Apríl

Ježiš dokázal, že nás veľmi miluje, keď bol ochotný obetovať za nás svoj život. (Ján 15:13) Lásku, ktorú nám prejavili Jehova a Ježiš, im nikdy nedokážeme splatiť. Ale môžeme dať najavo, že sme im za ňu vďační, a to svojím každodenným životom. (Kol. 3:15) Pomazaní si veľmi cenia výkupné, lebo vďaka nemu sa môže uskutočniť ich úžasná nádej. (Mat. 20:28) Na základe ich viery v Kristovu výkupnú obeť ich Jehova vyhlasuje za spravodlivých a prijíma ich za svoje deti. (Rim. 5:1; 8:15–17, 23) Aj iné ovce si veľmi cenia výkupné. Na základe svojej viery v Kristovu preliatu krv môžu mať čisté svedomie pred Bohom a mať nádej, že prežijú „veľké súženie“. (Zjav. 7:13–15) Svojou prítomnosťou na Pamätnej slávnosti môžu dať obidve skupiny najavo, ako veľmi si cenia výkupné. w22.01 4:14-15

Ježiša ťažilo obvinenie, na základe ktorého bol odsúdený na smrť. Bol nespravodlivo odsúdený ako rúhač – niekto, kto nemá žiadnu úctu k Bohu ani k Božiemu menu. (Mat. 26:64–66) Takéto obvinenie ho trápilo tak veľmi, že prosil svojho Otca, aby ho ušetril od takého poníženia. (Mat. 26:38, 39, 42) Ježiš musel byť povesený na kôl, aby oslobodil Židov spod kliatby. (Gal. 3:10) Súhlasili, že budú dodržiavať Boží Zákon, ale nedodržiavali ho. A tak okrem toho, že boli odsúdení ako potomkovia hriešneho Adama, boli aj prekliati, lebo porušovali Zákon. (Rim. 5:12) Podľa mojžišovského Zákona mal byť človek, ktorý sa dopustil hriechu, za ktorý si zaslúžil smrť, popravený. Telo popraveného bolo v niektorých prípadoch povesené na kôl. (5. Mojž. 21:22, 23; 27:26) Teda keď bol Ježiš povesený na kôl, oslobodil Židov spod kliatby a napriek tomu, že ho zavrhli, mohli mať úžitok z jeho obete. w21.04 16:5-6

Predstav si, čo Ježiš vytrpel v posledný deň svojho života tu na zemi. Rímski vojaci ho nemilosrdne bičujú. (Mat. 26:52–54; Ján 18:3; 19:1) Používajú bič, ktorý vytrháva z jeho tela kúsky mäsa. Neskôr mu nariaďujú, aby na svojom doráňanom chrbte niesol ťažký trám. Ježiš ho s námahou vlečie na miesto popravy, ale zakrátko vojaci prinútia istého muža, aby kôl niesol on. (Mat. 27:32) Keď Ježiš príde na popravisko, jeho popravcovia ho položia na kôl a do rúk a nôh mu zatĺkajú klince. Keď vztýčia kôl, rany spôsobené klincami sa pod váhou jeho tela zväčšujú. Jeho priatelia smútia a jeho matka plače, ale židovskí vodcovia sa mu posmievajú. (Luk. 23:32–38; Ján 19:25) Hodiny plynú a jeho ukrutná bolesť sa zväčšuje. Dýcha sa mu čoraz ťažšie, lebo v polohe, v akej je, sú jeho pľúca a srdce stlačené. Napriek tomu sa ešte raz obracia k svojmu Otcovi, s istotou, že zostal verný až do konca. Potom skloní hlavu a vydýchne naposledy. (Mar. 15:37; Luk. 23:46; Ján 10:18; 19:30) Bola to naozaj pomalá, bolestivá a ponižujúca smrť! w21.04 16:4

