Jún

Táto vdova je taká chudobná, že si len horko-ťažko dokáže zaobstarať základné veci potrebné pre život. Napriek tomu prichádza k jednej z pokladníc a nenápadne do nej vpúšťa dve malé mince. Sú také drobné, že pri dopade do pokladnice možno nevydajú žiadny zvuk. Ježiš vie, akou sumou prispela. Sú to dve leptá, najmenšie mince, aké boli v tom čase v obehu. Za to sa nedal kúpiť ani jeden vrabec, ktorý patril k najlacnejším vtákom, aké sa predávali na jedenie. To, čo urobila táto vdova, na Ježiša hlboko zapôsobí. Zavolá si k sebe učeníkov, ukáže na ňu a povie: „Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádžu peniaze do pokladníc.“ Potom dodáva, že „všetci [najmä tí bohatí] vhadzovali zo svojho prebytku, ale ona, hoci žije v núdzi, vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie“. (Mar. 12:43, 44) Keď vhodila do pokladnice posledné peniaze, ktoré na ten deň mala, vložila svoj život do Jehovových rúk, lebo dôverovala, že sa o ňu vo svojej vernej láske postará. (Žalm 26:3) w21.04 14:17-18

Ježiš si po celý čas, čo bol na zemi, udržal pozitívny postoj k službe. A chce, aby si jeho nasledovníci udržali rovnaký postoj. (Ján 4:35, 36) Ježišovi učeníci nadšene zvestovali dobrú správu, kým bol Ježiš s nimi. (Luk. 10:1, 5–11, 17) Ale po jeho zatknutí a smrti toto nadšenie stratili. (Ján 16:32) Keď bol Ježiš vzkriesený, povzbudil ich, aby znovu začali zvestovať. A po jeho vystúpení do neba už zvestovali s takou horlivosťou, že sa ich nepriatelia sťažovali, ako o tom čítame v texte na tento deň. Ježiš viedol zvestovateľskú činnosť kresťanov v prvom storočí a Jehova ich požehnával vzrastom. Príkladom toho sú Letnice 33 n. l., keď sa dalo pokrstiť 3 000 ľudí. (Sk. 2:41) A počet učeníkov ďalej veľmi rástol. (Sk. 6:7) Ale Ježiš predpovedal, že zvestovateľská činnosť sa bude v posledných dňoch konať v ešte väčšom rozsahu. (Ján 14:12; Sk. 1:8) w21.05 20:1-2

Spomínaš si na ten moment, keď si si uvedomil, že si našiel pravdu? Myslel si si, že aj druhí tým budú rovnako nadšení ako ty. Bol si presvedčený, že keď spoznajú Bibliu, budú mať lepší život už teraz a získajú úžasnú nádej do budúcnosti. (Žalm 119:105) A tak si nadšene hovoril o pravde, ktorú si našiel, všetkým svojim príbuzným a priateľom. Ale na tvoje veľké sklamanie ťa mnohí odmietli počúvať. Malo by nás prekvapovať, keď druhí odmietajú posolstvo, ktoré zvestujeme? Nie. Aj Ježiša odmietala väčšina ľudí v jeho dňoch, hoci konal zázraky, ktoré dokazovali, že ho poslal Boh. Napríklad vzkriesil Lazara, čo bol zázrak, ktorý jeho odporcovia nemohli poprieť. Napriek tomu ho židovskí vodcovia neprijali ako Mesiáša. Dokonca chceli Ježiša i Lazara zabiť! (Ján 11:47, 48, 53; 12:9–11) w21.05 18:1-2

Snaž sa chodiť na všetky zhromaždenia. Program zhromaždenia ťa povzbudí a môžeš spoznať svojich bratov a sestry. Hľadaj si v zbore priateľov, od ktorých sa môžeš niečo naučiť, aj keď nie sú rovnako starí ako ty alebo nepochádzajú z rovnakého prostredia. V Biblii sa píše, že múdrosť je „u ľudí v pokročilom veku“. (Jób 12:12) Ale aj starší bratia a sestry sa môžu veľa naučiť od mladších v zbore. Dávid bol oveľa mladší ako Jonatán, ale to im neprekážalo, aby boli blízkymi priateľmi. (1. Sam. 18:1) Keď boli v rôznych ťažkých situáciách, povzbudzovali sa navzájom, aby vytrvávali v službe Jehovovi. (1. Sam. 23:16–18) „Naši bratia a sestry môžu byť naozaj ako naši duchovní rodičia alebo súrodenci,“ hovorí Irina, ktorá v rodine sama slúži Jehovovi. „Jehova ich môže použiť, aby nám pomohli, keď to budeme potrebovať.“ Tvoji priatelia ti veľmi radi pomôžu a povzbudia ťa, ale musíš im dať vedieť, ako ti môžu pomôcť. w21.06 23:9-11

