September

Keď Peter citoval Joelovo proroctvo, použil trochu odlišné znenie. (Sk. 2:16, 17) Nepoužil slovo „potom“, ktorým sa začína Joelovo proroctvo o vyliatí svätého ducha, ale použil slovné spojenie „v posledných dňoch“. To sa vzťahuje na posledné dni židovského systému. Svätý duch mal byť vyliaty na „ľudí každého druhu“. To poukazuje na to, že od vyslovenia Joelovho proroctva po jeho splnenie mal uplynúť dlhý čas. Po tejto pozoruhodnej udalosti, keď Boh vylial svätého ducha na kresťanov v prvom storočí, začala zvestovateľská činnosť rýchlo napredovať. Asi v roku 61 n. l. apoštol Pavol písal list Kolosanom. V tom čase mohol povedať, že dobrá správa „sa zvestovala všade pod nebom“, to znamená v celom vtedy známom svete. (Kol. 1:23) V našich dňoch sa s pomocou Jehovovho mocného svätého ducha zvestovateľská činnosť rozšírila ešte ďalej – „až do najvzdialenejších končín zeme“! (Sk. 13:47) w20.04 14:15 – 16

Jehova má rád každého svojho služobníka vrátane ovečiek, ktoré sa zatúlali od stáda. (Mat. 18:12–14) Prostredníctvom proroka Ezechiela sľúbil, že svoje stratené ovečky bude hľadať a pomôže im duchovne sa uzdraviť. Povedal, aké konkrétne kroky podnikne – kroky, aké by urobil každý izraelský pastier, keby sa mu stratila ovečka. (Ezech. 34:12–16) Pastier by najprv išiel ovečku hľadať, čo by si mohlo vyžadovať veľa času a námahy. Potom by ju priviedol späť do ohrady. A keby bola zranená, vyhladovaná alebo slabá, s láskou by jej pomohol, obviazal by jej rany, odniesol by ju a nakŕmil. Zboroví starší, ktorí pasú „Božie stádo“, robia v duchovnom ohľade to isté, keď sa niektorí kresťania vzdialia od zboru. (1. Petra 5:2, 3) Hľadajú ich, pomáhajú im vrátiť sa k Jehovovi a láskavo im poskytujú nevyhnutnú duchovnú pomoc. w20.06 25:10

Čo chcel Ježiš povedať tým, že polia sú zrelé na žatvu? Myslel tým, že jeho nasledovníkmi sa stane veľa ľudí? Vôbec nie. Biblia predpovedala, že v Ježiša uverí relatívne málo ľudí. (Ján 12:37, 38) Ježiš dokázal rozpoznať, čo si ľudia myslia. (Mat. 9:4) A aj keď sa zameriaval hlavne na malú skupinu ľudí, ktorá v neho uverila, horlivo hovoril o dobrej správe všetkým. Keďže my nevidíme ľuďom do srdca, o to viac by sme mali odolávať sklonu posudzovať ich. Mali by sme sa na nich pozerať ako na budúcich Kristových učeníkov. Nezabudni, čo Ježiš povedal svojim učeníkom. Polia už sú zrelé na žatvu. Ľudia sa môžu zmeniť a stať sa Ježišovými učeníkmi. Jehova sa na nich pozerá ako na svojich budúcich ctiteľov a „drahocenné poklady“. (Ag. 2:7) Ak sa na ľudí budeme pozerať ako Jehova a Ježiš, budeme sa snažiť zistiť, z akého prostredia pochádzajú a čo ich zaujíma. Budeme sa na nich pozerať ako na budúcich bratov a sestry. w20.04 15:18 – 19

Z Biblie jasne vyplýva, že ak sa chceme páčiť Jehovovi, musíme si vypestovať lásku k Ježišovi. Keď sa chceme stať Ježišovými priateľmi, musíme ho spoznávať. Môžeme to robiť tak, že si čítame biblické knihy Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Keď premýšľame o tom, čo sme si o Ježišovi prečítali, budeme si ho ešte viac vážiť a mať ho radi. Z evanjelií sa napríklad dozvedáme, aký bol k ľuďom láskavý. So svojimi učeníkmi nezaobchádzal ako s otrokmi, aj keď bol ich Pánom. Otvorene s nimi hovoril o svojich myšlienkach a pocitoch. Prežíval s nimi ich bolesť a plakal s nimi. (Ján 11:32–36) Dokonca aj jeho nepriatelia si všímali, že ľudia, ktorí reagujú na dobrú správu, sa stávajú jeho priateľmi. (Mat. 11:19) Keď napodobňujeme Ježiša a správame sa k druhým tak, ako sa on správal k svojim učeníkom, tešíme sa z lepších vzťahov, sme spokojnejší a šťastnejší a ešte viac Ježiša milujeme. w20.04 17:9 – 10

