Február

Jehovovi veľmi záleží na tom, aby boli všetci jeho služobníci šťastní. Vidí, keď sme smutní a trápime sa, a je blízko nás. (Žalm 145:18, 19) Pouvažuj o tom, ako sa zaujímal o svojho proroka Eliáša. Tento verný prorok žil v náročnom období v dejinách Izraela. Jehovovi služobníci boli kruto prenasledovaní a Eliáš sa stal hlavným terčom mocných nepriateľov, ktorí odporovali Bohu. (1. Kráľ. 19:1, 2) Eliáša mohol trápiť aj pocit osamelosti, lebo si myslel, že z Jehovových prorokov zostal už len on. (1. Kráľ. 19:10) Jehova to videl a okamžite reagoval. Poslal svojho anjela, aby uistil Eliáša, že nie je sám, že je ešte veľa Izraelitov, ktorí slúžia Bohu. (1. Kráľ. 19:5, 18) Ježiš láskavo uistil svojich učeníkov, že dostanú obrovskú duchovnú rodinu. (Mar. 10:29, 30) A Jehova, Hlava našej duchovnej rodiny, sľubuje, že bude podporovať všetkých, ktorí mu verne slúžia. (Žalm 9:10) w21.06 23:3-4

Mnohým ľuďom prekáža, že pomocou Biblie odhaľujeme falošné náboženské náuky. Duchovní učia členov svojich cirkví, že Boh trestá zlých v pekle, a touto falošnou náukou ľudí ovládajú. My, ktorí uctievame Jehovu, Boha lásky, odhaľujeme túto náuku ako falošnú. Duchovenstvo učí aj to, že duša je nesmrteľná. My odhaľujeme, že táto náuka má pohanský pôvod. Keby bola pravdivá, vzkriesenie by bolo zbytočné. A mnohé náboženstvá učia náuku o predurčení. My však učíme, že človek má slobodnú vôľu a môže sa sám rozhodnúť, či bude slúžiť Bohu. Ako reagujú náboženskí vodcovia na to, že odhaľujeme falošné náuky? Často priam zúria! Ak milujeme pravdu, musíme počúvať Božie slová. (Ján 8:45, 46) Na rozdiel od Satana Diabla stojíme pevne v pravde. Nikdy sa nezriekneme toho, o čom sme sa presvedčili, že je pravda. (Ján 8:44) Boh od svojich služobníkov očakáva, že tak ako Ježiš budú mať „odpor k tomu, čo je zlé“, a budú „lipnúť na tom, čo je dobré“. (Rim. 12:9; Hebr. 1:9) w21.05 19:10-11

Čo ak si uvedomíme, že sme už padli do pasce pýchy alebo chamtivosti? Môžeme z nej uniknúť! Apoštol Pavol povedal, že tí, ktorých Diabol „zaživa chytil“, môžu uniknúť z jeho pasce. (2. Tim. 2:26) Nezabudnime, že Jehova je silnejší ako Satan. Ak prijmeme Jehovovu pomoc, môžeme uniknúť z akejkoľvek pasce, ktorú nám Diabol nastraží. Samozrejme, oveľa lepšie je úplne sa vyhnúť Satanovým pasciam, než sa do nich chytiť a potom z nich unikať. Vyhnúť sa im dokážeme len s Jehovovou pomocou. Preto denne pros Jehovu, aby ti pomohol vidieť, či tieto škaredé vlastnosti nezačali ovplyvňovať tvoje myslenie a konanie. (Žalm 139:23, 24) Nikdy nedovoľ, aby ťa ovládli! Satan je už tisícky rokov lovcom. Ale čoskoro bude sám zviazaný a nakoniec zničený. (Zjav. 20:1–3, 10) Veľmi sa na to tešíme. Ale dovtedy si dávajme pozor na Satanove pasce. Robme všetko pre to, aby sme sa nechytili do pasce pýchy a chamtivosti. Buďme rozhodnutí vzoprieť sa Diablovi a on od nás utečie. w21.06 24:15-17

