December

Z času na čas sa môže stať, že nerozumieme niečomu, čo sa píše v Božom Slove. Alebo Jehova neodpovie na naše modlitby tak, ako by sme chceli. To môže byť živná pôda pre pochybnosti. Keby sme ich ignorovali, oslabili by našu vieru a narušili by náš vzťah k Jehovovi. (Jak. 1:7, 8) Nakoniec by sme mohli úplne stratiť nádej do budúcnosti. Apoštol Pavol prirovnal našu nádej ku kotve. (Hebr. 6:19) Kotva drží loď na mieste, aby ju to v búrke nenahnalo na skaly. Ale svoj účel splní iba vtedy, keď sa reťaz, ktorá ju spája s loďou, nepretrhne. Tak ako hrdza oslabuje pevnosť reťaze, nevyriešené pochybnosti oslabujú našu vieru. Keď sa človek, ktorý má pochybnosti, stretne s odporom, môže stratiť vieru, že Jehova splní svoje sľuby. Ak stratíme vieru, stratíme aj nádej. Taký človek bude sotva cítiť radosť. w21.02 8:14 – 15

Abrahám mal už asi viac ako 70 rokov, keď s rodinou odišiel z Uru. (1. Mojž. 11:31–12:4) Potom žil asi 100 rokov v stane a v kanaánskej krajine sa sťahoval z miesta na miesto. Zomrel vo veku 175 rokov. (1. Mojž. 25:7) Abrahám sa nedožil toho, keď Jehova splnil svoj sľub a dal kanaánsku krajinu jeho potomkom. A nedožil sa ani zriadenia Božieho Kráľovstva, čiže mesta, ktoré očakával. Napriek tomu o ňom čítame, že zomrel „v peknej starobe, spokojný so svojím životom“. (1. Mojž. 25:8) Hoci znášal toľko ťažkostí, udržal si silnú vieru a ochotne čakal na Jehovu. Vďaka čomu to dokázal? Vďaka tomu, že ho Jehova po celý život chránil a správal sa k nemu ako k svojmu priateľovi. (1. Mojž. 15:1; Iz. 41:8; Jak. 2:22) Tak ako Abrahám, aj my očakávame mesto, ktoré má skutočné základy. (Hebr. 11:10) Ale nemusíme čakať, kým bude postavené. Božie Kráľovstvo bolo zriadené v roku 1914 a odvtedy vládne v nebi. (Zjav. 12:7–10) Očakávame však, že prevezme vládu aj nad celou zemou. w20.08 31:11 – 12

Ak chceme byť pozornými poslucháčmi, musíme byť pokorní a trpezliví. Tá snaha určite stojí za to, a to najmenej z troch dôvodov. Po prvé, ľahšie ovládneme sklon hodnotiť druhých povrchne. Po druhé, zistíme, prečo sa tak cítia a konajú, a to nám pomôže byť súcitnejší. A po tretie, keď sa nám niekto zverí, môže mu to pomôcť lepšie spoznať samého seba. Niekedy totiž nerozumieme svojim pocitom, až kým ich nevyslovíme nahlas. Pre niektorých bratov a sestry je náročné hovoriť o svojich pocitoch. Možno to vyplýva z toho, čo zažili v minulosti, z akého prostredia pochádzajú alebo akú majú povahu. Preto môže trvať nejaký čas, kým sa nám zveria. No ak budeme trpezliví tak ako Jehova, možno si získame ich dôveru a nakoniec nám o svojich pocitoch povedia. Potom by sme si ich mali pozorne vypočuť. w20.04 16:6 – 7

Ryby sa zvyčajne zdržiavajú vo vode, ktorá im vyhovuje a kde majú dostatok potravy. Záleží na tom, kedy rybár vychádza na lov? Všimnime si, čo povedal istý svedok na jednom z tichomorských ostrovov misionárovi, ktorého pozval na rybačku. Misionár navrhol: „Prídem ráno o deviatej.“ Brat odpovedal: „To nepôjde. Musíme ísť vtedy, keď ryby berú, a nie vtedy, keď nám to vyhovuje.“ Aj rybári ľudí v prvom storočí chodili na miesta, kde sa „ryby“, čiže ľudia, zdržiavali, a v čase, keď bolo pravdepodobné, že tam budú. Ježišovi nasledovníci zvestovali napríklad v chráme, v synagógach, z domu do domu alebo na trhoviskách. (Sk. 5:42; 17:17; 18:4) Aj my musíme vedieť, kedy a kde môžeme v obvode nášho zboru zastihnúť čo najviac ľudí, a prispôsobiť tomu našu službu. (1. Kor. 9:19–23) w20.09 36:8 – 9

