Marec

„Ovce“ v podobenstve z Matúša 25:31–36 predstavujú spravodlivých v čase konca, ktorí majú nádej na život na zemi, čiže iné ovce. Pomazaní oznamujú dobrú správu a robia učeníkov na celom svete. Iné ovce verne podporujú ostatok pomazaných Kristových bratov najmä tak, že im pomáhajú spĺňať si túto úlohu. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Iné ovce podporujú Kristových bratov aj tak, že každý rok sa v týždňoch pred Pamätnou slávnosťou naplno zapájajú do celosvetovej kampane s pozvánkami na túto slávnosť. Pomáhajú tiež zabezpečiť všetko potrebné, aby sa Pamätná slávnosť mohla konať vo všetkých zboroch na svete. Iné ovce sú nadšené, že môžu takto podporovať Kristových bratov. Vedia, že Ježiš sa na to, čo robia pre jeho pomazaných bratov, pozerá tak, akoby to robili pre neho osobne. (Mat. 25:37–40) w22.01 4:11-12

Keď napodobňujeme Ježišove vlastnosti a jeho správanie k iným, napríklad jeho súcit s malomocným, so ženou, ktorá trpela vážnou chorobou, alebo s ľuďmi, ktorí smútili nad stratou blízkeho človeka, napodobňujeme aj Jehovu. (Mar. 1:40, 41; 5:25–34; Ján 11:33–35) A čím viac sa Jehovovi podobáme, tým bližší vzťah k nemu máme. Keď kráčame v Ježišových stopách, nedovolíme, aby nás tento zlý svet odviedol od služby Jehovovi. Ježiš v poslednú noc svojho života na zemi povedal: „Ja som zvíťazil nad svetom.“ (Ján 16:33) V akom zmysle zvíťazil? Ježiš nedovolil, aby ho ovplyvnilo uvažovanie, ciele a konanie tohto sveta. Nikdy nezabudol na to, prečo bol poslaný na zem – aby obhájil Jehovu. A čo my? V tomto svete je veľa vecí, ktoré by nás mohli odviesť od služby Jehovovi. Ale ak sa tak ako Ježiš zameriavame na konanie Jehovovej vôle, aj my zvíťazíme nad svetom. (1. Jána 5:5) w21.04 14:7-8

Apoštol Pavol bol presvedčený, že „nikto, kto v [Ježiša] prejavuje vieru“, nezahynie, ale bude mať večný život. (Ján 3:16; Rim. 6:23) Pavol prejavoval vieru vo výkupné. Nepochyboval, že Jehova je ochotný odpustiť aj tým, ktorí vážne zhrešili, ak robia pokánie. (Žalm 86:5) Pavol veril, že Boh ho veľmi miluje, lebo poslal svojho Syna, aby zaňho zomrel. Všimni si, s akou istotou v závere Galaťanom 2:20 hovorí: „Boží syn... ma miloval a dal za mňa sám seba.“ Pavol neurčoval hranice Božej lásky. Nehovoril si: Chápem, prečo má Jehova rád mojich bratov. Ale mňa nemôže mať rád. Kresťanom v Ríme napísal: „Kristus zomrel za nás, kým sme boli ešte hriešnikmi.“ (Rim. 5:8) Nič nemôže Jehovovi zabrániť, aby nás miloval! Pavol vedel, aká silná je Božia láska. Uvedomoval si, aký trpezlivý bol Jehova k Izraelitom. w21.04 17:8-10

Keď vedieš biblické štúdium, pomáhaj záujemcovi vytvoriť si blízky vzťah k Jehovovi. Ako to môžeš robiť? Pri každej príležitosti obracaj pozornosť na Jehovove vlastnosti. Pomáhaj záujemcovi vnímať Jehovu ako šťastného Boha, ktorý sa stará o tých, čo ho milujú. (1. Tim. 1:11; Hebr. 11:6) Ukáž mu, že keď uplatní to, čo sa učí, bude mať z toho úžitok a že je to dôkaz toho, že Jehova ho miluje. (Iz. 48:17, 18) Čím viac bude záujemca milovať Jehovu, tým viac bude chcieť robiť potrebné zmeny. Aby sa záujemca mohol dať pokrstiť, bude sa musieť niektorých vecí vzdať. Možno to budú hmotné veci. Mnohí sa musia vzdať priateľov, ktorí neuctievajú Jehovu. Iných zavrhnú členovia rodiny, ktorí neznášajú Jehovových svedkov. Ježiš sľúbil, že tí, ktorí ho budú nasledovať, nebudú sklamaní. Dostanú bohatú odmenu – milujúcu duchovnú rodinu. (Mar. 10:29, 30) w21.06 22:8-9