Jehova sa teší, keď niekto prijme biblickú pravdu a hovorí o nej druhým. (Prísl. 23:15, 16) Ako veľmi sa musí Jehova radovať, keď vidí, s akou horlivosťou dnes jeho služobníci zvestujú a vyučujú! Napriek globálnej pandémii sa v služobnom roku 2020 viedlo 7 705 765 biblických štúdií a 241 994 ľudí sa zasvätilo Jehovovi a dalo sa pokrstiť. A títo noví učeníci zavedú ďalšie biblické štúdiá a pomôžu ďalším ľuďom, aby sa stali Ježišovými učeníkmi. (Luk. 6:40) Môžeme si byť istí, že Jehova je veľmi rád, keď sa zapájame do diela robenia učeníkov. Robenie učeníkov je namáhavá práca, ale s Jehovovou pomocou môžeme prispieť svojím dielom, aby sme niekomu pomohli vytvoriť si blízky vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. Mohli by sme si dať za cieľ zaviesť aspoň jedno biblické štúdium? Možno budeme prekvapení, k akým výsledkom to povedie, keď budeme ponúkať biblické štúdium pri každej vhodnej príležitosti. w21.07 26:14-16

Kráľ Dávid priniesol na výstavbu chrámu mimoriadne veľký dar zo svojho osobného majetku. (1. Kron. 22:11–16) Keď už sami nemáme dosť síl, aby sme sa zúčastňovali na teokratických stavebných projektoch, môžeme ich podporovať finančne, podľa toho, ako nám to okolnosti dovoľujú. A môžeme prispieť aj tým, že mladším bratom a sestrám odovzdáme skúsenosti, ktoré sme nadobudli. Príklad štedrosti nám dal aj apoštol Pavol. Pozval Timoteja, ktorý bol od neho mladší, aby ho sprevádzal na jeho misionárskych cestách, a delil sa s ním o svoje skúsenosti zo zvestovateľskej a vyučovacej činnosti. (Sk. 16:1–3) Vďaka Pavlovmu školeniu sa Timotej stal dobrým zvestovateľom a učiteľom. (1. Kor. 4:17) A to, čo sa Timotej naučil od Pavla, potom odovzdával ďalším. w21.09 36:14-15

Čo sa môžeme naučiť od učeníka Apolla a apoštola Pavla? Obaja veľmi dobre poznali Písmo. Boli vynikajúcimi učiteľmi a medzi bratmi boli dobre známi. A obaja sa zaslúžili o to, že mnohí ľudia sa stali Kristovými učeníkmi. Ale ani jeden z nich nepovažoval toho druhého za súpera. (Sk. 18:24) Veď nejaký čas po tom, ako Apollo odišiel z Korintu, ho Pavol prosil, aby sa tam vrátil. (1. Kor. 16:12) Apollo používal svoje schopnosti správne – aby oznamoval dobrú správu a posilňoval bratov. A môžeme si byť istí aj tým, že bol pokorný. Napríklad nikde v Biblii sa nepíše, že by sa urazil, keď mu Akvila a Priscilla „presnejšie vysvetlili Božiu cestu“. (Sk. 18:24–28) Apoštol Pavol vedel, akú dobrú prácu robí Apollo. Ale nebál sa, že ho Apollo zatieni. Z toho, akú radu dal zboru v Korinte, vidno, že bol pokorný, skromný a rozumný. (1. Kor. 3:4–6) w21.07 28:15-17