Raz Ježiš porozprával podobenstvo o kráľovi a jeho otrokovi. Kráľ zrušil svojmu otrokovi veľký dlh, ktorý by nikdy nedokázal splatiť. Neskôr ten istý otrok nebol ochotný zrušiť svojmu spoluotrokovi oveľa menší dlh. Nakoniec kráľ poslal tohto nemilosrdného otroka do väzenia. Otrok svojím konaním uškodil nielen sebe, ale aj druhým. Po prvé, správal sa bezcitne k svojmu spoluotrokovi a „dal ho uväzniť, dokiaľ dlh nesplatí“. Po druhé, uškodil aj ďalším spoluotrokom, ktorí to všetko pozorovali. Keď „videli, čo sa stalo, veľmi ich to rozrušilo“. (Mat. 18:30, 31) Aj naše správanie má vplyv na iných. Čo sa stane, keď nás niektorý spolukresťan urazí a my mu nechceme odpustiť? Po prvé, uškodíme jemu, lebo mu odmietame odpustiť, vyhýbame sa mu a neprejavujeme mu lásku. Po druhé, škodíme aj druhým v zbore, lebo keď si všimnú, že medzi nami a niektorým spolukresťanom je narušený vzťah, cítia sa nepríjemne. w21.06 25:11-12

Ľudia boli stvorení na Boží obraz, ale Satan sa vyžíva v tom, že môže toto Božie dielo kaziť. Keď Jehova videl, že ľudia v Noemových dňoch sú veľmi skazení, „ľutoval, že vytvoril na zemi ľudí, a v srdci cítil bolesť“. (1. Mojž. 6:5, 6, 11) Zlepšilo sa to odvtedy? Vôbec nie! Diabol sa musí veľmi tešiť, keď vidí, ako veľmi je rozšírená sexuálna nemravnosť vo všetkých jej formách, nielen medzi ľuďmi opačného, ale aj rovnakého pohlavia. (Ef. 4:18, 19) A ešte viac sa teší, keď môže priviesť k hriechu niekoho, kto uctieva Jehovu. Pod Satanovou vládou „človek vládne nad človekom na jeho škodu“. (Kaz. 8:9) Ale človek svojím správaním škodí aj zvieratám, ktoré mu Jehova zveril do starostlivosti. (1. Mojž. 1:28) K čomu to vedie? Niektorí odborníci varujú, že v blízkej budúcnosti môže následkom ľudskej činnosti vyhynúť až milión druhov živočíchov a rastlín. w21.07 27:13-14

Niektorých Božích služobníkov stále trápi svedomie za to, čo kedysi urobili. Ich srdce ich odsudzuje a presviedča, že Jehova im nikdy neodpustí, hoci už robili pokánie a prosili o odpustenie. Ak máš takéto pocity aj ty, pomôže ti, keď pochopíš, že Jehova ochotne prejavuje svojim služobníkom vernú lásku, aby mu mohli slúžiť s radosťou a s čistým svedomím. Je to možné preto, lebo „krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu“. (1. Jána 1:7) Keď ťa trápia niektoré tvoje chyby, ktoré si urobil, mysli na to, že Jehova veľmi túži odpustiť tomu, kto robí pokánie. Všimni si, ako žalmista Dávid spojil vernú lásku s odpúšťaním. Napísal: „Ako vysoko je nebo nad zemou, taká veľká je jeho verná láska k tým, čo sa ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak od nás vzďaľuje naše priestupky.“ (Žalm 103:11, 12) w21.11 44:12-13