Ježiš povedal svojim 11 verným apoštolom o dvoch zmluvách – o novej zmluve a o zmluve o kraľovaní. (Luk. 22:20, 28–30) Tieto zmluvy umožňovali apoštolom a obmedzenému počtu ďalších kresťanov stať sa kráľmi a kňazmi v nebesiach. (Zjav. 5:10; 14:1) Iba členovia pomazaného ostatku, ktorí sú účastníkmi týchto dvoch zmlúv, smú prijímať chlieb a víno na Pamätnej slávnosti. Jehova im dal pozoruhodnú nádej – vyhliadku na nesmrteľný a neporušiteľný život v nebi, kde budú môcť slúžiť spolu s osláveným Ježišom Kristom a ostatnými zo 144 000. Okrem toho ich čaká ešte niečo výnimočnejšie – možnosť byť v samotnej prítomnosti Boha Jehovu! (1. Kor. 15:51–53; 1. Jána 3:2) Pomazaní vedia, že musia zostať verní až do smrti. (2. Tim. 4:7, 8) w22.01 4:4-5

S Ježišom boli popravení aj dvaja zločinci. (Luk. 23:40, 41) Jeden z nich sa obrátil na Ježiša a povedal: „Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho Kráľovstva.“ (Luk. 23:42) Ježiš mu to mohol sľúbiť, lebo vedel, že jeho Otec je milosrdný. (Žalm 103:8; Hebr. 1:3) Jehova je pripravený nám odpustiť a prejaviť nám milosrdenstvo. Ale odpustí nám len vtedy, ak úprimne ľutujeme to, čoho sme sa v minulosti dopustili, a ak veríme, že hriechy nám môžu byť odpustené na základe preliatej krvi Ježiša Krista. (1. Jána 1:7) Pre niektorých je ťažké uveriť, že by im Jehova mohol odpustiť. Ak to tak niekedy cítiš aj ty, zamysli sa. Ježiš tesne pred svojou smrťou prejavil milosrdenstvo odsúdenému zločincovi, ktorý v neho uveril len krátko predtým. O čo skôr Jehova prejaví milosrdenstvo svojim verným služobníkom! (Žalm 51:1; 1. Jána 2:1, 2) w21.04 15:5-6

Svojou vernosťou až po smrť Ježiš dosiahol niekoľko vecí. Po prvé, dokázal, že Satan je klamár. Dokázal, že dokonalý človek je schopný zachovať vernosť napriek všetkému, čo mu môže Satan urobiť. Po druhé, dal svoj život ako výkupné. Svojou obetnou smrťou umožnil, aby mali aj nedokonalí ľudia blízky vzťah k Bohu a vďaka výkupnému mohli mať vyhliadku na večný život. A po tretie, obhájil Jehovovo právo vládnuť a očistil meno svojho Otca od pohany. Žime každý deň tak, akoby to bola posledná možnosť dokázať Jehovovi svoju vernosť. Potom aj keby nám hrozila smrť, budeme môcť povedať: „Jehova, urobil som všetko, čo som mohol, aby som ti zostal verný, aby som dokázal, že Satan je klamár, a aby som obhájil tvoje meno a tvoje právo vládnuť!“ w21.04 15:13-14

Ježiš bol krivo obvinený a odsúdený za zločin, ktorý nespáchal. Teraz sa mu posmievajú, kruto ho mučia a pribíjajú ho na mučenícky kôl. Vojaci mu vrážajú do rúk a nôh hrubé klince. Každé nadýchnutie, každé slovo mu spôsobuje nesmiernu bolesť. Ale on musí povedať ešte niekoľko dôležitých vecí. Ježišove posledné slová sú pre nás veľmi poučné. Pripomínajú nám, že musíme odpúšťať druhým a dôverovať Jehovovi, že nám odpustí. Máme úžasnú duchovnú rodinu bratov a sestier, ktorí nám radi pomôžu. Preto keď potrebujeme pomoc, dajme im o tom vedieť. Z Ježišových slov sa učíme aj to, že Jehova nám pomôže zvládnuť akúkoľvek skúšku. A vidíme z nich, aké dôležité je žiť každý deň tak, ako keby to bol posledný deň, keď môžeme zachovať vernosť Jehovovi. Dôverujme, že aj keby sme zomreli, Jehova na nás nezabudne. w21.04 15:1, 17

