Máj

Jehova nám chce pomôcť, aby sme spoznali jeho Syna, a tak dal zapísať štyri evanjeliá, ktoré zahrnul do svojho Slova. Evanjeliá obsahujú spoľahlivý záznam o Ježišovom živote a jeho službe. Dozvedáme sa z nich, čo Ježiš povedal, čo urobil a ako zmýšľal. Vďaka týmto štyrom správam môžeme „dôkladne uvažovať“ o Ježišovom príklade. Dalo by sa povedať, že v nich nachádzame stopy, ktoré Ježiš zanechal. Pri štúdiu evanjelií spoznávame Ježiša stále viac. Tak môžeme verne kráčať v jeho stopách. Ak máme vyťažiť z evanjelií čo najviac, nestačí si ich len čítať. Musíme si vyhradiť čas na to, aby sme ich dôkladne študovali a rozjímali o nich. (Porovnaj Jozuu 1:8, poznámku pod čiarou.) Živo si predstavuj udalosti zapísané v evanjeliách. Použi svoju predstavivosť, aby si videl, počul a precítil to, čo čítaš. Nájdi si nejaké informácie v študijných pomôckach, ktoré nám poskytla Jehovova organizácia. w21.04 14:11-13

Stáročia pred príchodom Ježiša na zem dal Jehova do svojho Slova zapísať proroctvo, že Mesiáš bude zradený za 30 strieborných. (Zach. 11:12, 13) Zradiť ho mal jeden z jeho blízkych priateľov. (Žalm 41:9) Prorok Zachariáš okrem toho napísal: „Udri pastiera a nech sa ovce rozpŕchnu.“ (Zach. 13:7) Pre úprimných ľudí nemali byť tieto udalosti kameňom úrazu. Keď videli, ako sa na Ježišovi spĺňajú tieto proroctvá, mali si ešte viac posilniť vieru, že on je tým sľúbeným Mesiášom. Majú ľudia tento problém aj dnes? Áno. V novej dobe niektorí známi Jehovovi svedkovia opustili pravdu, stali sa odpadlíkmi a potom sa snažili odvrátiť od pravdy aj druhých. Prostredníctvom médií a internetu začali Jehovových svedkov vykresľovať v negatívnom svetle a šíriť o nich polopravdy i otvorené klamstvá. Ale úprimných ľudí to neodradí. Uvedomujú si, že v Biblii boli takéto veci predpovedané. (Mat. 24:24; 2. Petra 2:18–22) w21.05 19:12, 18-19

Písmo jasne hovorí, že Boží ľud bude „rásť v presnom poznaní“. (Kol. 1:9, 10) Jehova odhaľuje pravdu postupne a my musíme byť ochotní trpezlivo čakať, kým svetlo pravdy zasvieti jasnejšie. Keď vedúci zbor zistí, že je potrebné upraviť to, ako sme doteraz rozumeli niektorej stránke pravdy, neváha to urobiť. Mnohé náboženské skupiny, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, robia zmeny, aby sa zapáčili svojim veriacim alebo aby sa priblížili k tomuto svetu. Ale Jehovova organizácia robí zmeny, aby sa priblížila k Bohu a k vzoru, ktorý dal v uctievaní Ježiš. (Jak. 4:4) Keď robíme nejaké zmeny, nie je to preto, aby sme sa prispôsobili moderným trendom alebo populárnym názorom, ale preto, že lepšie rozumieme Biblii. Milujeme pravdu! (1. Tes. 2:3, 4) w21.10 42:12

Čo môžeš robiť, keď sa cítiš osamelý? Zameriavaj sa na to, ako ťa Jehova podporuje. (Žalm 55:22) Vďaka tomu budeš mať na svoju situáciu vyrovnaný pohľad. Premýšľaj aj o tom, ako Jehova pomáha bratom a sestrám, ktorí sa cítia osamelí. (1. Petra 5:9, 10) Hiroši, ktorý je už dlhé roky jediným Jehovovým svedkom vo svojej rodine, hovorí: „Keď vidíme, že každý robí v službe pre Jehovu všetko, čo môže, nás, ktorí sme sami v pravde, to veľmi povzbudzuje.“ Pravidelne sa tiež venuj duchovným veciam. Patrí k nim aj modlitba. V nej môžeš Jehovovi otvorene povedať, ako sa cítiš. Pravidelne si čítaj Božie Slovo a rozjímaj o tých častiach, ktoré dokazujú, že Jehova ťa miluje. Niektorí kresťania sa učia naspamäť utešujúce biblické texty, napríklad Žalm 27:10 a Izaiáša 41:10. Ďalší zistili, že keď pri príprave na zhromaždenia alebo pri čítaní Biblie počúvajú načítané audionahrávky, necítia sa takí osamelí. w21.06 23:5-8