Kresťanský manžel musí preukazovať svojej manželke úctu. (1. Petra 3:7) Správať sa k niekomu s úctou znamená venovať mu mimoriadnu pozornosť a vážiť si ho. Napríklad manžel prejavuje úctu svojej manželke tak, že rešpektuje jej dôstojnosť. Neočakáva od nej viac, než zvládne. A v žiadnom prípade ju neporovnáva s inými ženami. Aké následky by mohlo mať takéto porovnávanie? Manžel našej sestry Rosy, ktorý nie je Jehovovým svedkom, ju často porovnáva s inými ženami. Jeho kruté slová Rosu úplne obrali o sebadôveru. Hovorí: „Potrebujem byť neustále uisťovaná, že Jehova si ma cení.“ Naproti tomu kresťanský manžel preukazuje svojej manželke úctu. Vie, že to má veľký vplyv nielen na jeho vzťah k nej, ale aj na jeho vzťah k Jehovovi. Manžel, ktorý si váži svoju manželku, ju často chváli a uisťuje ju o svojej láske. w21.07 29:7-8

Si sklamaný, keď čakáš balík s nejakou vecou, ktorú veľmi potrebuješ, a balík neprichádza? Ale ak sa dozvieš, že mešká z vážnych dôvodov, zrejme budeš trpezlivý a budeš ochotne čakať. V Prísloviach 13:11 je uvedený príklad, z ktorého sa učíme, aká dôležitá je trpezlivosť. Píše sa tam: „Rýchlo získané bohatstvo sa roztratí, ale bohatstvo toho, kto ho zhromažďuje po troche, bude rásť.“ Aká zásada je tu vyjadrená? Je múdre, keď v tom, čo robíme, postupujeme trpezlivo, krok za krokom. V Prísloviach 4:18 čítame, že „chodník spravodlivých je ako svetlo na svitaní, ktoré svieti stále viac, až sa úplne rozvidnie“. Tieto slová sa dajú vhodne uplatniť na to, ako Jehova pomáha svojmu ľudu, aby porozumel jeho zámeru – že to robí postupne. Ale tento verš sa môže vzťahovať aj na duchovný pokrok kresťana. Duchovný rast sa nedá urýchliť. Je naň potrebný čas. w21.08 31:1, 3-4

Koniec tohto sveta sa blíži, a preto máme plné ruky práce. (Mat. 24:14; Luk. 10:2; 1. Petra 5:2) Chceme robiť v službe pre Jehovu všetko, čo môžeme. Mnohí sa snažia rozšíriť svoju službu. Niektorí chcú byť priekopníkmi, iní chcú slúžiť v Bételi alebo sa zapojiť do teokratických stavebných projektov. A mnohí bratia sa snažia spĺňať požiadavky na služobných pomocníkov alebo na starších. (1. Tim. 3:1, 8) Jehova je určite veľmi rád, keď vidí, ako ochotne mu jeho ľud chce slúžiť. (Žalm 110:3) Si sklamaný, lebo si ešte nedosiahol určitý duchovný cieľ? Ak áno, zver sa so svojimi pocitmi Jehovovi. (Žalm 37:5–7) Môžeš poprosiť aj duchovne zrelých bratov, aby ti poradili, ako sa môžeš zlepšiť v službe Bohu, a potom sa snaž ich rady uplatniť. Ak to urobíš, úlohu, po ktorej túžiš, možno dostaneš. w21.08 33:1, 4

Prorokyňa Anna bola vdova a mala už 84 rokov, ale „nikdy nechýbala v chráme“. Za jej vernú „návštevu zhromaždení“ ju Jehova bohato odmenil tak, že aj ona mohla vidieť malého Ježiša. (Luk. 2:36–38) Aj v našich dňoch dávajú mnohí starší kresťania vynikajúci príklad mladším. Keď ich poprosíme, aby nám porozprávali, čo pekné zažili v Jehovovej organizácii, môže nás to veľmi obohatiť. Naši starší bratia a sestry majú v Jehovovej organizácii dôležité miesto. Videli, ako veľmi Jehova požehnal svoju organizáciu, a zažili to aj na sebe. Urobili v živote aj chyby, ale získali z nich cenné poučenie. Pozerajme sa na nich ako na studnicu múdrosti a čerpajme z ich skúseností. (Prísl. 18:4) Ak si nájdeš čas, aby si ich spoznal, posilníš si vieru. w21.09 35:4, 7-8, 11, 13