Adam a Eva vedome neposlúchli Boha, a preto ich právom vylúčil zo svojej rodiny. Ale čo ich deti? Jehova miluje ľudí, a preto tým, ktorí ho poslúchajú, umožnil, aby mohli znovu patriť do jeho rodiny. Umožnil im to prostredníctvom výkupnej obete svojho jediného Syna. (Ján 3:16) Vďaka Ježišovej obeti mohol Boh prijať 144 000 verných ľudí za svojich synov. (Rim. 8:15–17; Zjav. 14:1) Aj milióny ďalších verných ľudí poslušne konajú Božiu vôľu. Majú nádej, že po záverečnej skúške na konci Milénia sa stanú plnohodnotnými členmi Božej rodiny. (Žalm 25:14; Rim. 8:20, 21) Už teraz oslovujú Jehovu, svojho Stvoriteľa, „Otec“. (Mat. 6:9) Tí, ktorí budú vzkriesení, dostanú príležitosť dozvedieť sa, čo od nich Jehova očakáva. Ak sa rozhodnú, že ho budú poslúchať, aj oni sa nakoniec stanú členmi jeho rodiny. w21.08 30:10-11

Apoštol Pavol považoval zvestovateľskú službu za jednu z najdôležitejších úloh, ktorá mu bola zverená. A horlivo sa jej venoval desiatky rokov. Zvestoval „verejne i z domu do domu“. (Sk. 20:20) Využíval každú príležitosť, ktorá sa mu naskytla. Napríklad keď v Aténach čakal na svojich spolupracovníkov, povedal o dobrej správe rôznym významným ľuďom a niektorí na to pekne zareagovali. (Sk. 17:16, 17, 34) Dokonca aj keď bol vo väzení, zvestoval tým, ktorí boli okolo neho. (Fil. 1:13, 14; Sk. 28:16–24) Pavol dobre využíval čas. Často v službe spolupracoval s inými. Napríklad na svoju prvú misionársku cestu vzal so sebou Jána Marka a na druhú Timoteja. (Sk. 12:25; 16:1–4) Určite využíval tieto príležitosti na to, aby ich školil, ako viesť zbor a ako byť láskavými pastiermi a dobrými učiteľmi. (1. Kor. 4:17) w22.03 14:5-6

Niektorí hovoria, že veria iba tomu, čo vidia, a preto neveria v Stvoriteľa. Samozrejme, niektoré neviditeľné veci, napríklad gravitáciu, nepopierajú, lebo ich existenciu potvrdzujú dôkazy. Aj viera, o ktorej hovorí Biblia, je založená na dôkazoch o „veciach, ktoré nevidíme“. (Hebr. 11:1) Na to, aby sme preskúmali tieto dôkazy, je potrebný čas a úsilie, a mnohí ľudia nevidia dôvod, prečo by to mali robiť. Človek, ktorý si sám nepreskúma dôkazy, môže dospieť k záveru, že Boh neexistuje. Niektorí vedci preskúmali dôkazy a presvedčili sa, že vesmír stvoril Boh. Spočiatku predpokladali, že Stvoriteľ neexistuje, lebo na vysokej škole sa stvorenie nevyučovalo. Ale potom spoznali Jehovu a vytvorili si k nemu blízky vzťah. Aj my si musíme budovať svoju vieru v Boha, bez ohľadu na to, aké máme vzdelanie. w21.08 32:1, 6-7

Ježiš vyrozprával podobenstvo o márnotratnom synovi, aby nám pomohol pochopiť, ako rád Jehova prejavuje milosrdenstvo. Tento syn odišiel z domu, v ďalekej krajine „žil neviazaným životom a svoj majetok premrhal“. (Luk. 15:13) Neskôr sa zo svojho nemravného spôsobu života kajal, pokoril sa a vrátil sa domov. Ako ho prijme jeho otec? Ježiš povedal: „Otec ho už z diaľky uvidel a prišlo mu ho ľúto. Utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal.“ Otec svojho syna neponížil, ale milosrdne mu odpustil a prijal ho späť do svojej rodiny. Márnotratný syn vážne zhrešil, ale keďže robil pokánie, otec mu odpustil. Tento milosrdný otec z podobenstva predstavuje Jehovu. Takto pôsobivo Ježiš vykreslil, že jeho Otec je ochotný odpustiť hriešnikom, ktorí sa úprimne kajajú. (Luk. 15:17–24) w21.10 41:4, 6

