Október

Keď spoznávame Ježiša, učíme sa premýšľať a konať ako on. A čím lepšie spoznávame, ako Ježiš premýšľal, a čím viac ho v tom napodobňujeme, tým bližší vzťah k nemu máme. Ako ho môžeme napodobňovať? Pozrime sa na jeden príklad. Ježiš myslel viac na pomoc druhým než na seba. (Mat. 20:28; Rim. 15:1–3) Vďaka tomu bol obetavý a vedel odpúšťať. Rýchlo sa neurazil, keď o ňom druhí povedali niečo negatívne. (Ján 1:46, 47) A nezachovával si odstup voči tým, ktorí sa v minulosti dopustili chýb. (1. Tim. 1:12–14) Povedal: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – že bude medzi vami láska.“ (Ján 13:35) Polož si otázku: Riadim sa Ježišovým príkladom a robím všetko, čo môžem, aby som si udržiaval dobré vzťahy so spolukresťanmi? w20.04 17:11

Napriek tomu, že žiješ medzi ľuďmi, ktorí hanobia Božie meno, môžeš sa postaviť na Jehovovu stranu a zastávať sa pravdy – že Jehova je svätý, spravodlivý, dobrý a láskavý. Môžeš dávať najavo, že ho považuješ za svojho Vládcu. Môžeš pomáhať aj druhým, aby pochopili, že jedine on je spravodlivý Vládca a že zabezpečí na zemi mier a šťastie. (Žalm 37:9, 37; 146:5, 6, 10) Na biblických štúdiách často zdôrazňujeme Jehovovo právo vládnuť. To je dôležité. Ale aj keď je potrebné učiť záujemcov, aké sú Božie zákony, predovšetkým by sme im mali pomáhať, aby si nášho Otca Jehovu zamilovali a zostali mu verní. Preto by sme mali vyzdvihovať jeho príťažlivé vlastnosti a klásť dôraz na to, akým je úžasným Bohom. (Iz. 63:7) Keď druhých takto vyučujeme, pomáhame im, aby si zamilovali Jehovu a poslúchali ho, lebo mu chcú byť verní. w20.06 23:16, 19

Ľudský mozog je konštrukčný zázrak. Ešte pred naším narodením sa náš mozog vyvíjal v maternici podľa presne stanoveného plánu a každú minútu v ňom vznikali tisíce nových buniek. Vedci odhadujú, že mozog dospelého človeka obsahuje asi 100 miliárd špeciálnych buniek, ktoré sa volajú neuróny. Tvoria orgán, ktorý váži asi 1,5 kilogramu. Jedna z úžasných schopností nášho mozgu je schopnosť hovoriť. Pri každom slove, ktoré vyslovíš, tvoj mozog koordinuje pohyb viac ako 100 svalov jazyka, hrdla, pier, sánky a hrudníka. Aby nám druhí dobre rozumeli, musí byť pohyb týchto svalov správne načasovaný. Z jednej štúdie, ktorá bola zverejnená v roku 2019, vyplýva, že už novorodenci dokážu rozlišovať jednotlivé slová a reagovať na ne. Toto zistenie podporuje to, o čom sú presvedčení mnohí vedci, totiž že sa rodíme so schopnosťou rozumieť reči a učiť sa jazyky. Naša schopnosť hovoriť je skutočne darom od Boha. w20.05 21:8 – 9

Abrahám sa ochotne vzdal pohodlia, ktoré mu umožňoval život v Ure. Prečo? Lebo očakával „mesto, ktoré má skutočné základy“. (Hebr. 11:8–10, 16) Tým mestom, ktoré Abrahám očakával, je Božie Kráľovstvo. Jeho Kráľom je Ježiš Kristus a bude s ním vládnuť 144 000 pomazaných kresťanov. Pavol nazval toto Kráľovstvo „mestom živého Boha, nebeským Jeruzalemom“. (Hebr. 12:22; Zjav. 5:8–10; 14:1) Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili o príchod tohto Kráľovstva, lebo až potom sa bude Božia vôľa diať v nebi aj na zemi. (Mat. 6:10) Čo vedel Abrahám o Božom Kráľovstve? Veľa nie. Celé stáročia boli podrobnosti o tomto Kráľovstve „svätým tajomstvom“. (Ef. 1:8–10; Kol. 1:26, 27) To, čo vedel, bolo, že niektorí z jeho potomkov budú kráľmi. Presne to mu totiž Jehova sľúbil. (1. Mojž. 17:1, 2, 6) w20.08 31:2 – 4