Keď kráčame v Ježišových stopách, smerujeme k večnému životu. Raz sa jeden bohatý mladý muž opýtal Ježiša, čo má robiť, aby získal večný život. Ježiš mu odpovedal: „Buď mojím nasledovníkom.“ (Mat. 19:16–21) A niektorým Židom, ktorí neverili, že je Kristus, povedal: „Moje ovce... ma nasledujú... Dávam im večný život.“ (Ján 10:24–29) Vieru v Ježiša prejavujeme tak, že konáme podľa toho, čo učil slovom aj príkladom. Ak podľa toho konáme, zostaneme na ceste, ktorá vedie do večného života. (Mat. 7:14) Ak chceme verne kráčať v Ježišových stopách, musíme ho spoznávať. Spoznávanie Ježiša je nepretržitý proces. Musíme sa o ňom učiť stále viac – spoznávať jeho vlastnosti, jeho zmýšľanie a zásady, ktorými sa riadil. Bez ohľadu na to, ako dlho sme v pravde, stále musíme spoznávať Jehovu a jeho Syna. w21.04 14:9-10

Apoštola Pavla z času na čas určite trápila jeho minulosť. Označil sa za „najväčšieho hriešnika“, a niet sa čo diviť! (1. Tim. 1:15) Predtým ako spoznal pravdu, neúnavne prenasledoval kresťanov v jednom meste za druhým, zatváral ich do väzenia a hlasoval za ich popravu. (Sk. 26:10, 11) Vieš si predstaviť, ako sa cítil, keď stretol nejakého mladého brata, ktorého rodičia boli popravení s jeho súhlasom? Pavol ľutoval svoje omyly, ale vedel, že minulosť už nezmení. Prijal fakt, že Kristus zaňho zomrel, a s istotou napísal: „Vďaka Božej nezaslúženej láskavosti som tým, čím som.“ (1. Kor. 15:3, 10) Ako môžeš napodobniť Pavlov príklad? Prijmi fakt, že Kristus zomrel aj za teba a umožnil ti vytvoriť si blízky, osobný vzťah k Jehovovi. (Sk. 3:19) Pre Jehovu je podstatné to, čo robíme teraz a čo budeme robiť v budúcnosti, a nie to, akých chýb sme sa dopustili v minulosti. (Iz. 1:18) w21.04 17:11

Mnohí Židia nepočítali s tým, že Mesiáš musí zomrieť, ale všimnime si, čo bolo o ňom predpovedané v Hebrejských písmach: „Vydal svoj život na smrť a bol počítaný medzi previnilcov, niesol hriech mnohých a prihovoril sa za previnilcov.“ (Iz. 53:12) Teda Židia nemali žiadny dôvod zavrhnúť Ježiša preto, že bol popravený ako hriešnik. Keď nechceme, aby nás premohli pochybnosti, musíme preskúmať fakty. V Kázni na vrchu Ježiš upozorňoval svojich poslucháčov, že niektorí budú o nich šíriť zlomyseľné klamstvá. (Mat. 5:11) Za týmito klamstvami stojí Satan. On navádza odporcov, aby očierňovali tých, ktorí milujú pravdu. (Zjav. 12:9, 10) Takéto klamstvá musíme rázne odmietať. Nesmieme dovoliť, aby nás zastrašili alebo oslabili našu vieru. w21.05 19:14, 16

Pomáhaj záujemcovi, aby sa naučil spoliehať na Jehovu. Ježiš uisťoval svojich učeníkov, že Jehova im pomôže, lebo ich miluje. (Mat. 10:19, 20, 29, 30) Uisťuj svojho záujemcu, že aj jemu Jehova pomôže. Modli sa s ním, aby mu Jehova pomohol dosiahnuť jeho ciele, a tak ho uč spoliehať sa naňho. Franciszek z Poľska hovorí: „Brat, ktorý so mnou študoval, často spomínal v modlitbách moje ciele. Keď som videl, ako Jehova vypočúva jeho modlitby, zakrátko som sa začal modliť aj ja. Cítil som, že mi Jehova pomohol, keď som v práci poprosil o voľno na zhromaždenia a na zjazd. Dostal som ho, hoci som tam pracoval len krátko.“ Jehova sa o našich záujemcov veľmi zaujíma. Vie, koľko úsilia vynakladajú jeho služobníci, aby pomohli ľuďom vytvoriť si k nemu blízky vzťah, a veľmi si ich za to cení. (Iz. 52:7) Možno v súčasnosti nevedieš žiadne biblické štúdium. Ale ak ťa niektorý brat alebo sestra pozve na štúdium, aj ty môžeš pomôcť záujemcovi dospieť ku krstu. w21.06 22:17-18