Zomrel ti niekto blízky? Čítaj si biblické správy o ľuďoch, ktorí boli vzkriesení, a tak si posilňuj vieru v túto krásnu nádej. Si smutný, lebo niekto z tvojej rodiny bol vylúčený? Zahĺb sa do štúdia, aby si sa presvedčil, že spôsob, ako nás Boh napráva, je vždy ten najlepší. Nech zápasíš s akýmkoľvek problémom, považuj to za príležitosť posilniť si vieru. Zveruj sa so svojimi pocitmi Jehovovi. Neizoluj sa, ale zostaň blízko svojich bratov a sestier. (Prísl. 18:1) Zapájaj sa do činností, ktoré ti pomôžu vytrvať, aj keď to bude so slzami. (Žalm 126:5, 6) Chodievaj na zhromaždenia a do služby a čítaj si Bibliu. A premýšľaj o nádhernej budúcnosti, ktorú má Jehova pre teba pripravenú. Keď uvidíš, ako ti Jehova pomáha, posilníš si vieru v neho. w21.11 47:11, 17

V akom zmysle sú Ježišovi učeníci „maličkí“? Zamyslime sa, akí ľudia sú dôležití v tomto svete. Bohatí, slávni a mocní. V porovnaní s nimi sa Ježišovi učeníci zdajú „maličkí“ – úplne bezvýznamní a nedôležití. (1. Kor. 1:26–29) Ale to nie je Jehovov pohľad. Čo Ježiša viedlo k tomu, aby začal hovoriť o „týchto maličkých“? Bola to otázka jeho učeníkov: „Kto bude najväčší v nebeskom Kráľovstve?“ (Mat. 18:1) Mnohí Židia v tom čase považovali postavenie za veľmi dôležité. Jeden učenec hovorí: „Ľudia žili a umierali pre česť, povesť, slávu, uznanie a rešpekt.“ Ježiš vedel, že jeho učeníci budú musieť tvrdo pracovať na tom, aby sa zbavili súperivého ducha, ktorý bol v židovskej kultúre hlboko zakorenený. w21.06 25:2, 6, 8-9

Dobrý príklad v tom, ako majú starší dávať rady, dal apoštol Pavol. Vedel, že kresťania v Tesalonike potrebujú radu, a neváhal im ju dať. Ale všimnime si, čo urobil najprv. Vo svojich listoch ich pochválil za ich prácu, ktorú konajú z viery a lásky, a za ich vytrvalosť. Premýšľal o tom, čo prežívajú, a uistil ich, že si uvedomuje, že to nemajú ľahké, lebo majú ťažkosti a sú prenasledovaní. (1. Tes. 1:3; 2. Tes. 1:4) Dokonca im napísal, že sú krásnym príkladom pre ostatných kresťanov. (1. Tes. 1:8, 9) Takáto pochvala im musela veľmi dobre padnúť a určite nepochybovali o tom, že Pavol ich má veľmi rád. Vo svojich dvoch listoch im dal rady, ktoré mohli zapôsobiť na ich srdce. (1. Tes. 4:1, 3–5, 11; 2. Tes. 3:11, 12) w22.02 8:6

Satan je zodpovedný za to, čo vodcovia falošného náboženstva učia o Jehovovi – že je krutý a môže za to, že ľudia trpia. Keď zomrie dieťa, niektorí dokonca hovoria, že Boh si ho vzal k sebe, lebo potreboval v nebi ďalšieho anjela. To je klamstvo, ktoré zneuctieva Boha. Ale my vieme, že je to inak. Keď nás postihne vážna choroba alebo keď nám zomrie niekto blízky, nikdy z toho neobviňujeme Boha. Veríme, že jedného dňa dá všetky veci do poriadku. Každému, kto si nás chce vypočuť, hovoríme, že Jehova je láskavý Boh. Tak môže Jehova odpovedať tomu, ktorý sa mu vysmieva. (Prísl. 27:11) Jehova je súcitný Boh. Veľmi ho bolí, keď vidí, ako trpíme – či už následkom prenasledovania, choroby, alebo našej nedokonalosti. (Žalm 22:23, 24) Keď trpíme, aj Jehova trpí. Chce ukončiť naše utrpenie a aj ho ukončí. (Porovnaj 2. Mojžišovu 3:7, 8; Izaiáša 63:9.) w21.07 27:9-10