Musíme odmietať učenie odpadlíkov. Už od založenia kresťanského zboru sa Diabol snaží prostredníctvom odpadlíkov zasiať pochybnosti do mysle verných Božích služobníkov. Preto je nutné, aby sme vedeli rozlíšiť fakty od klamstiev. Naši nepriatelia šíria svoje názory napríklad na internete alebo na sociálnych sieťach. Ich cieľom je podkopať našu dôveru v Jehovu a oslabiť našu lásku k bratom a sestrám. Myslime na to, kto stojí za touto propagandou, a odmietajme ju! (1. Jána 4:1, 6; Zjav. 12:9) Ako môžeme odolávať Satanovým útokom? Tak, že si posilníme dôveru v Ježiša a jeho úlohu v Božom predsavzatí. Musíme dôverovať aj vernému a rozvážnemu otrokovi, lebo jedine prostredníctvom neho Jehova vedie svoju organizáciu. (Mat. 24:45–47) Dôveru si posilňujeme tak, že pravidelne študujeme Božie Slovo. Potom bude naša viera ako strom s hlbokými koreňmi. Apoštol Pavol použil podobné prirovnanie, keď napísal slová textu na dnešný deň. w20.07 30:11 – 12

Sme nedokonalí, a preto máme sklon posudzovať druhých podľa toho, akí sa nám zdajú navonok. (Ján 7:24) Ale z toho, čo vidíme navonok, sa o druhých dozvieme len veľmi málo. Znázornime si to. Ani ten najlepší a najskúsenejší lekár nedokáže určiť stav pacienta len z toho, keď sa naňho pozrie. Najprv si ho musí pozorne vypočuť, aby zistil, aké mal v minulosti zdravotné problémy, aké má príznaky a v akom je duševnom stave. Možno ho pošle aj na röntgen, aby videl, čo navonok nevidno. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že by mu určil nesprávnu diagnózu. Podobne ani my nemôžeme úplne chápať našich bratov a sestry, ak nejdeme pod povrch, teda musíme sa snažiť zistiť, akými ľuďmi sú vo vnútri. Samozrejme, my im nevidíme do srdca, no môžeme sa zo všetkých síl snažiť napodobňovať Jehovu. Jehova počúva, čo mu jeho služobníci hovoria. Berie do úvahy, z akého prostredia pochádzajú a v akej sú situácii. A je k nim súcitný. w20.04 16:1 – 3

Musíme pracovať na pokore, lebo pyšní ľudia nemajú na seba „triezvy pohľad“. Sú hádaví a namyslení. Tým, ako premýšľajú a konajú, často ubližujú sebe aj druhým. Ak svoj spôsob uvažovania nezmenia, Satan môže zaslepiť ich myseľ a skaziť ju. (2. Kor. 4:4; 11:3) Pokorný človek má na seba triezvy, vyrovnaný pohľad a uznáva, že druhí ho v mnohých ohľadoch prevyšujú. (Fil. 2:3) Vie, že „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť“. (1. Petra 5:5) A pokorní ľudia nechcú, aby sa Boh postavil proti nim. Ak chceme zostať pokorní, musíme poslúchnuť biblickú radu: „Vyzlečte si starú osobnosť s jej konaním a oblečte si novú osobnosť.“ (Kol. 3:9, 10) Musíme študovať Ježišov príklad a čo najvernejšie ho napodobňovať. (1. Petra 2:21) w20.07 27:16 – 17

Veľmi si ceníme, že môžeme byť súčasťou Jehovovho zboru. Je to duchovný raj, v ktorom zažívame pokoj a lásku a v ktorom uctievame Jehovu spolu s našimi bratmi a sestrami. Vieš, aká je tvoja úloha v zbore? Apoštol Pavol prirovnal zbor k ľudskému telu a jednotlivcov v zbore prirovnal k častiam ľudského tela. (Rim. 12:4–8; 1. Kor. 12:12–27; Ef. 4:16) Z tohto prirovnania sa okrem iného učíme to, že každý z nás má v Jehovovom zbore dôležité miesto. Pavol začína svoje prirovnanie slovami: „Ako má naše telo mnoho častí, ale všetky nemajú rovnakú úlohu, tak aj nás je mnoho, ale v spojení s Kristom sme jedno telo a jednotlivo sme časťami, ktoré patria k sebe.“ (Rim. 12:4, 5) Čo tým Pavol myslel? Každý z nás má v zbore inú úlohu, ale každého z nás si Jehova cení. w20.08 34:1 – 2, 4