Apoštol Pavol prirovnal dielo robenia učeníkov k práci poľnohospodára a ukázal, že nestačí len sadiť. Korinťanom povedal: „Ja som sadil, Apollo polieval... Vy ste Božie pole.“ (1. Kor. 3:6–9) Pracujeme na „Božom poli“ a našou úlohou nie je len sadiť rastlinky, ale ich aj polievať a priebežne sledovať, ako rastú. Súčasne si uvedomujeme, že ten, kto dáva vzrast, je Boh. Zvestovať ľuďom dobrú správu a učiť ich pravdu je veľká česť. Táto práca nám prináša veľkú radosť. Takúto radosť zažil aj apoštol Pavol, ktorý pomohol mnohým v Tesalonike stať sa učeníkmi. Svoje pocity vyjadril takto: „Čo je našou nádejou alebo radosťou, alebo korunou, na ktorú budeme hrdí pred naším Pánom Ježišom počas jeho prítomnosti? Či nie vy? Vy ste našou slávou a radosťou.“ (1. Tes. 2:19, 20; Sk. 17:1–4) w21.07 26:5, 17

Jehova k sebe pritiahol každého z nás. (Ján 6:44) Zamysli sa nad tým, čo to znamená. Jehova dôkladne preskúmal všetky tie miliardy ľudí vo svete a videl v tebe niečo vzácne – úprimné srdce, ktoré ho môže milovať. (1. Kron. 28:9) Jehova ťa pozná, rozumie ti a miluje ťa. Nie je to povzbudzujúca myšlienka? Jehovovi na tebe veľmi záleží a záleží mu aj na všetkých tvojich duchovných bratoch a sestrách. Aby Ježiš znázornil túto myšlienku, prirovnal Jehovu k pastierovi. Čo urobí pastier, ak jedna z jeho 100 oviec zablúdi od stáda? „Nenechá tých 99 na vrchoch a nepôjde hľadať tú jednu, ktorá blúdi?“ A keď ju nájde, nevyhreší ju za to, že sa stratila. Naopak, raduje sa z nej. Čo z toho vyplýva? Každá ovečka je pre Jehovu dôležitá. Ježiš povedal: „Môj nebeský Otec si nepraje, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.“ (Mat. 18:12–14) w21.06 25:1-2

Keď premýšľame o Božej vernej láske k nám, posilňujeme si svoju lásku k Jehovovi a svoj vzťah k nemu. (Rim. 8:38, 39) Podnecuje nás to napodobňovať Ježišov príklad. (1. Petra 2:21) V období pred Pamätnou slávnosťou si čítame biblickú správu o Ježišovom poslednom týždni na zemi a o jeho smrti a vzkriesení. Potom si na Pamätnej slávnosti vypočujeme prejav o Ježišovej láske k nám. (Ef. 5:2; 1. Jána 3:16) Keď čítame o Ježišovom príklade obetavosti a rozjímame o ňom, podnecuje nás to „žiť tak, ako žil“ on. (1. Jána 2:6) Posilňujeme si odhodlanie zostať v Božej láske. (Júda 20, 21) V Božej láske zostávame vtedy, keď Jehovu zo všetkých síl poslúchame, posväcujeme jeho meno a robíme mu radosť. (Prísl. 27:11; Mat. 6:9; 1. Jána 5:3) Myšlienky, ktoré počujeme na Pamätnej slávnosti, a samotný jej priebeh posilňujú naše odhodlanie žiť každý deň tak, akoby sme Jehovovi hovorili: „Chcem zostať v tvojej láske navždy!“ w22.01 4:17-19

Jehova nám dal dar slobodnej vôle. Môžeme sa sami rozhodnúť, ako využijeme svoj život. Náš láskavý Boh sa teší, keď sa z vlastnej slobodnej vôle rozhodneme, že mu budeme slúžiť. (Žalm 84:11; Prísl. 27:11) Je veľa oblastí, v ktorých môžeme vhodne použiť svoju slobodnú vôľu. Tak ako Ježiš, aj my sa môžeme rozhodnúť, že záujmy druhých uprednostníme pred svojimi vlastnými. Ježiš a jeho apoštoli boli raz veľmi unavení, a tak sa vybrali na opustené miesto, aby si trochu oddýchli. Ale z oddychu nič nebolo. Keď tam prišli, už ich tam čakal zástup ľudí, ktorí túžili po tom, aby ich Ježiš vyučoval. Ježiš sa na nich nenahneval, naopak, prišlo mu ich ľúto. Čo urobil? „Začal ich učiť mnohé veci.“ (Mar. 6:30–34) Keď napodobňujeme Ježiša a obetavo venujeme svoj čas a energiu na pomoc iným, prinášame slávu nášmu nebeskému Otcovi. (Mat. 5:14–16) w21.08 30:7-8