Čoskoro sa poslušným ľuďom dostane tej najväčšej cti – budú môcť milovať Jehovu a uctievať ho večne! Ježiš odstráni všetky škody, ktoré vznikli ako následok toho, že Adam a Eva sa rozhodli opustiť Božiu rodinu. Jehova vzkriesi milióny ľudí a dá im príležitosť žiť večne v dokonalom zdraví na zemi, ktorá bude premenená na raj. (Luk. 23:42, 43) Keď pozemská časť Jehovovej rodiny dospeje k dokonalosti, každý bude mať tú „slávu a dôstojnosť“, o ktorej písal Dávid. Ak patríš k „veľkému zástupu“, máš pred sebou úžasnú vyhliadku. (Zjav. 7:9) Boh ťa miluje a chce, aby si patril do jeho rodiny. Preto rob, čo môžeš, aby si sa mu páčil. Denne si pripomínaj Božie sľuby. Ceň si, že môžeš uctievať nášho milovaného nebeského Otca, a s radosťou sa pozeraj do budúcnosti, keď ho budeš môcť chváliť navždy! w21.08 30:18-19

Prorok Jeremiáš desaťročia zvestoval napriek tomu, že sa stretával s ľahostajnosťou a odporom. V jednej chvíli bol taký znechutený tým, že sa mu odporcovia posmievali, že sa chcel vzdať. (Jer. 20:8, 9) Ale nevzdal sa! Čo mu pomohlo prekonať negatívne myšlienky a nájsť v službe radosť? Zameral sa na dve dôležité veci. Po prvé, prinášal ľuďom posolstvo, že Boh im chce dať „budúcnosť a nádej“. (Jer. 29:11) Po druhé, nosil Jehovovo meno. (Jer. 15:16) Aj my prinášame ľuďom v tomto bezútešnom svete posolstvo nádeje a nosíme Jehovovo meno. Keď sa zameriavame na tieto veci, môžeme mať zo služby radosť bez ohľadu na to, či nás ľudia počúvajú alebo nie. Takže nestrácajme odvahu a nevzdávajme sa, keď pokrok záujemcu trvá dlhšie ako očakávame. Robenie učeníkov si vyžaduje trpezlivosť. (Jak. 5:7, 8) w21.10 43:12-13

Bez ohľadu na to, ako dlho už slúžime Jehovovi, musíme si stále posilňovať vieru v neho. Prečo? Lebo keby sme si nedali pozor, naša viera by mohla zoslabnúť. Pamätajme, že viera si vyžaduje dôkazy o existencii vecí, ktoré nevidíme. Čo nevidíme, na to ľahko zabudneme. Preto Pavol označil stratu viery za „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“. Čo nám pomôže, aby sme nepadli do tejto pasce? (2. Tes. 1:3) V prvom rade prosme Jehovu o jeho svätého ducha, a to často. Prečo? Lebo viera je súčasťou ovocia ducha. (Gal. 5:22, 23) Bez pomoci svätého ducha si nemôžeme vieru v nášho Stvoriteľa ani vypestovať, ani udržať. Ak oňho Jehovu prosíme, dá nám ho. (Luk. 11:13) Môžeme sa dokonca modliť: „Daj nám väčšiu vieru.“ (Luk. 17:5) Okrem toho si pravidelne študujme Božie Slovo. (Žalm 1:2, 3) w21.08 32:16-18

Zostarnutí bratia a sestry môžu byť pre Jehovovu organizáciu veľkým prínosom. Hoci už možno nemajú toľko síl čo kedysi, majú bohaté životné skúsenosti. Jehova ich môže použiť v rôznych oblastiach. Napríklad v Biblii sa píše o mnohých mužoch a ženách, ktorí verne slúžili Jehovovi až do staroby. Napríklad Mojžiš mal okolo 80 rokov, keď začal slúžiť ako Jehovov prorok a vodca izraelského národa. Proroka Daniela Jehova používal ako svojho hovorcu aj v čase, keď už mal pravdepodobne vyše 90 rokov. Aj apoštol Ján mal podľa všetkého už vyše 90 rokov, keď ho Jehova viedol svojím duchom, aby napísal knihu Zjavenie. A o „spravodlivom a zbožnom človeku“ Simeonovi je v Biblii len stručná zmienka, ale Jehova ho poznal a poctil ho tým, že mohol vidieť malého Ježiša a vysloviť o ňom a o jeho matke proroctvo. (Luk. 2:22, 25–35) w21.09 35:5-7