Rodičia, ako môžete napodobňovať Jehovu v prejavovaní pokory? Keď je to vhodné, pýtajte sa detí na ich názor, ako by sa niečo mohlo urobiť. A ak je to možné, uplatnite ich návrhy. Jehova nám dal príklad aj v prejavovaní trpezlivosti, napríklad keď sa ho jeho služobníci pýtali na to, prečo sa niečo rozhodol urobiť. Počúval Abraháma, ktorý vyjadroval obavy, či je rozhodnutie zničiť Sodomu a Gomoru správne. (1. Mojž. 18:22–33) A spomeňme si, ako zaobchádzal s Abrahámovou manželkou Sárou. Keď Sára počula jeho sľub, že vo svojej starobe otehotnie, zasmiala sa. (1. Mojž. 18:10–14) Ale Jehova sa nenahneval ani sa neurazil. Naopak, zachoval sa k nej úctivo. Rodičia a starší, čo sa učíte od Jehovu? Zamyslite sa, ako reagujete, keď vaše deti alebo niektorí bratia a sestry spochybnia vaše rozhodnutie. Začnete sa hneď obhajovať? Alebo sa pokúsite pochopiť ich pohľad na vec? Keď tí, ktorým je zverená určitá právomoc, napodobňujú Jehovu, rodinám a zborom sa dobre darí. w20.08 32:7 – 9

Keď sme začali študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, radi sme prijímali pomoc od druhých. Chápali sme, že sme duchovné dojčatá a ešte sa máme veľa čo učiť. (1. Kor. 3:1, 2) Ale ako je to dnes? Možno slúžime Jehovovi už roky a máme mnoho skúseností. Sme ochotní prijať pomoc, zvlášť ak nám ju ponúkne niekto, kto nie je v pravde tak dlho ako my? Ale Jehova nás často posilňuje práve prostredníctvom našich bratov a sestier. (Rim. 1:11, 12) Preto ak chceme získať silu od Jehovu, musíme takúto pomoc pokorne prijať. Úspech nezávisí od toho, koľko má človek síl, aké má vzdelanie, majetok alebo spoločenské postavenie, ale od toho, či je pokorný a či sa spolieha na Jehovu. Preto sa (1) spoliehajme na Jehovu, (2) učme sa od biblických postáv a (3) prijímajme pomoc od bratov a sestier. Potom bez ohľadu na to, akí slabí sa niekedy cítime, môžeme si byť istí, že Jehova nás posilní! w20.07 29:2, 18 – 19

Vydávanie svedectva príbuzným môže byť skúškou našej trpezlivosti. Pomôcť nám môže zásada z Kazateľa 3:7. Píše sa tam, že je „čas mlčať a čas hovoriť“. Hoci naše správanie môže byť samo osebe dobrým svedectvom, chceme využívať aj vhodné príležitosti na to, aby sme im hovorili o pravde. (1. Petra 3:1, 2) Chceme byť vo zvestovateľskej činnosti horliví, ale zároveň chceme byť ku všetkým trpezliví – a to aj k členom našej rodiny. Príklad v trpezlivosti nám dávajú Boží služobníci z biblických čias i zo súčasnosti. Habakuk túžil po tom, aby sa skončila skazenosť, ale odhodlane vyhlásil: „Na svojom strážnom mieste budem stáť.“ (Hab. 2:1) Apoštol Pavol túžil po tom, aby dokončil svoju službu a dostal nebeskú odmenu. Napriek tomu bol trpezlivý a „dôkladne zvestoval dobrú správu“. (Sk. 20:24) w20.09 37:12 – 14

Ježiš je hneď druhý po Jehovovi, a predsa si o sebe nemyslí viac, ako treba. Pokorní Jehovovi služobníci, ktorí napodobňujú Ježiša, prispievajú k atmosfére lásky, ktorá je poznávacím znakom pravých kresťanov. (Luk. 9:48; Ján 13:35) Čo ak si myslíš, že v zbore sú problémy a podľa teba s tým starší nič nerobia? Lepšie ako sťažovať sa je pokorne podporovať bratov, ktorí vedú zbor. (Hebr. 13:17) Pomôže ti, keď si položíš otázky: Sú to naozaj také vážne problémy, že ich treba riešiť? Je vhodné, aby sa riešili teraz? Aká je moja úloha v tejto veci? Mám to riešiť ja? O čo mi v skutočnosti ide? Chcem podporiť jednotu v zbore alebo presadiť svoje názory? Jehova si cení pokoru viac ako schopnosti a jednotu viac ako výkonnosť. Preto sa snaž slúžiť Jehovovi s pokorou. Zároveň tým podporíš jednotu v zbore. (Ef. 4:2, 3) w20.07 27:9 – 11