Vďačnosť za Božie Slovo prejavíme tak, že si ho budeme pravidelne čítať. Osobné štúdium nesmieme nechávať na náhodu a mať ho iba vtedy, keď máme práve čas. Silnú vieru si udržíme len vďaka pravidelnému osobnému štúdiu. Na rozdiel od „múdrych a učených“ ľudí tohto sveta my máme pevnú vieru založenú na dôkazoch z Božieho Slova. (Mat. 11:25, 26) Zo štúdia Biblie vieme, prečo sa podmienky vo svete zhoršujú a ako to Jehova vyrieši. Preto si neustále posilňujme vieru a snažme sa pomôcť toľkým ľuďom, koľkým len môžeme, aby aj oni uverili v nášho Stvoriteľa. (1. Tim. 2:3, 4) A s radosťou sa pozerajme do budúcnosti, keď sa všetci ľudia na zemi pripoja k slovám chvály zo Zjavenia 4:11: „Jehova, náš Bože, zaslúžiš si slávu... lebo ty si stvoril všetky veci.“ w21.08 32:18-20

Starší slúžia ako pastieri, a keď je to nutné, k ich úlohám patrí aj dávanie rád. Mali by sa snažiť dávať rady, ktoré sú praktické a podnetné a ktoré „rozradostňujú srdce“. (Prísl. 27:9) Starší milujú svojich bratov a sestry, a práve preto považujú niekedy za potrebné dať radu niekomu, kto sa vydáva zlým smerom. (Gal. 6:1) Predtým ako starší za niekým pôjde, by mal pouvažovať o tom, čo apoštol Pavol povedal o láske: „Láska je trpezlivá a láskavá... Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva.“ (1. Kor. 13:4, 7) Keď bude starší uvažovať o týchto biblických textoch, pomôže mu to, aby sa uistil, že má správnu pohnútku a radu dá naozaj z lásky. Keď bratia a sestry cítia, že starším na nich záleží, radu zrejme ľahšie prijmú. w22.02 8:3, 5

Jehova vytvoril všetky svoje deti v nebi i na zemi dokonalé. Ale potom sa proti nemu vzbúril jeden z jeho anjelských synov, ktorý sa stal Satanom (čo znamená odporca). Podarilo sa mu presvedčiť dokonalých ľudí Adama a Evu, aby sa aj oni vzbúrili proti Jehovovi. K vzbure sa pripojili aj ďalší anjeli a ľudia. (Júda 6) Jehova to právom považoval za zradu. Ale on to všetko znášal a bude to naďalej znášať, až kým nepríde čas na to, aby potrestal všetkých vzbúrencov. Všetkým jeho verným služobníkom, ktorí tak ako on znášajú zlo v tomto starom svete, to prinesie veľkú úľavu. Satan obvinil Jehovovho služobníka Jóba, že slúži Bohu len zo sebeckých dôvodov. V podstate z toho obvinil všetkých Jehovových verných služobníkov. (Jób 1:8–11; 2:3–5) A neprestal s tým dodnes. (Zjav. 12:10) Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa dokázalo, že na Satanových tvrdeniach nie je ani štipka pravdy. Ako? Tak, že vytrvávame v skúškach a zostávame verní Jehovovi, lebo ho milujeme. w21.07 27:7-8

Apoštol Pavol použil silné znázornenie, z ktorého vidno, aké dôležité je meniť svoju osobnosť. Napísal, že svoju starú osobnosť musíme „pribiť na kôl“. (Rim. 6:6) Inými slovami, chceme nasledovať Kristov príklad. Musíme sa zbaviť postojov a zvykov, ktoré Jehova nenávidí. Iba tak získame čisté svedomie a nádej na šťastný život po celú večnosť. (Ján 17:3; 1. Petra 3:21) Jehova nezmení svoje normy, aby sa nám prispôsobil. My sa musíme zmeniť a prispôsobiť sa jeho normám. (Iz. 1:17–18; 55:9) S nesprávnymi túžbami musíme bojovať aj po krste. Pros o pomoc Jehovu a nespoliehaj sa na seba, ale na jeho ducha. (Gal. 5:22; Fil. 4:6) Nie je ľahké vyzliecť si starú osobnosť a už si ju viac neobliecť. Musíme na tom tvrdo pracovať. w22.03 10:15-17