Jehova miluje rozmanitosť. Vidíme to z jeho úžasných stvoriteľských diel, medzi ktoré patria aj ľudia. Každý z nás je jedinečný. Preto ťa Jehova nikdy neporovnáva s druhými. Skúma tvoje srdce. Vie, aký si naozaj. (1. Sam. 16:7) Berie tiež do úvahy tvoje silné i slabé stránky a prostredie, v ktorom si vyrastal. A neočakáva od teba viac, než dokážeš. Aj my sa na seba musíme pozerať tak, ako sa na nás pozerá Jehova. Potom budeme mať na seba „triezvy pohľad“ a nebudeme sa ani preceňovať, ani podceňovať. (Rim. 12:3) Samozrejme, od druhých sa môžeme veľa naučiť. Napríklad vidíš, ako sa niektorému bratovi alebo sestre darí v službe. (Hebr. 13:7) Keď si budeš všímať, ako to robí, môžeš sa v službe zlepšiť aj ty. (Fil. 3:17) Ale brať si z niekoho príklad je niečo úplne iné ako sa s ním porovnávať. w21.07 29:1-2

Vieru v Stvoriteľa si posilníš, keď budeš pozorovať zvieratá, rastliny a hviezdy. (Žalm 19:1) Čím viac ich budeš skúmať, tým silnejšie bude tvoje presvedčenie, že ich stvoril Jehova. Pri skúmaní stvoriteľských diel zistíš veľa faktov, ale zameraj sa na to, čo sa z nich učíš o našom Stvoriteľovi. (Rim. 1:20) Napríklad možno vieš, že naše slnko je nielen zdrojom životodarného tepla, ale vyžaruje aj škodlivé ultrafialové žiarenie. My ľudia potrebujeme byť pred týmto žiarením chránení. A to aj sme! Ako? Naša zem má neviditeľný ochranný štít – ozónovú vrstvu, ktorá zachytáva toto škodlivé žiarenie. Keď sa zvýši intenzita ultrafialového žiarenia, vytvorí sa väčšie množstvo ozónu. Nemyslíš, že za týmto procesom musí niekto byť a tým niekým je láskavý a inteligentný Stvoriteľ? w21.08 32:9-10

Keď sa náš záujemca dá pokrstiť, musíme mu naďalej prejavovať lásku a úctu. (1. Jána 4:20) Ako? Napríklad keď urobí niečo, čomu nerozumieme, nerobíme unáhlené závery, ale dôverujeme mu a nepripisujeme mu zlé alebo sebecké pohnútky. Naopak, prejavujeme mu úctu a pozeráme sa naňho ako na takého, ktorý nás prevyšuje. (Rim. 12:10; Fil. 2:3) No milosrdní a láskaví by sme mali byť ku všetkým ľuďom. Ak chceme patriť k tým, ktorí budú môcť Jehovu právom nazývať svojím Otcom po celú večnosť, musíme sa v živote riadiť Božím Slovom. Napríklad Ježiš učil, že by sme mali byť milosrdní a láskaví ku všetkým ľuďom, dokonca aj k našim nepriateľom. (Luk. 6:32–36) Niekedy to môže byť pre nás veľmi ťažké. V takom prípade sa musíme naučiť premýšľať a konať ako Ježiš. Keď poslúchame Jehovu a napodobňujeme Ježiša najlepšie, ako vieme, dokazujeme nášmu nebeskému Otcovi, že chceme patriť do jeho rodiny navždy. w21.08 30:14-15

