Január

Ježiš odvážne odsúdil náboženské zvyky, ktoré viedli k pokryteckému správaniu. Napríklad odhalil pokrytectvo farizejov, ktorým viac záležalo na tom, ako si umývajú ruky, než na tom, aby sa postarali o svojich rodičov. (Mat. 15:1–11) Hoci sa náboženskí vodcovia na Ježišovi pohoršili, neodradilo ho to, aby sa ďalej zastával pravdy. Ježiš odhaľoval aj falošné náboženské náuky. Neučil, že Boh schvaľuje všetky náboženské náuky. Naopak, povedal, že veľa ľudí kráča po priestrannej ceste, ktorá vedie do záhuby, ale len málo ľudí kráča po úzkej ceste, ktorá vedie do života. (Mat. 7:13, 14) Jasne vysvetlil, že niektorí ľudia tvrdia, že slúžia Bohu, ale v skutočnosti mu neslúžia. Svojich nasledovníkov varoval: „Dajte si pozor na falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú to draví vlci. Spoznáte ich podľa ovocia.“ (Mat. 7:15–20) w21.05 19:7-8

Anna bola vydatá za Lévitu, ktorý sa volal Elkána a ktorý ju veľmi miloval. Ale Elkána mal aj druhú manželku, Peninnu. Annu miloval viac ako Peninnu. No „Peninna mala deti, ale Anna nie“. Preto sa jej Peninna „vysmievala a ponižovala ju“. Anna bola nešťastná, „plakala a nejedla“. Biblia však nehovorí, že by sa pokúšala o pomstu. Vyliala si srdce pred Jehovom a dôverovala mu, že jej pomôže. (1. Sam. 1:2, 6, 7, 10) V čom je pre nás Anna príkladom? Ak sa s tebou niekto pokúša súperiť, je na tebe, čo s tým urobíš. Ty s ním nemusíš súperiť. Neodplácaj zlé zlým, ale pokús sa obnoviť pokoj medzi vami. (Rim. 12:17–21) Ak na to ten druhý nereaguje, udržíš si aspoň vnútorný pokoj. w21.07 28:13-14

Judáš Iškariotský padol do pasce chamtivosti a stal sa z neho podlý zradca. Ale zo začiatku taký nebol. (Luk. 6:13, 16) Určite to bol veľmi schopný a spoľahlivý človek, lebo dostal na starosť pokladničku. Ale od istého času začal z týchto peňazí kradnúť napriek tomu, že opakovane počul Ježišove varovania pred chamtivosťou. (Mar. 7:22, 23; Luk. 11:39) Judášova chamtivosť vyšla najavo krátko pred Ježišovou smrťou. Ježiš a jeho učeníci spolu s Máriou a jej sestrou Martou boli hosťami v dome Šimona, ktorý bol predtým malomocný. Počas večere Mária vstala a vyliala Ježišovi na hlavu veľmi drahý vonný olej. Judáš a ostatní učeníci sa na tom veľmi pohoršili. Učeníci si možno mysleli, že tie peniaze sa mohli dať radšej chudobným. Ale Judáš sa pohoršil z iného dôvodu. „Bol zlodej“ a chcel tie peniaze z pokladničky ukradnúť. (Ján 12:2–6; Mat. 26:6–16; Luk. 22:3–6) w21.06 24:12-13

Máš niekedy pocit, že máš príliš veľa povinností, že je toho na teba priveľa? Ak áno, potom sa určite dokážeš stotožniť s Pavlom. Doliehala naňho starosť nielen o jeden, ale „o všetky zbory“. (2. Kor. 11:23–28) Máš nejaký chronický zdravotný problém, ktorý ťa často oberá o radosť? Aj Pavla trápil nejaký „osteň“, možno telesná choroba, a zúfalo sa ho chcel zbaviť. (2. Kor. 12:7–10) Skľučujú ťa tvoje vlastné nedostatky? Aj Pavol sa tak niekedy cítil. Povedal o sebe, že je „biedny človek“, lebo musel sústavne bojovať, aby robil to, čo je správne. (Rim. 7:21–24) Napriek rôznym skúškam a ťažkostiam Pavol verne slúžil Jehovovi. Odkiaľ na to čerpal silu? Hoci si bolestne uvedomoval svoje nedostatky, pevne veril vo výkupné. w21.04 17:7-8

