa raz môže stať jeho nasledovník, aj Pavol veril, že Aténčania sa môžu stať kresťanmi. A niektorí z nich naozaj prijali pravdu. (Sk. 9:13–15) V prvom storočí sa Ježišovými učeníkmi stali ľudia z rôzneho prostredia. Pavol v liste kresťanom v Korinte napísal, že niektorí z nich boli v minulosti zločincami a žili veľmi nemravne. Potom dodal: „Niektorí z vás boli takí. Ale boli ste umytí.“ (1. Kor. 6:9–11) Dokázal by si sa na takých ľudí pozerať ako na budúcich Ježišových nasledovníkov? w20.04 15:15 – 16

Zboroví starší by nemali hneď zavrhnúť tých, ktorí začali pochybovať, či stojí za to slúžiť Jehovovi. Naopak, mali by sa snažiť pochopiť, prečo sa tak vyjadrujú alebo správajú. Potom budú vedieť, aké myšlienky z Biblie ich môžu povzbudiť. Prorok Eliáš utiekol pred kráľovnou Jezábel, aby si zachránil život. (1. Kráľ. 19:1–3) Myslel si, že nič z toho, čo urobil, nemalo zmysel, a chcel zomrieť. (1. Kráľ. 19:10) Čo urobil Jehova? Nezavrhol ho, ale uistil ho, že nie je jediný, kto mu slúži, že sa môže spoliehať na silu od neho a že má preňho ešte veľa práce. Trpezlivo si vypočul, čo ho trápi, a zveril mu ďalšie úlohy. (1. Kráľ. 19:11–16, 18) Čo sa z toho učíme? Všetci, najmä starší, by s Jehovovými ovečkami mali zaobchádzať láskavo. Keď sa niekto vyjadruje kriticky alebo si myslí, že Jehova mu nikdy neodpustí jeho hriechy, starší ho pozorne počúvajú. Potom sa takúto stratenú ovečku snažia uistiť, že Jehova ju má rád. w20.06 25:13 – 14

Jehova nás vytvoril tak, aby sme sa v kruhu rodiny a priateľov cítili dobre. (Žalm 133:1) Aj Ježiš mal dobrých priateľov. (Ján 15:15) V Biblii sa na viacerých miestach píše o tom, akým darom sú praví priatelia. (Prísl. 18:24) A čítame v nej aj to, že nie je dobré odťahovať sa od druhých. (Prísl. 18:1) Mnohí si myslia, že vďaka sociálnym sieťam budú mať veľa priateľov a nebudú sa cítiť osamelí. Ale pri komunikácii na sociálnych sieťach treba byť opatrný. Zo štúdií vyplýva, že ľudia, ktorí trávia veľa času prezeraním príspevkov na sociálnych sieťach, sa nakoniec cítia osamelí a nešťastní. Prečo je to tak? Jednou z príčin môže byť to, že ľudia často pridávajú na sociálne siete tie najlepšie fotografie samých seba alebo svojich priateľov, ktoré ich zachytávajú pri výnimočných príležitostiach a na zaujímavých miestach, ktoré navštívili. Keď si potom niekto tieto fotografie prezerá, jeho život mu môže pripadať obyčajný až nudný. w20.07 27:12 – 13

V Strážnej veži č. 12 z roku 1989 sa písalo: „Starší budú uznávať, že Kristus môže prostredníctvom svätého ducha riadiť myseľ ktoréhokoľvek staršieho v rade starších, aby poskytol biblickú zásadu potrebnú na vyriešenie akejkoľvek situácie alebo na akékoľvek závažné rozhodnutie. (Sk. 15:7–15) Žiadny jednotlivý starší nemá v rade monopol na ducha.“ Starší, ktorý si váži spolustarších, sa nesnaží o to, aby sa na rade starších vždy ujal slova ako prvý. Nemá sklon ovládnuť rozhovor ani si nemyslí, že jeho názor je vždy správny. Naopak, svoje názory vyjadruje pokorne, a keď hovoria iní, pozorne ich počúva. A čo je ešte dôležitejšie, svoje návrhy zakladá na biblických zásadách a ochotne sa riadi pokynmi od „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45–47) Keď starší rozoberajú záležitosti v atmosfére lásky a vzájomnej úcty, je medzi nimi prítomný Boží svätý duch a pomôže im dospieť k správnemu rozhodnutiu. (Jak. 3:17, 18) w20.08 35:5 – 6