Uč sa spoliehať na Jehovu. Keď dôverujeme Jehovovi a dávame mu to najlepšie, čo máme, sľubuje nám, že nás zahrnie mnohými požehnaniami. Biblia je plná príkladov ľudí, ktorí sa namáhali v službe Jehovovi. V mnohých prípadoch museli najprv urobiť prvý krok a až potom ich Jehova nejakým výnimočným spôsobom požehnal. Napríklad Abrahám musel najprv opustiť svoj domov, „hoci nevedel, kam ide“, a až potom ho Jehova požehnal. (Hebr. 11:8) Jakob najprv zápasil s anjelom a až potom dostal výnimočné požehnanie. (1. Mojž. 32:24–30) A keď mal izraelský národ vojsť do Zasľúbenej krajiny, najprv museli kňazi vkročiť do rozvodnenej rieky, až potom sa pritekajúca voda zastavila a ľud mohol prekročiť Jordán. (Joz. 3:14–16) Učiť sa môžeš aj z príkladu Jehovových služobníkov, ktorí sa v súčasnosti spoľahli na Jehovu a rozšírili svoju službu. w21.08 34:12-14

Vy, starší bratia a sestry, ste zažili, ako sa veci robili v minulosti, ale vidíte, že je potrebné prispôsobovať sa meniacim sa okolnostiam. Aj vy, bratia a sestry v pokročilom veku, ktorí ste sa dali pokrstiť len nedávno, máte toho veľa, čo môžete ponúknuť. Mladší si radi vypočujú vaše rozprávanie o tom, čo všetko ste v živote zažili a čo ste sa naučili. Ak štedro dávate zo svojej studnice skúseností, Jehova vás bohato odmení. (Luk. 6:38) Keď sa vy, drahí bratia a sestry v pokročilom veku, zblížite s mladšími, budete si môcť navzájom pomáhať. (Rim. 1:12) Každý z nás má niečo cenné, čo ten druhý nemá. Starší majú múdrosť a skúsenosti, ktoré nadobudli počas svojho života. A mladší sú plní energie a sily. Keď sa mladí a vekovo starší spriatelia a spolupracujú, prinášajú chválu nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi a sú požehnaním pre všetkých v zbore. w21.09 36:3, 17-18

Prečo mnohí Židia zavrhli Ježiša, keď videli, ako bol popravený? Ježiš zomrel na mučeníckom kole, a preto bol v ich očiach len zločincom a hriešnikom – nie Mesiášom. (5. Mojž. 21:22, 23) Židia, ktorí Ježiša zavrhli, odmietli uznať, že bol nevinný, že bol obeťou krivého obvinenia a nespravodlivého zaobchádzania. Proces s Ježišom bol len súdnou fraškou. Židovský najvyšší súd bol zvolaný narýchlo a súdne konanie bolo v úplnom rozpore so správnym postupom. (Luk. 22:54; Ján 18:24) Namiesto toho, aby si sudcovia nestranne vypočuli obvinenia a dôkazy proti Ježišovi, sami „sa snažili získať proti Ježišovi krivé svedectvo, aby ho mohli usmrtiť“. (Mat. 26:59; Mar. 14:55–64) A keď bol Ježiš vzkriesený, títo nespravodliví sudcovia zaplatili rímskym vojakom, ktorí strážili jeho hrob, „veľkú sumu strieborných peňazí“, aby rozšírili falošnú historku, ako sa to stalo, že jeho hrob je prázdny. (Mat. 28:11–15) w21.05 19:12-13

Jehova mohol kedykoľvek ukončiť tento zlý svet. Ale neurobil to a z jeho trpezlivosti máme všetci úžitok. Všetci potomkovia Adama a Evy sa rodia nedokonalí. Ale Jehova ich napriek tomu miluje a stará sa o nich a sľúbil, že tento zlý svet ukončí. (1. Jána 4:19) Určil deň, keď odstráni všetky následky nedokonalosti, ktoré sužujú ľudskú rodinu. Nemala by nás Jehovova láska motivovať, aby sme dovtedy vytrvávali podobne ako on? Jehova dáva dokonalý príklad vo vytrvalosti. A Ježiš ho v tom napodobňoval. Keď bol na zemi, zniesol kvôli nám nepriateľské slová, hanbu a smrť na mučeníckom kole. (Hebr. 12:2, 3) Jehovov príklad vytrvalosti Ježiša určite posilnil, aby vytrval. A môže posilniť aj nás. w21.07 27:15-17