V roku 1870 bola Británia najväčšou svetovou veľmocou a disponovala najmocnejšou armádou. V Danielovom proroctve túto veľmoc znázorňoval malý roh, ktorý získal prevahu nad tromi inými rohmi – Francúzskom, Španielskom a Holandskom. (Dan. 7:7, 8) Británia zohrávala úlohu kráľa juhu až do prvej svetovej vojny. V tom istom čase sa stali Spojené štáty americké významnou ekonomickou veľmocou a vytvorili blízke spojenectvo s Britániou. Spojené štáty a Británia vytvorili počas prvej svetovej vojny mocnú vojenskú alianciu a stali sa anglo-americkou svetovou veľmocou. V súlade s Danielovým proroctvom si tento kráľ vybudoval „mimoriadne veľké vojsko“. Teda v čase konca je kráľom juhu anglo-americká veľmoc. w20.05 19:7 – 8

Voda v kvapalnom skupenstve existuje na Zemi vďaka tomu, že naša planéta sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka. Keby sa nachádzala čo i len trochu bližšie k Slnku, všetka voda by sa vyparila a zo Zeme by bola horúca skala bez života. Na druhej strane ak by bola len trocha ďalej od Slnka, všetka voda by zamrzla a Zem by sa premenila na obrovskú ľadovú guľu. Keďže Jehova ju umiestnil vo vesmíre na správne miesto, môže na nej prebiehať kolobeh vody umožňujúci život. Slnko ohrieva vodu v oceánoch a na zemskom povrchu, tá sa následne odparuje a vytvára oblaky. Každý rok sa odparí takmer 500 000 kubických kilometrov vody. Táto voda ostáva v atmosfére asi desať dní a potom sa vracia na zem v podobe dažďa alebo snehu. Voda sa tak vracia späť do oceánov alebo do jazier, či do vodných tokov a tento kolobeh sa neustále opakuje. Vďaka tomu bude na Zemi vždy dostatok vody a to dokazuje, aký je Jehova múdry a silný. (Jób 36:27, 28) w20.05 21:6

Ježiš nás nabádal, aby sme sa modlili o svätého ducha. (Luk. 11:9, 13) Prostredníctvom svätého ducha nám Jehova dáva „mimoriadnu silu“. (2. Kor. 4:7) S pomocou tohto ducha môžeme zvládnuť akúkoľvek skúšku. Pomáha nám zvládať úlohy, ktoré nám Boh zveril, a môže nám pomôcť rozvinúť si talent alebo schopnosti. Uvedomujeme si, že za všetko, čo sa nám podarilo dosiahnuť v službe Jehovovi, vďačíme svätému duchu, a nie svojim schopnostiam. Vďačnosť za svätého ducha dokážeme tak, že prosíme Jehovu, aby preskúmal, či v našom srdci nie sú nesprávne myšlienky alebo túžby. (Žalm 139:23, 24) Keď ho o to prosíme, môže nám prostredníctvom svojho ducha odhaliť naše nesprávne uvažovanie alebo sklony. Potom by sme ho mali prosiť, aby nám pomocou svätého ducha dal silu odolávať takým myšlienkam alebo túžbam. Tak ukážeme, že sme rozhodnutí vyhýbať sa všetkému, čo by spôsobilo, že by nám Jehova prestal pomáhať svojím svätým duchom. (Ef. 4:30) w20.05 22:10 – 12

Keď obhajujeme Božie meno, riadime sa príkladom Ježiša Krista. Ježiš oznamoval Božie meno nielen tak, že ho používal, ale aj tak, že obhajoval Jehovovu povesť. Napríklad farizeji rôznymi spôsobmi vykresľovali Jehovu ako drsného, prísneho a nemilosrdného Boha, ktorému je ťažké sa zapáčiť. Ježiš však ľuďom pomáhal pochopiť, že jeho Otec je súcitný, trpezlivý, láskavý a milosrdný. Jehovu im pomáhal spoznať aj tak, že vo všetkom, čo robil, dokonale napodobňoval jeho osobnosť. (Ján 14:9) Podobne ako Ježiš, aj my môžeme pomáhať ľuďom spoznať Jehovu, keď ich budeme učiť, akým je milujúcim Bohom. Tak budeme vyvracať klamstvá o Jehovovi. Jeho meno posväcujeme, keď pomáhame druhým, aby ho považovali za sväté. Z nášho správania a vyjadrovania môžu ľudia vidieť, akého Boha uctievame, a tým môžeme prispieť k posväteniu jeho mena. Toto meno obhajujeme aj tak, že pomáhame ľuďom zbaviť sa nesprávnych predstáv o Bohu. w20.06 23:17 – 18