Apoštol Pavol mal nepriateľov, ktorí boli oveľa mocnejší ako on. Často bol bitý a väznený. Ľudia, ktorí mali byť jeho priateľmi, sa k nemu správali neláskavo. Niektorí z kresťanského zboru mu dokonca odporovali. (2. Kor. 12:11; Fil. 3:18) Ale nad všetkými, ktorí boli proti nemu, Pavol zvíťazil. Ako? Tak, že napriek odporu neprestal zvestovať dobrú správu. A aj keď ho niektorí bratia a sestry sklamali, neprestal ich mať rád. Ale čo je najdôležitejšie, do konca svojho života verne slúžil Bohu. (2. Tim. 4:8) Vďaka čomu prekonal všetky tie náročné životné situácie? Vďaka vlastnej sile a schopnostiam? Nie. Vďaka tomu, že sa spoliehal na Jehovu. Stretávaš sa aj ty s tým, že sa ti druhí posmievajú alebo ťa urážajú? Naším cieľom je, aby Božie Slovo zapôsobilo na ich myseľ a srdce. Ako to môžeme dosiahnuť? Tak, že budeme na otázky ľudí odpovedať z Biblie, budeme sa správať úctivo a láskavo k tým, ktorí s nami zle zaobchádzajú, a budeme robiť dobro všetkým, dokonca aj našim nepriateľom. (Mat. 5:44; 1. Petra 3:15–17) w20.07 29:14 – 15

Môžeme povedať, že Jehova je pokorný? Áno, povedal to aj Dávid v citovanom texte. (Žalm 18:35) Dávid mal možno na mysli deň, keď do domu jeho otca prišiel prorok Samuel, aby pomazal budúceho izraelského kráľa. Hoci bol Dávid najmladší z ôsmich Izajových synov, Jehova si vybral práve jeho, aby nahradil kráľa Saula. (1. Sam. 16:1, 10–13) Dávid by určite súhlasil s tým, čo o Jehovovi vyjadril iný žalmista: „Skláňa sa, aby sa pozrel na nebo a zem, bezvýznamného dvíha z prachu a chudobného... aby ho posadil s urodzenými.“ (Žalm 113:6–8) Jehovovu pokoru vidno z toho, ako zaobchádza s nami nedokonalými ľuďmi. Nielenže sa na nás pozerá ako na svojich služobníkov, ale považuje nás aj za svojich priateľov. (Žalm 25:14) Aby sme mohli byť jeho priateľmi, ujal sa iniciatívy a dal svojho Syna ako obeť za naše hriechy. Prejavil tým nesmierne milosrdenstvo a súcit. w20.08 32:1 – 3

Jehova určil presný deň a hodinu, keď skoncuje s týmto starým svetom. (Mat. 24:36) Môžeme si byť istí, že nestratí trpezlivosť a nezakročí skôr, než ten čas príde. Hoci túži vzkriesiť mŕtvych, je trpezlivý. (Jób 14:14, 15) Čaká, kým nastane ten správny čas, aby ich mohol vzkriesiť. (Ján 5:28) Prečo by sme mali byť vďační za jeho trpezlivosť? Zamysli sa: Vďaka tomu, že Jehova je trpezlivý, majú mnohí ľudia vrátane nás príležitosť „dospieť k pokániu“. Jehova chce, aby čo najviac ľudí mohlo získať večný život. Ako môžeme dať najavo, že si ceníme jeho trpezlivosť? Tak, že usilovne hľadáme ľudí, ktorí majú „správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu“, a pomáhame im vytvoriť si k Jehovovi blízky vzťah a slúžiť mu. (Sk. 13:48) Potom budú mať aj oni úžitok z Jehovovej trpezlivosti tak ako my. w20.08 33:17