Ako Izaiáš predpovedal, Jehovov ľud bude „piť mlieko národov“. (Iz. 60:5, 16) Títo vzácni muži a ženy, ktorí majú rôzne schopnosti, spoznávajú pravdu a prispievajú k tomu, že naša činnosť sa vykonáva v 240 krajinách a naše publikácie sú k dispozícii vo viac ako 1 000 jazykoch. Jehova v tomto čase konca trasie národmi a to núti ľudí, aby sa rozhodli. Postavia sa na stranu Božieho Kráľovstva alebo budú dôverovať vládam tohto sveta? Toto rozhodnutie bude musieť urobiť každý človek. Jehovovi služobníci poslúchajú zákony krajiny, v ktorej žijú, ale zostávajú úplne neutrálni v politických záležitostiach tohto sveta. (Rim. 13:1–7) Vedia, že Božie Kráľovstvo je jediným riešením problémov ľudstva. A toto Kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. (Ján 18:36, 37) w21.09 37:13-14

Keď niekto, koho miluješ, opustí Jehovu, je veľmi dôležité, aby si posilňoval svoju duchovnosť a pomáhal v tom aj ostatným členom rodiny. Ako to môžeš robiť? Pravidelne si čítaj Božie Slovo, rozjímaj o ňom a chodievaj na zhromaždenia. Vďaka tomu môžeš čerpať silu od Jehovu. Joanna, ktorej otec a sestra odišli od pravdy, hovorí: „Keď si čítam o takých biblických postavách, ako je Abigail, Ester, Jób, Jozef a Ježiš, cítim, ako ma zaplavuje pokoj. Ich príklad mi pomáha zaoberať sa pozitívnymi myšlienkami a to zmierňuje moju bolesť.“ Keď na teba doľahne smútok, neprestaň sa modliť k Jehovovi. Pros nášho milujúceho Boha, aby ti pomohol vidieť situáciu z jeho pohľadu a aby ťa obdaril „rozumnosťou a [ukázal] ti cestu, po ktorej máš ísť“. (Žalm 32:6–8.) Samozrejme, nemusí byť vôbec ľahké povedať Jehovovi, čo cítiš. Ale Jehova ti úplne rozumie. Vie, akú bolesť prežívaš. Povzbudzuje ťa, aby si si pred ním vylieval srdce. (2. Mojž. 34:6; Žalm 62:7, 8) w21.09 39:9-10

Po Pesachu v roku 32 n. l. boli apoštoli Peter, Jakub a Ján svedkami úžasného videnia. Na vysokom vrchu, možno na jednom z výbežkov vrchu Hermon, sa Ježiš pred nimi premenil. „Jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev bol oslnivo biely.“ (Mat. 17:1–4) Apoštoli počuli Boží hlas: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť. Počúvajte ho.“ Títo traja apoštoli dokázali svojím životom, že Ježiša počúvajú. A my ich v tom chceme napodobňovať. Sme veľmi vďační, že Jehova nám poskytuje láskavé rady prostredníctvom „hlavy zboru“, Ježiša Krista. (Ef. 5:23) Buďme rozhodnutí počúvať ho, tak ako ho počúvali apoštoli Peter, Jakub a Ján. Keď poslúchame túto radu, budeme šťastní už dnes a môžeme sa tešiť na nekonečné šťastie v budúcnosti. w21.12 51:1, 19

Istý kresťan v Korinte žil v nemravnom zväzku s manželkou svojho otca. Apoštol Pavol dal Korinťanom pokyn, aby ho vylúčili. Nemravné správanie tohto muža malo na ostatných v zbore zlý vplyv. A niektorí sa dokonca za jeho šokujúce správanie vôbec nehanbili! (1. Kor. 5:1, 2, 13) Neskôr sa Pavol dozvedel, že tento muž sa úprimne kajal. Pavol napísal starším: „Ochotne mu odpustite a utešte ho.“ Prečo to mali urobiť? „Aby ho nepohltil prílišný smútok.“ Pavol mal s kajúcnym mužom súcit. Nechcel, aby ten muž bol taký zarmútený, taký zdrvený z toho, čo urobil, že by sa ani neusiloval o odpustenie. (2. Kor. 2:5–8, 11) Tak ako Jehovu, aj starších podnecuje láska k tomu, aby prejavovali milosrdenstvo. Sú pevní, keď je to nutné, ale milosrdní, keď je to možné, čiže keď je na to podklad. Inak by to nebolo milosrdenstvo, ale prílišná tolerancia k nesprávnemu konaniu. w21.10 41:12-15