To, že je k nám Jehova milosrdný, cítime každý deň. (Žalm 103:10–14) Aj Ježiš bol milosrdný k svojim nasledovníkom. Hoci boli nedokonalí, ochotne im odpúšťal. Dokonca bol ochotný obetovať svoj život, aby nám mohli byť odpustené naše hriechy. (1. Jána 2:1, 2) Ak sme aj my ochotní „vzájomne si odpúšťať“, posilňujeme puto lásky v našej duchovnej rodine. (Ef. 4:32) Pravda je však taká, že niekedy môže byť veľmi ťažké niekomu odpustiť. Preto na tom musíme pracovať. Jednej sestre v tom pomohol článok zo Strážnej veže s názvom „Ochotne si vzájomne odpúšťajte“. Píše: „V tomto článku sa vysvetľovalo, že keď sme druhým ochotní odpustiť, ešte to neznamená, že musíme schvaľovať ich nesprávne konanie alebo privierať oči nad škodami, ktoré spôsobuje. Odpustiť znamená, že sa prestaneme hnevať a zachováme si pokoj.“ Keď našim bratom a sestrám ochotne odpúšťame, dokazujeme, že ich milujeme, a napodobňujeme tým nášho Otca, Jehovu. w21.09 38:15-16

Ježiš miloval pravdu – pravdu o Bohu a jeho zámeroch. V súlade s touto pravdou žil a oznamoval ju druhým. (Ján 18:37) Aj Ježišovi praví nasledovníci veľmi milovali pravdu. (Ján 4:23) Apoštol Peter dokonca nazval kresťanstvo „cestou pravdy“. (2. Petra 2:2) Raní kresťania tak veľmi milovali pravdu, že odmietali všetky náboženské myšlienky, kultúrne tradície a osobné názory, ktoré s ňou neboli v súlade. (Kol. 2:8) Aj dnes sa praví kresťania snažia „žiť v súlade s pravdou“. Dokazujú to tak, že všetko, čomu veria, i to, ako žijú, je dôsledne založené na Jehovovom Slove. (3. Jána 3, 4) Jehovovi svedkovia dnes netvrdia, že vždy úplne rozumejú všetkému, čo sa píše v Biblii. Občas sa mýlili v náukových otázkach i v otázke organizácie zborov. Keď sa tieto otázky vysvetlili, urobili potrebné úpravy. w21.10 42:11-12

Tak ako v staroveku hradby obklopovali mesto a chránili jeho obyvateľov, aj nás obklopujú Jehovove prejavy vernej lásky a duchovne nás chránia pred všetkým, čo by mohlo oslabiť náš vzťah k nemu. Okrem toho nás Jehova chráni tak, že nás svojou vernou láskou k sebe priťahuje. (Jer. 31:3) Žalmista Dávid použil aj ďalší obraz, aby znázornil, ako Boh chráni svoj ľud. Napísal: „Boh je mojím bezpečným úkrytom, Boh, ktorý ma verne miluje.“ A ďalej o Jehovovi povedal: „Verne ma miluje a je mojou pevnosťou, mojím bezpečným úkrytom a osloboditeľom. Je mojím štítom, uňho nachádzam útočisko.“ (Žalm 59:17; 144:2) Prečo Dávid prirovnal Jehovovu vernú lásku k úkrytu a pevnosti? Lebo nech žijeme kdekoľvek, kým slúžime Jehovovi, bude nám poskytovať všetku potrebnú ochranu, aby sme neprišli o svoj drahocenný vzťah k nemu. w21.11 44:14-15

Raz bol Ježiš s učeníkmi na mori, keď sa strhla búrka. Ježiš využil túto situáciu na to, aby pomohol učeníkom vidieť, v ktorých oblastiach si potrebujú posilniť vieru. (Mat. 8:23–26) Hoci zúrila búrka a vlny zalievali čln, Ježiš pokojne spal. Keď ho vydesení učeníci zobudili a prosili, aby ich zachránil, láskavo ich napomenul: „Prečo sa tak bojíte, vy maloverní?“ Zažívaš aj ty nejakú „prudkú búrku“? Možno ťa postihla prírodná katastrofa. Alebo sa v tvojom živote strhla obrazná búrka – možno vážna choroba – a ty nevieš, čo máš robiť, a cítiš sa bezmocný. Možno ťa občas premáha úzkosť, ale nedovoľ, aby ťa obrala o dôveru v Jehovu. Primkni sa k nemu vo vrúcnej modlitbe. Premýšľaj o tom, ako ti Jehova pomáhal v minulosti, a tak si posilňuj vieru. (Žalm 77:11) Buď si istý, že ťa nikdy neopustí – ani teraz, ani v budúcnosti. w21.11 47:7, 10