Mnohí náboženskí vodcovia robia všetko pre to, aby pred druhými zatajili, že Boh má osobné meno. Odstránili ho zo svojich prekladov Biblie a v niektorých prípadoch ho zakázali používať pri bohoslužbách. Môže niekto poprieť, že Jehovovi svedkovia sú jediní, kto má Jehovovo meno v takej úcte, aká mu prináleží? Oznamujeme Božie osobné meno v takej miere ako žiadna iná náboženská skupina! Tak dokazujeme, že sa zo všetkých síl snažíme žiť v súlade s naším menom, Jehovovi svedkovia. (Iz. 43:10–12) Vytlačili sme už vyše 240 miliónov výtlačkov Biblie – Prekladu nového sveta, v ktorej je Božie meno všade tam, kde ho iní prekladatelia Biblie vynechávajú. A vo vyše 1 000 jazykoch vydávame biblické publikácie, v ktorých sa používa Božie meno. w21.10 42:9-10

Jehovu uctievame, keď pomáhame bratom a sestrám. Jehova sľúbil Izraelitom, že keď budú štedrí k chudobným, odmení ich. (5. Mojž. 15:10) Vždy, keď pomôžeme spolukresťanovi, ktorý to potrebuje, Jehova to vníma ako dar preňho. (Prísl. 19:17) Napríklad keď Filipania poslali Pavlovi do väzenia dar, Pavol o ňom povedal, že je to „obeť, ktorá sa páči Bohu“. (Fil. 4:18) Zamysli sa nad bratmi a sestrami vo svojom zbore. Komu z nich by si mohol pomôcť? Jehovovi sa páči, keď využívame svoj čas, energiu, schopnosti a hmotné prostriedky na to, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú. Považuje to za súčasť nášho uctievania. (Jak. 1:27) Uctievať Jehovu si vyžaduje čas a úsilie. Ale nie je to pre nás zaťažujúce. (1. Jána 5:3) Prečo nie? Lebo to robíme z lásky k Jehovovi a k našim bratom a sestrám. w22.03 13:14-15

Na to, aby sme mohli prejaviť našim bratom a sestrám súcit, musíme vedieť, s čím zápasia. Napríklad nejaká sestra má možno vážnu chorobu. Nikdy sa nesťažuje, ale možno by bola rada, keby sme jej nejako prakticky pomohli. Privítala by, keby sme jej trochu pomohli s varením alebo upratovaním? Alebo niektorý brat možno prišiel o prácu. Nepomohol by mu menší finančný dar, možno odovzdaný anonymne, preklenúť obdobie, kým si nájde novú prácu? S prejavením súcitu by sme nemali čakať, kým nás naši bratia a sestry poprosia o pomoc. Mali by sme byť iniciatívni tak ako Jehova. Denne necháva vychádzať slnko bez toho, aby sme ho o to prosili. A slnečné teplo udržiava pri živote každého, nielen tých, ktorí sú mu zaň vďační. Vidíš v tom, ako sa o nás Jehova stará, dôkaz, že nás miluje? Veľmi Jehovu milujeme za to, aký je láskavý a štedrý. w21.09 38:12-13

Verná láska podnecuje Boha k odpúšťaniu. Keď Jehova vidí, že nejaký človek, ktorý zhrešil, robí pokánie a zanechá svoj hriešny spôsob konania, verná láska ho podnieti, aby mu odpustil. Žalmista Dávid o Jehovovi povedal: „Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov ani nás netrestá tak, ako si zaslúžime za svoje previnenia.“ (Žalm 103:8–11) Dávid z vlastnej trpkej skúsenosti vedel, aké mučivé môžu byť výčitky svedomia. Ale zistil aj to, že Jehova je „ochotný odpúšťať“. Čo Jehovu podnecuje, aby nám odpúšťal? Odpoveď nachádzame v texte na dnešný deň. Je to presne tak, ako to Dávid vyjadril v modlitbe. Jehova odpúšťa preto, lebo oplýva vernou láskou ku všetkým, ktorí ho vzývajú. Keď zhrešíme, je správne a dokonca zdravé cítiť výčitky svedomia. Svedomie nás môže podnietiť, aby sme sa kajali a urobili kroky, aby sme napravili svoje chyby. w21.11 44:11-12