Zranené city sa dajú prirovnať k ranám na tele. Niektoré môžu byť menšie, iné vážnejšie. Napríklad pri otváraní obálky sa porežeme na prste. Trochu to bolí. O deň alebo o dva už možno ani nevieme, kde tá ranka bola. Podobne aj niektoré urážky sú nepodstatné. Napríklad nejaký priateľ možno povie alebo urobí niečo, čo sa nás dotkne, ale ľahko mu to odpustíme. Niektoré rany však môžu byť hlbšie a lekár nám ich musí zašiť a obviazať. Keby sme sa v tej rane špárali, nijako by sme si nepomohli, bolo by to len horšie. Žiaľ, človek môže robiť niečo podobné, keď sa ho niekto hlboko dotkne. Možno dookola premýšľa o tom, ako mu ten druhý ublížil a ako ho to bolí. Ale ak prechovávame nevraživosť, škodíme len sami sebe. O čo lepšie je poslúchnuť radu zapísanú v texte na dnešný deň. w21.12 49:15

Uveďme si príklad. Staršieho znepokojuje, ako sa niekto zo zboru oblieka alebo upravuje. Mal by si položiť otázku: Mám biblický dôvod, aby som v tomto prípade dal radu? Chce byť objektívny, a preto sa opýta na názor iného staršieho alebo duchovne zrelého kresťana. Spolu si môžu rozobrať Pavlove rady o tom, ako sa obliekať a upravovať. (1. Tim. 2:9, 10) Pavol nevytvoril nejaký konkrétny zoznam toho, čo sa smie a čo nie. Uviedol všeobecné zásady, podľa ktorých sa má kresťan obliekať slušne, cudne a s dobrým úsudkom. Chápal, že kresťania sa môžu obliekať podľa vlastného vkusu, pokiaľ tým neporušujú biblické zásady. Teda starší zvažujú, či sa ten brat alebo sestra riadi biblickými zásadami. Mali by sme si uvedomovať, že v určitej veci sa dvaja kresťania môžu rozhodnúť inak, ale obidve rozhodnutia môžu byť správne. Preto by sme bratom a sestrám nemali vnucovať svoje názory na to, čo je vhodné a nevhodné. w22.02 8:9-10

Prečo by sme si mali navzájom prejavovať vernú lásku? Odpoveď nachádzame v niekoľkých biblických prísloviach. Napríklad: „Nech ťa nikdy neopúšťa verná láska a vernosť... Tak získaš priazeň Boha i ľudí.“ „Ten, kto verne miluje, robí dobre svojej duši.“ „Kto sa snaží konať správne a v duchu vernej lásky, nájde život.“ (Prísl. 3:3, 4; 11:17, pozn. pod čiarou; 21:21) V týchto prísloviach sú uvedené tri dôvody, prečo by sme mali prejavovať vernú lásku. Po prvé, keď prejavujeme vernú lásku, Boh si nás veľmi cení. Po druhé, je to na naše dobro. Napríklad si vytvárame pevné priateľstvo s druhými. Po tretie, keď prejavujeme vernú lásku, môžeme získať večný život a ďalšie požehnania. Máme teda mnoho dôvodov na to, aby sme poslúchali Jehovovo nabádanie: „Prejavujte si navzájom vernú lásku a milosrdenstvo.“ (Zach. 7:9) w21.11 45:1-2

Ak v nejakej skúške zistíš, že tvoja viera nie je dosť silná, nebuď z toho smutný. Pozeraj sa na to ako na príležitosť niečo s tým urobiť. Vrúcne sa modli k Jehovovi, zvlášť keď prechádzaš ťažkým obdobím. Pamätaj, že Jehova ti môže pomôcť prostredníctvom rodiny alebo bratov a sestier. Keď s Jehovovou pomocou vytrváš v skúškach, s ktorými sa stretávaš v súčasnosti, budeš mať väčšiu istotu, že s jeho pomocou vytrváš v akýchkoľvek skúškach, ktoré prídu v budúcnosti. Ježiš ukázal učeníkom, v ktorých oblastiach si potrebujú posilniť vieru, ale nikdy nepochyboval, že s Jehovovou pomocou úspešne zvládnu skúšky, ktoré ich čakali v budúcnosti. (Ján 14:1; 16:33) Bol si istý, že aj veľký zástup bude mať dosť silnú vieru na to, aby prežil veľké súženie. (Zjav. 7:9, 14) V tom zástupe budeš aj ty, ak už teraz využívaš každú príležitosť na to, aby si si posilňoval vieru. (Hebr. 10:39) w21.11 47:18-19