Sociálne siete môžu byť veľmi užitočné, napríklad nám umožňujú byť v kontakte s rodinou a priateľmi. Ale všimol si si, že niektorí zverejňujú svoje príspevky len preto, aby na seba upozornili a strhli na seba čo najväčšiu pozornosť? Iní dokonca vkladajú k fotografiám neslušné a urážlivé komentáre. To je však v úplnom rozpore s pokorou a láskou, ktorú majú kresťania prejavovať. (1. Petra 3:8) Ak používaš sociálne siete, zamysli sa: Mohli by moje komentáre, fotografie či videá vyvolať v druhých dojem, že sa vychvaľujem? Mohol by som v nich vzbudiť závisť? Kresťania nemajú potrebu sa zviditeľňovať. Poslúchajú biblickú radu z textu na dnešný deň. Ak sme pokorní, nedáme sa ovplyvniť týmto svetom, ktorý v ľuďoch podporuje pýchu a pocit vlastnej dôležitosti. (1. Jána 2:16) w20.07 27:14 – 15

Predtým ako sa apoštol Pavol stal kresťanom, konal opovážlivo a prenasledoval Ježišových nasledovníkov. (Sk. 7:58) Zastavil ho v tom sám Ježiš, keď k nemu prehovoril z neba a ranil ho slepotou. Ak Pavol chcel, aby sa mu vrátil zrak, musel prijať pomoc práve od tých ľudí, ktorých prenasledoval. Takúto pomoc pokorne prijal od Ježišovho učeníka Ananiáša, ktorý mu obnovil zrak. (Sk. 9:3–9, 17, 18) Neskôr sa Pavol stal významným členom kresťanského zboru. Ale nikdy nezabudol na lekciu, ktorú mu dal Ježiš ešte ako Saulovi na ceste do Damasku. Zostal pokorný a ochotne prijímal pomoc bratov a sestier. Považoval ich za svojich pomocníkov, ktorí ho posilňovali. (Kol. 4:10, 11, pozn. pod čiarou) w20.07 29:16 – 17

Hoci Jehova je všemohúci, udeľuje určitú právomoc aj druhým. Napríklad dosadil Ježiša za Kráľa svojho Kráľovstva a dá určitú autoritu aj 144 000 ľuďom, ktorí sa stanú Ježišovými spoluvládcami. Vyškolil Ježiša, aby mohol byť Kráľom a Veľkňazom. (Hebr. 5:8, 9) Školí aj Ježišových spoluvládcov. A keď im zverí túto úlohu, nebude riadiť každý ich krok. Bude im dôverovať, že vykonajú jeho vôľu. (Zjav. 5:10) Ak náš nebeský Otec, ktorý nepotrebuje, aby mu niekto pomáhal, dáva autoritu druhým, o čo viac by sme to mali robiť my! Si hlavou rodiny alebo slúžiš ako zborový starší? Napodobňuj Jehovu a poveruj úlohami iných, ale nesnaž sa kontrolovať každý ich krok. Vďaka tomu sa nielenže urobí veľa práce, ale vyškolíš aj ďalších a oni si budú viac dôverovať. (Iz. 41:10) w20.08 32:5 – 6

Ako Jehova chce, aby sme sa pozerali na jeho stratené ovečky? V tomto ohľade nám dáva príklad Ježiš. Vedel, že Jehova si svojich služobníkov veľmi cení, a preto robil všetko, čo mohol, aby „strateným ovciam izraelského národa“ pomáhal vrátiť sa k Jehovovi. (Mat. 15:24) A keďže Ježiš je dobrým Pastierom, veľmi sa snažil, aby sa nestratila ani jedna z Jehovových ovečiek. (Ján 6:39) Apoštol Pavol povzbudzoval starších v efezskom zbore, aby napodobňovali Ježiša. Povedal: „Máte... pomáhať slabým a pritom pamätať na slová Pána Ježiša: ‚Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.‘“ (Sk. 20:17, 35) Z toho vidno, že starší majú v tomto smere veľkú zodpovednosť. Salvador, ktorý slúži ako starší v Španielsku, hovorí: „Keď premýšľam o tom, ako veľmi sa Jehova zaujíma o svoje stratené ovečky, motivuje ma to, aby som im čo najviac pomáhal. Som presvedčený, že chce, aby som sa o ne dobre duchovne staral.“ w20.06 25:15 – 16