Rodičia by si mali dávať pozor, aby neporovnávali jedno dieťa s druhým a aby nežiadali od dieťaťa viac, než je schopné. Takéto porovnávanie a prehnané nároky môžu dieťa dráždiť. (Ef. 6:4) Sestra, ktorá sa volá Sačiko, hovorí: „Mama na mňa tlačila, aby som na testoch mala vždy 100 percent, ale ja som to nedokázala. To sa premietlo aj do môjho vzťahu k Jehovovi. A hoci je to už dávno, čo som vyšla zo školy, stále mám občas obavy, že aj keď robím pre Jehovu všetko, čo môžem, nie je to dosť.“ Kráľ Dávid povedal, že sa neženie „za veľkými vecami“ ani za ničím, čo je nad jeho možnosti. „Upokojil... sa a utíšil,“ lebo bol pokorný a skromný. (Žalm 131:2) Čo sa môžu rodičia naučiť z Dávidových slov? Mali by byť pokorní a skromní a neočakávať priveľa ani od seba, ani od svojho dieťaťa. Rodičia môžu urobiť veľa pre to, aby pomohli dieťaťu vypestovať si zdravú sebaúctu. Ako? Tak, že budú brať do úvahy jeho silné i slabé stránky a potom mu pomôžu stanoviť si primerané ciele. w21.07 29:5-6

Nezabúdajme, že Jehova dal každému z nás slobodnú vôľu. To znamená, že sa môžeme rozhodnúť, či ho budeme poslúchať alebo nie. Niektorí mladí neboli vychovávaní v ideálnych podmienkach, a predsa sa rozhodli slúžiť Jehovovi a dodnes mu verne slúžia. Iní mladí mali rodičov, ktorí robili všetko pre to, aby ich vychovali v súlade s biblickými zásadami. Ale keď vyrástli, opustili pravdu. Nakoniec sa musí rozhodnúť každý sám, či bude slúžiť Jehovovi. (Joz. 24:15) Preto, milí rodičia, ktorí sa trápite, že vaše dieťa opustilo Jehovu, bojujte so sklonom viniť z tejto tragédie seba! Niekedy sa stáva, že pravdu a dokonca rodinu opustí jeden z rodičov. (Žalm 27:10) Pre deti to môže byť veľká rana, lebo sa na rodiča pozerali ako na svoj vzor. Vy mladí, ak bol jeden z vašich rodičov vylúčený, buďte si istí, že aj Jehova vie, akú veľkú bolesť prežívate. Miluje vás a cení si vašu vernosť. Pamätajte aj na to, že vy nenesiete zodpovednosť za rozhodnutie vášho rodiča. w21.09 39:5-7

Keď je niektorý kresťan vylúčený, mali by sme sa naňho pozerať ako na chorú ovečku, ktorá by mohla nakaziť stádo. Je chorý duchovne. (Jak. 5:14) A duchovná choroba, tak ako niektoré druhy fyzických chorôb, môže byť veľmi nákazlivá. Preto je v niektorých prípadoch nevyhnutné, aby bol duchovne chorý kresťan izolovaný od zboru. Tento krok je prejavom Jehovovej lásky k tým, ktorí mu zostali verní, a môže previnilcovi pomôcť, aby si uvedomil, čo zlé urobil, a aby sa kajal. Vylúčený kresťan môže chodiť na zhromaždenia, kde sa môže duchovne sýtiť a posilňovať si vieru. Môže tiež dostávať naše publikácie pre svoju osobnú potrebu a sledovať vysielanie JW Broadcasting^®. Keď starší vidia, že robí duchovný pokrok, môžu mu dať z času na čas osobnú radu alebo usmernenie, aby sa duchovne uzdravil a mohol byť znova Jehovovým svedkom. w21.10 41:9, 11