Ježiš si vážil pomoc zbožných žien, ktoré ho „podporovali zo svojho majetku“. (Luk. 8:1–3) Oznámil im aj dôležité pravdy, aká je Božia vôľa. Napríklad im povedal, že zomrie a bude vzkriesený. (Luk. 24:5–8) Tak ako svojich apoštolov, aj ich pripravil na ťažké chvíle, ktoré boli pred nimi. (Mar. 9:30–32; 10:32–34) Stojí za zmienku, že zatiaľ čo apoštoli pri Ježišovom zatknutí utiekli, niektoré z týchto žien boli Ježišovi nablízku, keď zomieral na mučeníckom kole. (Mat. 26:56; Mar. 15:40, 41) Zbožné ženy boli prvé, ktoré ho videli po jeho vzkriesení. A práve ich požiadal, aby povedali apoštolom, že bol vzkriesený. (Mat. 28:5, 9, 10) Ženy boli pravdepodobne aj medzi učeníkmi, na ktorých bol na Letnice 33 n. l. vyliaty svätý duch, a dostali zázračnú schopnosť hovoriť cudzími jazykmi a rozprávať iným „o veľkých Božích skutkoch“. (Sk. 1:14; 2:2–4, 11) w20.09 39:11 – 12

Dielo robenia učeníkov je dielo záchrany. Prečo to môžeme povedať? V Matúšovi 28:19, 20 dal Ježiš príkaz: „Choďte a robte učeníkov... krstite ich.“ A čo vieme o dôležitosti krstu? Je to požiadavka pre každého, kto chce byť zachránený. Ten, kto sa chce dať pokrstiť, musí veriť, že záchrana je možná len vďaka tomu, že Ježiš za nás zomrel a bol vzkriesený. Preto apoštol Peter povedal spolukresťanom: „Krst... vás teraz zachraňuje... vďaka vzkrieseniu Ježiša Krista.“ (1. Petra 3:21) Teda zachránený môže byť len ten, kto sa dá pokrstiť. Robenie učeníkov si vyžaduje, aby sme si rozvíjali „umenie vyučovať“. (2. Tim. 4:1, 2) Prečo? Lebo Ježiš nám prikázal: „Choďte a robte učeníkov... učte ich.“ Apoštol Pavol povedal, aby sme v tom vytrvávali, a povedal aj prečo: „Ak to budeš robiť, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ w20.10 42:1 – 2

Keď sa učeník Peter stal rybárom ľudí, obľúbil si túto činnosť. A s Jehovovou pomocou sa mu v tejto práci dobre darilo. (Sk. 2:14, 41) To, čo nás v prvom rade motivuje zvestovať dobrú správu, je láska k Jehovovi. Láska k Jehovovi nám môže pomôcť prekonať pocit, že to nedokážeme. Keď Ježiš pozval Petra, aby sa stal rybárom ľudí, povedal mu: „Neboj sa.“ (Luk. 5:8–11) Peter sa nebál toho, čo príde, keď sa stane učeníkom. Ale keď videl to množstvo rýb, ktoré im Ježiš zázračne pomohol uloviť, cítil sa nedostatočný na to, aby s ním spolupracoval. Možno aj ty máš obavy, keď si predstavíš, čo všetko znamená byť Kristovým učeníkom. Ak je to tak, posilňuj si lásku k Jehovovi, k Ježišovi a k svojim blížnym a budeš mať motiváciu, aby si prijal Ježišovo pozvanie a stal sa rybárom ľudí. (Mat. 22:37, 39; Ján 14:15) w20.09 36:4 – 5

Radi venujeme svoj čas, energiu a peniaze, aby sme našli tých, ktorí majú „správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu“. (Sk. 13:48) Keď to robíme, napodobňujeme Ježiša, ktorý povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:34; 17:4) To si zo srdca želáme i my. Chceme dokončiť dielo, ktorým nás Ježiš poveril. (Ján 20:21) A chceme, aby spolu s nami aj ďalší – vrátane nečinných bratov a sestier – vytrvali v tejto práci až do konca. (Mat. 24:13) Je pravda, že spĺňať veľkú úlohu, ktorou nás Ježiš poveril, nie je ľahké. Ale nie sme na ňu sami. Ježiš sľúbil, že bude s nami. A keď robíme učeníkov, sme „Božími spolupracovníkmi“. (1. Kor. 3:9) Preto túto úlohu môžeme zvládnuť. Je to veľká česť a radosť, že sa na tejto úlohe môžeme podieľať a pomáhať v tom aj druhým! (Fil. 4:13) w20.11 45:19 – 20