Priateľstvo s Ježišom si vytvárame okrem iného tak, že podporujeme rozhodnutia Jehovovej organizácie. Vzťah s Ježišom, ktorý je Hlavou zboru, si posilňujeme aj tak, že spolupracujeme s vymenovanými bratmi, ktorí nás s láskou vedú. (Ef. 4:16) Napríklad v poslednom čase sa dbá na to, aby sa čo najlepšie využívala kapacita sál Kráľovstva. Preto boli niektoré zbory zlúčené. Tieto zmeny viedli k tomu, že sa ušetrilo veľa darovaných prostriedkov. Od niektorých zvestovateľov si to však vyžadovalo, aby sa prispôsobili novým okolnostiam. Títo verní bratia a sestry možno slúžili v bývalom zbore mnoho rokov a mali tam veľa priateľov. Teraz boli požiadaní, aby prešli do iného zboru. Ježiš má určite radosť, keď vidí, že jeho nasledovníci sa ochotne prispôsobujú týmto zmenám. w20.04 17:14

Kráľ severu a kráľ juhu naďalej súperia o nadvládu nad svetom. Napríklad po druhej svetovej vojne získal Sovietsky zväz a jeho spojenci vplyv nad veľkou časťou Európy. To podnietilo kráľa juhu, aby vytvoril medzinárodnú vojenskú alianciu známu ako NATO. Kráľ severu pokračuje s kráľom juhu v pretekoch v zbrojení a obaja na to vynakladajú obrovské finančné prostriedky. Kráľ severu bojoval so svojím súperom aj tak, že nepriamo zasahoval do ozbrojených konfliktov a povstaní v Afrike, Ázii a v Latinskej Amerike. V nedávnych rokoch rozšírilo Rusko a jeho spojenci svoj vplyv po celej zemi. V boji proti kráľovi juhu používa aj počítačové útoky. Obaja títo králi sa navzájom obviňujú z toho, že používajú deštruktívne počítačové programy, aby narušili ekonomický a politický systém toho druhého. Daniel predpovedal aj to, že kráľ severu bude naďalej bojovať proti Božiemu ľudu. (Dan. 11:41) w20.05 20:5 – 6

„Môže matka zabudnúť na svoje dieťa, ktoré dojčí?“ Túto otázku položil Jehova prorokovi Izaiášovi. A svojmu ľudu povedal: „Aj keby žena zabudla, ja na teba nikdy nezabudnem.“ (Iz. 49:15) Jehova sa neprirovnáva k matke často, no v tomto prípade to urobil. Hlbokú lásku, ktorú cíti k svojim služobníkom, prirovnal k láske, ktorú matka cíti k svojmu dieťaťu. Väčšina matiek by súhlasila s tým, čo hovorí sestra, ktorá sa volá Jasmin: „Pri dojčení sa medzi matkou a dieťaťom vytvára výnimočné puto, ktoré pretrvá celý život.“ Jehova si všimne, keď niektoré z jeho detí prestane chodiť na zhromaždenia a do zvestovateľskej služby. Mnohí z našich drahých bratov a sestier, ktorí sú nečinní, sa vracajú späť do zboru, a my z toho máme veľkú radosť. Jehova si praje, aby sa vrátili, a my si to prajeme tiež. (1. Petra 2:25) w20.06 25:1 – 3

Nie všetky poklady sú našim očiam viditeľné. Tie neviditeľné sú v skutočnosti najvzácnejšie. Ježiš vo svojej Kázni na vrchu hovoril o „pokladoch v nebi“, ktoré sú oveľa cennejšie než peniaze či majetok. A dodal: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mat. 6:19–21) Ak niečo považujeme za veľmi cenné, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme to získali. Ako si môžeme zhromažďovať „poklady v nebi“? Tak, že si získame dobré meno u Boha. Takéto poklady sa podľa Ježišových slov nikdy neznehodnotia ani nám ich nikto neukradne. Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme sa zameriavali „na to, čo je neviditeľné“. (2. Kor. 4:17, 18) K týmto neviditeľným pokladom patria všetky dobré dary, ktoré od Jehovu dostaneme v novom svete. Prejavujeme za tieto dary vďačnosť? w20.05 22:1 – 2