V súčasnosti sa riadime vzorom, ktorý nám dali kresťania v prvom storočí. Napríklad sme organizovaní rovnako, ako boli oni. Máme cestujúcich dozorcov, starších a služobných pomocníkov, tak ako to ustanovili apoštoli v prvom storočí. (Fil. 1:1; Tít. 1:5) Vzorom kresťanov z prvého storočia sa riadime, aj pokiaľ ide o náš názor na sex a manželstvo, našu úctu k posvätnosti krvi a našu túžbu chrániť zbor pred nekajúcnymi previnilcami. (Sk. 15:28, 29; 1. Kor. 5:11–13; 6:9, 10; Hebr. 13:4) Biblia nám jasne hovorí, že je iba „jedna viera“, ktorú Boh schvaľuje. (Ef. 4:4–6) Je pre nás veľkou cťou, že môžeme patriť k Jehovovmu ľudu a poznať pravdu o Jehovovi a jeho zámeroch! Preto sa aj naďalej s pevným presvedčením držme pravdy. w21.10 42:15-17

Kráľ Jehošafat čelil vážnej hrozbe. Proti Judsku pritiahlo veľké vojsko Ammóncov, Moábcov a obyvateľov hornatého kraja Seir, ktoré ohrozilo bezpečnosť jeho rodiny a jeho ľudu. (2. Kron. 20:1, 2) Čo urobil Jehošafat? Hľadal pomoc u Jehovu a prosil ho o silu. Z Jehošafatovej pokornej modlitby, ktorú nachádzame v 2. Kroník 20:5–12, vidno, ako veľmi dôveroval svojmu láskavému nebeskému Otcovi. Jehova poslal za Jehošafatom Lévitu, ktorý sa volal Jachaziel, a povedal mu slová z dnešného denného textu. Jehošafat sa úplne spoľahol na Boha a poslúchol tento pokyn. Keď vyšli, aby sa stretli s nepriateľom, na čelo vojska nepostavil tých najlepšie vycvičených vojakov, ale neozbrojených spevákov. Jehova ho nesklamal a nepriateľské vojsko porazil. (2. Kron. 20:18–23) w21.11 46:6-7

Keď sme v ťažkostiach, môžeme si byť istí, že Jehova nám pomôže, aby sme mu zostali verní. (2. Kor. 4:7–9) Môžeme si byť istí, že budeme cítiť Jehovovu vernú lásku, lebo podľa slov žalmistu „Jehovove oči dávajú pozor na tých, čo sa ho boja, na tých, čo dúfajú v jeho vernú lásku“. (Žalm 33:18–22) Skôr ako sme začali slúžiť Jehovovi, sme pociťovali jeho lásku, ktorú prejavuje celému ľudstvu. Ale teraz, keď mu slúžime, cítime aj jeho vernú lásku. Môžeme sa cítiť v bezpečí, lebo Jehova nás berie do svojho náručia a chráni nás. Vždy bude stáť pri nás a splní to, čo nám sľúbil. Chce, aby sme boli jeho priateľmi navždy. (Žalm 46:1, 2, 7) Preto nech sa dostaneme do akejkoľvek ťažkej situácie, Jehova nám dá silu, aby sme mu mohli ďalej verne slúžiť. w21.11 44:17-18

Väčšina z nás pozná prípady, keď niekto možno aj celé roky prechovával nevraživosť k svojmu kolegovi, spolužiakovi alebo členovi rodiny. Vieme, že Jozefových desať nevlastných bratov prechovávalo voči nemu nevraživosť a nakoniec ich nenávisť dohnala k hroznému činu. (1. Mojž. 37:2–8, 25–28) Ale Jozef sa k nim správal úplne inak. Keď už mal v Egypte vysoké postavenie a mohol to svojim bratom vrátiť, zľutoval sa nad nimi. Neživil v sebe hnev. Konal v súlade s radou, ktorá bola neskôr zapísaná v 3. Mojžišovej 19:18. (1. Mojž. 50:19–21) Jozef dal dobrý príklad kresťanom, ktorí sa chcú páčiť Bohu. Neprechovával voči svojim bratom nevraživosť ani sa im nesnažil pomstiť, ale odpustil im. Ježiš nás učí odpúšťať tým, ktorí proti nám hrešia. (Mat. 6:9, 12) Aj apoštol Pavol radil spolukresťanom: „Sami sa nepomstite, milovaní.“ (Rim. 12:19) w21.12 49:13-14