Neočakávame, že Jehova nás bude zázračne ochraňovať. Ale vieme, že nikto, kto dôveruje Jehovovi, neutrpí žiadnu trvalú škodu. Naša dôvera v Jehovu a jeho schopnosť ochrániť nás bude v blízkej budúcnosti vyskúšaná. Keď Góg z Magógu, čiže koalícia národov, zaútočí na Boží ľud, bude sa zdať, že náš život je v nebezpečenstve. Bude potrebné, aby sme boli presvedčení, že Jehova nás dokáže oslobodiť a aj to urobí. Národom budeme pripadať ako bezbranné ovce, ktoré nikto nechráni. (Ezech. 38:10–12) Budeme neozbrojení a bez akéhokoľvek vojenského výcviku. Národy nás budú považovať za ľahký terč. Nebudú vidieť to, čo budeme vidieť my očami viery – armádu anjelov, ktorí budú táboriť okolo Božieho ľudu a budú pripravení chrániť nás. Ako by ich aj mohli vidieť? Veď nemajú žiadny duchovný zrak. Ale akí budú prekvapení, keď nám nebeské vojská prídu na pomoc! (Zjav. 19:11, 14, 15) w22.01 1:12-13

Všetci naši bratia a sestry sú pre Jehovu dôležití, a preto by mali byť dôležití aj pre nás. Mali by sme sa veľmi snažiť, aby sa cítili milovaní, a dávať si pozor, aby sme ich niečím nezranili. Ak zistíme, že sme sa niekoho nejako dotkli, nemali by sme nad tým len mávnuť rukou. Nemali by sme si povedať, že ten človek je precitlivený a musí sa cez to preniesť. Prečo sa niektorí naši bratia a sestry ľahko urazia? Možno majú o sebe veľmi nízku mienku, lebo tak boli vychovaní. Iní sú v pravde noví a ešte sa nenaučili správne reagovať na chyby druhých. V každom prípade by sme mali urobiť všetko, čo môžeme, aby sme dali veci do poriadku. Ale aj človek, ktorý sa často uráža, by si mal uvedomiť, že to je negatívna črta osobnosti, na ktorej musí pracovať. Mal by to urobiť kvôli sebe aj kvôli ostatným – aby si zachoval vnútorný pokoj a dobrý vzťah s bratmi. w21.06 25:7

Ježiš s tebou cíti. Keď sme veľmi rozrušení a plní úzkosti, sme veľmi radi, keď nás uteší súcitný priateľ, najmä ak on sám prežil niečo podobné. Ježiš je takým priateľom. Vie, aké to je, keď sa človek cíti slabý a potrebuje pomoc. Vie, čo je pre nás ťažké, a postará sa o to, aby sme dostali pomoc, keď ju potrebujeme. (Hebr. 4:15, 16) V Getsemanskej záhrade Ježiš ochotne prijal pomoc od anjela. Aj my by sme mali byť ochotní prijať pomoc, ktorú nám Jehova poskytuje, či už je to vo forme nejakej publikácie, videa, prednášky, alebo povzbudzujúcej návštevy zborového staršieho či duchovne zrelého priateľa. (Luk. 22:39–44) Jehova ti dá „Boží pokoj“. Keď sa modlíme, dostaneme „Boží pokoj, ktorý presahuje každé chápanie“. (Fil. 4:6, 7) w22.01 3:17-19