Jehova vie, že dokonalí budeme až na konci tisíc rokov, a dovtedy bude trpezlivo prehliadať naše chyby. Ako ho v tom môžeme napodobňovať? Mali by sme hľadať v druhých to dobré a byť k nim trpezliví. Ježiš a anjeli boli nadšení, keď bola stvorená zem. Ale predstav si, akí budú šťastní, keď bude zem naplnená dokonalými ľuďmi, ktorí budú milovať Jehovu a slúžiť mu. Predstav si, akú radosť budú mať tí, ktorí budú s Kristom vládnuť v nebi, keď uvidia, aký úžitok má ľudstvo z ich práce. (Zjav. 4:4, 9–11; 5:9, 10) A predstav si, aké to bude, keď slzy bolesti vystriedajú slzy radosti a keď budú choroby, smútok a smrť navždy preč. Kým ten čas príde, buď rozhodnutý napodobňovať nášho milujúceho, múdreho a trpezlivého Otca. Tak si udržíš radosť bez ohľadu na to, aké skúšky prežívaš. (Jak. 1:2–4) Môžeme byť Jehovovi veľmi vďační za jeho sľub, že nastane vzkriesenie! (Sk. 24:15) w20.08 33:18 – 19

Biblia je dar, ktorý nám dal z lásky náš nebeský Otec Jehova, lebo sa o svoje pozemské deti stará. V nej nájdeme odpovede na tie najdôležitejšie otázky, ktoré si ľudia kladú, ako napríklad: Odkiaľ sme sa tu vzali? Aký je zmysel života? Čo nás čaká v budúcnosti? Jehova si praje, aby sme na ne poznali odpovede. Preto v priebehu stáročí podnecoval ľudí, aby Bibliu prekladali do mnohých jazykov. Dnes je buď celá, alebo jej časti preložená do viac ako 3 000 jazykov! Biblia je najprekladanejšia a najrozšírenejšia kniha v histórii. Ako môžeme dať Jehovovi najavo vďačnosť za Bibliu? Napríklad tak, že si ju budeme denne čítať, budeme uvažovať o tom, čo sme si v nej prečítali, a budeme sa snažiť žiť podľa jej rád. Vďačnosť prejavíme aj tak, že budeme využívať každú príležitosť, aby sme sa o tom, čo sa v nej píše, rozprávali s druhými. (Žalm 1:1–3; Mat. 28:19, 20) w20.05 21:15 – 16

Jehova poveril proroka Jeremiáša, aby slúžil v mimoriadne náročnom obvode. Zo služby v tomto obvode bol taký znechutený, že sa takmer vzdal. Ale neurobil to. Prečo? Lebo „Jehovovo slovo“ v ňom bolo ako oheň, ktorý nedokázal zadržiavať. (Jer. 20:9) To isté platí aj o nás, keď si napĺňame myseľ a srdce myšlienkami z Božieho Slova. Preto by sme si ho mali denne čítať a rozjímať o ňom. Tak budeme mať väčšiu radosť a v službe sa nám bude možno lepšie dariť. (Jer. 15:16) Preto vždy, keď si z niečoho skľúčený, pros Jehovu o pomoc. Dá ti silu, aby si dokázal bojovať so svojimi chybami, slabými stránkami a zdravotnými ťažkosťami. Pomôže ti mať správny pohľad na úlohy v Jehovovej organizácii. A pomôže ti, aby si si udržal radosť v službe. Vylievaj si srdce pred naším nebeským Otcom a hovor mu o všetkom, čo ťa trápi. S jeho pomocou môžeš boj so skľúčenosťou vyhrať. w20.12 52:20 – 21