V noci 14. nisana 33 n. l. šiel Ježiš do Getsemanskej záhrady. Tam sa vrúcne modlil k Jehovovi. (Luk. 22:39–44) Práve v týchto ťažkých hodinách Ježiš predkladal svojmu Otcovi „pokorné a úpenlivé prosby so silnými výkrikmi a slzami“. (Hebr. 5:7) O čo sa modlil v tú poslednú noc pred svojou smrťou? Modlil sa o to, aby mal silu zostať verný Jehovovi a konať jeho vôľu. Jehova počul tú úzkosť v modlitbe svojho Syna a poslal anjela, aby ho posilnil. Ježiš si uvedomoval obrovskú zodpovednosť, ktorá ležala na jeho pleciach – obhájiť meno svojho Otca. Prečo Jehova vypočul Ježišove vrúcne prosby? Lebo Ježišovi najviac záležalo na tom, aby zostal verný svojmu Otcovi a obhájil jeho meno. Ak aj nám najviac záleží na tom, aby sme robili to isté, Jehova vypočuje naše prosby o pomoc. (Žalm 145:18) w22.01 3:15-17

Mnohým ľuďom prekáža, že sme v politických záležitostiach neutrálni. Myslia si, že by sme sa mali zapájať do volieb. Ale my si uvedomujeme, ako sa na to pozerá Jehova. Vieme, že keby sme si zvolili ľudského vládcu, zavrhli by sme Jehovu. (1. Sam. 8:4–7) Ľudia si tiež myslia, že by sme mali stavať školy a nemocnice a organizovať dobročinné akcie. Ale keďže sa zameriavame na zvestovateľskú činnosť, a nie na okamžité riešenie problémov tohto sveta, odmietajú počúvať naše posolstvo. Čo môžeme robiť, aby nás nepremohli pochybnosti? (Mat. 7:21–23) Mali by sme sa zameriavať na prácu, ktorou nás Ježiš poveril. Keby sme sa chceli zapojiť do riešenia politických a sociálnych problémov tohto sveta, odviedlo by nás to od tejto hlavnej činnosti. Máme radi ľudí a nie sú nám ľahostajné ich problémy, ale vieme, že najlepší spôsob, ako im môžeme pomôcť, je učiť ich o Božom Kráľovstve a pomáhať im rozvíjať si priateľstvo s Jehovom. w21.05 18:19-20

Hoci mnohí vládcovia národov v súčasnosti tvrdia, že slúžia Bohu, nechcú sa vzdať svojej moci. Tak ako to bolo v Ježišových dňoch, aj dnes vládcovia odporujú Jehovovmu Pomazanému. Ako? Tak, že útočia na jeho verných nasledovníkov. (Sk. 4:25–28) Ako na to Jehova reaguje? Odpoveď je v Žalme 2:10–12: „A tak, králi, buďte rozumní, dajte si povedať, sudcovia zeme. Slúžte Jehovovi s bázňou a radujte sa s posvätnou úctou. Majte v úcte syna, aby sa Boh nenahneval a aby ste nezahynuli, lebo jeho hnev vzplanie rýchlo. Šťastní sú všetci, ktorí uňho hľadajú útočisko.“ Jehova láskavo dáva týmto odporcom príležitosť, aby sa rozhodli správne. Ešte stále môžu zmeniť názor a podriadiť sa Jehovovmu Kráľovstvu. Ale čas sa kráti. (Iz. 61:2) Nikdy nebolo naliehavejšie, aby ľudia zistili, aká je pravda, a rozhodli sa správne. w21.09 37:8-9

Pavol hovoril, že by sme mali byť spokojní s tým, čo máme. (Fil. 4:12) To najcennejšie, čo máme, nie sú hmotné veci, ale naše priateľstvo s Bohom. (Hab. 3:17, 18) Pozrime sa, čo povedal Mojžiš Izraelitom po 40 rokoch putovania po pustatine: „Jehova, tvoj Boh, ťa požehnal vo všetkom, čo si robil. Už 40 rokov je Jehova, tvoj Boh, s tebou a za ten čas ti nič nechýbalo.“ (5. Mojž. 2:7) Počas tých 40 rokov dával Jehova Izraelitom na jedenie mannu. Odev – ten istý odev, v ktorom vyšli z Egypta – sa im neobnosil. (5. Mojž. 8:3, 4) Jehova by bol veľmi rád, keby sme sa naučili byť spokojní s tým, čo máme – keby sme boli vďační za všetko, čo nám dáva, aj keby to boli len základné veci potrebné pre život. Chce, aby sme sa na ne pozerali ako na požehnanie a ďakovali mu za ne. w22.01 1:10-11