Jehova nám sľubuje, že ak budeme dávať na prvé miesto Kráľovstvo a žiť podľa jeho noriem, postará sa nám o jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou. (Mat. 6:33) Keď tomuto sľubu veríme, nebudeme si myslieť, že hmotné veci, ktoré ponúka tento svet, nás ochránia a prinesú nám šťastie. Vieme, že skutočný pokoj mysle môžeme získať iba vtedy, keď konáme Jehovovu vôľu. (Fil. 4:6, 7) Aj keby sme si mohli dovoliť kúpiť veľa vecí, musíme zvážiť, či budeme mať dosť času a energie na to, aby sme ich využívali a udržiavali. A nemohlo by sa stať, že by sme na týchto veciach začali príliš lipnúť? Nezabúdajme, že Boh nám dal v rámci svojej rodiny určité úlohy a očakáva, že si ich budeme plniť. Nesmieme dovoliť, aby nás niečo odviedlo od práce, ktorú nám dal. Určite nechceme byť ako muž, ktorý premeškal príležitosť slúžiť Jehovovi a byť prijatý za jedného z jeho synov – a to len preto, že lipol na hmotných veciach, ktoré v porovnaní s tým, čo stratil, nemali žiadnu hodnotu. (Mar. 10:17–22) w21.08 30:17

Pri štúdiu Biblie zistíš, že sa ti pred očami vynára konkrétna osobnosť – tá istá osobnosť, ktorej vlastnosti sú viditeľné v stvorení. Je zjavné, že tieto vlastnosti patria skutočnej osobe a nie sú výplodom ľudskej fantázie. (2. Mojž. 34:6, 7; Žalm 145:8, 9) Čím lepšie budeš poznať Jehovu, tým bude tvoja viera v neho pevnejšia, tvoja láska k nemu vrúcnejšia a tvoje priateľstvo s ním silnejšie. Hovor o svojej viere v Boha s druhými. Ale čo ak ti niekto položí otázku týkajúcu sa existencie Boha a ty na ňu nevieš odpovedať? Vyhľadaj si v našich publikáciách biblickú odpoveď a potom sa o tom s tým človekom porozprávaj. O pomoc môžeš poprosiť aj niektorého skúseného brata alebo sestru. Či už ten človek odpoveď z Biblie prijme, alebo nie, ty budeš mať úžitok z toho, že si si urobil výskum. A posilníš si vieru. w21.08 32:14-15

Na to, aby sme sa páčili Jehovovi, sa nemusíme vzdať všetkého, čo nám spríjemňuje život. (Kaz. 5:19, 20) Ale keby sme sa zdráhali robiť pre Jehovu viac iba preto, že by sme neboli ochotní sa niečoho vzdať, urobili by sme rovnakú chybu ako človek z Ježišovho podobenstva, ktorý si zariadil pohodlný život, ale na Boha nemyslel. (Luk. 12:16–21) Keď je pre nás niečo ťažké, modlíme sa o pomoc a používame svoju „schopnosť premýšľať“, aby sme našli riešenie svojho problému. (Prísl. 3:21, pozn. pod čiarou) Jehova nám dáva veľa dobrých vecí. Vďačnosť za ne môžeme dávať najavo tak, že robíme všetko, čo môžeme, aby sme ho chválili. (Hebr. 13:15) K tomu môže patriť aj to, že vyskúšame nové formy služby, a tak nás bude môcť Jehova požehnať ešte viac. Každý deň hľadajme spôsoby, ako „vyskúšať Jehovu a presvedčiť sa, že je dobrý“. (Žalm 34:8) Potom aj my budeme môcť povedať tak ako Ježiš: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:34) w21.08 34:16-19