Pre niektoré sestry sú zhromaždenia jednou z mála príležitostí, keď môžu byť so svojimi bratmi a sestrami. Preto ich chceme srdečne privítať, porozprávať sa s nimi a dať im najavo, že nám na nich záleží. Tak ako Ježiš môžeme so sestrami tráviť čas. (Luk. 10:38–42) Môžeme ich napríklad pozvať na jednoduché jedlo alebo sa spolu venovať nejakej oddychovej činnosti. Aj v takýchto chvíľach hovorme o tom, čo ich povzbudí. (Rim. 1:11, 12) Ježišov postoj by mali napodobňovať aj zboroví starší. Ježiš vedel, že pre niekoho môže byť ťažké byť slobodný. Ale jasne ukázal, že vstúpiť do manželstva alebo mať deti nie je kľúčom k trvalému šťastiu. (Luk. 11:27, 28) Také šťastie dosiahneme vtedy, keď dávame na prvé miesto službu Jehovovi. (Mat. 19:12) Hoci všetci by sa mali správať ku kresťankám v zbore ako k svojim duchovným sestrám a matkám, mali by sa o to usilovať najmä starší. Môžu využiť čas pred zhromaždením alebo po ňom a porozprávať sa s nimi. w20.09 39:7 – 9

Roľník v Izraeli osial svoje polia po jesennom daždi a úrodu zožal až po jarnom daždi. (Mar. 4:28) Je múdre napodobňovať roľníka a byť trpezlivý. Ale nie je to vždy ľahké. Nedokonalí ľudia chcú často vidieť výsledky svojej práce okamžite. Ale ak chceme, aby naša záhrada prinášala úrodu, musíme sa o ňu neustále starať – okopávať, sadiť, plieť a polievať. Aj robenie učeníkov si vyžaduje neúnavné úsilie. Chce to čas, kým pomôžeme ľuďom, ktorých vyučujeme, aby zo svojho srdca vykorenili burinu v podobe predsudkov a nezáujmu o druhých. Keď budeme trpezliví, nedáme sa odradiť ľahostajnosťou ľudí v obvode. Trpezlivosť potrebujeme aj vtedy, keď niekto prejaví záujem o pravdu. Duchovný rast záujemcu nemôžeme urýchliť. Niekedy aj Ježišovým učeníkom trvalo dlhšie, kým pochopili, čo ich Ježiš učil. (Ján 14:9) Nezabúdajme, že my sadíme a polievame, ale Boh dáva vzrast. (1. Kor. 3:6) w20.09 37:10 – 11

Každý z nás chce, aby sa naši záujemcovia dali pokrstiť. Tento cieľ im pomôžeme dosiahnuť, keď ich budeme povzbudzovať, aby chodili na zhromaždenia. Záujemcovia, ktorí hneď začnú chodiť na zhromaždenia, často robia rýchlejší pokrok. Niektorí zvestovatelia hovoria svojim záujemcom, že polovicu sa o Biblii dozvedia na biblickom štúdiu a druhú polovicu na zhromaždeniach. Rozober so záujemcom Hebrejom 10:24, 25 a povedz mu, čo mu to prinesie, ak bude chodiť na zhromaždenia. Nadšene mu porozprávaj, čo sa ti páčilo na poslednom zhromaždení. To ho môže viac podnietiť prísť, než keby si ho len dookola pozýval. To, čo zažije na svojom prvom zhromaždení, vysoko prevýši všetko, čo by mohol zažiť na akomkoľvek inom náboženskom stretnutí. (1. Kor. 14:24, 25) A stretne sa tam s ďalšími, ktorí mu môžu byť dobrým vzorom a môžu prispieť k tomu, aby napredoval ku krstu. w20.10 41:14 – 15

Jehova ti svojím duchom pomôže, aby si to, čo sa dozvedáš z jeho Slova, dokázal uplatniť. Modli sa tak ako žalmista: „Uč ma, Jehova, o svojich cestách a budem žiť podľa tvojej pravdy. Pomôž mi, aby som sa celým srdcom bál tvojho mena.“ (Žalm 86:11) Sýť sa duchovným pokrmom, ktorý nám Jehova dáva prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie. Samozrejme, nejde len o to, aby si získaval vedomosti. Ide predovšetkým o to, aby pravda zapôsobila na tvoje srdce a aby si podľa nej žil. Jehovov duch ti v tom pomôže. Určite chceš aj povzbudzovať svojich bratov a sestry. (Hebr. 10:24, 25) Prečo? Lebo sú tvojou duchovnou rodinou. Modli sa, aby ti Boží duch pomáhal podávať na zhromaždeniach komentáre a aby si úlohy, ktoré máš predniesť, dokázal zvládnuť čo najlepšie. Tým dáš Jehovovi a jeho Synovi najavo, že máš jeho vzácne „ovečky“ rád. (Ján 21:15–17) Teda sýť sa z bohatého duchovného pokrmu, ktorý nám na svojom stole prestiera náš Vznešený Učiteľ. w20.10 43:15 – 17