Jehova miluje svoje meno a chce, aby ho mali všetci v úcte. (Iz. 42:8) Ale už asi šesťtisíc rokov je jeho dobré meno hanobené. (Žalm 74:10, 18, 23) Začalo sa to, keď Diabol (čo znamená ohovárač) obvinil Boha, že odopiera Adamovi a Eve niečo, čo potrebujú. (1. Mojž. 3:1–5) A Jehova až dodnes znáša krivé obvinenia, že odopiera ľuďom to, čo potrebujú. Ježiša trápilo, že meno jeho Otca je znevažované. Jedine Jehova má právo vládnuť v nebi i na zemi a jeho spôsob vlády je ten najlepší. (Zjav. 4:11) Ale Diabol sa snaží nahovoriť anjelom a ľuďom, že Boh toto právo nemá. Čoskoro bude táto otázka vyriešená raz a navždy. Božie právo vládnuť bude obhájené, keď sa dokáže, že iba jeho Kráľovstvo je schopné zabezpečiť na zemi skutočný mier a bezpečie. w21.07 27:5-6

Je prirodzené, že každý muž chce zabezpečiť svojej rodine jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou. Máš finančné problémy? Ak áno, prežívaš náročné obdobie. Ale nech je tvoja situácia akákoľvek ťažká, môžeš tento čas využiť na posilnenie svojej viery. Pomodli sa a prečítaj si Ježišove slová zapísané v Matúšovi 6:25–34. Potom o nich rozjímaj. Uvažuj o príkladoch zo súčasnosti, ktoré dokazujú, že Jehova sa stará o tých, ktorí sa napriek ťažkostiam naplno zapájajú do teokratických činností. (1. Kor. 15:58) Tak si posilníš dôveru, že keď sa tvoj nebeský Otec stará o iných v podobnej situácii, pomôže aj tebe. Vie, čo potrebuješ, a vie aj to, ako ti to zabezpečiť. Keď osobne zažiješ, ako ti Jehova pomohol, posilníš si vieru a tak dokážeš vytrvať aj v náročnejších skúškach v budúcnosti. w21.11 47:3, 6

Viera vo výkupné dodávala silu mnohým kresťanom, aby vytrvalo oznamovali dobrú správu napriek odporu a dokázali zniesť najrôznejšie skúšky až do svojej staroby. Jedným z takýchto kresťanov bol apoštol Ján. Verne oznamoval pravdu o Kristovi a výkupnom pravdepodobne viac než 60 rokov. Keď mal takmer 100 rokov, Rimania ho zjavne považovali za takú hrozbu pre štát, že ho uväznili na ostrove Patmos. Akého zločinu sa dopustil? „Hovoril o Bohu a vydával svedectvo o Ježišovi.“ (Zjav. 1:9) Ján je pre nás úžasným príkladom viery a vytrvalosti! Vo svojich spisoch opakovane vyjadruje hlbokú lásku k Ježišovi a vďačnosť za výkupné. Viac ako 100-krát sa v nich zmieňuje o výkupnom a o tom, čo výkupné umožňuje. (Zjav. 19:10) Je zjavné, že si výkupné veľmi cenil. w21.04 16:9-10

Jehova od Izraelitov vyžadoval, aby boli ohľaduplní k ľuďom, ktorí majú zdravotné obmedzenia. Napríklad nesmeli nadávať hluchému človeku. Nesmeli sa mu vyhrážať ani ho preklínať. Bolo by to ohavné, lebo hluchý nemohol počuť, čo o ňom niekto hovorí, a nemohol sa brániť. V 14. verši dostali Boží služobníci aj tento príkaz: „Nepoložíš prekážku pred slepého.“ O ľuďoch so zdravotnými obmedzeniami sa v jednej biblickej príručke píše: „Na Blízkom východe boli v staroveku takíto ľudia často využívaní a týraní.“ Nejaký bezohľadný človek možno náročky položil slepému do cesty prekážku, aby mu ublížil alebo aby sa na ňom škodoradostne pobavil. To bolo naozaj kruté! Pomocou tohto zákona Jehova svoj ľud učil, aby bol súcitný k tým, ktorí sú nejako znevýhodnení. w21.12 49:3-4