To, čo Mojžiš učil Izraelitov, ich duchovne posilňovalo a občerstvovalo. Pôsobilo to na nich podobne ako jemný dážď na rastlinstvo. Ako môžeme dosiahnuť, aby naše vyučovanie malo na ľudí rovnaký účinok? Vo zvestovateľskej službe im môžeme v Biblii ukázať Božie meno. Používajme pri tom aj naše krásne publikácie, úžasné videá a články na našej webovej stránke, ktoré prinášajú česť Jehovovi. Či sme v práci, v škole, alebo v dopravnom prostriedku, všade môžeme využívať príležitosti a rozprávať sa s druhými o našom milovanom Bohu a o jeho vlastnostiach. Keď im povieme o Jehovovom nádhernom predsavzatí so zemou a s ľudstvom, možno si prvýkrát v živote uvedomia, ako veľmi nás Jehova miluje. Keď druhých učíme pravdu o Jehovovi, prispievame k posväteniu jeho mena. Pomáhame im, aby pochopili, že niektoré veci, ktoré ich doteraz učili, sú v skutočnosti klamstvá a ohováranie Boha. My im ponúkame pravdu z Biblie, ktorá ich môže duchovne posilniť a občerstviť. (Iz. 65:13, 14) w20.06 24:8 – 9

Aké vlastnosti potrebujeme, aby sme mohli pomáhať tým, ktorí sa chcú vrátiť k Jehovovi? Pozrime sa, čo sa v tejto súvislosti učíme z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi, ktorý odišiel z domu. (Luk. 15:17–24) Syn sa nakoniec spamätal a rozhodol sa vrátiť domov. Otec mu bežal naproti a srdečne ho privítal, čím ho uistil, že ho má rád. Syn mal zaťažené svedomie a cítil sa nehodný otcovej lásky. Zveril sa otcovi so svojimi pocitmi a ten k nemu pocítil súcit. Urobil niekoľko vecí, aby uistil syna, že je doma vítaný ako milovaný člen rodiny. Na dôkaz toho usporiadal hostinu a dal synovi ten najlepší odev. Jehova sa správa ako otec z tohto podobenstva. Neprestal milovať tých, ktorí sa stali nečinnými, a túži po tom, aby sa k nemu vrátili. Keď ho budeme napodobňovať, môžeme im návrat uľahčiť. Vyžaduje si to od nás, aby sme boli trpezliví, súcitní a láskaví. w20.06 26:8 – 9

Ježiš povedal, že niektorí prijmú pravdu „s radosťou“, ale keď prídu skúšky, ich viera zoslabne. (Mat. 13:3–6, 20, 21) Možno nepočítali s tým, že nasledovať Ježiša znamená aj znášať ťažkosti. (Mat. 16:24) Alebo si možno mysleli, že keď sa stanú kresťanmi, ich problémy sa stratia a budú žiť už len šťastne. Ale kým trvá tento nedokonalý svet, vždy budeme mať problémy. Naše okolnosti sa môžu zmeniť a dočasne zatieniť našu radosť. (Žalm 6:6; Kaz. 9:11) Drvivá väčšina našich bratov a sestier je pevne presvedčená, že poznajú pravdu. Prečo to môžeme povedať? Lebo keď ich spolukresťan zraní alebo sa dopustí nebiblického správania, ich vierou to neotrasie. (Žalm 119:165) V skúškach ich viera neslabne, ale silnie. (Jak. 1:2–4) Všetci musíme nadobudnúť takúto silnú vieru. w20.07 28:1, 4 – 5

Predtým ako si začneš čítať Bibliu, pros Jehovu o pomoc, aby si v nej našiel to, čo potrebuješ. Napríklad keď hľadáš radu, ako vyriešiť nejaký problém, pros ho, aby ti pomohol nájsť zásady, podľa ktorých by si mohol postupovať. (Fil. 4:6, 7) Jehova nám dal úžasnú schopnosť vytvárať si predstavy. Ak chceš, aby biblický príbeh ožil pred tvojimi očami, predstav si prostredie, v ktorom sa odohrával, a vži sa do úlohy hlavnej postavy. Snaž sa vidieť to, čo videla táto postava, a premýšľaj, aké pocity asi prežívala. A rozjímaj. Rozjímať znamená cieľavedome premýšľať o tom, čo čítaš, a o tom, ako to môžeš uplatniť. Vďaka rozjímaniu dokážeme vidieť veci vo vzájomných súvislostiach a lepšie pochopiť daný námet. Čítať Bibliu bez rozjímania je ako pozerať sa na dieliky puzzle bez toho, aby sme ich poskladali. Rozjímanie nám pomôže, aby sme videli celý obraz. w21.03 11:3 – 5