Aký postoj zaujal Ježiš k svojim apoštolom, keď ho opustili? Krátko po svojom vzkriesení povedal dvom svojim nasledovníčkam: „Nebojte sa! Choďte a povedzte mojim bratom, [že som bol vzkriesený].“ (Mat. 28:10a) Teda Ježiš svojich apoštolov nezavrhol. Aj keď ho opustili, ďalej ich nazýval „moji bratia“. Prejavil im milosrdenstvo a odpustil im, čím napodobnil svojho Otca. (2. Kráľ. 13:23) Aj nám veľmi záleží na tých, ktorí prestali chodiť do služby. Sú to naši bratia a sestry a máme ich veľmi radi. Nezabúdame na všetku tú prácu, ktorú pre Jehovu z lásky vykonávali – niektorí dokonca desiatky rokov. (Hebr. 6:10) Veľmi nám chýbajú. (Luk. 15:4–7) Preto povzbudzujme nečinných bratov a sestry, aby znova začali chodiť na zhromaždenia. A keď prídu do sály Kráľovstva, ujmime sa iniciatívy a vrúcne ich privítajme. w20.11 45:14 – 17

Jakub a Ján spolu so svojou matkou žiadali Ježiša o postavenie, ktoré im nemohol dať, lebo na to nemal právo. Bez zaváhania odpovedal, že o tom, kto bude sedieť po jeho pravici a po jeho ľavici v jeho Kráľovstve, rozhoduje jeho nebeský Otec. (Mat. 20:20–23) Tým jasne ukázal, že rešpektuje hranice svojej právomoci. Ježiš bol pokorný. Nikdy nerobil nič, čím ho Jehova nepoveril. (Ján 12:49) Ako sa môžeme riadiť jeho príkladom? Ježiša napodobňujeme tak, že uplatňujeme radu z textu na dnešný deň. Keď nás niekto požiada o radu, nemali by sme mu hovoriť, čo je správne podľa nášho názoru, ani mu poradiť prvé, čo nám napadne. Mali by sme poukázať na to, čo sa píše v Biblii a v našich publikáciách. Tým pokorne ukážeme, že si uvedomujeme svoje obmedzenia a že rady od Všemohúceho považujeme za lepšie než naše. (Zjav. 15:3, 4) w20.08 32:14 – 15

Možno máš pocit, že tvoj priateľ potrebuje radu. Čo by si mal vziať do úvahy? Skôr než za ním pôjdeš, polož si otázku: Nie som príliš spravodlivý? Príliš spravodlivý človek posudzuje druhých podľa vlastných noriem, nie podľa Jehovových, a pravdepodobne mu chýba súcit. Ak sa preskúmaš a zistíš, že tvoj priateľ naozaj potrebuje radu, jasne mu povedz, akú chybu urobil, a polož mu také otázky, aby si sám uvedomil, že to, čo robí, je nesprávne. Daj mu radu, ktorá bude založená na Biblii, a pamätaj, že sa nezodpovedá tebe, ale Jehovovi. (Rim. 14:10) Nespoliehaj sa na vlastný úsudok, ale na múdrosť, ktorú nachádzame v Božom Slove. A keď niekomu radíš, buď súcitný podobne ako Ježiš. (Prísl. 3:5; Mat. 12:20) Prečo je to dôležité? Lebo Jehova bude s nami zaobchádzať tak, ako my zaobchádzame s druhými. (Jak. 2:13) w20.11 47:13

Chcel by si, aby ťa druhí posudzovali podľa farby pleti, čŕt tváre alebo postavy? Určite nie. Sme veľmi radi, že Jehova nás nesúdi podľa vonkajšieho vzhľadu. Vidno to napríklad zo situácie, keď mal prorok Samuel vybrať jedného z Izajových synov za budúceho izraelského kráľa. Ale ktorý z nich to mal byť? Samuel sa na nich nepozeral tak ako Jehova. Keď zbadal najstaršieho Izajovho syna Eliaba, povedal si: „To je určite Jehovov pomazaný.“ Zjavne si na základe jeho výzoru myslel, že Eliab by mal byť kráľom. No Jehova mu povedal: „Nepozeraj sa na to, ako vyzerá a aký je vysoký, jeho som nevybral.“ Čo sa z toho učíme? Jehova dodal: „Človek vidí iba to, čo má pred očami, ale Jehova vidí do srdca.“ (1. Sam. 16:1, 6, 7) Preto napodobňujme Jehovu a nesúďme bratov a sestry podľa vonkajšieho vzhľadu. w20.04 16:1, 3