Rozhodnutia rodičov môžu ovplyvniť deti na celý život. Nerozumnými rozhodnutiami môžu život deťom sťažiť a, naopak, múdrymi rozhodnutiami môžu vytvoriť tie najlepšie predpoklady, aby ich deti boli v živote šťastné a spokojné. Ale aj deti musia robiť dobré rozhodnutia. To najlepšie rozhodnutie, aké môže človek urobiť, je rozhodnutie slúžiť nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi, Jehovovi. (Žalm 73:28) Hlavným cieľom Ježišových rodičov bolo pomôcť svojim deťom, aby slúžili Jehovovi, a svedčili o tom rozhodnutia, ktoré robili. (Luk. 2:40, 41, 52) Aj Ježiš robil dobré rozhodnutia, vďaka ktorým mohol spĺňať svoju úlohu v Jehovovom predsavzatí. (Mat. 4:1–10) Z Ježiša vyrástol láskavý, verný a odvážny muž. Na takého syna by bol hrdý každý bohabojný rodič. w20.10 44:1 – 2

Predstav si nasledujúce situácie: Staršia sestra rada spomína na to, čo v živote zažila. Aj keď to teraz nemá ľahké, slúži Jehovovi zo všetkých síl. (1. Kor. 15:58) Každý deň si predstavuje seba a svojich blízkych v novom svete. Iná sestra si síce pamätá, že niekto v zbore jej ublížil, ale rozhodla sa, že sa tým nebude v mysli zaoberať. (Kol. 3:13) A brat si uvedomuje, aké chyby v minulosti urobil, ale teraz sa zameriava na to, aby verne slúžil Jehovovi. (Žalm 51:10) Čo majú títo traja kresťania spoločné? Všetci si pamätajú, čo v živote zažili, ale nežijú minulosťou. Svoj pohľad upierajú do budúcnosti. Prečo je to dôležité? Tak ako človek, ktorý sa stále obzerá za seba, ďaleko nedôjde, ani my nemôžeme napredovať v našej službe Jehovovi, ak sa stále pozeráme do minulosti. (Luk. 9:62) w20.11 48:1 – 3

V očiach mocného bojovníka Goliáša vyzeral Dávid ako slabý protivník. Veď Goliáš bol oveľa väčší, lepšie vyzbrojený a aj lepšie vycvičený na boj. A Dávid bol len neskúsený chlapec, ktorý mal z ľudského hľadiska veľmi slabú výzbroj. Ale spoľahol sa na silu od Jehovu a nad svojím nepriateľom zvíťazil. (1. Sam. 17:41–45, 50) Dávid sa v živote stretol aj s ďalšou náročnou situáciou, následkom ktorej sa mohol cítiť slabý a bezmocný. V tom čase vládol v Izraeli Saul, ktorého na trón dosadil Jehova. Dávid mu verne slúžil a kráľ Saul si ho spočiatku vážil. Potom však Saul spyšnel a začal na Dávida žiarliť. Správal sa k nemu nepriateľsky a dokonca sa ho snažil zabiť. (1. Sam. 18:6–9, 29; 19:9–11) Napriek tomuto nespravodlivému zaobchádzaniu sa Dávid správal k Saulovi s úctou, lebo to bol Jehovov pomazaný kráľ. (1. Sam. 24:6) Spoľahol sa na Jehovu, že mu dá silu, aby túto náročnú situáciu zvládol. (Žalm 18:1 a nadpis) w20.07 29:11 – 13

Veľká časť proroctva o kráľovi severu a kráľovi juhu sa už splnila. Preto si môžeme byť istí, že sa splní aj zostávajúca časť. Keď chceme rozumieť proroctvu z 11. kapitoly knihy Daniel, musíme brať do úvahy, že sa v nej hovorí len o vládach, ktoré mali priamy vplyv na Boží ľud. Hoci Boží služobníci sú pomerne malou skupinou v porovnaní s počtom ľudí na svete, sú často prenasledovaní. Prečo? Lebo hlavným cieľom Satana a jeho sveta je zničiť všetkých, ktorí slúžia Jehovovi a Ježišovi. (1. Mojž. 3:15; Zjav. 11:7; 12:17) Okrem toho Danielovo proroctvo musí byť v súlade s inými proroctvami v Božom Slove. To znamená, že mu môžeme správne porozumieť len vtedy, keď ho porovnáme s inými časťami Biblie. w20.05 19:1 – 2