Manželia, nesiete zodpovednosť za blaho svojej rodiny, a preto usilovne pracujete, aby ste ju chránili a hmotne sa o ňu postarali. Keď nastanú problémy, možno si myslíte, že ich dokážete zvládnuť sami. Ale odolávajte sklonu spoliehať sa na vlastnú silu a schopnosti. Najprv súkromne poproste Jehovu o pomoc. A potom sa vrúcne modlite aj so svojou manželkou. Hľadajte rady u Jehovu. Študujte Bibliu a publikácie od Božej organizácie a potom jeho rady uplatnite. Iní možno nebudú súhlasiť s tým, ako ste sa na základe Biblie rozhodli. Podľa nich vám a vašej rodine poskytnú najlepšiu ochranu peniaze a veci, ktoré si za ne môžete kúpiť. Ale spomeňte si na kráľa Jehošafata. (2. Kron. 20:1–30) Dôveroval Jehovovi a dokázal to svojimi skutkami. Jehova neopustil tohto verného muža a neopustí ani vás. (Žalm 37:28; Hebr. 13:5) w21.11 46:6, 8

Boh nás vytvoril na svoj obraz, preto chceme, aby sa s druhými zaobchádzalo spravodlivo. (1. Mojž. 1:26) Ale keďže sme nedokonalí, nedokážeme veci posúdiť správne, aj keď si myslíme, že poznáme všetky fakty. Spomeňme si napríklad na Jonáša. Keď sa Jehova rozhodol prejaviť milosrdenstvo obyvateľom Ninive, vôbec sa mu to nepáčilo. (Jon. 3:10–4:1) Ale zamyslime sa, k čomu viedlo Jehovovo milosrdenstvo. Bolo zachránených viac ako 120 000 Ninivčanov, ktorí robili pokánie. Bol to Jonáš, nie Jehova, kto potreboval napraviť svoj úsudok. Jehova nie je povinný vysvetľovať ľuďom, prečo urobil určité rozhodnutie. Je pravda, že v minulosti dovolil svojim služobníkom, aby povedali, čo si myslia o jeho rozhodnutiach. (1. Mojž. 18:25; Jon. 4:2, 3) A niekedy im aj vysvetlil dôvody, prečo sa tak rozhodol. (Jon. 4:10, 11) Jehova nepotrebuje naše schválenie ani pred tým, ako niečo urobí, ani potom. (Iz. 40:13, 14; 55:9) w22.02 6:5-6

Ako „najmladší“ sa správame vtedy, keď sa na druhých pozeráme „ako na takých, ktorí [nás] prevyšujú“. (Fil. 2:3) Čím viac sa snažíme osvojiť si tento postoj, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa druhých dotkneme. Každý z našich bratov a sestier nás v niečom prevyšuje. To si ľahko uvedomíme vtedy, keď sa zameriame na ich pekné vlastnosti. Vezmime si k srdcu radu, ktorú dal apoštol Pavol Korinťanom: „Čím sa líšiš od druhých? Máš niečo, čo si nedostal? A ak si to dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal?“ (1. Kor. 4:7) Musíme si dávať pozor, aby sme nestrhávali na seba pozornosť a nemysleli si, že sme lepší ako iní. Ak je nejaký brat dobrý rečník alebo sa nejakej sestre darí zavádzať biblické štúdiá, mali by vždy chváliť Jehovu za to, čo dokážu. w21.06 25:9-10

Pre mnohých bratov a sestry je čoraz ťažšie zastihnúť ľudí doma. Niektorí bývajú v prísne strážených obytných budovách alebo v ohradených štvrtiach so stráženým vchodom. Môže tam byť bezpečnostný pracovník, ktorý nepustí dovnútra nikoho, kto nemá dohodnuté stretnutie s konkrétnym majiteľom bytu. Na iných miestach zvestovatelia nachádzajú len málo ľudí doma alebo zvestujú v oblastiach, kde žije len málo ľudí. Možno musia prejsť veľkú vzdialenosť, aby sa dostali k jednému človeku, a potom zistia, že nie je doma! Ak zažívame niečo podobné, nesmieme sa vzdať. Snažme sa chodiť za ľuďmi v rôznom čase. Je najlepšie chodiť do služby v čase, keď je pravdepodobné, že ľudia sú doma. Veď každý sa raz musí vrátiť domov! Mnohí bratia a sestry zistili, že keď idú do služby popoludní alebo podvečer, darí sa im zastihnúť viac ľudí. V takom čase sú ľudia možno uvoľnenejší a ochotnejší sa s nami rozprávať. w21.05 20:5, 7