Ježiš raz počas svojej služby prechádzal popri poliach, na ktorých rástlo obilie, pravdepodobne jačmeň. (Ján 4:3–6) Keďže do žatvy zostávali ešte asi štyri mesiace, výhonky boli zelené. Zrazu Ježiš povedal niečo, čo jeho učeníkov prekvapilo: „Rozhliadnite sa a pozrite sa na polia, že sú zrelé na žatvu.“ (Ján 4:35, 36) Čo tým myslel? Zjavne mal na mysli obraznú žatvu, pri ktorej „úrodou“ boli ľudia. Zamysli sa, čo sa odohralo krátko predtým. I keď sa Židia so Samaritánmi nestýkali, Ježiš vydal svedectvo istej Samaritánke. Ona mu uverila a porozprávala o ňom ľuďom vo svojom meste. Keď Ježiš učeníkom hovoril, že polia „sú zrelé na žatvu“, práve sa k nemu blížila skupina Samaritánov, ktorí sa chceli dozvedieť viac. (Ján 4:9, 39–42) Jeden učenec o tejto biblickej správe hovorí: „To, že sa títo ľudia túžili stretnúť s Ježišom... dokazuje, že boli ako obilie zrelé na žatvu.“ w20.04 15:1 – 2

Na zhromaždeniach si zlepšujeme svoje „bojové schopnosti“, lebo sa na nich učíme, ako byť lepšími zvestovateľmi a učiteľmi. Napríklad sa učíme dobre používať vybrané nástroje do služby. Preto sa na zhromaždenia dobre pripravuj. Pozorne počúvaj, čo sa na nich hovorí. A potom sa snaž uplatniť, čo si sa naučil. Vďaka tomu sa staneš „dobrým vojakom Krista Ježiša“. (2. Tim. 2:3) Máme aj podporu miliónov mocných duchovných bytostí, anjelov. Zamysli sa, čo dokáže jediný anjel! (Iz. 37:36) A teraz si predstav, čo dokáže celá armáda anjelov! Žiaden človek ani démon sa nevyrovná Jehovovým mocným bojovým silám. Niekto povedal, že jeden verný Jehovov svedok plus Jehova rovná sa väčšina. (Sud. 6:16) A je to skutočne tak! Spomeň si na všetkých tých, ktorí ti môžu pomôcť, keď ťa tvoji kolegovia, spolužiaci alebo príbuzní zastrašujú tým, čo hovoria alebo robia. Pamätaj, že tento boj nebojuješ sám. Riadiš sa Jehovovými pokynmi, a tak máš jeho podporu. w21.03 13:13 – 14

Apoštol Pavol možno citoval Izaiáša 22:13, kde sa píše, aký postoj mali niektorí Izraeliti. Neposilňovali si svoj vzťah k Bohu, ale usilovali sa o pôžitky. V podstate hovorili: „Dnes sme tu a zajtra tu už nemusíme byť.“ Takýto postoj majú aj mnohí ľudia dnes. Našu nádej na vzkriesenie si veľmi ceníme. Preto by sme si mali dávať pozor na to, akých priateľov si vyberáme. Kresťania v Korinte dostali radu, aby sa vyhýbali priateľstvu s tými, ktorí neverili vo vzkriesenie. Čo sa z toho učíme? Keby sme sa priatelili s tými, ktorí žijú len pre prítomnosť, mohlo by to s nami zle dopadnúť. Takí ľudia by mohli negatívne ovplyvniť naše kresťanské postoje a spôsob života. Mohli by sme sa dokonca zapliesť do hriešnych skutkov, ktoré Boh nenávidí. Preto Pavol dôrazne varoval: „Spamätajte sa a robte, čo je správne, nehrešte.“ (1. Kor. 15:33, 34) w20.12 50:3, 5 – 6