Keď apoštol Pavol premýšľal o minulosti, mohol si hovoriť, že keby nebol taký horlivý, nemusel skončiť vo väzení. Mohol zatrpknúť voči mužom z provincie Ázia, ktorí ho opustili, a mohol sa stať nedôverčivým aj k ostatným spolukresťanom. Ale on takto vôbec neuvažoval. Hoci mu hrozila smrť, nestratil zo zreteľa, že to najdôležitejšie je osláviť Jehovu. A ani vo väzení neprestal premýšľať o tom, ako môže povzbudiť druhých. Z jeho častých modlitieb bolo vidno, že sa spolieha na Jehovu. Príliš sa v mysli nezaoberal bratmi, ktorí ho opustili, ale bol veľmi vďačný za verných priateľov, ktorí ho s láskou podporovali a pomáhali mu aj v praktickom ohľade. Okrem toho ďalej študoval Božie Slovo. (2. Tim. 3:16, 17; 4:13) A čo bolo najdôležitejšie, bol absolútne presvedčený, že Jehova a Ježiš ho milujú. w21.03 11:17 – 18

V priebehu druhého storočia n. l. bolo v kresťanskom zbore stále viac falošných kresťanov, ktorí prijali pohanské náuky a zahmlili pravdy Božieho Slova. Odvtedy až do druhej polovice 19. storočia nebola na zemi žiadna organizovaná skupina Božích služobníkov. „Burine“ v podobe falošného kresťanstva sa veľmi darilo a bolo ťažké rozoznať, kto sú praví kresťania. (Mat. 13:36–43) Prečo je táto informácia dôležitá? Lebo z nej vyplýva, že proroctvo o kráľovi severu a kráľovi juhu z 11. kapitoly knihy Daniel sa nevzťahuje na vlády, ktoré boli pri moci v čase od druhého storočia až po druhú polovicu 19. storočia. V tom období neexistovala žiadna organizovaná skupina Božieho ľudu, ktorú by prenasledovali. Preto sa zdá logické, že kráľ severu a kráľ juhu sa mohli znovu objaviť až koncom 19. storočia. w20.05 19:5

Joel predpovedá, že izraelskú krajinu zdevastuje pohroma v podobe kobyliek, ktoré požerú všetko zelené rastlinstvo. (Joel 1:4) Celé roky sme vysvetľovali toto proroctvo tak, že kobylky znázorňujú Jehovových služobníkov, ktorých nič nemôže zastaviť vo zvestovateľskej činnosti. Rozumeli sme tomu tak, že táto činnosť má zdrvujúci účinok na „krajinu“, čiže na ľudí, ktorí sú pod vplyvom náboženských vodcov. Ale keď uvažujeme o tomto proroctve v jeho kontexte, zisťujeme, že musíme svoje doterajšie porozumenie upraviť. Všimnime si, čo Jehova sľúbil v súvislosti s pohromou kobyliek: „Ďaleko od vás odoženiem severana [kobylky].“ (Joel 2:20) Keby kobylky predstavovali Jehovových svedkov, ktorí poslúchajú Ježišov príkaz zvestovať dobrú správu a robiť učeníkov, prečo by Jehova sľuboval, že ich odoženie? (Ezech. 33:7–9; Mat. 28:19, 20) Je jasné, že Jehova neodháňa svojich verných služobníkov, ale niečo alebo niekoho, kto sa správa nepriateľsky k jeho ľudu. w20.04 14:3 – 5

Čo by sme mali robiť, keď máme pocit, že Jehova neodpovedá na naše modlitby hneď? Jakub hovorí, že máme prosiť Boha – nielen raz, ale vytrvalo. Jehova sa nenahnevá, keď ho opakovane prosíme o múdrosť. Nebude nám to vyčítať. Práve naopak, keď ho prosíme o múdrosť, aby sme dokázali vytrvávať v skúškach, dá nám ju štedro. (Žalm 25:12, 13) Náš nebeský Otec vidí, čo prežívame, súcití s nami a túži nám pomôcť. To je určite dôvod na radosť! Ale ako nám Jehova dáva múdrosť? Prostredníctvom svojho Slova. (Prísl. 2:6) Preto ak ju chceme získať, musíme študovať Bibliu a biblické publikácie. Ale poznanie samo osebe nestačí. Musíme aj konať podľa Božích rád a tak uviesť Božiu múdrosť do praxe. Jakub napísal: „Týmto slovom sa aj riaďte. Nenahovárajte si, že ho stačí iba počúvať.“ (Jak. 1:22) Keď sa budeme riadiť Božími radami, budeme ešte viac prispievať k pokoju, budeme rozumnejší a milosrdnejší. (Jak. 3:17) Vďaka týmto vlastnostiam si udržíme radosť v akejkoľvek skúške. w21.02 8:10 – 11