Keď dokonalý človek Adam zhrešil, stratil možnosť žiť večne, a tak ju stratili aj jeho potomkovia. To, čo urobil, bolo neospravedlniteľné. Zhrešil úmyselne. Ale čo jeho deti? Tie nemali s jeho hriechom nič spoločné. (Rim. 5:12, 14) Dalo sa niečo urobiť, aby unikli rozsudku smrti, ktorý si ich otec právom zaslúžil? Áno! Krátko po tom, čo Adam zhrešil, Jehova začal postupne odhaľovať svoj zámer, ako oslobodí milióny Adamových potomkov spod kliatby hriechu a smrti. (1. Mojž. 3:15) Vďaka výkupnému môžeme mať k Jehovovi blízky vzťah, hoci sme nedokonalí. Vďaka výkupnému budú úplne zničené Diablove diela. (1. Jána 3:8) A vďaka výkupnému sa uskutoční Jehovov pôvodný zámer so zemou. Celá zem sa stane rajom. w21.04 16:1, 17

Veľký zástup mužov a žien, ktorí pricestovali do Jeruzalema z mnohých krajín a hovorili rôznymi jazykmi, zažil v ten deň niečo výnimočné. Skupina jednoduchých Židov zrazu začala hovoriť ich jazykmi! Už to samo osebe bolo prekvapujúce. Ale ešte pozoruhodnejšie bolo to, čo im títo Židia hovorili a čo povedal všetkým apoštol Peter. Dozvedeli sa, že keď budú prejavovať vieru v Ježiša Krista, môžu byť zachránení. Táto správa na nich tak zapôsobila, že sa spýtali: „Čo máme robiť?“ Peter im povedal: „Nech sa každý z vás dá pokrstiť.“ (Sk. 2:37, 38) Nasledovalo niečo úžasné. V ten deň sa dalo asi 3 000 ľudí pokrstiť a stali sa Kristovými učeníkmi. Bol to začiatok diela robenia učeníkov, ktorým Ježiš poveril svojich nasledovníkov. A toto dielo sa koná aj v 21. storočí. w21.06 22:1-2

Možno zvestujeme v obvode, kde je ťažké zaviesť biblické štúdium. Čo nám pomôže zachovať si pozitívny postoj, keď sú ľudia ľahostajní k nášmu posolstvu alebo nám dokonca odporujú? Nezabudnime, že okolnosti ľudí v tomto nepokojnom svete sa môžu rýchlo zmeniť. Tí, ktorí v minulosti neprejavovali záujem, si môžu uvedomiť svoje duchovné potreby. (Mat. 5:3) Niektorí ľudia, ktorí vždy odmietali naše publikácie, neskôr prijali ponuku biblického štúdia. Vieme tiež, že Jehova je Pánom žatvy. (Mat. 9:38) Od nás chce, aby sme sadili a polievali, ale vzrast dáva on. Možno v súčasnosti nevedieme žiadne biblické štúdium. Ale veľmi povzbudzujúce je vedieť, že Jehova nás neodmeňuje za naše výsledky, ale za naše úsilie! w21.07 26:14

Jehova obdaril ľudí schopnosťou mať deti a očakáva, že ich budú učiť milovať ho a slúžiť mu. Hoci aj anjelom dal mnoho úžasných schopností, nedal im schopnosť mať deti. Preto by si tí, ktorí vychovávajú deti, mali veľmi vážiť, že im Boh zveril túto úlohu. Rodičia majú posvätnú úlohu vychovávať svoje deti tak, že ich budú „poúčať a naprávať v súlade s Jehovovou vôľou“. (Ef. 6:4; 5. Mojž. 6:5–7) Božia organizácia pomáha rodičom spĺňať si túto úlohu tak, že im poskytuje mnoho biblických pomôcok, napríklad publikácie, videá, piesne a články na našej webovej stránke. Z toho vidno, že náš nebeský Otec a jeho Syn milujú naše deti. (Luk. 18:15–17) Keď sa rodičia spoliehajú na Jehovu a robia, čo môžu, aby dobre vychovali svoje milované deti, Jehova má z toho radosť. Vďaka takej výchove deti získavajú vyhliadku, že aj ony budú navždy patriť do Jehovovej rodiny. w21.08 30:9