To, čo sa záujemca učí, by malo pôsobiť nielen na jeho myseľ, ale aj na jeho srdce. Prečo? Lebo naše srdce – to znamená naše túžby, emócie a pocity – nás podnecuje ku skutkom. Ježiš vyučoval logicky a dokázal zapôsobiť na myseľ svojich poslucháčov. Ale ľudia za ním prichádzali preto, lebo to, čo hovoril, sa prihováralo aj ich srdcu. (Luk. 24:15, 27, 32) Tvoj záujemca by mal vnímať Jehovu ako skutočnú osobu, ako niekoho, ku komu si môže vytvoriť blízky vzťah a považovať ho za svojho Otca, Boha a Priateľa. (Žalm 25:5) Počas štúdia sa snaž v mysli záujemcu vytvárať živý obraz Jehovovej osobnosti. (2. Mojž. 34:5, 6; 1. Petra 5:6, 7) Pri každom námete zdôrazňuj, akým Bohom je Jehova. Pomáhaj záujemcovi, aby si cenil Jehovove krásne vlastnosti – jeho lásku, láskavosť a súcit. Ježiš povedal, že „najdôležitejšie a prvé prikázanie“ je „milovať Jehovu, svojho Boha“. (Mat. 22:37, 38) Pomáhaj záujemcovi, aby si Jehovu hlboko zamiloval. w20.10 41:12

Ježiš sa ku všetkým ženám správal s úctou. (Ján 4:27) Zvlášť si vážil ženy, ktoré konali vôľu jeho Otca. Tak ako mužov, aj ich považoval za súčasť svojej duchovnej rodiny a hovoril o nich ako o svojich sestrách. (Mat. 12:50) Bol im pravým priateľom. Priatelil sa napríklad s Máriou a Martou, ktoré boli obe zjavne slobodné. (Luk. 10:38–42) Vďaka tomu, čo hovoril a ako sa správal, sa v jeho spoločnosti cítili príjemne. Mária vedela, že si môže sadnúť k jeho nohám, tak ako to robili učeníci. A Marta, ktorej sa nepáčilo, že jej Mária nepomáha, vedela, že môže Ježišovi povedať, čo si myslí. Na tejto návšteve im Ježiš obom odovzdal dôležité poučenie. To, že mu na týchto ženách a na ich bratovi Lazarovi záležalo, vidno z toho, že ich navštevoval opakovane. (Ján 12:1–3) Preto nás neprekvapuje, že keď Lazar vážne ochorel, Mária a Marta vedeli, že môžu Ježiša poprosiť o pomoc. (Ján 11:3) w20.09 39:3, 6

Ježišovi učeníci dúfali, že Kráľovstvo sa „ukáže okamžite“ a oslobodí ich spod rímskeho útlaku. My túžime po dni, keď Božie Kráľovstvo odstráni skazenosť a nastolí nový svet, v ktorom bude vládnuť spravodlivosť. (2. Petra 3:13) Ale musíme byť trpezliví a počkať na čas, ktorý určil Jehova. Jehova dal Noemovi dostatok času, aby postavil koráb a slúžil ako „zvestovateľ spravodlivosti“. (2. Petra 2:5; 1. Petra 3:20) Pozorne počúval Abraháma, keď mu kládol otázku za otázkou, či zničí obyvateľov skazených miest Sodomy a Gomory. (1. Mojž. 18:20–33) Celé stáročia mal pozoruhodnú trpezlivosť s neverným izraelským národom. (Neh. 9:30, 31) Dôkazy Jehovovej trpezlivosti vidíme aj dnes, lebo dáva čas všetkým, ktorých k sebe priťahuje, aby „dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9; Ján 6:44; 1. Tim. 2:3, 4) Keď vidíme, aký je Jehova trpezlivý, pomáha nám to, aby sme aj my boli takí, keď zvestujeme dobrú správu a vyučujeme druhých. w20.09 37:8 – 9

Jehova pri vzkriesení obnoví ľuďom ich spomienky a jedinečné črty ich osobnosti. Len si predstav, čo to znamená! Jehova ťa má tak rád, že si všíma všetko, na čo myslíš, čo cítiš, čo hovoríš a čo robíš. A uchováva si to v pamäti. Preto by ti pri vzkriesení nemal problém vrátiť tvoje spomienky, postoje a črty osobnosti. Kráľ Dávid vedel, ako veľmi sa Jehova o každého z nás zaujíma. (Žalm 139:1–4) Ako to na teba pôsobí, keď vieš, že Jehova ťa tak dobre pozná? Keď premýšľame o tom, ako dobre nás Jehova pozná, nemalo by to v nás vyvolávať obavy. Prečo? Nezabúdaj, že Jehova sa o každého z nás hlboko zaujíma. Cení si vlastnosti, ktoré nás robia jedinečnými. Starostlivo si uchováva v pamäti všetko, čo sme v živote zažili a čo z nás vyformovalo tú osobnosť, ktorou sme. Nie je to povzbudzujúce? Nikdy sa nemusíme cítiť sami. Jehova je stále pri nás, každú minútu každého dňa, a je pripravený nám pomôcť. (2. Kron. 16:9) w20.08 33:13 – 14