Záujemca bude rýchlejšie napredovať ku krstu, keď mu v tom pomôžu bratia a sestry v zbore. Každý zvestovateľ môže prispieť k tomu, aby zbor rástol. Jedna priekopníčka poznamenáva: „Hovorí sa, že dieťa vychováva celá dedina. Myslím si, že to isté platí pri štúdiu so záujemcami. Na to, aby niekto spoznal pravdu, je väčšinou potrebný celý zbor.“ Dieťaťu pomáhajú na ceste k dospelosti rodičia, príbuzní, priatelia a učitelia. Povzbudzujú ho a odovzdávajú mu dôležité rady do života. Podobne môžu pomáhať zvestovatelia záujemcom na ceste ku krstu. Radia im, povzbudzujú ich a dávajú im dobrý príklad. (Prísl. 15:22) Prečo by mal byť zvestovateľ, ktorý vedie biblické štúdium, vďačný za pomoc, ktorú záujemcovi poskytujú iní zvestovatelia? Pretože môžu prispieť k duchovnému pokroku záujemcu. w21.03 10:1 – 3

Všetci kresťania, či už sú mladí, alebo starší, musia odolávať tlaku viesť dvojaký život. Apoštol Ján napísal, že nemôžeme žiť podľa pravdy a súčasne sa dopúšťať nemravnosti. (1. Jána 1:6) Keď chceme, aby sme sa teraz i v budúcnosti páčili Bohu, musíme sa aj v súkromí správať tak, akoby sme boli stále na verejnosti. Jehova všetko vidí, a tak neexistuje žiadny hriech, ktorý by sme mohli pred ním utajiť. (Hebr. 4:13) Musíme zavrhovať názor tohto sveta na hriech. Odpadlíci v Jánových dňoch tvrdili, že človek môže robiť veci, ktoré Boh považuje za hriech, a súčasne môže byť Božím priateľom. Dnes majú ľudia podobný názor. Mnohí hovoria, že veria v Boha, ale nesúhlasia s jeho názorom na hriech, najmä v oblasti sexuálnych vzťahov. To, čo Jehova považuje za hriech, nazývajú alternatívny životný štýl. w20.07 30:7 – 8

Zastávaš sa sestier, keď to potrebujú? Predstavme si nasledujúcu situáciu. Niektorí zvestovatelia si všimnú, že sestra, ktorej manžel nie je Jehovov svedok, často prichádza na zhromaždenia neskoro a odchádza hneď po skončení. Navyše málokedy so sebou berie svoje deti. Začnú ju kritizovať, že nemá pevnejší postoj a že si to u manžela nepresadí. Ale v skutočnosti sestra robí, čo môže. Nie je úplne paňou svojho času a nemá ani posledné slovo, čo sa týka jej detí. Keď ju pochváliš a povieš, že robí, čo môže, možno také negatívne reči zastavíš. Starší vedia, že Jehovovi záleží na tom, ako sa k takým sestrám správajú. (Jak. 1:27) Preto sa snažia byť rozumní tak ako Ježiš a nevytvárajú pravidlá tam, kde by bolo lepšie urobiť výnimku. (Mat. 15:22–28) Vďaka starším, ktorí pohotovo poskytnú pomoc, sestry cítia, že sa o ne Jehova a jeho organizácia starajú. w20.09 39:17 – 19

Prorok Daniel vždy pokorne prosil Jehovu, aby ho viedol. Napríklad keď mu Jehova dal schopnosť vyložiť Nabuchodonozorov sen, nepripísal za to zásluhu sebe. Naopak, pokorne vzdal chválu Jehovovi. (Dan. 2:26–28) Ako môžeme Daniela napodobniť? Keď bratia a sestry radi počúvajú naše prejavy alebo sa nám darí v službe, nezabúdajme, že všetka chvála za to patrí Jehovovi. Mali by sme pokorne uznávať, že nič z toho by sme nedokázali bez jeho pomoci. (Fil. 4:13) Keď máme takýto postoj, riadime sa aj Ježišovým príkladom. Ježiš sa spoliehal na Jehovu. (Ján 5:19, 30) Nikdy sa nepokúsil uchvátiť moc, ktorá patrí jeho nebeskému Otcovi. Vo Filipanom 2:6 o ňom čítame, že „neuvažoval o tom, že sa zmocní toho, čo mu nepatrí, teda že sa stane rovným Bohu“. Pokorne sa podriaďoval svojmu Otcovi, rešpektoval jeho autoritu a neprekračoval hranice svojej právomoci. w20.08 32:12 – 13