Niekto by si mohol povedať, že keď nikdy nezobral nič, čo mu nepatrilo, poslúcha tento príkaz. Ale možno kradne iným spôsobom. Napríklad obchodník, ktorý používal nepresné váhy alebo miery, aby oklamal svojich zákazníkov, ich v skutočnosti okrádal. 3. Mojžišova 19:13 dáva do súvisu kradnutie s nekalými obchodnými praktikami. Píše sa tam: „Nepodvádzaj svojho blížneho.“ Teda podvodné obchodné praktiky sa rovnajú kradnutiu. Zatiaľ čo ôsme prikázanie zakazovalo kradnutie vo všeobecnosti, podrobnosti v 3. Mojžišovej nám pomáhajú chápať, ako môžeme konať v súlade s duchom tohto zákona. Aj pre nás je dobré, keď uvažujeme o Jehovovom pohľade na nepoctivosť a kradnutie. Môžeme si položiť otázky: Je podľa toho, čo sa píše v 3. Mojžišovej 19:11–13, niečo v mojom živote, nad čím by som sa mal zamyslieť? Mal by som niečo zmeniť vo svojom podnikaní alebo vo svojich pracovných návykoch? w21.12 49:6-8

Skôr ako sa večer pomodlíš, spomeň si, aké chyby si v ten deň urobil, a pros Jehovu, aby ti odpustil. Samozrejme, ak si sa dopustil vážneho hriechu, budeš potrebovať aj pomoc starších. Vypočujú si ťa a dajú ti láskavú radu z Božieho Slova. Budú sa s tebou modliť a prosiť Jehovu, aby ti na základe Ježišovej výkupnej obete odpustil a aby si bol duchovne uzdravený. (Jak. 5:14–16) Môžeš tiež rozjímať o výkupnom. Možno je pre teba bolestivé myslieť na to, ako trpel Boží Syn. Ale čím viac budeš rozjímať o Ježišovej obeti, tým viac budeš milovať jeho i jeho Otca. Svoju vďačnosť za výkupné si prehĺbime aj tak, že budeme každý rok prítomní na Pamätnej slávnosti a budeme na ňu s nadšením pozývať aj druhých. Jehova nám preukázal veľkú poctu, keď nás poveril učiť druhých o jeho Synovi. w21.04 16:13-16

Spomeňme si, čo urobil Ježiš, keď prišiel za ním veľký zástup ľudí. Predtým sa celú noc modlil. Určite bol veľmi unavený. Ale keď videl v zástupe toľko chorých a utrápených ľudí, bolo mu ich ľúto. Nielenže ich uzdravil, ale pri tej príležitosti predniesol aj jeden z najpôsobivejších prejavov všetkých čias – Kázeň na vrchu. (Luk. 6:12–20) Ježiš sa tiež ochotne vzdal svojho súkromia a venoval sa druhým. Vieš si predstaviť, ako sa cítil, keď sa dozvedel, že jeho priateľ Ján Krstiteľ bol popravený? V Biblii sa píše, že keď sa dopočul o Jánovej smrti, „odišiel člnom na opustené miesto, pretože chcel byť sám“. (Mat. 14:10–13) Skôr ako prišiel na to miesto, zhromaždil sa tam veľký zástup ľudí. (Mar. 6:31–33) Videl, ako veľmi potrebujú, aby ich niekto duchovne občerstvil, a ihneď sa im začal venovať. (Luk. 9:10, 11) w22.02 9:4, 6

Ako by sme mali postupovať, keď si uvedomíme, že sme urazili niektorého spolukresťana? Mali by sme úpenlivo prosiť Jehovu, aby nám pomohol získať svojho brata. Okrem toho by sme sa mali poctivo preskúmať. Môžeme si položiť napríklad takéto otázky: Som ochotný potlačiť svoju hrdosť, pokorne sa ospravedlniť a zmieriť sa s bratom? Čo bude cítiť Jehova a Ježiš, keď vyviniem iniciatívu a zmierim sa so svojím bratom alebo sestrou? Ak si odpovieme na tieto otázky, môže nás to podnietiť, aby sme počúvali Ježiša a pokorne zašli za svojím spolukresťanom, aby sme sa s ním zmierili. Keď ideme za svojím bratom, aby sme sa s ním zmierili, musíme byť pokorní. (Ef. 4:2, 3) Mali by sme za ním zájsť a urobiť všetko pre to, aby už necítil bolesť, ktorú sme mu spôsobili. Pamätajme, že obnoviť pokojný vzťah s bratom je oveľa dôležitejšie než dokazovať, kto je na vine. (1. Kor. 6:7) w21.12 51:13-16