Niektorí ľudia si myslia, že mať vieru znamená veriť v niečo bez dôkazov. Ale podľa Biblie to nie je skutočná viera. Všimnime si, že viera v to, čo nemôžeme vidieť, napríklad v Jehovu, v Ježiša alebo v nebeské Kráľovstvo, je založená na presvedčivých dôkazoch. (Hebr. 11:3) Jeden Jehovov svedok, ktorý je biochemik, to vyjadril takto: „Naša viera nie je slepá. Neignoruje vedecké fakty.“ Možno si kladieme otázku: Ak existujú presvedčivé dôkazy, že za vznik života vďačíme Bohu, prečo tomu mnohí ľudia neveria? Niektorí jednoducho nikdy sami nepreskúmali tieto dôkazy. Robert, ktorý je teraz Jehovovým svedkom, povedal: „V škole nám nikdy nehovorili o stvorení, a tak som si myslel, že je to výmysel. Mal som už viac ako 20 rokov, keď som sa dozvedel, že Biblia obsahuje logické a presvedčivé argumenty v prospech stvorenia.“ w21.08 32:4-5

O Jehovovej dobrote môžeme získať určitú predstavu, keď si čítame Bibliu a keď počúvame, ako druhí hovoria o tom, čo dobré pre nich Jehova urobil. Ale to, aký je Jehova dobrý, plne pochopíme až vtedy, keď sami „ochutnáme“ jeho dobrotu, keď Jehovu vyskúšame. Znázornime si to. Povedzme, že chceš začať s nejakou formou služby celým časom. Ale na to, aby si tento cieľ dosiahol, si musíš zjednodušiť život. Poznáš Ježišov sľub, že ak dáme záujmy Kráľovstva na prvé miesto, Jehova sa postará o to, aby sme mali všetko, čo potrebujeme. Ale na vlastnej koži si splnenie tohto sľubu nikdy nezažil. (Mat. 6:33) Napriek tomu prejavíš dôveru v Ježišov sľub a znížiš svoje výdavky, vybavíš si prácu na čiastočný úväzok a čo najviac sa začneš zapájať do služby. Keď to urobíš, osobne sa presvedčíš, že Jehova sa naozaj stará o všetko, čo potrebujeme. Sám na sebe vyskúšaš, že Jehova je dobrý. w21.08 34:2

Majú ľudia tento problém aj dnes? Áno. Mnohí duchovní sú radi, že majú medzi svojimi ovečkami významných a bohatých ľudí a takých, ktorých tento svet považuje za múdrych. Neprekáža im ani to, že morálka a spôsob života týchto ľudí je často v rozpore s Božími normami. Tí istí duchovní opovrhujú horlivými, morálne čistými Jehovovými služobníkmi, lebo z pohľadu sveta nie sú významní. Ale ako povedal Pavol, Boh si vyvolil to, „čím sa pohŕda“. (1. Kor. 1:26–29) Jehova považuje všetkých svojich verných služobníkov za drahocenných. Čo môžeme robiť, aby sme sa nedali oklamať uvažovaním tohto sveta? (Mat. 11:25, 26) Nedaj sa ovplyvniť tým, ako sa svet pozerá na Boží ľud. Uvedom si, že Jehova používa na konanie svojej vôle iba pokorných ľudí. (Žalm 138:6) A zamysli sa, koľko toho už dosiahol prostredníctvom tých, ktorých tento svet nepovažuje za múdrych a vzdelaných. w21.05 19:1, 5-6

Apoštol Pavol bol vďačný za pomoc, ktorú mu bratia poskytovali. Nebol príliš hrdý na to, aby prijal pomoc svojich bratov a sestier. (Fil. 2:19–22) Starší bratia a sestry, aj vy môžete dať rôznymi spôsobmi najavo, že ste vďační za mladých, ktorých máte v zbore. Ak vám chcú pomôcť s dopravou, nákupmi alebo s inými praktickými vecami, vďačne prijmite ich pomoc. Pozerajte sa na ňu ako na prejav Jehovovej lásky. Možno budete prekvapení, aké priateľstvá z toho môžu vzísť. Vždy sa zaujímajte o duchovný rast svojich mladých priateľov. Povedzte im, akí ste radi, že sa usilujú robiť v zbore viac. A buďte ochotní podeliť sa s nimi o svoje životné skúsenosti. Tým všetkým môžete dať najavo, že ste vďační Jehovovi za mladších bratov a sestry, ktorých pritiahol do zboru. (Kol. 3:15; Ján 6:44; 1. Tes. 5:18) w21.09 36:12-13