Niektorí bratia a sestry, ktorí bežia kresťanský beh, znášajú ťažkosti, o ktorých druhí nevedia a možno ich ani nechápu. Možno aj ty máš zdravotné obmedzenia, ktorým mnohí nerozumejú. V takom prípade ťa môže povzbudiť príklad Mefibóšeta. (2. Sam. 4:4) Bol telesne postihnutý a zažil nespravodlivé zaobchádzanie od kráľa Dávida. Nepodľahol však negatívnym myšlienkam, ale zameriaval sa v živote na pozitívne veci. Bol vďačný za to, že v minulosti mu Dávid prejavil láskavosť. (2. Sam. 9:6–10) Keď mu teraz Dávid ukrivdil, Mefibóšet sa snažil vidieť situáciu z nadhľadu. Nedovolil, aby následkom Dávidovej chyby zatrpkol, ani z toho neobviňoval Jehovu. Zameriaval sa na to, ako môže podporovať Jehovovho pomazaného kráľa. (2. Sam. 16:1–4; 19:24–30) Jehova dal zapísať správu o Mefibóšetovom príkladnom postoji do svojho Slova, aby sme sa z nej mohli poučiť. (Rim. 15:4) w20.04 18:3, 18 – 19

Niektorí slúžia v zbore ako misionári, zvláštni priekopníci alebo pravidelní priekopníci. Rozhodli sa, že sa budú celým časom venovať zvestovateľskej činnosti a robeniu učeníkov. Hoci väčšina z nich toho nemá po hmotnej stránke veľa, sú šťastní, lebo Jehova ich bohato odmeňuje. (Mar. 10:29, 30) Sú to naši drahí bratia a sestry a sme radi, že ich v zbore máme! Sú vymenovaní bratia a služobníci celým časom jediní, kto má v zbore svoje miesto? Vôbec nie. Každý, kto zvestuje dobrú správu, je pre Jehovu a pre zbor dôležitý. (Rim. 10:15; 1. Kor. 3:6–8) Veď jednou z najdôležitejších úloh kresťanského zboru je robiť učeníkov nášho Pána Ježiša Krista. (Mat. 28:19, 20; 1. Tim. 2:4) Všetci zvestovatelia, ktorí sú spojení so zborom, či už sú pokrstení, alebo nepokrstení, považujú túto činnosť vo svojom živote za prvoradú. (Mat. 24:14) w20.08 34:7 – 8

Slovami textu na dnešný deň nás Ježiš uisťuje, že v ťažkých chvíľach bude s nami. Jeho slová nás veľmi posilňujú. Prečo? Lebo niektoré dni sú pre nás veľmi náročné. Napríklad keď nám zomrie niekto blízky, bolesť, ktorú cítime, v nás nepretrváva len niekoľko dní, ale možno celé roky. Iní musia znášať náročné dni spojené s vyšším vekom. A ďalší prežívajú ťažké dni, keď ich premáhajú pocity skľúčenosti. Napriek tomu máme silu ísť ďalej, lebo vieme, že Ježiš je s nami „po všetky dni“ nášho života vrátane tých najťažších. (Mat. 11:28–30) V Božom Slove nachádzame uistenie, že Jehova nám pomáha aj prostredníctvom svojich anjelov. (Hebr. 1:7, 14) Anjeli nám pomáhajú a vedú nás napríklad vtedy, keď oznamujeme „dobrú správu o Kráľovstve“ ľuďom „zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás“. (Mat. 24:13, 14; Zjav. 14:6) w20.11 46:6 – 7

Chceme, aby záujemca videl, že to, čo sa učí, je založené na Božom Slove. (1. Tes. 2:13) Ako to môžeme dosiahnuť? Povzbudzuj záujemcu, aby sa vyjadroval k tomu, čo sa učí. Nevysvetľuj všetky biblické texty len ty. Popros ho, aby niektoré vysvetlil on. Pomáhaj mu vidieť, ako môže Božie Slovo uplatniť vo svojom živote. Klaď mu otázky, aby si zistil, čo si myslí o biblických textoch, ktoré rozoberáte. (Luk. 10:25–28) Napríklad sa ho opýtaj: „O akej Jehovovej vlastnosti hovorí tento text?“ „V čom ti môže pomôcť táto biblická myšlienka?“ „Čo si myslíš o tom, čo sme si práve prebrali?“ Nezáleží na tom, čo všetko záujemca vie, ale na tom, či si to cení a uplatňuje vo svojom živote. Vyučuj z Biblie. A ak dostaneš radu, ako sa zlepšiť vo vyučovaní, pokorne ju prijmi. w20.10 42:5 – 6