Ľudia majú rôzne názory na to, čo sa stane s človekom po smrti. Čo o tom učí Biblia? Keď človek zomrie, jeho telo sa začne rozkladať. Ale Boh, ktorý stvoril vesmír z ničoho, ho môže vzkriesiť a dať mu vhodné telo. (1. Mojž. 1:1; 2:7) Apoštol Pavol uviedol príklad, na ktorom ukázal, že nie je nutné, aby Boh dal človeku pri vzkriesení rovnaké telo, aké mal predtým. Zamyslime sa, čo sa stane, keď zasejeme zrno alebo semienko nejakej rastliny. Začne v pôde klíčiť a vyrastie z neho nová rastlina. Tá sa úplne odlišuje od semienka, z ktorého vyrástla. Na tomto príklade Pavol vysvetlil, že náš Stvoriteľ môže dať ľuďom „telo, aké chce“. A vyhlásil, že „sú nebeské telá a pozemské telá“. Čo mal na mysli? Ľudia na zemi majú hmotné telo, ale bytosti, ktoré žijú v nebi, ako napríklad anjeli, majú duchovné telo. (1. Kor. 15:36–41) w20.12 50:7 – 9

Všetci chceme žiť v pokojných podmienkach. Nikto sa neteší, keď má starosti, ktoré v ňom vyvolávajú úzkosť. Napriek tomu sa im niekedy nemôžeme vyhnúť a kladieme podobnú otázku ako kráľ Dávid v texte na dnešný deň. Niektoré veci, ktoré nám robia starosti, nemôžeme nijako ovplyvniť alebo ich môžeme ovplyvniť len veľmi málo. Napríklad nemôžeme zastaviť rast cien za jedlo, oblečenie a bývanie. Nemôžeme zabrániť tomu, aby nás kolegovia alebo spolužiaci navádzali na nečestné alebo nemravné konanie. A nemôžeme ani znížiť kriminalitu v našom okolí. Tieto ťažkosti zažívame preto, lebo žijeme vo svete, v ktorom sa väčšina ľudí neriadi biblickými zásadami. Satan, boh tohto sveta, dobre vie, že keď majú ľudia „prílišné starosti spojené so životom“, na službu Bohu často ani nepomyslia. (Mat. 13:22; 1. Jána 5:19) Preto nás neprekvapuje, že vo svete je toľko problémov, ktoré ľudí znepokojujú. w21.01 1:1, 3

Apoštol Ján nás vystríha pred nenávisťou voči bratom a sestrám. Keby sme nedbali na túto radu, dali by sme priestor Satanovi, aby nami manipuloval. (1. Jána 2:11) To sa stalo niektorým kresťanom na konci prvého storočia. Satan robil, čo mohol, aby rozdúchal medzi kresťanmi nenávisť a postavil ich proti sebe. V čase, keď Ján písal svoje listy, vnikli do zboru muži, ktorí mali rovnaký postoj ako Satan. Jedným z nich bol Diotrefes, ktorý spôsobil, že v jednom zbore vznikol vážny rozkol. Neprijímal s úctou cestujúcich zástupcov vedúceho zboru. A tých, ktorí ich pohostinne prijímali, sa dokonca snažil vylúčiť zo zboru. Aká trúfalosť! (3. Jána 9, 10) Satan sa dodnes zúfalo snaží rozdeliť Boží ľud. Nikdy nedovoľme, aby nás rozdelila nenávisť. w21.01 2:14

V prvej svetovej vojne nemecká i britská vláda prenasledovali Božích služobníkov, ktorí odmietli bojovať. A v súlade s proroctvom zo Zjavenia 11:7–10 vláda Spojených štátov uväznila tých, ktorí stáli v čele zvestovateľskej činnosti. V 30. rokoch a najmä počas druhej svetovej vojny kráľ severu nemilosrdne bojoval proti Božiemu ľudu. Hitler a jeho podporovatelia zakázali našu činnosť. Odporcovia zabili stovky Jehovových služobníkov a ďalšie tisíce poslali do koncentračných táborov. Kráľ severu takmer zastavil činnosť Božích služobníkov, ktorí verejne chválili Jehovovo meno, čím „znesvätil svätyňu“ a „odstránil stálu obeť“. (Dan. 11:30b, 31a) Nacistický vodca Hitler dokonca vyhlásil, že vyhladí všetkých Božích služobníkov v Nemecku. w20.05 19:12 – 13