Jakob sa trápil, že jeho brat k nemu možno stále prechováva nevraživosť. Tak najprv úpenlivo prosil Jehovu o pomoc. Potom poslal Ezauovi štedrý dar. (1. Mojž. 32:9–15) A nakoniec, keď sa títo znepriatelení bratia stretli zoči-voči, Jakob vyšiel Ezauovi v ústrety a prejavil mu úctu. Poklonil sa mu nie raz ani dva razy, ale až sedemkrát! Vďaka tomu, že sa Jakob pokoril a správal sa úctivo, sa zmieril so svojím bratom. (1. Mojž. 33:3, 4) Všimnime si, ako sa Jakob pripravil na stretnutie so svojím bratom a ako postupoval, keď sa stretli. Najprv pokorne prosil Jehovu o pomoc. Potom konal v súlade so svojou modlitbou a podnikol kroky, aby ich opätovné stretnutie prebehlo čo najlepšie. Keď sa stretli, Jakob sa nezačal s Ezauom hádať, kto bol na vine. Jeho cieľom bolo zmieriť sa so svojím bratom. Môžeš Jakoba napodobniť? (Mat. 5:23, 24) w21.12 51:11-12

Keď premýšľaš o tom, že Ježiš zomrel za tvoje hriechy, možno si povieš: Ja nie som hodný takého veľkého daru. Prečo si to niektorí myslia? Lebo naše nedokonalé srdce nás môže klamať a nahovárať nám, že sme bezcenní a že nie sme hodní lásky. (1. Jána 3:19) V takých chvíľach si musíme pripomínať, že „Boh je väčší ako naše srdce“. Láska nášho nebeského Otca a jeho ochota odpustiť je omnoho silnejšia než akékoľvek negatívne pocity, ktoré sa môžu skrývať v našom srdci. Musíme presvedčiť samých seba, že Jehova nás miluje. Aby sme pochopili, ako nás vidí Jehova, musíme často študovať jeho Slovo, vytrvalo sa k nemu modliť a pravidelne sa stretávať s jeho ľudom. Prečo je to také dôležité? Jasnejšie uvidíš Jehovovu krásnu osobnosť. Pochopíš, ako veľmi ťa miluje. Ak budeš denne rozjímať nad určitou časťou Biblie, budeš schopný jasnejšie uvažovať, lebo Písmo slúži „na nápravu všetkého“ vrátane nesprávnych myšlienok a sklonov srdca. (2. Tim. 3:16) w21.04 17:12-13

Ak chceme mať silnú vieru, nestačí len nadobúdať poznanie. O tom, čo si preštudujeme, musíme rozjímať. Príkladom nám môže byť pisateľ 77. žalmu. Trápil ho pocit, že on a ostatní Izraeliti stratili Jehovovu priazeň. Bol z toho taký rozrušený, že nemohol spávať. (2. – 8. verš) Čo urobil? Povedal Jehovovi: „Budem rozjímať o všetkom, čo si vykonal, budem uvažovať o tvojich skutkoch.“ (12. verš) Hoci veľmi dobre vedel o všetkom, čo Jehova urobil pre svoj ľud v minulosti, pýtal sa: „Zabudol Boh, ako byť milosrdný, udusil v ňom hnev všetok súcit?“ (9. verš) Rozjímal o Jehovových skutkoch a o tom, že Boh prejavoval v minulosti svojmu ľudu milosrdenstvo a súcit. (11. verš) K čomu to viedlo? Dospel k presvedčeniu, že Jehova neopustí svoj ľud. (15. verš) w22.01 5:17-18