Jehova veľmi rád vyučuje svoj ľud. Chce, aby sme ho poznali, milovali ho a žili večne. Ale nič z toho by nebolo možné, keby nás nevyučoval. (Ján 17:3) V prvom storočí Jehova vyučoval svoj ľud prostredníctvom kresťanského zboru. (Kol. 1:9, 10) Dôležitú úlohu v tom hral svätý duch – „pomocník“, ktorého Ježiš sľúbil svojim učeníkom. (Ján 14:16) Vďaka nemu lepšie rozumeli Božiemu Slovu a dokázali si spomenúť na mnohé veci, ktoré Ježiš hovoril a robil, ako to bolo neskôr zapísané v evanjeliách. Tak si upevňovali vieru a posilňovali lásku k Bohu, k jeho Synovi a k bratom a sestrám. Jehova predpovedal, že „v konečnej časti dní“ budú ľudia zo všetkých národov prúdiť na jeho obrazný vrch, aby sa učili o jeho cestách. (Iz. 2:2, 3) Toto proroctvo sa spĺňa pred našimi očami. w20.10 43:14 – 15

Čo by mohlo niekomu zabrániť prijať dobrú radu od priateľa? Pýcha. Pyšní ľudia majú radi, keď im druhí hovoria „to, čo chcú počuť“, a „odkláňajú sa od pravdy“. (2. Tim. 4:3, 4) Myslia si, že nepotrebujú radu, lebo sa považujú za múdrejších alebo dôležitejších ako iní. Ale apoštol Pavol napísal: „Ak si niekto myslí, že je niečím, a pritom nie je ničím, klame sám seba.“ (Gal. 6:3) A kráľ Šalamún to zhodnotil takto: „Lepšie je na tom chudobný, ale múdry chlapec ako starý, ale hlúpy kráľ, ktorý už nemá dosť rozumu, aby sa dal varovať.“ (Kaz. 4:13) Všimnime si, ako zareagoval apoštol Peter, keď ho verejne pokarhal apoštol Pavol. (Gal. 2:11–14) Petrovi sa nemusel páčiť spôsob, akým ho Pavol pokarhal, ani to, že to urobil pred druhými, a mohol sa uraziť. Ale Peter zareagoval správne. Nenahneval sa na Pavla a jeho radu si vzal k srdcu. Neskôr ho vo svojom liste nazval „milovaný brat“. (2. Petra 3:15) w20.11 47:9, 11 – 12

Čo môže záujemcovi veľmi pomôcť, aby duchovne napredoval? To, že bude chodiť na zhromaždenia. Vďaka tomu, čo tam bude počuť, si prehĺbi svoje poznanie Biblie, upevní si vieru a posilní si svoj vzťah k Jehovovi. (Sk. 15:30–32) Niektorý brat mu možno porozpráva, že keď si posilnil vzťah k Jehovovi, dokázal poslúchnuť to, čo nám Boh prikazuje. (2. Kor. 7:1; Fil. 4:13) A keď sa záujemca zoznámi s viacerými zvestovateľmi, môže sa z ich príkladu naučiť, čo znamená poslúchať Kristove prikázania milovať Boha a blížneho. (Ján 13:35; 1. Tim. 4:12) Uvidí, že zvestovatelia riešia rovnaké problémy, aké má on, a uvedomí si, že zmeny, ktoré musí urobiť, aby sa stal Kristovým nasledovníkom, nie sú nedosiahnuteľné. (5. Mojž. 30:11) Každý v zbore môže svojím dielom prispieť k jeho duchovnému pokroku. (Mat. 5:16) w20.11 45:10 – 12