Satan chce, aby sme spyšneli. Vie, že keď nás ovládne pýcha, budeme ako on a stratíme vyhliadku na večný život. Preto apoštol Pavol napísal, že človek si má dávať pozor, „aby nespyšnel a nedostal rovnaký rozsudok ako Diabol“. (1. Tim. 3:6, 7) To sa môže stať každému z nás, či už sme noví v pravde, alebo slúžime Jehovovi veľa rokov. Pýcha je prejavom sebectva. Satan by chcel dosiahnuť, aby sme sa zameriavali viac na seba ako na Jehovu, najmä keď sme v ťažkostiach. Čo ak ťa niekto z niečoho krivo obviní? Alebo čo ak zažívaš nespravodlivé zaobchádzanie? Satan by bol veľmi rád, keby si z toho obviňoval Jehovu alebo jeho organizáciu. Nechce, aby si sa riadil radami, ktoré ti dáva Jehova vo svojom Slove. Chce, aby si si myslel, že jediným riešením je zariadiť sa po svojom. (Kaz. 7:16, 20) w21.06 24:4-5

Jehova poveril proroka Aggea dôležitou úlohou. Aggeus bol pravdepodobne medzi tými, ktorí sa v roku 537 pred n. l. vrátili zo zajatia v Babylone do Jeruzalema. Títo verní Jehovovi služobníci krátko po svojom príchode položili základy Jehovovho domu, čiže chrámu. (Ezdr. 3:8, 10) Ale zanedlho sa stretli s odporom, stratili nadšenie a odvahu a prestali pracovať. (Ezdr. 4:4; Ag. 1:1, 2) Preto v roku 520 pred n. l. Jehova poveril Aggea, aby v nich znovu roznietil nadšenie a motivoval ich, aby chrám dokončili. (Ezdr. 6:14, 15) Aggeus mal posilniť dôveru Židov v Jehovu. Výraz „Jehova vojsk“ im musel vliať odvahu. Jehova velí obrovskej armáde anjelov, takže ak chceli Židia prácu dokončiť, museli sa naňho spoliehať. w21.09 37:4-5

Dnes Jehovových svedkov po celom svete spája pravá láska a jednota. Žiadna iná organizácia nie je ako naše zomknuté bratstvo, ktoré prekonáva národnostné, rasové a spoločenské hranice. Vidíme to na našich zhromaždeniach a zjazdoch. A upevňuje to naše presvedčenie, že uctievame Jehovu spôsobom, ktorý sa mu páči. (Ján 13:34) Biblia nás nabáda, aby sme mali „jeden k druhému vrúcnu lásku“. (1. Petra 4:8) Takúto lásku prejavujeme napríklad tak, že si navzájom odpúšťame a znášame chyby jeden druhého. Okrem toho hľadáme príležitosti na to, aby sme boli štedrí a pohostinní ku všetkým v zbore, aj k tým, ktorí nás možno nejako zranili. (Kol. 3:12–14) Takáto láska je hlavným poznávacím znakom pravých kresťanov. w21.10 42:13-14

Môže vylúčenie pomôcť nekajúcnemu previnilcovi, aby zmenil svoje správanie a kajal sa? Áno, môže. Mnohí, ktorí sa dopustili vážneho hriechu, si uvedomili, že takýto rázny krok, ktorý starší urobili, bolo práve to, čo potrebovali. Pomohlo im to, aby sa spamätali, prestali s nesprávnym konaním a vrátili sa do Jehovovho milujúceho náručia. (Hebr. 12:5, 6) Uveďme si príklad. Pastier si všimne, že jedna z jeho ovečiek je chorá. Má takú chorobu, že ju musí oddeliť od stáda. Ale ovce sú spoločenské tvory. Túžia byť spolu s ostatnými ovečkami, a keď sú od stáda oddelené, sú znepokojené. Znamená to, že pastier je necitlivý alebo krutý, keď izoluje ovečku od stáda, aby sa vyliečila? Samozrejme, že nie. Vie, že keby dovolil, aby chorá ovečka zostala v stáde, choroba by sa rozšírila. Ale keď ju izoluje, ochráni tým celé stádo. w21.10 41:9-10

Sme veľmi vďační za to, že môžeme byť súčasťou milujúcej medzinárodnej rodiny. Chceme, aby sa k nám pripojilo čo najviac ľudí a mohli s nami uctievať nášho Boha, Jehovu. Preto by sme si mali dávať pozor, aby sme nikdy neurobili nič, čo by postavilo do zlého svetla Jehovov ľud alebo nášho nebeského Otca. Snažíme sa správať tak, aby to ľudí pritiahlo k Jehovovi. Občas nás niektorí ľudia kritizujú alebo dokonca prenasledujú za to, že poslúchame nášho nebeského Otca. Čo ak máme strach hovoriť s druhými o tom, čomu veríme? Môžeme si byť istí, že Jehova a jeho Syn nám prídu na pomoc. Ježiš povedal svojim učeníkom, že si nemusia robiť starosti, čo a ako budú hovoriť. A vysvetlil aj prečo: „Lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte hovoriť. Veď nebudete hovoriť vy sami, ale bude prostredníctvom vás hovoriť duch vášho Otca.“ (Mat. 10:19, 20) w21.09 38:17-18