Jehova veľmi túži opäť vidieť svojich verných služobníkov, ktorí zomreli. (Jób 14:15) Vieš si predstaviť, ako veľmi mu chýba jeho priateľ Abrahám? (Jak. 2:23) Alebo Mojžiš, s ktorým sa rozprával „tvárou v tvár“? (2. Mojž. 33:11) A ako veľmi musí túžiť počuť Dávida a iných žalmistov, ako spievajú krásne piesne na jeho slávu! (Žalm 104:33) Hoci títo Boží priatelia spia spánkom smrti, Jehova na nich nezabudol. (Iz. 49:15) Pamätá si do najmenších podrobností, akí boli. Jedného dňa ich vzkriesi a opäť bude počuť ich vrúcne modlitby a prijímať prejavy ich uctievania. Ak ti zomrel niekto blízky, tieto myšlienky ťa môžu utešiť. Po vzbure v Edene Jehova vedel, že kým sa situácia na zemi zlepší, bude sa stále zhoršovať. Jehova nenávidí skazenosť, nespravodlivosť a násilie, ktoré prevládajú v tomto svete. w21.07 27:11-12

Keď milujeme svojich bratov a sestry, dávame najavo, že si ceníme výkupné. Prečo to môžeme povedať? Pretože Ježiš dal svoj život nielen za nás, ale aj za našich bratov a sestry. To, že bol za nich ochotný zomrieť, je jasný dôkaz, že sú mu drahí. (1. Jána 3:16–18) Lásku k bratom a sestrám dávame najavo tým, ako sa k nim správame. (Ef. 4:29, 31–5:2) Pomáhame im, keď sú chorí alebo keď ich postihnú nejaké ťažkosti, napríklad prírodná katastrofa. Ale čo ak niektorý z našich spolukresťanov urobí alebo povie niečo, čo nás zraní? Je pre teba niekedy ťažké odpustiť? (3. Mojž. 19:18) Ak áno, uplatni túto radu: „Znášajte sa navzájom a ochotne si odpúšťajte, ak aj máte dôvod sťažovať sa na niekoho. Ako Jehova ochotne odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým.“ (Kol. 3:13) Zakaždým, keď odpustíme nejakému bratovi alebo sestre, dokážeme nášmu nebeskému Otcovi, že si výkupné naozaj ceníme. w21.04 16:12-13

Možno horlivo slúžime Jehovovi a mnohým ľuďom sme už pomohli dospieť ku krstu. Ale uznávame, že to všetko sme dosiahli len vďaka Jehovovmu požehnaniu. Od Apolla a apoštola Pavla sa učíme, že čím väčšiu zodpovednosť v Božej organizácii máme, tým viac môžeme urobiť pre pokoj v zbore. Sme veľmi radi, keď vymenovaní bratia zakladajú svoje rady na Božom Slove a nezameriavajú pozornosť na seba, ale na náš vzor, Ježiša Krista, a tým podporujú pokoj a jednotu. (1. Kor. 4:6, 7) Každému z nás dal Boh nejaký dar – nejaké schopnosti alebo nadanie. Možno si myslíme, že to, čo robíme, nie je nič veľké. Ale malé skutky, ktorými podporujeme jednotu, sú ako malé stehy, ktoré držia odev pohromade. Snažme sa zo všetkých síl zbaviť aj tých najmenších prejavov súperenia. A robme, čo môžeme, aby sme v zbore prispievali k pokoju a jednote. (Ef. 4:3) w21.07 28:18-19