Apoštol Pavol mal možno na mysli, že bojoval s divými zvieratami v efezskej aréne. (2. Kor. 1:8; 4:10; 11:23) Alebo mohol poukazovať na to, že ho ohrozovali nepriateľskí Židia a iní ľudia, ktorí boli ako šelmy. (Sk. 19:26–34; 1. Kor. 16:9) V každom prípade Pavol čelil vážnym nebezpečenstvám, ale stále si zachovával pozitívny pohľad do budúcnosti. (1. Kor. 15:30, 31; 2. Kor. 4:16–18) Aj my žijeme v nebezpečných časoch. Niektorí naši bratia a sestry sa stali obeťou zločinu. Iní žijú v oblastiach postihnutých vojnou, kde si nemôžu byť istí svojím životom. Ďalší žijú v krajinách, kde je naša činnosť obmedzená alebo dokonca zakázaná, a slúžia Jehovovi napriek tomu, že tým riskujú svoj život alebo slobodu. Všetci títo drahí bratia a sestry verne uctievajú Jehovu a sú pre nás vynikajúcim príkladom. Nedávajú sa ochromiť strachom, lebo vedia, že aj keby v súčasnosti prišli o život, Jehova má pre nich v budúcnosti pripravený oveľa lepší život. w20.12 50:3 – 4

Cítil si sa niekedy sklamaný a znechutený, lebo ľudia v tvojom obvode nereagujú na pravdu alebo často nie sú doma? Čo môžeš robiť, aby si si v takej situácii udržal radosť alebo aby si mal viac radosti zo služby? Je dôležité, aby si mal na službu správny pohľad. Aký? Pamätaj, že hlavný dôvod, prečo chodíme do služby, je oznamovať Božie meno a Božie Kráľovstvo. Ježiš otvorene povedal, že po úzkej ceste do života pôjde relatívne málo ľudí. (Mat. 7:13, 14) V službe máme česť spolupracovať s Jehovom, Ježišom a anjelmi. (Mat. 28:19, 20; Zjav. 14:6, 7) Je to Jehova, kto k sebe priťahuje ľudí, ktorí mu chcú slúžiť. (Ján 6:44) Preto nebuďme skľúčení, keď niekto nechce počuť dobrú správu. Možno si ju vypočuje nabudúce. Sestra, ktorá sa volá Deborah, hovorí: „Skľúčenosť a sklamanie sú mocné Satanove zbrane.“ Ale žiadne jeho zbrane proti Jehovovi neobstoja. w20.12 52:18 – 19, 21

Mnohí kresťania, ktorí verne slúžia Jehovovi, musia pracovať na plný úväzok, aby sa dokázali postarať o seba a svoju rodinu. Napriek tomu podporujú Božiu organizáciu, ako len môžu. Napríklad pomáhajú pri katastrofách, pracujú na stavebných projektoch a finančne prispievajú na celosvetové dielo. Čo ich k tomu podnecuje? Láska k Bohu a k blížnemu. Lásku k našim bratom a sestrám dávame každý týždeň najavo tak, že chodíme na zhromaždenia a zapájame sa do nich. Hoci sme unavení, sme tam. Hoci máme trému, podávame komentáre. A hoci všetci máme nejaké problémy, pred zhromaždením a po ňom sa navzájom povzbudzujeme. (Hebr. 10:24, 25) Každý z nás si určite veľmi cení všetku tú prácu, ktorú vykonávajú naši drahí bratia a sestry! w21.01 2:11

Pyšní ľudia málokedy niekoho pochvália, skôr očakávajú chválu od druhých. Často sa porovnávajú s inými a chcú byť lepší než oni. Nikoho neškolia ani sa nedelia o úlohy s druhými, lebo si myslia, že oni to spravia najlepšie. Pyšní ľudia bývajú ctižiadostiví a závidia druhým ich úspechy. Ak spozorujeme, že máme problém s pýchou, mali by sme sa vrúcne modliť, aby nám Jehova pomohol „pretvoriť svoje zmýšľanie“. Inak by sa v nás mohla táto zlá vlastnosť hlboko zakoreniť. (Rim. 12:2) Sme veľmi vďační za príklad, ktorý nám dáva Jehova. (Žalm 18:35) Jeho pokoru vidíme v tom, ako zaobchádza so svojimi služobníkmi, a chceme ho v tom napodobňovať. Napodobňovať chceme aj Božích služobníkov z biblických čias, ktorí pokorne chodili s Bohom. Vždy chceme Jehovovi vzdávať slávu a česť, ktorú si zaslúži. (Zjav. 4:11) w20.08 32:19 – 20