Ježiš bol smutný, lebo vedel, že väčšina Židov posolstvo o Kráľovstve neprijme. Povedie to k tomu, že Jeruzalem bude zničený a všetci Židia, ktorí prežijú zničenie mesta, budú odvedení do zajatia. (Luk. 21:20–24) Žiaľ, tak ako Ježiš predpokladal, väčšina ľudí ho zavrhla. A ako je to dnes? Ako reaguje väčšina ľudí na posolstvo o Kráľovstve tam, kde žiješ? Čo sa môžeš naučiť z Ježišových sĺz, ak len veľmi málo ľudí reaguje na pravdu, ktorú im prinášaš? Jehovovi záleží na ľuďoch. Ježišove slzy sú dôkazom, že Jehovovi na ľuďoch veľmi záleží. Jehova „nechce, aby bol niekto zničený, ale chce, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Milujeme svojich blížnych, a preto vytrvávame v obetavom úsilí zapôsobiť na ich srdce, aby prijali dobrú správu o Kráľovstve. (Mat. 22:39) w22.01 3:10-12

Aj ty si posilníš vieru, ak budeš rozjímať o tom, čo už Jehova urobil pre svoj ľud i pre teba osobne. Najdôležitejšie je však, že si prehĺbiš lásku k Jehovovi. Láska ťa bude viac ako čokoľvek iné motivovať, aby si poslúchal Jehovu, prinášal obete, ktoré sa mu páčia, a vytrval v každej skúške. (Mat. 22:37–39; 1. Kor. 13:4, 7; 1. Jána 5:3) Nič nemôže byť vzácnejšie ako blízke priateľstvo s Jehovom. (Žalm 63:1–7) Nezabudni, že modlitba, štúdium a rozjímanie sú súčasťou nášho uctievania. Tak ako Ježiš snaž sa nájsť tiché miesto, kde by si mohol tráviť čas s Jehovom. Keď sa venuješ duchovným činnostiam, pros Jehovu, aby ti pomohol sústrediť sa. Nedaj sa ničím vyrušovať. Ak už teraz čo najlepšie využívaš svoj čas, Jehova ťa odmení večným životom v novom svete. (Mar. 4:24) w22.01 5:18-20

Stráž svoje myšlienky. To, na čo myslíme, sa odrazí v našich skutkoch. Preto Ježiš učil, aby sme zavrhli myšlienky, ktoré by nás mohli priviesť k vážnemu hriechu. (Mat. 5:21, 22, 28, 29) Určite chceme všetci robiť radosť nášmu nebeskému Otcovi. Preto je veľmi dôležité, aby sme okamžite zavrhli každú zlú myšlienku, ktorá nám napadne! Ježiš povedal: „To, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca.“ (Mat. 15:18) Naše slová veľa odhaľujú o tom, akými sme ľuďmi. Môže ti veľmi pomôcť, keď sa zamyslíš nad týmto: Hovorím vždy pravdu alebo niekedy zaklamem, aby som sa vyhol problémom? Ak som v manželstve, dávam si pozor, aby som s niekým neflirtoval? Vyhýbam sa nemravnej reči? Reagujem pokojne, keď ma niekto nahnevá? Preto ak sa zo všetkých síl snažíš vyhýbať klamstvu a vulgárnej a nemravnej reči, bude pre teba ľahšie vyzliecť si starú osobnosť. w22.03 10:12-14

Tí, ktorí si pýtajú rady, robia rýchlejší duchovný pokrok ako tí, ktorí iba čakajú, kým im niekto radu dá. Preto nečakaj na radu, ale sám si ju vypýtaj. Napríklad v akých situáciách by sme mali požiadať spolukresťanov o radu? (1) Sestra poprosí skúsenú zvestovateľku, aby s ňou išla na biblické štúdium, všímala si, ako vyučuje, a potom jej povedala, v čom sa môže zlepšiť. (2) Slobodná sestra si chce kúpiť nohavice, a tak poprosí duchovne zrelú sestru, aby jej úprimne povedala, čo si o nich myslí. (3) Brat má mať svoju prvú verejnú prednášku. Poprosí skúseného rečníka, aby ho dobre počúval a potom mu poradil, v čom by sa mohol zlepšiť. Je dobré, keď si aj brat, ktorý má prednášky už veľa rokov, vypýta spätnú väzbu od skúsených rečníkov a potom si vezme ich radu k srdcu. (Prísl. 19:20) w22.02 7:15-17