Môžeš si byť istý, že sa znovu stretneš so svojimi milovanými, ktorí zomreli. Slzy, ktoré Ježiš vyronil, keď utešoval svojich zarmútených priateľov, dokazujú, že vzkriesenie je blízke jeho srdcu. (Ján 11:35) Môžeš byť oporou tým, ktorí smútia. Ježiš s Martou a Máriou nielen plakal, ale ich aj počúval a utešoval. (Ján 11:25–27) Môžeme ho v tom napodobniť. Dan, ktorý slúži ako starší v Austrálii, hovorí: „Keď mi zomrela manželka, potreboval som sa o niekoho oprieť. Niekoľko manželských dvojíc bolo ochotných kedykoľvek si ma vypočuť. Mohol som sa pred nimi vyplakať. Neboli v rozpakoch, keď mi po tvári stekali slzy. Pomáhali mi aj v praktickom ohľade – umyli mi auto, nakúpili mi potraviny a uvarili jedlo, keď som to nedokázal robiť sám. A často sa so mnou modlili. Konali ako praví priatelia a bratia, ktorí sa narodili ‚pre čas trápenia‘.“ (Prísl. 17:17) w22.01 3:8-9

Jehova pre nás chce len to najlepšie. (Prísl. 4:20–22) Preto keď nás usmerňuje pomocou svojho Slova, publikácií založených na Biblii alebo duchovne zrelého spolukresťana, robí to preto, lebo nás má rád. (Hebr. 12:9, 10) Zameraj sa na obsah, nie na formu. Niekedy môžeme mať pocit, že rada nebola daná tým najlepším spôsobom. Samozrejme, každý, kto niekomu radí, by sa mal snažiť, aby to bolo pre toho druhého čo najprijateľnejšie. (Gal. 6:1) A ak niekto radí nám, mali by sme sa zamerať na obsah tej rady, aj keď sa nám možno nepáči spôsob, akým nám bola daná. Môžeme si položiť otázky: Aj keď si myslím, že mi to mohol povedať krajšie, nie je na tom niečo pravdy? Nemohol by som prehliadnuť chyby toho, kto mi radí, a zamerať sa na to, čo mi radí? Je múdre, keď sa snažíme poučiť z každej rady, ktorú dostaneme. w22.02 7:13-14

Jehova vie, že nesprávnych myšlienok a zvykov sa len tak ľahko nezbavíme. Chce to čas a úsilie. (Žalm 103:13, 14) Ale nie sme na to sami. Jehova nám pomáha prostredníctvom svojho Slova, svojho ducha a svojej organizácie. A dáva nám múdrosť a silu, aby sme dokázali urobiť potrebné zmeny. Skúmaj sa prostredníctvom Biblie. Biblia je ako zrkadlo. Môže ti pomôcť zamyslieť sa nad tým, ako uvažuješ, čo hovoríš a čo robíš. (Jak. 1:22–25) A predovšetkým pri tebe stojí Jehova. On najlepšie vie, ako ti pomôcť. Vie, čo máš v srdci. (Prísl. 14:10; 15:11) Preto sa k nemu každý deň modli a študuj jeho Slovo. Presvedč sa, že Jehovove normy sú najlepšie. Všetko, čo od nás Jehova vyžaduje, je na naše dobro. Tí, ktorí žijú podľa jeho noriem, majú sebaúctu, zmysel života a sú šťastní. (Žalm 19:8–11) w22.03 10:8-10

Jehovu uctievame, keď staviame miesta uctievania a staráme sa o ne. Keď sa vyrábal svätostánok a všetko jeho zariadenie, Jehova sa na to pozeral ako na svätú službu. (2. Mojž. 36:1) Rovnako sa dnes pozerá na výstavbu sál Kráľovstva a ďalších našich budov. Niektorí bratia a sestry venujú tejto dôležitej práci veľa času. Ceníš si to, čo robia? Nezanedbávajú ani zvestovateľskú službu a niektorí chcú byť dokonca priekopníkmi. Ak spĺňajú požiadavky, starší radi schvália ich prihlášku. Dajú tak najavo, že podporujú stavebnú činnosť Božej organizácie. Aj keď možno s prácou na stavbách nemáme veľa skúseností, všetci môžeme urobiť niečo pre to, aby boli naše miesta uctievania čisté a v dobrom stave. w22.03 13:11-12