Mojžiš použil podobné prirovnanie aj v 90. žalme. (Žalm 90:1, pozn. pod čiarou) A na sklonku svojho života zdôraznil ešte jeden dojímavý detail. Napísal: „Boh je odpradávna tvojím útočiskom, nesú ťa jeho večné ramená.“ (5. Mojž. 33:27) Čo nám toto vyjadrenie hovorí o Jehovovi? Keď vnímame Jehovu ako svoje útočisko, cítime sa v bezpečí. Ale občas prídu dni, keď sme na dne a nedokážeme si sami pomôcť. Čo pre nás Jehova v takých chvíľach urobí? (Žalm 136:23) Jehova nás svojimi ramenami jemne zdvihne a pomôže nám znovu sa postaviť na nohy. (Žalm 28:9; 94:18) Keď vieme, že na Božiu pomoc sa môžeme vždy spoľahnúť, pomáha nám to pamätať na dve veci: Po prvé, Jehova nás ochráni, nech žijeme kdekoľvek. A po druhé, nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi na nás veľmi záleží. w21.11 44:15-16

Ježiš vedel, že keď sa jeho učeníci stretnú s nespravodlivosťou, preverí to ich vieru. Aby im pomohol zvládnuť takúto skúšku, porozprával podobenstvo, ktoré je zapísané v Lukášovom evanjeliu. Hovoril v ňom o vdove, ktorá vytrvalo chodila za nespravodlivým sudcom, aby jej zabezpečil spravodlivosť. Bola presvedčená, že keď bude vytrvalá, dosiahne svoje. Nakoniec sudca vyhovel jej žiadosti. Čo z toho vyplýva? Jehova nie je nespravodlivý. Ježiš povedal: „Či nezabezpečí aj Boh spravodlivosť svojim vyvoleným, ktorí k nemu volajú dňom a nocou?“ (Luk. 18:1–8) Potom dodal: „Keď príde Syn človeka, nájde takú vieru na zemi?“ Keď zažívame nespravodlivosť, musíme byť trpezliví a vytrvalí. Tak dokážeme, že máme rovnako silnú vieru, akú mala vdova v podobenstve. Keď budeme mať takú vieru, môžeme si byť istí, že skôr či neskôr nám Jehova pomôže. Musíme tiež veriť v silu modlitby. w21.11 47:12, 14

Mladí, máte niekedy pocit, že Jehovove normy vás príliš obmedzujú? Satan by bol rád, keby ste si to mysleli. Chcel by, aby ste si všímali, čo robia tí, ktorí idú po priestrannej ceste, a ako si to zdanlivo užívajú. Satan môže využiť to, čo robia vaši spolužiaci alebo čo vidíte na internete, aby ste ľutovali, že sa nemôžete zabávať tak ako oni. Chce, aby ste si mysleli, že Jehovove normy vám bránia užívať si život naplno. Ale pamätajte: Satan nechce, aby tí, ktorí kráčajú po jeho ceste, vedeli, čo ich čaká na jej konci. (Mat. 7:13, 14) Na rozdiel od neho Jehova chce, aby ste mali jasný obraz o tom, čo chystá pre tých, ktorí zostanú na ceste vedúcej do života. (Žalm 37:29; Iz. 35:5, 6; 65:21–23) w21.12 51:6-7