Jehova nás miluje a stará sa o nás, tak ako miloval Ježiša a staral sa oňho počas celej jeho náročnej služby tu na zemi. (Ján 5:20) Staral sa o všetky Ježišove duchovné, citové i telesné potreby. A otvorene mu hovoril, že ho miluje a má z neho radosť. (Mat. 3:16, 17) Ježiš sa mohol vždy spoľahnúť na svojho milujúceho nebeského Otca, a preto sa nikdy necítil sám. Každý z nás tak ako Ježiš vidí vo svojom živote veľa dôkazov Jehovovej lásky. Jeho láska sa prejavila napríklad v tom, že nás k sebe pritiahol a dal nám duchovnú rodinu, v ktorej vládne láska a jednota. Vďaka tomu môžeme byť šťastní a dostať citovú podporu vo chvíľach, keď to potrebujeme. (Ján 6:44) Jehova sa stará aj o to, aby sme mali vždy dostatok výživného duchovného pokrmu. A dokonca nám pomáha, aby sme si vedeli zabezpečiť to, čo na každý deň potrebujeme. (Mat. 6:31, 32) Keď premýšľame o tom, ako nás Jehova miluje, naša láska k nemu rastie. w21.09 38:8-9

Ako vyzeral tvoj život predtým, ako si začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami? Mnohí z nás na to radšej ani nemyslia. Našu osobnosť a pohľad na život zrejme formoval tento svet a jeho názory na to, čo je správne a nesprávne. „Boli [sme] v tomto svete bez nádeje a bez Boha.“ (Ef. 2:12) Ale z Biblie si zistil, že máš nebeského Otca, ktorý ťa má veľmi rád. Uvedomil si si, že ak sa mu chceš páčiť a patriť do jeho rodiny, budeš musieť vo svojom živote urobiť veľké zmeny. Budeš sa musieť naučiť žiť podľa jeho vysokých noriem. (Ef. 5:3–5) Jehova je náš Stvoriteľ a nebeský Otec, a preto má právo určiť, ako sa majú správať členovia jeho rodiny. Z Biblie sa dozvedáme, že vyžaduje, aby sme sa ešte pred krstom zo všetkých síl snažili „vyzliecť si starú osobnosť s jej konaním“. w22.03 10:1-3

Iné ovce sa tešia, že môžu byť prítomné na Pamätnej slávnosti ako pozorovatelia a rozjímať o svojej nádeji. Tešia sa na prejav, ktorý si tam vypočujú. Veľká časť z neho sa zameriava na to, čo Kristus a jeho 144 000 spoluvládcov urobia počas tisícročného Kráľovstva pre poslušných ľudí. Pod vedením svojho Kráľa, Ježiša Krista, títo nebeskí vládcovia pomôžu premeniť zem na raj a pozdvihnúť poslušné ľudstvo k dokonalosti. Miliónom pozorovateľov na Pamätnej slávnosti to prináša veľkú radosť, keď môžu premýšľať o tom, ako sa splnia biblické proroctvá, napríklad proroctvá z Izaiáša 35:5, 6; 65:21–23 a zo Zjavenia 21:3, 4. Keď si predstavujú seba a svojich blízkych v novom svete, posilňujú si nádej do budúcnosti a odhodlanie nikdy neprestať slúžiť Jehovovi. (Mat. 24:13; Gal. 6:9) w22.01 4:5-7

Čo je výkupné? Je to cena, ktorú Ježiš zaplatil, aby kúpil späť to, čo Adam stratil. (1. Kor. 15:22) Prečo potrebujeme výkupné? Lebo Jehovova norma spravodlivosti zakotvená v Zákone vyžadovala život za život. (2. Mojž. 21:23, 24) Adam stratil svoj dokonalý ľudský život. Aby sa vyhovelo Božej spravodlivosti, Ježiš obetoval svoj dokonalý ľudský život. (Rim. 5:17) Tak sa stal „Večným otcom“ všetkých, ktorí veria vo výkupné. (Iz. 9:6; Rim. 3:23, 24) Ježiš bol ochotný obetovať svoj život, lebo hlboko miluje svojho nebeského Otca i nás ľudí. (Ján 14:31; 15:13) Práve preto bol rozhodnutý zachovať vernosť až do konca a vykonať vôľu svojho Otca. Svoju vernosť dokázal až do smrti. Vďaka tomu sa splní Jehovov pôvodný zámer so zemou a s ľudstvom. w21.04 16:2-3