Jehova miluje našich bratov a sestry. Ale pre nás nemusí byť vždy jednoduché milovať členov našej duchovnej rodiny a dávať im to najavo. Pochádzame z rôzneho prostredia a z rôznych kultúr. A všetci robíme chyby, ktoré môžu druhých hnevať a znechucovať. A predsa môžeme prispieť k tomu, aby sme posilnili puto lásky, ktoré nás spája s našimi bratmi a sestrami. Ako? Tak, že napodobníme nášho Otca v tom, ako miluje našich bratov a sestry. (Ef. 5:1, 2; 1. Jána 4:19) Súcitný človek sa snaží nejako im pomôcť a utešiť ich. Ježiš s ľuďmi súcitil a v jeho správaní sa odzrkadľoval Jehovov súcit k ľuďom. (Ján 5:19) Vieme o ňom, že „keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zúbožení a bezradní ako ovce bez pastiera“. (Mat. 9:36) Ježiš s ľuďmi nielen súcitil, ale niečo pre nich aj robil. Uzdravoval chorých a občerstvoval tých, ktorí ťažko pracovali a boli preťažení. (Mat. 11:28–30; 14:14) w21.09 38:10-11

Jehova je k nám milosrdný, pretože nás miluje. Apoštol Pavol napísal, že Boh je „bohatý v milosrdenstve“. V tomto kontexte Pavol spojil Božie milosrdenstvo s tým, že Boh dal svojim nedokonalým pomazaným služobníkom nádej na život v nebi. (Ef. 2:4–7) Ale Jehova prejavuje milosrdenstvo nielen svojim pomazaným služobníkom. Žalmista Dávid napísal: „Jehova je dobrý ku všetkým a jeho milosrdenstvo vidieť vo všetkom, čo robí.“ (Žalm 145:9) Jehova miluje ľudí, a preto im prejavuje milosrdenstvo vždy, keď je na to podklad. Ježiš vie lepšie než ktokoľvek iný, ako rád Jehova prejavuje milosrdenstvo. Počas tisícročí ľudskej histórie bol v tesnej blízkosti svojho Otca v nebesiach. (Prísl. 8:30, 31) Pri mnohých príležitostiach videl, ako jeho Otec prejavuje milosrdenstvo hriešnym ľuďom. (Žalm 78:37–42) A keď vyučoval, často zdôrazňoval túto príťažlivú vlastnosť svojho Otca. w21.10 41:4-5

Jehova na túto modlitbu odpovedal z neba hromovým hlasom. Sľúbil, že svoje meno oslávi. Ježiš počas celej svojej služby oslavoval Otcovo meno. (Ján 17:26) Preto je logické očakávať, že praví kresťania budú hrdo používať Božie meno a oznamovať ho iným. V prvom storočí n. l., krátko po založení kresťanského zboru, Jehova „obrátil svoju pozornosť na iné národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno“. (Sk. 15:14) Kresťania v prvom storočí hrdo používali Božie meno a oznamovali ho druhým. Veľmi často ho používali vo zvestovateľskej službe a vo svojich spisoch. Tak dokazovali, že sú ľudom pre Božie meno. (Sk. 2:14, 21) Aj dnes sú Jehovovi svedkovia ľudom pre Jehovovo meno. w21.10 42:8-10

Božia verná láska je stála. Táto dôležitá stránka vernej lásky sa v 136. žalme spomína 26-krát. V prvom verši čítame: „Ďakujte Jehovovi, lebo je dobrý a jeho verná láska je večná.“ (Žalm 136:1) A v 2. až 26. verši sa opakuje refrén: „Lebo jeho verná láska je večná.“ Keď si čítame tento žalm, žasneme nad tým, aké mnohé sú prejavy Jehovovej vernej lásky. Opakujúce sa slová „lebo jeho verná láska je večná“ nás uisťujú, že Božia láska k jeho ľudu nie je vrtošivá, nestála. Je veľmi príjemné vedieť, že Jehova nás len tak ľahko neprestane milovať. Naopak, k tým, ktorí mu slúžia, ho viaže pevné puto a stojí po ich boku, najmä keď zažívajú nejaké trápenie. Keď vieme, že Jehova stojí pri nás, dáva nám to radosť a silu, aby sme dokázali zniesť svoje trápenie a ďalej mu verne slúžiť. (Žalm 31:7) w21.11 44:9-10