Jehova vždy robí to, čo je správne. Ale niekedy môže byť pre nás ťažšie dôverovať bratom, ktorí nás vedú. Možno premýšľame, či nás naozaj vedú podľa Jehovových pokynov alebo robia to, čo sami uznajú za vhodné. Pravda je taká, že nemôžeme hovoriť, že dôverujeme Jehovovi, ak nedôverujeme bratom, ktorým dôveruje on. Jehova dnes vedie pozemskú časť svojej organizácie prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) Tak ako vedúci zbor v prvom storočí, aj tento otrok dozerá na činnosť Božieho ľudu na celom svete a poskytuje pokyny zborovým starším. Úlohou starších zasa je odovzdať tieto pokyny zborom. Keď poslúchame pokyny, ktoré dostávame od našej organizácie a zborových starších, prejavujeme dôveru, že Jehova vždy robí to, čo je správne. w22.02 6:7-8

Sme veľmi šťastní a hrdí na to, že sme Jehovovými svedkami! Veľmi sa tešíme, keď môžeme pomôcť niekomu, kto má „správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu“, aby uveril. (Sk. 13:48) Cítime to rovnako ako Ježiš, ktorého „svätý duch naplnil veľkou radosťou“, keď sa jeho učeníci vrátili zo zvestovateľskej služby a nadšene mu rozprávali, čo zažili. (Luk. 10:1, 17, 21) Apoštol Pavol nabádal Timoteja: „Dávaj pozor na seba a na svoje vyučovanie.“ A dodal: „Ak to budeš robiť, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1. Tim. 4:16) Teda ide o záchranu ľudských životov. Prečo máme na seba dávať pozor? Lebo sme poddanými Božieho Kráľovstva. Vždy sa chceme správať tak, aby sme prinášali chválu Jehovovi a aby to bolo v súlade s dobrou správou, ktorú zvestujeme. (Fil. 1:27) A ako môžeme dávať pozor na svoje vyučovanie? Tak, že sa dobre pripravujeme do služby, a vždy, keď chceme niekomu vydať svedectvo, poprosíme Jehovu o pomoc. w21.10 43:1-2

„Novú osobnosť“ máme vtedy, keď sa snažíme myslieť a konať tak ako Jehova. Obliekame si ju tak, že dovoľujeme svätému duchu, aby pôsobil na naše myšlienky, pocity a skutky, a prinášame ovocie tohto ducha. Milujeme Jehovu a jeho ľud. (Mat. 22:36–39) Udržiavame si radosť, aj keď sme v skúškach. (Jak. 1:2–4) Prinášame pokoj. (Mat. 5:9) Sme k druhým trpezliví a láskaví. (Kol. 3:13) Milujeme to, čo je dobré, a konáme dobro. (Luk. 6:35) Z našich skutkov vidno, že máme pevnú vieru. (Jak. 2:18) V napätých situáciách reagujeme mierne, a keď sme v pokušení, ovládneme sa. (1. Kor. 9:25, 27; Tít. 3:2) Ak si chceme obliecť novú osobnosť, musíme pracovať na všetkých vlastnostiach, o ktorých sa píše v Galaťanom 5:22, 23 a na iných miestach v Biblii. w22.03 11:3-4

Starší môžu napodobniť apoštola Pavla nielen v tom, že zvestujú z domu do domu, ale aj v tom, že sú pripravení hovoriť o pravde vždy, keď je to možné. (Ef. 6:14, 15) Tak ako Pavol môžu využiť čas v službe na to, aby školili druhých vrátane služobných pomocníkov. (1. Petra 5:1, 2) Ale starší by nikdy nemali byť takí zaneprázdnení, že by nemali čas na dôležitejšie veci. Patrí k nim pravidelne chodiť do služby, školiť v nej svoje deti a každý týždeň mať rodinné uctievanie. (Mat. 28:19, 20) Keďže starší nechce zanedbávať tieto dôležité veci, možno na modlitbách zváži, že ďalšiu úlohu by už nebolo správne prijať. Pre niektorých starších môže byť ťažké odmietnuť nejakú úlohu. Ale môžu si byť istí, že Jehova to chápe, lebo vie, že chcú byť vo všetkom vyrovnaní. w22.03 14:4, 7-8