Môžeme si byť istí, že zvestovanie o Kráľovstve sa skončí v pravý čas. Zamyslime sa, čo sa stalo v Noemových dňoch. Jehova dokázal, že vie, kedy je ten najlepší čas zasiahnuť. Asi 120 rokov vopred predpovedal, kedy sa začne potopa. O niekoľko desaťročí poveril Noema, aby postavil koráb. Noe na tejto úlohe neúnavne pracoval asi 40 až 50 rokov pred potopou. A napriek tomu, že ľudia ho nepočúvali, vytrvalo ich varoval pred blížiacou sa potopou, až kým Jehova nepovedal, že je čas vojsť do korábu. Potom, presne načas, „Jehova za ním zavrel dvere“. (1. Mojž. 6:3; 7:1, 2, 16) Jehova čoskoro ukončí zvestovanie o Kráľovstve, „zavrie dvere“ za Satanovým svetom a nastolí spravodlivý nový svet. Dovtedy napodobňujme Noema a ďalších, ktorí nedopriali svojim rukám odpočinok. Zameriavajme sa na službu, buďme trpezliví a udržiavajme si pevnú vieru v Jehovu a v jeho sľuby. w20.09 37:18 – 19

Keby nebolo jasne zadefinované, kto má akú autoritu, v Jehovovej rodine by nastal chaos a jej členovia by boli nešťastní. Napríklad nikto by nevedel, kto by mal urobiť konečné rozhodnutie a kto by ho mal zrealizovať. Ak je takéto rozdelenie autority v rodine dobré, prečo sa potom toľko žien sťažuje, že sú utláčané? Je to preto, lebo mnohí muži ignorujú normy, ktoré Jehova stanovil pre rodinu, a riadia sa skôr miestnymi zvykmi a tradíciami. Niektorí ponižujú svoje manželky preto, aby vyhoveli svojim sebeckým túžbam. Napríklad manžel možno ovláda svoju manželku, aby si zvýšil sebavedomie alebo dokázal druhým, že nie je žiadny slaboch. Možno si myslí, že nemôže donútiť manželku, aby ho milovala, ale môže ju donútiť, aby sa ho bála. A strachom ju potom môže ovládať. Ale takýmto uvažovaním a správaním jednoznačne oberá svoju manželku o úctu, ktorá jej právom patrí, a to je v priamom rozpore s tým, čo od neho chce Jehova. (Ef. 5:25, 28) w21.02 5:6 – 7

Ak ťa trápia starosti, zver sa Jehovovi a pocítiš úľavu. Jehova ti odpovie tak, že ti dá svoj „pokoj, ktorý presahuje každé [ľudské] chápanie“. (Fil. 4:6, 7) Upokojí ťa prostredníctvom svojho mocného svätého ducha. (Gal. 5:22) Keď sa modlíš, vylej Jehovovi svoje srdce. Buď konkrétny. Povedz mu, s akým problémom zápasíš a aké pocity to v tebe vyvoláva. Ak má tvoj problém riešenie, pros o múdrosť, aby si ho našiel, a o silu, aby si svoj problém dokázal vyriešiť. A ak nemôžeš urobiť nič, aby si ho vyriešil, pros Jehovu, aby ti pomohol príliš sa tým neznepokojovať. Keď sa modlíš konkrétne, jasnejšie uvidíš, ako ti Jehova odpovie. Ak odpoveď na tvoju modlitbu nepríde hneď, nevzdávaj sa a ďalej sa modli. Jehova chce, aby sme boli vo svojich modlitbách nielen konkrétni, ale aj vytrvalí. (Luk. 11:8–10) w21.01 1:6 – 7