Cítiš niekedy úzkosť, keď premýšľaš o tom, aké udalosti sú pred nami – zničenie falošného náboženstva, útok Góga z Magógu a armagedonská vojna? Kladieš si otázku: Dokážem zachovať vernosť, keď nastanú tieto desivé udalosti? Ak ťa občas trápia takéto myšlienky, budú pre teba veľmi užitočné Ježišove slová z textu na dnešný deň. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vaše srdce neznepokojuje. Verte v Boha a verte aj vo mňa.“ Keď budeme mať silnú vieru, budeme sa môcť pozerať do budúcnosti bez obáv. Ako si môžeme posilniť vieru, aby sme zvládli skúšky, ktoré nás čakajú? Keď o tom uvažujeme, môžeme zistiť, v ktorých oblastiach si musíme posilniť vieru. Po každej skúške, v ktorej vytrváme, naša viera zosilnie. Takáto viera nám pomôže obstáť v skúškach, ktoré sú pred nami. w21.11 47:1-2

Apoštol Pavol nabádal Timoteja, aby naplno konal svoju službu. (2. Tim. 4:5, pozn. pod čiarou) Ale niekedy je to náročné. Napríklad mnohí naši bratia žijú v krajinách, kde je naša činnosť obmedzená alebo dokonca zakázaná. Jehovovi služobníci zažívajú aj mnoho ďalších problémov, ktoré ich oberajú o silu. Napríklad mnohí musia dlhé hodiny ťažko pracovať, aby zabezpečili základné potreby pre svoju rodinu. Radi by robili v službe viac, ale na konci týždňa sú už veľmi unavení. Ďalších v službe obmedzuje chronická choroba alebo pokročilý vek, možno ani nemôžu vychádzať z domu. A iných neustále trápia pocity bezcennosti. Bez ohľadu na to, aké problémy zažívame, Jehova nám môže dať silu, aby sme mu slúžili do tej miery, ako nám to okolnosti dovoľujú. w21.05 21:1-3

Niekedy nás spolužiaci, kolegovia, príbuzní, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, a iní môžu tlačiť do vecí, ktoré sú pre Jehovu neprijateľné. Keď taká situácia nastane, musíme urobiť dôležité rozhodnutie. Pouvažujme o jednej zaujímavej zásade, o ktorej sa hovorí v 3. Mojžišovej 19:19: „Nebudeš nosiť odev utkaný z dvoch druhov priadze.“ Tento zákon pripomínal Izraelu, že sa má odlišovať od okolitých národov. My dnes nemáme nič proti noseniu odevov zo zmesových materiálov, napríklad z bavlny a polyesteru alebo z vlny a viskózy. Ale rozhodne nechceme byť ako ľudia, ktorých viera a konanie je v rozpore s tým, čo učí Biblia. Prirodzene, svojich príbuzných máme radi. A máme radi aj svojich blížnych. Ale keď ide o dôležité stránky života, ako Jehovov ľud sme ochotní sa odlišovať. A to je veľmi dôležité, ak chceme byť svätí. (2. Kor. 6:14–16; 1. Petra 4:3, 4) w21.12 48:14, 16

Cesta do života sa dá nájsť. Ježiš povedal: „Ak zostanete verní môjmu slovu, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:31, 32) Je chvályhodné, že ty nejdeš s davom. Hľadal si pravdu, dôkladne si študoval Božie Slovo, aby si zistil, čo od nás Boh očakáva, a rozhodol si sa riadiť Ježišovým učením. Dozvedel si sa, že Jehova chce, aby sme zavrhli falošné náboženské náuky a prestali sláviť sviatky a dodržiavať zvyky, ktoré majú pohanský pôvod. Zistil si, že nemusí byť ľahké konať Jehovovu vôľu a opustiť zvyky, ktoré sa Bohu nepáčia. (Mat. 10:34–36) Hoci urobiť potrebné zmeny nebolo pre teba jednoduché, neodradilo ťa to, lebo miluješ svojho nebeského Otca. Určite má z teba veľkú radosť! (Prísl. 27:11) w21.12 51:3, 5