Tento verš opisuje, ako Jehova zorganizoval svoju rodinu inteligentných bytostí v nebi a na zemi. Postavenie hlavy v sebe zahŕňa dva kľúčové prvky – autoritu a zodpovednosť. Jehova je hlavou nad všetkým, čiže má najvyššiu autoritu, a zodpovedajú sa mu všetky jeho deti – anjeli i ľudia. (Rim. 14:10; Ef. 3:14, 15) Jehova zveril Ježišovi autoritu nad zborom, ale Ježiš sa mu zodpovedá za to, ako s nami zaobchádza. (1. Kor. 15:27) A manželovi zveril autoritu nad manželkou a deťmi. Ako sa môže muž stať dobrou hlavou rodiny? V prvom rade musí vedieť, čo od neho Jehova očakáva. Musí tiež vedieť, prečo Jehova zveril druhým autoritu a najmä ako môže napodobňovať Jehovov a Ježišov príklad. Prečo je dôležité, aby to všetko vedel? Pretože Jehova zveril hlave rodiny určitú autoritu a očakáva, že ju bude uplatňovať správnym spôsobom. (Luk. 12:48b) w21.02 5:1 – 3

Môžeme napodobniť Jehovu a rozhodnúť sa, že niektoré veci zabudneme. Hoci má Jehova dokonalú pamäť, keď urobíme chybu a oľutujeme ju, odpustí nám a už si ju nepripomína. (Žalm 25:7; 130:3, 4) Chce, aby sme robili to isté, keď nám niekto ublížil. (Mat. 6:14; Luk. 17:3, 4) Náš mozog je úžasným darom od Jehovu. Vďačnosť zaň môžeme prejaviť, keď ho budeme používať tak, aby sme mu robili česť. Niektorí tento dar používajú sebecky a sami si určujú, čo je správne a čo nesprávne. No keďže Jehova je naším Stvoriteľom, je logické, že jeho normy sú lepšie ako naše. (Rim. 12:1, 2) Keď žijeme podľa jeho noriem, zažívame vnútorný pokoj. (Iz. 48:18) Navyše náš život má zmysel, pretože prinášame česť nášmu Stvoriteľovi a Otcovi a robíme mu radosť. (Prísl. 27:11) w20.05 21:13 – 14

Ako si môžeme rozvíjať vrúcnu lásku k našim bratom a sestrám? Keď ich lepšie spoznáme, budeme ich lepšie chápať a bude pre nás ľahšie vrúcne ich milovať. Môžeme sa s nimi spriateliť bez ohľadu na ich vek alebo prostredie, z ktorého pochádzajú. Spomeň si, že Jonatán bol asi o 30 rokov starší než Dávid a napriek tomu sa stali blízkymi priateľmi. Mohol by si sa aj ty spriateliť s niekým, kto je od teba starší – alebo mladší? Tak poslúchneš biblickú radu: „Milujte všetkých svojich bratov.“ (1. Petra 2:17) Znamená požiadavka vrúcne milovať spoluveriacich, že musíme mať rovnako blízky vzťah ku každému v zbore? Nie, to by nebolo reálne. Možno máme bližší vzťah k tým, s ktorými máme spoločné záujmy. Na tom nie je nič zlé. Ježiš nazýval všetkých svojich apoštolov priateľmi, ale mimoriadny vzťah mal k Jánovi. (Ján 13:23; 15:15; 20:2) To však neznamenalo, že by Jána nejako uprednostňoval. (Mar. 10:35–40) w21.01 4:12 – 13

Apoštol Pavol použil pri rozhovore s Nežidmi v Aténach iný prístup ako v prípade Židov, ktorým zvestoval dobrú správu v synagóge. Pozorne si všímal náboženské zvyky Aténčanov a okolie, v ktorom sa pohyboval. (Sk. 17:23) Snažil sa nájsť spoločný základ, pričom vzal do úvahy, čomu jeho poslucháči veria, a to, čo sa píše v Písme. Teda Pavol sa snažil prispôsobiť svoj prístup. Aténčanom povedal, že jeho posolstvo pochádza od „Neznámeho Boha“, ktorého uctievajú. I keď títo ľudia nepoznali Písmo, nemyslel si, že sa nemôžu stať kresťanmi. Práve naopak, pozeral sa na nich ako na úrodu, ktorá je zrelá na žatvu, a zvolil tému, ktorá by mohla vzbudiť ich záujem. Podobne ako Pavol, aj ty buď všímavý. Snaž sa zistiť, čomu veria ľudia v tvojom obvode. Napríklad čo o domácom prezrádza jeho dom alebo auto? Naznačuje jeho meno, oblečenie, vzhľad alebo slová, aké používa, k akému náboženstvu patrí? w20.04 15:7 – 8