Keď svojich bratov a sestry vrúcne milujeme, nepozeráme sa na nich ako na súperov, ktorých chceme prekonať. Spomeňme si, že Jonatán nesúperil s Dávidom. Nepozeral sa naňho ako na rivala, ktorý mu chce uchvátiť trón. (1. Sam. 20:42) V tom dal každému z nás dobrý príklad. Nezáviďme našim bratom ich schopnosti, ale pokorne sa na nich pozerajme ako na takých, ktorí nás prevyšujú. (Fil. 2:3) Pamätajme, že každý v zbore robí niečo cenné, z čoho má zbor úžitok. Keď budeme pokorní, budeme vidieť na našich bratoch a sestrách to dobré a budeme sa môcť od nich veľa naučiť. (1. Kor. 12:21–25) Keď vrúcne milujeme jeden druhého, prispievame k jednote Božieho ľudu. Dokazujeme tým, že sme Ježišovi učeníci, a to priťahuje úprimných ľudí k pravému uctievaniu. A predovšetkým tým oslavujeme nášho „súcitného a milosrdného Otca a Boha všetkej útechy“, Jehovu. (2. Kor. 1:3) w21.01 4:14, 16

Niektorí ľudia pohŕdajú Jehovovými služobníkmi a posmievajú sa im, že sú nevzdelaní a bezvýznamní. Prečo je to tak? Lebo nemáme rovnaké postoje a názory ako ľudia okolo nás. Snažíme sa byť pokorní, mierni a poslušní. Naproti tomu svet uznáva ľudí, ktorí sú pyšní, arogantní a dokážu sa presadiť. Nezapájame sa ani do politiky a v žiadnej krajine nevstupujeme do armády. Keďže sa nedávame formovať týmto svetom, nevyhovujeme jeho predstavám, a preto nás považuje za slabých a menejcenných. (Rim. 12:2) Bez ohľadu na to, čo si o nás svet myslí, Jehova dosahuje prostredníctvom nás úžasné veci. Príkladom toho je najväčšie zvestovateľské dielo v ľudských dejinách. Jehovovi služobníci vydávajú najprekladanejšie a najrozšírenejšie časopisy na svete. Vyučujú z Biblie milióny ľudí, ktorým sa vďaka tomu mení život k lepšiemu. Všetka zásluha za tieto pozoruhodné výsledky patrí Jehovovi. w20.07 29:5 – 6

Ježiš sa podriaďuje Jehovovi, ale určite nie preto, že by nebol múdry alebo nadaný. Iba niekto veľmi inteligentný mohol vyučovať tak jednoducho a jasne ako Ježiš. (Ján 7:45, 46) Jehova si tak vážil jeho schopnosti, že mu umožnil, aby s ním spolupracoval, keď tvoril vesmír. (Prísl. 8:30; Hebr. 1:2–4) A keď Ježiša vzkriesil, dal mu „všetku moc v nebi a na zemi“. (Mat. 28:18) Hoci má Ježiš úžasné schopnosti, stále sa riadi tým, čo chce Jehova. Prečo? Lebo miluje svojho Otca. Manželia by si mali uvedomiť, že keď Jehova ustanovil muža za hlavu svojej manželky, neurobil to preto, že by sa na ženy pozeral ako na menejcenné. Je to zjavné z toho, že za spoluvládcov s Ježišom vybral tak mužov, ako aj ženy. (Gal. 3:26–29) Jehova prejavil svojmu Synovi dôveru, keď mu zveril veľkú autoritu. Podobne aj múdry manžel poverí svoju manželku určitou právomocou. w21.02 6:13 – 14