Mojžiš je nám dobrým príkladom v tom, že prijal naprávanie, keď urobil vážnu chybu. Pri jednej príležitosti sa neovládol a nevzdal chválu Jehovovi. Preto prišiel o možnosť vojsť do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 20:1–13) Keď Mojžiš prosil Jehovu, aby svoje rozhodnutie ešte prehodnotil, Jehova mu povedal: „Už mi o tom nikdy nehovor!“ (5. Mojž. 3:23–27) Mojžiš nezatrpkol, ale prijal Jehovovo rozhodnutie a Jehova ho naďalej používal, aby viedol izraelský ľud. (5. Mojž. 4:1) Mojžiš je pre nás krásnym príkladom v tom, ako zareagovať, keď dostaneme radu. Mojžiš prijal Jehovovu radu, lebo mu naďalej verne slúžil, aj keď prišiel o možnosť vojsť do Zasľúbenej krajiny, po čom tak veľmi túžil. Keď napodobňujeme príklad, ktorý nám dali takí verní muži ako Mojžiš, prináša nám to úžitok. (Prísl. 4:11–13) Riadia sa tým aj mnohí naši bratia a sestry. w22.02 7:9-10

V zime roku 32 n. l. ochorel a zomrel Ježišov dobrý priateľ Lazar. (Ján 11:3, 14) Lazar mal dve sestry, Máriu a Martu, a Ježiš mal týchto troch súrodencov veľmi rád. Keď Marta počula, že sa Ježiš blíži, vybehla mu v ústrety. Predstav si, ako mu v návale emócií hovorí: „Pane, keby si tu bol, môj brat by nezomrel.“ (Ján 11:21, 32, 33) Ježiš plakal určite preto, lebo videl, ako veľmi zasiahla Máriu a Martu smrť ich brata. Ak aj tebe zomrel niekto blízky, Jehova chápe, čo prežívaš. Ježiš je „verným zobrazením“ svojho Otca. (Hebr. 1:3) Keď plakal, to isté cítil aj jeho Otec. (Ján 14:9) Keď ti zomrel niekto milovaný, môžeš si byť istý, že Jehova nielenže vidí tvoj zármutok, ale s tebou aj veľmi cíti. Chce uzdraviť tvoje srdce strápené bolesťou. (Žalm 34:18; 147:3) w22.01 3:5-7

Ak si vyhradíš čas na to, aby si s Jehovom hovoril, počúval ho a premýšľal o ňom, prinesie ti to veľkú odmenu. Po prvé, budeš robiť lepšie rozhodnutia. Biblia nás uisťuje, že ten, „kto sa stretáva s múdrymi, zmúdrie“. (Prísl. 13:20) Po druhé, budeš lepším učiteľom. Keď s niekým študujeme Bibliu, jedným z najdôležitejších cieľov je pomôcť mu vytvoriť si blízky vzťah k Jehovovi. Čím viac komunikujeme s naším nebeským Otcom, tým viac ho milujeme a tým lepšie sme pripravení pomáhať záujemcovi, aby ho aj on miloval. Tak to robil aj Ježiš. Hovoril o Jehovovi s takou láskou a tak vrúcne, že jeho verní nasledovníci jednoducho museli Jehovu milovať tiež. (Ján 17:25, 26) Po tretie, posilníš si vieru. Zamysli sa, čo sa stane, keď poprosíš Boha, aby ťa viedol, utešil alebo podporil. Zakaždým, keď Jehova vypočuje takéto modlitby, tvoja viera zosilnie. (1. Jána 5:15) w22.01 5:15-17

Jehova nás povzbudzuje, aby sme sa zbavili nesprávnych myšlienok a zvykov, pretože nás veľmi miluje a chce, aby sme sa tešili zo života. (Iz. 48:17, 18) Vie, že keby sme podľahli zlej túžbe, ublížili by sme sebe aj ľuďom okolo nás a to by ho veľmi bolelo. Niektorí z našej rodiny alebo priateľov sa nám možno vysmievajú za to, že sa snažíme niečo na sebe zmeniť. (1. Petra 4:3, 4) Možno nám povedia, že máme právo robiť si, čo chceme, a nikto nám nemá hovoriť, ako máme žiť. Tí, ktorí nechcú žiť podľa Jehovových noriem, si možno myslia, že sú nezávislí. Ale v skutočnosti sa dávajú formovať svetom, ktorému vládne Satan. (Rim. 12:1, 2) Každý z nás má dve možnosti: Buď budeme spokojní so svojou starou osobnosťou, ktorá je ovplyvnená hriechom a Satanovým svetom, alebo dovolíme Jehovovi, aby z nás vyformoval tú najlepšiu osobnosť, akou len v súčasnosti môžeme byť. (Iz. 64:8) w22.03 10:6-7