Kresťanský zbor tvoria nielen manželské páry a rodiny, ale aj mnohí bratia a sestry, ktorí nie sú v manželstve. Ako by sme sa mali pozerať na tých, ktorí sú slobodní? Zamyslime sa, ako sa na slobodný stav pozeral Ježiš. On sám zostal slobodný a všetok svoj čas a pozornosť venoval úlohe, ktorú mal na zemi vykonať. Nikdy nestanovil požiadavku, že jeho nasledovníci musia vstúpiť do manželstva ani že musia zostať slobodní. Ale povedal, že niektorí kresťania sa možno rozhodnú zostať slobodní. (Mat. 19:12) Ježiš si vážil tých, ktorí neboli v manželstve. Nepovažoval ich za menejcenných ani si nemyslel, že im v živote niečo chýba. Tak ako Ježiš, aj apoštol Pavol vykonával svoju službu ako neženatý muž. Nikdy neučil, že kresťan by nemal vstúpiť do manželstva. Uvedomoval si, že je to osobná vec. w20.08 35:7 – 8

Apoštol Ján prežil dlhý a pestrý život. Zažil rôzne skúšky, ktoré mohli oslabiť jeho vieru. Ale vždy sa zo všetkých síl snažil dodržiavať Ježišove prikázania, medzi ktoré patril aj príkaz milovať bratov a sestry. Preto si bol istý, že Jehova a Ježiš ho milujú a dajú mu silu, aby zvládol akúkoľvek skúšku. (Ján 14:15–17; 15:9, 10) Satan a jeho svet mu nijako nemohli zabrániť, aby svojich bratov a sestry miloval a dával im to najavo slovami aj skutkami. Tak ako Ján, aj my žijeme vo svete, ktorému vládne nenávistný boh, Satan Diabol. (1. Jána 3:1, 10) Chce dosiahnuť, aby sme prestali milovať našich bratov a sestry, ale ak mu to nedovolíme, nepodarí sa mu to. Preto buďme rozhodnutí milovať ich a svoju lásku im dokazujme slovami i skutkami. Potom budeme mať radosť z toho, že patríme do Jehovovej rodiny, a budeme cítiť, že stojí za to žiť. (1. Jána 4:7) w21.01 2:18 – 19

Život v tomto svete, nad ktorým vládne Satan, nie je ľahký. Niekedy nevidíme zo svojej situácie žiadne východisko. (2. Tim. 3:1) Ale nemusíme sa znepokojovať ani sa báť. Jehova vie, čím prechádzame. Sľubuje nám, že keď budeme klesať pod ťarchou problémov, bude nás pevne držať svojou pravicou. (Iz. 41:10, 13) Spoliehajme sa na Jehovu, čerpajme silu z jeho Slova a zvládneme všetky ťažkosti. Môžeme využiť naše videá, audionahrávky drám a rubriku „Napodobňujte ich vieru“, vďaka ktorým nám biblické príbehy ožijú pred očami. Predtým ako si ich pustíš alebo prečítaš, pros Jehovu, aby ti v nich pomohol nájsť myšlienky, ktoré sa vzťahujú na tvoju situáciu. Predstav si sám seba v úlohe hlavnej postavy. Rozjímaj o tom, čo títo verní Jehovovi služobníci robili, aby vyriešili svoj problém, a ako im v tom pomohol Jehova. A napokon uplatni to, čo si sa naučil. Ďakuj Jehovovi za pomoc, ktorú ti poskytuje. Svoju vďačnosť dávaj najavo tak, že si budeš všímať, koho by si mohol povzbudiť a pomôcť mu. w21.03 11:22 – 23

Ak ste manželia a chceli by ste mať deti, položte si otázku: Sme pokorní, duchovne zmýšľajúci ľudia? Vybral by si nás Jehova, aby sme vychovávali vzácneho nového človeka? (Žalm 127:4) A ak už si rodič, zamysli sa: Pomáham svojim deťom, aby si uvedomovali hodnotu usilovnej práce? (Kaz. 3:12, 13) Robím, čo môžem, aby som ochránil svoje deti pred nebezpečenstvami, ktoré by im mohli fyzicky alebo morálne uškodiť? (Prísl. 22:3) Samozrejme, nemôžeš svojim deťom odstrániť z cesty všetky ťažkosti. Ale môžeš ich postupne a s láskou pripravovať na to, s čím sa môžu v živote stretnúť, a učiť ich, aby vždy hľadali rady v Božom Slove. (Prísl. 2:1–6) Napríklad ak niektorý člen vašej rodiny prestane slúžiť Jehovovi, z Božieho Slova ukáž svojim deťom, prečo je dôležité zostať Jehovovi verný. (Žalm 31:23) Alebo ak vám zomrie niekto blízky, ukáž im, ako nám Božie Slovo pomáha zmierniť žiaľ a upokojiť sa. (2. Kor. 1:3, 4; 2. Tim. 3:16) w20.10 44:7