Vidíme tento problém aj dnes? Áno. Mnohých dráždi, že Jehovovi svedkovia sa nezapájajú do nebiblických tradícií a zvykov, ako je oslava narodenín a Vianoc. Ďalší sú nahnevaní, že Jehovovi svedkovia sa nezúčastňujú na vlasteneckých oslavách alebo nedodržiavajú pohrebné zvyky, ktoré sú v rozpore s Božím Slovom. Tí, ktorí sa pohoršujú na takýchto veciach, možno úprimne veria, že uctievajú Boha správnym spôsobom. Ale nemôžu sa mu páčiť, ak sú pre nich dôležitejšie ľudské tradície než jasné biblické náuky. (Mar. 7:8, 9) Čo môžeme robiť, aby nás nepremohli pochybnosti? Musíme milovať Jehovu i jeho zákony a zásady. (Žalm 119:97, 113, 163–165) Keď milujeme Jehovu, opustíme všetky tradície, ktoré sa mu nepáčia. Nedovolíme, aby čokoľvek stálo v ceste v našom vzťahu k Jehovovi. w21.05 18:15-16

Ako môžeme uplatniť túto radu apoštola Pavla? Musíme si udržiavať silnú vieru. Ako? Tak, že budeme pravidelne študovať, vytrvalo sa modliť a naplno sa zapájať do činnosti, ktorú nám Jehova zveril. (2. Tim. 4:4) Môže sa stať, že budeme počuť negatívne správy o Jehovových svedkoch. Ale keď budeme mať pevnú vieru, nepodľahneme panike. (Iz. 28:16) Keď milujeme Jehovu, jeho Slovo a našich bratov, nepremôžu nás pochybnosti len preto, že niektorí opustili pravdu a snažia sa podkopať vieru druhých. Mnohých ľudí v prvom storočí premohli pochybnosti a zavrhli Ježiša. Ale mnohí ďalší v neho uverili. Patril k nim minimálne jeden člen židovského Sanhedrinu a dokonca aj „veľa kňazov“. (Sk. 6:7; Mat. 27:57–60; Mar. 15:43) Aj dnes milióny ľudí nasledujú Ježiša. Rozhodli sa tak preto, lebo spoznali a zamilovali si pravdu zapísanú v Božom Slove. V Žalme 119:165 sa hovorí: „Tí, čo milujú tvoj zákon, majú hojnosť pokoja a nič pre nich nie je kameňom úrazu.“ w21.05 19:20-21

Apoštol Pavol si uvedomoval, že všetko, čo v službe Jehovovi robí, nie je z jeho vlastnej sily, ale že mu na to dáva silu Boh. Jehova posilnil Pavla prostredníctvom svätého ducha, aby naplno konal svoju službu, a to napriek prenasledovaniu, väzneniu a iným ťažkostiam. Na silu od Boha sa musel spoliehať aj Pavlov mladší spoločník Timotej. Timotej sprevádzal Pavla na jeho dlhých misionárskych cestách. Pavol ho posielal aj na samostatné cesty, aby navštevoval a povzbudzoval zbory. (1. Kor. 4:17) Ale Timotej sa na to možno necítil. Možno preto mu Pavol povedal: „Nech tebou nikto nepohŕda preto, že si mladý.“ (1. Tim. 4:12) V tom čase mal Timotej aj svoj vlastný osteň v tele – „svoje časté choroby“. (1. Tim. 5:23) Ale vedel, že Jehova mu prostredníctvom svojho mocného svätého ducha dá silu, aby dokázal zvestovať dobrú správu a slúžiť bratom. (2. Tim. 1:7) w21.05 21:6-7

Starší si možno povie, že pozná všetky fakty. Ale je to naozaj tak? V Prísloviach 18:13 sa píše: „Ak niekto odpovedá skôr, ako si vypočuje všetky skutočnosti, je to hlúpe a zahanbujúce.“ Najlepšie je, keď si starší zistí všetky skutočnosti priamo od človeka, ktorému chce dať radu. Preto je potrebné, aby ho dobre počúval. V Jakubovi 1:19 sa píše: „Každý človek má byť pripravený počúvať a nemá byť unáhlený v reči ani v hneve.“ Starší by sa mohol opýtať, ako sa bratovi alebo sestre darí a ako im môže pomôcť. Keď starší dobre spoznajú situáciu, v ktorej sa nachádzajú bratia a sestry, budú im vedieť lepšie pomôcť. Dať dobrú radu zahŕňa viac ako len prečítať niekoľko biblických veršov alebo prísť s nejakými návrhmi. Naši bratia a sestry musia cítiť, že nám na nich záleží, že im rozumieme a chceme im pomôcť. w22.02 8:14-15