Keď rozjímame o tom, čo sme si prečítali v Božom Slove, môžeme získať správny pohľad na svoju situáciu. Všimnime si, aký úžitok mala z Božieho Slova jedna sestra, ktorá smútila za svojím manželom. Jeden starší jej navrhol, aby si prečítala knihu Jób a pouvažovala, ako jej môže byť v jej situácii užitočná. Pri jej čítaní najprv Jóba kritizovala za to, aký má nesprávny postoj. V duchu ho karhala: „Jób, nebuď taký negatívny!“ Ale potom si uvedomila, že má vlastne rovnaký postoj ako Jób. To jej pomohlo menej sa zameriavať na seba a na svoje problémy a viac na Jehovu a na nádej, ktorú nám dáva. Dalo jej to silu lepšie sa vyrovnať so smrťou svojho manžela. Jehova nás posilňuje aj prostredníctvom našich spolukresťanov. Pavol napísal, že túži vidieť svojich bratov a sestry, aby sa „navzájom povzbudili“. (Rim. 1:11, 12) w21.05 21:10-12

Izraeliti v staroveku dostali príkaz: „Trikrát v roku majú všetci vaši muži predstúpiť pred Jehovu, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyberie.“ (5. Mojž. 16:16) To znamenalo, že v tom čase zostali ich domy a polia nestrážené. Ale Jehova im sľúbil: „Nikto nezatúži po tvojej krajine, keď tri razy v roku pôjdeš pred Jehovu, svojho Boha.“ (2. Mojž. 34:24) Ako boli Izraeliti odmenení za to, že sa spoľahli na Jehovu a išli na sviatky? Mohli ešte lepšie pochopiť Boží Zákon, uvažovať o tom, ako sa o nich Boh stará, a prežiť príjemné chvíle so spoluveriacimi. Podobne aj nás Jehova odmení, keď sa snažíme byť na každom zhromaždení, hoci nás to stojí určité obete. A keď si pripravíme stručné, zmysluplné komentáre, Jehova má z toho veľkú radosť. w22.03 13:9

Jehova pripravoval Ježiša na jeho budúcu úlohu Veľkňaza. Ježiš sám zažil, aké ťažké je v náročnej skúške poslúchať Boha. Bol pod takým tlakom, že volal k Bohu o pomoc „so silnými výkrikmi a slzami“. Zakúsil obrovskú citovú bolesť. Preto si môžeme byť istí, že nám rozumie a „dokáže [nám] prísť na pomoc“, keď zažívame skúšky. Sme veľmi vďační, že Jehova nad nami dosadil milosrdného Veľkňaza, ktorý má „súcit s našimi slabosťami“. (Hebr. 2:17; 4:14–16; 5:7–10) Jehova pripustil, aby Ježiš tak kruto trpel, preto, aby mohla byť zodpovedaná jedna dôležitá otázka: Môže človek zostať Jehovovi verný, aj keď je v ťažkej skúške? Satan tvrdí, že nie. Tvrdí, že ľudia slúžia Bohu len zo sebeckých dôvodov a že nemilujú Jehovu. (Jób 1:9–11; 2:4, 5) Ježiš Jehovu nesklamal a svojou vernosťou dokázal, že Satan je klamár. w21.04 16:7-8

Skôr ako sa záujemca dá pokrstiť, musí sa riadiť tým, čo učí Biblia. Keď uplatňuje to, čo sa učí, koná ako „múdry muž“ z Ježišovho podobenstva, ktorý kopal do hĺbky, aby si postavil dom na skale. (Mat. 7:24, 25; Luk. 6:47, 48) Pomáhaj záujemcovi urobiť v živote zmeny. (Mar. 10:17–22) Ježiš vedel, že pre bohatého muža, ktorý za ním prišiel, bude ťažké predať všetko, čo má. (Mar. 10:23) Napriek tomu mu povedal, aby túto veľkú zmenu urobil. Prečo? Lebo k nemu pocítil lásku. Niekedy sa možno zdráhame povzbudiť záujemcu, aby uplatnil to, čo sa učí, lebo si myslíme, že na takú zmenu ešte nie je pripravený. (Kol. 3:9, 10) Ale čím skôr sa so záujemcom otvorene porozprávaš o tom, čo by mal zmeniť, tým skôr na tom môže začať pracovať. Tak mu ukážeš, že ti na ňom záleží. (Žalm 141:5; Prísl. 27:17) w21.06 22:3, 5