Vieme, že by sme mali odpúšťať, že je to tak správne. Ale nie vždy nám to ide ľahko. Aj apoštol Peter s tým asi bojoval. (Mat. 18:21, 22) Čo nám v tom môže pomôcť? Po prvé, rozjímaj o tom, koľko Jehova odpúšťa tebe. (Mat. 18:32, 33) Hoci si to nezaslúžime, ochotne nám odpúšťa. (Žalm 103:8–10) A hovorí nám, že „sme povinní milovať jeden druhého“. Teda odpúšťať druhým nie je otázkou voľby. Svojim bratom a sestrám musíme odpúšťať. (1. Jána 4:11) Po druhé, zamysli sa, čo sa stane, keď niekomu odpustíme. Môžeme pomôcť človeku, ktorý sa nás dotkol, prispieť k jednote zboru, udržať si priateľstvo s Jehovom a pocítiť úľavu. (2. Kor. 2:7; Kol. 3:14) A po tretie, modli sa k tomu, ktorý od nás očakáva, že budeme odpúšťať. Nedovoľ, aby Satan narušil dobrý vzťah, ktorý máš so svojimi bratmi a sestrami. (Ef. 4:26, 27) Ak sa nechceme chytiť do Satanovej pasce, potrebujeme Jehovovu pomoc. w21.06 25:11, 14

Dávid bol na úteku, lebo mu išlo o život. Chcel ho zabiť mocný izraelský kráľ Saul. Dávid nemal čo jesť, a tak sa zastavil v meste Nób a poprosil kňaza Achimelecha o niečo na jedenie. Nežiadal o veľa, iba o päť chlebov. (1. Sam. 21:1, 3) Neskôr našiel so svojimi mužmi úkryt v jaskyni. (1. Sam. 22:1) Ako sa Dávid dostal do tejto situácie? Dávid bol veľmi obľúbený a zvíťazil v mnohých bojoch. Preto naňho Saul chorobne žiarlil. Saul vedel, že jeho neposlušnosť viedla k tomu, že Jehova na trón vybral Dávida. (1. Sam. 23:16, 17) Kým vládol on, mal veľké vojsko a mnohých podporovateľov, takže Dávid musel utiecť, aby si zachránil život. Naozaj si Saul myslel, že môže bojovať proti Božiemu zámeru a zabrániť Bohu, aby dosadil na trón Dávida? (Iz. 55:11) O tom Biblia nehovorí, ale jednou vecou si môžeme byť istí: Saul sa vlastným pričinením dostal do veľmi nebezpečnej situácie. Tí, ktorí bojujú proti Bohu, vždy prehrajú! w22.01 1:1-2

Ježiš sa v službe veľmi namáhal. Svoju lásku k ľuďom dokazoval tak, že ich vyučoval pri každej príležitosti. (Luk. 19:47, 48) Podnecoval ho k tomu súcit, ktorý k nim cítil. Niekedy si chceli Ježiša vypočuť toľkí ľudia, že sa so svojimi učeníkmi ani nemal kedy najesť. (Mar. 3:20) Dokonca aj keď za ním prišiel jeden muž v noci, Ježiš sa mu ochotne venoval. Väčšina ľudí, ktorí počúvali Ježiša, sa nestala jeho učeníkmi, ale všetkým vydal dôkladné svedectvo. Aj my chceme dať každému človeku príležitosť vypočuť si dobrú správu. (Sk. 10:42) Preto možno musíme zmeniť svoj prístup k službe. Teda nemali by sme sa striktne držať rozvrhu, ktorý vyhovuje nám. Mali by sme byť ochotní prispôsobiť sa ľuďom a chodiť do služby vtedy, keď je väčšia pravdepodobnosť, že sa s nimi stretneme. Určite tým urobíme Jehovovi radosť. w22.01 3:13-14

Mnohí ľudia stratili dôveru k tým, ktorí majú určité postavenie. Vidia, že politici a sudcovia často stoja na strane bohatých a vplyvných ľudí, ale upierajú spravodlivosť chudobným. Dôveru nevzbudzuje ani správanie niektorých náboženských predstaviteľov. To často vedie k tomu, že ľudia strácajú dôveru v Boha. Preto keď s niekým študujeme Bibliu, stojíme pred náročnou úlohou. Musíme mu pomáhať, aby si vypestoval dôveru v Jehovu a v tých, ktorých poveril, aby nás viedli. Samozrejme, nielen naši záujemcovia sa musia naučiť dôverovať Jehovovi a jeho organizácii. Aj kresťania, ktorí poznajú pravdu už veľa rokov, si musia stále pripomínať, že to, čo robí Jehova, je vždy to najlepšie. Občas vznikajú situácie, v ktorých môže byť vyskúšaná naša dôvera v Jehovu. w22.02 6:1-2