Manželstvo je dokonalým darom od Boha, ale ľudia sú nedokonalí. (1. Jána 1:8) Preto nás Božie Slovo upozorňuje, že keď vstúpime do manželstva, budeme „prežívať trápenie“. Jehova očakáva od kresťanských manželov, že sa budú starať o duchovné, citové aj hmotné potreby svojej rodiny. (1. Tim. 5:8) No vydaté sestry si musia popri množstve svojich povinností každý deň vyhradiť čas na to, aby si aj samy čítali Božie Slovo a rozjímali o ňom a aby komunikovali s Jehovom vo vrúcnej modlitbe. To nemusí byť ľahké. Vydaté ženy majú vždy veľa práce, ale je veľmi dôležité, aby si ten čas nachádzali. Prečo? Lebo Jehova od každého z nás očakáva, že si vzťah k nemu budeme udržiavať a prehlbovať. (Sk. 17:27) Je pravda, že manželka možno musí vynaložiť veľké úsilie, aby sa podriaďovala svojmu nedokonalému manželovi. Ale ak pochopí biblické dôvody, prečo by sa mala podriaďovať, a stotožní sa s nimi, bude pre ňu ľahšie spĺňať si úlohu, ktorú jej Jehova dal. w21.02 6:3, 6 – 7

Skúšky sa dajú prirovnať ku kaleniu ocele. Pri tomto procese sa oceľ najprv zohreje na vysokú teplotu a potom sa prudko schladí. Tým sa zvyšuje jej pevnosť a tvrdosť. Podobne keď vytrvávame v skúškach, upevňuje sa naša viera. Preto Jakub napísal: „Dovoľte, nech vytrvalosť splní svoj účel, aby ste boli úplní [a] v každom ohľade zdraví.“ (Jak. 1:4) Keď vidíme, že v skúškach naša viera silnie, môžeme v nich vytrvávať s radosťou. Jakub vo svojom liste spomína aj určité problémy, ktoré by nás mohli oberať o radosť. Jeden taký problém je, keď nevieme, čo robiť. Keď sme v skúške, chceme prosiť Jehovu, aby nám pomohol robiť rozhodnutia, ktoré sa mu páčia, ktoré sú na úžitok bratov a sestier a ktoré nám pomôžu zostať verní. (Jer. 10:23) Na to, aby sme vedeli, čo urobiť a čo povedať tým, ktorí nám odporujú, potrebujeme múdrosť. Keď nevieme, čo máme robiť, môžeme sa cítiť ako bezmocné obete svojich okolností a ľahko by sme mohli stratiť radosť. w21.02 8:7 – 9

Jehova nám v tom dáva príklad. Jeho láska je taká silná, že ak mu zostaneme verní, nikdy nás neprestane milovať. (Rim. 8:38, 39) Grécke slovo preložené ako „vrúcne“ nesie myšlienku naťahovania, napínania, niekedy až do krajnosti. A je pravda, že niekedy musíme napnúť všetky sily, aby sme dokázali vrúcne milovať nášho brata alebo sestru. Keď nás niekto niečím dráždi, musíme sa riadiť biblickou radou: „S láskou sa navzájom znášajte a úprimne sa snažte zostať spojení zväzkom pokoja a tak zachovávať jednotu.“ (Ef. 4:1–3) To znamená, že prehliadame chyby našich bratov a robíme všetko pre to, aby sme sa na nich pozerali tak ako Jehova. (1. Sam. 16:7; Žalm 130:3) Vrúcne milovať našich bratov a sestry nie je vždy ľahké, najmä keď vieme o ich chybách. Zdá sa, že to nebolo ľahké ani pre niektorých kresťanov v prvom storočí. Spomeňme napríklad Evodiu a Syntychu. Apoštol Pavol ich veľmi prosil, aby „ako nasledovníčky Pána zmýšľali rovnako“. (Fil. 4:2, 3) w21.01 4:10 – 11