Apoštol Peter dáva Ježiša za príklad v tom, ako znášal utrpenie. (1. Petra 2:18–25) Ale to nie je jediná oblasť, v ktorej môžeme Ježiša napodobňovať. Celý Ježišov život – všetko, čo hovoril a robil – je pre nás príkladom, ktorým by sme sa mali riadiť. Môžu sa vôbec nedokonalí ľudia riadiť Ježišovým príkladom? Áno, môžu! Všimnime si, že Peter nás nabáda, aby sme kráčali v Ježišových stopách verne, nie dokonale. Preto hoci sme nedokonalí, ak kráčame v Ježišových stopách verne, čiže robíme všetko, čo je v našich silách, môžeme podľa slov apoštola Jána „žiť tak, ako žil Ježiš“. (1. Jána 2:6) Keď kráčame v Ježišových stopách, približuje nás to k Jehovovi. Prečo to môžeme povedať? Ježiš dal vynikajúci príklad v tom, ako máme žiť, aby sme sa páčili Bohu. (Ján 8:29) Preto keď kráčame v Ježišových stopách, páčime sa Jehovovi. A môžeme si byť istí, že keď sa veľmi snažíme byť priateľmi nášho nebeského Otca, aj on sa priblíži k nám. (Jak. 4:8) w21.04 14:4-6

Jehova si všíma naše dobré vlastnosti. Vidí, akými ľuďmi sa môžeme stať, a priťahuje nás k sebe. Ak mu zostaneme verní, môžeme sa navždy tešiť z jeho priateľstva. (Ján 6:44) Ak budeme presvedčení, že Jehova nás miluje, budeme mu chcieť slúžiť z celého srdca, a to aj vtedy, keď budeme zažívať ťažkosti. Ale ak budeme pochybovať, že Boh nás má rád, budeme „mať málo síl“. (Prísl. 24:10) A ak stratíme radosť a budeme si myslieť, že Boh nás nemiluje, staneme sa ľahkým terčom Satana Diabla a nebudeme schopní odolávať jeho útokom. (Ef. 6:16) Niektorí bratia a sestry si začali myslieť, že Jehova ich nemiluje, a následkom toho duchovne zoslabli. Čo by sme mali robiť, keď nás prepadajú pochybnosti, či nás Boh miluje? Musíme ich okamžite zavrhnúť! Ak si v takej situácii, pros Jehovu, aby ti pomohol nahradiť „znepokojujúce myšlienky“ „Božím pokojom, ktorý... bude strážiť [tvoje] srdce a [tvoju] myseľ“. (Žalm 139:23; pozn. pod čiarou; Fil. 4:6, 7) A pamätaj, že nie si jediný, koho trápia negatívne pocity. w21.04 17:1, 4-6

Ako si sa stal Jehovovým svedkom? Najprv si počul „dobrú správu“ – možno od rodičov, od kolegu alebo od spolužiaka, alebo ti niekto zazvonil pri dverách. (Mar. 13:10) Potom sa ti niekto veľa venoval, keď s tebou viedol biblické štúdium. Počas štúdia si začal milovať Jehovu a dozvedel si sa, že aj on miluje teba. Jehova ťa pritiahol k pravde, stal si sa učeníkom Ježiša Krista a teraz máš nádej na večný život. (Ján 6:44) Si Jehovovi určite vďačný za to, že niekoho podnietil, aby ti pomohol spoznať pravdu, a že ti umožnil stať sa jeho služobníkom. Teraz, keď už poznáme pravdu, máme úžasnú možnosť pomáhať aj druhým, aby sa k nám pripojili na ceste, ktorá vedie do života. Možno nemáme problém so službou z domu do domu, ale ponúkať biblické štúdiá a viesť ich je už pre nás ťažšie. w21.07 26:1-2