Božie Slovo sa dá prirovnať k zrkadlu. Keď sa doň zahľadíme, uvidíme, čo potrebujeme na sebe zlepšiť, a dozvieme sa tiež, ako to môžeme urobiť. (Jak. 1:23–25) Napríklad pri štúdiu Božieho Slova si možno uvedomíme, že máme prchkú povahu a musíme pracovať na sebaovládaní. S Jehovovou pomocou sa môžeme naučiť reagovať mierne, keď nás druhí dráždia alebo keď sa ocitneme v situáciách, ktoré nás vyvádzajú z rovnováhy. Potom dokážeme jasnejšie myslieť a lepšie sa rozhodovať. (Jak. 3:13) Je teda veľmi dôležité, aby sme dobre poznali Bibliu. Niekedy človek zistí, čomu sa mal vyhnúť, až keď urobí chybu. Lepší spôsob, ako získať múdrosť, je poučiť sa z úspechov a chýb druhých. Preto nás Jakub povzbudzuje, aby sme premýšľali o takých biblických postavách ako Abrahám, Rachab, Jób a Eliáš. (Jak. 2:21–26; 5:10, 11, 17, 18) Títo verní Jehovovi služobníci vytrvali v skúškach, ktoré ich mohli obrať o radosť. Z ich príkladu vidíme, že s Jehovovou pomocou môžeme vytrvať aj my. w21.02 8:12 – 13

Ten, kto má na biblickom štúdiu pomáhať záujemcovi pochopiť Božie Slovo, je v prvom rade zvestovateľ, ktorý vedie štúdium. Ak ťa niekto pozve na štúdium, tvojou úlohou je spolupracovať s ním a pomáhať mu. (Kaz. 4:9, 10) Čo konkrétne môžeš robiť, aby si si svoju úlohu pomocníka splnil dobre? Vopred sa priprav. Popros zvestovateľa, aby ti o záujemcovi niečo povedal. Akú tému budete na štúdiu rozoberať? K čomu by si ho chcel povzbudiť? Je niečo, čo by som mal alebo nemal povedať alebo urobiť? Čím by som mohol záujemcu povzbudiť, aby urobil nejaký pokrok? Je jasné, že zvestovateľ ti nebude prezrádzať dôverné informácie. Povie ti iba to, čo ti pomôže, aby si sa na štúdiu mohol vhodne zapojiť. Misionárka, ktorá sa volá Joy, hovorí: „Keď zvestovateľ, ktorého pozvem na štúdium, niečo o záujemcovi vie, pomôže mu to, aby sa oňho viac zaujímal a aby vedel, čo má na štúdiu povedať.“ w21.03 10:5 – 6

Niekedy nás svet nenávidí preto, lebo žijeme podľa Božích noriem. Tie sú v ostrom kontraste s upadajúcou morálkou tohto sveta. Napríklad mnohí ľudia dnes otvorene schvaľujú hrubú nemravnosť podobnú tej, pre ktorú Boh zničil Sodomu a Gomoru. (Júda 7) Keďže aj v oblasti morálky sa držíme biblických noriem, mnohí ľudia sa nám posmievajú a označujú nás za netolerantných. (1. Petra 4:3, 4) Čo nám môže pomôcť znášať nenávisť a urážky? Musíme mať pevnú vieru, že Jehova nám pomôže. Viera je ako štít, ktorým môžeme „uhasiť všetky ohnivé šípy toho zlého“. (Ef. 6:16) Ale samotná viera nestačí. Potrebujeme aj lásku. Prečo? Lebo láska „sa nedá vyprovokovať“. Všetko zlé znáša a vo všetkom vytrváva. (1. Kor. 13:4–7, 13) Láska k Jehovovi, k našim bratom a sestrám a dokonca k našim nepriateľom nám pomôže znášať nenávisť. w21.03 12:3 – 4

Niekedy dokážeme lásku našim bratom a sestrám tak, že niečo neurobíme. Napríklad sa hneď neurazíme, keď o nás povedia niečo neláskavé. Pouvažujme o tom, čo sa raz stalo počas Ježišovho života na zemi. Ježiš svojim učeníkom povedal, že ak nebudú jesť jeho telo a piť jeho krv, nezískajú život. (Ján 6:53–57) Tieto slová mnohých jeho učeníkov tak šokovali, že ho prestali nasledovať. Ale jeho skutoční priatelia ho neopustili. Ďalej verne stáli po jeho boku. Aj ich pravdepodobne prekvapili Ježišove slová a nerozumeli im. No nemysleli si, že povedal niečo zlé, a nepohoršili sa na tom. Dôverovali mu, lebo vedeli, že vyučuje pravdu. (Ján 6:60, 66–69) Čo sa z toho učíme? Je veľmi dôležité, aby sme sa hneď nepohoršovali na tom, čo povedia naši bratia a sestry. Mali by sme im dať príležitosť, aby vysvetlili, ako to myslia. (Prísl. 18:13) w21.01 2:13