Spomínaš si, že si mal určité obavy, keď si študoval Bibliu a uvažoval si, že sa staneš Jehovovým svedkom? Možno si si hovoril, že nikdy nedokážeš chodiť do služby. Alebo si sa bál, že sa ti postaví na odpor tvoja rodina a priatelia. Ak si niečo také zažil, môžeš pochopiť, ako sa cíti tvoj záujemca. Ježiš povedal, že niektorí ľudia budú mať také obavy. Ale svojich nasledovníkov nabádal, aby prekonali strach, ktorý by im mohol brániť v službe Jehovovi. (Mat. 10:16, 17, 27) Postupne škoľ záujemcu vo vydávaní svedectva. Keď Ježiš poslal svojich učeníkov zvestovať, mohli mať z toho obavy. Ježiš im pomohol tak, že im povedal, kde majú zvestovať a čo majú hovoriť. (Mat. 10:5–7) Ako ho môžeš napodobniť? Najprv poraď záujemcovi, pri akých príležitostiach by mohol vydať svedectvo. Napríklad sa ho opýtaj, či nepozná niekoho, komu by pomohlo, keby sa dozvedel niektorú biblickú pravdu. A potom mu pomôž pripraviť si, čo má povedať. Ukáž mu, ako jednoducho môže túto pravdu vysvetliť. w21.06 22:15-16

„V priebehu niekoľkých minút sa obchody a staré budovy začali rúcať.“ „Všade bola panika... Mnohí hovorili, že to trvalo asi dve minúty. Ale mne sa to zdalo ako večnosť.“ Tak niektorí opisovali zemetrasenie, ktoré v roku 2015 postihlo Nepál. Práve v tejto chvíli však prežívame iný druh trasenia, ktoré sa týka všetkých národov. Prorok Aggeus napísal: „Toto hovorí Jehova vojsk: ‚Ešte raz – o malú chvíľku – zatrasiem nebom a zemou.‘“ (Ag. 2:6) Trasenie, ktoré opisuje Aggeus, nie je ako zemetrasenie – prírodná katastrofa, ktorá spôsobuje len skazu. Naopak, toto trasenie prináša pozitívne výsledky. Sám Jehova hovorí: „Zatrasiem všetkými národmi a drahocenné poklady všetkých národov vojdú a naplním tento dom slávou.“ w21.09 37:1-3

Základom pevného priateľstva medzi ľuďmi je častá a úprimná komunikácia. To isté platí o našom priateľstve s Jehovom. Keď mu hovoríme o svojich pocitoch, myšlienkach a obavách, dávame najavo, že mu dôverujeme a sme si istí jeho láskou. (Žalm 94:17–19; 1. Jána 5:14, 15) Stretávaj sa s bratmi a sestrami. Sú darom od Jehovu. (Jak. 1:17) Nášmu nebeskému Otcovi na nás veľmi záleží, a preto nám dal duchovnú rodinu bratov a sestier, ktorí nás milujú za každých okolností. (Prísl. 17:17) Apoštol Pavol v liste Kolosanom spomína niektorých spolukresťanov, ktorí s ním spolupracovali a boli preňho „veľkým povzbudením“. (Kol. 4:10, 11) Dokonca aj Ježiš potreboval pomoc svojich priateľov – anjelov i ľudí – a bol za ňu vďačný. (Luk. 22:43) Zdôveriť sa duchovne zrelému priateľovi nie je znakom slabosti. Naopak, môže ti to veľmi pomôcť. w21.04 17:14-16

Čo ak niektorý brat alebo sestra urobí niečo, čím sa ťa veľmi dotkne? Urob všetko, čo je v tvojich silách, aby sa medzi vami nenarušil vzťah a bol zachovaný pokoj. Vrúcne sa modli k Jehovovi. Pros ho, aby žehnal človeku, ktorý ťa urazil, a aby ti pomohol vidieť jeho dobré vlastnosti – tie vlastnosti, pre ktoré ho má Jehova rád. (Luk. 6:28) Ak nedokážeš zabudnúť na to, čo ti brat urobil, porozmýšľaj, ako by si sa s ním mohol porozprávať. Vždy je najlepšie predpokladať, že ti neublížil úmyselne. (Mat. 5:23, 24) Keď za ním pôjdeš, vychádzaj z toho, že je nevinný. Ale čo ak sa s tebou nechce udobriť? Buď k svojmu bratovi trpezlivý a ďalej ho znášaj. (Kol. 3:13) Najdôležitejšie je, aby si naňho nezostal nahnevaný, lebo to by narušilo tvoj vzťah s Jehovom. Nedovoľ, aby sa pre teba niečo stalo kameňom úrazu. Tak dokážeš, že miluješ Jehovu nadovšetko. (Žalm 119:165) w21.06 25:15