Starší bratia a sestry si vás, mladí bratia, veľmi cenia za to, že s nimi slúžite Jehovovi „plece pri pleci“. (Sof. 3:9) Páči sa im, s akým nadšením a energiou vykonávate prácu, ktorá vám bola zverená. Veľmi sa z vás tešia. Mladí bratia, nikdy nezabudnite, že Jehova vás miluje a dôveruje vám. Predpovedal, že v posledných dňoch tu bude mať vojsko ochotných mladých mužov. (Žalm 110:1–3) Vie, že aj ty ho miluješ a chceš mu slúžiť najlepšie, ako vieš. A tak buď k druhým trpezlivý a buď trpezlivý aj k sebe. Keď urobíš chybu, daj si poradiť a na naprávanie, ktoré dostaneš, sa pozeraj ako na prejav lásky od Jehovu. (Hebr. 12:6) Svedomito pracuj na každej úlohe, ktorú dostaneš. A čo je najdôležitejšie, všetko, čo robíš, rob tak, aby bol tvoj nebeský Otec na teba hrdý. (Prísl. 27:11) w21.03 9:17 – 18

Môže nás skľučovať veľa vecí. Môže nás trápiť nejaký vnútorný či vonkajší problém, napríklad naše chyby, slabé stránky a zdravotné ťažkosti. Alebo môžeme cítiť sklamanie, lebo sme nedostali nejakú úlohu v Jehovovej organizácii, po ktorej túžime. O radosť nás môže oberať aj služba v neproduktívnom obvode. Je ľahké osvojiť si nevyrovnaný pohľad na naše chyby a slabé stránky. Takýto pohľad by mohol viesť k tomu, že by sme sa začali odsudzovať a myslieť si, že si nezaslúžime, aby nás Jehova voviedol do svojho nového sveta. Ale to by bol veľmi nebezpečný postoj. V Biblii sa píše, že s výnimkou Ježiša Krista „všetci zhrešili“. (Rim. 3:23) Ale Autor Biblie od nás neočakáva dokonalosť ani na nás nevyhľadáva chyby. Je naším láskavým Otcom a chce nám pomáhať. A je k nám trpezlivý. Vidí, aký boj zvádzame so svojimi slabými stránkami a pocitmi nedostatočnosti, a je pripravený nám pomôcť. (Rim. 7:18, 19) w20.12 52:1 – 3

Naším cieľom je život v novom svete, v ktorom bude vládnuť náš milujúci Boh. Každý deň sa snažíme kráčať po ceste, ktorá k nemu vedie. Ale ako povedal Ježiš, táto cesta je úzka a niekedy sa po nej ide ťažko. (Mat. 7:13, 14) Keďže sme nedokonalí, ľahko sa môže stať, že z tejto cesty zídeme a vydáme sa nesprávnym smerom. (Gal. 6:1) Ak chceme zostať na úzkej ceste do života, musíme byť ochotní naprávať svoje uvažovanie, postoje a konanie. Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme „naprávali svoje nedostatky“. Nie je ľahké preskúmať svoje myšlienky a pocity. Naše srdce je zradné, a tak môže byť ťažké odhaliť, kam nás vedie. (Jer. 17:9) Mohli by sme „klamať sami seba“. (Jak. 1:22) Preto sa musíme skúmať pomocou Božieho Slova. To je schopné odhaliť, akí sme vnútri, aké sú „myšlienky a úmysly“ nášho srdca. (Hebr. 4:12, 13) w20.11 47:1 – 3

Pokorní ľudia bývajú obyčajne šťastnejší. Prečo? Keď si uvedomujeme, že naše sily a schopnosti sú obmedzené, sme vďační, keď nám niekto pomôže. A vďačnosť prispieva k pocitu šťastia. Zoberme si ako príklad desať malomocných, ktorých Ježiš uzdravil. Len jeden z nich sa vrátil, aby Ježišovi poďakoval, že ho uzdravil z tej hroznej choroby. V tejto situácii si sám nemohol pomôcť. A keďže bol pokorný, bol vďačný, že mu Ježiš pomohol, a oslavoval za to Boha. (Luk. 17:11–19) Často je to tak, že pokorní ľudia lepšie vychádzajú s druhými a majú blízkych priateľov. Prečo? Lebo nemajú problém vidieť u druhých dobré vlastnosti a dôverovať im. Majú radosť, keď sa druhým darí spĺňať si úlohy, ktorými boli poverení. Pozerajú sa na nich s úctou a pohotovo ich chvália. w20.08 32:17 – 18